Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, November 24, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6Sf/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100400
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100400.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Darákovej a členov

senátuMgr.RomanaDie(sudcaspravodajca)aJUDr.PavlaTkáča,vprávnejvecižalobcu:YZYs.r.o.,so
sídlomPalackého1,Košice-mestskáčasťJuh04001,IČO:36608262,právnezastúpeného:JUDr.Ján
Šofranko, advokát a konateľ spoločnosti Advokátska kancelária Novus s.r.o., so sídlom Magnezitárska
2B, Košice - mestská časť Ťahanovce 040 01, IČO: 56 620 683, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o správnej žalobe
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100331652/2019 zo dňa 30.01.2019, po rozsudku
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/16/2022 zo dňa 14.06.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, ani náhradu trov
kasačného konania, n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj ako „krajský súd“), sa
žalobca domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného č. 100331652/2019 zo dňa 30.01.2019

(ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Košice (ďalej aj ako „správca dane“) č. 101850170/2018 z 19.09.2018 (ďalej aj ako
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj ako „Daňový poriadok“) žalobcovi
vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok
2010 v sume 45 380,43 Eur. Žalobca žiadal, aby krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného,
vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

II. Administratívne konanie

2. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2010,
ktorá začala dňa 26.09.2013. Správca dane v rámci uvedenej daňovej kontroly preveroval dodanie
tovaru - kryštálového cukru do členského štátu Európskej únie - do Maďarskej republiky v zmysle
Nariadenia Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boja proti podvodom v oblasti DPH a dňa

22.04.2015 zaslal tri žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií: č. j. 9801403/5/1491322/2014/Kal I,
č. j. 9801403/5/1491534/2014/Kal I, č. j. 9801403/5/1491200/2014/Kal I, aby preveril dodanie tovaru
za obdobie I. štvrťrok 2010. Na základe zistených skutočností dospel k záveru, že nebolo preukázané
dodanie tovaru s oslobodením od dane pri dodaní tovaru (kryštálového cukru) z tuzemska do inéhočlenského štátu (Maďarsko) v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o DPH“) pre spoločnosti:
- LATEL Kft., Dózsa utca 14, 4267 Penészlek, Maďarská republika, IČ DPH: A. (ďalej „LATEL Kft.“), v

celkovej sume 232.732,31 Eur,
- FAGAB TRADE Kft., B. C. XX, XXXX D., E. F., IČ DPH: A. (ďalej „FAGAB TRADE Kft.“) v celkovej
sume 45.380,40 Eur a žalobcovi tak vznikla povinnosť v zmysle § 19 Zákona o DPH zaplatiť daň, ktorú
správca dane v protokole vyčíslil na sumu 45 380,43 Eur. Na základe uvedeného správca dane vydal
prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie 1.

štvrťrok 2010 v sume 45 380,43 Eur.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal:
- neuznané zdaniteľné plnenia zo strany správcu dane z dôvodu nepreukázania prepravy tovaru, v rámci
ktorého videl pochybenie správcu dane v nedostatočne vykonanom dokazovaní, kedy mal za to, že mali
byť vypočutí šoféri kamiónov, zamestnanci skladov a podobne,

- nevykonanie navrhovaných dôkazov správcom dane, konkrétne že správca dane nevypočul konateľov
odberateľských spoločností a zároveň vyhodnocoval dôkazy svojvoľne,
- nesprávnevyhodnoteniedôkazovkedymalsprávcadanepodľažalobcupripísaťvneprospechžalobcu
nekontaktnosť dodávateľských spoločností, čo s poukazom na judikatúru označil za neprípustné,
- neoboznámenie s výsluchmi svedkov (konateľov odberateľských spoločností), na základe čoho bolo

žalobcovi odňaté právo klásť svedkom otázky a takéto výpovede podľa žalobcu nemôžu byť použité
ako dôkaz,
- zákonnosť vykonania medzinárodných výmien informácií (ďalej aj ako „MVI“) a prerušenia daňovej
kontroly, v rámci ktorého, s odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave poukázal na čl. 10
nariadenia Rady č. 904/2010, poukázal na lehoty, v ktorých má dožiadaný orgán reagovať na žiadosť

o MVI s tým, že správca dane dožiadaný orgán neurgoval čím spôsobil nezákonnosť takto použitých
dôkazných prostriedkov a daňovej kontroly od jej začiatku.

4. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým potvrdil prvostupňové
rozhodnutie správcu dane. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí úvodom zhrnul skutkový stav a zistenia

správcu dane z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a tiež zhrnul odvolacie námietky žalobcu
prezentované v ním podanom odvolaní. Úvodom vlastného odôvodnenia žalovaný citoval prislúchajúce
ustanovenia Daňového poriadku a Zákona o DPH a všeobecne poukázal na zásady a účel dokazovania
v daňovom konaní. V reakcii na žalobnú argumentáciu žalobcu žalovaný uviedol, že:
- žalobca opodstatnenosť uplatnenia oslobodenia deklarovaných intrakomunitárnych dodávok od dane

preukazoval len predložením listinných dokladov, t. z. faktúr, dodacích listov a CMR dokladov,
- správca dane prostredníctvom MVI zistil, že odberateľské spoločnosti (LATEL Kft., FAGAB TRADE
Kft.) ani prepravná spoločnosť (GLOBYTRANSZ Kft.) s maďarskou daňovou správou nekomunikovali
a nepredložili žiadne doklady,
- spoločnosť LATEL kft. v podanom daňovom priznaní k DPH neuviedla žiadne intrakomunitárne

nadobudnutie tovaru,
- spoločnosť FAGAB TRADE Kft. v podanom daňovom priznaní priznala intrakomunitárne nadobudnutie
tovaru, avšak v nižšej sume v porovnaní so sumou akú deklaroval žalobca pre túto spoločnosť,
- deklarované odberateľské maďarské spoločnosti nepreukázali intrakomunitárne nadobudnutie tovaru
od dodávateľa, ktorým mal byť žalobca,

