Rozsudok – Zmluva o úvere ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-39Cb/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216206135
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Hatalová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:4216206135.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Luciou Hatalovou v spore žalobkyne 1/ C. Y., narodenej

XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, G., žalobkyne 2/ V. Y., narodenej XX.X.XXXX, trvale bytom Z.
XXXX/X, G., žalobcu 3/ V. Y., narodeného XX.X.XXXX, trvale bytom R. D. P. XXX, žalobkyne 4/ R. Z.,
narodenej XX.X.XXXX, trvale bytom G., žalobkyne 5/ C. G., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom G.
proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35
792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16,
811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti zmluvy, určenie, že zmluva je bezúročná a
bez poplatkov a o finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni 1, žalobkyni 2, žalobcovi 3, žalobkyni
4 a žalobkyni 5 v plnom rozsahu s tým, že žalobcovia sú povinní nahradiť trovy konania žalovanému
spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcov V. Y., narodený X.X.XXXX, naposledy trvale bytom A. XX/X, G. sa
žaloboudoručenouOkresnémusúduKomárnodňa25.4.2016apostúpenouOkresnémusúduBratislava
I dňa 19.7.2018 domáhal určenia, že úver z úverovej zmluvy č. XXXXXX-XXXXX je bezúročný a bez

poplatkov a úverová zmluva je neplatná.

2. Právny predchodca žalobcov návrh odôvodnil tým, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-
XXXXX je spotrebiteľskou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že v skutočnosti sa
nejednáorevolvingovýúversohľadomnadohodnutýmechanizmussplácaniaúveru,splátkovýkalendár
a jednorazovo poskytnutú sumu na bankový účet, ale ide o klasický úver. Zmluva o úvere neobsahuje
ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), ktorá je podľa zákona o spotrebiteľských úverov jednou

z obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere. I rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Splátkový kalendár v zmluve nespĺňa požiadavku uvedenia výšky istiny, úroku a iných
poplatkov, a teda nie je zrejmé, aká časť splátky predstavuje istinu, úrok, poplatky a podobne.
Blankozmenkajevrozporesdobrýmimravmipodľa§39Občianskehozákonníka.Zuvedenýchdôvodov
mal právny predchodca žalobcov za to, že zmluvu o úvere je potrebné posúdiť ako spotrebiteľskú
úverovú zmluvu, ktorá obsahuje väčšie množstvo ustanovení v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.

3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním doručeným Okresnému súdu Komárno 28.7.2016, v ktorom
uviedol, že predmetom konania nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože právny predchodca
žalobcov uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere ako podnikateľ, keď pred uzatvorením zmluvy požiadal
o poskytnutie úveru na investičný účel. Žalovaný poprel prípustnosť podanej žaloby aj pre nedostatoknaliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pretože navrhované určenie nie je spôsobilé
zmeniť postavenie právneho predchodcu žalobcov. Zdôraznil, že žalobca mal možnosť uplatňovať
akékoľvek tvrdenia a výhrady voči vzájomnému vzťahu v konaní o námietkach vedených na Okresnom

súde Bratislava V pod sp. zn. 4Zm/403/2014. Ak by tak spravil, tieto by boli predmetom prejednania
príslušného námietkového konania a ak tak nespravil, tak už to dodatočne spraviť nemôže s poukazom
na § 175 ods. 4 OSP. Rozhodnutie o podanom návrhu reálne nespôsobí zmenu v postavení právneho
predchodcu žalobcov, a to s ohľadom na právoplatne skončené konanie o zaplatenie peňažnej sumy,
ktoré kauzálne súvisí so zmluvou, ktorej neplatnosti sa právny predchodca žalobcov domáhal. Žalovaný

zdôraznil, že zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá medzi podnikateľskými subjektami, čo
vyplývalo z jej obsahu, najmä čl. 1 bodu 1.1., keď peňažné prostriedky boli žalovanému poskytnuté na
výkon jeho podnikateľskej činnosti, ako aj z predchádzajúcich vzájomných vzťahov. Uvedená skutočnosť
nebola predmetom pochybností od uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere a ani počas konania
vedeného na Okresnom súde Bratislava V. Zmluva o revolvingovom úvere a ňou založený zmluvný
vzťah majú obchodnoprávnu povahu a nejde o prípad, na ktorý by bolo možné aplikovať zákon o

spotrebiteľských úveroch. Tvrdenia o chýbajúcom údaji o RPMN či o iných náležitostiach sú nedôvodné,
keďže uvádzanie takýchto údajov zákonná úprava v obchodnoprávnom vzťahu nevyžaduje. Uzatvoreniu
zmluvy predchádzalo podanie žiadosti o poskytnutie úveru, v ktorej sa právny predchodca žalobcov
identifikoval ako fyzická osoba - podnikateľ. Právny predchodca žalobcov v žalobe nespochybnil svoje
konanie pred uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere. Bolo nelogické, aby svoje „spotrebiteľské“

