Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoCsp/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124206097
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Konštiaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4124206097.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov senátu
JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava – mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpeného
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava – mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 53 255
739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XX/XX, o zaplatenie 29.525,46 eura s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 9Csp/81/2024-167 zo dňa
28. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 9Csp/81/2024-167
zo dňa 28. augusta 2025 vo výroku II. a III. z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho

konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmier uzatvorený stranami konania neschválil, žalobu
zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Svoje
rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
platného a účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“), § 1 ods. 2 prvá veta,

§ 2 písm. a), b) a d), § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „Zákon
o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, 9, § 54 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, § 565
zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách,
v znení účinnom v čase zosplatnenia úveru, ako aj § 37 ods. 1, § 39 OZ.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu,

podaným na Okresnom súde Nitra, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu
29.525,46 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžných súm a nahradiť
trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu Wüstenrot stavebná
sporiteľňa a.s. a žalovaným bola uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX/XXXX, na
základe ktorej bol žalovanému poskytnutý medziúver vo výške 25.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal
splácať úver mesačnými splátkami vo výške 115,- eur, s predpokladanou dĺžkou trvania medziúveru

maximálne 94 mesiacov. Žalovaný si túto svoju povinnosť riadne a včas neplnil a v dôsledku omeškania
s plnením splátok právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 30.08.2021 úver za predčasne splatný. Pred
zosplatnenímúveružalovanýuhradilcelkovosumu11.560,37eura.Povyhlásenípredčasnejsplatnostia
postúpení pohľadávky na žalobcu žalovaný uhradil žalobcovi mesačnými platbami celkovo sumu 2.500,-
eur, ktoré plnenie sa započítalo na istinu úveru a na úroky, takže dlh bol vyčíslený na sumu 29.525,46
eura.3. Žalobca pred pojednávaním doručil súdu návrh na uzatvorenie súdneho zmieru, na základe ktorého
bysažalovanýzaviazalzaplatiťžalobcovisumuvovýške29.525,46euraspolusúrokomzomeškaniavo
výške 5% ročne a to zo sumy 22.771,14 eura od 01.09.2021 do 23.09.2021, zo sumy 22.541,14 eura od

24.09.2021 do 26.10.2021, zo sumy 22.311,14 eura od 27.10.2021 do 10.12.2021, zo sumy 22.081,14
eura od 11.12.2021 do 05.01.2022, zo sumy 21.851,14 eura od 06.01.2022 do 06.02.2023, zo sumy
21.751,14 eura od 07.02.2023 do 26.05.2023, zo sumy 21.651,14 eura od 27.05.2023 do 04.09.2023,
zo sumy 21.451,14 eura od 05.09.2023 do 27.11.2023, zo sumy 21.351,14 eura od 28.11.20223 do
zaplatenia a náhradu trov konania žalobcu vo výške spolu 172,15 eura (10% zo zaplateného súdneho

poplatku) a náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 2.801,25 eura s DPH, všetko v
pravidelnýchmesačnýchsplátkachpo250,-eur,splatnýchvždydo25.dňavmesiaci,počnúcmesiacom,
v ktorom uznesenie o schválení súdneho zmieru nadobudne právoplatnosť, až do úplného zaplatenia
dlžnejsumy,pričomomeškaniesplnenímčoilenjednejsplátkymázanásledokzročnosťceléhoplnenia.
Žalovaný sa k navrhnutému súdnemu zmieru vyjadril písomne dňa 13.06.2025, v ktorom uviedol, že s
uzavretím zmieru v uvedenom znení súhlasí. Návrh na schválenie zmieru aj podpísal.

4. S poukazom na § 148 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prvej inštancie v
rámci svojej činnosti skúmal, či dohoda nie je v rozpore zo všeobecne záväznými právnymi predpismi,
teda s hmotným právom, pretože iba v takom prípade, ak hmotnému právu neodporuje, uzavretý zmier
schváli. Súd rešpektuje vôľu strán vyriešiť spor dohodou, pokiaľ však koreluje s požiadavkami hmotného

práva. Ak súd v rámci posudzovania súladu zmieru s hmotným právom zistí, že dohoda odporuje
hmotnému právu, teda je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, zmier neschváli. V
danom prípade, o to viac, že ide o spotrebiteľskú vec, kedy súd môže neschváliť zmier aj pre zjavnú
nevýhodnosť pre slabšiu stranu, dospel súd prvej inštancie k záveru, že podľa hmotného práva nie je
možne medzi žalobcom a žalovaným uzavrieť platnú dohodu, a preto zmier neschválil a pokračoval v

prejednaní samotnej žaloby.