- správca dane preveroval reálne dodanie tovaru maďarským odberateľom a zo žalobcom predložených
CMR dokladov zistil, že prepravu tovaru z prenajatého skladu v Lučenci do Maďarska mali vykonať
prepravné spoločnosti GLOBYTRANSZ Kft. (vozidlo s EČV LMY 035) a GLOBYTRACK Kft. (vozidlá
s EČV KYA 066 a FJD 184),
- zistil, že tovar mal byť pre spoločnosť LATEL Kft. vykladaný v spoločnosti CBA Kft. v Maďarsku na

adrese Alsónémedi (CMR doklady č. 0148426 a 0148424), resp. v spoločnosti SZILVASI és TSA. BT na
adrese 6000 Kecskemet ak vykládke pre spoločnosť FAGAB TRADE Kft. malo zase dôjsť v miestach
Sárospatak a Debrecén (č. SK6529647, SK 6529642),
- z odpovede MVI zistil, že GLOBYTRANSZ Kft. prepravovala cukor a slnečnicový olej pre LATEL Kft.
zo Slovenska do CBA Kft., o spoločnosti GLOBYTRACK Kft. neboli zistené žiadne skutočnosti pre jej

nekontaktnosť a úmrtie konateľa,
- z odpovede Národnej dialničnej spoločnosti zistil, že vozidlo s EČV LMY 035 nebolo v preverovanom
období zaregistrované v Elektronickom mýtnom systéme a tak nemohol vykonať prepravu z Lučenca
do Maďarska (Sárospatak, Debrecén, CBA Kft.) tak ako je to uvedené na CMR dokladoch,- z odpovede Národnej diaľničnej spoločnosti zistil, že vozidlo s EČV FJD 184 nemohlo vykonať prepravu
podľaCMRdokladov,keďžeúdajeotakejtoprepravesazzElektronickéhomýtnehosystémunepotvrdili,
- vykonanie výsluchov vodičov kamiónov a iných osôb za účelom preverenia uskutočnenia prepravy

tovaru nepovažoval za dôvodné, keďže preprava tovaru nebola potvrdená na základe informácií od
Národnej diaľničnej spoločnosti,
-zodpovedeNárodnejdiaľničnejspoločnostizistil,ževozidlosEČVKYA066nemohlovykonaťprepravu
podľaCMRdokladov,keďžeúdajeotakejtoprepravesazzElektronickéhomýtnehosystémunepotvrdili,
- k vypočutiu konateľov odberateľských spoločností cestou MVI nedošlo z dôvodu, že dožiadané

maďarské daňové orgány tieto osoby nevypočuli z dôvodu, že odberateľské spoločnosti boli v roku 2015
vymazané z obchodného registra,
- správca dane preveroval reálne dodanie fakturovaného tovaru do iného členského štátu v rámci
priameho obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho priamym odberateľom, v rámci ktorého dospel
správca dane k dôvodným pochybnostiam o skutočnej realizácii týchto zdaniteľných plnení, o čom
informoval žalobcu, vyzval ho na predloženie dôkazov, čím na žalobcu preniesol dôkazné bremeno,

ktoré žalobca neuniesol,
- nielen zo strany odberateľských spoločností nebolo preukázané reálne uskutočnenie dodania
fakturovaného tovaru, ale ani sám žalobca neuviedol žiadne konkrétne okolnosti dodania fakturovaného
tovaru,
- podľa čl. 7 Dohovoru CMR odosielateľ (v danom prípade žalobca) zodpovedá za správnosť údajov

uvedených v dokladoch CMR, v ktorých (žalobcom predložených) boli uvedené nezodpovedajúce údaje,
- žalobca namietal pochybenia správcu dane, ale on sám žiadnym konkrétnym spôsobom neozrejmil
a teda ani nepreukázal reálne dodanie fakturovaného tovaru,
-správcadanežiadosťamioMVIpreverovaldodanietovaruspoločnostiLATELLft.,prípadnespoločnosti
CBA Kft., teda okolnosti realizácie sporných obchodov žalobcu s jeho odberateľom a spoločnosťou,

u ktorej mal byť tovar vyložený a formu ponechal na dožiadanom maďarskom daňovom orgáne, ktorý
postupoval podľa právnych predpisov platných v Maďarsku,
- z odpovede MVI vyplynulo, že p. D. - konateľ odberateľskej spoločnosti LATEL Kft. uviedol, že nemá
žiadne informácie o nadobudnutí cukru od žalobcu s tým, že možno tieto obchody uskutočňoval, jeho
partner, nevedel si však spomenúť, čo je však v rozpore s tým čo uviedol žalobca, ktorý žiadal vypočuť

p. D., s ktorým mal komunikovať a dohadovať obchody,
- z dôvodu, že žalobca deklaroval obchodné aktivity s maďarskými spoločnosťami, správca dane
preveroval reálnosť týchto obchodov prostredníctvom troch žiadostí o MVI zo dňa 22.04.2014, na
základe ktorých podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku prerušil daňovú kontrolu od 28.04.2014
s tým, že odpovede maďarskej daňovej správy prichádzali, aj z dôvodu výkonu daňovej kontroly

u jedného z preverovaných subjektov, postupne, na základe čoho bola posledná odpoveď doručená
01.07.2015, na základe čoho správca dane v súlade s § 61 ods. 4 Daňového poriadku pokračoval
v daňovej kontrole, čo žalobcovi oznámil,
- lehoty uvedené v Nariadení č. 904/2010, resp. ich nedodržanie nemá vplyv na zákonnosť daňovej
kontroly, k čomu sa obdobne vyjadril už aj Ústavný súd SR,

- v ustanovení § 43 ods. 1 Zákona o DPH sú uvedené jasné podmienky, za ktorých je dodanie tovaru
oslobodené od dane, medzi inými, že tovar je prevezený z tuzemska nadobúdateľovi do iného členského
štátu, keďže však žalobca prepravu tovaru a jeho dodanie nepreukázal, čo nebolo potvrdené ani formou
MVI, nesplnil podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH.

