Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 9, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Csp/125/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125208056
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125208056.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8 29Csp/125/2025

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX C., práv. zast.: LEGALINK s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské
nivy 53, 821 09 Bratislava, IČO: 50 990 365, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, o primerané finančné zadosťučinenie takto

r o z h o d o l :

7 29Csp/125/2025

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 EUR v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo

sumy priznaného finančného zadosťučinenia, o výške ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

7 29Csp/125/2025

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 6.10.2025 sa domáhala zaplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 3.500 EUR za porušenie jej spotrebiteľských práv konštatovaných v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 34Csp/187/2024.

2. Súd I. inštancie v uvedenom konaní konštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalovaného na
uplatnenie si nároku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre neplatnosť postúpenia pohľadávky v zmysle
ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z..

3. Z hľadiska určenia výšky primeraného finančného zadosťučinenia má za to, že by súd mal prihliadnuť
najmä na správanie žalovaného, ktorý v pôvodnom konaní, ktoré inicioval, požadoval od žalobkyni
nedôvodné plnenie.

4. Poukázala na uznesenie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 3Co/53/2016, podľa ktorého
odradzujúcomôžepôsobiťlenhrozbastratyprevyšujúcanad50%sumy,oktorúchcelveriteľspotrebiteľa
pripraviť. Mestský súd v Košiciach v rozsudku zo dňa 20.12.2023 pod sp. zn. K3-16Csp/106/2023 priznalprimerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.680,30 EUR s konštatovaním, že vo veciach, v ktorých je
predmetom konania finančná čiastka je jediným objektívnym kritériom, ktoré by malo byť rozhodujúcim
pre určenie výšky zadosťučinenia, suma o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil alebo chcel

obohatiť.

5. Poukázala na uznesenie NS SR pod sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo záverov, ktorého vyplynulo, že ak
má zadosťučinenie reálne plniť svoj účel, je to možné len priznaním v takej výške, ktorá má nielen
deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale mala by mať tieto funkcie aj reálne, čo

zadosťučinenie priznané v symbolickej výške nemôže spĺňať.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného.
Uviedol, že skutkovo je objektívne ustálené, že žalobkyni nebolo zo strany žalovaného spôsobená
žiadna ujma, pričom dôvodom zamietnutia žaloby v konaní pod sp. zn. 34Csp/187/2024 bola absolútna
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky v dôsledku vývoja judikatúry a neplatného právneho úkonu

veriteľa.

7.ZostanoviskaNSSRR47/2022vyplýva,žezodpovednýmsubjektom,odktoréhojemožnépožadovať
primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. nemusí byť iba jedna zo
sporových strán v súdnom konaní, v ktorom bol spotrebiteľ úspešný. Inak povedané, za porušenie práv

spotrebiteľa nezodpovedal postupník a NS SR potvrdil, že postupca a nie postupník je pasívne vecne
legitimovaným subjektom pre podanie takejto žaloby, nakoľko len banka sa ako veriteľ mohla dopustiť
porušenia povinnosti uložených zákonom, keďže postupník nikdy nebol veriteľom zo spotrebiteľskej
zmluvy.

8. Podľa názoru žalovaného aj keď to explicitne z citovaného rozsudku NS SR nevyplýva výkladom
analógie legis nemožno dospieť k inému záveru než k tomu, že žalovaný nielenže nezodpovedá
za akékoľvek porušenie spotrebiteľských práv, ale najmä nemôže byť pasívne vecne legitimovaným
subjektom v konaní o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovaný teda iniciovaním
uvedeného konania, resp. ostatnými úkonmi v súvislosti s odkúpením domnelej pohľadávky nielenže

neporušil žiadne spotrebiteľské práva žalobkyne, ale ani jej nespôsobil žiadnu ujmu.

9. Žaloba bola zamietnutá z dôvodu neuvedenia splátky pri zosplatnení úveru čo je novou praxou
NS SR. Dôležité je ako žalobkyňa vymedzuje svoje právo na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia a rovnako tak požadovanú výšku. V tejto súvislosti žalobkyňa porovnávala právnu

úpravu, právne nezáväzné rozhodnutia v iných veciach bez poznania individuálnych premís v daných
veciach a následne prešla k všeobecnej povahe primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovaný
preto uvádza, že je potrebné dôrazne odmietnuť ničím nepodloženú výšku požadovaného primeraného
finančného zadosťučinenia, ktoré žalobkyňa požaduje a to osobitne s poukazom na jej absolútny
nezáujem o vrátenie čo len istiny úveru. Z praxe konajúceho súdu vrátane nadriadeného je známe,

že všeobecné súdy priznávajú finančné zadosťučinenie v priemere vo výške 100 EUR. V tomto smere
žalovaný osobitne poukazuje na závažné porušovanie povinnosti splácať poskytnutý úver zo strany
žalobkyne voči veriteľovi, nakoľko táto doposiaľ uhradila z poskytnutého úveru vo výške 7.000 EUR len
celkovo sumu 126,75 EUR. Je teda úplne evidentné, že žalobkyňa ako dlžník nemá absolútne žiaden
záujem vrátiť ani istinu úveru s tým, že uhradila len jedinú splátku úveru, ale napriek tomu sa domáha

ešte primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré má pôvod v jej nepoctivom zámere vrátiť veriteľovi
poskytnutý úver a v porušovaní zmluvných povinností z jej strany, čo nemožno podľa názoru žalovaného
označiťinak,nežzjavnezneužívaniepostaveniaspotrebiteľa,ktorýsadomáhaochranysvojhovlastného
nepoctivého zámeru.

10. Na podporu svojej argumentácie poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Prešove ako
aj Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 17CoCsp/32/2020, 13Csp/135/2019, 9CoCsp/9/2024 ako aj
25CoCsp/4/2024.

11.Sohľadomnauhradenielenjedinejsplátkyúveruzostranyžalobkyneakodlžníkaresp.sohľadomna

obrovský nepomer medzi výškou úveru a úhradami dlžníka považuje žalovaný za absolútne neprípustné
a v rozpore s dobrými mravmi, aby mohol byť takémuto dlžníkovi a chronickému neplatičovi priznaný
nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.500 EUR. Žalobkyni teda nestačí, že poskytnutý
úver nespláca, ale navyše sa chce svojou nepoctivosťou domáhať sumy z titulu, ktorá má pôvod právev jej porušení zmluvných povinností uhrádzať poskytnutý úver, keďže v prípade jeho riadneho splácania
by veriteľ vôbec nepristupoval k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.

12. Žalobkyňa v rámci dupliky zotrvávala na dôvodnosti argumentácie uplatneného nároku na zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia čo do základu ako aj výšky.

13. Súd na základe skutkových tvrdení žalobkyne, popretí skutkových tvrdení žalovaného,
oboznámením obsahu spisu 34Csp/187/2024 ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový

stav:

14. Súd I. inštancie rozsudkom zo dňa 8.7.2025 pod sp. zn. 34Csp/187/2024 s dátumom právoplatnosti
2.9.2025 zamietol žalobu žalovaného voči žalobkyni o zaplatenie sumy 12.108,05 EUR zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej s jeho právnym predchodcom.
15. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaný nepreukázal, že zo strany jeho právneho predchodcu

boli splnené podmienky platného postúpenia pohľadávky podľa § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. a to pre
neplatnosťvyhláseniapredčasnejsplatnostiúveruapretonemalpostavenieaktívnevecnelegitimovanej
strany sporu.

16.Od01.07.2024nadobudolúčinnosťnovýzákonoochranespotrebiteľač.108/2024.Zust.§53ods.1

citovaného zákona vyplýva, že ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30.06.2024.
Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 01.07.2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa
posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30.06.2024.

17. V zmysle vyššie uvedeného, potom súd I. inštancie v súvislosti s uplatneným nárokom na zaplatenie

primeraného finančného zadosťučinenia postupoval podľa zákona č. 250/2007 Z.z., keďže predmetom
sú nároky vyplývajúce z porušenia spotrebiteľských práv žalobcu zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi
stranami sporu ešte dňa 10.8.2022.

18. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom

s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom

(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

19. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané
finančné zadosťučinenie v prípade, ak si na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to
od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza
tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva

alebo povinnosti ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť
takéhoto porušenia práv alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného
finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené
dôkazy o existencii ujmy, ale stačí, ak takáto ujma tu je. Je pritom bez právneho významu, či ujma
spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok KS v Prešove

sp. zn. 3Co/20/2017, sp. zn. 20Co/192/2016, sp. zn. 7Co/78/2017, sp. zn. 25Co/59/2017).

20. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného

práva v podmienkach SR a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie
sankčná funkcia náhrady škody je taká, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať
žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovispôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania
v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.

21. Ak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie
o preventívne účinky pred diskrimináciou, potom v zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc
musia byť sankcie za diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.

22. Zo stanoviska Najvyššieho súdu SR č. 48/2022 nesporne vyplýva, že pre priznanie práva na

zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinností v zmysle
§ 3 ods. 5, tretia veta zák. č. 250/2007 Z.z. je rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného
zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého
prípadu.

23. Z odôvodnenia uvedeného stanoviska, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/127/2017

nesporne vyplýva, že v zmysle ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. má právo na primerané
finančné zadosťučinenie každý spotrebiteľ, ktorý si na súde úspešne uplatní porušenie práva,
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom, prípadne osobitnými predpismi. Citované ustanovenie
má plniť jednak funkciu satisfakčnú, ako aj funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť
dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok

na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,
kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť
ochranu porušeného práva spotrebiteľa, ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,
ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom,
ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením
porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech
spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za
škodu, z bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej
podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku, teda ani podmienku, aby bol

medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma
nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď
na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane
spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie, či už výšky škody, ujmy, príčinnej
súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by

bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia neustanovuje žiadne kritériá,
ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť
finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého
jednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.

24. Neobstojí námietka žalovaného nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v konaní o zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia za porušenie spotrebiteľských práv žalobkyne konštatovaných
v konaní 34Csp/187/2024, v ktorom bola žalovanému zamietnutá žaloba o zaplatenie bankovej
pohľadávky pre neplatnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 129/2010 Z.z.

25. Súd I. inštancie poukazuje na závery rozsudku NS SR 7Cdo/237/2021 zo dňa 30.3.2023, v ktorom
odmietol dovolanie žalovaného o jeho povinnosti zaplatiť primerané finančné zadosťučinenia z dôvodu
zisteného porušenia spotrebiteľského práva pre rozpor s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Aj v tomto prípade bolo konštatované splnenie podmienok hypotézy právnej normy § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. z dôvodu zamietnutia žaloby žalovaného pre nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie

pre neplatnosť postúpenia pohľadávky.

26. Konštatoval, že nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že si len uplatnil odkúpenú
pohľadávku a preto ho nemožno považovať za osobu, ktorá by za porušenie spotrebiteľského práva
zodpovedala. Za úspešné uplatnenie práva je potrebné považovať aj obranu spotrebiteľa proti nároku

uplatňovaného dodávateľom s tým, že žalovaný vyvolaním súdneho konania nie významnou mierou
participoval do zásahu práv spotrebiteľa, ktoré skončilo jeho neúspechom v dôsledku nerešpektovania
kritérií postúpenia bankovej pohľadávky. Na uvedené rozhodnutie nadviazal NS SR aj vo svojej ďalšejrozhodovacej praxe, napr. rozsudkom zo dňa 15.2.2024 pod sp. zn. 2Cdo/1/2022 ako aj Ústavný súd
SR v rozhodnutí II. ÚS 97/2021.

27. V zmysle vyššie citovaných rozhodnutí najvyšších súdnych autorít je potom možné konštatovať, že
vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľ si voči žalovanému
ako dodávateľovi v konaní pod sp. zn. 34Csp/187/2024 uplatnila porušenie svojich spotrebiteľských práv
upravených v zákone č. 129/2010 Z. z.. Keďže žalovaný preukázateľne porušil právo žalobkyne ako
spotrebiteľky súd považoval samotný nárok na primerané finančné zadosťučinenie za dôvodný, avšak

žalobe vyhovel iba čiastočne.

28. Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať zo závažnosti
porušenia práv, povinností, z okolností na strane žalobcu ako aj žalovaného a okolností, za ktorých
došlo k porušeniu práv a povinností. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na
finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade

musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.

29. Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť najmä okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na
sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. Konkrétna
výška priznaného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať

požiadavku primeranosti.

30. Za daného stavu vzhľadom na porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých sa
úspešne domohla na súde je nárok žalobkyne na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
dôvodný. Je nepochybné, že žalobkyňa v zákonnom konaní bola nútená podniknúť kroky na ochranu

svojich spotrebiteľských práv, pričom samotné súdne konanie je stresujúcim faktorom odôvodňujúcim
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa však svoj nárok na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia odôvodnila len svojou úspešnou obranou v konaní, v ktorom sa žalovaný
domáhal voči nej zaplatenia bankovej pohľadávky a tým, že si uplatňuje satisfakciu za porušenie
svojich spotrebiteľských práv, ktoré bola nútená brániť. Neuviedla, či konanie žalovaného a následná

obrana jej spotrebiteľských práv viedli k vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v jej súkromnom
a spoločenskom živote. Takýmito negatívnymi dôsledkami resp. nepriaznivými okolnosťami prípadu,
ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s nekalým konaním žalovaný je napr. vznik nepriaznivej majetkovej
a sociálnej situácie v konkrétnom čase, odkázanosť na iných alebo psychická záťaž (rozsudok KS PO
7CoCsp/32/2020, 7CoCsp/125/2020).

31. V zmysle vyššie uvedeného, preto súd I. inštancie považoval za primeranú výšku finančného
zadosťučinenia sumu 100 EUR z dôvodu, že táto nepreukázala, žeby konanie žalovaného malo
negatívne dôsledky na vznik jej nepriaznivej majetkovej alebo sociálnej situácie. Vychádzal zo
skutočností, že na strane žalovaného nevzniklo bezdôvodného obohatenie a v porovnaní s inými

prípadmi u žalobkyne nedošlo k priamym vyhrážkam a zastrašovaniu zo strany dodávateľa, ktoré by mali
vplyv na jej psychiku či rodinný život. Významnou okolnosťou pre určenie výšky primeraného finančného
zadosťučinenia bola aj skutočnosť, že žalobkyňa doposiaľ veriteľovi nevrátila ani istinu úveru, keďže
z úveru poskytnutého vo výške 7.000 EUR doposiaľ realizovala úhradu len v sume cca 126 EUR, čo
nerozporovala.

32. Na záver súd pripomína, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemá slúžiť na
obohatenie spotrebiteľa ani kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale ide o nárok, ktorým sa reparuje
ujma nemateriálnej povahy a musí zostať na úrovni a funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku
ochrany (rozhodnutie KS PO pod sp. zn. 2Co/137/2016, 17Co/17/2018 a 9Co/58/2018).

33. Rovnakú výšku primeraného finančného zadosťučinenia súd I. inštancie priznal za totožný dôvod
porušenia spotrebiteľských práv aj v konaní vedenom pod sp. zn. 29Csp/46/2023 a 29Csp/69/2023.

34. Uvedená výška primeraného finančného zadosťučinenia bola akceptovaná aj rozhodnutiami

odvolacieho súdu pod sp. zn. 3CoCsp/56/2020, 7CoCsp/41/2021, 8CoCsp/37/2021, 17CoCsp/24/2021,
13CoCsp/1/2023 ako aj 9CoCsp/9/2024.35. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom

na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

37. Podľa čl. 3 ods. 2 CSP, výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách
jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu
podľa odseku 1.

38. Civilný sporový poriadok nemá obdobné ust. § 142 ods. 3 CSP., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis
vo vzťahu k ust. § 142 ods. 2 CSP. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava
už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty, ale len dve. Na prvom mieste je zásada úspechu a v
prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods.
2 CSP. Nepatrný neúspech CSP aktuálne nepozná a zohľadňuje teda každý neúspech, a to vrátane

neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v
ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však
nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku.
Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe
úvahy súdu alebo znaleckej činnosti (str. 906 Komentára k CSP, nakladatelství C. H. BECK).

39. Aj z dôvodovej správy k ust. § 255 CSP vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu
v spore, ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium
procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá
i systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania

v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide
o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Ako príklad uvádza
dôvodová správa náhradu nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti. Vhodným riešením potom
bude,žežalobcamáprávonaplnúnáhradutrovkonania,avšakvýlučneibazprisúdenejsumy.Priznanie
plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu

pojmuúspechvoveci,keďžetensaskúmačodoprávnehozákladuaniečodovýškypriznanéhonároku.

40. Keďže predmetom konania bol nárok žalobkyne na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia, ktorého výška závisí od úvahy súdu, bol žalobkyni priznaný nárok na náhradu trov
konania ako úspešnej strane sporu čo do právneho základu sporu v plnom rozsahu, preto jej patrí nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

41. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP vo výške zodpovedajúcej
prisúdenej sume primeraného finančného zadosťučinenia v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

2 29Csp/125/2025

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.