Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 4, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 21Sa/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100201
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bc. Marián Haladej
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100201.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach vo veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom č. XX, XXX XX D.
E., Slovenská republika, proti žalovanému: Obec Červená Voda, Červená Voda č. 28, 083 01 Sabinov,
Slovenská republika, IČO: 00 326 909, právne zastúpený: Mgr. Michal Kandrik, advokát, so sídlom
Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, Slovenská republika, IČO: 50 005 871, v konaní o žalobe proti nečinnosti
orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. N e p r i z n á v a žalobcovi primerané finančne zadosťučinenie.

III. Žiaden z účastníkov konania nemá p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou žalobcu, ktorá bola doručená Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny
súd“) dňa 04.03.2025, sa žalobca domáhal prieskumu rozhodnutia žalovaného č. S2024/00319
zo dňa 15.10.2024, ako i sa domáhal odstránenia nečinnosti a priznania primeraného finančného
zadosťučinenia.

2.Správnysúduznesenímsp.zn.1S/13/2025zodňa26.03.2025vylúčilkonanieožalobeprotinečinnosti

orgánu verejnej správy na samostatné konanie, ktoré je vedené po sp.zn. 21Sas/1/2025.

3. Žalobca v správnej žalobe poukazoval na nečinnosť žalovaného vo veci jeho žiadosti o sprístupnenie
informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré konanie bolo
u žalovaného vedené pod č. S2024/00319.

4. Žalobca žiadosťou zo dňa 21.09.2024 požiadal o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000
Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Žalovaný na žiadosť žalobcu odpovedal listom zo dňa
30.09.2024 s tým, že podľa žalovaného žalobcom žiadané informácie nepodliehali zákonu o slobodnom
prístupe k informáciám. Žalobca voči odpovedi žalovaného podal odvolanie zo dňa 07.10.2024, na ktoré
žalovaný odpovedal listom zo dňa 09.10.2024 tak, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Žalobca sa
podnetom zo dňa 23.10.2024 obrátil na prokuratúru, aby prešetrila zákonnosť postupu žalovaného

vo veci jeho žiadosti o sprístupnenie informácií. Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov vydal
voči rozhodnutiu žalovaného (v danom prípade voči fiktívnemu rozhodnutiu starostu obce) protest podľa
zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o prokuratúre“)
a navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť. Z podanej správnej žaloby a z administratívneho spisu je
zrejmé, že žalobca žiadal o poskytnutie informácií vo vzťahu k spôsobe vybavenia protestu, pričom
okresná prokuratúra urgovala žalovaného, aby podal správu o spôsobe vybavenia protestu, pričom už

v samotnej urgencii upozorňovala, že nedodržanie zákonnej lehoty na vybavenie protestu je dôvodom
na prijatie samostatných právnych prostriedkov dozoru zo strany prokuratúry.5. Žalovaný rozhodnutím č. S2025/00042 zo dňa 05.02.2025 zrušil na základe podaného protestu
prokurátora rozhodnutie č. S2024/00319 zo dňa 30.09.2024 a 15.10.2024. Žalovaný listom zo dňa

07.02.2025 zaslal žalobcovi protest prokurátora, a rovnako požiadal žalobcu o upresnenie čísla účtov,
z ktorých požadoval informácie o zostatkoch. Žalobca listom zo dňa 12.02.2022 požiadal žalovaného,
aby nevytváral prieťahy v konaní a požadoval, aby mu boli žiadané informácie sprístupnené. Žalovaný
listom zo dňa 21.02.2025 požiadal žalobcu o konkretizáciu čísla účtov, z ktorých žiadal poskytnúť
informácie o finančných prostriedkoch.

6. Žalovaný podaním označeným ako „sťažnosť voči prieťahom v konaní“, požiadal opätovne
žalovaného, aby nevytváral prieťahy v konaní a aby sprístupnil požadované informácie, pričom v žiadosti
uviedol, že požaduje zostatky na všetkých bankových účtoch obce a v pokladni. Uvedené podanie bolo
žalovanému doručené dňa 03.03.2025.

7. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 06.03.2025 sprístupnil žalobcovi požadované informácie.

8. Žalobca v správnej žalobe, ktorá bola doručená správnemu súdu dňa 04.03.2020 uviedol časový sled
udalostí týkajúcich sa jeho žiadosti o sprístupnenie informácií a to od podania žiadosti, až po stav ku dňu
podania žaloby, s tým že mu ku dňu podania žaloby neboli informácie sprístupnené. Správnou žalobou

sa okrem sprístupnenia informácií domáhal aj primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1000,-
Eur a to z dôvodu existencie prieťahov v konaní.

9. Žalovaný sa k podanej správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.06.2025, v ktorom uviedol,
že žalobu považoval za nedôvodnú, rozhodnutie žalovaného bolo zrušené na základe podaného

protestu prokuratúra a všetky informácie boli žalobcovi sprístupnené. Rovnako poukázal na konanie
vedené na správnom súde pod spisovou značkou 1S/13/2025, ktoré bolo zastavené na základe
späťvzatia žalobcu, pričom mal za to, že i toto konanie malo byť zastavené, na základe podania
žalobcu pod inou spisovou značkou. Žalovaný spolu s vyjadrením k podanej správnej žalobe predložil
aj administratívny spis.

10. Správny súd na základe z vyjadrenia žalovaného sa oboznámil a založil do súdneho spisu kópia
podania žalobcu zo dňa 10.06.2025, v ktorom mal podľa vyjadrenia žalovaného, žalobca v celom
rozsahu zobrať žalobu späť. Žalobca v späťvzatí rovnako poukázal aj na ďalšie skutočnosti, priložil
oznámenia Obecného úradu v Červenej Vode o obmedzení jeho činnosti a paralyzácie, v dôsledku

konania osoby M.H., ktoré podľa žalobcu mali zároveň zasahovať do jeho subjektívnych práv.

11. Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného repliku zo dňa 05.07.2025, v ktorej uviedol, že zobral
žalobu vo vzťahu k preskúmaniu rozhodnutia č. S2024/00319 a vo vzťahu k nečinnosti orgánu
verejnej správy späť, ale trval na priznaní primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1000,-

Eur. V podanom vyjadrení uviedol sled skutkových okolností týkajúcich sa vybavenia jeho žiadosti
o informáciu a to od podania žiadosti, cez podnet na prokuratúru až po sťažnosť na prieťahy, tak
ako to uviedol v podanej správnej žalobe. V podanom vyjadrení uviedol, že dňa 06.03.2025 boli
zo strany žalovaného vydané 2 rovnaké rozhodnutia s rozdielnym označím spisu, a to S2024/00319 a
S2025/00077, pričom mu boli sprístupnené informácie z jeho žiadosti. Žalobca uviedol, že požadované

informácie mu boli sprístupnené až po pol roku, a to až na základe jeho intervencií na prokuratúre
a podaním správnej žaloby. Zo strany starostu obce Červená Voda mal byť dňa 28.04.2025 nepriamo
obvinený vydaním vyhlásenia obecného úradu Červená Voda, že obec je paralyzovaná v súvislosti
s jeho podaním na prokuratúru a na súd. Vo svojej replike zdôraznil, že z jeho pohľadu sprístupnenie
požadovaných informácií nebolo časovo náročné a žalovaný namiesto toho, aby požadované informácie

sprístupnil, písal odpovede, rozhodnutia, komunikoval s prokuratúrou a správnym súdom, pričom mal
obviňovať žalobcu z paralyzácie obecného úradu. Z uvedených dôvodov trval na primeranom finančnom
odškodnení.

12. Replika žalobcu zo dňa 05.07.2025 bola preukázateľne zaslaná žalovanému dňa 13.08.2025

s výzvou na podanie vyjadrenia, pričom žalovaný k replike žalobcu nepodal dupliku.

Právny názor súdu a relevantná právna úprava k výroku I. uznesenia13. Podľa § 63 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom znení
(ďalej len "SSP"), žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti
alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť

sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd
v rozhodnutí vo veci samej.

