Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 29, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 20Sa/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101782
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101782.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX C.,
proti žalovanému: Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky, so sídlom: Pribinova
16549/32, 810 08 Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 27.11.2025, doručenou Správnemu súdu
v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ten istý deň, sa žalobca voči žalovanému domáhal vykonania
mimoriadnej vnútornej kontroly na útvare hlavného kontrolóra športu, ktorá bola žalobcovi oznámená
listom žalovaného č. MCRS-2024-OP-002069 zo dňa 12.08.2024 (ďalej len „list žalovaného“).

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.08.2024 listom žalovaný oznámil žalobcovi vykonanie
mimoriadnej vnútornej kontroly v 2. polroku 2024, v súvislosti s prekontrolovaním správnosti postupu pri
vykonaných kontrolách pod č. HKŠ-2024/16 a HKŠ-2024/19. Následne žalovaný listom č. MCRS-20254-
ZA-05862 zo dňa 30.05.2025 oznámil žalobcovi okrem iného, že mimoriadne vnútorná kontrola nebude
vykonaná. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný odmieta vykonať oznámenú, resp. plánovanú mimoriadnu

vnútornú kontrolu s odôvodnením, že žalobca zobral späť dva podnety, na základe ktorých mala byť
vykonaná mimoriadne vnútorná kontrola. Žalobca dodal, že uvedené dva podnety žalovaný založil, bez
odkazu na konkrétny všeobecne záväzný právny predpis, resp. interný predpis žalovaného, t.j. boli
založené nezákonne bez opory vo všeobecnom záväznom právnom predpise, resp. internom predpise
žalovaného. Žalobca zároveň uviedol, že žalovaný je povinný vybavovať akékoľvek podanie v zmysle
konkrétneho všeobecne záväzného právneho predpisu, resp. interného predpisu žalovaného, a nie na

základe žiadosti, požiadavky, resp. oznámenia osoby. Nevykonanie plánovanej mimoriadnej vnútornej
kontroly preto žalobca považuje za nezákonné a účelové, s cieľom zakryť protiprávne konanie bývalého
hlavného kontrolóra športu.

3. Žalobca pripojil k žalobe aj svoje podanie zo dňa 18.05.2025, označené ako „Späťvzatie sťažností,
podnetov na vykonanie kontroly, podaní a odvolaní proti rozhodnutiam o odmietnutí sprístupnenia

informácie-DOPLNENIE“, ktorým okrem iného požiadal žalovaného k začatiu mimoriadnej vnútornej
kontroly, prekontrolovania správnosti vykonaných kontrol pod č. HKŠ-2024/16 a HKŠ-2024/19 na útvare
hlavného kontrolóra športu, tak ako bolo konštatované v liste žalovaného. Žalobca zároveň pripojil
k žalobe svoj podnet adresovaný Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky zo dňa 04.06.2025, v
ktorom žalobca žiadal preskúmať zákonnosť postupu žalovaného, resp. jeho nečinnosti v súvislosti s
výkonom jeho kontrolnej činnosti namierenej dovnútra rezortu, ktorú mal žalovaný realizovať na základe

podania žalobcu zo dňa 18.05.2025. Žalobca pripojil aj Upovedomenie o odložení podnetu žalobcu
Generálnou prokuratúrou SR zo dňa 10.06.2025, v zmysle ktorého bol podnet žalobcu ako nedôvodnýodložený v zmysle § 36a ods. 3 zákona o prokuratúre z dôvodu, že predmetný postup žalovaného nemá
povahu postupu orgánu verejnej správy, keďže procesne sa neuskutočňuje v administratívnom konaní,
ktorého zákonnosť je prokuratúra oprávnená preskúmavať.

4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

5. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

6. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním
postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní
individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

7. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej

správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní,
alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie;
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyniejestav,keďzrozhodnutiaorgánuverejnejsprávyaleboopatrenia
orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po
vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej

zmene okolností.

8. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti
orgánu verejnej správy.

10. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

11. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

12. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o kontrole v štátnej správe“), (1) Orgány kontroly sú povinné vytvoriť v rámci
svojej pôsobnosti organizačné a personálne podmienky na vykonávanie vnútornej kontroly. Vykonávanie
vnútornej kontroly podľa prvej vety môže orgán kontroly zabezpečovať prostredníctvom vykonávania

vnútorného auditu podľa osobitného predpisu. Orgán kontroly upraví systém vnútornej kontroly interným
predpisom. Pri výkone vnútornej kontroly útvarom kontroly sa postupuje primerane podľa základných
pravidiel kontrolnej činnosti. (2) Vnútorná kontrola podľa tohto zákona je kontrola plnenia úloh štátnej
správy vykonávaná útvarmi kontroly a ostatnými odbornými útvarmi orgánu štátnej správy, právnickej
osoby zriadenej orgánom štátnej správy a právnickej osoby založenej orgánom štátnej správy, alebo

zamestnancom určeným vedúcim orgánu kontroly. Vnútorná kontrola je aj kontrola plnenia úloh štátnej
správy zverených zákonom orgánom územnej samosprávy, vykonávaná odborným útvarom príslušného
orgánu štátnej správy.

