Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324010903
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Podmaníková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4324010903.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a členov

senátuMgr.AdrianyNémethovejaMgr.AlexandryOsadskejvtrestnejveciprotiobžalovanémuA.B.,pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ s poukazom na ustanovenie § 139
odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona a iné o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného
súdu Levice zo dňa 03.11.2025, sp. zn. 2T/51/2024, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 19.
marca 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno d) Trestného poriadku z r u š u j
e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovaný:
A. B., narodený XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D.,
toho času vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Nitra

v inej trestnej veci,

j e v i n n ý , ž e :

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hodiny v E. u B. na adrese D. F. XX v čase prevádzky a na mieste
verejnosti prístupnom po požití alkoholu bez zjavného dôvodu začal vulgárne nadávať tam sediacemu A.
D., narodenému XX.XX.XXXX, slovami „čo si ty za buzeranta, čo sa tu vystatuješ so svojím synovcom,
že je starosta" a následne mu povedal „polož si ruky na stôl a pozeraj sa mi do očí", a keď A. D. vzal

telefón a chcel zavolať na políciu, A. B. ho najmenej dvakrát krát udrel do oblasti čela zovretou päsťou,
a povedal mu aj „zabijem ťa", z čoho A. D. pociťoval strach o svoj život, nakoľko mal vedomosť, že A.
B. bol za násilnú trestnú činnosť viackrát vo výkone trestu odňatia slobody, následne po tomto útoku
A. D. spadol najskôr na stôl, kde A. B. v útoku pokračoval a udrel A. D. najmenej jedenkrát päsťou do
oblasti ľavého spánku a ucha, následkom čoho A. D. spadol na zem, čím boli A. D. spôsobené zranenia
- tržnozhmoždená rana čela veľkosti 5 cm a dve tržno-zhmoždené rany v oblasti ľavej ušnice veľkosti 1
a 2 cm, pričom A. D. bol v dôsledku týchto zranení obmedzený na obvyklom spôsobe života telesným

šetrením v chránení rán pred vodou a nečistotami v trvaní 14 dní,

t e d a :

- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť
dôvodnú obavu,

- dopustil sa slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti
tým, že napadol iného,t ý m s p á c h a l :

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona a s prečinom výtržníctva podľa § 364
odsek 1 písmeno a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len ,,Trestného zákona“).

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona,
zistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, postupom podľa §
38 odsek 2 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 78 odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad
vo výmere 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkombolobžalovanýA.B.(ďalejlen„obžalovaný“)uznanývinnýmzprečinuublíženia
na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno

e/ Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného
zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že
„dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hodiny v E. u B. na adrese D. č. XX v čase prevádzky a na mieste
verejnosti prístupnom po požití alkoholu bez zjavného dôvodu začal vulgárne nadávať tam sediacemu A.

D., narodenému XX.XX.XXXX, slovami „čo si ty za buzeranta, čo sa tu vystatuješ so svojím synovcom,
že je starosta" a následne mu povedal „polož si ruky na stôl a pozeraj sa mi do očí", a keď A. D. vzal
telefón a chcel zavolať na políciu, A. B. ho najmenej dvakrát krát udrel do oblasti čela zovretou päsťou,
a povedal mu aj „zabijem ťa", z čoho A. D. pociťoval strach o svoj život, nakoľko mal vedomosť, že A.
B. bol za násilnú trestnú činnosť viackrát vo výkone trestu odňatia slobody, následne po tomto útoku

A. D. spadol najskôr na stôl, kde A. B. v útoku pokračoval a udrel A. D. najmenej jedenkrát päsťou do
oblasti ľavého spánku a ucha, následkom čoho A. D. spadol na zem, čím boli A. D. spôsobené zranenia
– tržnozhmoždená rana čela veľkosti 5 cm a dve tržno-zhmoždené rany v oblasti ľavej ušnice veľkosti
1 a 2 cm, pričom A. D. bol v dôsledku týchto zranení obmedzený na obvyklom spôsobe života telesným
šetrením v chránení rán pred vodou a nečistotami v trvaní 14 dní, pričom A. B. poznal A. D. aj jeho vek,