14. Podľa § 99 písm. a) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr,
ako správny súd vo veci rozhodol.

15. Správny súd konštatuje, že v predmetnej veci boli splnené podmienky na zastavenie konania podľa §
63 a § 99 písm. a/ SSP v časti týkajúcej sa odstránenia nečinnosti, pretože žalobca svojím dispozitívnym
úkonom vzal žalobu v tejto časti pred rozhodnutím veci t.j. do vydania rozhodnutia správneho súdu
vo veci samej. Vzhľadom na túto skutočnosť správny súd podľa § 63 a § 99 písm. a) SSP konanie vo
veci odstránenia nečinnosti zastavil.

Právny názor súdu a relevantná právna úprava k výroku II. Uznesenia

16. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník
administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť

podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

17. Podľa § 246 ods. 1, 2 SSP, (1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej
sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca

dovoláva, f) žalobný návrh.
(2) K žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie
o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom

18. Podľa § 250 ods. 4 SSP, správny súd pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia

prihliadne na konkrétne okolnosti prípadu, najmä na celkovú dĺžku konania, zložitosť konania, správanie
žalobcu, ktorým prispel k prieťahom v konaní, či žalobca využil dostupné prostriedky na odstránenie
prieťahov v konaní, na postup žalovaného počas konania a na význam predmetu konania pre žalobcu.

19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení účinnom v čase podania žiadosti ( ďalej aj
„zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.

20. Podľa § 17 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám žiadosť o sprístupnenie informácií

povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania
žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní,
ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento
zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 18 ods. 1, 2, 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám
(1)Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16
v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno
podať opravný prostriedok.
2)Akpovinnáosobažiadostinevyhoviehocilensčasti,vydáotomvzákonomstanovenejlehotepísomné

rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).
3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani
informáciunesprístupnila,predpokladása,ževydalarozhodnutie,ktorýmodmietlaposkytnúťinformáciu.
Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie
žiadosti (§ 17).

22. Podľa § 19 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o slobodnom prístupe k informáciám1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v
lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa
§ 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo ho mala vydať.

2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci
rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu o odvolaní, rozhoduje starosta
obce (primátor), proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom
rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací

orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a
napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí
lehoty na vydanie rozhodnutia. Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní
podľa osobitného zákona.

23. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám ak nie je v tomto zákone ustanovené

inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

24. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom a účinnom
znení (ďalej ak „správny poriadok“) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu

úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

25. Podľa § 57 ods.1, 2 správneho poriadku
1) Správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v

plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s
tým ostatní účastníci konania súhlasia.
2) Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s
výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní
odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.

26. Nečinnosťou sa v zmysle zákona rozumie nečinnosť v rámci povinnosti vydať rozhodnutie alebo
opatrenie, povinnosti vykonať úkon, povinnosti začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.
Nečinnosť, ako nezákonný negatívny jav správneho orgánu, nastáva vtedy, keď správny orgán vo
veci nekoná (je pasívny), aj keď podľa zákona je povinný konať. Len vtedy, keď zákon neukladá

orgánom verejnej správy konať, môže byť nečinnosť definovaná ako rozpor s morálkou, či etikou. V
ostatných prípadoch, t.j. keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgánu konať,
je nečinnosť nezákonná a protiprávna. Je v hrubom rozpore so zásadou zákonnosti vo verejnej správe.
Zákon je v právnom poriadku vždy základom všetkej činnosti verejnej správy, ktorá je významnou
súčasťou orgánov verejnej moci, prostredníctvom ktorej sa realizuje v štáte výkonná moc. Jej závažnosť

spočíva v tom, že orgány verejnej správy plnia celý rad verejnoprávnych úloh v najrôznejších sférach
a oblastiach spoločenského života, pričom ako oprávnené orgány zasahujú do práv a slobôd fyzických
a právnických osôb, ukladajú im povinnosti, prípadne používajú prostriedky donútenia, na čo majú
zákonné oprávnenie. Je preto namieste, že toto oprávnenie nesie so sebou povinnosť bezpodmienečne
rešpektovať základné princípy a hranice stanovené im právnym poriadkom. Pod nečinnosťou orgánu

