Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 20Sa/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100424
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Roman Die
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100424.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobkyne: A. B. C. D., E., F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
G. XXXXX/XXX, H., proti žalovanému: Okresný súd Prešov, so sídlom Grešova 3, Prešov, v konaní o
žalobe o proti inému zásahu žalovaného podľa § 252 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 27.07.2025 sa
žalobkyňa domáhala uloženia zákazu Okresnému súdu Prešov pokračovať v zasahovaní do práva
žalobkyne na súkromie, na poskytnutie právnej pomoci, práva na prípravu na povolanie a práva na

ochranu majetku, a to vo veci vedenej pod sp. zn. 34Cpr/6/2023, ktorého následky trvajú a hrozí
opakovanie tohto zásahu. Žalobkyňa sa tiež domáhala uloženia povinnosti Okresnému súdu Prešov
doručiť správnemu súdu do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia oznámenie, že splnil
uložený zákaz pokračovať v inom zásahu do práv žalobkyne s tým, že navrhla nepriznať právo na
náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.

2. Žalobkyňa v úvode podanej žaloby uviedla, že od 01.11.2020 do 31.12.2023 bola zamestnaná
u advokáta ako advokátska koncipientka. V tomto období sa ako advokátska koncipientka substitučne
splnomocnená advokátom zúčastnila pojednávaní v dňoch 18.01.2023 a 28.03.2023 na Okresnom
súde Poprad vo veci vedenej týmto súdom pod sp. zn. 17Cpr/6/2022 (neskôr vedenej na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 34Cpr/6/2023). Uvedená právna vec bola následne postúpená na Okresný
súd Prešov, kde sa žalobkyňa zúčastnila pojednávaní v dňoch 22.08.2024 a 27.05.2025 s tým, že

pojednávanie bolo odročené na 04.09.2025. Uviedla, že dňa 22.08.2024 sa zúčastnila pojednávania
v spomenutej veci ako právna zástupkyňa klienta advokáta na základe substitučného plnomocenstva,
avšak už nie v pozícii advokátskej koncipientky, ale v pozícii zamestnankyne. Rovnako tak sa chcela
zúčastniť pojednávania dňa 27.05.2025, avšak konajúci sudca Okresného súdu Prešov odmietol so
žalobkyňou ako právnou zástupkyňou konať a pojednávanie odročil, čo žalobkyňa vyhodnotila ako
iný zásah. Mala za to, že sudca Okresného súdu Prešov nepostupoval správne, ak pojednávanie

odročil a porušil tiež právo žalobkyne na súkromie, keďže ešte pred otvorením pojednávania zapol
nahrávacie zariadenie. Žalobkyňa ďalej uviedla, že zo strany konajúceho sudcu Okresného súdu Prešov
bol podaný podnet na Slovenskú advokátsku komoru a že jeho konaním došlo k porušeniu hneď
niekoľkých ústavných princípov. Zdôraznila, že klient súhlasil, aby ho na pojednávaní dňa 27.05.2025
zastupovala. Poukázaním na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, na súvisiacu judikatúru Ústavného súdu
Slovenskej republiky a svoje dosiahnuté právnické vzdelanie tretieho stupňa, mala žalobkyňa za to, že

bola a je spôsobilá na zastupovanie klienta pred Okresným súdom Prešov. Mala tiež za to, že žalovaný
prostredníctvom zákonného sudcu Okresného súdu Prešov zasiahol inter alia do práva žalobkynena prípravu povolania podľa článku 35 ods. 1 Ústavy SR. V ďalšom texte podanej žaloby žalobkyňa
rozvinula svoju argumentáciu, na základe ktorej mala za to, že jej zo strany sudcu Okresného súdu
Prešov malo byť umožnené zastupovať klienta na pojednávaní dňa 27.05.2025 a zamýšľala sa nad

možnosťami zastupovania klientov odbornými zamestnancami advokátov, ktorí ukončili koncipientskú
prax, nestali sa však ešte advokátmi. Záverom navrhla pripojiť súdny spis Okresného súdu Prešov č.
34Cpr/6/2023 a uviedla, že: „ ... zvolila žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy – žalovanému
(Okresnému súdu Prešov), a to podľa § 252 ods. 1 SSP vzhľadom na to, že jednak následky zásahu
žalovaného (Okresného súdu Prešov) trvajú, a to aj vzhľadom na podnet podaný zo strany sudcu

Okresného súdu Prešov Slovenskej advokátskej komore, ako aj z dôvodu, že hrozí opakovanie tohto
zásahu.“ V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/2018 zo dňa
30.01.2018 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 354/2008 zo dňa 22.01.2009.

3. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“ alebo
„Správny súdny poriadok“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

4. Podľa 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy
faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným
zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného

predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

5. Podľa § 4 SSP, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú
a) orgány štátnej správy,

b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky
Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje,
c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom

chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy.

6. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

7. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

8. Podľa § 255 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.

9. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

11. Podľa čl. 141 ods. 1 a 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj
ako „Ústava SR“), v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. Súdnictvo
sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov.12. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej aj ako „Zákon o súdoch“), Pri výkone súdnictva súdy v Slovenskej republike prejednávajú

a rozhodujú spory a iné právne veci v civilnom procese (ďalej len „občianskoprávne veci“).

13. Podľa § 34 ods. 1 Zákona o súdoch, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj ako
„ministerstvo“) vykonáva správu súdov ako ústredný orgán štátnej správy pre súdy.

14. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o súdoch, ministerstvo vykonáva správu súdov tým, že
a) v oblasti personálnej
1. v rámci vládou schválených limitov počtov zamestnancov v rozpočtovej kapitole ministerstva určuje
počty sudcov, zamestnancov súdov, voľné miesta sudcov, voľné miesta hosťujúcich sudcov a dočasne
voľné miesta sudcov,
2. vyhotovuje zoznam sudcov súdov podľa § 27 ods. 3,

3. rozhoduje o započítaní doby právnickej činnosti v inom pracovnom pomere alebo v obdobnom
pracovnom vzťahu,
4. spolupodieľa sa na určovaní obsahovej náplne vzdelávania sudcov,
5. koordinuje a usmerňuje odbornú prípravu prísediacich na výkon ich funkcie,
b) v oblasti finančnej

1. riadi tvorbu rozpočtu súdov,
2. vykonáva finančnú kontrolu a vnútorný audit na súdoch,
3. metodicky usmerňuje výkon základnej finančnej kontroly súdmi, vedenie účtovníctva súdmi,
investičnú výstavbu, správu majetku štátu, tvorbu a použitie Sociálneho fondu, verejné obstarávanie
pri investičnej výstavbe,

c) v oblasti organizačnej
1. metodicky usmerňuje a kontroluje výkon správy okresných súdov, krajských súdov, správnych súdov
a Špecializovaného trestného súdu predsedami týchto súdov,
2. metodicky usmerňuje činnosť súdov na úseku ochrany pred požiarmi, ochrany utajovaných
skutočností, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

3. vykonáva kontrolu podľa osobitného predpisu,
d) v oblasti ekonomickej
1. riadi a metodicky usmerňuje vývoj, nasadzovanie a využívanie informačných systémov a technológií
na súdoch,
2. na základe vyhodnocovania stavu súdnych agend uskutočňuje strategické plánovanie a prípravu

dlhodobých koncepcií rozvoja súdnictva,
3. spravuje a zabezpečuje Centrálny informačný systém súdnictva (ďalej len „centrálny informačný
systém“),
4. metodicky usmerňuje poskytovanie knižnično-informačných služieb, získavanie, spracúvanie,
uchovávanie, ochranu a využívanie knižničných fondov,

5. metodicky usmerňuje výkon archívnictva,
e) plní ďalšie úlohy, ak tak ustanoví zákon.

15. Správny súd považoval úvodom za nevyhnutné ustáliť účastníctvo na strane žalovaného, za ktorého
žalobkyňa pomerne zmätočne v podanej žalobe označuje tak ministerstvo, ako aj Okresný súd Prešov.

Podľa 34 ods. 1 Zákona o súdoch ministerstvo vykonáva správu súdov ako ústredný orgán štátnej
správy pre súdy, a to spôsobom podľa § 71 ods. 1 Zákona o súdoch. Z obsahu podanej žaloby vyplýva,
že žalobkyňa sa domáhala zákazu konania vo vzťahu k procesnému postupu sudcu Okresného súdu
Prešov v rámci výkonu súdnictva, na základe čoho pre správny súd z obsahu žaloby vyplynulo, že
žalovaným je v danom prípade Okresný súd Prešov.

