Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 16Sas/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100368
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Stankociová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100368.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci
žalobkyne: A. B., narodená XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XXX/X, D., proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych
veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X
z 25. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Dňa 1. augusta 2022 vydala žalovaná rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo 16. júna 2022 zamietla z dôvodu,
že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej
len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
2. Na odvolanie žalobkyne namietajúcej nesprávne posúdenie jej zdravotného stavu
a predkladajúcej nové správy z lekárskych vyšetrení (ktoré následne doplnila dňa 27. septembra 2022
a 21. apríla 2023) rozhodol generálny riaditeľ žalovanej dňa 25. mája 2023 rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX X (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie
žalobkyne zamietol v celom rozsahu.

3. Generálny riaditeľ žalovanej, preskúmajúc prvostupňové rozhodnutie žalovanej ako aj spisovú
dokumentáciu a odkazujúc na relevantnú právnu úpravu týkajúcu sa invalidných dôchodkov a lekárskej
posudkovej činnosti, konštatoval, že zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený posudkovým
lekárom sociálneho poistenia pobočky žalovanej Komárno dňa 6. októbra 2022, ktorý zotrval
na doterajšom stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 20 %.
4. Zdravotný stav žalobkyne bol preto následne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia
žalovanej dňa 18. mája 2023 s rovnakým záverom, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť na úrovni 20 % pri uvádzaných poruchách správania bola určená správne. Posudkový lekár
konštatoval, že žalobkyňa je od raného detstva v odbornej starostlivosti na neurologickej a psychiatrickej
ambulancii. Neurologická dispenzerizácia je z dôvodu prekonanej ľahkej kortiko – subkortikálnej lézie
centrálnej nervovej sústavy v perinatálnom období charakteru hypoxicko – ischemickej lézie s ľahko
oneskoreným psychomotorickým vývojom, s oneskoreným vývojom reči, osvojením si hygienických
návykov a poruchou správania. V priebežných psychiatrických nálezoch sú uvedené hyperkinetické

poruchy, poruchy socializácie a iné špecifické poruchy osobnosti. Žalobkyňa, pre diskrepanciu
nálezov bez možnosti objektivizácie pre jej nespoluprácu, absolvovala od 27. júna 2022 do 4. júla
2022 diagnostickú hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení v E. F.. V epikríze z hospitalizácie jekonštatované, že bola vylúčená prípadná duševná porucha, rovnako ako aj psychologickým vyšetrením
je možné intelektovo kapacitu hodnotiť v pásme podpriemeru až v hornej hranici ľahkej duševnej
zaostalosti. Stav žalobkyne bol zhodnotený ako agravácia (predstieranie chorobných príznakov

a zdravotných ťažkostí) až simulácia (zámerné zveličovanie zdravotných problémov) duševnej poruchy.
Pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je teda rozhodujúci záver
z diagnostickej hospitalizácie na psychiatrickom oddelení, kde nebola preukázaná duševná porucha.
5. Generálny riaditeľ žalovanej konštatoval, že posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej
vyhodnotil všetky lekárske správy a odborné nálezy, ktoré sú podrobne opísané v odbornom lekárskom

posudku z 18. mája 2023, ktorý je neoddeliteľnou prílohou napadnutého rozhodnutia, so záverom,
že rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne je zaradené do kapitoly V - duševné choroby a poruchy
správania, položky 5 - poruchy osobnosti a poruchy správania, písmeno a) - stredne ťažké narušenie
osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 20%, z percentuálneho rozpätia o 20 % do 30%. Za iné ochorenia
nebolamierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťzvýšená,pretožetakétoochorenianeboli

preukázané. Generálny riaditeľ zároveň konštatoval, že skutkové okolnosti týkajúce sa zdravotného
poškodenia žalobkyne boli dostatočne zistené a závery posudkových lekárov sú bez nejasností
a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na vykonanie ďalšieho
dokazovania.
II. Správna žaloba

6. Voči napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu namietajúc, že na základe
dostupných lekárskych správ vyhodnotila žalovaná jej zdravotný stav neobjektívne a bez konzultácií
s odbornými lekármi, ktorí ju liečia. Žalobkyňa je toho názoru, že okolnosti podchytené v lekárskych
správach potvrdzujú jej presvedčenie o potrebe zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej.
III. Vyjadrenie žalovanej

7. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá zopakovala, že podkladom
napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia
žalovanejz18.mája2023,podľaktoréhožalobkyňaniejeinvalidnápodľa§71ods.1zákonač.461/2003
Z. z., pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jej miera poklesu bola určená na 20 %.

