Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Michaela Machová, PhD.

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Odmietajúce podanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 3S/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100122
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Machová, Ph.D.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100122.1

Uznesenie

3S/10/2025
7

SprávnysúdvBratislavevprávnejvecižalobcu:LesnépozemkovéspoločenstvovZáhorskejBystrici,so
sídlom Čsl. Tankistov 134, 841 06 Bratislava, IČO: 30 781 035, zastúpeného: JUDr. Margita Medveczká,

advokátka, so sídlom Drotárska cesta 68, Bratislava, zapísaná v zozname SAK pod č. 1257, proti
žalovanému: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, so sídlom Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. Z-23689/2021 z 28.11.2024, takto

r o z h o d o l :

3S/10/2025
7

I. Správny súd žalobu odmieta.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

3S/10/2025
5

I. Napadnuté oznámenie žalovaného

1. Žalobca správnou žalobou napadol oznámenie žalovaného č. Z-23689/2021 z 28.11.2024 (ďalej
len „napadnuté oznámenie“), v ktorom bolo uvedené, že bol vykonaný zápis údajov o právach
k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností na základe listiny č. A./XXXX týkajúci sa zápisu
zákonného vecného bremena k pozemku reg. C KN parc. č. XXXX/X v prospech vlastníka stavby
súp. č. XXXX, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť
stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z

vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok v k. ú. A. B., číslo zmeny XXXX/XXXX zapísanej na
liste vlastníctva (ďalej aj ako „LV“) C. XXXX. Toto napadnuté oznámenie bolo okrem iného doručované
všetkým vlastníkom podľa LV č. XXXX k. ú. A. B. a na vedomie aj žalobcovi ako správcovi spoločnej
nehnuteľnosti (t. j. aj predmetného pozemku parc. č. XXXX/X).

II. Správna žaloba2. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 27.01.2025 domáhal zrušenia napadnutého oznámenia
z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

3. K aktívnej legitimácii v žalobe uviedol, že žalobca je pozemkovým spoločenstvom v zmysle zákona
č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o pozemkových spoločenstvách“) a jeho členmi sú spoluvlastníci pozemkov spoločnej nehnuteľnosti
zapísanej aj na LV č. XXXX v k. ú. A. B., čo je vyznačené aj na LV č. XXXX. Poukázal na § 16 ods. 2 písm.

a) a c) zákona o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorých a) výbor koná za členov spoločenstva
pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na
spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných
vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva, a c) zastupuje členov spoločenstva vo veciach nadobúdania časti
spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je sporné. K otázke oprávnenia pozemkového spoločenstva
zastupovať svojich členov poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„NS SR“) sp. zn. 6Sžrk/5/2017, v ktorom NS SR v bode 28. konštatoval dôležitosť naplnenia zámeru
zákonodarcu zaviesť zastupovanie pozemkového spoločenstva z dôvodu hospodárnosti konania, kedy
je postačujúce konať so spoločenstvom a nie s každým vlastníkom samostatne. A v bode 31. NS
SR konštatoval, že pokiaľ ide o vec týkajúcu sa vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti, pozemkové
spoločenstvo prostredníctvom výboru je oprávnené konať a zastupovať jednotlivých vlastníkov. Záverom

žalobca uviedol, že na tomto základe vyplýva aktívna legitimácia žalobcu priamo zo zákona a je
nesporná.

4. Ďalej uvádzal žalobné body poukazujúc na nezákonnosť napadnutého oznámenia, ktoré považoval
za svojvoľné, hrubo porušujúce práva a právom chránené záujmy fyzických osôb, ktoré sú členmi

žalobcu, a tvrdil, že zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“), na základe ktorého bolo zapísané zákonné
vecnébremeno,sanevzťahujeaninastavbusúp.č.XXXX,aninapozemokregistraCKNparc.č.XXXX/
X, pretože nie sú splnené podmienky podľa tohto zákona. Namietal nesplnenie podmienok podľa § 1

ods. 1, 2, 3 zákona č. 66/2009 Z. z., rozsah vecného bremena, neexistenciu stavby, osobu oprávnenú
z vecného bremena.

III. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 11.07.2025 popísal priebeh administratívneho konania, vyjadril sa
k námietkam žalobcu, a žalobným bodom, a k doručovaniu napadnutého oznámenia uviedol, že dňa
28.11.2024 ho vyhotovil a doručil navrhovateľovi, jednotlivým spoluvlastníkom pozemkov a na vedomie
aj žalobcovi, pričom bolo vyhotovené ako štandardné oznámenie bez povinnosti elektronického podpisu
a bez vrátenia spätnej doručenky. Žalobu považoval za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť.

6. Žalobca v replike z 03.03.2025 zotrval na svojej argumentácii v žalobe, ktorú zopakoval, vyjadril
na tiež k spôsobu nadobudnutia vlastníctva k stavbe, delimitačnému protokolu, legálnosti stavby,
podnikateľským účelom.

