Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-4Sa/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200030
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Marko

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200030.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, sudcom: Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpená advokátskou kanceláriou AK JUDr. Monika
Rafajová s.r.o., so sídlom Košická 19650/11, 821 09 Bratislava, IČO: 56 368 798, proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.11.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 04.11.2021 z r u š u j e a vec vracia tomuto orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania. Po právoplatnosti tohto
rozsudku súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X B. dňa 4. novembra 2021 Generálny riaidteľ žalovanej
podľa§218ods.2zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistení(ďalejako„zákonosociálnompoistení“)
potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. júla 2021, ktorým bol

žalobkyni podľa § 74, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení od 20. februára 2021 priznaný vdovský
dôchodok v sume 767,70 EUR mesačne.

2. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa namietala sumu jej priznaného vdovského
dôchodku, ktorý nebol podľa jej názoru vypočítaný správne, pričom neuviedla žiadne konkrétne vecné
námietky a nepredložila žiadne dôkazy, pričom vo všeobecnosti požiadala o preverenie správnosti
spôsobu určenia sumy vdovského dôchodku a jej prehodnotenie.

3. Generálny riaditeľ žalovanej, ako odvolací orgán, na základe podaného odvolania preskúmal
prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 15. júla 2021 a dospel k záveru, že postup žalovanej,
ako prvostupňového orgánu, bol správny, a preto prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia Generálny riaditeľ žalovanej stručne zhrnul skutkový stav
a spôsob výpočtu vdovského dôchodku, pričom skonštatoval, že spôsob určenia sumy invalidného

dôchodku, na ktorý by manželovi žalobkyne vznikol nárok ku dňu smrti, je podrobne opísaný v
prvostupňovom rozhodnutí a je správny, súladný s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom
poistení. Správne a v súlade s platnou právnou úpravou bola podľa neho určená aj suma vdovského
dôchodku žalobkyne. Generálny riaditeľ žalovanej zároveň uviedol, že v odvolacom konaní žalobkyňanepredložila žiadne dôkazy a nevzniesla žiadne konkrétne vecné námietky, ktorými by spochybnila
správnosť prvostupňového rozhodnutia o uplatnenom nároku na vdovský dôchodok, o určení jeho sumy
a následného rozhodnutia o súbehu jej dôchodkových dávok.

II.
Podaná správna žaloba

5. Správnou žalobou zo dňa 09.01.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave 11.01.2022, sa
žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa v správnej žalobe
uviedla, že výpočet vdovského dôchodku považuje za nesprávny a nezákonný, pričom predložila
svoj predbežný prepočet údajov, potrebných pre výpočet vdovského dôchodku v rozsahu rokov 1990,
2002, 2006 a 2007, z ktorého je podľa jej názoru zrejmé, že žalovaná, ako prvostupňový orgán,
nepostupoval pri výpočte vdovského dôchodku správne, resp. nevychádzala zo správnych údajov, čo

spôsobilo nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie
potvrdené.

6. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa priložila platobný výmer Daňového úradu Sládkovičovo zo dňa
15. mája 1991, daňové priznania manžela k dani z príjmov fyzických osôb za roky 2002, 2006 a 2007.

S poukazom na uvedené dôkazy žalobkyňa v podanej správnej žalobe tvrdí, že žalovaná použila pri
výpočte osobný vymeriavací základ manžela (i) k roku 1990 vo výške 46 541,- SKK (namiesto správneho
osobného vymeriavacieho základu manžela vo výške 66 468,- SKK), čo činí rozdiel v osobnom
vymeriavacom základe vo výške 19 927,- SKK v neprospech žalobkyne (ii) k roku 2002 vo výške 162
632,- SKK (namiesto správneho osobného vymeriavacieho základu manžela vo výške 357 302,- SKK),

čo činí rozdiel v osobnom vymeriavacom základe vo výške 194 670,- SKK v neprospech žalobkyne, (iii)
k roku 2006 vo výške 595 782,- SKK namiesto správneho osobného vymeriavacieho základu manžela
vo výške 796 672,- SKK, čo činí rozdiel v osobnom vymeriavacom základe vo výške 200 890,- SKK
v neprospech žalobkyne a (iv) k roku 2007 vo výške 648 630,- SKK namiesto správneho osobného
vymeriavacieho základu manžela vo výške 778 800,- SKK, čo činí rozdiel v osobnom vymeriavacom

základe vo výške 130 170,- SKK v neprospech žalobkyne.

