Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 2, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/11/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125245411
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6125245411.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu
JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci navrhovateľa zabezpečovacieho
opatrenia: UNICATO s.r.o., Kostolná Ves 154,
972 26 Kostolná Ves, IČO: 46 959 254, zast. Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., Štefana Moyzesa
9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, proti strane: TATRA SPC8, s. r. o., Moyzesova 6, 811 05

Bratislava, IČO: 44 544 863, o zaplatenie 136.000,- eur
s príslušenstvom a o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní strany TATRA SPC8,
s. r. o., Bratislava proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III, č.k. 62Cb/123/2025-134 zo dňa 17.
decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 62Cb/123/2025-134 zo dňa 17.
decembra 2025 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že zriadil zabezpečovacie opatrenie na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia vo výške 136.000,- eur
s príslušenstvom k nehnuteľnostiam vedeným na
LV XXX, evidovanom Okresným úradom Z. H., katastrálny odbor, a to pozemkov tak, ako sú
špecifikované vo výroku uznesenia Mestského súdu Bratislava III č.k. 62Cb/123/2025-134 zo dňa 17.

decembra 2025, nachádzajúcich sa v okrese Z. H., obec Z. H., kat. úz. G.Á..
O nároku na náhradu trov konania o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodne v
konečnom rozhodnutí vo veci samej.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom zo dňa 26.2.2025 na
vydanie platobného rozkazu podanom na Okresnom súde v Banskej Bystrici v rámci upomínacieho

konania, žiadal navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia, aby mu strana uhradila sumu 136.000,- eur
s úrokom z omeškania konkretizovaným v návrhu spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 80,- eur, ako aj nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
2.969,57 a tiež náhradou trov konania.
Ďalej uviedol, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia so stranou uzavrel Zmluvu o budúcej kúpnej
zmluve k nebytovému priestoru č. Luxury D9 zo dňa 02.09.2021 v znení dodatku č. 1 zo dňa 19.12.2022.

V zmysle časti 3 ods. 3.2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zaplatil navrhovateľ strane sporu 186.000,-
eur s DPH, a to podľa faktúr, ktoré sú prílohou návrhu. Strana si neplnila povinnosti podľa zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve, navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia mal preto záujem na tom, aby
sa zmluva o budúcej kúpnej zmluve ukončila a strana tak vrátila všetky poskytnuté peňažné plnenia.
Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia so stranou uzavreli Dohodu o ukončení platnosti zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve k vyššie špecifikovanému nebytovému priestoru v znení dodatku č. 1 zo

dňa 19.12.2022 a o urovnaní uzatvorenú podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe
tejto dohody sa strany dohodli na urovnaní vzájomných vzťahov, a to najmä na povinnosti stranyvrátiť navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia peňažné prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté na
základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. V zmysle článku 2 dohody sa žalovaný zaviazal uhradiť
navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia sumu vo výške 186.000,- eur vrátane DPH v dvoch

splátkach nasledovne: prvú splátku vo výške 50.000,- eur najneskôr do 31.10.2024, druhú splátku vo
výške 136.000,- eur najneskôr do 31.01.2025. Žalovaný z prvej splátky vo výške 50.000,- eur uhradil po
jej splatnosti dňa 25.11.2024 najskôr sumu 15.000,- eur. Na základe pokusu o zmier strana (žalovaný)
doplatila prvú splátku tak, že navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia dňa 10.12.2024 uhradila sumu
20.000,- eur a dňa 27.12.2024 uhradila sumu 15.000,- eur. Strana navrhovateľovi zabezpečovacieho

opatrenia neuhradila príslušenstvo pohľadávky, ktorými sú náklady spojené s uplatnením pohľadávky,
na uhradenie ktorých bola strana vyzvaná. Strana riadne a včas neuhradila ani druhú časť splátky vo
výške 136.000,- eur.
Na základe uvedeného eviduje navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia voči strane pohľadávku vo
výške 136.000,- eur s príslušenstvom. Vzhľadom na to, že si strana nesplnila svoje povinnosti riadne a
včas a dostala sa do omeškania so splnením svojho dlhu, domáhal sa navrhovateľ zabezpečovacieho

opatrenia okrem zaplatenia dlžnej sumy aj zaplatenia úrokov z omeškania a rovnako tak aj ostatného
príslušenstva pohľadávky.