7. Žalovaný reagoval duplikou zo dňa 07.11.2025, v ktorej sa pridržal svojho vyjadrenia a vyjadril sa
k jednotlivým bodom z repliky žalobcu.

IV. Právne posúdenie veci správnym súdom

8. Predmetná vec, ktorá napadla na tunajší súd dňa 28.01.2025 a bola pridelená na prejednanie a
rozhodnutie do senátu 3S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“), bola v
súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného
od 01.07.2025 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu
10S správneho súdu.

9. Podľa § 97 SSP, „Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).“10. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobná legitimácia, „Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej

správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch.“

11.Podľa§177ods.1SSP,„Správnoužalobousažalobcamôžedomáhaťochranysvojichsubjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.“

12. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP,
„(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté

rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.“

13. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, „Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne

neoprávnenou osobou.“

14. Podľa § 16 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách,
„(2) Výbor
a) koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na

spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného
užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva,
b) uzatvára v mene členov spoločenstva nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je spoločná nehnuteľnosť,
spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť alebo ich časť, alebo inú obdobnú zmluvu,29b) ak zo zmluvy
o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne

obhospodarovanej nehnuteľnosti nevyplýva niečo iné,
c) zastupuje členov spoločenstva, okrem členov spoločenstva podľa § 10 ods. 1 a 2, vo veciach
nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je sporné,
d) uzatvára v mene spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zmluvu o prevode vlastníctva podielu na
spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 10, ak tak rozhodlo zhromaždenie.“

15. Správny súd primárne zisťuje, či sú splnené podmienky na konanie vo veci a preskúmanie
napadnutého oznámenia, pričom dôležitou podmienkou je aj aktívna vecná legitimácia žalobcu. Aktívnu
vecnú legitimáciu definuje § 178 ods. 1 SSP v tom zmysle, že musia byť kumulatívne splnené dve
podmienky, a to fyzická alebo právnická osoba musí mať postavenie účastníka v administratívnom

konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté opatrenie a zároveň musí byť prítomné ukrátenie na jej
subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého opatrenia. Pokiaľ je neoprávnenosť osoby
na podanie správnej žaloby (teda nesplnenie aktívnej vecnej legitimácie) zjavná, okamžite zrejmá,
súd postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP žalobu odmietne a to bez nutnosti vec meritórne
skúmať. Za zjavne neoprávnenú osobu možno považovať napr. niekoho, kto nebol účastníkom

administratívneho konania s normatívne ustanoveným účastníctvom alebo niekoho, kto podal žalobu za
aktívne legitimovanú osobu, no bez príslušného hmotnoprávneho alebo procesnoprávneho oprávnenia.

16. V danom prípade správny súd zistil, že žalobu podalo Lesné pozemkové spoločenstvo v Záhorskej
Bystrici ako žalobca, pričom na prvý pohľad z napadnutého opatrenia vyplýva, že nebol účastníkom

administratívneho konania. Z napadnutého opatrenia, ako aj veci samotnej a administratívneho spisu
vyplýva,žeúčastníkmiadministratívnehokonaniatýkajúcehosazápisuzákonnéhovecnéhobremenado
katastranehnuteľnostíbolinavrhovateľavlastnícidotknutýchpozemkov,takajbolonapadnutéopatrenie
doručované vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti a navrhovateľovi (pozn. žalobcovi ako správcovi
spoločnej nehnuteľnosti bolo zaslané len na vedomie). V prípade, ak aj žalobca zastupoval alebo

konal za vlastníkov v administratívnom konaní, napr. zaslal za nich vyjadrenie (a to prípadne aj nad
rámec zákonného splnomocnenia), to neoprávňuje automaticky takéhoto zástupcu na podanie žaloby
vo vlastnom mene. Žalobca pritom podal žalobu výlučne vo vlastnom mene, nie v mene vlastníkov, ako
je to v nej uvedené na úvodnej strane, aj pri podpise. S tým súvisí aj nesplnenie dvoch kumulatívnychpodmienok aktívnej legitimácie, keďže žalobca nemal a ani nepreukázal svoje postavenie účastníka
v administratívnom konaní, a tiež ani ukrátenie na svojich subjektívnych právach spojené s vydaním
napadnutého opatrenia.

17. Čo sa týka splnenia aktívnej legitimácie z pohľadu zastúpenia vlastníkov pozemkov žalobcom na
základe § 16 ods. 2 písm. a) a c) zákona o pozemkových spoločenstvách, na ktoré v podstate odkazoval
žalobca, jednak žalobca žalobu nepodal za vlastníkov ale za seba, ale odhliadnuc od toho správny súd
má za to, že uvedené zákonné ustanovenia ho v danej veci nesplnomocňujú na zastupovanie vlastníkov

v tejto veci. Výklad žalobcu týchto ustanovení je príliš široký, zahŕňajúci v podstate možnosť zastupovať
vlastníkov v akomkoľvek konaní týkajúcom sa vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti, avšak s takýmto
výkladom sa správny súd nestotožňuje a má za to, že uvedené ustanovenia ho na akékoľvek konania
týkajúce sa vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti nesplnomocňujú.

