Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoCsp/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123209772
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dudíková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7123209772.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Dudíkovej a sudcov JUDr.

Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX,
zastúpený JUDr. Jánom Spišákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Idanská č. 17, a 2. F. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v G., H. E. X, proti žalovanej: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave,
Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpená Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri
s.r.o., so sídlom v Košiciach, Bočná č. 10, o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam,
o odvolaní žalobcu v 1. rade proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 11. októbra 2024 č.k.
42Csp/80/2023-271

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalobcovia sú povinní nahradiť žalovanej 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 42Csp/80/2023-271 zo dňa 11.
októbra 2024 rozhodol tak, že žalobu zamietol (I. výrok) a žalovanej voči žalobcovi v 1. a 2. rade priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne, pričom
o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (II.
výrok).

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe doručenej súdu dňa 06.06.2023, ktorou sa žalobca v 1. rade
domáhal určenia neexistencie záložného práva zriadeného na nehnuteľnostiach, zapísaných na LV č.
XXXXX k.ú. I. C. špecifikovaných v žalobnom návrhu, z dôvodu premlčania. Žalobu odôvodnil tým, že
OkresnýsúdKošiceIvkonaníovydanieneodkladnéhoopatreniavočižalovanej,atouloženiapovinnosti
zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti, uznesením sp. zn. 15C/9/2023 zo dňa 17.4.2023
rozhodol o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že tomuto vyhovel a uložil žalovanej

aj povinnosť podať žalobu o určenie neexistencie záložného práva na sporných nehnuteľnostiach.
Žalobca uviedol, že je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcimi sa v katastrálnom
území I. C., okres Košice I, obec Košice - Staré Mesto, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX ako
byt č. X na prízemí vo vchode E. 14 obytného domu súp. č. XXXX na J. K. č. XX, XX, XX, ako aj
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach a na pozemku vo veľkosti 234/10000,
a predmetom konania je určenie, že uvedené nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, prípadne
určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam z dôvodu jeho premlčania. V žalobe uviedol,

že so žalovanou uzavrel zmluvu o hypotekárnom úvere č. 575931308 zo dňa 8.10.2004, na základe
ktorej žalovaná poskytla žalobcovi a jeho bývalej manželke sumu 33.194,- eur a zároveň uzatvorila so
žalobcom a jeho bývalou manželkou zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 8.10.2004. Pohľadávka
žalovanej sa stala splatnou dňa 25.8.2009. Ďalej uviedol, že žalovaná mu zaslala oznámenie o začatívýkonu záložného práva č. 0292/011040/2023 až listom z 26.1.2023, kde ani neuviedla, zaplatenia akej
sumy sa výkonom záložného práva na dobrovoľnej dražbe domáha. Oznámenie o dražbe, z ktorého
nevyplýva výška pohľadávky navrhovateľa dražby, bolo doručené žalobcovi dňa 17.3.2023, vyplýva iba,

že ide o pohľadávku zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. 575931308 zo dňa 8.10.2004. Znaleckým
posudkom bola určená cena predmetných nehnuteľností na sumu 148.000,- eur, čo považuje žalobca za
podhodnotené, keďže byty v širšom centre mesta sa predávajú za 170.000,- eur. Na výzvu dražobníka č.
007/2023 z 1.2.2023 žalobca žalovanej zaslal list z 21.2.2023, kde okrem iného namietal aj premlčanie
záložného práva a žiadal o upustenie od dražby predmetnej nehnuteľnosti. Rovnako listom z 13.4.2023

si uplatnil u žalovanej námietku premlčania záložného práva a výkon záložného práva. Žalobca zároveň
uviedol, že už raz bol postihovaný dobrovoľnou dražbou predmetného bytu pre pohľadávku iného
subjektu, kde bol v súdnom konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby úspešný. K premlčaniu pohľadávky
uviedol,žemázato,žesplatnosťpohľadávkyžalovanejnastalanajneskôr25.8.2009,kedysastalzročný
celý dlh, pričom je možné, že i nastala predčasná splatnosť úveru. Podľa žalobcu nastalo premlčanie
pohľadávky deň po 25.8.2012. Keďže žalovaná ako záložný veriteľ neuplatnila v premlčacej dobe právo

na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zálohu, má to podľa žalobcu za následok,
že ak sa záložca dovolá premlčania, záložný veriteľ nemôže sa úspešne domáhať speňaženia zálohu
(uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku z predaja zálohu).