postavenie nespomenul ani pri uzatváraní zmluvy či poskytovaní úveru a ani v súdnom konaní
vedenom pred Okresným súdom Bratislava V. Bolo tomu tak preto, lebo si bol vedomý, že žiadnu
spotrebiteľskú zmluvu so žalovaným neuzavrel. Prejav vôle právneho predchodcu žalobcu uvedený v
zmluve, pred jej uzatvorením v žiadosti o poskytnutie úveru či následne, napríklad počas konania na
Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 4Zm/403/2014 bol natoľko nesporný, že tvrdenia právneho

predchodcu žalobcov v žalobe neboli po právnej stránke spôsobilé zmeniť obsah ním vykonaného
prejavu vôle. Právny predchodca žalobcov nebol spotrebiteľom, keďže zo zmluvy o revolvingovom
úvere vyplývalo, že bol označený aj jeho identifikačným číslom, ktoré v zmysle § 27 a nasledujúcich
zákona o štatistike identifikuje podnikateľa, má evidenčný význam a prideľuje sa každému podnikateľovi.
Fyzická osoba tak môže mať pridelené identifikačné číslo len titulom svojho postavenia podnikateľa. I

z § 3a ods. 1 Obchodného zákonníka vyplývalo, že každý podnikateľ je povinný na svojich písomných
obchodných listoch a objednávkach uvádzať svoje identifikačné číslo, ak ho má pridelené. Na zmluve
uvedené identifikačné číslo dopĺňa spôsob konania právneho predchodcu žalobcov potvrdzujúci jeho
podnikateľské postavenie pri jej uzatváraní. Pri označení dlžníka ako zmluvnej strany sa uvádza aj
adresa miesta jeho podnikania a zápis podnikateľského subjektu v príslušnom živnostenskom registri.

Žalovaný tiež poukázal na rozhodovaciu prax Súdneho dvora Európskej únie, z ktorej vyplývalo, že ak
dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho,
že mala postavenie spotrebiteľa. Ani tvrdenie, že zmluva nie je revolvingovou, ale klasickou úverovou
zmluvou, neobstojí, a to s poukazom na označenie zmluvy, v ktorej je zvýraznenou formou uvedené, že
ide o zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX uzatvorenú podľa § 497 a nasl. Obchodného

zákonníka, jednotlivé ustanovenia zmluvy (napr. čl. 3, z ktorého vyplýva, čo je revolving, čl. 8). Zmluva
bola preukázateľne podpísaná a závery právneho predchodcu žalobcov boli nesprávne, v rozpore so
skutkovým stavom a s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Podpisom zmluvy právny predchodca
žalobcov súhlasil so všetkými jej ustanoveniami vrátane správnosti údajov označujúcich strany a jej
obsah s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka, najmä § 35, upravujúce právne úkony.

Námietky žalobcu o absencii náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, v tejto súvislosti strácali význam, a preto
žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

4. Právny predchodca žalobcov sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe vyjadril podaním doručeným
Okresnému súdu Komárno dňa 5.9.2016, v ktorom uviedol, že podaná žaloba je procesne vhodným

nástrojom na riešenie sporu, odstraňuje neistotu medzi stranami sporu a vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie. Uzatvorená zmluva o úvere je formulárovou typovou spotrebiteľskou zmluvou
koncipovanou tak, že nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť práv a povinností zmluvných strán. Zmluva
bola právnemu predchodcovi žalobcov predložená na podpis bez toho, aby mohol jej obsah ovplyvniť a
zmluvné ustanovenia neboli dojednané individuálne. Namietol tiež, že predmetom malo byť poskytnutie

finančných prostriedkov vo výške 4.158,- Eur, avšak žalovaný mu poskytol 2.000,- Eur. Jednotlivé články
zmluvy žalobca považoval za neurčité a nezrozumiteľné, pričom žalovaný mu neposkytol primeraný čas
na preštudovanie zmluvy, jej pripomienkovanie a prípadné doplnenie alebo zmenu jej obsahu. Právny
predchodcažalobcovnamietol,ženemáprávnickévzdelanie,abymoholporozumieť,žečlánkyvzmluveboli konštruované tak, že žalovaný pre seba v budúcnosti zabezpečí neprimeraný prospech. Zmluvu
považoval za absolútne neplatnú s poukazom na § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, pretože jednotlivé
články zmluvy obsahovali vady, obchádzali zákon a priečili sa dobrým mravom. Zmluva bola uzatvorená

v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Právny predchodca žalobcov nebol uzrozumený
ani s tým, že žalovaný bude v budúcnosti vymáhať od neho dvojnásobné plnenie zabezpečené
rôznymi zabezpečovacími inštitútmi, čo považoval za úžeru. Pokiaľ išlo o konkrétne vady zmluvy o
úvere, predmet zmluvy nebol dojednaný určite a zrozumiteľne. V zmluve bolo dohodnuté poskytnutie
peňažných prostriedkov vo výške 4.158,- Eur, pričom veriteľ poskytol úver vo výške 2.000,- Eur, a preto

