Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Monday, April 20, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 22Sas/10/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0926100272
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Sedláková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0926100272.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX bytom C. XX, XXX XX D.,
proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov
na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, Zádielska 2, 043 32 Košice, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2026/7316 zo dňa 07.04.2026
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 14.04.2026, doručenou osobne Správnemu súdu v Košiciach toho
istého dňa sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/

SSVRODPPKPC1/SOC/2026/7316 zo dňa 07.04.2026 (ďalej len preskúmavané rozhodnutie). Žalovaný
preskúmavaným rozhodnutím podľa § 4 ods. 6 písm. c), § 6 ods. 1 písm. a) zákona NR SR číslo
453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 51 písm. b) zákona NR SR
číslo 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, preskúmalo napadnuté rozhodnutie

podľa § 59 ods. 1 zákon o správnom konaní a podľa § 2 ods. 3, § 14 ods. 4, § 40 ods. 1 a ods. 14,
§55 ods. 8 a§ 67r ods. 2 zákona NR SR číslo 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkéhozdravotnéhopostihnutiaaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu") a zrušilo rozhodnutie Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2025/172896-5 zo dňa 24.11.2025 podľa
§ 59 ods. 3 zákona o správnom konaní. Žalovaný prvostupňové rozhodnutie zrušil a vrátil na nové

prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňovým rozhodnutím č. KE1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2025/172896-5
zo dňa 24.11.2025 žalobcovi nebol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzických osôb s ťažkým
zdravotným postihnutím, ktorými boli E. B. a F. B..
2. Vo svojom žalobnom návrhu žalobca žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného. Namietal
nesprávne právne posúdenie, nezákonnosť rozhodnutia a nesprávne posúdenie zdravotného stavu F.
B.. Žalobca v úvode správnej žaloby pod bodom I. napadnuté rozhodnutie uviedol, že žalobcovi bolo dňa

13.04.2026 doručené rozhodnutie žalovaného č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2026/7316 zo dňa
07.04.2026, ktorým žalovaný nepriznal peňažný príspevok na opatrovanie jeho rodičov. Ďalej v bode
II. skutkový stav – rekonštrukcia udalostí, v odseku 5 uviedol, že dňa 7. apríla 2026 – ten istý deň –
žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým zamietol odvolanie žalobcu.

3. Žalobca dňa 17.04.2026 podal na Správny súd v Košiciach návrh na prednostné prerokovanie veci

podľa § 144 SSP, v ktorom uvádza, že navrhuje aby bola vec prednostne prerokovaná z dôvodumimoriadnej naliehavosti. V podaní uvádza, že že vzhľadom na vek a zdravotný stav matky je potrebné
rozhodnúť čo najskôr.

4. Správny súd skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu veci skúmal procesné podmienky konania (§
97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a zistil, že tieto splnené nie sú,
preto bez toho, aby sa zaoberal vecným prejednaním podanej správnej žaloby, túto ako neprípustnú
podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojitosti s § 7 písm. e) odmietol.

5. Podľa § 1 SSP, upravuje tento zákon:
a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve,
b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.

6. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

7. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

8. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 7 písm. e) správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia
orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok
ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

10. Podľa § 55 ods. 3 SSP, každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.

11. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné

podmienky").

12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

13. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak

bola žaloba odmietnutá.

14. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

15. Podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku, odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu
orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov
rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

16. Podľa § 59 ods. 4 správneho poriadku, proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno

ďalej odvolať.

17. Úlohou správneho súdnictva je poskytovať ochranu právam a právom chráneným záujmom
osôb v oblasti verejnej správy. V zmysle čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky do všeobecnej
právomoci správnych súdov spadá preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy

a zákonnosti rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
Pojem rozhodnutie je potrebné vykladať extenzívne pretože nezahŕňa doslovne iba rozhodnutie, ale aj
ďalšie formy správania, konania aj nečinnosti, ktorými orgán verejnej správy môže pôsobiť na právne
postavenie fyzických osôb alebo právnických osôb. Nie je pritom rozhodujúce, ako sú tieto normatívneakty terminologicky označené, pretože okrem rozhodnutí môže ísť aj o opatrenia, dokonca aj o záväzné
pokyny či záväzné stanoviská. Ako už Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. zo dňa 23.09.2009
zdôraznil, nie je podstatné to, ako je príslušný (individuálny) právny akt formálne označený (rozhodnutie,

opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom
práva, a zakladá im priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti.

18. Úvodom správny súd poznamenáva, že v správnom súdnictve je právo na prístup k
súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby

determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v
zásadepreskúmavajúvšetkyrozhodnutiaaleboopatreniaorgánovverejnejsprávy,ktorýmisazakladajú,
menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu
byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo
dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce,
ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne

postupoval správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (Správny poriadok) alebo
podľa iného právneho predpisu.

