Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15Csp/160/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125209956
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Bertová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125209956.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1 15Csp/160/2025

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: A. B., C.: XX.X.XXXX, D. E. F. C. XXXX/X, XXX XX
F., prechodne bytom G. XXXX, XXX XX H. I., právne zast.: JUDr. Mgr. Radimom Komkom, LL.M.,
advokátom, so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 41343859, proti žalovanému: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast.: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47233516, o

primerané finančné zadosťučinenie 600 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

2 15Csp/160/2025

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 150 euro do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, počítaných zo sumy
uvedenej vo výroku I. tohto rozsudku, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

7 15Csp/160/2025

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov dňa 01.12.2025 domáhala toho, aby
súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 600 Eur a náhradu trov konania.
Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7Csp/157/2024 prebiehalo
konanie o určenie, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o
určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. V tomto základnom konaní som bola ako žalobkyňa v
postavení spotrebiteľky úspešná v uplatňovaných nárokoch - troch neprijateľných zmluvných podmienok
rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 7Csp/157/2024-68 zo dňa 7.4.2025,

v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, č.k. 13CoCsp/14/2025, z 18.11.2025.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2025. Súd I. stupňa rozhodol:
III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500047320 z
05.05.2014, v bode 7. Zmluvy, v znení:„Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 a Veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných
dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere (na zadnej strane tejto Žiadosti/Zmluvy), ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy. Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými

dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať..“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.
VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500047320 z
05.05.2014, v bode 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, bod 8.2. v časti, v

znení:
„ Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného záväzku podľa
tejto Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo tejto Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento
variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú
nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamžikom, kedy dôjde k jej identifikácii zo strany Veriteľa.“je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500047320 z
05.05.2014, v bode 14. Sankcie, v znení:
„ 14.1. V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej
časti je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 %

dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 %p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka
1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm.
a) tejto Zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa
tejto zmluvy, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 %
dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6 % p.a.).“

„14.2. Okrem zmluvnej pokuty podľa čl. 14. ods. 14.1. tejto Zmluvy o RÚ je Dlžník (Spoludlžník 1,
Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného
záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 14.1.

tejto Zmluvy o RÚ nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 14.3. tejto Zmluvy o RU.“
„8.5. Akékoľvek dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve o RÚ a zaplatenie akejkoľvek
zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu
škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto
Zmluvy o RÚ, a to v plnej výške.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril vyjadrením doručeným Okresnému súd Prešov 15.12.2025,
v ktorom uviedol, že: Žalovaný popiera uplatnený nárok z dôvodu jeho neprimeranosti. Z podanej
žaloby nevyplýva ohľadne svojho finančného zadosťučinenia žiadne tvrdenia, ktoré by sa týkalo
právnej povahy uplatňovaného nároku. Požiadavka žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie
vo vzťahu ku každému určovacieho výroku je zároveň nedôvodnú a ide o opakované duplicitné

uplatňovanie nároku. Z podanej žaloby nevyplýva ani žiadne zdôvodnenie sumy 200 euro
ako zadosťučinenia za každý 1 výrok rozsudku 7Csp/157/2024 - 68. Žalobkyňa na základe rozsudku
číslo 7Csp/157/2024 - 68 už podala žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia.
Konanie je vedené pod spisovou značkou 29Csp/118/2025.

3. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila replikou doručenou súdu 18.12.2025 tak, že
nesúhlasím s tvrdeniami žalovaného uvedenými vo vyjadrení, pričom jeho jednotlivé argumenty iba
preukazujú opodstatnenosť žaloby. Právoplatný rozsudok súdu prvej inštancie vydaný v základnom
konaní je prílohou žaloby, pričom jasne deklaruje, že v právnom vzťahu, ktorý je založený na
základe zmluvy č. 8500047320 zo dňa 5.5.2014 došlo k porušeniu noriem spotrebiteľského práva.