Subjektívne presvedčenie žalobkyne nie je pre jej zdravotné postihnutie rozhodujúce, pričom posúdenie
rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú
činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.
8. Pokiaľ žalobkyňa spochybňuje objektívnosť posudkových lekárov, títo si nedovolia diskriminovať
a ináč hodnotiť žalobkyňu ani ju nemajú záujem poškodiť. Sú povinní posúdiť jej zdravotný stav

objektívne, komplexne a dôsledne zhodnotiť rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia
v prospech alebo neprospech nároku na invalidný dôchodok.
9. K námietke žalobkyne, že jej zdravotný stav nebol zhodnotený odborným lekárom poukázala žalovaná
na § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., zmysle ktorého ma zdravotný stav posúdiť odborník
v oblasti posudkového lekárstva a nie odborník pre hlavné ochorenia. Predmetom posúdenia je totiž

dopad zdravotného stavu zisteného z predloženej zdravotnej dokumentácie na schopnosť žalobkyne
vykonávať zárobkovú činnosť, respektíve pokles v porovnaní so zdravou a osobou.
10. Zdravotnú dokumentáciu, ktorú žalobkyňa pripojila k žalobe zohľadnil posudkový lekár pri posúdení
zdravotného stavu dňa 18. mája 2023. V čase posudzovania zdravotného stavu žalobkyne nebola
zistená taká zmena, ktorá by odôvodňovala zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosťaprehodnotenienárokužalobkynenainvalidnýdôchodok.Posudkovílekárisociálnehopoistenia
žalovanej zhodnotili zdravotný stav žalobkyne na základe vtedy dostupných lekárskych nálezov.
11.Žalobkyňasvojeprávonareplikupodľa§106ods.1zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok
v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“) nevyužila.
IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

Podľa§493cpísm.a)SSP,akjepodľa§492danápríslušnosťkrajskéhosúdu,vykonávajuod1.januára
2023 správny súd ustanovený osobitným predpisom.
Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania
správneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v
znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

12. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o
správnej žalobe sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými
bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie
generálneho riaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej (spolu s posudkovým
spisom), a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 493e
v spojení s § 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

13. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 26. februára 2026, nakoľko boli splnené
podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania
nepožiadal. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie
o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.

14.Predmetomprieskumujenapadnutérozhodnutiegenerálnehoriaditeľažalovanejvovecizamietnutia
žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok z dôvodu, že tá podľa odborného lekárskeho posudku z 18.
mája 2023 nie je invalidná, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Žalobkyňa v podanej žalobe ozrejmila iba subjektívne
dôvody, ktoré podľa nej odôvodňujú zvýšenie sumy invalidného dôchodku pričom posudkový lekár mal
podľa jej názoru skonzultovať jej zdravotný stav s odbornými lekármi, u ktorých sa žalobkyňa dlhodobo

lieči.
15. Správny súd úvodom konštatuje, že podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. je
posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť úlohou výlučne lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia. Lekársku posudkovú
činnosť vykonávajú posudkoví lekári pobočky a posudkoví lekári ústredia žalovanej. Správny súd nie

je súdom skutkovým, nemá na túto výlučne odbornú – medicínsku činnosť potrebné odborné znalosti
a napokon nedisponuje žiadnym zákonným oprávnením, aby posudkovú činnosť posudkových lekárov
nahrádzal. Správny súd však skúma, či obsah posudku nie je v rozpore s obsahom lekárskych nálezov
(ktoré mal v danom čase k dispozícii) alebo niektoré lekárske nálezy vôbec nezohľadňuje, alebo, či
svojou celkovou skladbou nie je nepreskúmateľný. Nemôže však voľnou úvahou nahradiť odborné

závery posudkových lekárov vlastnými závermi a rozhodnúť o prípadnom určení vyššej miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
16. Ako už správny súd naznačil vyššie, jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť posudkových lekárov, či
samotnejžalovanej,alepreskúmavaťzákonnosťjejrozhodnutí(akoajimpredchádzajúcehoprocesného
postupu v rámci administratívneho konania a zaobstaraných podkladov), teda posúdiť, či si splnila

povinnostistanovenézákonomč.461/2003Z.z..Skonkretizáciounaprejednávanúvecasprihliadnutím
na žalobné body sa správny súd zameral predovšetkým na lekársky posudok vyhotovený posudkovým
lekárom sociálneho poistenia, ústredia z 18. mája 2023 ako podkladu napadnutého rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej, s ktorého závermi, že žalobkyňa nie je invalidná, pretože pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40

% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a teda invalidný dôchodok jej neprináleží, žalobkyňa
nesúhlasila.
17. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe musí byť z lekárskeho posudku zrejmé, akými úvahami sa
posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu poistenca riadili a aj dôvody určenia rozhodujúceho
zdravotného postihnutia s prislúchajúcou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť (porov. v tomto smere judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. jeho
rozhodnutia sp. zn. 1 So 97/2005, judikát R 29/2007, sp. zn. 10 So 97/2014 alebo sp. zn. 1 So 72/2015,
aleajrozsudkyNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepublikysúdusp.zn.9Sk7/2021,9Sk11/2021
a 7 Ssk 67/2021 a ďalšia nadväzujúca judikatúra).
18. Vychádzajúc z lekárskeho posudku z 18. mája 2023 správny súd konštatuje, že ten spĺňa

požadovanénáležitostiatvorízrozumiteľnýpodkladnapadnutéhorozhodnutia.Správnysúdporovnaním
zistil, že posudkový lekár v lekárskom posudku zohľadnil všetku zdravotnú dokumentáciu z dávkového
spisu, a to aj tú, ktorú žalobkyňa predložila správnemu súdu ako prílohu ku žalobe, a teda žiadna
nezostala opomenutá pre posúdenie jej zdravotného stavu. Žalobkyňa ku žalobe doložila lekárske
správy od jej ošetrujúcich lekárov, ktorí ju dlhodobo liečia. Lekárska správa z neurologického vyšetrenia

uA.G.H.z27.marca2023,ktorábolazohľadnenánaúčelyvyhotoveniaodbornéholekárskehoposudku
z 18. mája 2023, je obsahovo totožná so skôr predloženými lekárskymi správami z 29. marca 2021,
21. marca 2022 a 26. septembra 2022 a neidentifikuje žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli už skôr
vyhodnotené. Čo sa týka lekárskej správy z psychiatrického vyšetrenia u A. I. J. z 18. apríla 2023,
hoci odborný lekársky posudok z 18. mája 2023 na uvedenú správu priamo neodkazuje, obyčajným

porovnaním jej obsahu s obsahom lekárskych správ zohľadnených na účely posúdenia zdravotného
stavu žalobkyne z psychiatrických vyšetrení u A. I. J. zo 7. novembra 2019, 22. apríla 2021, 22. marca
2022, 9. augusta 2022 a 6. septembra 2022 je zrejmé, že sa jedná o totožné nálezy neidentifikujúce
akúkoľvek zmenu zdravotného stavu žalobkyne. V dôsledku uvedeného má správny súd za to, žepsychiatrické vyšetrenie bolo v odbornom lekárskom posudku na účely posúdenia invalidity žalobkyne
plne zohľadnené.
19. Z odborného lekárskeho posudku je ďalej zrejmé, že pre diskrepanciu nálezov z jednotlivých

vyšetrení ako aj pre nespoluprácu žalobkyne bola odoslaná na diagnostickú hospitalizáciu na
psychiatrickom oddelení, ktorú absolvovala od 27. júna 2022 do 4. júla 2022, pričom prepúšťacia
správa sa stala smerodajným podkladom pre konštatovanie záveru, že žalobkyňa v skutočnosti
psychickouporuchounetrpíajejstavbolzhodnotenýakoagravácia(predstieraniechorobnýchpríznakov
a zdravotných ťažkostí) až simulácia (zámerné zveličovanie zdravotných problémov) duševnej poruchy.