čo si spojil so slabším odporom A. D. voči útoku zo svojej strany. “

Za to mu bol podľa § 156 odsek 2 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
Trestnéhozákonaazistenejpriťažujúcejokolnostipodľa§37písmenoh/,písmenom/Trestnéhozákona,
podľa § 38 odsek 2, § 41 odsek 1 Trestného zákona, uložený úhrnný trest odňatia slobody 24 mesiacov,

na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 78
odsek 1 Trestného zákona mu bol uložený ochranný dohľad 2 (dva) roky.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný v zákonnej lehote, a to proti výroku o vine a

treste, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že nesúhlasí s neprimerane vysokým
trestom a rovnako s odsúdením za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného
zákona. Poukázal na nedostatky vyšetrovania, hlavne na to, že mu nebolo umožnené nahliadnuť do
vyšetrovacieho spisu a že bol vyšetrovateľom zamietnutý jeho návrh na vykonanie dokazovania, a to
konfrontáciaspoškodenýmakoajsvedkamimyG.aH.I..Tým,žemuneboloumožnenévykonaťdôkazy

vosvojprospech,mázato,žemuboloodopretéprávonaspravodlivýprocesvtrestnomkonaní.Žiadnymspôsobom nebolo preukázané, že sa vyhrážal poškodenému smrťou, vyhrážky nepočuli ani svedkovia
I. ani svedok J.. Je neprípustné, aby bol odsúdený iba na základe jeho kriminálnej minulosti, kedy bol
v jednom prípade priestupkovo prejednávaný za vyhrážanie sa zabitím poškodenému A. K.. Tvrdenie

poškodeného o údajnom vyhrážaní neobstojí, nakoľko bol pod vplyvom alkoholu, iba mu chcel viac
uškodiť. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti za prečin nebezpečného vyhrážania absentujú dôkazy o
tom, že na poškodeného smeroval vyhrážky takej intenzity, aby u neho dôvodne vzbudil obavu o život.
Bolopreukázané,žeposkytolpoškodenémupomocprijehoošetrení.Poškodenýuviedol,žemalstracho
život až po položení konkrétnej otázky vyšetrovateľom. Popiera, že by udieral poškodeného päsťou, sám

poškodený vo výpovedi z prípravného konania uvádzal, že ho obžalovaný udrel trikrát, ale na hlavnom
pojednávaní uviedol, že ho udrel dvakrát. Poukázal aj na výpoveď svedka I., ktorý uviedol, že dostal dva
údery. Stále tvrdí, že mu dal facku jedenkrát, pričom pri páde si udrel hlavu o popolník, na tomto vyjadrení
trvá. Svoj čin úprimne oľutoval a nemal v úmysle ublížiť mu na zdraví. To, že poškodenému vulgárne
nadával nepopiera, čím však naplnil iba znaky prečinu výtržníctva. Prvostupňový súd uložil nesprávne
trest, nakoľko neprihliadol na predchádzajúce rozhodnutie Okresného súdu Levice 2T/107/2023,

ktorésasprávoplatniloažpočasjehoväzobnéhostíhaniavtejtoveci,pretožiadaodvolacísúdozníženie
neprimerane vysoko uloženého trestu.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že naďalej nesúhlasí s obžalobou tak, ako bola podaná,
dôkazy proti neboli použité tak, ako mali byť s prihliadnutím na ustanovenie § 2 odsek 10, 12 Trestného

poriadku. Ďalej obžalovaný čítal svoje vyjadrenie zo svojich poznámok, ktoré sa krátkou založilo do
spisu a ktorého obsahom je, že v prípravnom konaní spolupracoval a priznal sa, že poškodeného udrel.
Znaleckým posudkom doktorky J. bolo zistené, že bol k tomu vyprovokovaný, čo je pravda. Celé sa to
stalo tak, ako uvádzal on, a preto nemohol dať vyhlásenie k obžalobe, čím mu bola odňatá možnosť dať
vyhlásenieovineatýmajpoľahčujúcaokolnosť.Mázato,žemumalbyťukladanýsúhrnno-úhrnnýtrest.