3.Uznesenímč.k.42Csp/80/2023-188z11.4.2024súdprvejinštanciepripustil,abydokonanianastranu

žalobcu vstúpila žalobkyňa v 2. rade.

4. Na pojednávanie dňa 11.10.2024 súd predvolal strany sporu, na ktoré sa žalobkyňa v 2. rade bez
ospravedlnenia nedostavila. Súd preto pojednával v jej neprítomnosti. Žalobca na pojednávaní doručil
súdu podanie, v ktorom navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby v znení, že záložné právo zriadené na

nehnuteľnostiach neexistuje z dôvodu premlčania, alternatívne žiadal, aby určil, že nehnuteľnosti nie sú
zaťažené záložným právom. Súd bol názoru, že navrhovaný petit žaloby je eventuálny. Napriek tomu,
že žalobca zotrval na názore, že ide o zmenu žaloby, podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca iba
spresnil petit žaloby, preto nešlo o kvalifikovaný návrh na zmenu žaloby. Z podanej žaloby mal súd prvej
inštancie za zrejmé, čoho sa ňou žalobca domáha vychádzajúc z obsahu podanej žaloby.

5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav: Z LV č. XXXXX, k.ú. I. C.
z 12.4.2023 vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
evidovanej na LV č. XXXXX, k.ú. I. C. ako byt č. X na prízemí vo vchode č. 14 v bytovom dome
J. 8 -14, súp. č. 1516, s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve

v podiele 234/10000, pričom na uvedenom LV je zapísaná informatívna poznámka o začatí výkonu
záložného práva v prospech žalovanej a oznámenie o dražbe pre žalovanú ako navrhovateľa dražby. Zo
zmluvy o zriadení záložného práva z 8.10.2004 zistil, že žalovaná ako záložný veriteľ a žalobcovia ako
záložcovia sa dohodli na zriadení záložného práva k sporným nehnuteľnostiam za účelom zabezpečenia
pohľadávky záložného veriteľa, ktorá vznikla zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. 0575931308 zo dňa

8.10.2004 uzatvorenej medzi záložným veriteľom a záložcami ako dlžníkmi. Z výpisu z LV č. XXXXX,
k.ú. I. C. z 28.2.2008 zistil, že predmetné nehnuteľnosti boli v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov,
pričom na ich nehnuteľnosť bol ako ťarcha zapísaný vklad záložného práva v prospech žalovanej
zo zmluvy o hypotekárnom úvere. V zmysle LV bolo ako ťarcha zriadené záložné právo k bytu v
prospech spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z výpisu z LV č. XXXXX, k.ú. I. C.

z 21.11.2023 vyplýva, že na nehnuteľnostiach žalobcov je zapísaná informatívna poznámka o začatí
výkonu záložného práva a dražbe v prospech žalovanej, ako aj ťarcha - vklad záložného práva v
prospech žalovanej. Z notárskej zápisnice N 315/2009, Nz 27907/2009 z 14.8.2009 vyplýva osvedčenie
o priebehu a výsledku dobrovoľnej dražby predmetného bytu pre vydražiteľa UNIT Development, spol.
s.r.o., pre navrhovateľa dražby: Spoločenstvo vlastníkov bytov J. XX, XX, 14. Na základe tejto listiny

bol vykonaný záznam v katastri nehnuteľností a to v rozsahu zápisu vlastníckeho práva k predmetu
dražby v prospech vydražiteľa a výmaz záložného práva žalovanej. Z Rozsudku Okresného súdu Košice
I sp. zn. 10C/402/2009 zo dňa 10.8.2017 zistil, že súd určil dražbu predmetných nehnuteľností zo
dňa 14.8.2009 za neplatnú a následne Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 2Co/211/2018 z
19.12.2019 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Predmetné rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa

25.3.2020. Voči rozsudku odvolacieho súdu bolo v danom spore podané dovolanie, ktoré dovolací súd
odmietol. Následne z výzvy UNIT Development, spol. s.r.o. doručenej žalovanej dňa 21.4.2020 zistil, že
vydražiteľ vyzval žalovanú na vrátenie výťažku dražby vo výške 20.405,67 eur v lehote 7 dní odo dňa
doručenia výzvy. Z vyjadrenia Okresného úradu Košice, katastrálny odbor z 25.10.2023 zistil, že zmluvao hypotekárnom úvere č. 0575931308 zo dňa 8.10.2004 v prospech žalovanej bola opätovne zapísaná
na LV č. XXXXX, k.ú. I. C. na podklade rozsudku Okresného súdu Košice I, sp.zn. 10C/402/2009
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 2Co/211/2018 dňa 11.2.2021. Uvedené

vyjadrenie bolo žalovanej doručené 30.10.2023. Uznesením č.k. 15C/9/20243-32 z 17.4.2023 súd
neodkladným opatrením v II. výroku uložil žalobcovi podať žalobu voči žalovanej o určenie neexistencie
záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam (resp. žalobu o určenie, či tu záložné právo je alebo
nie je). Z Oznámenia o začatí výkonu záložného práva z 26.1.2023 následne zistil, že keďže pohľadávka
banky zabezpečená záložným právom sa stala splatnou v celom rozsahu dňa 25.8.2009 a nebola

zaplatená v celom rozsahu, banka oznámila žalobcovi, že začala s výkonom záložného práva predajom
nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe. Z Oznámenia o dražbe zo dňa 7.3.2023 vyplýva, že dražba
spornej nehnuteľnosti dražobníkom na základe návrhu navrhovateľa dražby (žalovaného) sa mala konať
17.4.2023 o 9:30 hod. Z Oznámenia z 13.3.2023 súd zistil, že dražobník žalobcovi oznámil, že je povinný
strpieť obhliadku nehnuteľnosti, avšak žalobca podaním z 21.2.2023 oznámil dražobníkovi nemožnosť
sprístupniť nehnuteľnosť, žiadajúc o upustenie od dražby a vzniesol námietku premlčania výkonu

záložného práva. Žalobca v podaní z 13.4.2023 ďalej namietal premlčanie záložného práva a výkonu
záložného práva.

6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1, 52 ods.
1 až 4, § 54a, § 151j ods. 1, 2, § 151e ods. 2, § 151md ods. 1, § 100 ods. 1, 2, § 112, § 583

Občianskeho zákonníka, § 21 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách. Za nesporné skutočnosti
považoval uzatvorenie zmluvy o hypotekárnom úvere dňa 8.10.2004 spolu so zmluvou o zriadení
záložného práva medzi stranami sporu, ako aj skutočnosť, že pohľadávka žalovanej z predmetného
úveru zabezpečená záložným právom sa stala splatnou v celom rozsahu dňa 25.8.2009. Konštatoval
tiež, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť úplného tvrdenia rozhodujúcich skutkových okolností a teda,

že ešte pred splatnosťou pohľadávky žalovanej z úveru sa na predmetné nehnuteľnosti dňa 14.08.2009
konaladražba,ktorejnavrhovateľombolospoločenstvovlastníkovbytovavdôsledkujejvykonaniadošlo
k výmazu vkladu záložného práva žalovanej k nehnuteľnosti z LV. Následne súd až dňa 25.03.2020
určil predmetnú dražbu za neplatnú a k obnoveniu zápisu vkladu záložného práva na zabezpečenie
pohľadávky zo zmluvy o hypotekárnom úvere na LV č. XXXXX, k.ú. I. C. v prospech žalovanej došlo

až dňa 11.02.2021.