5. Po oboznámení sa s predloženými listinnými dokladmi zistil, že právny predchodca žalobcu
Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. a žalovaný uzavreli dňa 13.05.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom
úvereč.XXXXXXXX/XXXX,predmetomktorejboloposkytnutiemedziúveruanáslednespotrebiteľského

stavebného úveru. Na základe tejto zmluvy pôvodný veriteľ poskytol žalovanému ako užívateľovi -
fyzickej osobe - nepodnikateľovi finančné prostriedky vo výške 25.000,- eur, ktorá suma bola vo výške
cieľovej sumy a bola poskytnutá ako medziúver na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy
a vzniku nároku na stavebný úver. Medziúver bol poskytnutý s dohodnutým úrokom vo výške 5,49 %
ročne, s výškou splátky 115,- eur mesačne a počtom splátok 99, splatných v termíne od 1.-16. teho

dňa v mesiaci. Za poskytnutie medziúveru bol účtovaný poplatok 300,- eur na ťarchu medziúverového
účtu a konštantný príplatok na poistenie vo výške 5,- eur mesačne. Základné parametre následného
spotrebiteľského úveru boli dojednané tak, že úver sa bude splácať mesačnými splátkami vo výške
225,- eur, počet splátok 89 splatných v termíne od 1.-16. teho dňa v mesiaci, s úrokom vo výške 6%
ročne, konštantný príplatok na poistenie vo výške 5,- eur mesačne. RPMN medziúveru bola uvedená

vo výške 6,49% a stavebného úveru vo výške 7,86%. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť za
medziúver bola 11.880,- eur a celková čiastka, ktorú musí zaplatiť za stavebný úver bola 20.402,78
eura. Spolu tak musel vrátiť sumu 32.282,- eur. Celková doba trvania zmluvy bola 188 mesiacov.
Priemerná hodnota RPMN na typ spotrebiteľského úveru porovnateľného s medziúverom a stavebným
úverom bola uvedená vo výške 8,56%. Odplata pri poskytnutí medziúveru vyjadrená v percentách zo

zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok bola 6,71% a odplata pri poskytnutí následného
stavebnéhoúverubola6,03%ročne.Žalovanýnesplácalúverriadneavčasavjúni2021bolvomeškaní
s úhradou sumy vo výške 348,12 eura, avšak nebolo zrejmé kedy a aké splátky neuhradil. Vo výzve zo
dňa 28.06.2021 veriteľ žiadal zaplatiť do 16.07.2021 sumu 498,68 eura a upozornil žalovaného, že ak
nebude dlžná suma uhradená, je oprávnený žiadať okamžité splatenie zostatku úveru v predpokladanej

výške 22.793,33 eura. Následne veriteľ listom zo dňa 30.08.2021 oznámil dlžníkovi, že nerešpektoval
upomienky, a preto dňom 30.08.2021 žiadal okamžité splatenie celého zostatku úveru v celkovej výške
23.001,14 eura. Dňa 19.01.2022 uzavrela Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava s EOS KSI
Slovensko, s.r.o., Bratislava Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej predmetnú pohľadávku
voči žalovanému postúpila na postupníka EOS KSI Slovensko, s.r.o.

6. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia súd prvej inštancie ustálil, že
právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným má spotrebiteľský charakter, spravuje sa ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje spotrebiteľské zmluvy a ustanoveniami zákona č. 129/2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý upravuje
podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov. Okrem toho zistil, že v prejednávanej veci žalobca
svoj hmotnoprávny nárok voči žalovanému odvodil od Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej

s pôvodným veriteľom dňa 18.01.2022, na základe ktorej mal nadobudnúť aktívnu vecnú legitimáciu
uplatňovať si nárok na plnenie od žalovaného. V danom prípade sa súd najskôr musel zaoberať
skúmaním, či žalobca je vo veci aktívne vecne legitimovaný, teda či boli splnené podmienky na
postúpenie pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. na žalobcu a
v tejto súvislosti aj tým, či došlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, pretože iba tak je

možné postúpiť pohľadávku na iný subjekt a domáhať sa jednorazovej úhrady zostatku dlhu. Z obsahu
"Výzvy pred žiadosťou o okamžité splatenie úveru" zo dňa 28.06.2021 vyplývalo, že predmetným listom
bol žalovaný upozornený, že ku dňu 28.06.2021 jeho úverový účet vykazuje nedoplatok vo výške 348,12
eura a bol vyzvaný, aby v lehote do 16.07.2021 uhradil sumu vo výške 498,68 eura. Žalovaný bol
zároveň upozornený na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, čím by sa stal splatným v
celom rozsahu. Výzva bola doručovaná žalovanému dňa 02.07.2021 na adresu uvedenú v zmluve a