Tvrdenia žalovaného o neexistencii a nepreukázaní porušenia práv a povinností, len odzrkadľujú jeho
prístup k rešpektovaniu príslušných noriem spotrebiteľského práva a princípu ochrany spotrebiteľa. K
argumentácii žalovaného, že požiadavka žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie vo vzťahu
ku každému určovaciemu výroku je zároveň nedôvodnou a ide o opakované duplicitné uplatňovanie
nároku, tak k tomu poukazujem na to, že uplatňované primerané finančné zadosťučinenie nie je

uplatňované ku každému výroku, ale ku každej súdom určenej neprijateľnej zmluvnej podmienke,
takže aj v prípade, ak by súd jedným výrokom určil neprijateľnosť viacerých zmluvných podmienok
neznamená, že sa bude uplatňovať PFZ k jednému výroku, stále ide o uplatňovanie PFZ, voči tej ktorej
zmluvnej podmienke, ktorú súd určil za neprijateľnú. V zmysle rozhodnutia vydaného v základnomkonaní je podľa môjho názoru evidentné, že som na súde úspešne uplatnila porušenie mojich práv,
ako aj povinností žalovaného ustanovených týmto zákonom resp. osobitnými predpismi, čím som
naplnila hypotézu právnej normy uvedenú v § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Ustanovenie

§ 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nevyžaduje, aby rozhodnutie súdu v základnom konaní
muselo výslovne obsahovať vo výroku porušenie konkrétneho ustanovenia. V zásade je v práve
potrebné uplatňovať doslovný gramatický výklad, pričom pri citovanom ustanovení § 3 ods. 5 zákona
o ochrane spotrebiteľa poukazujem naviac na formálno-systematický výklad (argumentum a rubrica),
keďže účelom a zmyslom zákona je „ochrana spotrebiteľa“ a na nadpis § 3 predmetného zákona

„Práva spotrebiteľa“. Nadpis a pomenovanie sú bezpochyby integrálnou súčasťou právneho predpisu,
ktorým zákonodarca vyjadruje, že sa určité ustanovenia vzťahujú k určitej veci alebo inštitútu a spolu
obsahovo súvisia. Je zrejmé, že uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy so žalovaným v rozpore so
zákonom došlo preukázateľne k porušeniu spotrebiteľských práv a povinností žalovaným. V žiadnom
prípade nemožno určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok považovať za satisfakciu, nakoľko ide
o zákonný následok majúci základ v primárnom právnom vzťahu, ktorý zavinením žalovaného nebol

perfektný a dokonca privodil spotrebiteľovi nielen ekonomickú ujmu. Judikované porušenia vo výroku
rozhodnutiasúdujenásledkomporušeniapovinnostizostranyžalovaného.Vžiadnomprípadenemožno
výsledok základného konania vnímať ako sankciu v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Pripustením takejto argumentácie žalovaného by bola popretá samotná podstata a zmysel inštitútu
primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý

má mať sankčný a odradzujúci charakter, keďže zo strany žalovaného dochádza na finančnom trhu
k dlhodobému a opakujúcemu sa porušovaniu práv spotrebiteľov. Pri výklade § 3 ods.1 písm. e) č.
108/2024 Z.z. treba akcentovať, že jeho znenie zakladá nárok na finančné zadosťučinenie už pri
úspešnom uplatnení porušenia práva alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa bez toho, žeby
sa vyžadovala, čo len potenciálna ujma. Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods.2 Občianskeho

zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola
v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 180/2004 Z.z. žiadnu
postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné
zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva je potrebná určitá intenzita. Týmto je daná aj

odpoveď na obvyklú argumentáciu žalovaných dodávateľov, ktorej podstata spočíva v tvrdení, že právo
na primerané finančné zadosťučinenie dané až „vtedy, keď porušenie práva nie je možné napraviť inak“.
Podľa názoru súdu dotknuté zákonné ustanovenie žiadnu takúto podmienku nestanovuje a naopak
dovršuje sa ním ochrana spotrebiteľa v dodávateľom spôsobenom závadnom spotrebiteľskom vzťahu.
Primerané zadosťučinenie podľa § 3 zákona č. 180/2024 Z.z. nemá napriek svojmu názvu nič spoločné

s obdobným inštitútom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, preto nie je potrebné skúmať, či a
ako bolo zasiahnuté do osobnostnej sféry spotrebiteľa. Vzhľadom na charakter a stupeň porušenia
práv a povinností daných spotrebiteľskými právnymi normami považujem uplatnenú výšku primeraného
finančného zadosťučinenia za adekvátnu. Mnou uplatnená výška zodpovedá svojmu účelu, pretože
je potrebné toto finančné zadosťučinenie nevnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu.