19. V zmysle § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia a opatrenia predbežnej,
procesnej alebo poriadkovej povahy. Predmetné ustanovenie nadväzuje na pôvodné ustanovenie §

248 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého správne súdy nepreskúmali "rozhodnutia
správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania". Podstata
vyňatia rozhodnutí a opatrení uvedených v § 7 písm. e) zo súdneho prieskumu je založená na tom,
že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia vo svojom súčte predstavujú v podstate
len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní s tým, že prípadné

pochybenie alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale aj nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia
alebo opatrenia vydaného v tomto konaní vo veci samej alebo toho rozhodnutia, resp. opatrenia, ktorým
sa administratívne konanie končí. Nesplnenie tejto podmienky má za následok, že súd je povinný takúto
správnu žalobu odmietnuť ako neprípustnú v nadväznosti na § 7 písm. e) SSP, keďže by žalobca podal
správnu žalobu proti opatreniu, ktorá nezasahuje do jeho subjektívnych práv.

20. V predmetnej veci sa naskytla právna otázka v súvislosti so spôsobilosťou zrušujúceho
druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu (ktorým bolo zrušené prvostupňové administratívne
rozhodnutie) byť predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnom konaní. Táto otázka už bola
riešená pred Najvyšším súdom SR (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. decembra 2016, sp.

zn. 2Sžf/76/2015) ako aj pred Najvyšším správnym súdom SR (uznesenie Najvyššieho správneho súdu
SR z 27. júla 2023, sp. zn. 5Sfk/9/2022). Aj keď v tam prejednávaných prípadoch išlo o rozhodnutia
žalovaného druhostupňového orgánu v daňovom konaní, procesná situácia pred správnym súdom bola
obdobná ako v prípade žalobcu (žalobca žiada preskúmať v správnom súdnom konaní druhostupňové
zrušujúce rozhodnutie žalovaného), a preto správny súd vychádzal z uvedených rozhodnutí Najvyššieho

súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR.

21. Z tejto ustálenej rozhodovacej praxe najvyššej súdnej autority vyplýva, že rozhodnutie akým je aj
napadnuté rozhodnutie žalovaného (t.j. zrušujúce druhostupňové správne rozhodnutie), má predbežnú
povahu a súdnemu prieskumu bude podliehať až prípadné rozhodnutie žalovaného o odvolaní proti

rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, vydané na základe daného zrušujúceho rozhodnutia.
Najvyšší súd SR zároveň uviedol, že zrušujúce rozhodnutia odvolacieho orgánu sa netýkajú základných
práv a slobôd, keďže nejde o konečné rozhodnutia, ktoré by boli spôsobilé založiť, meniť alebo rušiť
oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo by nimi boli práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

22. V správnom súdnictve je podmienkou meritórneho prejednania správnej žaloby právoplatnosť
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy (po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov),
ktorým bolo ukončené administratívne konanie, alebo aj rozhodnutia predbežnej, procesnej alebo
poriadkovej povahy, ak mohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

23. V tomto prípade je žaloba žalobcu podaná proti rozhodnutiu žalovaného č. UPS/US6/
SSVRODPPKPC1/SOC/2026/7316 zo dňa 07.04.2026, ktorým v zmysle 59 ods. 3 správneho poriadku
žalovaný zrušil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice KE1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2025/172896-5 zo dňa 24.11.2025 a vec vrátil prvostupňovému správnemu
orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, nakoľko dospel k záveru, že vo výrokovej časti
prvostupňového rozhodnutia, ako aj v odôvodnení absentujú príslušné ustanovenia §40 ods. 1 a§ 67r

ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, podľa ktorých úrad vo veci rozhodol. Zároveň
úrad vo výroku predmetného rozhodnutia uviedol aj § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom
minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie
s prejednávanou vecou nesúvisí, preto ho nebolo potrebné vo výroku uvádzať, nakoľko je nadbytočné.
Žalobca nesprávne a zmätočne v žalobe uvádza, že napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol

odvolanie, keďže došlo k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia a vec mu vrátil na nové prejednanie
a rozhodnutie.

24. Prvostupňový správny orgán je právnym názorom žalovaného pri opätovnom prejednaní a
rozhodnutí viazaný, čo ale neznamená, že sa nebude musieť vysporiadať s relevantnými námietkami
žalobcu. Správna žaloba teda smeruje proti rozhodnutiu, ktorým nebolo ukončené administratívne

konanie, a preto má predbežnú povahu. Za súčasného stavu, pri neskončenom administratívnom
konaní, by navyše pri meritórnom prieskume napadnutého rozhodnutia, správny súd nedôvodne
zasiahol do samotnej právomoci správnych orgánov rozhodnúť o žiadosti žalobcu podľa zákona č.
447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch.

25. Záverom správny súd zdôrazňuje, že vo veci žiadosti o peňažný príspevok na opatrovanie sa bude
vzmyslerozhodnutiažalovanéhozodňa07.04.2026opätovnerozhodovaťnaprvostupňovomsprávnom
orgáne. Žalobca v žalobe nesprávne uvádza, že došlo k zamietnutiu odvolania, kedy naopak rozhodol
žalovaný o zrušení rozhodnutia, čiže v zmysle jeho odvolania.

26. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd konštatoval, že
neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie rozhodnutia v rámci správneho súdnictva, a preto s
poukazom na § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP žalobu odmietol, nakoľko smeruje proti
rozhodnutiamprocesnejpovahy,ktorénemohlimaťzanásledokujmunasubjektívnychprávachžalobcu.

27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd
v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia uznesenia. Zmeškanie lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd nadodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe správneho súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.