prevzala ju jeho manželka (tak je to uvedené na doručenke). Z obsahu "Žiadosti o okamžité splatenie
úveru" zo dňa 30.08.2021 vyplývalo, že predmetným listom bolo žalovanému oznámené, že dňom
30.08.2021 sa pohľadávka zo zmluvy vo výške 23.001,14 eura stala splatnou v celom rozsahu a veriteľ
žiadal túto sumu uhradiť okamžite. Táto písomnosť bola odoslaná žalovanému na adresu uvedenú v
zmluve, pričom si ju v odbernej lehote neprevzal. Súd prvej inštancie skúmajúc dodržanie zákonného

postupu pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru ako podmienky postupiteľnosti
pohľadávky na tretí subjekt, poukázal na ustanovenie § 565 OZ, ktoré umožňuje veriteľovi uplatňovať
si voči dlžníkovi celú pohľadávku, resp. jej nesplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom
plnenídohodnutýchsplátok.Nakoľkovšakmedziprávnympredchodcomžalobcu(bankovýmsubjektom)
a žalovaným bola uzatvorená zmluva spotrebiteľská, bolo potrebné zohľadniť i špeciálne ustanovenie k

§ 565 OZ, ktorým je ustanovenie § 53 ods. 9 OZ, upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa
zosplatniť celý dlh. V zmysle § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenietohtopráva.Vprípadespotrebiteľskýchzáväzkovišloodvasamostatnéprávneúkonyveriteľa

a to výzva - upozornenie na omeškanie konkrétnej splátky a na možnosť uplatnenia práva veriteľa
podľa § 565 OZ s tým, že po dobu plynutia 15 dní od upozornenia má spotrebiteľ možnosť zabrániť
zosplatneniu úveru tým, že dlh vyrovná a potom samotné zosplatnenie, teda žiadosť o zaplatenie celého
dlhupreomeškaniesozaplatenímsplátky,ktorájevomeškanípodobuviacakotrimesiace.Podmienkou
riadnehozosplatneniadlhubolodoručenieobochprejavovvôleveriteľadlžníkovi,pričomtátopodmienka

sa považovala za splnenú aj vtedy, ak boli tieto prejavy vôle odoslané na adresu bydliska žalovaného
subjektu, čím sa listiny dostanú do sféry jeho poznania. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení
hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 OZ najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku,
nakoľko len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota

troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom. Konkretizovanie splátky, s ktorou je spotrebiteľ
v omeškaní, má zásadný vplyv nielen na plynutie premlčacej doby, kedy jej identifikácia je potrebná
z dôvodu stanovenia prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale aj pre potrebu vedomosti dlžníka o
tom, že zaplatením ktorej splátky alebo splátok a v akej výške zabráni zosplatneniu úveru. Bola to
podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma

sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver
zosplatnený. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru,
môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený. Vychádzajúc
z vyššie uvedeného právny úkon, akým je výzva - upozornenie na dlžnú splátku a možnosť zosplatnenia
a zosplatnenie celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splátky, musí obsahovať aj údaj o splátke, pre

ktorú sa veriteľ môže rozhodnúť, resp. sa rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu.
Ak právny úkon veriteľa neobsahuje konkretizáciu splátky je tento úkon nejasný a neurčitý, nakoľko
vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej lehoty troch
mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa, ako aj o tom, kedy začala plynúť trojročná premlčacia
doba. V kontexte uvedeného súd poukazuje na rozhodovaciu prax NS SR (napr. uznesenie sp. zn.

5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022 alebo uznesenie sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024).

7. Po preskúmaní obsahu listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 28.06.2021 označeného ako
„Výzva“, a listu označeného ako „Žiadosti o okamžité splatenie úveru“ zo dňa 30.08.2021, ktorýmprávny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že pohľadávka zo zmluvy sa stala splatnou v celom
rozsahu, súd konštatoval, že oba tieto úkony sú nejasnými a neurčitými, pretože v nich nie je
riadne špecifikovaná omeškaná splátka, pre ktorú sa veriteľ rozhodol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť.