III. Konanie na krajskom súde

5. Žalobca inicioval súdny prieskum napadnutého rozhodnutia podaním správnej žaloby na krajskom
súde. V podanej správnej žalobe žalobca úvodom v krátkosti zhrnul hlavné dôvody, na ktorých správca
dane založil prvostupňové rozhodnutie a následne zhrnul odvolacie námietky uvedené v ním podanom

odvolaní tak, ako sú v krátkosti zhrnuté v bode č. 3 tohto rozsudku. V podanej správnej žalobe následne
namietal, že správca dane pripísal na ťarchu žalobcu konanie iných daňových subjektov a nedostatočne
preveril prepravu tovaru do iného členského štátu. Podľa žalobcu správca dane nezachoval nestrannosť
a nedostatočne zistil skutkový stav čím porušil práva žalobcu a v tejto súvislosti žalobca poukázal na
nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/2009 z 17.03.2009 a sp. zn. ÚS 314/2015. Mal za to, že

žalovaný nesprávne právne vec posúdil a nevysporiadal sa s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Bez
väzby na konkrétne skutočnosti predmetnej právnej veci žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011 a 5Sžf/49/2010. Žalobca tiež uviedol, že maďarská
daňová správa potvrdila nákup tovaru spoločnosťou CBA Kft. od spoločnosti LATEL Kft. a že prepravnáspoločnosť GLOBYTRACK Kft. prostredníctvom konateľa spoločnosti potvrdila prepravu tovaru do
CBA Kft. Podľa žalobcu je v spoločnosti CBA Kft. potrebné preveriť prepravu tovaru, teda zistiť ktoré
konkrétne motorové vozidlá vykonali prepravu tovaru, ktorého nadobudnutie je zo strany žalovaného

uznané, miesto nakládky a vykládky a preveriť nadobudnutý tovar, teda druh, špecifikáciu, napríklad na
základe skladovej evidencie. Žalobca tiež uviedol, že napriek tomu, že prepravu tovaru zabezpečoval
odberateľ, túto prepravu hradil žalobca bezhotovostnými prevodmi, čo vie preukázať. Skutočnosť, že
motorové vozidlá neboli zachytené mýtnymi bránami podľa žalobcu neznamená, že preprava tovaru
nebola vykonaná, keďže vozidlá mohli použiť iné trasy, čo bude podľa žalobcu v ďalšom konaní

potrebné preveriť. Žalovanému vytkol nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a nepreskúmateľosť
napadnutého rozhodnutia. Žalovaný podľa žalobcu svoje tvrdenia hodnoverným spôsobom nepreukázal
a neplnenie si povinností iných daňových subjektov nesprávne vyhodnotil ako neunesenie dôkazného
bremena žalobcom. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je tak podľa žalobcu nezákonné, rovnako ako
protokol z daňovej kontroly, ktorý bol podľa žalobcu získaný nezákonne. Žalobca tiež namietal, že
žalovaný v napadnutom rozhodnutí použil výpovede konateľov spoločností LATEL Kft. a G. H., o ktorých

žalobca nebol oboznámený, čím bolo porušené jeho právo klásť svedkom otázky a takéto dôkazy
nemožno považovať za relevantné a nemožno na ne prihliadať. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru
Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej, ak sa nejaká osoba vyjadruje k veci v rámci miestneho zisťovania,
ide o svedeckú výpoveď, a teda správca dane má vytvoriť kontrolovanému subjektu podmienky na
to, aby mohol klásť svedkovi otázky. Na uvedenom podľa žalobcu nič nemení ani skutočnosť, že sa

jednalo o maďarských štátnych občanov, v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Českej republiky č. k. 5Afs/51/2008-95 zo dňa 26.03.2009. V záverečnej časti podanej správnej
žaloby žalobca vo všeobecnosti poukázal na princíp daňovej neutrality a konštatoval, že boli naplnené
dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej aj ako „SSP“), teda že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, vychádzalo

z nesprávneho právneho posúdenia, skutkový stav bol zistený nedostatočne a došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 25.07.2019 označil žalobnú argumentáciu

žalobcu ako neopodstatnenú a vo väzbe na jednotlivé žalobné námietky zopakoval svoje závery
uvedené v napadnutom rozhodnutí s tým, že navrhol predmetnú správnu žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

7. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca písomným podaním zo dňa 13.09.2019, v ktorom úvodom

poukázalnaNálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS/30/2018zodňa30.01.2019,podľaktoréhopodklady
získané prostredníctvom MVI nie sú dôkazom, ale len informáciou, ktorá musí byť následne verifikovaná.
V ďalšom texte zopakoval svoju argumentáciu z podanej správnej žaloby, v ktorej kritizoval správcu dane
za nedostatočne zistený skutkový stav a nezákonný spôsob vykonaného dokazovania.

8.Následnekrajskýsúdrozsudkomč.k.6S/68/2019-88zodňa07.10.2021zrušilnapadnutérozhodnutie
žalovaného, vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a priznal žalobcovi právo na náhradu trov
konania. Hlavným dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného bolo podľa krajského súdu
nedodržanielehotynavykonaniedaňovejkontrolyatozdôvodu,žepočastohoakoboladaňovákontrola
prerušená z dôvodu podania žiadostí o MVI, správca dane zostal nečinný a neurgoval dožiadané orgány

o zaslanie odpovedí na žiadosti o MVI.