ku dňu poskytnutia úveru nemal k dispozícii čiastku 2.158,- Eur. Splatnosť úveru nebola dojednaná
určito a zrozumiteľne, keďže bolo dohodnuté, že dlžník má splatiť úver v 42 mesačných splátkach
vo výške 99,- Eur, čo v prepočte predstavovalo sumu 4.158,- Eur, pričom splátka nebola rozdelená
na istinu a úrok, prípadne poplatky. Ani revolving nebol dojednaný určito a zrozumiteľne, keď veriteľ
nešpecifikoval postup a podmienky realizácie revolvingu dostatočne zrozumiteľne. Zmluvná odmena
bola dojednaná neurčito, nezrozumiteľne a v rozpore s dobrými mravmi. Veriteľ požadoval plnenie

nemožné, a to zaplatenie zmluvnej odmeny a úrokov ku dňu poskytnutia úveru. I zabezpečenie v zmluve
bolo dojednané v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, pričom zabezpečenie záväzku dohodou o
zrážkach zo mzdy a blankozmenkou právny predchodca žalobcu považoval za neprijateľné zmluvné
podmienky. V bode 5. 4. písm. b) zmluvy o úvere bolo dojednané právo vyplniť sumu zmenky ľubovoľnou
sumou zahrňujúcou, ale neprekračujúcou všetky pohľadávky veriteľa zo zmluvy o úvere, čo právny

predchodca žalobcov tiež považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Namietol, že žalovaný vyplnil
v zmenke čiastku, ktorá nezodpovedala skutočnej pohľadávke, a tým porušil zmluvné ustanovenie.
Urobil tak jednostranne bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom a bez dohody s právnym predchodcom
žalobcov. Sankcie boli dojednané neurčito, nezrozumiteľne a v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný v
zmluve dohodol zmluvnú pokutu vo výške 5 % z nominálnej výšky úveru v prípade omeškania dlžníka s

úhradou splátky úveru o viac ako 15 dní, pričom v zmluve o úvere nebola určito a zrozumiteľne zistiteľná
nominálna výška úveru. Právny predchodca žalobcov doplnil, že v priebehu splácania úveru sa dostal
do platobnej neschopnosti, avšak nikdy nedostal od žalovaného žiadnu penalizačnú faktúru. Napriek
tomu mu žalovaný 4.7.2016 v stanovisku k žiadosti uviedol, že mu boli vystavené penalizačné faktúry, v
dôsledkučohosamalanavýšiťpohľadávkaoďalšiezáväzky.Včlánku17.zmluvyoúverebolidojednané

prípady neplnenia záväzku, ktorých dôsledkom mala byť realizácia zabezpečenia. Hoci k neplneniu
záväzku nedošlo, žalovaný svojvoľne a jednostranne uplatnil realizáciu zabezpečenia v neprospech
slabšej zmluvnej strany, čo je dôvodom na súdnu kontrolu zmluvy a určenie, či tu právo alebo právny
vzťah je alebo nie je a či je úver neplatný. Právny predchodca žalobcov ďalej uviedol, že bol žalovaným
uvedený do omylu, v dôsledku čoho podpísal zmluvu o úvere. S ohľadom na existenciu neprijateľných

zmluvných podmienok právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na mimosúdnu dohodu, o ktorú
však žalovaný neprejavil záujem. Právny predchodca žalobcov uviedol, že ku dňu podania žaloby
na súd zaplatil žalovanému 1.139,- Eur, pričom žalovaný mu poskytol finančné prostriedky v sume
2.000,- Eur, teda ku dňu podania žaloby na súd právnemu predchodcovi žalobcu vznikol preplatok
411,04 Eur. Listom z 21.5.2014 mu žalovaný oznámil, že mu bol upravený splátkový kalendár o dva

mesiace bezplatne. Keďže právny predchodca žalobcov chcel poskytnuté finančné prostriedky vrátiť,
podľa svojich možností a schopností ich žalovanému uhrádzal, avšak žalovaný od neho bezdôvodne
žiadal uhradiť viac, ako mu poskytol. Pokusom o mimosúdnu dohodu zo 7.6.2016 právny predchodca
žalobcov žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške preplatku 1.138,- Eur, ku ktorému pripojil
výkaz o úhrade za prostriedky uhradené v období od 19.9.2012 do 19.2.2016, čo žalovaný nespochybnil.

Žalovaný odpovedal listom z 15.6.2016, v ktorom právnemu predchodcovi žalobcu oznámil, že jeho
preplatok neexistuje a odkázal ho na súdneho exekútora z dôvodu postúpenia pohľadávky. Neuviedol
však, o aké postúpenie pohľadávky išlo, ako ani dôvodnosť a výšku pohľadávky, a komu pohľadávku
postúpil. Právny predchodca žalobcov považoval exekúciu č. EX XXX/XX za vykonanú v rozpore so
zákonom, podal námietky proti exekúcii a žiadal o jej zastavenie z dôvodu nespôsobilosti exekučného

titulu - zmenkového platobného rozkazu pre jeho rozpor s Ústavou Slovenskej republiky. Dňa 4.7.2016
žalovaný poslal právnemu predchodcovi žalobcov stanovisko k žiadosti, v ktorom mu oznámil, že
eviduje jeho platby pripísané v prospech jeho účtu ako plnenie zo zmluvy č. XXXXXX. Oznámil mu
tiež, že z dôvodu omeškania s úhradami splátok mu boli vystavené penalizačné faktúry, o ktorých
sumu sa pohľadávka navýšila. Právny predchodca žalobcu s tým nesúhlasil, pretože nebolo dohodnuté

plnenie nad rozsah poskytnutých finančných prostriedkov. Právny predchodca žalobcov mal za to, že
má naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby a bez tohto
určenia je jeho právo ohrozené, jeho právne postavenie je neisté, pričom žaloba je prípustná napriek
tomu, že je prípustná aj iná žaloba. Právny predchodca žalobcov žiadal, aby súd podrobil zmluvu súdnejkontrole s ohľadom na prebiehajúcu exekúciu na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
z neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Navrhol, aby súd určil, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatná
pre početné neprijateľné podmienky, úver je bezúročný a bez poplatkov, dojednanie o rozhodcovskej

zmluve, dohode o zrážkach zo mzdy a blankozmenke sú neprijateľné podmienky a napokon žiadal aj
priznať voči žalovanému primerané zadosťučinenie 500,- Eur.

5. Žalovaný sa k žalobnej replike vyjadril podaním doručeným Okresnému súdu Komárno 27.2.2017,
v ktorej uviedol že nie je daný vecný ani zákonný dôvod pre použitie právnych predpisov na ochranu

spotrebiteľa ani aplikáciu príslušných ustanovení v oblasti uvádzania povinných obsahových náležitostí
úverových zmlúv. Právny predchodca žalobcov neuviedol žiadne iné právne relevantné skutočnosti,
pre ktoré by sa mal obsah ním slobodne a dobrovoľne vykonaného právneho úkonu interpretovať inak
a spôsobom, ktorý je v rozpore s prejavom vôle. Domáhanie sa porušenia § 35 ods. 2 Občianskeho
zákonníka žalovaný považoval za neprípustné a v rozpore so zákonom. Aj zvyšná časť zmluvy bola
pomerne jednoznačná pri určení, aký úkon bol medzi stranami vykonaný a uzavretý. Nielen z článku 1.,

ale napríklad aj z článkov 14. a 17. bolo zrejmé, že zmluvou bol založený obchodnoprávny vzťah. Opak
začal právny predchodca žalobcov tvrdiť až v tomto konaní, čo žalovaný považoval za špekulatívne a
účelové, pretože sa na základe nepravdivého tvrdenia snažil dosiahnuť pre seba neoprávnenú výhodu.
Právny predchodca žalobcov použil peňažné prostriedky na výkon povolania, čo znamenalo, že sa
nejednalo o spotrebiteľa. Obsah uzavretej zmluvy nespochybňoval ani následne, pričom správanie

zmluvných strán po uzatvorení zmluvy bolo tiež určitým dôkazom o tom, čo strany pri uzavretí zmluvy
zamýšľali, s akými pohnútkami do zmluvného vzťahu vstupovali a čo jej uzatvorením sledovali. Právny
predchodca žalobcov sa účelovým vykreslením postavenia spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu domáhal
neoprávneného majetkového prospechu na úkor žalovaného. To, aké boli jeho skutočné pohnútky a či
boli v rozpore s ním prejavenou vôľou, bolo bez právneho významu. Žalobca 6.8.2013 podal žiadosť o

poskytnutie PROFI úveru, o ktorý požiadal ako podnikateľský subjekt a do žiadosti doplnil údaje o účele
čerpania úveru na investičný. Pred uzavretím zmluvy predložil žalovanému živnostenský list a vyplnil
kolónku predmet podnikania. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na najmä na čl. 1., bod 1.1, čl. 10.,
písm. a), c) a f), čl. 14., bod 14.1, písm. a), b), bod 14.2 zmluvy o úvere a na vyhlásenia v nich uvedené.
Zo splátkového kalendára k zmluve o úvere vyplývalo označenie žalobcu ako podnikateľa a nachádzala

sa v ňom rovnaká podpisová doložka. Žalovaný postupoval výlučne podľa podkladov, ktoré mu žalobca
predložil, a teda nemožno hovoriť o žiadnom zámernom konaní žalovaného v snahe získať finančný
prospech na úkor druhej zmluvnej strany. Žalovaný poprel existenciu nejakej nerovnováhy v zmluvnom
vzťahu. Z dôvodu opatrnosti poukázal aj na § 502 Obchodného zákonníka a zdôraznil, že špecifickým
znakom obchodnoprávnych záväzkových vzťahov je zmluvná voľnosť strán. To umožňuje stranám