7. Žalobkyňa predbežne odhaduje správnu výšku vdovského dôchodku na najmenej 779,- EUR (60
% invalidného dôchodku manžela), resp. najmenej 389,50 EUR (50 % predošlej sumy, nakoľko
žalobkyňa je poberateľkou starobného dôchodku). Rozdiel medzi priznanou výškou vdovského

dôchodku prvostupňovým rozhodnutím činí najmenej 15,41 EUR mesačne a najmenej 184,91 EUR
ročne.

8. Vzhľadom na nesprávny výpočet vdovského dôchodku v prvostupňovom rozhodnutí a jeho potvrdenie
Generálnym riaditeľom žalovanej v odvolacom konaní, žalobkyňa žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie.

III.
Konanie pred správnym súdom

9. Na základe výzvy súdu zo dňa 14.03.2023 žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.04.2023
zhrnulapriebehadministratívnehokonaniaažalobnénámietkyžalobkyne,pričomknámietkežalobkyne,
ktorou považuje výpočet vdovského dôchodku za nesprávny a nezákonný uviedla, že spôsob určenia
sumy invalidného dôchodku, na ktorý by manželovi žalobkyne vznikol nárok ku dňu smrti, je podrobne

opísaný v prvostupňovom rozhodnutí žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. júla 2021 a je správny,
súladnýspríslušnýmiustanoveniamizákonaosociálnompoistení.Správneavsúladesplatnouprávnou
úpravou mala byť podľa žalovanej určená aj suma vdovského dôchodku žalobkyne.

10. K dokumentom priloženým zo strany žalobkyne (platobný výmer Daňového úradu Sládkovičovo

zo dňa 15. mája 1991, daňové priznania manžela žalobkyne k dani z príjmov fyzických osôb za
roky 2002, 2006 a 2007), z ktorých pri vlastnom výpočte žalobkyňa vychádzala, žalovaná uvádza,
že predmetné dokumenty nie je možné použiť pri výpočte sumy dôchodkovej dávky, nakoľko nie sú
podkladompreurčeniesumyinvalidnéhodôchodkumanželažalobkyne.Nanároknainvalidnýdôchodokmanžela žalobkyne a určenie jeho sumy mali byť podľa nej započítané všetky preukázané obdobia
dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe
údajov uvedených v evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia/poistenia, priložených dokladov a

údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovanej. Ďalšie obdobie dôchodkového poistenia a
ďalšie vymeriavacie základy, hodnotiteľné pre nárok a pre určenie sumy invalidného dôchodku manžela
žalobkyne, neboli preukázané.

11. Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a trvá

na správnosti prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo napadnutým rozhodnutím potvrdené, má za to,
že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne, pričom žalovaná uviedla, že nežiada správny súd,
aby vo veci nariadil pojednávanie.

12. Na základe výzvy súdu zo dňa 20.11.2023 bolo k uvedenému vyjadreniu žalovanej doručené súdu
vyjadrenie žalobkyne zo dňa 16.01.2024, v ktorom žalobkyňa uviedla, že zotrváva na podanej žalobe v

celom rozsahu považuje určenie a výpočet výšky vdovského dôchodku zo strany žalovanej naďalej za
nesprávny. Žalobkyňa popiera tvrdenia Žalovaného o správnosti súm a výpočtov použitých ako osobný
vymeriavací základ v rokoch 1998 – 2002, nakoľko výšky ziskov poručiteľa z jeho činnosti ako SZČO
nie sú s uvedenými údajmi zhodné, čo považuje Žalobkyňa za nesprávne. Žalobkyňa tiež poukázala
na to, že správny súd je oprávnený v zmysle § 120 SSP sám vykonať dokazovanie, ak to považuje za

nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, a preto navrhla, aby súd v prípade, ak to považuje za potrebné
vykonaldokazovanievykonanímlistín,ktoréužsúsúčasťouspisusúdnehokonaniavčastipredloženého
administratívneho spisu žalovanej, prípadne vyžiadaním ďalších potrebných listín.

13. Na základe výzvy súdu zo dňa 19.01.2024 žalovaná svoje právo vyjadriť sa k uvedenému vyjadreniu

žalobkyne nevyužila.

14. Na základe žiadosti žalobkyne, podľa ustanovenia § 107 ods. 1 písm. a) SSP, správny súd v tejto
veci v súlade s ustanovením § 108 SSP nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo na Správnom
súde v Bratislave dňa 26.03.2026 o 10:30 hod. v miestnosti č. dv. 4 za prítomnosti právnej zástupkyne

žalobkyne a zástupcu žalovanej.

