Rozsudok – Zmluvy – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/94/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123370089
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6123370089.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: Náhradné vozidlo s.r.o., IČO:
50 496 166, Tolstého 20, Žilina, zastúpeného ADVOKÁTI Müller § Dikoš s.r.o., IČO: 36 864 455,
Tolstého 20, Žilina, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00
585 441, Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie 276 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 01.07.2024, č. k. 46C/37/2023-73, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 276
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 276 eur od 03.01.2023 do zaplatenia, v
lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 27.07.2023 domáhal
voči žalovanej zaplatenia sumy 276 eur spolu s úrokom z omeškania titulom náhrady škody, resp.

nároku na doplatenie poistného plnenia. Dôvodil, že dňa 04.11.2022 došlo v meste S. k dopravnej
nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle držiteľa Y. Z.; k vzniku škody došlo
prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodený si za účelom
opravy nechal motorové vozidlo odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie
zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 21.11.2022 (ďalej len „zmluva o nájme“), na základe
ktorej mu žalobca prenajal náhradné motorové vozidlo; nájom trval od 21.11.2022 do 28.11.2022,
počas ktorého obdobia poškodený nemohol s poškodeným motorovým vozidlom disponovať; nájom

náhradného vozidla bol preto pre neho nevyhnutný. Poškodené motorové vozidlo zotrvalo v autoservise
až do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou. Po ukončení nájmu vystavil žalobca
poškodenému faktúru na sumu 766,03 eura s DPH, splatnú dňa 13.12.2022, za osem dní užívania
náhradného vozidla. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanej titulom
nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Súčasne
sa s ním dohodol na započítaní pohľadávky na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s
pohľadávkou žalobcu vyplývajúcou z faktúry za prenájom náhradného vozidla, čím žalobcovi vznikla

pohľadávka voči žalovanej v sume 766,03 eura s DPH. Žalovaná, ktorej žalobca oznámil postúpenie
pohľadávky, mu poskytla dňa 21.12.2022 poistné plnenie v sume 490,03 eura, keď jeho výplatu v
celej sume nedôvodne, na základe svojvoľných výpočtov krátila, a tak mu nevyplatila poistné plnenie
v rozsahu zodpovedajúcom účelne vynaloženým nákladom na nájom náhradného vozidla; sumauplatňovaná v konaní predstavovala rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi
z faktúry a žalovanou poskytnutým poistným plnením. Žalobca bol toho názoru, že v zmysle § 11
ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“) sa žalovaná dostala do omeškania
s poskytnutím poistného plnenia v celosti, keď s ohľadom na ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňa
16.12.2022, bola povinná toto vyplatiť najneskôr do 02.01.2023. Na uvedenom základe žalobca žiadal
popri istine i zaplatenie špecifikovaného úroku z omeškania.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, keď v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 09.08.2023, sp. zn. 26Up/1273/2023, uviedla, že vyplatila poistné plnenie v sume
490,03 eura za dobu zapožičania náhradného vozidla v rozsahu piatich dní, t. j. od začiatku prenájmu
náhradného motorového vozidla dňa 21.11.2022 do 25.11.2022. Podľa jej mienky oprava poškodeného
vozidla bola ukončená už dňa 25.11.2022, kedy autoservis vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX a už v tento
deň mal jeho držiteľ možnosť si opravené vozidlo vyzdvihnúť, no napriek tomu náhradné vozidlo užíval

až do dňa 28.11.2022. Za účelné a nevyhnutné náklady na prenájom náhradného vozidla nemožno
podľa nej považovať náklady vzniknuté mimo opravy poškodeného motorového vozidla, pretože tieto
už nie sú v príčinnej súvislosti s poškodením vozidla. V momente zavŕšenia opravy poškodeného
motorového vozidla je toto prevádzkyschopné a na strane poškodeného neexistuje odôvodnená potreba
nájmu náhradného motorového vozidla. Žalovaná bola preto toho názoru, že prenájom náhradného

motorového vozidla bol účelný, nevyhnutný a odôvodnený len v období od 21.11.2022 do 25.11.2022.
Naviac, poškodený si mal v súlade s prevenčnou povinnosťou zakotvenou v § 415 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) počínať tak, aby svojím konaním neoprávnene
nezasahoval do majetkových práv žalovanej tým, že si vyzdvihol poškodené vozidlo až s určitým
časovým odstupom potom, čo sa toto vozidlo po vykonanej oprave stalo objektívne prevádzkyschopné.

Napokon žalovaná namietala i opodstatnenosť nároku na úroky z omeškania z dôvodu neoprávnenosti
samotného základu nároku žalobcu, poukazujúc na právny názor Krajského súdu v Bratislave vyslovený
v rozsudku vo veci, sp. zn. 4Cob/117/2021.

4. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, ustálil skutkový stav a na jeho základe vec právne

posúdil podľa § 415, § 524 ods. 1, ods. 2, § 526 ods. 1, § 788 ods. 1, § 797 ods. 1 až ods. 4, § 822, §
823 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, ods. 2, písm. b), § 11 ods. 6 písm. b), ods. 7, ods. 8, § 15 ods. 1
zákona č. 381/2001 Z. z., vyhodnotiac žalobu o zaplatenie sumy 276 eur s príslušenstvom za dôvodnú.

5. Konajúci súd ozrejmil, že žalobca si v konaní uplatňoval pohľadávku titulom náhrady nákladov

vynaložených na prenájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu zodpovedá poistenec žalovanej ako
vinník dopravnej nehody (poistnej udalosti); v súvislosti s ňou bol poškodený nútený si namiesto svojho
opravovaného vozidla prenajať náhradné vozidlo. Spornosť žalobcovho nároku nastala v preukázaní
účelnosti a nutnosti vynaloženia nákladov za celú fakturovanú dobu nájmu náhradného vozidla v trvaní
ôsmich dní (od 21.11.2022 do 28.11.2022), v prevenčnej povinnosti poškodeného predchádzať škodám

na majetkových právach žalovanej tým, že má uhrádzať i náklady na prenájom náhradného vozidla
za čas, kedy poškodené vozidlo už bolo prevádzkyschopné, v existencii príčinnej súvislosti medzi
konaním škodcu a vznikom škody v podobe nákladov na prenájom náhradného vozidla po zavŕšení
opravy poškodeného vozidla a napokon ostal sporný i právny základ nároku na príslušenstvo uplatnenej
pohľadávky. Nespornou skutočnosťou bolo, že poškodený počas celej doby nájmu náhradného vozidla

nemal k dispozícii iné motorové vozidlo.

6. Súd prvej inštancie považoval žalobcu za aktívne vecne legitimovaného v konaní, nakoľko zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 29.11.2022 preukázal, že poškodený ako pôvodný veriteľ voči poisťovni
postúpil na žalobcu svoje právo na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla v sume 766,03

eura, vynaložených z titulu škody na motorovom vozidle, pričom s postúpenou pohľadávku prešlo na
žalobcuijejpríslušenstvo;poškodenýakopostupcabezzbytočnéhoodkladupísomneoznámilžalovanej
postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho vznikla žalovanej povinnosť poskytnúť poistné plnenie priamo
v prospech žalobcu.

7. Súd prvej inštancie vo vzťahu k účelnosti a primeranosti nákladov na nájom náhradného vozidla
ozrejmil, že ich hodnotenie determinuje dĺžka obdobia, počas ktorého poškodený nemôže užívať svoje
motorové vozidlo z dôvodu vykonávanej opravy. Žalovaná síce správne poukázala na skutočnosť, že
poškodené motorové vozidlo bolo fakticky opravené už dňa 25.11.2022, kedy autoservis MOTOR -CAR Košice s.r.o. vystavil faktúru za jeho opravu, a teda okamih vystavenia faktúry korešpondoval
s dňom ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného motorového vozidla, avšak konajúci
súd sa nestotožnil so skutkovým záverom žalovanej, že v tento deň (25.11.2022) mal poškodený aj

možnosť si opravené vozidlo z autoservisu vyzdvihnúť. Reálna doba, po ktorú je poškodený v dôsledku
zavinenia poistenca žalovanej vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, totiž nemusí trvať iba do
momentu vystavenia faktúry za opravu vozidla, keď určujúcim je moment pripísania peňažného plnenia
na účet autoopravovne, resp. poskytnutie poistného plnenia poisťovňou alebo doručenie krycieho
listu - oznámenia o poistnom plnení zo strany poisťovne; až po prijatí peňažného plnenia titulom

vyúčtovanej ceny nákladov súvisiacich s opravou vozidla alebo po prijatí krycieho listu autoservis
informuje poškodeného o možnosti prevziať si opravené vozidlo tak, ako vyplynulo z obchodnej praxe,
ktorú žalobca preukázal formou písomných potvrdení viacerých autorizovaných servisov.

8. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaná vystavila oznámenie o poistnom plnení na sumu
1.866,37 eura, v ktorom informovala o ukončení šetrenia poistnej udalosti dňa 28.11.2022; až v tomto

časovom horizonte autoservis nadobudol istotu refundovania nákladov opravy poškodeného vozidla
a mohol informovať poškodeného o možnosti prevziať si opravené motorové vozidlo. Na uvedenom
základe, pokiaľ poškodený vrátil žalobcovi dňa 28.11.2022 prenajaté vozidlo, učinil tak v bezprostrednej
nadväznosti na vznik možnosti prevziať si svoj opravený automobil; za účelnú a primeranú dobu
nájmu náhradného vozidla potom treba považovať dobu až do 28.11.2022, nakoľko odrážala dĺžku

celého procesu opravy poškodeného motorového vozidla, ktorú poškodený nemohol ovplyvniť. Na
uvedenom základe preto podľa konajúceho súdu neobstála argumentácia žalovanej, ktorá za primeranú
považovala dobu nájmu náhradného vozidla počnúc od 21.11.2022 do 25.11.2022; táto nereflektovala
ani opísanú bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave vozidiel v prípadoch krytých povinným
zmluvným poistením. Zároveň, žalovaná nepreukázala, že práve po vystavení faktúry za opravu vozidla

dňa 25.11.2022 sa poškodený dozvedel o ukončení opravárenských prác, čím by mu vznikla subjektívna
možnosť si opravené vozidlo prevziať. Za logický a z povahy veci vyplývajúci vyhodnotil konajúci súd
postup autoservisu spočívajúci v upovedomení poškodeného o možnosti vyzdvihnúť si opravené vozidlo
až po oznámení o poskytnutí poistného plnenia zo strany poisťovne, k čomu došlo dňa 28.11.2022.
Štandardne (autorizovaný) autoservis totiž neinformuje poškodeného o vystavení faktúry za opravu jeho

vozidla, keď túto zasiela priamo poisťovni; poškodeného autoservis oboznamuje iba o možnosti prevziať
siopravenévozidlonazákladepoisťovňoudoručenéhokrycieholistu,resp.vyplateniapoistnéhoplnenia.
Súd prvej inštancie potom nemohol prijať záver žalovanej, že poškodený, vedomý si vykonanej opravy
jeho vozidla, úmyselne posúval čas jeho prevzatia a tak neúčelne predlžoval nielen nájomný vzťah,
ale zvyšoval i náklady za prenájom náhradného vozidla a v tomto smere nemohol aplikovať inštitút

predchádzania hroziacim škodám; poškodený totiž žiadnym svojím konaním nespôsobil škodu na
majetkových právach žalovanej (poisťovne) v časti uplatneného nároku na náhradu škody za obdobie
nájmu náhradného vozidla od 26.11.2022 do 28.11.2022. Poškodený využíval zapožičané náhradné
vozidlo v dobrej viere, že jeho vozidlo podstupuje proces opravy, a to bez toho, aby mal vedomosť, že
autoservis fakticky ukončil práce súvisiace s opravou vozidla dňa 25.11.2022, a preto nijako nezanedbal

svoju generálnu prevenčnú povinnosť. So zreteľom na uvedené konajúci súd uzavrel, že za účelné
a nevyhnutné náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla treba považovať nielen náklady
vynaložené do okamihu vystavenia faktúry za opravu vozidla, ale je potrebné chápať opravu v širšom
slova zmysle a zohľadniť, že k reálnemu vráteniu opraveného vozidla nedôjde bez poskytnutia odplaty
za vykonané opravárenské práce; i z tohto dôvodu autoservis nevydá opravené vozidlo poškodenému

skôr, než disponuje krycím listom poisťovne ako zábezpekou zaplatenia fakturovanej ceny opravy. V
tomto smere pritom vyznievalo iracionálne tvrdenie žalovanej, že autoservis by mal vykonať opatrenia k
tomu,abysipoškodenýmoholvyzdvihnúťsvojepoškodenévozidlovdeňzavŕšeniajehoopravy;vydanie
opraveného vozidla poškodenému je závislé od šetrenia poistnej udalosti poisťovňou (žalovanou) a
následného vydania krycieho listu. Poškodený pritom získava reálnu možnosť užívať svoje motorové

vozidlo až okamihom oboznámenia sa s možnosťou prevziať si opravené vozidlo z opravovne, ku
ktorému pristupuje autoservis bezodkladne po doručení krycieho listu poisťovňou, resp. po nadobudnutí
vedomosti o skončení šetrenia poistnej udalosti a oznámení o poistnom plnení. Dĺžka prenájmu
náhradného vozidla je potom v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a s vydaním
krycieho listu zo strany žalovanej.

9. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovanej ohľadne pretrhnutia príčinnej
súvislosti medzi konaním vinníka dopravnej nehody a vznikom škody v podobe nákladov na prenájom
náhradného vozidla, ku ktorej malo dôjsť momentom prevádzkyschopnosti poškodeného motorovéhovozidla. Podotkol pritom, že príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a vznikom škody buď existuje
alebo neexistuje, pričom jestvujúci kauzálny nexus nemožno pretrhnúť a už vôbec nemožno jeho
prerušenie viazať na skutkovú okolnosť, ktorá nepreukazuje vznik škody, ale má spochybniť jej rozsah.

Pokiaľ škodca svojím konaním spôsobil majetkovú ujmu na veci (automobile) poškodeného a v priamej
príčinnej súvislosti s touto udalosťou si poškodený bol nútený odplatne zapožičať náhradné vozidlo,
vznikol vzťah príčiny (protiprávne konanie škodcu) a následku (škoda v podobe nákladov na prenájom
náhradného vozidla). Na uvedené nemala vplyv spornosť rozsahu spôsobenej škody za obdobie od
21.11.2022 do 28.11.2022 verzus od 21.11.2022 do 25.11.2022. Na uvedenom základe žalovaná

postupovala nesprávne, keď žalobcovi nepriznala náhradu nákladov na zapožičanie náhradného vozidla
za dobu od 26.11.2022 do 28.11.2022, t. j. v trvaní troch dní. Naviac, v oznámení o poistnom plnení
ani nevysvetlila dôvody svojho postupu. Majúc za to, že žalobca preukázal účelnú a primeranú dobu
nájmu, počas ktorej poškodený nevyhnutne užíval náhradné vozidlo, dospel súd prvej inštancie k záveru
o oprávnenosti jeho nároku, a preto žalobe v časti uplatnenej pohľadávky (istiny) v sume 276 eur ako
vecne dôvodnej vyhovel.

10. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka i uplatnený úrok z omeškania vo výške 7,50 % ročne z priznanej sumy počnúc od 03.01.2023
do zaplatenia. Mal za to, že žalovaná ako poisťovateľ ukončila šetrenie poistnej udalosti za účelom

zistenia rozsahu poistného plnenia dňa 16.12.2022, a preto jej od nasledujúceho dňa začala podľa §
11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. plynúť zákonná 15-dňová lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Keďže táto lehota uplynula dňa 31.12.2022, žalovaná sa dostala nasledujúci deň (02.01.2023) do
omeškania s plnením v neposkytnutej sume 276 eur a od uvedeného dátumu žalobcovi vznikol i nárok
na zákonné úroky z omeškania. Prihliadajúc na skutočnosť, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania

až odo dňa 03.01.2023, súc viazaný žalobným návrhom (§ 216 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)) konajúci súd mu priznal nárok na sankčné úroky až od
ním požadovaného dátumu do zaplatenia.

11. Konajúci súd v tejto súvislosti podotkol, že bol prekonaný právny názor najvyšších súdnych autorít,

podľa ktorého moment omeškania s plnením poistného plnenia, resp. skončenia šetrenia poistnej
udalosti by sa mal viazať až na dátum právoplatnosti súdneho rozhodnutia o určení rozsahu poistného
plnenia. Uvedená teória totiž ignoruje dikciu ustanovenia § 517 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 797 ods.
3 Občianskeho zákonníka a v praxi spôsobila nezmyselný právny stav, že žalobca na základe súdom
právoplatne priznanej pohľadávky, ktorú mu žalovaná ako poisťovňa od uplatnenia nároku na náhradu

škody až do skončenia súdneho konania bez právneho dôvodu odmietla vyplatiť, by musel iniciovať
nové súdne konanie, domáhajúc sa výlučne nároku na príslušenstvo už judikovanej pohľadávky. Právo
žalobcu na príslušenstvo pohľadávky v podobe úrokov z omeškania je v danom prípade právne
posilnené aj z dôvodu, že žalovaná si nesplnila povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.
z., keďže poškodenému neposkytla písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré vyhodnotila časť nákladov

na nájom náhradného vozidla za neprimerané. Konajúci súd preto považoval za nutné aplikovať § 11
ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., v zmysle ktorého nesplnenie povinnosti žalovanej písomne vysvetliť
poškodenému dôvody zníženia (odmietnutia časti) poistného plnenia má za následok vznik jej povinnosti
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania.

12. Pokiaľ žalovaná v rámci procesnej obrany o neopodstatnenosti úrokov z omeškania argumentovala
rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/117/2021, súd prvej inštancie uviedol, že v ňom
vyslovené závery paradoxne svedčili v jej neprospech. Odvolací súd totiž dospel k záveru, že žalovaná
ako poisťovňa nesprávne posúdila nárok žalobcu na poistné plnenie v celom rozsahu, v dôsledku čoho
následne nároku žalobcu uplatnenému v konaní vyhovel; i podľa tohto rozhodnutia musela žalovaná

znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane stavu, kedy sa v dôsledku krátenia
poistného plnenia dostala do omeškania; žalobcovi potom prináleží právo na súdom priznané zákonné
úroky z omeškania.

13. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s §

262 ods. 1 C.s.p., na základe zásady pomeru úspechu sporových strán tak, že procesne úspešnému
žalobcovi priznal voči neúspešnej žalovanej nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. Žalovaná ozrejmila, že v sporoch o

náhradu škody musí byt' vznik skutočnej škody ako prvotný a základný predpoklad vzniku akejkoľvek
zodpovednosti naplnený najneskôr v čase, kedy súd o tomto nároku rozhoduje; opačná situácia musí
viesť k zamietnutiu žaloby. Žalovaná sa pritom z celého odôvodnenia napadnutého rozsudku žiadnym
spôsobom nedozvedela, na základe akého listinného dôkazu mal konajúci súd za preukázané, že
poškodenému v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vznikla akákoľvek skutočná škoda. Súd

prvejinštancievecnesprávneprávneposúdilvotázkenevyhnutnostiadôvodnostiprenájmumotorového
vozidla i po zavŕšení opravy poškodeného vozidla. Podľa žalovanej je prenájom náhradného vozidla
účelný len do vykonania opravy poškodeného vozidla, a preto sa motorové vozidlo poškodeného
nachádzalo v autoservise po dátume 25.11.2022 bez akéhokoľvek právneho dôvodu a tento ho
neoprávnene zadržiaval. Odovzdaním poškodeného vozidla do autoservisu sa medzi autoservisom a
poškodeným zakladá osobitný druh zmluvy o dielo v podobe zmluvy o oprave veci podľa § 652 a nasl.

Občianskeho zákonníka, pričom v zmysle § 656 ods. 1 citovaného zákonníka si objednávateľ má vec
vyzdvihnúťnajneskôrdojednéhomesiacaoduplynutiačasu,kedysaopravaaleboúpravamalavykonať,
a ak bola vykonaná neskôr, tak do jedného mesiaca od upovedomenia o jej vykonaní. Keďže pri oprave
poškodeného vozidla nemožno vopred presne určiť jej dobu, možno predpokladať, že bude platiť druhá
časť prvej vety § 656 ods. 1 Občianskeho zákonníka; v takom prípade zhotoviteľ (autoservis) upovedomí

poškodeného (objednávateľa) o vykonaní opravy, čím poškodený získa vedomosť a následne si môže
vozidlo vyzdvihnúť; týmto okamihom zaniká aj potreba prenájmu náhradného vozidla. Na uvedenom
základe je preto autoservis ako zhotoviteľ povinný upovedomiť poškodeného ako objednávateľa o tom,
že oprava jeho poškodeného vozidla bola zavŕšená a poškodený si môže opravené vozidlo vyzdvihnúť.
Je potom nemysliteľné, aby ako poisťovňa znášala náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré

vzniknú v dôsledku nesplnenia, resp. porušenia zákonnej povinnosti autoservisu; opačný prístup potom
vytvára potenciálny priestor pre svojvoľné zadržiavanie vozidla v opravovni po dokončení jeho opravy,
čo má za následok i celkové predĺženie doby prenájmu náhradného vozidla až do ukončenia likvidácie
poistnej udalosti poisťovňou. Na uvedenom základe potom žalovaná označila za svojvoľné a ničím
nepodložené závery konajúceho súdu v bode 19. odôvodnenia, podľa ktorých autoservis informuje

poškodeného o možnosti prevziať si opravené vozidlo až na základe poisťovňou doručeného krycieho
listu, resp. vyplatenia poistného plnenia a teóriu tzv. krycieho listu za žalobcovu fabuláciu, ktorá nemá
oporu v platnej právnej úprave. Žalovaná sa nestotožnila ani s tvrdením konajúceho súdu, že opravu
vozidla treba chápať v širšom slova zmysle, t. j. že proces opravy pretrváva až do vydania krycieho listu
poisťovňou. Medzi autoservisom a ňou v zásade neexistuje relevantný právny vzťah, na základe ktorého

by opravovňa bola oprávnená nevydať poškodenému opravené vozidlo až do vystavenia krycieho listu.
Ani prípadné zmluvné dojednanie s takým obsahom by podľa platnej právnej úpravy nemohlo byť
dojednané bez účasti poškodeného ako vlastníka daného vozidla, keď by išlo o ustanovenie zakladajúce
záväzky v neprospech poškodeného ako tretej strany. Na uvedenom základe potom dospel konajúci súd
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

15. Rovnaké pochybenie pritom žalovaná vzhliadla i vo vzťahu k posúdeniu aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, pri ktorom konajúci súd ani riadne nezdôvodnil svoj myšlienkový postup; v tejto časti preto
označila odôvodnenie napadnutého rozsudku za nepreskúmateľné. Podľa žalovanej predstavovala
zmluva o postúpení pohľadávky neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko

obchádzala ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla je z hľadiska jeho podstaty poistením zodpovednosti za škody, ktorého všeobecná
úprava je obsiahnutá v § 822 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spočíva v tom, že poisťovňa plní
poškodenému z titulu existencie jej záväzku z poistnej zmluvy uzatvorenej so škodcom, pričom v zmysle

§ 823 Občianskeho zákonníka poškodený nemá voči poisťovateľovi priamo nárok na náhradu škody,
ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Za taký predpis možno považovať zákon č. 381/2001 Z. z.,
ktorý za pomoci § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 umožňuje poškodenému uplatniť priamy nárok na
náhradu škody voči poisťovateľovi. Na to, aby poškodenému v súvislosti s prenájmom náhradného
vozidla vznikol nárok na náhradu škody voči poisťovni je potrebné, aby preukázal vznik reálnej ujmy v

jeho majetkovej sfére v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Vychádzajúc z uvedeného žalovaná
dovodila, že až v prípade, keď by poškodený u nej uplatnil a preukázal nárok na náhradu škody, vzniklo
by mu oprávnenie domáhať sa náhrady škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, ktorý by
mohol i platne postúpiť zmluvou o postúpení pohľadávky na iný subjekt. Poškodený musel teda v prvomrade reálne vynaložiť peňažné prostriedky v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, t. j muselo u
neho nastať zmenšenie majetkového stavu. Ak však dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi,
nemôže úspešne uplatniť nárok na jej náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, pretože mu

škoda zatiaľ nevznikla; existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ani súdne rozhodnutie o povinnosti
dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou, ani ušlým ziskom. Najvyšší súd ČR pritom v rozhodnutí
sp. zn. 25Cdo 2744/2006 uviedol, že len samotná suma, ktorú poškodený dlhuje svojmu veriteľovi z
titulu nájmu náhradného vozidla, nie je ujmou, ktorá by už nastala v jeho majetkovej sfére. Povinnosť
poškodeného ako dlžníka zaplatiť dlh svojmu veriteľovi vznikla z jeho záväzku zo zmluvy o nájme

náhradného vozidla a pokiaľ nebola splnená, majetkový stav poškodeného sa o túto hodnotu neznížil.
Poškodenému môže v súlade so zásadou náhrady skutočnej škody taká škoda vzniknúť len v prípade,
pokiaľ ako nájomca riadne uhradí prenajímateľovi faktúru za prenájom náhradného vozidla, a teda jeho
záväzok zanikne riadnym splnením (solúciou) podľa § 559 Občianskeho zákonníka; až vtedy môže byť
realizovaný hospodársky účel zmluvy o nájme náhradného vozidla.

16. Žalovaná ďalej uviedla, že v prípade škody na motorovom vozidle táto v zásade poškodenému
vzniká už v okamihu poškodenia, či zničenia motorového vozidla, pričom výšku skutočnej škody
predstavujú majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého
stavu. Poškodenému vzniká voči poisťovateľovi v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona č.
381/2001 Z. z. v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka nárok na náhradu škody spočívajúcej

v poškodení motorového vozidla už po tom, čo si u poisťovateľa uplatní nárok na náhradu škody v
súvislostispoškodenímjehomotorovéhovozidlaapoisťovateľprostredníctvomspolupracujúcejexternej
spoločnosti zdokumentuje rozsah poškodení. Podľa žalovanej však odlišná situácia nastáva v prípade
prenájmunáhradnéhovozidla.Poškodenýmávočiprenajímateľovidlhvdôsledkuprenájmunáhradného
vozidla, a preto mu vzniká škoda až okamihom úhrady dlžnej sumy prenajímateľovi; dokiaľ poškodený

dlžnú sumu prenajímateľovi neuhradí, žiadna škoda mu nevznikne. Až po úhrade dlžnej sumy a
preukázaní vynaloženia nákladov si môže poškodený uplatniť nárok na náhradu škody u poisťovateľa, a
tento nárok môže aj platne postúpiť na iný subjekt. V danom prípade si poškodený u nej ako poisťovateľa
nikdy neuplatnil nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla a túto škodu ani
nikdynepreukázalúhradoufaktúryzaprenájom,keďnamiestotohouzavreldňa29.11.2022sožalobcom

zmluvu o postúpení pohľadávky a dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok; žalobca jej následne
dňa 06.12.2022 doručil dokumentáciu, na základe ktorej požadoval úhradu nájomného v celkovej sume
776,03 eura s DPH. Podľa žalovanej neboli splnené zákonné podmienky na vznik nároku na náhradu
škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, a preto sa žalobca na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky a dohody o započítaní vzájomných pohľadávok usiloval v konaní získať' plnenie, na ktoré

mu nevznikol žiaden zákonný nárok.