Nešpecifikovanie konkrétnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, spôsobuje
neurčitosť takéhoto úkonu, pretože nebolo možné posúdiť, či došlo k splneniu podmienky stanovenej
v § 53 ods. 9 OZ, pričom iba za splnenia tejto podmienky môže veriteľ využiť svoje právo a žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky v zmysle § 565 OZ. Pre posúdenie, či k zosplatneniu dlhu došlo v súlade
so zákonom bolo nutné, aby bolo zrejmé, s ktorou splátkou je dlžník v omeškaní. Nakoľko veriteľ

neuviedol konkrétnu splátku, s ktorou bol dlžník v omeškaní a pre ktorú zosplatnil úver, bolo potrebné
považovať tento právny úkon veriteľa z dôvodu jeho neurčitosti za neplatný v zmysle § 37 ods.1 OZ.
Okrem toho súd prvej inštancie aj dodal, že postúpenie pohľadávky z bankového subjektu upravuje
ustanovenie § 92 ods.8 Zákona o bankách, avšak pokiaľ ide o úver spotrebiteľský, tak toto ustanovenie
upravujeibašpeciálnepodmienky,ktorétrebadodržaťpoprivšeobecnýchpodmienkachvyžadovanýchv
ObčianskomzákonníkuapodmienkachupravenýchvZákoneospotrebiteľskýchúveroch.Vnadväznosti

na vyššie uvedené bolo zrejmé, že pre nedodržanie § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ, nebol úver
ku dňu 05.06.2021 zosplatnený platne, čo má za následok aj nemožnosť postúpenia pohľadávky na
žalobcu. Súd poukázal pritom aj na § 17 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravuje
podmienky, kedy je možné postúpiť pohľadávku, ako aj na § 525 OZ, ktorý určuje, ktoré pohľadávky
nemožno postúpiť. V danom prípade bolo možné postúpiť len pohľadávku splatnú, teda pohľadávku,

ktorá bola po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru (čo nebol tento prípad), alebo
pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, čo tiež
nebol tento prípad, pretože nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, takže táto pohľadávka sa nestala
splatnou pred termínom konečnej splatnosti. Nakoľko v predmetnej veci bola pohľadávka, ktorá nebola
splatná, postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok na žalobcu, išlo o postúpenie neplatné

podľa § 39 OZ, z ktorého úkonu nevznikli žiadne právne následky. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
na strane žalobcu vždy vedie k zamietnutiu žaloby, preto súd z uvedeného dôvodu žalobu žalobcu
zamietol.

8. S poukazom na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania

rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti tohto rozsudku.

9. Proti tomuto rozsudku, do výroku II. a III., podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, vytýkajúc,

že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a z dôvodu, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K obsahovým náležitostiam
výzvy v zmysle ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) a oznámenia,

ktorým si veriteľ uplatnil právo podľa ust. § 565 OZ uviedol, že na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je
potrebné, aby 1. bola táto možnosť dohodnutá, 2. aby bol dlžník v omeškaní aspoň tri mesačné splátky a
3.abyboldlžníknamožnosťvyhláseniamimoriadnejsplatnostiveriteľomupozornenývlehoteniekratšej
ako 15 dní pred uplatnením tohto práva. Zastal teda názor, že zo strany veriteľa nedošlo pri uplatnení
práva podľa ust. § 565 OZ k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti. V konaní bolo riadne preukázané,

že možnosť zosplatnenia úveru bola medzi postupcom a žalovaným dohodnutá, čo napokon nemal
za sporné ani samotný súd. Žalovaný bol preukázane v omeškaní so zaplatením splátok aspoň tri
mesiace, pričom bolo zároveň preukázané, že postupca upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako
15 dní na uplatnenie práva v zmysle ust. § 565 OZ (podaním zo dňa 28.06.2021). Z podania zo dňa
28.06.2021 – ktoré je výzvou v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ - bolo tiež zrejmé, že dlžník (žalovaný)

bol veriteľom upozornený na omeškanie so splácaním konkrétnych splátok, pričom postupca v tomto
podaní aj označil (špecifikoval) omeškanú splátku za júl 2021, s ktorou (okrem iných splátok tejto splátke
predchádzajúcich) bol žalovaný v omeškaní a ktorej výška, ktorú sa veriteľ domáhal od žalovaného
uhradiť bola v hodnote 124,99 eura (pričom celková omeškaná suma bola vo výške 498,68 eura). Podľa
názoru žalobcu bolo zrejmé, že žalovanému bola explicitne oznámená omeškaná suma, ako aj splátka, s