IV. Konanie na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky

9. Voči uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440

ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“). Podľa názoru
žalovaného správny súd nesprávneho právneho posúdil daný prípad a dospel k nesprávnemu záveru
o prekročení lehoty na vykonanie daňovej kontroly správcom dane.

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn.

4Sfk/16/2022 zo dňa 14.06.2023 zrušil rozsudok krajského súdu č. k. 6S/68/2019-88 zo dňa 07.10.2021
a vrátil vec Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie. Kasačný súd v bode č. 47 rozsudku sp.
zn. 4Sfk/16/2022 zo dňa 14.06.2023 zhrnul, že: „Najvyšší správny súd sa nestotožňuje so záverom,
že daňová kontrola trvala 2 roky a 9 dní ako to ustálil krajský súd, keďže v priebehu daňovej kontrolydošlo k jej prerušeniu. V rámci nového konania vo veci Správny súd v Košiciach (ako príslušný súd)
v prvom rade preskúma, či námietka prekročenia maximálnej doby trvania daňovej kontroly bola v
správnej žalobe žalobcom kvalifikovane vznesená - ako riadny žalobný bod. Ak dospeje k záveru, že

tomu tak bolo, opätovne posúdi, či predmetná zákonná lehota (na realizáciu daňovej kontroly) bola alebo
nebola prekročená správcom dane a svoje rozhodnutie vo veci skutkovo aj právne riadne odôvodní.
Prihliadne pritom aj na čiastočné odpovede maďarského dožiadaného orgánu, ktoré sú založené v
administratívnom spise (položka č. 7 a) až c)). Uvedie, či má správca dane povinnosť urgovať odpovede
od dožiadaného orgánu v inom členskom štáte, ak áno - kedy, resp. za akých podmienok, ďalej

uvedie, z čoho takáto povinnosť orgánom verejnej správy v súdenej veci vyplýva a vysporiada sa aj s
tým, aké následky má to, ak túto povinnosť (ktorej právny základ jednoznačne uvedie), správca dane
nedodrží, resp. ju poruší. Vysporiada sa tiež s tým, či a ak áno, ako dopadá rozhodnutie Súdneho dvora
Európskej únie (C-186/20) na súdenú vec. V kontexte všetkých vyššie uvedených skutočností následne
vo veci opätovne rozhodne. V rámci nového rozsudku vo veci tiež jednoznačne uvedie, porušenie
akej povinnosti, resp. akú skutkovú okolnosť považuje za dôvod pre zrušenie žalobou napadnutého

rozhodnutia (ak dospeje k záveru o potrebe takéhoto postupu), t. j. či je to samotné neurgovanie
dožiadaného maďarského správcu dane, porušenie zásady rýchlosti konania a pod.“

V. Konanie na správnom súde

11. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu správneho
súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach
(ďalej aj ako „správny súd“). Z uvedeného dôvodu bolo rozhodovanie o predmetnej správnej žalobe
žalobcu po zrušení rozsudku krajského súdu a vrátení veci správnemu súdu, v zmysle rozvrhu práce

Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023 vrátane jeho dodatkov,
pridelené náhodným výberom senátu správneho súdu „6S“, ktorý sa v tejto veci stal zákonným sudcom
a predmetná právna vec bola na správnom súde zapísaná pod novou spisovou značkou 6Sf/10/2023.

12. Správny súd po vrátení veci po tom, čo neidentifikoval žiaden z dôvodov na nariadenie pojednávania

v predmetnej veci podľa § 107 ods. 1 SSP, postupom podľa § 137 ods. 4 SSP nariadil termín verejného
vyhlásenia rozsudku na deň 24.11.2025. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa
24.11.2025 bolo zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli správneho súdu v súlade s § 137 ods. 4
SSP dňa 10.11.2025. Keďže verejného vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci sa nezúčastnili účastníci
konania, ich zástupcovia, ani verejnosť, správny súd postupom podľa § 137 ods. 3 SSP verejne vyhlásil

rozsudok v predmetnej veci vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na
úradnej tabuli správneho súdu po dobu 14 dní. Týmto rozsudkom zamietol predmetnú správnu žalobu a
žalovanému voči žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, ani náhradu
trov kasačného konania.

VI. Relevantná právna úprava

13. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v
znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

14. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej
správnejžalobypodanejžalobcomsprávnysúdnatomtomiestepoukazujenaprislúchajúceustanovenia
Správneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. a/, § 177 a nasl.
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej aj ako „SSP“).

15. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

16.Podľa§191ods.1SSP,správnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

17. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

18. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu

štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

19. Podľa § 467 ods. 1 SSP, ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie.

20. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie
konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

21. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

22. Podľa § 55 ods. 3 SSP, každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.

23. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej aj ako „Daňový
poriadok“),správcadanehodnotídôkazypodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

24. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú

realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

25.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

26. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

27. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

28. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom
v rozhodnom čase (ďalej aj ako „Zákon o DPH“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

29. Podľa § 13 ods. 1 písm. c) Zákona o DPH, miestom dodania tovaru ak je dodanie tovaru bez
odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.

30. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo

prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.31.Podľa§43ods.5ZákonaoDPH,platiteľjepovinnýpreukázať,žesúsplnenépodmienkyoslobodenia
od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,

b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,

c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,

alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

VII. Závery správneho súdu

32. Správny súd úvodom poznamenáva, že v rámci súdneho prieskumu je viazaný rozsahom
a dôvodmi žaloby a vzhľadom na to, že rozhodoval v procesnej situácii po zrušení rozsudku krajského

súdu rozsudkom kasačného súdu, bol viazaný tiež právnym názorom kasačného súdu vysloveným
v zrušujúcom rozsudku.