7. Za sporné považoval to, či predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov sú zaťažené záložným
právom z dôvodu, že žalobca považuje záložné právo za premlčané, resp. pohľadávku žalovanej za
premlčanú. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s otázkou existenciou naliehavého právneho záujmu

žalobcov na určovacej žalobe, ktorý vzhliadol za daný jednak z dôvodu nariadeného neodkladného
opatrenia v konaní sp. zn. XXX/X/XXXX a v ňom uloženej povinnosti podať žalobu vo veci samej, ako
aj preto, že v prípade úspechu v spore by mohli docieliť výmaz zápisu záložného práva k dotknutej
nehnuteľnosti, čím by sa odstránil stav právnej neistoty žalobcov, pričom žalobcovia nemajú inú možnosť
sa domáhať nápravy. Následne sa súd prvej inštancie vysporiadal s námietkou premlčania pohľadávky

a dôvodil, že záložný veriteľ sa môže uspokojiť alebo sa domáhať uspokojenia zo zálohu, teda
domáhať sa výkonu záložného práva aj vtedy, ak zabezpečená pohľadávka je premlčaná, nakoľko
premlčanie zabezpečenej pohľadávky neznamená aj jej zánik. Dôvodil, že žalobcovia v konaní netvrdili
ani jeden zo zákonných dôvodov zániku záložného práva, netvrdili, že k zániku záložného práva došlo
pre zánik zabezpečenej pohľadávky, pričom poukazovanie na premlčanie zabezpečenej pohľadávky

neznamená zánik pohľadávky. Rovnako tak zdôraznil, že ani zmenou vlastníckeho práva k predmetu
dražby nezaniklo v danom prípade záložné právo, nakoľko dražba predmetnej nehnuteľnosti bola určená
súdom za neplatnú, a teda účinky príklepu zanikli ku dňu príklepu. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že k žalobcom tvrdenému premlčaniu záložného práva dňom 26.08.2009 vôbec nedošlo, keďže nedošlo
k uplynutiu 3 ročnej premlčacej doby a navyše premlčanie záložného práva by v danom prípade podľa

súdu bolo v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie za rozhodné skutočnosti považoval to, že
žalovaná nemohla ako záložný veriteľ začať s výkonom záložného práva až do opätovného zápisu
vkladu záložného práva na LV č. XXXXX, k.ú. I. C. dňa 11.2.2021, teda nemohla začať s výkonom
záložného práva po zosplatnení celého dlhu 25.8.2009, keďže ešte pred nadobudnutím splatnosti
pohľadávky žalovanej iný veriteľ (spoločenstvo vlastníkov bytov) začal s výkonom záložného práva,

a to na dobrovoľnej dražbe konanej dňa 14.8.2009, kde došlo k vydraženiu spornej nehnuteľnosti
a aj k výmazu záložného práva žalovanej z LV. Prezentoval právny záver, že práve opätovný zápis
záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý spôsobil vznik záložného práva, mal byť okamihom,
kedy vecno - právne žalovanej vzniklo záložné právo (predtým zriadené zmluvou), k opätovnému zápisuktorého došlo dňa 11.2.2021 a až od opätovného vzniku záložného práva, teda od 12.2.2021 mohla
žalovaná začať s výkonom záložného práva. Uviedol, že mohol zohľadniť skutočnosť, že žalovaná sa
mohla domáhať opätovného zápisu záložného práva do katastra nehnuteľností už po právoplatnosti

rozsudku súdu, ktorým súd určil, že dražba je neplatná, t.j. od 26.3.2020 (keďže dňa 25.3.2020
nadobudol právoplatnosť rozsudok súdu o neplatnosti dražby), kedy trojročná premlčacia doba tiež
neuplynula, keďže k jej spočívaniu došlo začatím dražobného konania, ktoré spôsobilo, že premlčacia
doba vo vzťahu k záložnému právu neplynula (aplikujúc závery prijaté NS SR v rozhodnutí sp.
zn. 5Cdo/64/2020). Súd teda ustálil, že oznámením žalobcom o začatí výkonu záložného práva na