zvoliť si, v akom rozsahu umožnia dispozíciu so vzájomnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi
zo zmluvy. Zmluvné strany si dohodli úrok v podobe zmluvnej odmeny - fixnej sadzby za poskytnutie
úveru, čo bolo obsahom ich slobodne prejavenej vôle. Právny predchodca žalobcov pritom v čase
uzatvárania zmluvy o úvere a ani jej plnenia obsah zmluvy nespochybnil a uhradil z nej značnú časť. Z
tvrdení právneho predchodcu žalobcov nevyplýval jediný dôvod, pre ktorý by bol oprávnený požadovať

vydanie bezdôvodného obohatenia. Za nedôvodnú považoval žalovaný aj námietku ohľadom výšky
poskytnutého úveru s poukazom na článok 4. zmluvy o úvere. Zmluvné strany sa dohodli na započítaní
vzájomných pohľadávok - na jednej strane práve dlžníka na poskytnutie úveru a na druhej strane
tomu zodpovedajúcemu právu veriteľa požadovať zaplatenie dohodnutého úroku za jeho poskytnutie.
Tvrdenia právneho predchodcu žalobcov odporovali obsahu jeho vôle pri uzatváraní zmluvy o úvere a z

ichobsahunevyplývalo,včommalaspočívaťúdajnáneurčitosť.Žalovanýnamietolajnepresnosťtvrdení
právneho predchodcu žalobcov pokiaľ išlo o neprimeranosť výšky sankcií, keďže tento neuviedol, v čom
mal spočívať rozpor zmluvných sankcií s dobrými mravmi. Túto okolnosť nenapadol až do okamihu
uplatnenia zmluvne dojednaného práva veriteľa v dôsledku omeškania s platením splátok. Zavádzajúce
bolo aj tvrdenie, že o omeškaní so splátkami nebol právny predchodca žalobcov zo strany veriteľa

informovaný, nakoľko v súlade s článkom 12. bodom 12.1 zmluvy o úvere došlo k zaslaniu predmetných
informácií spolu s výzvou na zaplatenie.

6. Právny predchodca žalobcov sa k žalobnej duplike vyjadril podaním doručeným Okresnému súdu
Komárno 24.3.2017, v ktorom poprel skutkové tvrdenia a vyjadrenie žalovaného v celom rozsahu ako

účelové, zavádzajúce a klamlivé. Právny predchodca žalobcov uviedol, že pri uzatváraní a plnení zmluvy
o úvere nekonal v rámci svojej obchodnej činnosti ani inej podnikateľskej činnosti. Finančné prostriedky
si požičal výlučne na zabezpečenie osobných potrieb svojej rodiny a tieto použil pre svoju dcéru. V
čase podpisu zmluvy nevedel, že existuje nekalé podmienky v zmluvách dodávateľov. To, že bol vzmluve označený ako podnikateľ neznamenalo, že nie je spotrebiteľom. Žalovaný nekonal v dobrej
viere, čo preukazoval dojednaný úžernícky úrok. Žalovaný k svojej argumentácii, že právny predchodca
žalobcov nie je spotrebiteľom, nepredložil žiadny relevantný dôkaz a tieto jeho tvrdenia považoval za

sporné. Právny predchodca žalobcov uviedol, že bol zvárač a nepodnikal s finančnými prostriedkami,
a preto si peniaze nepožičal na to, aby ich ďalej požičiaval. Z predmetu jeho podnikateľskej činnosti
nevyplývalo, že podnikal s peniazmi a ani nemal v úmysle požičať si finančné prostriedky na účely
výkonupodnikateľskejčinnosti.Právnypredchodcažalobcovsvojupodnikateľskúčinnosťvykonávalako
zvárač pre odberateľa, ktorý mu zabezpečil všetky potrebné prostriedky na výkon jeho podnikateľskej

činnosti a na túto činnosť nepotreboval žiadne finančné prostriedky. Žalovaný pripravil zmluvu tak,
aby právny predchodca žalobcov uviedol svoje osobné údaje v rozsahu požadovanom žalovaným.
Žalovaný ani obchodný zástupca mu neumožnili zmluvu si prečítali a pripomienkovať ju. Právny
predchodca žalobcov nemal na výber a podpísal zmluvu tak, ako bola predložená. Žalovaný mu
neposkytol ani zákonom stanovenú odbornú starostlivosť. Právny predchodca žalobcov doplnil, že úver
neuviedol v účtovníctve, pretože ho nepoužil na svoju podnikateľskú činnosť. Identifikačné číslo, ktoré

má charakter evidenčného záznamu, nepreukazuje podnikateľské postavenie právneho predchodcu
žalobcov v spore a ani pri uzatváraní zmluvy. Keďže išlo o spornú zmluvu, bolo potrebné považovať ju za
spotrebiteľskú zmluvu a aplikovať na ňu ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože pre spotrebiteľa
sú výhodnejšie. Napriek tomu, že išlo o absolútny obchod, normy obchodného práva boli použiteľné
len vtedy, ak neodporujú ustanoveniam na ochranu spotrebiteľa, ktoré majú prednosť pred aplikáciou