18. Z § 16 ods. 2 písm. a) zákona o pozemkových spoločenstvách vyplýva, že výbor žalobcu koná

za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej
nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a
obstarávaniaspoločnýchvecívyplývajúcichzichvlastníctva,pričomzápiszákonnéhovecnéhobremena
nie je z jeho podstaty ani podnikaním ani užívaním spoločnej nehnuteľnosti ani obstarávaním spoločnej
veci vyplývajúcej z vlastníctva. Z § 16 ods. 2 písm. c) zákona o pozemkových spoločenstvách žalobca

poukázal na zastupovanie členov spoločenstva vo veciach nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti,
ktorej vlastníctvo je sporné, t. j. v prípade sporného vlastníctva, o čo v tomto prípade nejde a pre
prípad nadobúdania (získania, zväčšenia) časti vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti, pod čo nespadá
zápis zákonného vecného bremena, pretože toto naopak obmedzuje, zmenšuje vlastnícke právo
vlastníkov. Zákonné zastúpenia v zmysle § 16 zákona o pozemkových spoločenstvách má svoje presné,

špecifické vymedzenie a primárne slúži na veci týkajúce sa podnikania, obhospodarovania spoločných
nehnuteľností, prípadne na veci týkajúce sa sporného vlastníctva, ale aj to len čo do nadobúdania
časti spoločnej nehnuteľnosti, nie naopak. Zákonné zastúpenie v zmysle § 16 zákona o pozemkových
spoločenstvách teda neslúži na všetky úkony/činnosti ohľadom spoločnej nehnuteľnosti.

19. K poukazu žalobcu na uznesenie NS SR sp. zn. 6Sžrk/5/2017 správny súd uvádza, že v danom
konaní bolo predmetom súdneho konania rozhodnutie správneho orgánu týkajúce sa pozemkových
úprav (v ktorej sa napr. mohli riešiť veci nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo
je sporné a pod.), najvyšší súd v rámci svojich záverov aj uvádzal, že sa zaoberal povahou
preskúmavaného rozhodnutia a z toho vo svojich záveroch vychádzal, preto ho nemožno automaticky

aplikovať na konanie týkajúce sa zápisu ťarchy na list vlastníctva, čo predstavuje úplne inú situáciu, iné
konanie s inými dôsledkami pre vlastníkov. Súd má za to, že uvedené rozhodnutie NS SR sa týkalo
administratívnych konaní vo veci pozemkových úprav a jeho závery ani nemali za cieľ vykladať § 16
zákona o pozemkových spoločenstvách en bloc na akékoľvek/ všetky konania, ktoré by sa spoločných
nehnuteľností mohli týkať. Za danej situácie súd nepovažoval závery tohto uznesenia za relevantné

pre prejednávanú vec, pričom žalobca ich v podstate ani nijako nevysvetlil či neaplikoval na predmet
tohto konania a zároveň rovnako nevysvetlil a neaplikoval ani ustanovenia § 16 ods. 2 písm. a) a c)
zákona o pozemkových spoločenstvách na predmetnú vec, tieto ustanovenia v žalobe len odcitoval,
pričom nijako bližšie nevysvetlil pod ktoré z vymenovaných konaní by malo spadať žalobcove konanie
v tejto veci.

20. Nakoľko správny súd na základe vyššie uvedeného považoval správnu žalobu za podanú zjavne
neoprávnenou osobou, ktorá nebola účastníkom administratívneho konania ani jej nesvedčí zákonné
ani iné zastúpenie, pristúpil k procesnému rozhodnutiu podľa § 98 SSP, ktorým sa konanie končí.
Z uvedeného dôvodu nebolo nutné ani účelné vec meritórne skúmať (preto po zistení tohto dôvodu vec

ani ďalej nepripravoval na meritórne rozhodnutie), a má za to, že vecné žalobné námietky za danej
situácie presahujú rámec tohto súdneho konania, keďže v ňom došlo k odmietnutiu žaloby.

21. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou, preto ju postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol.

22.Onáhradetrovkonaniasprávnysúdrozhodolpodľa§171ods.1SSPtak,žekeďžežalobcapodaním
žaloby zjavne neoprávnenou osobou zavinil odmietnutie žaloby, súd sa zaoberal otázkou priznania trov
konania žalovanému, avšak per analogiam v nadväznosti na § 168 SSP žalovanému ako orgánu štátnejsprávy možno priznať voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to
možno spravodlivo požadovať, pričom takéto dôvody súd nevzhliadol, a preto žalovanému náhradu trov
konania voči žalobcovi nepriznal.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

3S/10/2025
2

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia oprávnenej osobe na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1, § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak

bolorozhodnutévichneprospech(§442ods.1SSP).Vkonaníokasačnejsťažnostimusíbyťsťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť
a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné
zastúpenie advokátom sa v kasačnom konaní nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.