Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10Er/762/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815207229
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Gedor
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2026:8815207229.1

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.,
Vajnorská 100/A, Bratislava – Nové Mesto, IČO: 36432105, zast. JUDr. Veronika Doláková, PhD.,
advokátka AK, Martinčekova 13, Bratislava proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, okr.
Vranov nad Topľou, o udelenie poverenia, takto

r o z h o d o l :

I. Exekučné konanie z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 1,41
eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 16.7.2015 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na podklade návrhu oprávneného zo dňa 31.3.2015 a exekučného titulu – rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., zo dňa 19.8.2011.

2. Uznesením č.k. 10Er/762/2015-12 zo dňa 15.10.2015 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol. Uznesenie bolo zároveň potvrdené aj rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.k.
11CoEk/20/2025-38 zo dňa 10.12.2025. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.3.2026.

3. Súdny exekútor v podaní doručenom súdu dňa 24.1.2026 predložil súdu návrh na priznanie trov
exekúcie, ktoré si uplatnil spolu vo výške 45,50 eur ( odmena 33,19 eur, hotové výdavky 3,80 eur + DPH
vo výške 8,51 eur ).

4. Podľa ust. 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k

neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

5. Podľa § 44 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ( ďalej len Exekučný
poriadok), ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez

návrhu zastaví.

6. Keďže uznesenie, ktorým súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol, nadobudlo právoplatnosť, súd
exekučné konanie zastavil.

7. Podľa §196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanejhodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

8. Podľa § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku, t Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov,
ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9. V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

10. Z § 47 ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného
konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania

vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania
exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu
za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

11. Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať

povinný (ust. § 197 Exekučného poriadku). Z tohto pravidla, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne
má platiť a znášať povinný, existujú dve výnimky, kedy trovy znáša oprávnený. Prvá je, keď prišlo k
zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného (ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku), kedy existuje
možnosť uložiť povinnosť hradiť trovy oprávnenému a druhá situácia, kedy je povinnosť zaviazať
oprávneného k náhrade trov exekúcie, nastane vtedy, ak je preukázané, že povinný je nemajetný (ust.

§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). V danom prípade sa súd musel zaoberať otázkou, či zastavenie
nezavinil oprávnený, a teda či nie je povinný znášať trovy. Súd dospel k záveru, že oprávnený vyvinul
také konanie, ktoré znamenalo vznik exekučného konania a vznik trov, a taktiež nie je dôvod na to, aby
trovy znášal povinný, ktorý bol v exekúcii úspešný. Oprávnený nepredložil žiadny exekučný titul, ktorý
by spĺňal kritériá v zmysle exekučného poriadku a na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia,

a teda zbytočne zapríčinil vznik trov exekúcie, nakoľko mohol a mal vedieť, že predložený exekučný titul
nie je dostatočným exekučným titulom.

12. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd zaviazal k náhrade trov oprávneného, nakoľko
tento zavinil neúspešnosť exekučného konania, keď nepredložil riadne exekučný titul, na podklade

ktorého by mohla byť exekúcia vedená.

13. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len ,,vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony

exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

14. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

15. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

16. Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňanajmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné
náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

17. Pokiaľ ide o odmenu vo výške 33,19 eur, súd sa nestotožňuje s názorom súdneho exekútora na
jeho nárok. Z Exekučného poriadku je zrejmé, že výkon exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci
a že exekútorovi patrí za túto činnosť odmena a náhrada hotových výdavkov. Na druhej strane je
potrebné uviesť, že tieto nároky musia byť v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky
č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a exekútor musí zároveň preukázať

vynaloženiehotovýchvýdavkov.Zároveňjepritompotrebnérozlišovaťdvačasovémomenty,atozačatie
exekučného konania a moment udelenia poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie začína
doručením návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi. Až doručením poverenia na vykonanie exekúcie
však môže exekútor začať vykonávať samotnú exekúciu, teda až od tohto momentu môže vykonávať
jednotlivé úkony smerujúce k zaisťovaniu a postihnutiu majetku povinného. Uvedené je dôležité aj pre
účely rozhodovania o trovách exekučného konania, resp. exekúcie. Aj samotný Exekučný poriadok

rozlišuje pojmy exekučné konanie a exekúcia vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností. V danom
prípade bolo zastavené exekučné konanie (viď cit. § 44 ods. 4 Exekučného poriadku), nie však samotná
exekúcia, keďže poverenie na vykonanie exekúcie exekútorovi nebolo udelené. Súd má teda za to, že
ustanovenie § 47 ods. 3 druhá veta je všeobecné a teda vzťahuje sa na všetky prípady rozhodovania o
výške trov exekučného konania, ak ešte nebolo exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie,

resp. minimálne je potrebné toto ustanovenie analogicky použiť v každom takomto prípade.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že ak súdnemu exekútorovi nebolo udelené
poverenie na vykonanie exekúcie a návrh na vykonanie exekúcie nebol spísaný do zápisnice exekútora
( čo v tomto prípade nebol a za ktorý by súdnemu exekútorovi patrila odmena vo výške 16,60 eur

v zmysle § 21a vyhlášky ), patrí exekútorovi iba náhrada hotových výdavkov. Aj z ust. § 14 ods. 1
vyhlášky je zrejmé, že ide o odmenu pri zastavení exekúcie, teda v prípade, ak už bolo exekútorovi
udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Súd teda nemôže ísť nad rámec zákona a priznať súdnemu
exekútorovi odmenu, ktorá mu nepatrí a preto mu odmenu vo výške 33,19 eur nepriznal.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené súd poukazuje na Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
20CoE/87/2021-107 zo dňa 31. 05. 2022, sp. zn. 20CoE/77/2021-105 zo dňa 12. 04. 2022 a sp.
zn. 7CoE/10/2022 zo dňa 25. 04. 2022. Súd zároveň poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 22. 03. 2017 pod sp. zn. 4ECdo 59/2015.

20. Tak ako súd uviedol vyššie súdnemu exekútorovi vznikol iba nárok na náhradu účelne vynaložených
hotových výdavkov, v rámci ktorých si súdny exekútor uplatnil aj náklady za kancelársky materiál
vo výške 1 eura. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál
rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že
„bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon

demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a
poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene
potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď.,
sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou
odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov

exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu
náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie
bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj
účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti, alebo jej úkonov. Súd súdnemu exekútorovi preto
nepriznal odmenu za kancelárske potreby vo výške 1,50 eur.

21. V zmysle zákona tak súd mohol súdnemu exekútorovi priznať len nárok na náhradu hotových
výdavkov vo výške 1,41 eur ( poštovné za žiadosť o udelenie poverenia vo výške 1,15 eur +23 % DPH
vo výške 0,26 eur ).

22. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.Poučenie:

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie
spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je
sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny
úradník viazaný právnym názorom súdu.

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
sťažnosti.