17. V ďalšom žalovaná nesúhlasila s argumentáciou, že v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení
pohľadávky malo dôjsť k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla, a teda aj k vzniku škody,
keď táto bola podľa nej v rozpore so samotnou podstatou inštitútu započítania v § 580

a nasl. Občianskeho zákonníka, ako i so zásadou náhrady skutočnej škody a podstatou a účelom
zákona č. 381/2001 Z. z. Inštitút započítania je popri splnení dlhu jeden zo spôsobov, resp. jedna z
foriem zániku záväzkov. Podľa žalovanej ho však nemožno stotožňovať so spôsobom zániku záväzku
splnením, z čoho vyplýva, že dohodu o započítaní obsiahnutú v zmluve o postúpení pohľadávky
nemožno považovať za dohodu o spôsobe úhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla alebo za

dohodu o spôsobe úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky; ide len o dohodu o zániku záväzku na
zaplatenie faktúry za prenájom náhradného vozidla zo dňa 29.11.2022 a zániku záväzku na úhradu
za postúpenie pohľadávky iným spôsobom ako splnením. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na
názor v odbornej literatúre rozlišujúci medzi spôsobom zániku záväzkov splnením a spôsobom ich
zániku započítaním, ktorý však nepredstavuje formu splnenia dlhu, ale spôsob zániku nesplneného

záväzku, pri ktorom odpadá dvojité plnenie (povinnosť plniť zaniká); preto ani právnu úpravu splnenia
dlhu nemožno analogicky použiť na započítanie pohľadávok. Je teda absolútne vylúčené, aby pri
započítaní dochádzalo k akémukoľvek splneniu dlhu, resp. k úhrade peňažnej pohľadávky. Nakoľko
nesplnený záväzok poškodeného voči žalobcovi na úhradu nájomného vyplývajúci z faktúry za prenájom
náhradného vozidla zanikol, uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohla byť táto faktúra za

prenájomuhradená,apretonemohlodôjsťkvznikuškodynastranepoškodeného.Poškodenémupotom
mohla vzniknúť skutočná škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla len vtedy, ak by jeho
záväzokuhradiťnájomnézanikolriadnymsplnením,tedasolúciou;poškodenýsavšakuzavretímzmluvyo postúpení pohľadávky dostal do stavu, ako keby užíval náhradné motorové vozidlo bezplatne, čo malo
vyplývať i z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/101/2015.

18. Žalovaná v tejto súvislosti dala do pozornosti svoje zistenie, že žalobca prostredníctvom
webovej stránky www.pomocmotoristom.sk ponúkal poškodeným pri dopravných nehodách bezplatné
zapožičanie náhradného vozidla po dobu opravy poškodeného vozidla. Táto skutočnosť mala podľa
nej preukázať, že žalobca si je vedomý toho, že pri započítaní nedochádza k žiadnemu skutočnému
plneniu, a teda ani k žiadnej úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla poškodeným a dohodu

o započítaní vzájomných pohľadávok používa ako prostriedok na obchádzanie § 4 ods. 2 písm. b) a §
15 ods.1 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naviac, právny
úkon započítania predstavuje ekvivalentný právny úkon, pri ktorom vzájomné pohľadávky zanikajú
vždy len v rozsahu, v akom sa kryjú; nikdy pri nich nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku
účastníkov právnych vzťahov, a teda právnym úkonom započítania nemôže žiadnemu subjektu vzniknúť
žiadna škoda. Na podporu svojich tvrdení žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,

sp. zn. 4Obdo/30/2022, v ktorom tento odlíšil spôsob zániku záväzkov započítaním od spôsobu zániku
splnením. V jeho intenciách potom dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok nemožno nikdy chápať
ako podstatnú súčasť iného právneho úkonu, predstavujúcu akýsi iný spôsob splnenia peňažného dlhu.
Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bola preto neexistujúca pohľadávka poškodeného voči nej.

19. So zreteľom na opísané skutočnosti mala žalovaná jednoznačne za to, že spôsob, akým žalobca
v sporoch vedených na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe zakladá svoju aktívnu vecnú
legitimáciu, vykazuje znaky obchádzania zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keď sa snaží
vylúčiť záväzné pravidlo zakotvené v § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. v
spojení so zásadou náhrady skutočnej škody vyplývajúcej z § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. I keď

samotné uzatvorenie dohody o započítaní vzájomných pohľadávok a zmluvy o postúpení pohľadávky
nepredstavujú prostriedky zákonom zakázané, žalobca a poškodený nimi sledujú výsledok, ktorý je
zákonom nepredvídaný a nežiaduci, a to, aby poškodený ako dlžník nemusel žalobcovi ako veriteľovi
riadne uhradiť faktúru za prenájom náhradného vozidla a aby si žalobca, ktorému podľa hmotného
práva nesvedčí nárok domáhať sa voči nej úhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla, si takú

sumu za prenájom náhradného vozidla mohol uplatniť. Pritom účelom povinného zmluvného poistenia
je odškodňovanie poškodených, ktorým v súvislosti s dopravnou nehodou vznikla skutočná škoda
na motorovom vozidle, resp. im vznikla škoda aj v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Na
uvedenom základe preto podľa žalovanej treba považovať zmluvu o postúpení pohľadávky za absolútne
neplatný právny úkon.

20. Žalovaná označila v tejto súvislosti za nesprávne a zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že jeho aktívnu
vecnú legitimáciu mala v obdobných súdnych sporoch ustáliť súdna prax; jej danosť nepotvrdila doposiaľ
žiadna z najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky, a preto ju nemožno v žiadnom prípade
považovať za vyriešenú a ustálenú.

21. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaná navrhla, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol a napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej považoval ňou uvádzané odvolacie dôvody za
neopodstatnené a zavádzajúce. Žalovaná neuviedla nijaké relevantné skutočnosti, nepredložila dôkazy,
ktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie;
opravným prostriedkom len prejavila nesúhlas s meritórnym rozsudkom. Podľa žalobcu sa konajúci
súd podrobne vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami, argumentáciou a dôkazmi strán,

pričom jednotlivé dôkazy a námietky vyhodnotil podľa svojej úvahy; odôvodnenie rozsudku potom plne
zodpovedá všetkým požadovaným náležitostiam v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p.

23. Podľa žalobcu žalovaná nesúhlasila s názorom konajúceho súdu ohľadne účelnosti a nevyhnutnosti
dobyprenájmunáhradnéhovozidlaaždodobyzavŕšeniaopravypoškodenéhovozidla,ktorájespravidla

viazaná na moment doručenia krycieho listu poisťovne, hoci tento je súdmi plne rešpektovaný a
potvrdzovaný. V danej veci bola relevantná tá skutočnosť, že poškodené vozidlo sa počas ôsmich
dní nachádzalo v autoservise, pričom prenájom náhradného vozidla počas tohto obdobia bol pre
poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nielen nezapríčinil, ale ani nemoholpredvídať vznik nákladov s ňou spojených; na ich pokrytie bol nútený použiť až plnenie poskytnuté
žalovanou. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov za nájom náhradného vozidla
počas celej doby opravy vyplývala pritom práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený

mohol používať vlastné motorové vozidlo; poškodený si teda v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou
zapožičal náhradné motorové vozidlo. Zodpovednosť za vzniknuté náklady nájmu sa žalovaná snažila
preniesť na autoservis poukazom na „pochybenia“, s čím žalobca nemohol súhlasiť. Žalovaná totiž
opomínala, že ak by k škodovej udalosti nedošlo, poškodený by nikdy náhradné motorové vozidlo
nepotreboval a k uzavretiu zmluvy o nájme náhradného motorového vozidla by nepristúpil. V tejto situácii

sa teda ocitol nie vlastnou vinou, ale vinou škodcu, ktorý je poistencom žalovanej. Dôvod užívania
náhradného vozidla potom odpadol ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému, ktorým sa toto
opätovne dostalo do jeho dispozície, čo zodpovedalo i právnemu názoru vyslovenému v nálezoch
Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 602/2022, a sp. zn. III. ÚS 476/2024. Žalovaná sa pritom nemôže
zbaviť svojej zodpovednosti voči poškodenému tým, že túto prenesie na autoservis. Ten, rovnako ako
poškodený, nemôže ovplyvniť dĺžku zotrvania opravovaného vozidla v autoservise, na ktorý má dosah

práve poisťovňa, ako subjekt zodpovedný za náhradu nákladov spojených s jeho opravou. Poškodený,
resp. žalobca si pritom splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývali z právnych predpisov, najmä zo
zákonač.381/2002Z.z.Žalobca,stotožniacsasozávermikonajúcehosúdu,nepovažovalzarelevantné
nepriznať náhradu za škodu za obdobie, počas ktorého sa vozidlo poškodeného preukázateľne
nachádzalo v opravovni, zohľadniac i osobu poškodeného, ktorému sa častokrát stala škodová udalosť

po prvýkrát v živote, a teda so škodovými udalosťami nemá žiadne skúsenosti, na rozdiel od žalovanej
a autoservisu, ktorí škodové udalosti riešia na dennom poriadku.