Rovnako je potrebné podotknúť, že prípadné sankcie vyplývajúce z opatrení dohľadných orgánov by
boli neporovnateľne prísnejšie. Uvedené finančné zadosťučinenie má tiež odradiť žalovaného, ale aj
iných dodávateľov, od porušovania práv spotrebiteľov. Záleží len na žalovanom, aby sa nedopúšťal
recidívy v neprípustnom kontrahovaní v rozpore so záujmami spotrebiteľov. Pri nepeňažných nárokoch,
z ktorých nevyplýva výška finančného plnenia, by kritériom posudzovania primeranosti mala byť aj

recidíva porušovania spotrebiteľského práva, s tendenciou zvyšovania PFZ pri zistení opätovného
opakovaného porušenia spotrebiteľského práva. Dávam do pozornosti, že žalovaný v základnom konaní
neprejavil žiadnu sebareflexiu, ale súdne konanie sa snažil využiť vo svoj prospech, avšak výsledok
základného konania dokazuje, že toto jeho právo súdiť sa, nemalo oporu v hmotnom práve, hoci už
má skúsenosti a vedomosti z iných obdobných súdnych konaní o nesprávnosti svojej argumentácie, v

ktorých už bol so svojimi právnymi názormi neúspešný. Napokon súdu je z jeho rozhodovacej činnosti
dozaistaznáme,žežalovanýdlhodoboavoveľkomrozsahuporušujespotrebiteľsképrávanafinančnom
trhu. Aj v súčasnosti napriek množstvu rozsudkov vydaných proti žalovanému, tento neustále používa
nekalé obchodné praktiky a finančne sa snaží na úkor spotrebiteľov obohacovať. Z dikcie citovaného
ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a odôvodnenia dovolacieho súdu je zrejmé,

že zákonodarca vôbec nestanovil podmienku vzniku, resp. preukazovania akejkoľvek ujmy. Jedná sa
iba o neprípustný extenzívny výklad contra legem žalovaného. Poukazujem, že ujma, ktorá konaním
žalovaného vznikla nebola len v akademickej rovine, pretože porušenie zo strany žalovaného malo
bezpochyby aj majetkový charakter. Zároveň uplatňovaním môjho legitímneho nároku v súdnom konaníbol narušený nielen môj bežný život. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním
v takej výške, ktorá má nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala
tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v symbolickej výške nemôže spĺňať. S poukazom na uvedené

považujem argumentáciu žalovaného za nenáležitú a navrhujem, aby súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania.

4. Žalovaný nevyužil možnosť replika žalobcu vyjadriť sa duplikou.

5. Na pojednávaní dňa 31.3.2026 strany zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach a stanoviskách.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými dôkaznými prostriedkami, ktoré súdu predložili alebo
označili strany konania: žaloba na č.l. 1-2, rozsudok Okresného súdu Prešov 7Csp/157/2024-68
z7.4.2025nač.l.5-14,rozsudokKrajskéhosúduvPrešove13CoCsp/14/2025-150zodňa18.11.2025na
č.l. 15-22, vyjadrenie žalovaného doručené súdu 15.12.2025 na č.l. 31-37, vyjadrenie žalobcu doručené

súdu 18.12.2025 na č.l. 42-44, vyjadrenie žalovaného doručené súdu 16.3.2026 na č.l. 50-52.

7. Na základe uvedeného súd zistil nasledujúci skutkový stav:

8. Dňa 05.05.2014 bola medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom podpísaná žiadosť

o poskytnutie revolvingového úveru zmluva o revolvingovom úvere, kde v bode 5 údaje o požadovanom
revolvingovom úvere je poskytnutá čiastka 1500 euro.

9. Okresný súd Prešov Rozsudkom č. k. 7 Csp/157 /2024 zo dňa 07.04.2025 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove 13 CoCsp /14 /2025 zo dňa 18. novembra 2025 určil zmluvnú podmienku

vo výroku III, VI, VIII za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tejto časti rozsudok Okresného súdu Prešov
sp. zn. 7Csp/157/2024 nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2025.

10. Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 7Csp/157/2024 zo dňa 07.04.2025 vo výrokoch I, II, IV,
V, VII nadobudol právoplatnosť dňa 21.5.2025.

11. V konaní vedenom tunajším súdom pod spisovou značkou 29Csp/118/2025 si žalobkyňa
uplatnila právo na primerané finančné zadosťučinenie za úspech v spotrebiteľskom spore v konaní
7Csp/157/2024 vo výrokoch I., II., IV., V., VII. rozsudku 7Csp/157/2024 zo dňa 7.4.2025

12. Na základe uvedeného súd zistil nasledujúci právny stav:

13. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky
majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva
sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. (3) Nepremlčujú sa takisto práva
z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový
vzťah trvá.

15. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.16. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto

zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

17. Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:

18. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu o úvere dňa 05.05.2014.

19. Vo veci 7 Csp/157/2024 Okresného súdu Prešov sa žalobkyňa domáhala okrem iného určenia
vyššie uvedených neprijateľných zmluvných podmienok, pričom bola v tomto smere úspešná.

20. Žalobkyňa si teda bez akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní úspešne uplatnila právo
na plnenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými

predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

21. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má
plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradila dodávateľa
od získavania plnení vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných podmienok a jednak to treba chápať

ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, nevyžaduje pre vznik práva na
primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, v prejednávanej veci

k vzniku ujmy na strane žalobcu bez akýchkoľvek pochybností došlo. (obdobne Rozsudok Krajského
súdu v Prešove 7Co/125/2019.)

22. Žalobkyňa aj s prihliadnutím na postoj žalovaného vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 7 Csp/157/2024, v ktorom spochybňoval dôvodnosť žaloby, bola nedôvodne vystavená

psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, a to až do doby právoplatného skončenia konania.

23. Z podanej žaloby ako aj z vykonaného dokazovania je zrejmé že žalobkyňa na základe
úspechu v konaní 7Csp/157/2024 uplatňovala dvomi žalobami a to v tomto konaní ako aj v konaní
29Csp/118/2025 z dôvodu, že rozsudok Okresného súdu Prešov 7Csp/157/2024-68 vo svojich častiach

nadobudol právoplatnosť v rôznych obdobiach s poukazom na odvolacie konanie vedené na Krajskom
súde v Prešove. Zohľadňujúc uvedené, preto v konaní 29Csp/118/2025 žalobkyňa uplatňovala
primerané finančné zadosťučinenie za úspech v konaní k tej časti, ktoré skôr nadobudlo právoplatnosť.
Nie je preto dôvodná námietka žalovaného týkajúca sa duplicity uvedenej žaloby vo vzťahu k tomuto
konaniu.

24. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a pod. Za primerané, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, je preto potrebné považovať
finančné zadosťučinenie vo výške 3x 50 eur, teda 150 euro v časti o určení Neprijateľných zmluvných

podmienok. Žalobkyňa ako dlžník bola pritom vystavená nutnosti iniciovať riadne súdne konanie, ďalej
v ňom pokračovať až do jeho záveru – rozhodnutia súdu vo veci a to za situácie, kedy bola vystavený
právnej neistote vo vzťahu k svojej majetkovej sfére od 05.05.2014, kedy došlo k uzavretiu predmetnej
spotrebiteľskej zmluvy až do rozhodnutia súdu dňa 18.11.2025 s právoplatnosťou 18.11.2025, teda
viac než 11 rokov. Priznané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 150 euro je vyrovnaním

ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného a je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý
musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri
dojednávaní úverových zmlúv závadne konal. Preto súd priznal žalobkyni právo na primerané finančné
zadosťučinenie v uvedenom rozsahu.

25. V prevyšujúcej časti žaloba bola ako nedôvodná zamietnutá.

26. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.27. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má
žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Osobitne pre výpočet trov

právneho zastúpenia v časti výroku I. sa bude vychádzať z výšky priznanej sumy, pretože žalobca bol
úspešný v základe nároku, ktorého výška záležala na posúdení súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo
potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

2 15Csp/160/2025

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.