verejnej správy treba rozumieť nielen absolútnu nečinnosť, ale aj to, ak orgán verejnej správy koná
spôsobom, ktorý znamená porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov. To však neznamená,
že súd je oprávnený určovať orgánu verejnej správy, ako má vo veci konať. Konanie proti nečinnosti
orgánu verejnej správy predstavuje subsidiárnu formu súdnej ochrany v správnom súdnictve, ktorú
možno aplikovať iba v prípade, ak iná právna možnosť ochrany chýba. V prípade, ak bolo vydané

rozhodnutie orgánu verejnej správy, je treba sa domáhať súdnej ochrany postupom podľa príslušných
ustanovení Správneho súdneho poriadku. Preukázanie splnenia podmienky na podanie žaloby podľa
§ 244 SSP je pripojenie oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o
sťažnostiach alebo oznámenia o vybavení podnetu na prokuratúre podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o
prokuratúre.

27. Podmienka predchádzajúceho neúspešného podania sťažnosti alebo podnetu prokuratúre je
prejavom subsidiarity správneho súdnictva vo vzťahu k prostriedkom nápravy a ochrany poskytovaných
v administratívnom konaní. Zásah zo strany správneho súdu má nastať až v prípade, ak sa nezákonnýstav, v danom prípade v podobe nečinnosti, sa nepodarilo odstrániť v rámci štruktúry orgánov verejnej
správy. Inak povedané, správny orgán má mať šancu odstrániť nečinnosť na podnet zo strany účastníka
konania najskôr v rámci zákonom predpokladaných mechanizmov na predchádzanie prípadnej

nečinnosti zo strany správneho orgánu, nimi sú sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z.z., prípadne podanie
podnetu na prokuratúru.

28.Vprejednávanomprípadežalobcapredrozhodnutímsúduakonštatovaníprípadnejnečinnostizobral
žalobu späť s poukazom, že vo veci bolo rozhodnuté, a teda už nebolo potrebné žalovanému ukladať

povinnosť konať vo veci. Pred podaním žaloby žalobca využil prostriedky ochrany zo strany prokuratúry
a zásah nastal nielen vo vzťahu k prípadnej nečinnosti, ale najmä vo vzťahu k prípadnej nezákonnosti
rozhodnutia orgánu verejnej moci, kedy prokurátor prostriedkami na netrestnom úseku prokuratúry
zasiahol a protestom navrhol zrušiť nezákonné rozhodnutia. Je potrebné uviesť, že v prípade
posudzovanie nečinnosti vo vzťahu k vybavovaniu žiadosti podľa zákona o slobodnom prístupe
kinformáciám,jedôsledkomsamotnejnečinnosti,teda,ževzákonnejlehotenebolovydanérozhodnutie,

vydanie tzv. fiktívneho rozhodnutia, kedy žalobca sa musí brániť v takom prípade prioritne preskúmaním
fiktívneho rozhodnutia, pretože zákon o slobodnom prístupe k informáciám predpokladá prípadný stav
nečinnosti.

29. V posudzovanom prípade bolo konanie začaté dňa 24.04.2024, kedy bola doručená žiadosť

o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Od uvedeného
dátumu začala plynúť žalovanému lehota na vybavenie žiadosti, pričom žalovaný mohol v zmysle
zákona o slobodnom prístupe k informáciám požadované informácie sprístupniť, respektíve, ak
nemienil žiadosti vyhovieť, musel o tom vydať rozhodnutie, s náležitosťami rozhodnutia, s riadnym
odôvodnením o dôvodoch nesprístupnenia informácií a poučením o opravnom prostriedku. Lehota

na rozhodnutie o spôsobe vybavenie žiadosti žalobcu by uplynula najneskôr dňa 04.10.2024. V tejto
súvislosti správny súd, konštatuje že žalobca o nesprístupnení informácií „rozhodol“ len odpoveďou
zo dňa 30.09.2024 (uvedená odpoveď nemá náležitosti rozhodnutia). Žalobca však uvedenú odpoveď
vyhodnotil ako rozhodnutie, podal voči nej odvolanie. Žalovaný teda odpoveďou, i keď nemala náležitosti
rozhodnutia, vzbudil u žalobcu legitímne očakávanie, že žalovaný o jeho žiadosti rozhodol (z podanej