24. Podľa žalobcu žalovaná nedôvodne spochybnila i jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Jej
existenciu pritom ustálila súdna judikatúra vo viacerých súdnych sporoch napr. v konaní vedenom

Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 17C/42/2019, ktorého rozsudok zo dňa 11.11.2019, sp. zn.
17C/42/2019-71, potvrdil Krajský súd v Žiline rozsudkom, sp. zn. 8Co/24/2020. Odvolací súd pritom
konštatoval, že aktívna legitimácia žalobcu vyplýva nielen zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj
zo samotného správania sa žalovanej, ktorá zaplatila časť poistného plnenia žalobcovi. Jej danosť
pritom nie je spôsobilá spochybniť ani rozsiahla argumentácia žalovanej. Žalobca poukázal v tejto

súvislosti na inštitút započítania, ako jeden zo spôsobov zániku záväzkov; tento umožňuje, aby subjekty,
ktoré sú vzájomnými dlžníkmi, zbytočne nerealizovali úhradu záväzkov jeden druhému, čo si pri
platbe v hotovosti možno predstaviť ako odovzdanie určitého obnosu peňazí jednému subjektu a
vrátenie tohto obnosu späť platiacemu subjektu. Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn.
9Co/5/2021, zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva úkon započítania vzájomných pohľadávok jej

strán (žalobcu a poškodeného), a to nároku na náhradu odplaty za postúpenie pohľadávky poškodeného
a nároku žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo; v dôsledku toho sa poškodený dostal
do rovnakej situácie ako keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade
plnenia. Rovnako Krajský súd v Žiline v rozsudku vo veci sp. zn. 10Co/7/2021, konštatoval, že v
rámci zmluvy o postúpení pohľadávky došlo nielen k jej odplatnému postúpeniu, ale i k započítaniu

fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky; len
pri striktnom (puristickom) prístupe by bolo možné trvať na tom, aby poškodený uhradil žalobcovi
nájomné za náhradné vozidlo a ten mu ihneď v rámci postúpenia pohľadávky tie isté peniaze vrátil.
Uvedený postup odporuje bežnej realite každodenného života, pri ktorej vstupujú tak fyzické, ako aj
právnické osoby takmer permanentne do desiatok rôznych právnych vzťahov. Pokiaľ v tomto smere

žalovaná poukazovala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/46/2024, toto sa týkalo
absolútne odlišného skutkového stavu, pričom spornou skutočnosťou nebola aktívna vecná legitimácia,
ale samotný uplatnený nárok. Rozdielny bol i predmet sporu v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
4Obdo/30/2022, v ktorom tento posudzoval dohodu o započítaní pohľadávok ako samostatný právny
úkon pre účely posúdenia odporovateľnosti. Napokon, procesná obrana žalovanej bola v rozpore i s jej

vlastným postupom šetrenia poistnej udalosti, keďže postúpenú pohľadávku žalobcovi čiastočne splnila
a až následne v priebehu konania spochybnila danosť jeho aktívnej legitimácie, ako i nedôvodnosť
započítania pohľadávok. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že námietky žalovanej sú účelové a bez
akéhokoľvek opodstatnenia.

25. V danom prípade boli naplnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, pričom
žalobcovi ako prenajímateľovi náhradného vozidla vznikla pohľadávka preukázaná vystavenou faktúrou,
ktorú vysporiadal s pohľadávkou poškodeného spôsobom nahrádzajúcim platenie, a to započítaním.
Účastníci zmluvy o prenájme vozidla sa dohodli, že nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné aprenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu pohľadávku vysporiadajú započítaním,
aby sa tak predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodeného, ktorý by
musel najskôr zaplatiť nájomné a následne, po zinkasovaní ceny za postúpenie pohľadávky, túto

postúpiť prenajímateľovi ako postupníkovi. Uvedený postup neodporuje § 524 Občianskeho zákonníka
a nespôsobuje neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.
Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči
žalovanej tak zostal zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej
pohľadávky. Žalobca tak preukázal vznik práva v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej

ujme, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného v nadväznosti na dojednanie bodu 5 zmluvy o
postúpení pohľadávky.

26. A napokon, pokiaľ išlo o doklad predložený žalovanou v odvolaní, ktorým mal zavádzať
poškodených, odhliadnuc od produkovania tejto procesnej obrany až v odvolacom konaní, žalobca
ozrejmil, že stránka www.pomocmotoristom.sk mu nepatrí, keď ide o odlišnú doménu ako používa

(www.nahradnevozidlo.eu). Na uvedenom základe žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

27. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na dôvodnosti jej argumentácie týkajúcej sa nesprávneho
právneho posúdenia otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorým sa konajúci súd dopustil svojvôle

vo vzťahu k výkladu § 442 ods. 1 a § 580 Občianskeho zákonníka; v dôsledku zjavných excesov
porušil jej právo na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR a v článku
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako i právo na pokojné užívanie
majetku. Naviac, konajúci sa svojvoľným spôsobom odchýlil i od judikatúry Najvyššieho súdu SR
týkajúcej sa dlhodobo ustáleného výkladu pojmu skutočná škoda. Tá mohla poškodenému vzniknúť

v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla zaplatením fakturovaného nájomného, k čomu však
pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky nedošlo. Škoda v súvislosti s prenájmom motorového
vozidla nebola v rozhodnom čase reálna, ale len hypotetická, s možnosťou jej vzniku v budúcnosti, t.
j. reálne sa neprejavila v majetkovej sfére poškodeného subjektu. V tomto smere žalovaná poukázala
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4MCdo 23/2008. Naviac, žalobca sám vo vyjadrení k

odvolaniu tvrdil, že originárnym dôvodom vzniku postupovanej pohľadávky poškodeného bola až zmluva
o postúpení pohľadávky, čo je v rozpore s inštitútom postúpenia pohľadávky, pri ktorom dochádza k
prevodu subjektívneho práva veriteľa na plnenie vyplývajúceho z už existujúceho záväzkového vzťahu a
má relatívny charakter. Žalovaná považovala potom za neprípustné, aby akákoľvek zmluva o postúpení
pohľadávky bola originárnym právnym dôvodom vzniku pohľadávky, ktorá ňou má byť postupovaná. Na

základe zmluvy o postúpení pohľadávky potom nemohlo dôjsť ani k započítaniu pohľadávok, a preto
táto zmluva predstavuje absolútne neplatný právny úkon, ktorý nikdy nemohol vyvolať žiadne právne
účinky. Právny úkon započítania je len právny konštrukt, resp. fikcia, pri ktorom nedochádza k žiadnemu
skutočnému plneniu, pričom súčasne ide o úkon vo svojej podstatne ekvivalentný, pri ktorom je na strane
každého účastníka dohody strata pohľadávok kompenzovaná v rovnakom rozsahu stratou záväzkov, a

nikdy nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku. Nejde teda o nejakú inú formu splnenia dlhu, ale
o spôsob zániku nesplneného záväzku, pri ktorom dvojité plnenie odpadá; právnu úpravu splnenia dlhu
nemožno potom analogicky aplikovať na započítanie pohľadávok. Výsledok vzájomného ekvivalentného
plnenia by podľa popisu žalobcu bol v matematickom vyjadrení nula, teda na strane poškodeného
by neexistovala žiadna škoda. Na uvedené nemala vplyv jeho argumentácia ohľadne správania sa

žalovanej, ktorá časť poistného plnenia už žalobcovi uhradila. Žalovaná po oznámení o postúpení
pohľadávky totiž nemala žiadnu reálnu možnosť účinným spôsobom spochybniť postúpenie pohľadávky,
resp. ho vyhlásiť za neplatné, nakoľko k takému vyhláseniu môže pristúpiť len súd. Preto žalovaná
musela považovať postúpenie pohľadávky za plané a pristúpiť k likvidácii uplatneného nároku. Konajúci
súd je však ex offo povinný prihliadať na všetky námietky týkajúce sa neplatnosti zmluvy o postúpení

pohľadávky, inak by sa dopustil porušenia zásady zákazu denegatio iustitiae. Pokiaľ žalobcovi nevyplýva
z hmotného práva ním uplatňované právo, resp. z neho nevyplýva také hmotnoprávne postavenie,
na základe ktorého by bol oprávnený viesť proti nej súdny spor, samotné poskytnutie plnenia v rámci
likvidácie to nemôže zmeniť.

28. Vo vzťahu k meritu veci, t. j. dôvodnosti prenájmu náhradného vozidla po zavŕšení opravy
havarovaného vozidla žalovaná poukázala na predchádzajúce písomné vyjadrenia, dajúc do pozornosti
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/136/2024, vo vzťahu ku kryciemu listu poisťovne, akoi Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 42Cob/131/2023, vo väzbe na žalobcovu argumentáciu o
potrebe prenájmu náhradného vozidla i po zavŕšení opravy havarovaného vozidla.

29. Žalobca v reakcii v písomnom vyjadrení zo dňa 21.07.2025 zotrval na danosti jeho aktívnej
vecnej legitimácie, ktorú ustálili súdy vo viacerých súdnych sporoch. Skutočnosť, že došlo k prevodu
práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne i k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla
započítaním, nespôsobuje rozpor s § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu
škody.Jetomutakzdôvodu,žedošlokodplatnémupostúpeniupohľadávky,akoikvzájomnémuzápočtu

nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie, a nie
samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky
sa žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Žalovanou formulované
dôvody, na ktorých zakladá dôvodnosť námietky týkajúcej sa vecnej legitimácie, považoval preto za
nesprávne a právne irelevantné. Zopakoval, že inštitút započítania, ako jeden zo spôsobov zániku
záväzkov, umožňuje, aby subjekty, ktoré sú si vzájomne dlžníkmi, zbytočne nerealizovali úhradu jeden

druhému, v dôsledku čoho sa poškodený dostal do rovnakej situácie, ako keby svoj dlh zaplatil; účinky
započítania sú totiž rovnaké ako v prípade plnenia. Žalobca v tomto smere odkázal na rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/5/2021, sp. zn. 10Co/7/2021, ako i rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave, sp. zn. 3Cob/220/2017. Uzavrel, že započítanie treba chápať ako ekvivalent platby a pokiaľ
k nemu došlo, došlo k úhrade vzájomných pohľadávok, čo má za následok, že na neho bola platne

postúpená pohľadávka poškodeného na úhradu nákladov za nájom náhradného vozidla.