ktoroubolvomeškaníazaplateniaktorejsaveriteľzaslanímvýzvyvzmysleust.§53ods.9OZdomáhal.
V žiadnom prípade tak podľa názoru žalobcu nemohlo ísť o právne úkony neurčité a teda neplatné,
ako nesprávne vyhodnotil súd prvej inštancie. V zmysle vyššie uvedeného mal žalobca za to, že bolo
zrejmé, že v prípade, ak postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 30.08.2021– toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565 OZ a v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky po omeškaní spotrebiteľa (žalovaného) s platením splátok po
dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom spotrebiteľ (žalovaný) bol nesporne na toto oprávnenie veriteľa

upozornený (podaním zo dňa 28.06.2021). Zdôraznil, že v žiadnom prípade sa nemožno stotožniť s
právnym názorom súdu, v zmysle ktorého bola výzva v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ (ako ani oznámenie
o zosplatnení) neurčitými právnymi úkonmi. Z obsahu zosplatnenia bola navyše nepochybne zrejmá
vôľa veriteľa, aby nastala splatnosť celej pohľadávky z dôvodu porušenia povinností na strane dlžníka –
nedodržania jeho platobnej disciplíny (za súčasného splnenia povinnosti veriteľa špecifikovať omeškanú

splátku). Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu
preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. v zmysle
ustanovenia § 389 ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania.

10. Písomné vyjadrenie k odvolaniu zo strany žalovaného podané nebolo.

11. Po predložení veci na odvolací súd, bolo doručené podanie žalobcu, ktorým zobral žalobu späť
v celom rozsahu a navrhol odvolaciemu súdu konanie zastaviť.

12. Odvolací súd preto vyzval žalovaného podaním zo dňa 12.02.2026 na vyjadrenie sa k späťvzatiu

žaloby s tým, že ak sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy nevyjadrí, odvolací súd bude mať za to, že
so späťzvatím žaloby súhlasí. Písomné vyjadrenie žalovaného podané nebolo.

13. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), rozhodujúc o späťvzatí žaloby bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) postupoval v súlade s ustanovením § 370 ods. 1, 2 CSP, a preto

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti toho uznesenia.

14. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

Podľa § 370 ods. 2 druhej vety CSP, ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu
prvej inštancie a konanie zastaví.

15. Späťvzatie návrhu na začatie konania (pozn. – teraz žaloby) je procesný úkon navrhovateľa (pozn. –
teraz žalobcu), z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu celkom alebo v

určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu (časti jeho návrhu) nebude súdom
meritórne rozhodnuté. Pretože späťvzatie návrhu môže byť v rozpore so záujmom odporcu (pozn. –
teraz žalovaného), aby konanie bolo dokončené meritórnym rozhodnutím súdu, odporca (žalovaný) má
procesné právo (oprávnenie) vyjadriť nesúhlas s týmto procesným úkonom navrhovateľa (žalobcu). Tak
je tomu aj v prípade, keď k späťvzatiu návrhu na začatie konania dôjde (až) po rozhodnutí súdu prvého

stupňa (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. 07. 2012, sp. zn. 3 Cdo 123/2012).

16. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd mal za to, že v danom prípade žalobca, podaním doručeným
súdu dňa 11.02.2026, označeným ako „Späťvzatie návrhu na začatie konania“ (č. l. 196 a nasl.), oznámil
súdu, že berie podľa § 144 CSP žalobu späť v celom rozsahu. Zároveň navrhol, aby odvolací súd zastavil

konanie. Odvolací súd výzvou zo dňa 12.02.2026 doručil žalovanému späťvzatie žaloby na vyjadrenie
sa k nemu. Žalovaný sa k výzve súdu nevyjadril.

17. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 370 ods. 1 a 2 CSP bol preto toho názoru, že žalobca
svojím podaním označeným ako späťvzatie návrhu na začatie konania, doručeným súdu prvej inštancie

dňa 11.02.2026, vzal žalobu v celom rozsahu späť (ešte predtým ako rozsudok súdu prvej inštancie vo
výrokoch II. a III. nadobudol právoplatnosť, keďže tento bol napadnutý odvolaním žalobcu) a žalovaný
(bez existencie dôležitých dôvodov) s týmto späťvzatím súhlasil, v dôsledku čoho odvolací súd toto
späťvzatie žaloby pripustil, vo výroku uvedený rozsudok súdu prvej inštancie v II. a III. výroku zrušil
a konanie v tejto časti zastavil.

18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

19. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania (t.j. celého konania) odvolací súd rozhodol podľa
vyššie citovaných ustanovení § 396 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, keď žalovanému napriek tomu, že bol
v konaní v plnom rozsahu úspešný, nepriznal nárok na náhradu trov celého konania, dôvodiac tým, že
mu žiadne trovy konania nevznikli.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).