15. PZ žalobkyne na pojednávaní uviedla, že zotrváva na podanej žalobe a trvá na všetkých svojich
argumentoch v žalobe, ako aj v nasledujúcich vyjadreniach v priebehu konania, pričom na otázku súdu,
zakéhodôvodunebolipredloženédokumenty,ktorémajúpreukázaťdôvodnosťpodanejsprávnejžaloby

užvodvolacomkonaní,PZuviedla,žepripodaníodvolaniasažalobkyňaktýmtodokumentomtýkajúcich
sa jej zosnulého manžela pre krátkosť času na podanie odvolania nevedela dostať. Súčasťou podkladov
sú aj daňové priznania, resp. iné dokumenty, ktoré tvorili podklady k daňovým priznaniam, ku ktorým
žalobkyňa ako manželka zosnulého nemala priamy prístup.

16. Zástupca žalovanej na pojednávaní rovnako uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia k správnej
žalobeatrvánasvojomstanovisku,ževdovskýdôchodok,ktorýjepredmetomnapadnutéhorozhodnutia
bol vypočítaný v súlade so zákonom. Zástupca žalovanej zároveň uviedol, že nemal možnosť sa
pred pojednávaním oboznámiť s obsahom administratívneho spisu nakoľko tento je od roku 2023 na
správnom súde, a preto až po nahliadnutí do tohto spisu môže podať relevantné vyjadrenie.

17. V reakcii na vyjadrenie žalovanej, PZ žalobkyne uviedla, že žalovaná využila možnosť vyjadriť sa
písomne v konaní, pričom v tomto vyjadrení sa k uvedeným rozdielom relevantne nevyjadrila, pričom
nevyužila ani svoju možnosť opätovného vyjadrenia, čo žalobkyňa vzhľadom na dĺžku konania vníma
negatívne.

18. Na záver pred vyhlásením rozsudku PZ žalobkyne uviedla, že sa pridržiava podanej správnej
žaloby, výpočet vdovského dôchodku považuje za nezákonný z dôvodu nesprávnej výšky a žiada
priznať náhradu trov konania. Zástupca žalovanej uviedol, že trvá na tom, že napadnuté rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonom, pričom pri výpočte vdovského dôchodku boli zohľadnené všetky

vymeriavacie základy nachádzajúce sa v evidenčných listoch za dobu hlavného pracovného pomeru
z obdobia uvoľnenia na funkciu starostu aj zvolenia za poslanca Národnej rady SR, pričom žalobu žiada
zamietnuť ako nedôvodnú vzhľadom k tomu, že považuje rozhodnutie za správne a zákonné.IV.
Relevantné právne predpisy

19. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z
krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave

na Správny súd v Bratislave.

20. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o
veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.

21. Podľa § 6 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych

veciach.

22. Podľa § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie
v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

23. Podľa § 75 ods. 1 v spojení s ods. 4 zákona o sociálnom poistení, suma vdovského dôchodku je 60
% starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel
ku dňu smrti.

V.
Právne posúdenie správneho súdu

24. Správny súd na úvod konštatuje, že žaloba bola pôvodne podaná na Krajský súd v Bratislave. Na
základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu v
Bratislave výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci.

25. Správny súd v Bratislave, teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa

ustanovenia § 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“),
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal
jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia
(§ 135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach
(§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), po nariadení pojednávania, za splnenia podmienok

podľa ustanovenia § 108 SSP, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

26. Predmetom prieskumu v tejto veci bola zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej vo veci
priznanej výšky vdovského dôchodku žalobkyni. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe poukázala no
rozpory v skutkovom stave, z ktorého vychádzala žalovaná pri výpočte výšky vdovského dôchodku.

Žalobkyňa konkrétne poukázala na rozdiely v sumách uvedených ako osobný vymeriavací základ
v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu k prvostupňovému rozhodnutiu, na ktorú
samotné rozhodnutie odkazuje v rámci výpočtu sumy priznaného vdovského dôchodku a žalobkyňou
predložených dokumentov k príjmom manžela žalobkyne.

27. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe, ako aj v následnej replike k vyjadreniu žalovanej poukázala
na rozdiely v sumách osobného vymeriavacieho základu a deklarovaných príjmov manžela žalobkyne,
pričom správny súd na základe jej tvrdení a predloženej dokumentácie k príjmom manžela žalobkyne
zistil nasledovné rozdiely za roky:

- 1990 (osobný vymeriavací základ vo výške 46 541,- SKK oproti deklarovanému príjmu vyplývajúcemu
z platobného výmeru vo výške 66 468,- SKK)
- 2002 (osobný vymeriavací základ vo výške 162 632,- SKK oproti deklarovanému príjmu (základu dane)
vyplývajúcemu z daňového priznania vo výške 352 468,- SKK)- 2006 (osobný vymeriavací základ vo výške 595 782,- SKK oproti deklarovanému príjmu (základu dane)
vyplývajúcemu z daňového priznania vo výške 700 490,- SKK)
- 2007 (osobný vymeriavací základ vo výške 648 630,- SKK oproti deklarovanému príjmu (základu dane)

vyplývajúcemu z daňového priznania vo výške 842 231,- SKK)

28. V podanom vyjadrení žalobkyňa tiež poukázala na rozdiely vyplývajúce z evidenčných listov
dôchodkového poistenia za roky 2006, 2007, 2010, 2011, 2012 a 2021.

29. Tak ako to uvádza žalovaná v prvostupňovom rozhodnutí, suma vdovského dôchodku je podľa § 75
ods.1zákonaosociálnompoistení60%invalidnéhodôchodku,naktorýbymalzomretýmanželnárokku
dňu smrti. Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení
zákona č. 600/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového
poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie
od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej

hodnoty.Priemernýosobnýmzdovýbodjepritomurčenýakopodielúhrnuosobnýchmzdovýchbodovza
jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom
období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie žalovaná určila v súlade s § 63 ods. 6 zákona
o sociálnom poistení ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na
dôchodok, a to kalendárne roky 1984 až 2020. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa

zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa
platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu.

30. Z uvedeného výkladu určenia výšky vdovského dôchodku poskytnutého žalovanou v prvostupňovom
rozhodnutí, v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, vyplýva, že okrem iného,

výška osobného mzdového bodu je rozhodujúcim kritériom pre určenie výšky vdovského dôchodku.
Zároveň, pre určenie výšky osobného mzdového bodu, je rozhodujúca výška osobného vymeriavacieho
základu (úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné).

31. Z podanej správnej žaloby a následného vyjadrenia žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa rozporuje

práve výšku osobných vymeriavacích základov za roky 1990, 2002, 2006, 2007, 2010, 2011, 2012
a 2021. Zo skutkového stavu zisteného z administratívneho spisu žalovanej a predloženej dokumentácie
o príjme manžela žalobkyne za roky 1990, 2002, 2006 a 2007 mal správny súd za preukázané, že
rozdiely medzi deklarovanými príjmami manžela žalobkyne a osobnými vymeriavacími základmi za
jednotlivé kalendárne roky, z ktorých vychádza prvostupňové rozhodnutie, skutočne existujú. Rovnako

sú z administratívneho spisu (evidenčných listov dôchodkového poistenia) zrejmé aj rozdiely medzi
sumami osobných vymeriavacích základov, z ktorých vychádza prvostupňové rozhodnutie, a súčtu
vymeriavacích základov za jednotlivé kalendárne roky podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia
za roky 2006, 2007, 2010, 2011, 2012 a 2021 na ktoré poukázala žalobkyňa v podanom vyjadrení.

32. Správny súd si je vedomý, že deklarovaný príjem, ktorý podlieha dani z príjmu, nie je možné
automaticky považovať za vymeriavací základ za kalendárny rok z ktorého sa zaplatilo poistné. Rozdiely
medzi deklarovaným príjmom, ktorý podlieha dani z príjmu a osobným vymeriavacím základom preto
automaticky neznamená nesprávnosť jeho výpočtu. Správny súd však za roky 2006, 2007, 2010, 2011,
2012 a 2021, na základe podaného vyjadrenia žalobkyne, zistil rozdiely medzi sumami vymeriavacích

základov vyplývajúcich priamo z evidenčných listov dôchodkového poistenia, ktoré sú súčasťou
administratívneho spisu, a osobnými vymeriavacími základmi za uvedené roky podľa Osobného listu
dôchodkového poistenia, z ktorého vychádza prvostupňové rozhodnutie, a ktoré tvorí jeho prílohu. Ak
teda žalovaná v prvostupňovom a následne v napadnutom rozhodnutí uvádza, že pri posúdení nároku
na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia,

ktoré mal získať manžel žalobkyne, medzi súčtom vymeriavacích základov podľa evidenčných listov
dôchodkového poistenia za jednotlivé kalendárne roky a osobným vymeriavacím základom za tieto
kalendárne roky podľa Osobného listu dôchodkového poistenia by nemal byť žiadny rozdiel.