30. Pokiaľ žalovaná poukazovala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/101/2015,
žalobca uviedol, že podľa jeho odôvodnenia bolo v zmluve o poskytnutí náhradného vozidla expressis
verbis deklarované, že náhradné vozidlo bolo poškodenému poskytnuté bezplatne, preto mu nemohla

vzniknúť žiadna škoda; išlo teda o odlišnú situáciu. Rozdielna bola i dôkazná situácia prezentovaná v
rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/46/2024, nakoľko žalobca podľa názoru odvolacieho súdu
rezignoval na akúkoľvek argumentáciu, a teda neuniesol dôkazné bremeno. Rozhodnutie Krajského
súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/136/2024, možno považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko
odvolací súd sa meritom veci zaoberal len jednou vetou. Napokon, vo vzťahu k účelnosti nákladov

na nájom náhradného vozidla až do doručenia krycieho listu poisťovne existovali ďalšie rozhodnutia
súdov, ktoré prekonali tie, na ktoré sa odvolávala žalovaná. Poškodený je v ich zmysle oprávnený užívať
náhradné vozidlo až do času, kým z jeho strany nie je objektívne možné opäť užívať opravené vozidlo v
stave spôsobilom prevádzky na pozemných komunikáciách, nielen po dobu, ktorá je určená poisťovňou.

31. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd
rozsudokverejnevyhlásilvzmysle§378ods.1C.s.p.vspojenís §219ods.3C.s.p.dňa29.01.2026.

32. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie rozviedol rozhodujúci
skutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
oboznámil vykonané dôkazy, ktoré vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. a na zistený skutkový stav
aplikoval ním citované právne predpisy, z ktorých vyvodil právne závery a tieto náležite vysvetlil. Súd
prvej inštancie v miere postačujúcej objasnil dôvody, pre ktoré vyhodnotil žalobu žalobcu za dôvodnú;

nímprijatéskutkovéaprávnezáverynemožnopovažovaťzazjavneneodôvodnenéamožnoichpodrobiť
odvolaciemu prieskumu.

33. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody voči žalovanej ako poisťovni,
ktorá mala uzatvorenú zmluvu týkajúcu sa povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s poisteným a zároveň škodcom, ktorý zavinil poškodenie
motorového vozidla patriaceho poškodenému; v jeho dôsledku tento musel pristúpiť k oprave
motorového vozidla a nemohol ho užívať v období od 21.11.2022 do 28.11.2022, t. j. po dobu ôsmich
dní, počas ktorej užíval na základe zmluvy o nájme náhradného vozidla náhradné motorové vozidlo za
celkové nájomné 766,03 eura. Využijúc oprávnenie vyplývajúce z § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.

žalobcauplatnilnároknanáhraduškodyspočívajúcejvnákladochnaprenájomnáhradnéhomotorového
vozidla priamo proti žalovanej ako poisťovateľovi. Dôvodil pritom postúpením pohľadávky na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky, ako i úkonom započítania vzájomných pohľadávok, a to pohľadávkypoškodeného voči nemu na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a pohľadávky vlastnej na
zaplatenie ceny nájmu náhradného motorového vozidla voči poškodenému.

34. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovanej, ktorou konajúcemu súdu vytýkala, že nesprávne
právne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, vo vzťahu ku ktorému posúdeniu naviac svoj
myšlienkový postup ani dostatočne nezdôvodnil.

35. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 16.) nepochybne vyplýva, že konajúci súd skúmal

otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom, vychádzajúc zo zmluvy o postúpení pohľadávky, jej
danosť považoval za dostatočne preukázanú. Napokon, s poukazom na nález Ústavného súdu SR,
sp. zn. III. ÚS 191/2018, už len samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie konal so žalobcom a jeho
žalobe vyhovel znamená, že dospel k záveru, že mu svedčí vecná legitimácia v spore. Vzhľadom na
to, že žalovaná v priebehu konania nijako nespochybnila danosť aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,
konajúci súd v miere postačujúcej objasnil dôvody, pre ktoré vyhodnotil žalobcu za osobu, ktorej svedčí

hmotnoprávny nárok uplatňovaný v spore.

36. Odvolací súd za účelom vysporiadania sa s odvolacou argumentáciou žalovanej ďalej uvádza,
že zmluvou o postúpení pohľadávky poškodený ako postupca postúpil (budúcu) pohľadávku z titulu
nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla voči žalovanej na žalobcu a zároveň s ním

vysporiadal jeho (žalobcovu) pohľadávku z titulu nájomného a svoju pohľadávku z titulu odplaty za
postúpenie pohľadávky formou započítania. Hodno uviesť, že súdna prax má zajedno v tom, že
predmetom postúpenia môže byť aj budúca pohľadávka, t. j. taká, ktorá v čase uzavretia zmluvy ešte
neexistuje a má vzniknúť v budúcnosti. K postúpeniu je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je
sporná, ako aj pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky. Okamih postupu pohľadávky

je totožný s okamihom, kedy pohľadávka vznikne (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
20 Cdo 2527/2007 sp. zn. 33 Cdo 4658/2009). Pokiaľ ide o započítanie, je to jeden zo spôsobov
zániku pohľadávky. Súdna prax definuje započítanie ako formu bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa
realizuje odpočítaním vzájomných pohľadávok u veriteľa a dlžníka, čo súčasne umožňuje ušetrenie
dvojakého splnenia vzájomných pohľadávok a zjednodušenie majetkových vzťahov medzi účastníkmi.

Jeho význam spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci museli vynaložiť pri
uskutočnení vzájomného plnenia.

37. Súd prvej inštancie správne zistil, a vyplýva to i z vykonaného dokazovania, že zmluvou o postúpení
pohľadávky poškodený ako postupca postúpil svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanej v sume 766,03

eura z titulu nákladov vynaložených na užívanie náhradného vozidla na žalobcu ako postupníka, ktorý
sa zaviazal uhradiť mu za to odplatu v sume totožnej s postupovanou pohľadávkou. Zmluvné strany
sa zároveň dohodli na započítaní existujúcich pohľadávok, a to pohľadávky postupcu titulom odplaty
za postúpenie pohľadávky a pohľadávky postupníka titulom nájomného. Za stavu, keď poškodený
postúpil na žalobcu budúcu pohľadávku titulom náhrady škody a súčasne sa s ním dohodol na

započítaní vzájomných pohľadávok, ich započítaním došlo fakticky k úhrade faktúry za nájom vozidla
vystavenej žalobcom a k vzniku jeho nároku na náhradu škody voči žalovanej. Nadobudnutím takto
postúpenej pohľadávky sa žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie.
Pritom započítaním vyššie zmienených pohľadávok došlo nielen k zániku záväzku žalobcu vyplatiť
poškodenému odplatu za postúpenie pohľadávky, ako i záväzku poškodeného zaplatiť nájomné za

náhradné motorového vozidlo žalobcovi, ale súčasne vznikla žalobcovi pohľadávka voči žalovanej
na náhradu škody titulom nákladov na nájom náhradného motorového vozidla po dobu zotrvania
opravovaného motorového vozidla v autoservise.

38.Vdôsledkukontraktusuvedenýmobsahombolpoškodenýodbremenenýodfyzickejúhradyzáväzku

spadajúceho do vecného rozsahu poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. a následného vymáhania
pohľadávky voči poisťovateľovi titulom náhrady škody, čím súčasne došlo k minimalizácii nepriaznivých
následkov do majetkovej sféry poškodeného, čo možno považovať i za primárny účel povinného
zmluvného poistenia motorových vozidiel. Možno sa preto stotožniť so žalobcom, že postupom, v
rámci ktorého sa účastníci zmluvy o postúpení pohľadávky dohodli, že poškodený a nájomca v jednej

osobe svoj záväzok zaplatiť nájomné za náhradné vozidlo a žalobca ako prenajímateľ a postupník
svoj záväzok zaplatiť odplatu za postúpenú pohľadávku vysporiadajú formou započítania, sa predišlo
dvojitému plneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodeného, ktorý by musel najskôr zaplatiť
žalobcovi nájomné a následne, po inkasovaní prostriedkov za postúpenie pohľadávky od žalobcu, mutúto postúpiť. Hodno uviesť, že majetkový status poškodeného by ostal rovnaký i v prípade, že by pred
uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky žalobcovi fyzicky uhradil fakturované nájomné a tento
by pri rovnakej výške odplaty následne ním uhradené peňažné prostriedky vrátil poškodenému ako

cenu za postúpenie žalovanej pohľadávky. Odvolací súd je však toho názoru, že nemožno trvať na
takto predostretom spôsobe plnenia, a tým i zániku vzájomných pohľadávok, ako sa snažila odvolacou
argumentáciou navodiť žalovaná; účastníci zmluvy o postúpení pohľadávky sa v rámci zmluvnej voľnosti
mohli rozhodnúť a usporiadať si vzájomné nároky prevodom práva medzi žalobcom a poškodeným a
súčasne sa dohodnúť i na úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla započítaním, nakoľko taký

spôsob nebol vylúčený v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o postúpení pohľadávky,
vrátane dohody o započítaní vzájomných pohľadávok, tak v konečnom dôsledku predstavuje postúpenie
pohľadávky z titulu náhrady škody, ako i úhradu faktúry za nájom náhradného vozidla a zároveň i odplaty
za cesiu pohľadávky. Formálny prístup žalovanej, ktorý predostrela v odvolaní pritom nereflektuje na
samotný účel a zmysel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, ktorým je prenesenie majetkových rizík v súvislosti so škodou spôsobenou

prevádzkou motorového vozidla na poisťovateľa a čo najväčšie zmiernenie následkov pre poškodeného
a uľahčenie uspokojenia jeho nárokov.