33. Kasačný súd uložil správnemu súdu v prvom rade preskúmať, či námietka prekročenia maximálnej
doby trvania daňovej kontroly bola v správnej žalobe žalobcom kvalifikovane vznesená - ako riadny

žalobný bod. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že v ustanovení § 49 ods. 1 SSP je obsiahnutá
povinnosť žalobcu byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom. Túto povinnosť mal
v predmetnom konaní nepochybne aj žalobca a rovnako je nepochybné, že túto povinnosť si splnil
a v predmetnom správnom súdnom konaní bol zastúpený advokátom, ktorý podľa obsahu správ žaloby
túto aj spísal. Existencia uvedenej povinnosti je odôvodnená predovšetkým osobitosťou konania pred

správnym súdom, ktorou je najmä posudzovanie právnej stránky veci, ale tiež samotnou povahou
správneho súdnictva, v rámci ktorého sa preskúmava zákonnosť rozhodnutí alebo opatrení orgánov
verejnej správy a v značnej miere sa v ňom riešia predovšetkým právne otázky. Nemenej dôležitým
dôvodom je tiež povinnosť správneho súdu byť viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a obmedzenia
možnosti jej rozšírenia, z čoho pre žalobcu vyplýva nutnosť náležitej znalosti jednak samotnej veci

v spojení so znalosťou právnych predpisov, s dôrazom na právne predpisy správneho práva hmotného
a procesného, a v neposlednom rade v spojení s adekvátnou mierou odbornosti, ktoré vzhľadom na
podmienky výkonu advokácie uvedené v zákone č. 586/2003 Z. z. o advokácii a súvisiacich právnych
predpisov možno objektívne očakávať a vyžadovať predovšetkým od advokátov ako profesionálnych
zástupcov. Odbornosť advokáta v spojení s dodržiavaním povinností v zmysle zákona č. 586/2003

Z. z. advokácii dávajú záruku adekvátneho zastupovania žalobcu v konaní pred správnym súdom,
v ktorom na „druhej strane stojí“ žalovaný orgán verejnej správy, u ktorého sa rovnako predpokladá určitý
stupeň odbornosti. Odborná kvalifikácia advokáta tiež vytvára predpoklad na vecnú a účelnú právnu
argumentáciu žalobcu smerujúcu k efektívnemu prejednaniu a rozhodnutiu veci. Vyššie uvedeným
textom správny súd žiadnym spôsobom nehodnotil odbornosť právneho zástupcu žalobcu, či kvalitu

podanej správnej žaloby. Cieľom správneho súdu bolo aj s ohľadom na ustanovenia § 55 ods. 3 SSP a §
134 ods. 1 SSP poukázať na skutočnosť, že správny súd vychádzajúc z odbornej kvalifikácie právneho
zástupcu – advokáta s tým, že podania (teda aj predmetnú správnu žalobu) posudzuje podľa ich obsahu
a v predmetnom prípade bol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, že v danom prípade nebolo jeho
úlohounachádzať,čivyhľadávaťvtextesprávnejžalobykvalifikovanéžalobnébody,ktorýmižalobcamal

namietať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia s dôsledkami zrušenia takéhoto rozhodnutia, pokiaľ
ich jasným a zrozumiteľným spôsobom neuviedol v texte správnej žaloby. Vychádzajúc z textu podanej
správnej žaloby v časti II., v ktorej žalobca uviedol, že: „V zmysle odvolania podaného kontrolovaným
daňovým subjektom proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 101850170/2018 zo dňa 12.02.2019,bolo toto napadnuté v týchto častiach: ... (body Ad I. až Ad V.)“ a vychádzajúc z textu žalobcom podaného
odvolania, ktorý totožný s bodmi Ad I. až Ad V. v časti II. podanej správnej žaloby, vyhodnotil správny
súd časť II. podanej správnej žaloby ako reprodukciu textu podaného odvolania a nie ako žalobné body

spochybňujúce zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Uvedené je v konečnom dôsledku
v zhode s právnym názorom vysloveným kasačným súdom v zrušujúcom rozsudku, kedy kasačný súd
v bodoch č. 26 a 27 zrušujúceho rozsudku uviedol, že:
„26. Kasačný súd však v žalobe neidentifikoval kvalifikovaný - explicitný žalobný bod, ktorý by sa
týkal prekročenia maximálnej dĺžky daňovej kontroly tak, ako to ustálil krajský súd v napadnutom

rozsudku. Kasačný súd nepopiera, že v čl. II správnej žaloby - v položke „Ad V.“ s označením „Daňový
subjekt namieta nezákonnosť vykonania Medzinárodných výmien informácií a následného prerušenia
daňovej kontroly u kontrolovaného daňového subjektu“ žalobca produkuje argumentáciu týkajúcu sa
dĺžky daňovej kontroly a MVI, táto sa však nejaví ako žalobný bod. Naopak, v úvode čl. II správnej žaloby
tento žalobca začína nasledovne: „V zmysle odvolania podaného kontrolovaným daňovým subjektom
proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 101850170/2018 zo dňa 12.02.2019, bolo toto napadnuté

v týchto častiach:“. Následne uvádza žalobca body „Ad I.“ až „Ad V.“, pričom práve v položke Ad V. sa
venuje dĺžke daňovej kontroly. Ani v závere čl. II žalobca neodkázal na túto svoju argumentáciu ako na
niečo, s čím by sa mal správny súd vysporiadať ako so žalobnými bodmi.
27.Kasačnémusúdusapretojaví,žetietonámietky-atedaaninámietkuonezákonnostitrvaniadaňovej
kontroly - nie je možné bez ďalšieho považovať za riadne vznesené žalobné body. Tieto majú skôr

povahu reprodukcie doterajšieho priebehu daňového konania, resp. daňovej kontroly. Najvyšší správny
súd má za to, že ak mal žalobca za to, že správca dane prekročil maximálnu zákonnú lehotu trvania
daňovej kontroly, mal to kvalifikovane namietnuť rovnako, ako aj s inými žalobnými bodmi, ktoré uviedol
tak v čl. II žaloby, ako aj v iných jej článkoch (napr. nemožnosť byť prítomný pri výsluchu svedkov uviedol
žalobca v čl. II žaloby v časti „Ad IV“ a následne túto námietku aj kvalifikovane uviedol ako žalobný bod v

