Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-31Cb/162/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104116550
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Hatalová
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2026:1104116550.16

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v spore žalobcu: FINAL INVEST, a.s., so sídlom Žabotova 2/B, 811 04
Bratislava, IČO: 35 788 704, zastúpeného JUDr. Evou Kubaskou, advokátkou, so sídlom Vajnorská
1347/137, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto proti žalovanému: RELCO s.r.o., so sídlom
Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO: 36 541 818, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Súd z r u š u j e predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava I, č. k.
31Cb/162/2004-151 z 15.11.2004.

III. Súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 31.3.2004 žiadal určiť, že kúpna zmluva
uzatvorená 4.12.2002 medzi obchodnou spoločnosťou REAL ESTATE INVESTMENT, s.r.o., IČO: 31
374 361 (pôvodne žalovaným 2/) ako predávajúcim a právnym predchodcom žalovaného (pôvodne
žalovaného 1/) - obchodnou spoločnosťou IPEC Projekt, s.r.o., IČO: 35 683 881 ako kupujúcim, na
základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k bytu č. 8, nebytovému priestoru č. X/GS X a
nebytovému priestoru č. X/GS X a k nim prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných

častiach, spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve, nachádzajúcim sa v bytovom dome súpisné
číslo XXXX na J. ulici č. X v U., zapísaných na LV č. XXXX (ďalej len „nehnuteľnosti“) vedenom
Katastrálnym úradom v U., Správou katastra U. I pre katastrálne územie Y. J., je voči žalobcovi neúčinná,
alternatívne neplatná.

2. Žalobca sa v žalobe domáhal aj nariadenie predbežného opatrenia, konkrétne nariadenia zákazu

žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami, najmä ich predať, darovať, zameniť, založiť, zaťažiť vecným
bremenom alebo dať do nájmu až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd Bratislava
I uznesením č. k. 31Cb/162/2004-151 z 15.11.2004 zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami,
najmä ich predať, darovať, zameniť, založiť, zaťažiť vecným bremenom až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej a vo zvyšku návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Predmetné
uznesenie nadobudlo vo vyhovujúcej časti právoplatnosť 8.4.2005 a v zamietajúcej časti nadobudlo

právoplatnosť 26.1.2005.

3. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 31Cb/162/2004 - 404 zo 14.12.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť 9.1.2010, zamietol návrh o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (výrok II.), zamietol návrh
voči spoločnosti REAL ESTATE INVESTMENT, s.r.o. ako žalovanému 2/ (výrok III.) a spoločnosti REAL
ESTATE INVESTMENT, s.r.o. ako žalovanému 2/ nepriznal náhradu trov konania (výrok V.). Rozsudok

OkresnéhosúduBratislavaIč.k.31Cb/162/2004-404zo14.12.2009včasti,vktorejsúdurčil,žezmluva
o prevode vlastníctva bytu uzavretá 25.7.2002 je voči žalobcovi právne neúčinná (výrok I.) a rozhodolo nároku na náhradu trov konania žalobcu voči žalovanému 1/ (výrok IV.), bol zrušený uznesením
Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/61/2010-433 z 23.11.2010. Predmetom konania tak ostal spor
o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu - zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej 25.7.2002 voči

žalobcovi.

4. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8K/53/2015 z 9.5.2016, zverejneným v Obchodnom
vestníku č. 92/2016 dňa 13.5.2016, bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz a uznesením
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8K/53/2015 zo dňa 7.11.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku

č. 217/2016 dňa 11.11.2016, bola do funkcie správcu úpadcu ustanovená spoločnosť I&R KONKURZY
A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava, IČO: 36 865 265, značka správcu
S1436 (ďalej len „správca úpadcu“). Podľa oznámenia správcu žalovaného zverejneného v Obchodnom
vestníku č. 132/2016 dňa 11.7.2016 sa prvá schôdza veriteľov v konkurze vyhlásenom na majetok
žalovaného konala 12.8.2016.

5. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa
prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho
úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú.
Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o

nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.

6. Podľa § 47 ods. 4 ZKR v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu;
správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak
návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a

dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako
30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s
dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci
dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.

7. Podľa § 206j ZKR konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa
použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.

8. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

4Obdo/82/2021 z 28.07.2022 (R 41/2022), v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil názor,
že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote v súlade s § 47 ods. 4 ZKR má v
dovolacom konaní účinky späťvzatia dovolania, a to aj v prípade, ak úpadca nie je dovolateľom. Z
citovanejprávnejvety,akoajzosamotnéhorozhodnutianajvyššiehosúdujezrejmé,žeustanovenie§47
ods. 4 ZKR sa aplikuje nielen na prípady, kedy bol konkurz vyhlásený na majetok tej strany sporu, ktorá

má návrhové oprávnenie, ale aj na druhú stranu sporu. V rámci prvoinštančného konania tento záver
znamená, že ustanovenie § 47 ods. 4 ZKR dopadá nielen na tie prípady, kedy bol konkurz vyhlásený
na majetok žalobcu, ale vzťahuje sa aj na situácie, kedy bol konkurz vyhlásený na majetok žalovaného.
Uvedené právne závery je potrebné podľa názoru konajúceho súdu pri rešpektovaní dovolacieho súdu
ako najvyššej súdnej autority (článok 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku)

aplikovať aj na prejednávanú vec, kedy bol konkurz vyhlásený na majetok žalovaného.

9. V predmetnom konaní sa súd zároveň zaoberal otázkou, či znenie ustanovenia § 47 ods. 4 v spojení
s prechodným ustanovením § 206j ZKR sa aplikuje aj na konkurzy vyhlásené podľa predchádzajúcej
právnej úpravy, t. j. podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. V rámci posúdenia tejto otázky

súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. júla 2020, sp. zn. 41Cob/185/1999,
ktorý vo svojom rozhodnutí vyslovil nasledovné právne závery: „31. Pri použití výkladu podľa účelu
zákona ako aj zásady rozumného usporiadania veci podľa čl. 4 CSP nie je daný žiaden rozumný dôvod
na to, aby sa uvedená právna úprava obsiahnutá v § 47 ods. 4 ZoKR pri súbežnom použití § 206j
ZoKR nepoužila aj na tie súdne konania, ktoré boli prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa skôr

platného zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Ak bolo snahou zákonodarcu vyriešiť konania
prerušenépodľaZoKR,atoajtie,ktoréboliprerušenénazákladekonkurzovvyhlásenýchpreddátumom
01.01.2020, t.j. zamedziť ich prerušeniu aj na dobu niekoľkých rokov, o to viac/skôr sa javí konajúcemu
súdu za nevyhnuté vyriešiť aj oveľa staršie súdne konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu naúčastníka podľa zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, pri ktorých je doba ich prerušenia ešte
dlhšia. 32. Uvedený postup je v súlade aj so zásadou rovnosti účastníkov konania ako aj ústavného
princípu právnej istoty, keď sa rovnaké veci majú posudzovať rovnako a nie rozdielne. Pokiaľ by sa mal

postup podľa § 47 ods. 4 ZoKR účinný od 01.01.2020 vzťahovať len na tie konania, ktoré boli prerušené
podľazák.č.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizácii,bolabyformuláciaust.§206jZoKRnasledovná:
Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených podľa tohto
zákona pred 1. januárom 2020.“ Citované ustanovenie však uvedenú formuláciu „podľa tohto zákona“
neobsahuje. Výklad podľa účelu zákona umožňuje aplikáciu § 47 ods. 4 v spojení s § 206j ZoKR aj

na konania prerušené podľa prv platného Zákona o konkurze a vyrovnaní a v konečnom dôsledku je
možného posúdiť aj ako novelizáciu § 206 ods. 2 ZoKR. 33. Ústavný súd SR už vyslovil, že k výkladu
právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade,
keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (IV. ÚS
92/2012,I.ÚS351/2010,I.ÚS306/2010).Tietozáveryjenutnépodľanázoruodvolaciehosúduaplikovať
aj pri výklade ust. § 47 ods. 4 a § 206j ZoKR. 34. Za predpokladu dosiahnutia želateľného a zákonom

predvídateľného stavu v súdnych konaniach prerušených podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii
je použitie ust. § 47 ods. 4 v spojení s ust.. § 206j ZoKR aj na konania prerušené z dôvodu vyhlásenia
konkurzu podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní primerané a spravodlivé. Tento záver nepovažuje
konajúci súd za formalistický, pretože zohľadnil špecifické okolnosti, za ktorých je možné ust. § 47 ods.
4 ZoKR v spojení s § 206j ZoKR aplikovať aj na prejednávanú vec.“. Na citované právne závery vo veci

konajúci súd v plnej miere odkazuje a stotožňuje sa s nimi (rovnako aj uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici z 22. júla 2020, sp. zn. 43Cob/506/2003 a uznesenia Krajského súdu v Žiline 2. marca
2021, sp. zn. 13Cob/6/2021 a z 15. apríla 2021, sp. zn. 13Cob/3/2021).