39. Podľa mienky odvolacieho súdu možno zmluvu o postúpení pohľadávok považovať za platný
právny úkon. Nespochybnenou vôľou poškodeného a žalobcu bolo upraviť dotknuté vzájomné práva

a povinnosti v rámci jedného kontraktu, čo nie je v rozpore s tým, že na ich usporiadanie si zvolili
viacero relatívne samostatných právnych úkonov. Platná právna úprava pritom nevylučuje urovnať
viaceré navzájom prepojené práva a povinnosti zmluvných strán, resp. subjektov ako jeden celok. V
rámci zmluvy o postúpení pohľadávky tak mohlo dôjsť a došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky
so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného motorového vozidla s

odplatou za postúpenie pohľadávky. Na uvedenom základe preto nebolo potrebné, aby poškodený
uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného motorového vozidla, ako nesprávne argumentovala
žalovaná. Ako uviedol odvolací súd vyššie, započítanie predstavuje zákonom povolený legálny spôsob
zániku záväzkov, v rámci ktorého reálnu úhradu finančnými prostriedkami nahrádza práve zápočet
vzájomných pohľadávok; tento úkon pritom môže byť obsiahnutý i v jednej zmluve, ktorá upravuje i

postúpenie pohľadávky, a to i za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky dochádza v ten istý okamih.
Nemožno v tomto smere prisvedčiť ani tvrdeniu žalovanej, že popísaným spôsobom mali zmluvné strany
snahu obchádzať zákon. Občiansky zákonník nevylučuje právne úkony, ktorými poškodený a žalobca
uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávky a súčasne sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok,
ktoré síce nepredstavuje faktické platenie, i keď mu takú funkciu možno z hospodárskeho hľadiska

priznať; preto takéto konanie účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávok nevykazuje znaky rozporu,
príp. obchádzania zákona.

40. Dôvodnosť odvolacej argumentácie žalovanej nemožno vyvodiť ani z ňou prezentovaného
rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo 2744/2006. I keď rozhodnutia cudzích jurisdikčných

orgánov nespadajú pod pojem ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, s ktorou by sa
mal súd v odôvodnení svojho rozhodnutia povinnosť vysporiadať, odvolací súd považuje za potrebné
uviesť, že predmetné rozhodnutie vychádzalo zo situácie, že poškodená, ktorá si prenajala motorové
vozidlo, ešte neuhradila nájomné, a teda na jej strane nedošlo k úbytku majetku, keďže svoj záväzok
nesplnila.Vskúmanejvecivšakprávevdôsledkuúkonuzapočítania,obsiahnutéhovzmluveopostúpení

pohľadávky, došlo k vysporiadaniu vzájomných záväzkov, ktoré vznikli medzi poškodeným a žalobcom,
a to záväzku poškodeného zaplatiť žalobcovi za prenájom náhradného motorového vozidla a záväzku
žalobcu uhradiť poškodenému odplatu za postúpenie pohľadávky na náhradu škody voči žalovanej;
započítaním vzájomných pohľadávok týchto subjektov tak fakticky došlo k ich úhrade a zániku. V tejto
súvislosti neobstojí ani poukaz žalovanej na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obdo/30/2022,

v rámci ktorého sa posudzovala otázka odporovateľnosti kúpnej zmluvy; závery, ktoré vyslovil dovolací
súd nemožno vyhodnocovať izolovane bez zohľadnenia predmetu konania a účelu právnej úpravy.

41. Možno teda uzavrieť, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá predstavuje platný
právny úkon, ostal zachovaný nárok poškodeného na náhradu účelne vynaložených nákladov za

prenájom vozidla, keď došlo len k zmene v osobe oprávnenej domáhať sa jeho uspokojenia voči
žalovanej ako poisťovateľovi. Žiadnym logickým argumentačným výkladom nemožno dospieť k záveru
prezentovanému žalovanou, že jediným oprávneným subjektom na uplatnenie škodového nároku v
zmysle § 4 ods. 2 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. je poškodený, a teda,že uvedené ustanovenia vylučujú možnosť postúpenia pohľadávky titulom nároku na náhradu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. I taký nárok môže byť predmetom cesie, keďže ako uviedol
odvolací súd vyššie, postúpenie žalovanej pohľadávky neodporuje zákonu, ani ho neobchádza, a táto

pohľadávka nespadá do kategórie pohľadávok, ktoré by nemohli byť predmetom postúpenia v zmysle
§ 525 Občianskeho zákonníka. Na uvedenom základe preto žalobcovi svedčí oprávnenie domáhať sa
nároku na náhradu škody spočívajúcej v nájomnom za náhradné vozidlo voči žalovanej.

42. Napokon, skutočnosť, že žalobca disponuje aktívnou vecnou legitimáciou v spore preukazujú i

viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, na ktoré poukázal i samotný žalobca, čím však nemienil vyjadriť,
že jej danosť ustálila súdna prax, ako sa snažila v odvolaní mylne navodiť žalovaná. Žalobca len
podporne zdôraznil, že to, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v spore je v plnom súlade i
so závermi, ktoré zaujali iné súdy v rámci odvolacieho konania. Napokon, opačný názor, na ktorom
nepochybne spočívala i odvolacia obrana žalovanej, je v rozpore i s jej vlastným postupom pri šetrení
a likvidácii poistnej udalosti, keďže žalobcovi sama čiastočne plnila postúpenú pohľadávku, a teda i

ona ho vnímala ako osobu oprávnenú prijať poistné plnenie, i keď neskôr túto okolnosť, nedôvodne,
spochybňovala.

43. Odvolací súd v ďalšom uvádza, že z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001
Z. z. je zrejmé, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané

nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Podľa
ustálenej judikatúry treba za skutočnú škodu považovať i škodu spočívajúcu v tom, že poškodený
musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa v dôsledku
jej poškodenia stala dočasne nepoužiteľnou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci.
Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť,

aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky
toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je tak aj
nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo, ktoré bol poškodený povinný uhradiť žalobcovi ako
prenajímateľovi v dôsledku nemožnosti užívať svoje poškodené a opravované vozidlo, ktorá okolnosť,
napokon, nebola v konaní sporná. Jej existenciu pritom nemohla spochybniť ani odvolacia argumentácia

žalovanej, v rámci ktorej zdôrazňovala obsah pojmu skutočná škoda a jej preukázanie viazala na úkon
skutočnej (reálnej) úhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla zo strany poškodeného, snažiac sa
zavádzajúco podsunúť, že žalobca (a súd prvej inštancie) za okamih vzniku škody určil už samotné
vystavenie faktúry za prenájom motorového vozidla. K uvedenej argumentácii sa vyjadril odvolací
súd vyššie, ozrejmujúc tak charakter, ako i obsah vzájomných pohľadávok a okamih vzniku škody

v podobe nákladov na prenájom náhradného vozidla. Zotrváva na prezentovaných záveroch, že v
dôsledku započítania vzájomných záväzkov došlo z hospodárskeho hľadiska de facto k úhrade faktúry
za prenájom náhradného vozidla poškodeným; nebolo preto potrebné, aby poškodený aj fakticky zaplatil
žalobcovi sumu za nájom náhradného motorového vozidla.

44. Podľa mienky odvolacieho súdu žalobca preukázal i príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu
(vinníka dopravnej nehody) a vzniknutou škodou, nakoľko práve škodová/poistná udalosť mala za
následok vznik ujmy, o náhradu ktorej v konaní išlo. V jej dôsledku prišiel poškodený o možnosť využívať
svoje motorové vozidlo a túto situáciu riešil práve zapožičaním náhradného motorového vozidla, za
ktorého nájom bol za obdobie od 21.11.2022 do 28.11.2022 povinný uhradiť odplatu; vznikli mu tak

náklady, ktoré by mu nevznikli, ak by mohol používať svoje vlastné poškodené motorové vozidlo.
Pokiaľ žalovaná namietala rozsah týchto nákladov, považujúc za neúčelné tie, vynaložené za dobu od
26.11.2022 do 28.11.2022, s odôvodnením, že k oprave poškodeného motorového vozidla došlo už dňa
25.11.2022, v ktorý deň autoservis vystavil poškodenému faktúru za opravu, jej argumentácii nemožno
priznať úspech.

45. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo za podmienky, že
jeho zapožičanie je nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na zapožičanie sú vynaložené nutne a
účelne. Je nepochybné, že konajúci súd viazal potrebu prenájmu motorového vozidla, a tým i nutnosť
a účelnosť nákladov s tým spojených, na dobu od prevzatia havarovaného vozidla do autoservisu až

do vykonania jeho opravy a zaplatenia jej ceny, resp. do získania krycieho listu žalovanej. Vo svojej
úvahe pritom zohľadnil nielen účel povinného zmluvného poistenia, ale i obchodnú prax autoservisov,
v rámci ktorej tieto vydajú opravené motorové vozidlo až po realizácii opravy a úhrade jej ceny, resp.
po obdržaní prísľubu poisťovne na refundáciu nákladov. Existujúcu obchodnú prax, ktorú žalobca vkonaní i preukázal, žalovaná nijakým spôsobom nespochybnila a nevyvrátila. Súd prvej inštancie potom
logicky vyhodnotil v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou časový úsek prenájmu náhradného
vozidla ukončený prevzatím opraveného motorového vozidla poškodeným, ktorý úkon bezprostredne

nadväzoval na obdržanie informácie od žalovanej o výplate poistného plnenia autoservisu, s ktorým
záverom sa stotožnil i odvolací súd.

46. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v žalobe a v nadväzujúcich písomných vyjadreniach
jasne zdôvodnil potrebu a účelnosť nákladov nájmu náhradného vozidla, a tým i jeho samotné trvanie

od momentu prevzatia poškodeného motorového vozidla autoservisom až do vystavenia krycieho listu
poisťovňou. Zdôraznil, že po celú dobu nájmu poškodený nemal k dispozícii iné motorové vozidlo, a
preto nájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný; užívanie náhradného vozidla počas celej
fakturovanej doby považoval za v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zdôrazňujúc, že v
tejto situácii sa ocitol poškodený nie vlastnou vinou, a teda nie z vlastného rozhodnutia bol vylúčený
z používania vlastného motorového vozidla. Zároveň žalobca uviedol, že len samotným vystavením

faktúry za opravu vozidla poškodenému nevznikla možnosť prevziať si svoje opravené vozidlo a vrátiť
náhradné, keď táto vznikla až po doručení krycieho listu poisťovne. Až po vystavení a doručení krycieho
listu žalovanej dňa 28.11.2022 tak žalobca poškodeného oboznámil s možnosťou prevzatia opraveného
vozidla, k čomu tento napokon ešte v ten istý deň i pristúpil. Žalobca uvedený postup označil za
štandardný, za tzv. bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave havarovaného vozidla v prípadoch

náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla; svoje skutkové tvrdenia žalobca napokon podporil i listinnými dôkazmi.
Žalobca tak nielen deklaroval príčinnú súvislosť medzi poistnou udalosťou a nákladmi vynaloženými na
nájom náhradného motorového vozidla počas celej doby trvania nájmu, t. j. vrátane tých dní, ktorých
dôvodnosť namietala žalovaná, ale túto i osvedčil.

47. Odvolací súd plne súhlasí s myšlienkovou úvahou a na ňu nadväzujúcimi závermi konajúceho
súdu, ktorý za účelné obdobie nájmu náhradného vozidla považoval dobu od prevzatia poškodeného
motorového vozidla servisom až do momentu oznámenia poisťovne o ukončení likvidácie škodovej
udalosti so stanovením výšky poistného plnenia za opravu vozidla, resp. do jeho vydania poškodenému,

keď je zrejmé, že túto dobu nájmu poškodený úmyselne, ani z nedbanlivosti nepredĺžil svojim konaním.
Čakanie na krycí list poisťovne pritom spadalo do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou, a to
i podľa početnej súdnej judikatúry (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Cob/94/2023,
sp. zn. 14Co/6/2025, sp. zn. 7Co/104/2024, Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co/88/2023, sp. zn.
7Co/37/2022, a iné). Tá akceptovala obdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov spojených s

užívaním náhradného vozidla dobou vykonávania opravy havarovaného motorového vozidla, ktorá je
ukončená vtedy, keď má poškodený opäť možnosť užívať vlastné opravené motorové vozidlo. S
prihliadnutím na účel prenájmu náhradného motorového vozidla, treba považovať nárok na refundáciu
nákladov za jeho prenájom odôvodnený až do času, keď poškodený získal opäť možnosť užívať vlastné
motorové vozidlo, čo bolo v danom prípade podmienené ukončením opravy a doručením krycieho listu

poisťovne, k čomu došlo dňa 28.11.2022. Poškodený si evidentne prevzal opravené motorové vozidlo
bezprostredne po výzve autoservisu, ktorý jeho opravu svojim konaním nijako nepredlžoval a oboznámil
ho o možnosti vyzdvihnutia opraveného vozidla postupom súladným so žalobcom prezentovanou
zaužívanou obchodnou praxou; medzi nájmom náhradného motorového vozidla v dňoch 21.11.2022
až do 28.11.2022 a vznikom poškodenia na motorovom vozidle poškodeného, ktoré bolo odstránené

opravou, tak existovala príčinná súvislosť a k jej pretrhnutiu nedošlo. Žalovaná jej danosť v odvolaní
síce spochybňovala, avšak z vykonaného dokazovania nevyplynulo a nebolo preukázané, že by sa
poškodený akýmkoľvek spôsobom zapríčinil o predĺženie doby trvania nájmu náhradného vozidla; jej
argumentácia nebola preto dôvodná.

48. Hodno uviesť, že k obdobným záverom dospel i Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej
činnosti (rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 602/2022, sp. zn. III. ÚS 476/2024). Len samotné oznámenie o
ukončení šetrenia poistnej udalosti a o poskytnutí poistného plnenia, nezabezpečí vydanie opraveného
motorového vozidla poškodenému, nakoľko, ako uviedol žalobca, toto je v bežnej praxi podmienené
buď úhradou nákladov za opravu alebo doručením krycieho listu zo strany poisťovne, ako „prísľubu“,

že opravu motorového vozidla zaplatí; pritom ani okolnosť, že ide o zmluvný autoservis neznamená
automatickú garanciu preplatenia nákladov opravy v plnej výške. Zásadným kritériom pre posúdenie
primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla, ako jednej z podmienok
dôvodnosti žalovaného nároku, je vybavenie poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravupoškodeného vozidla, a to podľa § 11 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. skončením šetrenia,
oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej dobe.

49. Pokiaľ žalovaná osobitne namietala i existenciu relevantného právneho vzťahu, na základe
ktorého by autoservis bol oprávnený nevydať opravené vozidlo až do vystavenia krycieho listu,
odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca uviedol skutkové tvrdenia ohľadne tzv. bežnej obchodnej praxe
autoservisov a podporil ich i listinnými dôkazmi; na tieto skutkové tvrdenia žalovaná nijako nereflektovala
a nespochybnila, preto z nich i konajúci súd vychádzal (body 13., 17. odôvodnenia napadnutého

rozsudku). Žalobca teda dostatočne preukázal ním tvrdenú bežnú obchodnú prax autoservisov,
spočívajúcu v tom, že zmluvný partner poisťovne informuje o vykonaní opravy a vyzýva poškodeného
na prevzatie vozidla až po doručení krycieho listu poisťovne; žalovaná pritom evidentne mala o tejto
obchodnej praxi vedomosť. Hodno uviesť, že k tejto otázke zaujal stanovisko i Ústavný súd SR v
rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 322/2025, v obdobnej veci (vo vzťahu k veci Krajského súdu v Banskej
Bystrici, sp. zn. 42Cob/131/2023, na ktorú žalovaná v odvolaní poukazovala - pozn. odvolacieho

súdu). V označenom rozhodnutí uviedol, že dochádza k stretu záujmov poisťovní zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na strane jednej a podnikania, ktoré je založené na
prenájme vozidiel poškodeným osobám, na strane druhej. V centre týchto podnikateľských záujmov
je však poškodený, ktorý nemôže užívať poškodené vozidlo a ktorý je poisťovňami usmerňovaný k
opravám vozidiel v ich zmluvných servisoch. V tomto systéme je z pohľadu právnej istoty ako ústavnej

hodnoty všetkých zúčastnených neudržateľné, aby boli vo vzťahu k povinnosti preukázania účelnosti
trvania nájmu formulované rozdielne dôkazné štandardy; osobitne v situácii, keď proces opravy a
vydania poškodeného vozidla ako osobitného splnenia povinnosti poisťovne podľa § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z. z. je určovaný bežnou obchodnou praxou poisťovní a servisov, t. j. zmluvných partnerov
poisťovní, no nie bežnou obchodnou praxou poškodených a prenajímateľov náhradných vozidiel.

50. Pokiaľ žalovaná v odvolaní osobitne poukázala a predložila výtlačok z webovej stránky
www.pomocmotoristom.sk, ktorý mal preukazovať ponuku žalobcu bezplatne zapožičať náhradné
vozidlo po dobu opravy poškodeného vozidla, odvolací súd sa touto námietkou a listinným dôkazom
nezaoberal; žalovaná ich predložila až v odvolaní, a preto ide o neprípustné novoty, na ktoré odvolací

súd bez splnenia predpokladov v zmysle § 366 C.s.p. nemohol prihliadať.

51. S poukazom na vyššie uvedené možno zhrnúť, že za dôvodný treba považovať nárok žalobcu na
refundáciu nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla až do času, keď mal
poškodený možnosť opätovne užívať vlastné opravené motorové vozidlo, čo bolo v danom prípade

podmienené ukončením opravy a doručením krycieho listu poisťovne dňa 28.11.2022. Súd prvej
inštancie preto po správnom zistení skutkového stavu, na ktorý aplikoval zodpovedajúce ustanovenia
právnych predpisov a tieto interpretoval v súlade s ich účelom, ako i s ustálenou súdnou praxou, preto
rozhodol správne, pokiaľ žalobe žalobcu vyhovel. Na uvedenom základe preto odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

52. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že pokiaľ žalovaná v odvolaní osobitne poukazovala na rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline, sp. zn,. 8Co/46/2024, a Krajského súdu v Bratislave, sp. zn
4Cob/101/2015, v ktorých mali súdy zaujať k riešeniu obdobného sporu odlišný právny názor, týmito
rozhodnutiami súdov inštančne rovnakého stupňa nebol nijako viazaný. Naviac, predmetom posúdenia

Krajského súdu v Bratislave v označenom rozhodnutí bol právny vzťah založený poukážkou v zmysle
§ 535 Občianskeho zákonníka a náhradné vozidlo bolo poškodenému poskytnuté na základe zmluvy o
poskytnutí náhradného vozidla bezplatne, z dôvodu ktorého odvolací súd vyhodnotil, že poškodenému
ani nemohla vzniknúť škoda.

53. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 a § 262
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej, ktorá úspech
nemala, plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).