čl. VI správnej žaloby, ďalej napr. nevykonanie navrhovaných dôkazov, čo uviedol v čl. II (Ad II.) správnej
žaloby a následne to kvalifikovane namietal aj ako žalobný bod v čl. V správnej žaloby a pod.).“

34. S ohľadom na vyššie uvedené tak správny súd dospel k záveru, že žalobca zákonnosť vykonania
MVI a prerušenia daňovej kontroly v predmetnej správnej žalobe kvalifikovane nenamietol ako žalobný

bod, ktorý by mal správny súd vyhodnotiť vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného,
preto v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia po rozhodnutí kasačného súdu, správny
súd zákonnosť vykonania MVI a prerušenia daňovej kontroly v predmetnom prípade neskúmal.

35. V súvislosti so žalobnými bodmi prezentovanými v bodoch označených v správnej žalobe ako III.,

IV., V., VI., VII. a VIII. správny súd uvádza, že ich možno zhrnúť do niekoľkých okruhov, a to konkrétne:
A - Zistenie skutkového stavu,
B - Dôkazné bremeno a jeho prenos,
C - Právne posúdenie a judikatúra Najvyššieho súdu SR,
D - Potvrdenie nákupu a prepravy tovaru prostredníctvom MVI,

E - Nemožnosť klásť svedkom otázky.

36. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené nedostatočné zistenie skutkového stavu (bod 38. A rozsudku),
správny súd uvádza, že keďže správca dane založil prvostupňové rozhodnutie na závere o nesplnení
podmienok podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH (nesplnenie podmienok oslobodenia od dane pri dodaní

tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo
nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom
členskom štáte), ktoré si žalobca uplatnil z faktúr na základe ktorých ma dodať tovar (kryštálový cukor)
dvom maďarským odberateľským spoločnostiam a prepravu v danom prípade mali realizovať tiež
maďarské spoločnosti, je prirodzené, že správca dane preveroval splnenie týchto podmienok v prvom

rade u žalobcu a následne u týchto maďarských spoločností. Je teda prirodzené, že pre náležité zistenie
skutkového stavu bol správca dane odkázaný primárne na súčinnosť žalobcu a následne na získanie
informácií prostredníctvom MVI. Žalobca v súvislosti s preukázaním splnenia podmienok oslobodenia
od dane predložil len listinné doklady, t. z. faktúry, dodacie listy a CMR doklady, na základe čoho
správca dane preveroval reálnosť zdaniteľných obchodov deklarovaných na uvedených dokladoch

prostredníctvom žiadostí o MVI a na základe odpovedí na tieto žiadosti nadobudol pochybnosti o
reálnosti uskutočnenia zdaniteľných obchodov uvedených na žalobcom predložených faktúrach medzi
žalobcom a spoločnosťami FAGAB TRADE Kft. a LATEL Kft. Na základe svojich pochybností správca
dane vyzval daňový subjekt na preukázanie reálnosti týchto zdaniteľných obchodov a vyvráteniepochybností správcu dane, na čo žalobca reagoval len domáhaním sa vykonania ďalších dôkazov bez
toho, aby bol sám aktívny pri predkladaní dôkazov, či ozrejmení konkrétnych okolností uskutočnenia
sporných zdaniteľných obchodov. Správca dane následne po vydaní protokolu a na základe žalobcom

prezentovaných návrhov na vykonanie dokazovania vo vyrubovacom konaní, kedy väčšine týchto
návrhov vyhovel, zisťoval skutkový stav dopytom na Národnú diaľničnú spoločnosť ohľadne preverenia
pohybu vozidiel, ktoré mali podľa žalobcom predložených CMR dokladov vykonať prepravu tovaru,
ale najmä prostredníctvom žiadostí o MVI, ktorými sa správca dane snažil zistiť skutočnosti ohľadne
maďarských spoločností, ktoré mali vykonať prepravu tovaru, maďarských spoločností, ktorým mal

byť odberateľskými spoločnosťami žalobcu dodaný tovar a informácie od konateľov odberateľských
spoločností. Skutočnosť, že informácie získané správcom dane podľa záverov správcu dane nepotvrdili
dodanie tovaru žalobcom maďarským odberateľským spoločnostiam, nemôže automaticky znamenať
nedostatočné zistenie skutkového stavu, pokiaľ tento skutkový stav správca dane a žalovaný považovali
za zistený dostatočne. Podľa správneho súdu nebolo úlohou daňových orgánov vykonávať ďalšie
a ďalšie dokazovanie na základe návrhov žalobcu, pokiaľ sa už vykonaným a pomerne rozsiahlym

dokazovaním, aj na základe návrhov žalobcu nepotvrdili žalobcom deklarované tvrdenia, ale došlo len
k prehĺbeniu pochybností daňových orgánov o reálnosti uskutočnenia dodania tovarov, tak ako je to
uvedené na faktúrach, čo malo prirodzene za následok prijatie záveru o nesplnení podmienok podľa §
43 ods. 1 Zákona o DPH. Správny súd záverom tejto časti konštatuje, že celá žalobná argumentácia
žalobcu v tejto časti bola sústredená na prenesenie celej zodpovednosti za zistenie skutkového stavu

na správcu dane či žalovaného a spochybňovanie záverov daňových orgánov, bez toho aby žalobca
vlastnou aktivitou preukázal reálnosť dodania tovaru, napr. aj predložením dokladov preukazujúcich
úhradu za prepravu tovaru, či preukázaním akými trasami mal byť tovar prepravovaný, ak teda nebol
prepravovaný trasami, na ktorých by boli vozidlá zaznamenané v elektronickom systéme Národnej
diaľničnej spoločnosti. Na základe uvedeného správny súd tento žalobný bod vyhodnotil ako nedôvodný

keďže mal za to že skutkový stav bol daňovými orgánmi zistený dostatočne na riadne posúdenie veci.