Obchodného zákonníka. Právny predchodca žalobcov zdôraznil, že pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok,
ktoré si vopred určuje dodávateľ a spotrebiteľ nemá možnosť ich individuálne ovplyvniť. Ustanovenia
v spotrebiteľských zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné, pričom treba vychádzať z toho, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára

zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva profesionálne podnikateľské konanie v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti, ktoré ho oproti
spotrebiteľovi zvýhodňuje v zmluvnom vzťahu. Neprijateľné zmluvné podmienky sú nečestné, neslušné,
hrubú poškodzujúce spotrebiteľa, preto ich zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Ochrana
spotrebiteľa sa týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvorené na základe pripravenom formulári, ktorý

má dodávateľ vopred pripravený a používa ho vo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla
zmluvu nemení.

7. Súd zistil, že pôvodný žalobca V. Y. zomrel XX.X.XXXX, a preto na základe § 63 Civilného sporového
poriadku rozhodol uznesením č. k. B1-39Cb/61/2018- 150 zo 4.10.2024, že v konaní pokračuje s jeho

dedičmi.

8. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 11.11.2025, na ktorom spor prejednal v neprítomnosti strán
sporu. Žalobcovia 1/, 3/, 4/ a 5/ sa na pojednávanie nedostavili a svoju neprítomnosť na pojednávaní
neospravedlnili. Žalobkyňa 2/ súdu doručila 23.9.2025 list, v ktorom uviedla že s pôvodným žalobcom

a s jeho rodinou nebola v kontakte a ani ho nepoznala, a preto nebude vidieť uviesť žiadne skutočnosti
a na pojednávanie sa nedostaví. Žalovaný súdu doručil 27.10.2025 ospravedlnenie svojej neúčasti na
pojednávaní z dôvodu hospodárnosti, nezvyšovania výdavkov a súhlasil s prejednaním veci v jeho
neprítomnosti. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania voči
žalobcom v plnom rozsahu. Súd na pojednávaní pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu

doručeného Okresnému súdu Komárno dňa 5.9.2016.

9. Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadreniami strán sporu a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
založenými do súdneho spisu, a to najmä zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXX - XXXXX z
27.8.2013, splátkovým kalendárom k zmluve o úvere č. XXXXXX - XXXXX - XXXXX z 27.8.2013,

rozhodcovskou zmluvou č. XXXXXX - XXXXX z 27.8.2013, žiadosťou o poskytnutie úveru z 20.8.2013,
zmenovkým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V č. k. 4 Zm 403/2014-12 zo 17.3.2015,
návrhomnavykonanieexekúciez20.4.2016,výkazomuhradenýchposkytnutýchprostriedkovzozmluvy
o úvere č. XXXXXX-XXXXX, rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 7C/7/2014 z 25.4.2014,
odpoveďou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na žiadosť z 12.8.2016, stanoviskami k

žiadosti z 15.6.2016 a 4.7.2016, oznámením z 21.5.2014, kópiami vkladov peňažných prostriedkov
na účet z 29.10.2013, 26.11.2013, 20.12.2013, 29.1.2014, 3.3.2014, 31.3.2014, 30.4.2014, 29.7.2014,
14.10.2014, 27.11.2014, 27.2.2015, 5.5.2015, 26.5.2015, 26.6.2015, 30.7.2015, 2.9.2015, 29.9.2015,
28.10.2015, 30.11.2015, 28.12.2015, 29.1.2016 a 29.2.2016, pokusom o zmier pred začatím súdnehokonania z 15.9.2014, faktúrou č. XXXXXXXXX z 15.9.2014, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi
založenými do súdneho spisu.

10. Súd spor právne posúdil nasledovne:
10.1. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10.2. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o
revolvingovom úvere dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10.3. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o
revolvingovom úvere spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10.4. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o
revolvingovom úvere spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

10.5. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.
z.“) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie

opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

10.6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o
revolvingovom úvere spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10.7. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom
úvere na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

10.8. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“)
táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s
prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

10.9. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).

10.10. Podľa § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je
rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

10.11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.11. Po vykonanom dokazovaní a po posúdení vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných
súvislostiach, súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

12. Žalobcovia sa v konaní domáhali vyslovenia neplatnosti zmluvy o úvere pre početné neprijateľné
zmluvné podmienky, ďalej určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, že rozhodcovská zmluva,
dohoda o zrážkach zo mzdy a blankozmenka sú neprijateľné zmluvné podmienky, ako aj priznania
finančného zadosťučinenia vo výške 500,- Eur z dôvodu, že ich právny predchodca uzatvoril zmluvu

o úvere v postavení spotrebiteľa a táto zmluva obsahuje početné neprijateľné podmienky. Žalovaný sa
naopak bránil tým, že s právnym predchodcom žalobcov uzatvoril obchodný záväzkový vzťah, keďže
právny predchodca žalobcov ho požiadal o poskytnutie úveru na investičný podnikateľský účel, pri
uzatváraní a plnení zmluvy vystupoval ako podnikateľ, svoje podnikateľské postavenie nespochybňoval
ani po uzatvorení zmluvy o úvere a dokonca ani v konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu
vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 4Zm 403/2014.

13. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcov v postavení dlžníka a žalovaný v postavení
veriteľa uzatvorili 27.8.2013 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX - XXXXX, na základe ktorej
žalovaný poskytol právnemu predchodcovi žalobcov označenému ako fyzická osoba - podnikateľ
obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom úver. Právny predchodca žalobcov sa zaviazal

splatiťúverspolusúrokomv42mesačnýchsplátkachvovýške99,-Eurvdohodnutomtermínesplatnosti
podľa splátkového kalendára, ktorý bol prílohou zmluvy o úvere. Nesporné bolo, že právny predchodca
žalobcov zaplatil žalovanému na základe zmluvy o revolvingovom úvere časť úveru, avšak počas jeho
splácania sa dostal do omeškania so splácaním zostatku úver. V dôsledku toho podal žalovaný návrh na
vydanie zmenkového platobného rozkazu, o ktorom bolo vedené konanie na Okresnom súde Bratislava

Vpodsp.zn.4Zm403/2014,pričomprávnypredchodcažalobcovvkonanínaOkresnomsúdeBratislava
V sp. zn. 4Zm/403/2014 nenamietal, že by bol v úverovom vzťahu spotrebiteľom.

14. V konaní bolo sporné, či právny predchodca žalobcov vystupoval pri uzatváraní a plnení zmluvy
o revolvingovom úvere ako spotrebiteľ a či v tejto súvislosti možno zmluvu posúdiť ako neplatnú pre

početnéneprijateľnézmluvnépodmienky,resp.úverakobezúročnýabezpoplatkovačižalobcoviamajú
právonaprimeranézadosťučinenievzmysle§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaa
o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

15. Pokiaľ ide o sporné postavenie právneho predchodcu žalobcov pri uzatváraní a plnení zmluvy

o revolvingovom úvere, súd dospel k záveru, že žalobca bol pri uzatváraní a plnení predmetnej
zmluvy v postavení podnikateľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na žiadosť o poskytnutie úveru, z
ktorej mal preukázané, že právny predchodca žalobcov 26.8.2013 požiadal žalovaného o poskytnutie
PROFI úveru, pričom okrem svojich osobných údajov uviedol aj svoje obchodné meno, miesto
podnikania, identifikačné číslo, číslo zápisu v živnostenskom registri a k žiadosti pripojil živnostenský

list a daňové priznanie za rok 2012. Zo zmluvy o revolvingovom úvere mal súd preukázané, že
právny predchodca žalobcov ako dlžník bol v zmluve označený svojím obchodným menom, miestom
podnikania, identifikačným číslom a zápisom v živnostenskom registri. Obchodným menom, miestom
podnikania, ako aj identifikačným číslom bol právny predchodca žalobcov označený taktiež v splátkovom
kalendári z 27.8.2013 ako neoddeliteľnej prílohe č. 1 k zmluve o revolvingovom úvere. Zo zmluvy o

revolvingovom úvere tiež vyplýva, že žalovaný ako veriteľ sa zaviazal právnemu predchodcovi žalobcov
ako dlžníkovi poskytnúť na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej
výške 4.158,- Eur. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na čl. 14. bod 14.1. zmluvy o revolvingovom
úvere, v ktorom sa právny predchodca žalobcov ako dlžník zaviazal veriteľovi po celú dobu trvania
zmluvy o úvere udržiavať v platnosti všetky licencie, súhlasy, registrácie alebo schválenia nevyhnutné

k jeho obchodnej činnosti, podnikaniu, ďalej nevykonať nič, čím by ohrozil platnosť alebo spôsobil
zánik platnosti oprávnení a povolení potrebných na výkon jeho podnikateľskej činnosti, bez zbytočného
odkladu oboznámiť veriteľa o akomkoľvek prebiehajúcom či hroziacom súdnom, arbitrážnom alebo
správnom konaní vedenom na obchodnú činnosť, podnikanie alebo majetok dlžníka, vykonať všetky
právne a iné úkony k zachovaniu existencie dlžníka, vrátane prevádzkovania svojho podnikania

podľa príslušných jurisdikcií. Zo žiadosti o úver, ako aj samotnej zmluvy o revolvingovom úvere teda
jednoznačne vyplýva, že právny predchodca žalobcov pri jej uzatváraní konal ako podnikateľ.16. Postavenie žalobcu ako podnikateľa nespochybňuje ani skutočnosť, že záväzok z úveru neevidoval
vo svojom účtovníctve ako záväzok z podnikateľskej činnosti a peniaze z úveru napokon nepoužil
na výkon podnikateľskej činnosti, ale ich použil pre sovje osobné potreby, keďže tieto skutočnosti