3. Okresný súd v Banskej Bystrici vydal dňa 02.04.2025 platobný rozkaz č.k.
39Up 242/2025, proti ktorému podala včas strana odpor.

Poukázala na rozhodnutie č. OU-LM-OSZP-2024/000105-041 dňa 17.04.2024 vydané Okresným
úradom Liptovský Mikuláš, z ktorého je podľa strany (žalovaného) zrejmé, že v čase vzniku záväzku,
teda v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve nemohla strana predpokladať, že na základe podnetu
orgánu ochrany prírody dôjde k prerušeniu stavebných konaní. Zároveň strana namietala, že medzi
navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia a stranou došlo k uzavretiu dohody, na základe ktorej

sa dohodli o odložení písomne dohodnutej splatnosti záväzku nad rámec písomnej dohody ku dňu
31.07.2025.

4. Navrhovateľ podal dňa 09.07.2025 na Mestský súd Bratislava návrh na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uznesením zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vedeným na LV

XXXevidovanomOkresnýmúradomZ.H.,katastrálnyodbor,atonapozemkoch,takakoichšpecifikoval
v návrhu, nachádzajúcich sa v okrese Z. H., obec Z. H., kat. územie G..

5. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zo dňa 17. decembra 2025 konštatoval, že navrhovateľ
zabezpečovacieho opatrenia sa voči strane domáha zaplatenia pohľadávky vo výške 136.000,- eur

s príslušenstvom z dôvodov uvedených v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Strana vo svojom
odpore neuviedla žiadne vecné dôvody, ktoré by mali svedčiť o neexistencii pohľadávky navrhovateľa
zabezpečovacieho opatrenia voči nej.
Dôvody, ktoré uvádza strana v odpore, nemajú vplyv na platnosť dohody, na základe ktorej je strana
povinná plniť žalobou uplatnený nárok.

Konajúci súd tiež konštatoval, že bolo osvedčené, že na viacerých nehnuteľnostiach vo vlastníctve
strany sú zriadené záložné práva v prospech tretích osôb, a to bánk, iných obchodných spoločností,
verejnoprávneho subjektu, či v prospech fyzických osôb
(LV XXX, k.ú. G.). Skutočnosť, že strana má svoj majetok zaťažený viacerými záložnými právami,
vzbudzuje obavy o jej solventnosti. Na nehnuteľnosti - stavbe - objekt Wellness postavenej na parcele

registra C-KN parc. č. XXX/XX je zriadené záložné právo mesta Z. H., a to daňové záložné právo
zriadené v daňovom exekučnom konaní. Súd zdôraznil, že ak strana neplní svoje daňové povinnosti,
vznikajú pochybnosti o jej schopnosti plniť v budúcnosti povinnosti uložené jej súdom.
Podľa záveru súdu prvej inštancie takýto vývoj veci posilňuje obavu, že bez nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia bude budúca exekúcia peňažnej pohľadávky navrhovateľa

zabezpečovacieho opatrenia ohrozená. Aj ďalšie existujúce záložné práva vzbudzujú dôvodné
pochybnosti o solventnosti strany, ktorá je dlhodobo zadlžená, čo zvyšuje riziko, že pohľadávku
navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia nebude možné vymôcť, a teda, že exekúcia bude ohrozená.

6.Navrhovateľzabezpečovaciehoopatreniapripojilakodôkazyosvedčujúceuvedenéskutočnostilistiny,

tak ako ich konkretizoval súd prvej inštancie v bode 6. svojho rozhodnutia č.k. 62Cb/123/2025 zo dňa
17. decembra 2025.7. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovení § 343 ods. 1 a 3, 344, 325 ods. 2 písm. b), 328 ods.
1, a § 329 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP).