odpovede vyplýva že žalovaný reagoval na jeho žiadosť zo dňa 24.09.2024). Z uvedeného vo vzťahu
k nečinnosti správny súd mal zato, že o podanej žiadosti žalobcu žalovaný rozhodol dňa 30.09.2024.
Na základe podaného odvolania žalobcu začala plynúť žalovanému lehota na rozhodnutie o podanom
odvolaní. O podanom v odvolaní žalobcu mal žalovaný prostredníctvom starostu obce rozhodnúť
s poukazom na § 57 správneho poriadku a § 18 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žalovaný

oznámením zo dňa 09.10.2025 (uvedené oznámenie však nemalo náležitosti rozhodnutia) oznámil,
že požadované informácie nesprístupní. Žalobca sa následne obrátil na prokuratúru a dňa 23.10.2024
podal podnet na prieskum žalovaného rozhodnutia a postupu žalovaného.

30. Vo veci bol vydaný protest prokuratúra Okresnej prokuratúry Prešov č. Pd 311/24/7707 zo dňa

09.12.2024 proti rozhodnutiu starostky obce Červená Voda, ktorý bol doručený žalovanému dňa
11.12.2024. Žalovanému od doručenia začala dňom doručenia protestu plynúť zákonná lehota
s poukazom na § 24 ods. 5 zákona o prokuratúre, pričom táto lehota uplynula dňa 10.01.2025.
Prokurátor v rámci dozoru vo veci podal urgencie (2) s poučením, že v dôsledku nedodržania lehoty
môžu byť uplatnené ďalšie prostriedky právneho dozoru prokuratúry. Žalovaný rozhodol rozhodnutím

č. S2025/00042 zo dňa 05.02.2025, ktorým vyhovel protestu prokurátora. Z uvedeného teda možno
usúdiť, že vo vzťahu k vybaveniu protestu prokurátora zo strany žalovaného došlo k nečinnosti, a to
od obdobia 10.01.2025 do 05.02.2025. Uvedená nečinnosť však bola i aktívnym prístupom prokuratúry
odstránená najmä s poukazom, tak ako to vyplýva z administratívneho spisu, zaslaním dvoch podaní,
a to podanie zo dňa 20.01.2025 označené ako „protest prokurátora zo dňa 09.12.2025 – urgencia“

apodaniezodňa28.01.2025označenéakoprotest„prokurátorazodňa09.12.2024-druháurgencia“.Vo
vzťahu k vydaniu rozhodnutia správny súd konštatuje, že k zrušeniu rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo
napadnuté protestom došlo na základe rozhodnutia dňa 05.02.2025, ktoré bolo preukázateľné zaslané
žalobcovi dňa 05.02.2025. Z poučenia rozhodnutia vyplýva, že voči predmetnému rozhodnutiu bolo
prípustné odvolanie a to do 15 dní, teda žalobca mohol voči predmetnému rozhodnutiu podať odvolanie,

pričom posledný deň lehoty na podanie odvolania uplynul dňa 20.02.2025, rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.02.2025. Správny súd musí poznamenať, že rozhodnutia žalovaného zo dňa
05.02.2025 o zrušení oboch rozhodnutí, či už fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.10.2024,
ktoré uviedol prokurátor v podanom proteste (respektíve oznámenia žalovaného zo dňa 09.10.2024)a oznámenia žalovaného zo dňa 30.09.2024, ktoré bolo zrušené spolu s rozhodnutím na základe
podaného protestu zo strany žalovaného, žalovaný síce nie správnym procesným postupom ich zrušil,
ale dôležitou skutočnosťou je, že došlo k náprave nezákonného stavu. Od 21.02.2025 sa konanie

o podanej žiadosti žalobcu „vrátilo“ vo vzťahu k plynutiu lehoty k stavu k 30.09.2024, teda k štvrtému
pracovnému dňu od podania žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie. Z administratívneho spisu
vyplýva, že žalovaný listom zo dňa 21.02.2025, ktorý však bol preukázateľne odoslaný žalobcovi
až 24.02.2025 (nasledujúci pracovný deň po spísaní listu), síce opätovne nie procesne správnym
postupom požadoval od žalobcu, ako to vyplýva z obsahu listu súčinnosť, konkrétne uvedenie čísiel