žalovaný nemohol nijako predvídať a ani ovplyvniť. Ak aj právny predchodca žalobcov uzatváral zmluvu
o revolvingovom úvere s pohnútkou, že použije finančné prostriedky pre svoje osobné potreby, z
predložených dôkazov takáto skutočnosť nevyplýva, a keďže pohnútka právneho predchodcu žalobcov
nebola do žiadosti o poskytnutie úveru a ani do zmluvy o revolvingovom úvere zahrnutá, je bez
právneho významu. V tejto súvislosti je totiž potrebné chrániť právnu istotu zmluvných strán, inak by

mohla byť narušená dôvera vo vykonané právne úkony. Ani skutočnosť, že žalovaný podnikal ako
zvárač a finančné prostriedky nepožičiaval ďalej nevylučuje jeho podnikateľský status pri uzatváraní
a plnení zmluvy o revolvingovom úvere. Právny predchodca žalobcov totiž v žiadosti o úver, ako aj v
zmluve o revolvingovom úvere jednoznačnej prejavil svoju vôľu požičať si finančné prostriedky na výkon
podnikateľskej činnosti.

17. Právny predchodca žalobcov nepredložil ani žiadny dôkaz, ktorý by spochybnil skutočnosť,
že pri plnení zmluvy o revolvingovom úvere vystupoval ako podnikateľ. Z predloženého výkazu o
uhradených prostriedkoch, ktorý právny predchodca žalobcov predložil do konania, nevyplýva, že
by v ňom namietal svoje spotrebiteľské postavenie. Naopak, po tom, ako sa právny predchodca
žalobcov dostal do omeškania s plnením svojich záväzkov zo zmluvy o revolvingovom úvere, žalovaný

podal návrh na Okresný súd Bratislava V sp. zn. 4Zm/403/2014, v ktorom súd vydal 17.3.2015
zmenkový platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.4.2015, pričom ani v tomto konaní právny
predchodca žalobcov svoje postavenie podnikateľa pri uzatváraní a plnení zmluvy o revolvingovom
úvere nespochybnil a netvrdil, že by bol spotrebiteľom. Argumentácia právneho predchodcu žalobcov,
že pri uzatváraní a plnení zmluvy o revolvingovom úvere konal ako spotrebiteľ sa preto súdu javí ako

účelová aj s ohľadom na to, že táto bola uplatnená až po tom, ako sa žalovaný právoplatne domohol
priznania svojich nárokov voči právnemu predchodcovi žalobcov v konaní o zmenkovom platobnom
rozkaze a následne podal návrh na vykonanie exekúcie.

18. Keďže súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcov vystupoval pri uzatváraní a plnení

zmluvy o revolvingovom úvere ako podnikateľ, nebolo dôvodné aplikovať na tento záväzkový právny
vzťah ustanovenia na ochranu spotrebiteľa o neprijateľných zmluvných podmienkach upravené v
Občianskom zákonníku, ako ani zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch upravujúci
podmienky, za splnenia ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z rovnakého dôvodu
nebolo žalobcom možné priznať ani primerané zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa, keďže toto je možné priznať len spotrebiteľovi, ktorý na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými
predpismi.

19. Žalobcovia sa domáhali aj určenia, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatná. Zmluvy a iné

právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej
podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o
tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napríklad výrok rozsudku,
že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom

veci žalobca alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov pripúšťa právna úprava Civilného sporového
poriadku žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu
(najmä z hmotného práva). Určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere by bolo prípustné
výlučne, ak by hmotné právo určenie tejto právnej skutočnosti pripúšťalo. Súd však konštatuje, že
v prípade zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi dvoma podnikateľmi, ktorá sa spravuje

ustanoveniami Obchodného zákonníka, právny predpis (hmotné právo) neupravuje možnosť strany
zmluvy o revolvingovom úvere domáhať sa na súde určenia neplatnosti takejto zmluvy. Z uvedeného
dôvodu súd dospel k záveru, že žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere nie je
prípustná v zmysle § 137 písm. d) CSP.

20. Sumarizujúc vyššie uvedené, súd na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia
dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX - XXXXX z 27.8.2013 je obchodným
záväzkovým vzťahom, a preto súd zamietol ako nedôvodnú žalobu o určenie, že zmluva je neplatná
pre početné neprijateľné podmienky, že úver je bezúročný a bez poplatkov, že rozhodcovská zmluva,dohoda o zrážkach zo mzdy a blankozmenka sú neprijateľné podmienky, a o priznanie finančného
zadosťučinenia 500,- Eur.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
24. Žalovaný bol v tomto spore v plnom rozsahu úspešný, keďže súd žalobou uplatnený nárok zamietol
v celom rozsahu. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že žalovaný má voči žalobkyni 1/,
žalobkyni 2/, žalobcovi 3/, žalobkyni 4/ a žalobkyni 5/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu

s tým, že žalobcovia sú povinní nahradiť žalovanému trovy konania spoločne a nerozdielne. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Mestskom súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 CSP ( t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).