dobrovoľnej dražbe, t.j. deň nasledujúci po doručení oznámenia o začatí výkonu záložného práva
z 26.1.2023 došlo k spočívaniu premlčacej doby, ktorá teda doposiaľ neuplynula, keďže žalovaná
pokračujevovýkonezáložnéhopráva,pretozáložnéprávopremlčanénieje.Zvykonanéhodokazovania
mal za zrejmé, že oznámenie o dražbe bolo žalobcovi v 1. rade doručené pred dňom 21.2.2023,
keďže dňa 21.2.2023 oznámil nemožnosť sprístupniť nehnuteľnosť, žiadal o upustenie od dražby. Aj v
prípade, ak by začala premlčacia doba plynúť po právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti dražby dňa

26.3.2020, trojročná premlčacia doba by uplynula 26.3.2023 a navyše považoval za potrebné zohľadniť
v zmysle tzv. covid nariadení neplynutie premlčacej doby v čase od 27.3.2020 do 30.4.2020 a od
19.1.2021 do 28.2.2021, t.j. počas rozhodného obdobia o ďalších 76 dní, teda premlčacia doba, ktorá by
prípadne začala plynúť od 26.3.2020, neuplynula do začatia dražobného konania žalovanou na základe
oznámenia o začatí výkonu záložného práva z 26.1.2023.

8. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol aplikujúc § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 2 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu, nakoľko v predmetnej veci nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre
nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej.

9. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca v 1. rade navrhujúc rozsudok v celom rozsahu
zrušiť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho
konania.

10. Odvolaním uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p. Má za to,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnych skutkových zisteniach na základe
čiastočne vykonaných dôkazov a na nesprávnej aplikácii predpisov hmotného a procesného práva na
danú vec, čo má za následok vydanie nedostatočne odôvodneného a vecne nesprávneho rozhodnutia
v celom rozsahu. V dôvodoch odvolania poukazujúc na § 139, § 140 ods. 1, § 142 ods. 1, 2 C.s.p.

namieta, že súd prvej inštancie sa uvedenými kogentnými ustanoveniami neriadil, keď s ohľadom na
predbežné právne posúdenie na pojednávaní dňa 22.11.2023 a ustálenú judikatúru nepovažoval návrh
žalobcu v 1. rade za zmenu žaloby, keďže mal za to, že žalobca v 1. rade nedopĺňal ani nemenil
rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe a ani nerozširoval uplatnené právo, čím podľa neho procesne
pochybil. Nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv žalobkyne v 2. rade ako

strany sporu vidí žalobca v 1. rade v postupe súdu, nakoľko predvolanie na pojednávanie na deň
11.10.2024 žalobkyňa v 2. rade neobdržala a v elektronickom súdnom spise sa podľa neho údajná
doručenka z 10.6.2024, ktorou jej malo byť predvolanie doručené, nenachádza. Uvedeným postupom
súdu bola podľa žalobcu v 1. rade žalobkyňa v 2. rade zbavená práva byť vypočutá, práva navrhovať
dôkazy, ako aj práva vyjadrovať sa k nim, práva na kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní, práva na

vysporiadanie sa s relevantnými skutočnosťami. Žalobca v 1. rade ďalej namieta, že súd prvej inštancie
v rozpore s § 161 C.s.p. neprihliadol na nutnosť doručenia návrhu na zmenu žaloby podaním žalobcu
z 10.10.2024 upresneným na pojednávaní dňa 11.10.2024 žalobkyni v 2. rade, ktorá nebola prítomna
na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, v dôsledku čoho má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. Naplnenie odvolacieho

dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. žalobca v 1. rade vzhliada rozhodnutím nesprávne vytvoreným
skutkovým základom tým, že súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dôkazy a dotvoril si skutkový
stav obranou žalovanej záverom, že až od opätovného vzniku záložného práva, teda 12.02.2021 mohla
žalovaná začať s výkonom záložného práva. Zastáva názor, že závery prijaté v rozhodnutí R 27/2023
súd prvej inštancie nekompatibilne považoval za aplikovateľné aj na predmetný spor, nakoľko síce

konštatuje,žeOZv§112upravujespočívaniepremlčacejdobyvprípade,aknastaneprávnaskutočnosť,
premlčacia doba prestáva plynúť a po dopadnutí zákonnej prekážky jej plynutia pokračuje v plynutí,
avšak právnym dôvodom spočívania premlčania je uplatnenie práva veriteľom na súde alebo u iného
orgánu, teda musí ísť o orgán kompetentný uplatnené právo zrealizovať. Žalobca v 1. rade namieta,že žalovaná nikdy a nijako nepostupovala v predmetnej veci vyššie uvedeným spôsobom a nikdy
neuplatnila svoje záložné právo na súde alebo do premlčania pohľadávky ani v dražobnom konaní
a nikdy voči nemu nepôsobilo autoritatívne rozhodnutie súdu, ktorým by súd zakázal žalovanej zdržať

sa výkonu záložného práva až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej. Má za to, že začiatok
premlčacej doby založenej pohľadávky žalobcu z úverovej zmluvy a záložného práva nastal ešte pred
25.8.2009, resp. najneskoršie týmto dňom, a preto záložné právo žalovanej ako vecné bremeno k cudzej
veci, ktoré podlieha premlčaniu podľa OZ, bolo premlčané buď pred dňom 26.8.2009 alebo najneskôr
dňom 26.8.2012. Žalobca v 1. rade v súvislosti s otázkou premlčania záložného práva poukázal

na rozhodnutie II. ÚS 250/2011, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/285/2009
v nadväznosti na ďalší právny osud samotného záložného práva. Namietal, že aplikácia inštitútu dobrých
mravov súdom prvej inštancie neobstojí z dôvodu, že žalovaná uvedenú námietku nevzniesla. Žalobca
má za to, že v danom prípade splatnosť pohľadávky žalovanej nastala najneskôr dňom 25.08.2009, kedy
sa stal zročným celý dlh, pričom je podľa žalobcu v 1. rade možné, že nastala predčasná splatnosť úveru,
ktorú ale nevie presne určiť, nakoľko nedisponuje dokumentami na jej určenie, a teda je možné počítať

beh premlčacej lehoty odo dňa zročnosti splátky, ktorou sa stal zročným celý dlh. Plynutie premlčacej
doby vo vzťahu k dražbou vymáhanej pohľadávke sa podľa žalobcu v 1. rade skončilo najneskôr
dňom 25.08.2012 a po tomto dni nastalo premlčanie pohľadávky. S poukázaním na zmieňovaný nález
ÚS SR sp. zn. II. ÚS 250/2011 zdôraznil, že 3 - ročná premlčacia doba záložného práva neuplynie
skôr, než uplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky, čo je dôsledkom vzájomnej previazanosti

právneho vzťahu založeného zmluvou záložnou a zmluvou, na základe ktorej vznikla zabezpečovaná
pohľadávka. Žalobca je toho názoru, že námietka premlčania záložného práva, ktorá bola žalobcom
v 1. rade vznesená dôvodne a účinne, bráni súdnej vymáhateľnosti premlčaného práva. S poukázaním
na § 112 OZ žalovanej nemohla spočívať premlčacia doba na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky,
nakoľko zo strany žalovanej podľa žalobcu v 1. rade nebol uskutočnený žiaden úkon až do momentu,

kedy došlo k následnému oznámeniu výkonu záložného práva podaním žalovanej č. 0292/011040/2023
zo dňa 26.01.2023.

11. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu v 1. rade v lehote nevyjadrila a neučinila tak ani po vyhovení jej
žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k odvolaniu žalobcu v 1. rade do 15.01.2025.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom a s

prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov vecne správny.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.3.2026 po predchádzajúcom
oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho

súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

14. Odvolací súd sa v intenciách odvolaním vymedzeného zamerania odvolacieho prieskumu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení
konštatuje, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu

prvej inštancie, považuje za vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.) a tiež úplné z hľadiska všetkých
kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými
stranami (§ 387 ods. 3 veta prvá C.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia,
reagujúc tým zároveň na podstatné argumenty žalobcu v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá C.s.p.),
odvolací súd k jeho dôvodom dodáva:

15. Napriek tomu, že žalobca v 1. rade svojimi odvolacími námietkami mienil nastoliť predmetom
odvolacieho prieskumu istý rozsah otázok, odvolací súd sa v dôvodoch tohto rozhodnutia obmedzil len
na tie z nich, ktoré majú z jeho pohľadu pre vec zásadný význam. Odvolací súd zdôrazňuje, že Ústavný
súd SR vo svojej rozhodovacej praxi k potrebnosti zodpovedania nepodstatných otázok formuloval

(tiež) záver, že „...všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania“ (napr. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). V inom rozhodnutí (II. ÚS 200/09) ústavný súd obdobneuviedol, že „...odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo
na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na

riešenie konkrétneho právneho problému“. Žiada sa v tejto súvislosti pripomenúť tiež výstižný záver,
formulovaný ESĽP v rozhodnutí vo veci Ruiz Torija proti Španielsku, v zmysle ktorého „Právo na
spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v
súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho
rozhodnutia považovaný za rozhodujúci“.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu
odnímajú tie procesné práva, ktoré jej zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa strane sporu znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v civilnom sporovom konaní za

účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov.

17. Odvolací súd nevzhliadol naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu v konaní pred súdom prvej
inštancie, nakoľko nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu v 1. rade, že na pojednávanie
dňa 11.10.2024 nebola žalobkyňa v 2. rade predvolaná, nakoľko tejto bolo predvolanie na pojednávanie

riadne doručené dňa 10.06.2024 (doručenka – čl. 202 spisu), na ktoré sa bez ospravedlnenia
nedostavila, a preto súd prvej inštancie odôvodnene pojednával v jej neprítomnosti. Zároveň na
uvedenom pojednávaní súd prvej inštancie rozhodol aj o návrhu žalobcu v 1. rade na doplnenie súhlasu
žalobkyne v 2. rade, ktorý zamietol z dôvodu, že sa nejedná o zmenu žaloby, čo následne riadne
a vecne odôvodnil, a s ktorým záverom odvolací súd, že sa nejedná o zmenu žaloby, v plnom rozsahu

súhlasí. Podanie žalobcu v 1. rade predložené súdu prvej inštancie krátkou cestou na pojednávaní
dňa 11.10.2024, ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania, právny zástupca žalobcu v 1. rade
predložil pre prípad, ak by súd mal pochybnosti o procesnej prípustnosti petitu existencie záložného
práva, alternatívne aby súd určil, že uvedené sporné nehnuteľnosti nie súd zaťažené záložným právom
žalovanej. V zmysle uvedeného návrhu odvolací súd rovnako tak ako súd prvej inštancie nemá za to, že

by šlo o návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo, alebo že by sa jednalo
o podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe v zmysle § 140 ods.
1, 2 C.s.p. V intenciách uvedeného preto odvolací súd rovnako tak nepovažoval za dôvodnú námietku
žalobcu v 1. rade, že by konanie malo inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., nakoľko z dôvodu predbežného právneho posúdenia súdu,

že sa nejedná o zmenu žaloby, nemal povinnosť doručovať uvedený návrh žalobkyni v 2. rade.