33. Skutočnosť, že súčet vymeriavacích základov podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia

za jednotlivé kalendárne roky a osobnými vymeriavacími základmi za tieto kalendárne roky podľa
Osobného listu dôchodkového poistenia by sa mal zhodovať vyplýva aj z vyjadrenia žalovanej
poskytnutého v tomto súdnom konaní. Žalovaná v podanom vyjadrení uviedla, že na nárok na
invalidný dôchodok manžela žalobkyne a určenie jeho sumy boli započítané všetky preukázané obdobiadôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe
údajov uvedených v evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia/poistenia, priložených dokladov
a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovanej.

34. Zo súčtu vymeriavacích základov podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia za roky 2006,
2007, 2010, 2011, 2012 a 2021 a osobnými vymeriavacími základmi za tieto kalendárne roky podľa
Osobného listu dôchodkového poistenia však vyplývajú nasledovné rozdiely na ktoré poukázala aj
žalobkyňa v podanom vyjadrení:

2006 – rozdiel medzi osobným vymeriavacím základom podľa Osobného listu dôchodkového poistenia
(595 782,- SKK) a vymeriavacím základom podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia (699 423,-
SKK) – 103 641,- SKK;
2007 – rozdiel medzi osobným vymeriavacím základom podľa Osobného listu dôchodkového poistenia
(648 630,- SKK) a vymeriavacím základom podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia (751 830,-

SKK) – 103 200,- SKK;
2010 – rozdiel medzi osobným vymeriavacím základom podľa Osobného listu dôchodkového poistenia
(26 328,24 EUR) a vymeriavacím základom podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia (38 382,
24 EUR) – 12 054,- EUR;
2011 – rozdiel medzi osobným vymeriavacím základom podľa Osobného listu dôchodkového poistenia

(31 418,42 EUR) a vymeriavacím základom podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia (55
040,42 EUR) – 23 622,- EUR;
2012 – rozdiel medzi osobným vymeriavacím základom podľa Osobného listu dôchodkového poistenia
(32 179,14 EUR) a vymeriavacím základom podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia (36
733,73 EUR) – 4 554,59 EUR;

2021 – rozdiel medzi osobným vymeriavacím základom podľa Osobného listu dôchodkového poistenia
(0,- EUR) a vymeriavacím základom podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia (12 843,21 EUR)
– 12 843,21 EUR.

35. Z uvedených rozdielov je podľa správneho súdu zrejmé, že za účelom výpočtu vdovského

dôchodku neboli zo strany žalovanej započítané všetky preukázané (na základe údajov uvedených
v evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia) obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie
základy dosiahnuté v rozhodujúcom období. Vzhľadom na uvedený nedostatok nesprávne určenej výšky
osobného vymeriavacieho základu v rámci Osobného listu dôchodkového poistenia, nebol správne
vypočítaný ani osobný mzdový bod, čo malo vplyv na výpočet celkovej sumy priznaného dôchodku

žalobkyni.

36. Pokiaľ existuje zákonný dôvod prečo niektoré vymeriavacie základy vyplývajúce v evidenčných
listov dôchodkového poistenia nemali byť do osobného vymeriavacieho základu započítané, správny
súd uvádza, že žalovaná mala ich nezapočítanie v prvostupňovom, resp. v napadnutom rozhodnutí

riadne zdôvodniť. Nakoľko však žalovaná vo svojich rozhodnutiach, ako aj v podanom vyjadrení
uvádza, že výpočet osobného vymeriavacieho základu má vychádzať zo všetkých preukázaných
období dôchodkového poistenia, pričom suma osobného vymeriavacieho základu sa nezhoduje so
sumou vymeriavacieho základu podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia, prvostupňové, ako
aj napadnuté rozhodnutie vychádza zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s administratívnym spisom,

ktorého sú evidenčné listy dôchodkového poistenia súčasťou.