Všetko bolo vyhodnotené len v jeho neprospech. Má diagnostikovanú hrubú poruchu správania, ktorá
sa aktivuje, ak sa cíti ohrozený. Trest 2 roky považuje za neprimerane prísny, uložený len na dohadoch
a nepriamych dôkazoch. Nikto sa nezaoberal tým, že sa poškodenému snažil pomôcť. Poukázal na
odsúdenie OS Levice sp. zn. 3T/90/2021, kde mu bol ukladaný súhrnno-úhrnný trest a boli mu zrušené
4 predchádzajúce tresty, na čo sudkyňa pred súdom I. stupňa neprihliadla. Žiadal krajský súd, aby

napadnutý rozsudok zrušil a aby mu uložil súhrnno-úhrnný trest, prípadne zarátal vykonaný trest 20
mesiacov sp. zn. 2T/107/2023, postupom podľa § 414 Trestného poriadku alebo § 45 Trestného zákona.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch odvolania obžalovaného
a navrhol znížiť uložený trest.

Zástupca Krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že odvolanie obžalovaného považuje
za nedôvodné, rozsudok súdu I. stupňa čo do výroku o vine aj druhu a výmery uloženého
trestu za zákonný a odôvodnený. Navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa §
319 Trestného poriadku.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok
dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd I.
stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie.

Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov
v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie
napadnutého rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa primerane a dôsledne odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné
ustanovenia Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov. Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkovézistenia.Zodôvodneniarozsudkujetiežzrejmé,akosaokresnýsúdvyrovnalsobhajobouobžalovaného
a akými právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v otázke viny a pri ukladaní trestu,
ako i ochranného opatrenia.

Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa
dopustil skutku popísaného vo výroku rozsudku. Medzi konaním obžalovaného a vzniknutým následkom
existuje príčinná súvislosť. Taktiež sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o preukázaní zavinenia
obžalovaného poukazujúc pritom na vyhodnotenie dôkazov v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré

zodpovedajú ustanoveniu § 2 odsek 12 Trestného poriadku a v ktorom sa súd vysporiadal s dôkazmi,
na základe ktorých mal zavinenie obžalovaného za preukázané, čo aj náležite odôvodnil a na toto
odôvodnenie odvolací súd ako na správne len poukazuje.

Krajský súd sa však nestotožnil s kvalifikovaním konania obžalovaného súdom I. stupňa ako konania
spáchaného na chránenej osobe v zmysle § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona, pretože neboli

splnené materiálne podmienky § 139 odsek 2 Trestného zákona, nakoľko je irelevantné vyjadrenie
v obžalobe a následne aj v rozsudku súdu I. stupňa, že obžalovaný poznal vek poškodeného, ako i to,
že si ho spojil so slabším odporom, lebo z vykonaného dokazovania a aj samotného znenia skutkovej
vety vyplýva, že skutok nebol spáchaný v súvislosti s postavením poškodeného ako chránenej osoby,
ale úplne z iného dôvodu, ktorý je vyjadrený v skutkovej vete, a síce v súvislosti s tým, že poškodený je

rodinným príslušníkom starostu obce, pričom vek a postavenie poškodeného boli vo vzťahu ku konaniu
obžalovaného irelevantné.

Pri postavení chránenej osoby vrátane osoby vyššieho veku je nevyhnutné brať do úvahy aj ustanovenie
§ 139 odsek 2 Trestného zákona a súvislosť spáchania trestného činu práve s postavením, stavom

alebo vekom chránenej osoby. Aj táto súvislosť musí mať odraz v opise skutku, pretože v opačnom
prípade skutok nenapĺňa znaky tejto kvalifikovanej skutkovej podstaty. Na to, aby bolo možné pri právnej
kvalifikácii použiť aj ustanovenie § 139 odsek 1 Trestného zákona, nestačí len formálne zistenie, že
napríklad v danom prípade je osoba vyššieho veku – poškodený vyjadrený v skutku len dátumom jeho
narodenia, s dodaním na záver popisu skutku, že vek poškodeného obžalovaný poznal a spojil ho so