účtov, na ktoré sa žalobca v podanej žiadosti o informácie odkazoval, uvedená výzva podľa obsahu
mohla byť výzvu podľa §14 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Následne žalobca
reagoval na výzvu a z podania označeného ako „sťažnosť voči prieťahom v konaní“ zo dňa 03.03.2025
vyplýva, že žalobca okrem skutočnosti, že sa dožadoval a urgoval sprístupnenie jeho požadovaných
informácií, uviedol, že žiadal stav bankových účtov obce (všetky) a stav v pokladni k 31.12.2023
a k 01.01.2024, teda fakticky zodpovedal na výzvu žalovaného. Aplikujúc zákonné ustanovenia zákona

o slobodnom prístupe k informáciám na uvedený preskúmavaní prípad vo vzťahu k nároku na primerané
finančné zadosťučinenie, správny súd konštatuje, že i keď postup žalovaného (obce a starostu obce) vo
vzťahu k vybaveniu žiadosti žalobcu, vo vzťahu k výzvam, vo vzťahu k rozhodnutiam, nie je procesne
a formálne správny, čo však nie je predmetom súdneho prieskumu, aplikujúc uvedené predpisy, je
možné konštatovať, že žalovaný, po zrušení rozhodnutia na základe podaného protestu, postupoval

vrámcizákonnýchlehôtanedošlopozrušenírozhodnutia knečinnosti.Nečinnosťjemožnékonštatovať
vo vzťahu k vybaveniu protestu prokuratúry zo strany žalovaného, kedy žalovaný nedodržal lehotu na
vybavenie protestu.

31. Vo vzťahu k priznaniu nároku na primerané finančné zadosťučinenie správny súd vychádzal

zo zákonných kritérií, ktoré je správny súd povinný zohľadňovať pri rozhodovaní o nároku na primerané
finančné zadosťučinenie, analogicky vychádzajú z kritérií, ktoré aplikuje aj Ústavný súd Slovenskej
republiky pri rozhodovaní o primeranom zadosťučinení vo veciach zbytočných prieťahov, keďže
nečinnosť orgánu verejnej správy v administratívnom konaní je tiež vo svojej podstate zbytočným
prieťahom v konaní a teda porušovaním rovnakého Ústavou SR garantovaného práva na konanie

bez zbytočných prieťahov. Správny súd teda v tu posudzovanej veci zohľadňoval všetky okolnosti
konkrétneho prípadu, najmä celkovú dĺžku konania, zložitosť konania, prípadné správanie žalobcu,
ktorým by prispel k prieťahom v konaní, či žalobca využil dostupné prostriedky na odstránenie prieťahov
v konaní, na postup žalovaného počas konania, na význam predmetu konania pre žalobcu, ako aj na
aktuálny stav veci.

32. Správny súd uvádza, že v danom prípade došlo k poskytnutiu ochrany nielen pred nečinnosťou,
ale aj nezákonnosťou zo strany dozoru prokuratúry, rovnako na predmet konania, kedy je
zo zákona predpokladaná nečinnosť, čoho dôsledkom je vydanie takzvaného fiktívneho rozhodnutia
o nesprístupnení informácií, zo strany žalovaného bolo možné konštatovať nečinnosť len vo vzťahu

k rozhodnutiu o vybavení podnetu na prokuratúre, nie však vo vzťahu k rozhodovaniu o žiadosti žalobcu
ako celku. Je pravdou, že celé konanie o sprístupnenie informácie trvalo viac ako pol roka, na druhej
strane je potrebné poznamenať, že samotné uplatňovanie prostriedkov obrany má svoje zákonné lehoty,
na ktoré je v tomto prípade potrebné prihliadať (rozhodnutie o podnete na prokuratúru, rozhodovanie
o proteste prokuratúra, samotné rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora, plynutie lehoty na podanie

odvolania a pod.).