10. V nadväznosti na vyššie uvedené súd uvádza, že správca úpadcu podaním doručeným Okresnému

súdu Bratislava I dňa 5.11.2019 súdu oznámil, že nenavrhuje pokračovať v súdnom konaní s poukazom
na § 47 ods. 4 ZKR. Následne súd výzvou z 13.5.2024 vyzval žalovaného, aby v lehote 30 dní od
doručenia predmetnej výzvy navrhol pokračovanie v tomto prerušenom konaní s tým, že nepodanie
návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote bude mať účinky späťvzatia žaloby. Predmetná výzva
bola žalovanému doručená 30.5.2024. Žalovaný sa v určenej lehote na výzvu súdu nevyjadrili a návrh

na pokračovanie v predmetnom konaní nepodal.

11. Z dôvodu, že správca žalovaného a ani žalovaný nenavrhli pokračovať v predmetnom konaní,
nastali zo zákona účinky späťvzatia žaloby. Pod pojmom „účinky späťvzatia žaloby“ je potrebné rozumieť
tú skutočnosť, že za splnenia zákonných podmienok dochádza k zastaveniu sporového konania bez

meritórneho rozhodnutia vo veci, keďže nie sú splnené podmienky na konanie a rozhodnutie. V prípade
zastavenia konania v nadväznosti § 47 ods. 4 ZKR nejde o späťvzatie žaloby v pravom zmysle
slova, nakoľko pri pasívnych sporoch, ak konkurz bol vyhlásený na majetok žalovaného, navodenie
účinkov späťvzatia žaloby nezávisí od vôle samotného žalobcu, ktorý má oprávnenie zobrať ním podanú
žalobu späť, ale účinky späťvzatia žaloby zákon navodzuje automaticky v prípade nepodania návrhu

na pokračovanie v konaní správcu konkurznej podstaty a úpadcu, ktorým je žalovaný. V dôsledku
nepodania takéhoto návrhu na pokračovanie v konaní následne súd primerane aplikuje ustanovenie §
144 a nasledujúce CSP a rozhodne o zastavení konania (viď. uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1Cob/54/2019 z 22.10.2020).

12. Na základe vyššie uvedeného je na konanie potrebné primerane uplatniť § 144 a nasledujúce
ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) z dôvodu, že počas
predmetnéhokonaniabolnamajetokžalovanéhovyhlásenýkonkurz,správcažalovanéhoaanižalovaný
súhlas s pokračovaním v konaní v súdom stanovenej lehote nepodali, v dôsledku čoho nastali účinky
späťvzatia žaloby. Súd v súlade s týmito skutočnosťami preto rozhodol o zastavení konania.

13. Podľa § 335 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.

14. Podľa § 339 ods. 1 prvej vety CSP o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez
pojednávania.15. Podľa § 471 ods. 1 CSP predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach.

16. Nakoľko sa konanie vo veci samej zastavuje, súd zároveň rozhodol o zrušení predbežného
opatrenia nariadeného žalovanému po začatí konania uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k.
31Cb/162/2004-151 z 15.11.2004 s poukazom na § 335 ods. 1 CSP.

17. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

18. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20. V tomto prípade došlo k zastaveniu konania z dôvodu nepodania návrhu správcu žalovaného a
žalovaného na pokračovanie v konaní, v dôsledku čoho nastali účinky späťvzatia žaloby. K zastaveniu

konania teda došlo na základe zákonnej úpravy, ktorá namiesto dispozičného úkonu späťvzatia žaloby
žalobcom predpokladá nastúpenie účinku späťvzatia žaloby a zastavenie konania po splnení zákonom
stanovených predpokladov. Z tohto dôvodu nie je možné ustáliť, koho procesným zavinením došlo
k zastaveniu konania a komu by mal súd priznať náhradu trov konania. Zavinenie je totiž potrebné
posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t. j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva,

pretože by sa tak jednalo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danom spore došlo k
zastaveniu konania na základe zákonom predpokladaných skutočností bez toho, že by niektorá zo strán
sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania. Súd
preto nárok na náhradu trov konania posúdil podľa § 257 CSP, keďže nastal výnimočný stav, kedy v
dôsledku právnej úpravy došlo k zastaveniu konania bez procesnej aktivity ktorejkoľvek zo strán sporu.

Na základe toho súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať písomné odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na
Mestský súd Bratislava III.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.