37. Žalobca v rámci správnej žaloby namietal tiež záver o neunesení dôkazného bremena a mal za
to, že dôkazné bremeno bolo na správcovi dane, resp., že správca dane zaťažil žalobcu dôkazným
bremenom ohľadne konania iných subjektov, ktoré on nemohol ovplyvniť (bod 38. B rozsudku).

V súvislosti s dôkazným bremenom v daňovom konaní a jeho prenosom medzi daňovým subjektom
a správcom dane existuje pomerne rozsiahla judikatúra vytvorená v poslednej dobe prevažne Najvyšším
správnym súdom SR, ale tiež Ústavným súdom SR, v zmysle ktorej stanoviť presnú hranicu, po
ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a od ktorej sa presúva na správcu dane, je
pomerne komplikované, no nie nemožné. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno sa v daňovom

konaní presúva medzi daňovým subjektom a správcom dane, avšak vždy ho môže niesť iba jeden
z nich v závislosti od štádia dokazovania, v ktorom sa daňové konanie nachádza. Dôkazné bremeno
v prvom rade zaťažuje daňový subjekt a až následne správcu dane v prípade, že tento spochybní
dôkazy predložené daňovým subjektom. Táto špecifická koncepcia dokazovania priamo nadväzuje
na podstatu daňového konania, v ktorom je skutkovým základom tvrdenie daňového subjektu o jeho

daňovej povinnosti. Možno konštatovať, že žalobca predložením faktúr, dodacích listov a CMR dokladov
preukazoval údaje o svojej daňovej povinnosti uvedené v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie
obdobie 1. štvrťrok 2010 a tým preniesol dôkazné bremeno na správcu dane, ktorý však následne
na základe informácií získaných prostredníctvom MVI spochybnil relevanciu žalobcom predložených
dokladov, vyzval žalobcu na preukázanie reálnosti uskutočnenia dodania fakturovaného tovaru, na

čo žalobca reagoval návrhom na vykonanie dokazovania, ktoré správca aj vykonal, a to opätovne aj
prostredníctvom MVI, no najmä dožiadaním na Národnú diaľničnú spoločnosť. Z odpovedí na žiadosti
o MVI, no najmä od Národnej diaľničnej spoločnosti správca dane získal pomerne jasné dôkazy,
ktoré spochybňovali samotnú prepravu fakturovaného tovaru a teda dodanie tovaru odberateľským
spoločnostiam. Žalobca sa následne bránil dožadovaním sa vykonania ďalšieho dokazovania, avšak

pochybnosti správcu dane podporené dôkazmi získanými vo vyrubovacom konaní žiadnym spôsobom
nevyvrátil, na základe čoho daňové orgány správne konštatovali, že vlastné dôkazné bremeno žalobca
neuniesol. Pokiaľ žalobca tvrdí, že správca dane pripísal na jeho ťarchu konanie tretích subjektov, s touto
argumentáciou v celosti nemožno súhlasiť, keďže správca dane a žalovaný v prvom rade spochybnili
reálne uskutočnenie prepravy tovaru, a to prostredníctvom informácií získaných od Národnej diaľničnej

spoločnosti, teda skutočnosti tvrdené žalobcom na základe predložených CMR dokladov, ktoré mali
preukázať, že reálne došlo k preprave fakturovaného tovaru. Išlo teda o spochybnenie skutočností
tvrdených priamo žalobcom. Informácie získané prostredníctvom MVI o odberateľských spoločnostiach,
ktoré boli, dalo by sa povedať, v neprospech tvrdení žalobcu, netvorili základ záverov správcu dane, plnilipodpornú, no zároveň nie nevýznamnú funkciu. S ohľadom túto žalobnú argumentáciu pôsobí určitým
spôsobomrozporne,aksažalobcazároveňodvolávanainformácie,podľaktorýchmalaspoločnosťCBA
Kft. potvrdiť dodanie tovaru od spoločnosti LATEL Kft. S ohľadom na uvedené prijal správny súd záver,

že správca dane žalobcu neprimerane nezaťažil žalobcu dôkazným bremenom a správca dane, ako aj
žalovaný dospeli k správnemu záveru ak skonštatovali, že žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol.
S ohľadom na uvedené správny súd tento žalobný bod vyhodnotil ako nedôvodný.

38. V súvislosti s právnym posúdením a judikatúrou Najvyššieho súdu SR (bod 38. C rozsudku) správny

súd uvádza, že žalobca v správnej žalobe žiadnym konkrétnym spôsobom uviedol, v čom malo spočívať
toto nesprávne právne posúdenie, preto ak len všeobecne namietal nesprávne právne posúdenie
veci žalovaným, napr. v súvislosti s dokazovaním, prenosom dôkazného bremena, či aplikáciou §
43 ods. 1 Zákona o DPH, tak odpovede na tieto námietky sú uvedené v bodoch č. 39, 40, 42
a 43 tohto rozsudku. Na tomto mieste považuje správny súd za nevyhnutné uviesť, že odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného je rozsiahle, vecné a zrozumiteľné, s dôrazom na skutočnosti

zistené v predmetnom daňovom konaní a z nich vyplývajúce závery, z ktorých je zrejmé na akom
základe žalovaný predmetnú právnu vec posúdil a správny súd na základe takéhoto odôvodnenia nemal
dôvod pochybovať o správnosti právneho posúdenia žalovaným. Pokiaľ žalobca poukazoval na to,
že žalovaný sa nevysporiadal s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, správny súd uvádza, že s týmto
tvrdením sa nemožno stotožniť, keďže žalovaný na stranách 16 a 17 napadnutého rozhodnutia uvádza

dôvody, pre ktoré považoval aplikáciu záverov z rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/10/2012
zo dňa 28.11.2012 a sp. zn. 3Sžf/1/2011, za nedôvodnú. Správny súd má tiež za to, že na to, aby
odvolací správny orgán, prípadne správny súd priznal relevanciu odvolacej, či žalobnej argumentácii
poukazujúcej na judikatúru, nepostačuje uviesť spisovú značku a deň vydania rozhodnutia súdu, na
ktorého rozhodnutie sa účastník konania odvoláva, prípadne citovať pár viet z takéhoto rozhodnutia,

ale je nevyhnutné závery súdu uvedené v takomto rozhodnutí v konkrétnych súvislostiach prepojiť
s prejednávanou vecou, teda s konkrétnymi skutočnosťami, ktoré majú svoj základ, súvis a podobnosť
s prejednávanou vecou. S ohľadom na uvedené správny súd vyhodnotil aj tento žalobný bod ako
nedôvodný.

39. Ak žalobca tvrdil, že prostredníctvom MVI došlo k potvrdeniu (bod 38. D rozsudku) skutočnosti, že
spoločnosť LATEL Kft. dodala tovar spoločnosti CBA Kft. a že spoločnosť GLOBYTRACK Kft. prepravila
tovar do spoločnosti CBA Kft., správny súd uvádza, že uvedené by bolo pre závery v dane veci a žalobcu
významné len v prípade, že sa zároveň potvrdila skutočnosť, že šlo o tovar dodaný žalobcom spoločnosti
LATEL Kft., takýto záver však z odpovedí o MVI nevyplýva, čo v konečnom dôsledku, aj keď možno

inými slovami, konštatoval aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, preto uvedený žalobný bod správny
súd vyhodnotil ako nedôvodný.

40. V záverečnej časti podanej správnej žaloby žalobca namietal porušenie svojho práva klásť
svedkom otázky (bod 38. E rozsudku). V tejto súvislosti správny súd vo všeobecnosti uvádza, že

v prípade obchodných aktivít so spoločnosťami z iných členských štátov, akým je napr. aj Maďarsko,
sa daňový subjekt vystavuje určitému riziku, s ktorým by mal byť uzrozumený, že v prípade daňovej
kontroly a preverovania cezhraničných obchodných operácií môže byť rozsah využitia dôkazných
prostriedkov v závislosti od konkrétnych okolností prípadu v porovnaní s preverovaním tuzemských
obchodných operácií, v nejakej miere obmedzené. Ako už bolo uvedené, vzhľadom na cezhraničný

charakter sporných obchodných transakcií, správca dane preveroval reálne uskutočnenie zdaniteľných
obchodov aj prostredníctvom žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. Na základe týchto žiadostí
maďarské daňové orgány na základe vlastných procesných postupov podľa právnych predpisov
platných v Maďarsku zabezpečili informácie požadované správcom dane, ktoré sú zaznamenané
v odpovediach na žiadosti správcu dane. Správca dane následne tieto informácie využil v spojení s ním

získanými dôkazmi a na základe nich prijal závery uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Správca dane
nevykonával výsluch maďarských občanov v pozícii svedkov podľa § 25 Daňového poriadku, preto mu
nemožno vytknúť pochybenie, že neumožnil žalobcovi klásť svedkom otázky. Žalobca sa mal možnosť
z informáciami a predbežnými závermi správcu dane oboznámiť, namietať relevanciu týchto informácií
a vlastnou aktivitou tieto informácie spochybniť, čo sa však v danom prípade nestalo. Žalobca sa

obmedzil len na spochybnenie procesných postupov správcu dane, a to namietaním nemožnosti klásť
svedkom otázky. Vnútorne rozporným sa následne javí argumentácia žalobcu, kde naopak poukazuje
na informácie z MVI, podľa ktorých mal byť spoločnosťou LATEL Kft. dodaný tovar pre spoločnosť CBA
Kft. Pokiaľ žalobca poukazoval na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS/30/2018 zo dňa 30.01.2019,správnysúduvádza,ževpredmetnomprípadesprávcadaneažalovanýsvojezáverynezaložiliprimárne
a len na informáciách získaných z MVI, ale v prvom rade na tom, že preprava tovaru nebola preukázaná,
a to na základe informácií Národnej dialničnej spoločnosti. Uvedený nález ústavného súdu SR preto

nemožno bez ďalšieho aplikovať na predmetný prípad. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny
súd vyhodnotil aj tento žalobný bod ako nedôvodný.

41. Na základe vyššie uvedeného vyhodnotenia obsahu podanej správnej žaloby, na základe ktorého
správny súd neidentifikoval žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia

postupom podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti predmetnej správnej
žaloby, a tak ju postupom podľa § 190 SSP zamietol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

42. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 a 3 SSP
na princípe celkového úspechu v konaní, a pretože žalobca nemal celkovo v konaní úspech a v konaní
celkovo úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od

žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania pred správnym
súdom, ani náhradu trov kasačného konania voči žalobcovi nepriznal.

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciachvlehote30dníoddoručeniatohtorozhodnutia.Zmeškanieuvedenejlehotynemožnoodpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží

potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v
správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom
rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohtoprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP
neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.