33. Z vyššie uvedených dôvodov a skutočností správny súd o tejto časti žaloby rozhodol II. výrokom
uznesenia s poukazom na ustanovenie § 250 ods. 2, 3 SSP v spojitosti s ustanovením § 244 ods. 1 SSP
tak, že nepriznal žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie, a to z dôvodu, že existenciu nečinnosti

bolo možné konštatovať len vo vzťahu k vybaveniu protestu prokurátora zo strany žalovaného, pričom
však spôsob vybavenia podnetu na prokuratúru predstavuje imanentnou súčasť žaloby na nečinnosť,
žalovaný bol upozornený zo strany prokuratúry na nečinnosť a vzhľadom na následné správanie
žalovaného, predmet konania a samotná dĺžka trvania nebola spôsobilá natoľko, aby bolo potrebné
okrem samotného konštatovania nečinnosti, priznať aj primerané finančné zadosťučinenie.

34. Vo vzťahu k skutočnostiam, na ktoré žalobca poukazoval, najmä oznámenia obecného úradu
v Červenej Vode - „Vyhlásenie obmedzení činnosti obecného úradu“, ktoré sú založené v súdnom spise
na čl. 58 a 59, ktoré mali podľa názoru žalobcu nepriamo obviňovať jeho ako osobu pred obyvateľmiobce z paralyzácie obecného úradu a mohli byť spôsobilé zasiahnuť do jeho subjektívnych práv,
správny súd v tomto ohľade odkazuje, že žalobca sa môže domáhať nárokov v rámci civilného
konania pred civilným, miestne a vecne príslušným všeobecným súdom, napríklad žalobou na ochranu

osobnosti.

Právny názor súdu a relevantná právna úprava k výroku III. Uznesenia

35. Podľa § 170 SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak:

a) žaloba bola odmietnutá, b) konanie bolo zastavené, c) konanie bolo začaté na základe žaloby
prokurátora, d) ide o konanie o kompetenčnej žalobe.

36. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd sa v tomto ohľade nad rámec zaoberal aj
možnosťou aplikácie výnimky vo vzťahu k trovám uvedenej v § 171 SSP, v rámci ktorej sa skúmala

otázka procesného zavinenia t.j. či niektorý z účastníkov konania zavinil, že žaloba musela byť v
tomto prípade zastavená. Je zrejmé, že žalobca zavinil zastavenie konania z dôvodu, v tomto prípade
dôvodného späťvzatia, teda boli by tu dôvody na priznanie náhrady trov konania žalovanému. Správny
súd však s poukazom na § 171 SSP z dôvodu späťvzatia žalobcu nepriznal, pretože v konaní
v konaní vzhliadnuť nečinnosť vo vzťahu k rozhodovaniu o vydanom proteste prokurátora. Taktiež

správnysúdpoznamenáva,žekritériumprocesnéhozavineniajepritompotrebnéposudzovaťzhľadiska
objektívneho, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sporu
sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú vzal žalobu neskôr späť, v danom prípade v dôsledku toho,
že žalobcovi bolo fakticky vyhovené a žalovaný vo veci konal a sprístupnil požadované informácie, teda
až po podaní žaloby (2 dni). Na druhej strane je potrebné uviesť, že sám žalovaný po právoplatnom

zrušení rozhodnutí, na základe rozhodnutia č. S2024/00319 zo dňa 05.02.2025, ktorého právoplatnosť
nastala dňa 21.02.2025 konal a žiadosti vyhovel, a to na základe rozhodnutia zo dňa 05.03.2025, tak ako
bolo správny súdom už uvedené v bodoch 27. - 33. tohto rozhodnutia, teda v rámci plynutia zákonnej
lehoty na vybavenie žiadosti žalobcu. Z uvedených dôvodov správny súd nevzhliadol ani také okolnosti,
pre ktoré by priznal žalobcovi náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
(§ 443 ods. 1 a 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť

pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).