37. Čo sa týka skutočnosti, že žalobkyňa v podanom odvolaní nepoukázala na konkrétne
nesprávnosti pri výpočte vdovského dôchodku a nepodložila svoje tvrdenie dôkazmi, ktoré predložila
až v tomto súdnom konaní, správny súd uvádza, že podľa súčasnej rozhodovacej praxe v správnom

súdnictve, je zásadne prípustné uplatniť v žalobe skutočnosti, ktoré žalobca nenamietal (teda
nepodrobil administratívnemu prieskumu) v rámci prvostupňového administratívneho konania a rovnako
v odvolacom konaní (samozrejme, za predpokladu prípustnosti riadneho opravného prostriedku).
Podľa ustanovenia § 218 zákona o sociálnom poistení, odvolací orgán preskúma napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené

nedostatky odstráni. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že odvolací orgán nie je viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania, a preto by mal v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia ako „orgán znalý
práva“ v podstate sám „objaviť“ aj iné vady rozhodnutia a postupu, ktoré namietané neboli. Taktiež je
v tejto súvislosti významná skutočnosť, že v rámci administratívneho konania nemá účastník povinnosťbyť zastúpený advokátom, ktorý by vzhľadom na svoju profesijnú odbornosť dôvody nezákonnosti
rozhodnutia mal správne identifikovať. Žalobca je oprávnený uviesť v žalobe všetky dôvody, pre ktoré
považuje rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné a nebráni tomu, ako už bolo spomínané, ani

skutočnosť, že niektoré z nich neuplatnil v administratívnom konaní, aj keď tak urobiť mohol (viď napr.
rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžo 128/2015, uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho
správneho súdu ČR, sp. zn. 7 Afs 54/2007 (1742/2009 Sb. NSS) (s. 652 - 666: Baricová, J., Fečík, M.,
Števček, M., Filová, A. a kol., Správny súdny poriadok, Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018).

38. Okrem vyššie uvedenej argumentácie, správny súd prihliadol na dôkazy a tvrdenia žalobkyne,
ktoré si neuplatnila v odvolacom konaní predovšetkým v záujme ochrany jej subjektívnych práv
a zákonom vyslovene uvedenú neviazanosť správneho súdu dôvodmi a rozsahom žaloby fyzickej osoby
vsociálnychveciach(§134ods.2písm.d)SSP),neformálneposudzovaniesprávnejžalobyvsociálnych
veciach (§ 202 ods. 2 SSP) a možnosť žalobkyne zmeniť a doplniť dôvody správnej žaloby až do
rozhodnutia správneho súdu (§ 203 SSP). Správny súd teda bez ohľadu na dôvody a rozsah žaloby

fyzickej osoby v sociálnych veciach musí prihliadnuť na zrejmú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia,
pričom nie je relevantné, či bola táto nezákonnosť preukázaná dôkazmi, ktoré žalobkyňa neuplatnila
v predchádzajúcom administratívnom konaní. Podľa názoru správneho súdu, žalobkyňa navyše na
pojednávaní v tejto veci dôveryhodným spôsobom vysvetlila, prečo uvedené dôkazy v administratívnom
konaní neuplatnila, keďže ich ako pozostalá manželka nemala v rozhodujúcom čase k dispozícii.

39. Správny súd pre úplnosť uvádza, že nepovažoval za potrebné odročenie pojednávania za účelom
poskytnutia ďalšieho vyjadrenia žalovanej, ktorého sa domáhal jej zástupca na pojednávaní, nakoľko
žalovaná v tejto veci podala písomné vyjadrenie k podanej správnej žalobe, následné vyjadrenie
žalobkyne jej bolo riadne doručené, pričom žalovaná nevyužila možnosť písomného vyjadrenia

k vyjadreniu žalobkyne. Tvrdenie zástupcu žalovanej, že nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom
administratívneho spisu, ktorý je od roku 2023 na správnom súde, správny súd rovnako nepovažoval
za relevantné, nakoľko mala žalovaná možnosť kedykoľvek do súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj
predmetný administratívny spis, nahliadnuť, oboznámiť sa s ním a najneskôr na pojednávaní podať
v tejto veci náležité vyjadrenie.

40. Na základe vyššie uvedených skutočností mal správny súd v tejto veci za preukázané, že skutkový
stav, ktorý vzala žalovaná za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom,
z ktorého toto rozhodnutie vychádza, a teda napadnuté rozhodnutie trpí vadou podľa ustanovenia § 191
ods. 1 písm. f) SSP, na základe čoho správny súd napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušil a vec

vrátil druhostupňovému orgánu žalovaného na ďalšie konanie.

41. V ďalšom konaní orgán verejnej správy druhého stupňa opätovne posúdi a určí výšku vdovského
dôchodku priznaného žalobkyni v súlade so skutkovým stavom, ktorý vyplýva z administratívneho spisu
žalovanej, resp. rozpory medzi skutkovým stavom vyplývajúcim z administratívneho spisu a napadnutým

rozhodnutím v odôvodnení náležite vysvetlí.

42. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni,
ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu, priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd

samostatným uznesením.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie
advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).