8. Súd prvej inštancie ustálil, že predpokladom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je, aby boli
osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by bol výkon súdneho rozhodnutia v dôsledku
správania strany TATRA SPC8, s. r. o., IČO: 44 544 863 ohrozený.
Dôvodom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu,
že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený.

VtejtosúvislostikonajúcisúdpoukázalnarozhodnutieÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS741/2017,podľa
ktorého otázku ohrozenia exekúcie treba posudzovať ako otázku objektívnu, kedy osvedčenie ohrozenia
sazakladánadoloženíexistencieurčitejmierypravdepodobnosti,žedlžníkmôžesvojímkonaním(alebo
nečinnosťou) spôsobiť, že nárok smerujúci voči nemu nebude veriteľ vedieť vymôcť celý, alebo čo i len
čiastočne. Takúto pravdepodobnosť môžu zároveň podporovať aj súčasné pomery osoby, voči ktorej
smeruje návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia.

Posudzovanie osvedčenia obavy navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia zo zmarenia alebo
neúspešnosti exekúcie je komplexnou otázkou a neobmedzuje sa len na preukázanie skutočnosti, že
dlžník sa zbavuje svojho majetku s úmyslom zmariť výkon exekúcie, prípadne na preukázanie jeho
nízkej majetkovej bonity.

9. Súd prvej inštancie uzatvoril, že v prebiehajúcom konaní bolo jednoznačne a hodnoverne zo strany
navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia preukázané, že strana TATRA SPC8, s. r. o., IČO: 44 544
863 svojím konaním vzbudila obavu, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený kvôli
neustále sa znižujúcej hodnote jej majetku v dôsledku zaťaženia viacerými záložnými právami. Súd prvej
inštancie preto návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia ako dôvodnému vyhovel.

10. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie spoločnosť TATRA SPC8,
s. r. o., Bratislava, IČO: 44 544 863, t.j. strana v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a
žalovaný v konaní vo veci samej, ktorý poukázal na právnu teóriu, podľa ktorej existencia dlhu alebo
samotnej povinnosti ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia.

Dôvodom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu,
že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený.
V tejto súvislosti odvolateľ reagoval na argumentáciu navrhovateľa, ktorý poukázal na existenciu
záložného práva na majetok strany s tým, že záložné právo je pri výkone podnikateľskej činnosti
absolútne štandardným a obvyklým spôsobom, akým si financujúce subjekty zabezpečujú svoje

pohľadávky. Existencia záložného práva nijakým spôsobom nepreukazuje správanie, ktoré podstatnou
mierou negatívne znižuje hodnotu majetku, práv alebo iných majetkových hodnôt. Odvolateľ zdôraznil,
že celková hodnota aktív spoločnosti TATRA SPC8, s. r. o. predstavuje sumu 29.567.829,- eur a
pohľadávka, ktorá je predmetom súdneho konania má hodnotu 136.000,- eur, t.j. predstavuje hodnotu
0,46 % aktív spoločnosti TATRA SPC8, s. r. o. Zdôraznil tiež, že spoločnosť realizuje v súčasnom období

výstavbu tretej fázy apartmánového komplexu so 105 apartmánmi a 24 rekreačnými domami v celkovej
predajnej hodnote prevyšujúcej 40.000.000,- eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa odvolateľa zrejmé, že v predmetnej veci neexistuje
reálne nebezpečenstvo zmarenia budúceho výkonu rozhodnutia a už vôbec takéto nebezpečenstvo
nehrozí bezprostredne. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia podľa názoru odvolateľa dostatočne

nepreukázal obavu, že bez ním navrhovaného zriadenia zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný
budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Preto odvolateľ, strana (žalovaný) navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil.

11. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v medziach daných rozsahom

a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom
spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli naplnené odvolacie dôvody.

12.Podľa§343ods.1,2,3CSP,zabezpečovacímopatrenímmôžesúdzriadiťzáložnéprávonaveciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra.14. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím.

15. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

16. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

17. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu
veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi
uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná
súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o

neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

18. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné

nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva
na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP, aj napriek
existencii skoršieho záložného práva.

19. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Osvedčenie
akejkoľvek skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Navrhovateľom navrhované zabezpečovacie

opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči odporcovi. Okrem existencie nároku musí však
navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by mohla byť prípadná budúca
exekúcia voči odporcovi ohrozená. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia
by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty

jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou
nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené
v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

20. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby

nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je
existencia zákonného dôvodu, t.j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý
vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera
osvedčenia sa riadi aktuálnou situáciou.

21. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu,
hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený.
Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť
na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť

konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok
trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

22. V konaní o návrhu na vydanie zabezpečovacieho, ako aj neodkladného opatrenia musia
byť rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého súdneho konania,
vyplývajúcim z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 ústavy. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí mať rovnako ako inérozhodnutie zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom jeho
svojvôle, pričom musí byť primeraným spôsobom odôvodnené.

23. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia
136.000,- eur s príslušenstvom, ktorá čiastka predstavuje zostatok sumy 186.000,- eur, ktorú sa strana
sporu zaviazala zaplatiť navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia na základe Dohody o ukončení
platnosti Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve k nebytovému priestoru č. Luxury D9 zo dňa 02.09.2021 v
znení dodatku č. 1 zo dňa 19.12.2022, ktorú strany uzatvorili dňa 20.9.2024.

Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia doložil k svojmu návrhu nasledovné listiny, ktorými dokladoval
jeho dôvodnosť: zmluvu o budúcej kúpnej zmluve k nebytovému priestoru č. Luxury D9 zo dňa
02.09.2021 v znení dodatku č. 1 zo dňa 19.12.2022, Dohodu o ukončení platnosti zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve k nebytovému priestoru č. Luxury D9 zo dňa 02.09.2021 v znení dodatku č. 1 zo dňa
19.12.2022 a o urovnaní, detail platby - prijatie 15.000,- eur zo dňa 25.11.2024, pokus o zmier zo
dňa 25.11.2024 s doručenkou, detail platby - prijatie 20.000,- eur zo dňa 10.12.2024, detail platby -

prijatie 15.000,- eur zo dňa 27.12.2024, výzva na zaplatenie pohľadávky vo výške 136.000,- eur zo
dňa 12.02.2025 s doručenkou, faktúry č. 2116160, č. 2116177, č. 2216152, č. 2216153, č. 2316032,
č. 2316033 a č. 2316035, Dobropis - opravná faktúra č. 24DOB0028, Dobropis - opravná faktúra č.
24DOB0029, Dobropis - opravná faktúra č. 24DOB0030 a výpis z listu vlastníctva č. XXX.

24. Strana v konaní o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia ( žalovaný v konaní o zaplatenie
136.000,- eur s príslušenstvom) v priebehu konania dôvodnosť pohľadávky navrhovateľa v čiastke
136.000,- eur s príslušenstvom nespochybnila a nevyjadrila sa ku skutočnosti, z akého dôvodu dlžnú
čiastku navrhovateľovi neuhradila ani v náhradnom termíne nad rámec písomnej dohody, t.j. ku dňu
31.07.2025, čím argumentovala v odpore.

V podanom odvolaní spoločnosť TATRA SPC8, s. r. o., Bratislava poukazovala na celkovú hodnotu aktív
svojejspoločnostistým,žepohľadávka,ktorájepredmetomsúdnehokonaniapredstavujezanedbateľnú
čiastku z týchto aktív a tiež zdôraznila, že realizuje výstavbu tretej fázy apartmánového komplexu so
105 apartmánmi a 24 rekreačnými domami v celkovej predajnej hodnote prevyšujúcej 40.000.000,- eur,
v dôsledku čoho má za to, že neexistuje obava, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť

zmarený.
Rovnako zastáva názor, že existencia záložného práva, ktorým argumentuje navrhovateľ
zabezpečovacieho opatrenia žiadnym spôsobom nepreukazuje správanie, ktoré podstatnou mierou
negatívne znižuje hodnotu majetku, práv alebo iných majetkových hodnôt.

25. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otázka ohrozenia exekúcie je otázkou
objektívnou, pričom má za to, že pre záver o možnom ohrození exekúcie nie je nevyhnutné, aby sa
napríklad žalovaný v konaní vo veci samej a strana vo veci návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, zbavovala majetku. Z pohľadu jazykového výkladu obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať
akákoľvek skutočnosť nasvedčujúca tomu, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť

priznaný nárok.

26. Odvolateľ nespochybnil existenciu pohľadávky navrhovateľa vo výške 136 000,- eur, bez vyjadrenia
k nespornému faktu, že po postupnej realizácii platby vo výške 50 000,- eur (v splátkach a s omeškaním),
zostávajúcu časť dlhu nezaplatil.

Vyjadrenie obavy zo strany navrhovateľa, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený
kvôli neustále sa znižujúcej hodnote jeho majetku v dôsledku zaťaženia viacerými záložnými právami,
sa tak javí ako reálne.
Je potrebné si uvedomiť, že účelom a zmyslom samotného inštitútu neodkladného aj zabezpečovacieho
opatrenia je poskytnutie včasnej a efektívnej ochrany práv. Ustanovenie § 343 Civilného sporového

poriadku ani iný právny predpis nenasvedčuje tomu, že by „obava“ musela spočívať výhradne v úmysle
žalovaného zbavovať sa svojho majetku na úkor žalobcu. Môže ísť o akúkoľvek skutočnosť svedčiacu
o tom, že existuje možnosť, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom
priznaný nárok voči konkrétnemu žalovanému. V prípade úmyselného zbavovania majetku na úkor
veriteľa je takéto konanie postihované aj v rovine trestného práva, avšak v rovine efektívnej preventívnej

ochrany veriteľa v civilnom sporovom konaní je dôvodný zákaz súdu v čase, ak vzhľadom na objektívne
preukázané skutočnosti hrozí, že vo fáze exekúcie môže nastať skutočnosť, že povinný nebude mať
relevantné aktíva na uspokojenie oprávneného.Pokiaľ by bolo možné zriadiť záložné právo až po realizácii úkonov žalovaného smerujúceho
k zmenšovaniu jeho majetku, tak by sa inštitút zabezpečenia peňažnej pohľadávky zriadením
sudcovského záložného práva minul predpokladaného účinku.

Je potrebné opakovane zdôrazniť, že z obsahu ustanovenia § 343 CSP nevyplýva, že obava z ohrozenia
budúcejexekúciemusíbyťzaloženánakonkrétnychúkonochžalovaného,čozodpovedátomu,žezákon
vyžaduje osvedčenie obavy, nie preukázanie špecifických úkonov.

27. Vzhľadom na výšku uplatnenej pohľadávky, ktorá je predmetom konania vo veci samej z

hľadiska možnej neproporcionality, odvolací súd nezistil a žalovaný (strana v konaní o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia) ani nenamietala významný nepomer medzi hodnotou zabezpečovaného
práva a hodnotou predmetu zabezpečenia. Obmedzenie žalovaného zriadením záložného páva k
nehnuteľnosti je obmedzením primeraným, má dočasný charakter a nezasahuje neprimerane do
bežného podnikateľského života žalovaného, keď ide o pozemky a stavbu - Objekt J. G. Y.,
pričom zriadenie zabezpečovacieho práva žiadnym spôsobom nezasahuje do práva žalovaného tieto

nehnuteľnosti užívať.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací dospel k záveru, že
predloženými listinnými dôkazmi a skutkovými tvrdeniami navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia
osvedčil pravdepodobnosť uplatňovaného práva a rovnako tak v primeranej miere osvedčil predpoklady

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu
prvej inštancie č.k. 62Cb/123/2025-134 zo dňa 17. decembra 2025 potvrdil ako vecne správne.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. O trovách zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

31. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).