18. Odvolacie námietky žalobcu vo veci samej sú takmer totožné s námietkami, ktoré vo svojich
písomnýchpodaniachuplatnilužpredsúdomprvejinštancieatietonemohliprivodiťzmenunapadnutého
rozsudku. Odvolací súd dospel k záveru, že ani jeden zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov

nebol naplnený. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil
skutkový stav, vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 C.s.p., t.j. každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po
preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu

prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá
ust. § 220 ods. 2 C.s.p., preto nemožno konštatovať, že rozsudok trpí nepreskúmateľnosťou. Keďže
ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné
rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na tieto

v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje.

19. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k premlčaniu záložného práva súd prvej inštancie
sa riadil správnou úvahou, keď uviedol, že žalovaná nemohla začať s výkonom záložného práva po
zosplatnení celého dlhu dňa 25.8.2009, tak ako to tvrdí žalobca v 1. rade, keďže v uvedenom čase

bolo záložné právo žalovanej vymazané z LV z dôvodu, že iný veriteľ pred splatnosťou pohľadávky
žalovanej začal s výkonom záložného práva na dobrovoľnej dražbe konanej dňa 14.8.2009, kde
došlo k vydraženiu predmetnej nehnuteľnosti. Teda v čase zosplatnenia úveru síce existovala splatná
pohľadávka žalovanej, avšak záložné právo neexistovalo z dôvodu jeho výmazu v dôsledku vydraženianehnuteľnosti žalobcov (§ 112 OZ). Preto správne súd prvej inštancie uviedol, že až opätovným zápisom
záložnéhoprávadokatastranehnuteľnostívzniklozáložnéprávo,t.j.dňom 12.2.2021,atedaažodtohto
momentu mohla žalovaná začať s výkonom záložného práva. Z uvedeného teda vyplýva, že k začatiu

plynutiapremlčacejlehotyzáložnéhoprávažalovanejdošlodňom12.2.2021,keďžeažtýmtomomentom
žalovaná mohla začať s výkonom záložného práva, teda mohla si ho uplatniť.

20. Odvolací súd považuje zároveň za potrebné uviesť, že nemožno súhlasiť s názorom žalobcu
v 1. rade, že súd prvej inštancie použil absolútne neaplikovateľný judikát (R 27/2023 – rozsudok NS

SR sp. zn. 5Cdo/64/2020), nakoľko v uvedenom rozhodnutí sa najvyšší súd podrobne vysporiadal
práve s otázkou spočívania premlčacej doby v intenciách § 112 OZ a právnym dôvodom spočívania
premlčania, a za príslušný orgán pre zabezpečenie cieľa, ktorý inštitút spočívania má zabezpečiť,
považuje dražobníka ako subjekt, ktorému zákon zveruje oprávnenie zrealizovať právo záložného
veriteľa na výkon záložného práva, ktorým je zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa, preto ho
možno považovať za príslušný orgán v zmysle § 112 OZ. V nadväznosti na uvedené potom začatie

dražobného konania spôsobuje, že premlčacia doba vo vzťahu k záložnému právu neplynie.

21. Z vyššie uvedeného preto odvolací súd má za to, že žalovaná mohla začať s výkonom záložného
práva k nehnuteľnostiam žalobcov od momentu jej opätovného zápisu do katastra nehnuteľností, teda
dňom 12.02.2021, a nakoľko k oznámeniu o začatí výkonu záložného práva predajom nehnuteľností

na dobrovoľnej dražbe došlo dňa 26.01.2023, učinené tak bolo v rámci 3 - ročnej premlčacej lehoty
(premlčacia lehota by uplynula až dňom 12.02.2024).

22. Z týchto dôvodov odvolací súd ako vecne správny potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom zamietavom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcami a

žalovanou, majúcim správny základ v plnom procesnom úspechu žalovanej v spore.

23. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

24. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

25. V odvolacom konaní mala žalovaná plný procesný úspech, a preto jej v súlade s citovaným ust. §
255 ods. 1 C.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).