13. Podľa § 7 ods. 3 zákona o kontrole v štátnej správe, orgány kontroly v rámci vnútornej kontroly a v

rozsahu svojej pôsobnosti kontrolujú najmä
a) plnenie úloh štátnej správy,
b) efektívnosť štátnej správy,
c) vybavovanie petícií a vybavovanie sťažností,d) dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov,
e) plnenie opatrení na nápravu zistených nedostatkov.

14.Správnysúdpredvecnýmprejednanímžalobyskúmalpodmienkyprípustnostisúdnehopreskúmania
žalobou napadnutej nečinnosti žalovaného v rámci vybavovania podnetu žalobcu vo veci vykonania
mimoriadnej vnútornej kontroly na útvare hlavného kontrolóra športu a zistil, že žalobu bolo potrebné
odmietnuť pre neprípustnosť, pretože preskúmavanie postupu žalovaného pri vybavovaní predmetného
podnetu žalobcu, nie je spôsobilým predmetom prieskumu pred správnym súdom.

15. Správny súd podľa vyššie citovaného § 2 a § 6 SSP poskytuje za podmienok ustanovených zákonom
ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb, ak tieto boli porušené
alebo priamo dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej správy. Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa
rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní,
alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

Pri posudzovaní prípustnosti súdneho prieskumu bolo preto potrebné v danej veci posúdiť, či postup
(konanie/nekonanie) žalovaného pri vybavovaní žalobcovho podnetu je administratívnym konaním na
účelysprávnehosúdnehoporiadku,t.j.postupomorgánuverejnejsprávyvrámcivýkonujehopôsobnosti
v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

16.Správnysúdvdanejvecikonštatuje,žepredmetnýpostupžalovanéhonemápovahupostupuorgánu
verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP. Napadnutý postup žalovaného pri výkone kontroly
plnenia úloh štátnej správy a úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy v jednotlivých organizačných
útvaroch ministerstva na základe zákona o kontrole v štátnej správe, sa procesne neuskutočňuje v
administratívnom konaní tak, ako je to legálne vymedzené v § 3 ods. 1 písm. a) SSP, keďže žalovaný pri

vybavovaní podnetov na vykonanie kontroly nevydáva individuálne a normatívne správne akty. Správny
súd zároveň dodáva, že z jednotlivých ustanovení zákona o kontrole v štátnej správe zároveň nevyplýva
povinnosť žalovaného vykonať kontrolu po obdŕžaní podnetu. Naopak je vo výlučnej kompetencii
žalovaného posúdiť, či k vykonaniu kontroly v konkrétnom prípade pristúpi, ak na základe podnetu alebo
z vlastnej činnosti nadobudne podozrenie o nezákonnosti postupu útvaru ministerstva, či iného subjektu,

a zistí právne relevantný dôvod na vykonanie kontroly. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že podávateľ
podnetu (žalobca) nemá právny nárok na vykonanie kontroly, ktorej sa v danom prípade dožaduje, a
žalovaný nie je povinný túto kontrolu vykonať, resp. vo veci podnetu vydať individuálny správny akt.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd v danej veci dospel k záveru, že žalobcom

napadnutý postup žalovaného (nečinnosť) v rámci vybavovania podnetu žalobcu vo veci vykonania
mimoriadnej vnútornej kontroly, nie je nečinnosťou v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) SSP, z dôvodu
absencie administratívneho konania v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP, a preto v danom prípade nie je
prípustný súdny prieskum žalobou napadnutého postupu žalovaného. Neprípustnosť žaloby je dôvodom
na jej odmietnutie. Správny súd preto po zistení, že napadnutý postup žalovaného (nečinnosť) nie je

spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a žalobu z
dôvodu jej neprípustnosti odmietol.

18. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.

19. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

20. Podľa § 171 ods. 2 SSP, ak účastník konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli

vznikli, správny súd prizná náhradu týchto trov ostatným účastníkom konania.

21. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho
riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania

je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov (a pokiaľ
áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia
treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval,
resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. To znamená,že použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k
príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany a následkom je zastavenie konania (m.m. nález
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2010 zo dňa 7.6.2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

3 Sžo 225/2010 zo dňa 25.10.2010, sp. zn. 2 Sžf 2/2011 zo dňa 16.3.2011).

22. Podľa názoru správneho súdu žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby pre jej neprípustnosť, a
bol by povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli. Žalovanému však v
konaní nevznikli trovy konania, a správny súd navyše nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné

od žalobcu spravodlivo požadovať, aby nahradil žalovanému - orgánu verejnej správy, ktorý zamestnáva
zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho na súde zastupujú - trovy konania, preto žalovanému
právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na
Správny súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej

sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.