slabším odporom. Len takéto zistenie samé o sebe opomína § 139 odsek 2 Trestného zákona, podľa
ktorého ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením,
stavom alebo vekom chránenej osoby. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že podstatným pre posúdenie
postavenia chránenej osoby ako znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty je nielen zistenie, že niekto má
postavenie chránenej osoby, ale aj skutočnosť, že trestný čin, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu,

bol spáchaný v súvislosti s postavením chránenej osoby. Pokiaľ trestný čin nebol spáchaný v súvislosti
s postavením chránenej osoby, nie je možné použiť tento znak ako kvalifikačný moment pri právnej
kvalifikácii stíhaného skutku. Ustanovením § 139 odsek 2 Trestného zákona vyžadovaná súvislosť
spáchaného trestného činu s postavením chránenej osoby je skutkovým zistením, t. j. musí byť súčasťou
popisu skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, čo napokon vyplýva aj z ustanovenia § 163

odsek 3 Trestného poriadku. Súvislosť spáchaného trestného činu s postavením poškodenej osoby
musí vyplývať zo skutkovej vety. Dané závery vyplývajú nielen z výkladu ustanovenia § 139 odsek 2
Trestného zákona v spojení s ustanovením § 163 odsek 3 Trestného poriadku, ale aj z rozhodovacej
činnosti Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok NS SR z 03.12.2013 sp. zn. 2Tdo/65/2013, rozsudok NS
SR z 29.10.2025 sp. zn. 1Tdo/45/2025).

Z uvedeného dôvodu krajský súd vypustil zo skutku kvalifikačný znak – na chránenej osobe a skutok
upravil tak, aby zostala zachovaná jeho totožnosť a konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 odsek 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona
účinného od 06.08.2024.

Krajský súd k odvolacím námietkam obžalovaného uvádza, že zamietnutie návrhu na vykonanie
dokazovania vyšetrovateľom, je irelevantná námietka, pretože ak vyšetrovateľ vyhodnotil, že sú dôkazy
postačujúce na podanie návrhu obžaloby, tento postup aj odôvodnil do záznamu o preštudovaní spisu
zo dňa 18.09.2024. Prípravné konanie dozoruje prokurátor, ktorý postupuje podľa § 230 Trestného

poriadku a pokiaľ mal za to, že dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní sú postačujúce, následne
tento podal na obvineného obžalobu. Pokiaľ ide o nahliadanie do spisu krajský súd obžalovanému
pripomína, že bol riadne poučený v procesnom postavení obvineného o práve nazerať do spisu, ktorú
zápisnicu dňa 24.04.2024, ako i dňa 30.01.2024 spolu s uvedeným poučením vlastnoručne podpísal.Pokiaľ ide o svedkov, ktorých chcel obžalovaný konfrontovať, títo boli riadne vypočutí a vypovedali pod
prísahou o tom, čo videli a počuli. Súd I. stupňa, ako ani krajský súd nemal prečo spochybňovať ich
výpovede. Čo sa týka skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania, treba uviesť, že

poškodený jednoznačne vypovedal o vyhrážaní sa mu zo strany obžalovaného a pokiaľ obžalovaný
tvrdí, že tento bol v tom čase pod vplyvom alkoholu, krajský súd obžalovanému dôrazne pripomína,
že aj on bol v čase spáchania skutku značne pod vplyvom alkoholu. Pokiaľ ide o namietané rozpory
vo výpovedi poškodeného o počte úderov od obžalovaného, tento ich síce vysvetlil iba tak, že si
nespomína, no z výpovedí svedkov manželov I. vyplýva, že údery, ktoré dal obžalovaný poškodenému

boli tri, o čom uvedení svedkovia jednoznačne vypovedali. Dokonca svedok I. vypovedal aj o tom,
kam poškodený údery od obžalovaného dostal. Obrana obžalovaného, že mal dať poškodenému jednu
facku, preto absolútne neobstojí a je vyvrátená vykonaným dokazovaním nielen uvedenými výpoveďami
svedkov, ale i znaleckým dokazovaním jednak k zraneniam poškodeného (znalecký posudok B. B. L.),
ako i osobnosti obžalovaného (znalecký posudok B. J. J.), ktorý podľa znaleckého dokazovania nemá
dostatočnú kapacitu na zvládanie záťažových situácií, najmä medziľudských, ľahko sa rozdráždi a ide

do konfrontácie útokom. Má tendencie reagovať impulzívne a agresívne. Z psychiatrického hľadiska je
u neho konštatovaná závislosť na alkohole ako i emočná nestabilita – impulzivita, čo plne korešponduje
aj so skutočnosťou, že prejednávaného skutku sa dopustil tri dni po tom, ako bol prepustený z výkonu
trestu v inej trestnej veci.
Pokiaľ ide o námietky obžalovaného k výmere trestu, krajský súd uvádza, že pokiaľ ide o výmeru

trestu 24 mesiacov, túto nie je možné považovať za neprimerane prísnu vzhľadom na spáchanie troch
trestných činov v jednočinnom súbehu, s odstupom troch dní od posledného výkonu trestu odňatia
slobody a pri skutočnosti, že v prípade obžalovaného ide o recidivistu, ktorý bol 21-krát súdne trestaný.
Ďalejkrajskýsúdzdôrazňuje,žeukladaniesúhrnnéhotrestu,akotopožadovalobžalovaný,sozarátaním
vykonaného trestu vo veci Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/107/2023 neprichádzalo do úvahy, pretože

nie sú splnené podmienky na ukladanie súhrnného trestu z dôvodu, že skutok v uvedenej trestnej veci
a v prejednávanej trestnej veci nie sú v súbehu a aj keď rozsudok 2T/107/2023 nadobudol právoplatnosť
až po spáchaní prejednávaného skutku, ide stále o recidívu, i keď nepravú.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ako aj vykonané dôkazy pred súdom I. stupňa, uznal krajský

súd obžalovaného za vinného na upravenom skutkovom základe, pri zachovaní totožnosti skutku, z
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona a s prečinom výtržníctva podľa § 364
odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024 a obžalovanému podľa § 364 odsek 1
Trestného zákona (podľa zákonného ustanovenia z uvedených trestných činov najprísnejšie trestného)

uložil trest podľa zásad Trestného zákona účinného od 06.08.2024, pričom zistil, že obžalovaný bol
už 21-krát súdne trestaný, v posledných štyroch prípadoch išlo o násilnú trestnú činnosť, spáchal aj
priestupky násilného charakteru a trestnej činnosti v prejednávanej veci sa dopustil tri dni po prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody, a preto je potrebné vplývať na neho trestom nepodmienečným, ktorý
zabezpečí prevenciu individuálnu ako i generálnu.

Krajský súd pri ukladaní trestu postupoval podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 41 odsek 1
Trestného zákona, pri nezistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona a pri zistení dvoch
priťažujúcich okolností podľa § 37 písmeno h/, písmeno m/ Trestného zákona, uložil obžalovanému
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 odsek 4 Trestného

zákona zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, a to vzhľadom na jeho vlastný postoj,
ako i skutočnosť, že pri poslednom výkone jeho trestu odňatia slobody zaradenie do stredného stupňa
stráženia neplnilo svoj účel a obžalovaný bol preradený do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.
Z uvedených dôvodov mal aj odvolací súd za to, že s ohľadom na mieru narušenia páchateľa bude
náprava obžalovaného lepšie zaručená v ústave s maximálnym stupňom stráženia.

Krajský súd obžalovanému uložil ochranný dohľad v trvaní dva roky, pretože s prihliadnutí na jeho
doterajšíživot(21-krátsúdnetrestaný,17-krátvovýkonetrestuodňatiaslobody),akoipovahuspáchanej
trestnej činnosti násilného charakteru, páchanú takmer ihneď po odpykaní si posledného trestu odňatia
slobody, nemožno od neho očakávať, že bude viesť riadny život po výkone trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ktoré mal odvolací súd za zistené a preukázané
a aj s prihliadnutím na vyššie uvedené právne úvahy, s ktorými sa odvolací súd spravoval pri
posudzovaní zistených skutočností podľa príslušných ustanovení Trestného zákona, na základe
odvolania obžalovaného podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku zrušilnapadnutý rozsudku v celom rozsahu a § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd sám vo veci
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať ďalší riadny
opravný prostriedok.