16. Správny súd predtým než pristúpil k vykonaniu procesných úkonov smerujúcich k príprave spisu na
rozhodnutievovecisamej,vyhodnocovalsplnenieprocesnýchpodmienok,zaktorýchmôžesprávnysúd
konať a rozhodnúť, teda vyhodnocoval samotnú prípustnosť podanej žaloby. Z citovaných ustanovení
Správneho súdneho poriadku bez pochýb vyplýva, že v správnom súdnictve správny súd poskytuje

ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy, teda pred činnosťou ale aj nečinnosťou orgánov verejnej správy voči týmto osobám. V tejto
súvislosti možno použiť právnu vetu z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/2018 zo dňa
30.01.2018, ktorú citovala aj žalobkyňa v závere podanej žaloby, že: „Účelom správneho súdnictva nieje náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo
právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná (III. ÚS 502/2015).“.
Podľa obsahu žaloby žalobkyňa mala v úmysle podať žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej

správy podľa § 252 ods. 1 SSP, ktorý videla v postupe konajúceho sudcu Okresného súdu v Prešove.
Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) SSP upravuje, čo sa rozumie pod iným zásahom orgánu verejnej správy,
teda, že ide o faktický postup orgánu verejnej správy vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy.
Ustanovenie § 255 ods. 1 SSP zase upravuje, kto je v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu
verejnej správy žalovaným, teda, že je to orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.

17. Kľúčovým nielen v danom prípade je mnohokrát spomenutý termín „verejná správa“, ktorá je podľa
odbornej literatúry definovaná ako: „ ... správa verejných záležitostí, ktorá sa realizuje ako prejav
výkonnej moci v štáte. Pre túto výkonnú moc je charakteristické, že ide predovšetkým o verejnú
moc, ktorou nedisponuje len štát, ale aj ďalšie neštátne subjekty, ktoré vykonávajú správu verejných
záležitostí.“ (ŠKULTÉTY, P. a kol.: Správne právo hmotné. Všeobecná časť. VO PFUK. Bratislava, 2006.

ISBN 80-7160-205-1). Je nevyhnutné tiež uviesť, že verejná správa je vykonávaná prostredníctvom
orgánov verejnej správy, ktorými sa na účel Správneho súdneho poriadku rozumejú orgány uvedené
v ustanovení § 4 SSP. Tieto orgány sú teda zložkou výkonnej moci v štáte, na rozdiel od súdov, ktoré sú
v zmysle čl. 141 Ústavy SR zložkou súdnej moci vykonávajúcou súdnictvo, a to na všetkých stupňoch
oddelene od iných štátnych orgánov.

18. Pokiaľ sa teda žalobkyňa v žalobe domáhala ochrany svojich práv voči procesnému postupu sudcu
Okresného súdu Prešov v rámci výkonu súdnictva, teda pri prejednávaní sporu na pojednávaní dňa
27.05.2025, v ktorom videla iný zásah orgánu verejnej správy, v žiadnom prípade nemožno dospieť
k záveru, že Okresný súd Prešov konajúci prostredníctvom zákonného sudcu bol v danom prípade

orgánom verejnej správy, prípadne, že konal v postavení orgánu verejnej správy, a teda konanie, resp.
procesný postup súdu v rámci výkonu súdnictva nie je a nemôže byť spôsobilým predmetom prieskumu
v rámci správneho súdnictva a Okresný súd Prešov v takomto prípade nemôže mať postavenie
žalovaného podľa § 255 ods. 1 SSP, čoho dôsledkom je neprípustnosť žaloby, ktorou sa žalobkyňa
takéhoto prieskumu postupu Okresného súdu Prešov ako žalovaného domáhala.

19. Záverom správny súd uvádza, že v prípade nespokojnosti žalobkyne s procesným postupom sudcu
v uvedenej právnej veci vedenej na Okresnom súde Prešov, právny poriadok Slovenskej republiky
poskytuje žalobkyni iné procesné prostriedky nápravy, či ochrany jej práv a je na nej aké prostriedky
zvolí, nie je však úlohou správneho súdu žalobkyňu v tomto smere usmerňovať.

20. Správny súd na základe uvedeného záveru o neprípustnosti žalobkyňou podanej žaloba túto žalobu
postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol ako neprípustnú a rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výroku I. tohto rozhodnutia.

21. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.

22. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

23. Správny súd s ohľadom na procesné štádium predmetného konania neaplikoval ustanovenie § 171
ods. 1 SSP o procesnom zavinení odmietnutia žaloby, a preto podľa § 170 písm. a) SSP rozhodol, že
žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania tak, ako je to uvedené vo výroku
II. tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty
nemožno odpustiť.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v
správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom

rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť
nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.