V prepúšťacej správe sa ďalej uvádza, že počas hospitalizácie boli pozorované okolnosti, ktoré vylučujú
tak rozsiahle duševné ochorenie ako sa uvádza v niektorých zdravotných záznamoch - žalobkyňa
podpíše informovaný súhlas pri vstupe, sama sa stravuje, sú prítomné opakované záznamy personálu
typu „matka zámerne narúša komunikáciu žalobkyne s personálom“, počas jednej z vychádzok, keď si
matka pacientky nebola vedomá prítomnosti personálu bola spozorovaná, ako dcére (žalobkyni) plynule
v rómčine tichým a pokojným hlasom rozpráva, pričom žalobkyňa ju sústavne počúva. Poruchy

správania, ktoré žalobkyňa prejavovala ustúpili prakticky okamžite po podaní placebo medikácie.
V dôsledku nespolupráce nebolo možné objektivizovať udávanú inkontinenciu žalobkyne.
20. V súvislosti s námietkou, že žalovaná nekonzultovala zdravotný stav žalobkyne s jej ošetrujúcimi
lekármi, správny súd poukazuje na právnu úpravu § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa
ktorého je posudkovým lekárom pri výkone ich lekárskej posudkovej činnosti daná možnosť a nie

povinnosť spolupráce s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej
poisťovne. Spravidla býva daná potreba odkonzultovať nejasné, nepreukazné alebo rozporné závery.
V konkrétnostiach prejednávanej veci sa diskrepanciu nálezov z vyšetrení odborných lekárov žalovaná
rozhodla odstrániť odoslaním žalobkyne na diagnostickú hospitalizáciu, ktorá napokon preukázala, že
žalobkyňa duševnou poruchou v skutočnosti netrpí. Je pochopiteľné, že počas vyšetrení vykonaných

ambulantne nemá ošetrujúci lekár pre krátkosť času spravidla možnosť detegovať zmienenú agraváciu
alebo simuláciu duševnej poruchy. V obdobných prípadoch je potrebné systematickejšie a dlhodobejšie
pozorovanie pacienta, napríklad práve počas hospitalizácie a podávania placebo liečby.
21. Žalobkyňa však bola vyšetrená aj psychologicky so záverom intelektovej kapacity v pásme
podpriemeru až hornej hranice ľahkej duševnej zaostalosti. Rozhodujúce zdravotné postihnutie

žalobkyne, bližšie neurčená porucha osobnosti/simulácia, je zaradené do kapitoly V - duševné choroby
a poruchy správania, položky 5 - poruchy osobnosti a poruchy správania, písmeno a) - stredne ťažké
narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu, ktorému zodpovedá miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%, z percentuálneho rozpätia o 20 % do 30%. Za iné
ochorenia nebola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená, pretože takéto

ochorenia neboli preukázané.
22. Na tomto mieste správny súd ozrejmuje, že výsledný a teda celkový percentuálny pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa odvíja primárne od rozhodujúceho zdravotného postihnutia, t. j. od
takého postihnutia, za ktoré možno poistencovi určiť podľa rámca vyplývajúceho z prílohy č. 4 k zákonu
č. 461/2003 Z. z. najvyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 tohto

zákona) tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. Podľa pomôcky nachádzajúcej sa v prílohe č. 4
k zákonu č. 461/2003 Z. z. obsahujúcej všeobecné posudkové hľadisko, z ktorého má posudkový lekár
pri posudzovaní zdravotného stavu pacienta a pri určovaní miery poklesu jeho schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, vychádzať, vyplýva, že pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je
potrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie,

na vplyv prostredia, možnosti pracovného a sociálneho za riadenia. Keďže bolo zistené, že žalobkyňa
vykazuje stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu pričom
z diagnostickej hospitalizácie vyplynula agravácia až simulácia duševnej poruchy, posudkový lekár určil
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici rozpätia (20 % - 30 %), teda
20%.

23. Správny súd dospel k názoru, že v lekárskom posudku z 18. mája 2023 sú zhrnuté všetky správy
z lekárskych vyšetrení s ktorými sa následne posudkový lekár v celkovom posudku logicky vysporiadal
a zameral sa na ozrejmenie, prečo bola pri stanovovaní rozhodujúceho zdravotného postihnutia
žalobkyne a určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, smerodajná prepúšťacia
správa z diagnostickej hospitalizácie na psychiatrickom oddelení, ktorú absolvovala od 27. júna 2022

do 4. júla 2022. Lekársky posudok zároveň nevykazuje žiadne (vnútorné) obsahové rozpory.
24. Keďže správny súd nezistil nedostatky odborného lekárskeho posudku ako podkladu napadnutého
rozhodnutia a nedetegoval ani akékoľvek pochybenie generálneho riaditeľa žalovanej v súvislostis napadnutým rozhodnutím, dospel k názoru, že správna žaloba je nedôvodná, v dôsledku čoho ju
postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol.
25. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni podľa

§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa
§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na
Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu

od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci.