Decision was made at the court Správny súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Michaela Stankociová
Legislation area – Správne právo – Ostatné
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-8Sa/24/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200411
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Stankociová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200411.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci
žalobkyne: A. B. C., narodená XX. XXXXXXX XXXX, bytom D. XXXX/X, E., zastúpená advokátom JUDr.
Milanom Szőllőssym, so sídlom advokátskej kancelárie Mlynská 28, Košice, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych
veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXX-X/XXXX-E. z 1. februára 2023, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Rozhodnutím z 10. novembra 2022 č. XXXX - XX/XXXX – E. (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)
pobočka žalovanej Bratislava priznal žalobkyni na základe podanej žiadosti doručenej 25. augusta 2022
nárok na celkovú náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré účelne vynaložila na svoje liečenie
v dôsledku pracovného úrazu z 27. februára 2020, v sume 65,30 € a vo zvyšnej časti uplatnených
nákladov v sume 4548,23 € sa náhrada nákladov spojených s liečením nepriznáva.
2. O odvolaní žalobkyne, namietajúcej, že nie je možné svojvoľne rozširovať extenzívnym výkladom
zákonného ustanovenia podmienky pre priznanie nároku na náhradu nákladov spojených s liečením,
rozhodla žalovaná dňa 1. februára 2023 rozhodnutím č. XXXX-X/XXXX-E. (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“), tak, že ho v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie pobočky žalovanej
Bratislava potvrdila.
3. Žalovaná úvodom zhrnula skutkový stav a doterajší priebeh administratívneho konania, podľa ktorého
žalobkyňa dňa 27. februára 2020, o 11.00 hod. u zamestnávateľa E. F. F. E., G., pri pracovnej ceste,
kedy sa stala účastníčkou dopravnej nehody troch áut na križovatke ulíc Žitná a Trnávka, utrpela
pracovný úraz. Dňa 25. augusta 2022 bola pobočke žalovanej Bratislava doručená žiadosť žalobkyne
o priznanie náhrady nákladov spojených s liečením z 15. augusta 2022 spolu so špecifikáciou liečebných
nákladov v celkovej sume 4.445,60 €, špecifikáciou ciest uskutočnených osobným motorovým vozidlom
v celkovej sume 167,93 €, faktúrou č. XXXXXXXX v sume 965,60 € a potvrdením o zaplatení sumy
965,60 €, faktúrou č. XXXXXXXX v sume 3480 € a potvrdením o zaplatení tejto sumy a dokumentom
o priemernej cene pohonných látok.
4. Podklady pripojené k žiadosti boli predložené posudkovej lekárke pobočky žalovanej na posúdenie
účelnosti preukázaných nákladov, ktorá v posudku z 20. októbra 2022 konštatovala, že zdravotný stav
žalobkyne odôvodňoval vynaloženie len niektorých nákladov ktorých náhradu si žalobkyňa uplatnila,
a to za individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom dňa 26. septembra 2021 a dňa 24. októbra2021 z Bratislavy do Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany; a dňa 6. apríla 2022 a dňa 11. mája
2022 z Bratislavy do Národného rehabilitačného centra Kováčová.
5. Posudková lekárka zároveň konštatovala, že zdravotný stav žalobkyne neodôvodňoval individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom dňa 6. februára 2022 a 19. februára 2022 z Bratislavy
do súkromného rehabilitačného centra Adeli Medical Center Piešťany (ďalej len „súkromné rehabilitačné
centrum“), rehabilitáciu v súkromnom rehabilitačnom centre a ubytovanie a stravu poskytnutú v ňom.
Posudková lekárka dôvodila, že tento pobyt nebol doporučený odborným lekárom. Zo zdravotnej
dokumentácie vyplýva, že žalobkyni bola všeobecným lekárom dňa 2. februára 2022 doporučená
len ambulantná rehabilitácia. Súkromné rehabilitačné centrum nepatrí medzi zmluvných partnerov jej
zdravotnej poisťovne, ale ide o nadštandardnú starostlivosť, ktorú si žalobkyňa ako jej klientka hradí
sama. Záverom poznamenala, že v tom čase sa už u žalobkyne jednalo o chronický priebeh choroby,
kde účelne boli vynaložené náklady v súvislosti s kúpeľnou liečbou v Slovenských liečebných kúpeľoch
Piešťany a Národnom rehabilitačnom centre Kováčová, ktoré žalobkyňa absolvovala v mesiacoch
február až máj 2021 a apríl až máj 2022.
6. Z dôvodu podaného odvolania, a zotrvania posudkovej lekárky pobočky na posudkovom závere
z 20. októbra 2022, bola vec postúpená posudkovej lekárke ústredia, ktorá v posudku z 24. januára
2023 konštatovala, že žalobkyňa predložila výmenný lístok z 2. februára 2022, ktorým ošetrujúci lekár
žiada rehabilitačného lekára o odborné vyšetrenie žalobkyne rehabilitačnú terapiu. Chýba však indikácie
lekára so špecializáciou v odbore fyziatria a rehabilitácia. Okrem uvedeného, zdravotná poisťovňa
uviedla, že neeviduje žiadosť žalobkyne o poskytnutie príspevku na úhradu zdravotnej starostlivosti
v súkromnom rehabilitačnom centre a ani na účte žalobkyne sa nenachádza zdravotná starostlivosť
vykázaná súkromným rehabilitačným centrom. Žalobkyňa nemá vyjadrenia revízneho lekára (súhlas/
nesúhlas) po odporúčaní rehabilitácie lekárom s odborným vzdelaním - s atestáciou z odboru fyziatria
a rehabilitácia. Žalobkyňa sa rozhodla absolvovať rehabilitácie v súkromnom rehabilitačnom centre
bez toho, aby splnila podmienky stanovené zákonom umožňujúce jej náklady na takýto pobyt preplatiť.
7. Posudková lekárka zhrnula, že náklady súvisiace s pobytom v súkromnom rehabilitačnom centre
v celkovej sume 4.548,23 € (za 12 dňový pobyt) neboli žalobkyňou vynaložené účelne, pretože neboli
splnené podmienky ustanovené v § 100 zákona č. 461/2003 Z. z., a to v dôsledku absencie
odporúčania odborného lekára (doložené bolo iba odporúčanie všeobecného ošetrujúceho lekára,
ktorý žalobkyňu poslal odborným lekárom) a absencie vyjadrenia revízneho lekára zdravotnej poisťovne.
Okremuvedenéhojeprítomnýmedicínskyrozporvsúvislostisúčelnosťouliečby(zlepšeniezdravotného
stavu) pretože na základe doloženej prepúšťacej správy z pobytu v súkromnom rehabilitačnom
centre sa dá podľa vyjadrenia fyzioterapeuta konštatovať, že u žalobkyne došlo k zlepšeniu tonusu
svalstva (žalobkyňa prišla s mierne zvýšeným tonusom v oblasti zápästia, prstov, palca, krku - stupeň
1 Ashwortovej stupnice a odišla s normotonusom - stupeň 0 ) - chýba popis klinického efektu.
V prepúšťacej správe z Národného rehabilitačného centra Kováčová sa uvádza, že úprava tonusu
svalstva = úprava motorických funkcií, napríklad urobí štipku aj štvrtým a piatym prstov ľavej ruky
- podľa klinického stavu sa hodnotí stupeň ľavostrannej hemiparézy. Medicínsky je nedostatočné a ťažko
akceptovateľné vyjadrenie zlepšenia zdravotného stavu žalobkyne opisom typu „robí menej prestávok,
nárast svalovej sily...“, pretože motorické funkcie a ich obnova majú svoje presné hodnotenia podľa
stupníc a testov. Je potrebné podotknúť, že hospitalizácia žalobkyne v Národnom rehabilitačnom centre
Kováčová (druhýkrát v apríli 2022) bola po absolvovaní liečby v súkromnom rehabilitačnom centre,
pričom podľa prijímacej správy je pri príjme popisovaný tonus svalstva na stupni 1 podľa Ashwortovej
stupnice, pričom súkromného rehabilitačného centra bola žalobkyňa prepustená so stupňom 0, teda
s normotonusom.
8. Žalovaná konštatovala, že vychádzajúc z § 100 ods. 1 a § 153 ods. 4 písm. d) zákona č. 461/2003
Z. z., je účelnosť vynaložených nákladov na liečenie jednou zo základných a zákonom stanovených
podmienok vzniku nároku na ich náhradu, ktorú posudzuje posudkový lekár žalovanej. Účelnosť je
na jednej strane potrebné chápať ako príčinnú súvislosť vynaložených nákladov na liečbu v dôsledku
pracovného úrazu, t. j. v prípade nákladov vynaložených na liečivá je potrebné, aby boli tieto skutočne
indikované (predpísané) a zamerané na liečbu následkov pracovného úrazu. Na druhej strane je
účelnosť vynaložených nákladov potrebné vykladať ako povinnosť žalobkyne počínať si pri vynakladaní
nákladov na liečenie tak, aby tieto náklady vynakladala len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu,
ktorými v prípade žalobkyne liečba následkov pracovného úrazu.
9. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že zo správy zo súkromného rehabilitačného centra z 18. februára
2022 má byť zrejmý celý priebeh rehabilitačnej liečby a liečebné procedúry ktoré absolvovala, žalovaná
uviedla, že žalobkyňa opomína, že náklady vynaložené v súvislosti so súkromným rehabilitačným
centrom neboli vynaložené účelne, pretože žalobkyňa nesplnila základné podmienky ustanovenév paragrafe 100 odseku 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Okrem uvedeného, zdravotná poisťovňa v liste
z 11. októbra 2022 uviedla, že neeviduje žiadosť žalobkyne o poskytnutie príspevku na úhradu
zdravotnej starostlivosti v súkromnom rehabilitačnom centre a takáto starostlivosť nie je vykázaná
ani v účte poistenca. Zároveň, žalobkyňa nevyužila možnosť absolvovania tejto rehabilitačnej liečby
v zdravotníckom zariadení, v ktorom by bolo jej absolvovanie hradené z verejného zdravotného
poistenia.
10. Záverom žalovaná dala do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. apríla
2014 sp. zn. 10Sžso/48/2013, a uzavrela, že tvrdenie žalobkyne, že nie je možné svojvoľne rozširovať
extenzívnym výkladom zákonného ustanovenia podmienky pre priznanie nároku na náhradu nákladov
spojenýchsliečením,pretožežalovanápostupovalavsúladesdoslovnýmvýkladom§100ods.1zákona
č. 461/2003 Z. z..
II. Správna žaloba
11. Voči napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu z dôvodov podľa § 191 ods. 1
písm. c), d) a e) zákona § 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2023
(ďalej len „SSP“), navrhujúc ho spolu s prvostupňovým rozhodnutím pobočky žalovanej zrušiť a vec
vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.
12. Žalobkyňa úvodom skutkovo zhrnula, že dňa 27. februára 2020 bola účastníčkou dopravnej
nehody, pri ktorej utrpela mnohopočetné vážne zranenia s následnou hemiparézou s plégiou vľavo,
poruchu motorickej realizácie reči, poškodenie hlavového nervu a obmedzenie hybnosti krčnej
a hrudnej - bedrovej chrbtice. Žalobkyňa v čase vzniku úrazu pri dopravnej nehode plnila pracovné
úlohy v prospech svojho zamestnávateľa E. F. F. E., G., kde pracovala ako konateľka spoločnosti.
Predmetný úraz je preto úrazom pracovným. Na tomto základe žalobkyňa podala pobočke žalovanej
žiadosť o priznanie náhrady nákladov spojených s liečením následkov pracovného úrazu z 27. februára
2020, o ktorej bolo rozhodnuté tak, že žalobkyni bol priznaný nárok iba vo výške 65,30 €, a vo zvyšnej
časti uplatnených nákladov v sume 4.548,23 € je nárok priznaný nebol.
13.Žalobkyňauviedla,žepriposudzovanínárokunanáhradunákladovspojenýchsliečenímjepotrebné
striktne vychádzať z jasne stanovených podmienok v § 100 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorými sú účelnosť
vynaložených nákladov, príčinná súvislosť s následkami pracovného úrazu, odporúčanie odborného
lekára a absencia úhrady nákladov spojených s liečením z povinného zdravotného poistenia.
14. Čo sa týka účelnosti nákladov, zo správy zo súkromného rehabilitačného centra z 18. februára 2022
je zrejmý celý priebeh rehabilitačnej liečby žalobkyne ako aj to, aké liečebné procedúry absolvovala.
Rovnako je zrejmý výsledok rehabilitačného pobytu. Z obsahu správy je zrejmé, že absolvovaná
liečba jednoznačne splnila svoj účel, keďže viedla k zlepšeniu nepriaznivého stavu žalobkyne.
Náklady boli teda vynaložené účelne. Žalobkyňa pri pracovnom úraze utrpela polytraumu vedúcu
k závažným zdravotným následkom, okrem iného, spočívajúcich v centrálnej hemiparéze s priamym
vplyvom na hybnosť končatín ako aj držanie celého tela, pričom rehabilitačná liečba absolvovaná
v súkromnom rehabilitačnom centre bola zameraná na čiastočné riešenie práve uvedených porúch
hybnosti končatín a držania tela. Z uvedeného je zrejmá priama súvislosť medzi následkami pracovného
úrazu absolvovanou liečbou.
15. Žalobkyňa je toho názoru, že bola splnená aj ďalšia podmienka, a to odporúčanie odborného lekára,
čo je zrejmé zo zdravotnej dokumentácie, keďže jej odborní lekári permanentne odporúčali pokračovať
v rehabilitácii (zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne je zrejmé, že jej stav vyžaduje permanentnú
rehabilitáciu, ktorá bola neustále odporúčaná odbornými lekármi o čom svedčia aj predložené lekárske
správy z ambulancie fyziatricko - rehabilitačného oddelenia z 15. júla 2020 a 2. septembra 2020,
lekárska prepúšťacia správa z Národného rehabilitačného centra Kováčová z 19. mája 2021 a 11. mája
2022 a lekárska správa Kúpele Piešťany z 24. októbra 2021). Nie je pritom primerané poukazovať
na to, že žalobkyni bola odporúčaná len rehabilitácia ambulantnou formou, keďže rehabilitácia ústavnou
formou je komplexnejšia a efektívnejšia a tým pádom aj zvyšuje účelnosť vynaložených nákladov.
16. Žalobkyňa je napokon toho názoru, že je splnená aj podmienka absencie úhrady nákladov
z povinného zdravotného poistenia, čo napokon žalovaná sama konštatuje. Žalobkyňa je toho názoru,
že žalovaná svojvoľnú úvahu extenzívnym výkladom ustanovenia § 100 odseku 1 zákona č. 461/2003
Z. z. neoprávnene rozšírila podmienky pre priznanie požadovaného nároku a konala v rozpore v čl. 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
17. Vo vzťahu k nedoloženie vyjadrenia revízneho lekára žalobkyňa uviedla, že to ma svojím
účelom slúžiť na potvrdenie skutočnosti, že náklady na túto zdravotnú starostlivosť sa neuhrádzajú
z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Táto skutočnosť však nie je sporná a ako dôvod je čisto
formálna. Žalobkyňa pritom naplno využíva možnosť rehabilitácie v štátnom zariadení, o čom svedčia
lekárske správy z Národného rehabilitačného centra Kováčová a kúpeľov Piešťany, avšak z dôvodu,že nemala nárok na ďalší rehabilitačný pobyt medzi uvedenými liečeniami, rozhodla sa absolvovať pobyt
aspoň súkromnom zariadení.
18. Žalobkyňa záverom uviedla, že účelnosť liečby v smere zlepšenia zdravotného stavu potvrdzuje
aj obsah správy z absolvovaného rehabilitačného pobytu zo dňa 18. februára 2022, ktorá je podpísaná
lekárom fyziatrom - balneológom.
III. Vyjadrenie žalovanej
19. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vydarila žalovaná, ktorá po úvodnej časti, v ktorej
zrekapitulovala priebeh administratívneho konania, poukázala na ustanovenie § 100 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. a spornosť splnenia podmienky účelnosti vynaložených nákladov na liečenie žalobkyne
v súkromnom rehabilitačnom centre.
20. Žalovaná zdôraznila, že účelnosť je jednou zo základných zákonom ustanovených podmienok pre
vznik nároku na náhradu nákladov na liečenie. Na jednej strane sa ňou sleduje, či liečenie a náklady
boli skutočne potrebné, teda, či boli indikované a zamerané na liečbu následkov pracovného úrazu. Na
druhej strane sa ňou sleduje, či náklady boli vynaložené iba v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu.
Posúdenie účelnosti je pritom zverené do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia.
Žalovaná v napadnutom rozhodnutí ozrejmila, prečo nebolo možné považovať náklady vynaložené
na rehabilitáciu v súkromnom rehabilitačnom centre za účelné a to, že nebolo doložené odporúčanie
odborného lekára (ale iba odporúčanie ošetrujúceho lekára, ktorý žalobkyňu poslal odbornému lekárovi
s tým, že rehabilitačnú liečbu môže presne indikovať iba rehabilitačný lekár), nebolo doložené vyjadrenie
revízneho lekára zdravotnej poisťovne a vyjadrenie revízneho lekára k liečbe. Okrem uvedeného
dospela posudková lekárka k záveru, že vychádzajúc z prepúšťacej správy z pobytu v súkromnom
rehabilitačnom centre, sú nedostatočné a ťažko medicínsky akceptovateľné vyjadrenia o zlepšení
zdravotného stavu žalobkyne, pretože tieto neodkazujú na presné hodnotenia podľa stupníc a testov.
21. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že z prepúšťacej správy zo súkromného rehabilitačného centra
z 18. februára 2022 je zrejmá celý priebeh rehabilitácie žalovaná zopakovala, že náklady nebolo možné
posúdiť ako účelne vynaložené. Neboli splnené základné podmienky podľa § 100 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. a to z dôvodu absencie odporúčania odborného lekára, ktorý by jej vyplnil návrh na
kúpeľnú liečbu, vyjadrenia revízneho lekára zdravotnej poisťovne a vyjadrenia revízneho lekára k liečbe.
Žalobkyňa nevyužila možnosť absolvovania liečby v zdravotníckom zariadení, v ktorom by jej bolo
hradené z verejného zdravotného poistenia. Záverom opäť poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžso/48/2013 z 9. apríla 2014, v zmysle ktorého zákonodarca nevylučuje,
aby poškodený mohol absolvovať liečbu a účelne vynaložil náklady v súvislosti so svojim liečením
pracovného úradu aj v zariadení, ktoré sa neuhrádza z povinného zdravotného poistenia a že takúto
liečbu môže absolvovať aj bez odporúčania odborného lekára resp. na základe vyjadrenia revízneho
lekára. Inými slovami, nie je bránené, aby poškodený absolvoval liečenie v dôsledku pracovného úrazu
aj inou formou v ním vybranom zariadení, no liečenie ktorého náklady sú uhrádzane podľa § 100 ods. 1
zákona č. 41/2003 Z. z. môže absolvovať iba na základe odporúčania odborného lekára.
IV. Replika žalobkyne
22. V reakcii na vyjadrenie žalovanej zaslala žalobkyňa správnemu súdu repliku, v ktorej uviedla, že
nespochybňuje, že podmienkou pre priznanie náhrady nákladov spojených s liečením podľa § 100 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. je ich účelnosť, no žalovaná žalobkyni vyčíta, že tá nedisponovala odporúčaním
odborného lekára na absolvovanie liečby. Citované ustanovenie pritom nekonkretizuje formu, v akej
má byť takéto odporúčanie poskytnuté ani jeho obsah, v dôsledku čoho má za to, že dostatočné sú
lekárske správy z FRO – ambulancie z 15. júla 2020, 2. septembra 2020 a lekárske prepúšťacie správy
z liečení z 19. mája 2021, 24. októbra 2021 a 11. mája 2022, ktoré možno v zásade považovať za
odporúčania vyžadované podľa § 100 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Zároveň je toho názoru, že pre
odporúčanie liečby nie je nevyhnutné, aby jej ho poskytol rehabilitačný lekár, pretože v súvislosti s jej
diagnózou v dôsledku pracovného úrazu jej už skôr odporučil liečebný pobyt v Kováčovej a Piešťanoch
neurológ. Záverom uviedla, že čo do absencie vyjadrenia revízneho lekára sa jedná o formalitu, pretože
je nepochybné, že žalobkyňa už v roku 2022 nemala nároku na ďalšiu úhradu kúpeľnej starostlivosti
z prostriedkov verejného zdravotného poistenia a teda odpoveď na otázku je nesporná.
V. Konanie na správnom súde a posúdenie veci správnym súdom
23. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol
zriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že
správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súduv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon
súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých
veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.
24. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná
Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 8Sa/24/2023. Od 1. júna 2023 je
na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená
samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou
BA-8Sa/24/2023.
Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania
správneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v
znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
25. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný [§ 10 a § 13 ods. 3 SSP] v konaní o
správnej žalobe sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými
bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom
súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP) dospel k záveru, že
správna žaloba nie je dôvodná.
26. O žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 26. marca 2026 za
prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne, ktorý v jej mene zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu.
Žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnila a súhlasila s prejednaním veci bez jej
prítomnosti.
27. Predmetom prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovanej vo veci priznania nároku žalobkyni na
náhradu nákladov spojených s liečením v súkromnom rehabilitačnom centre Adeli Medical Center, ktoré
vynaložila v dôsledku pracovného úrazu z 27. februára 2020 v sume 65,30 eur, pričom vo zvyšnej časti
uplatnených nákladov v sume 4.548,23 eur jej náhradu nákladov nepriznala.
28. Žalobkyňa namieta, že žalovaná, čo do osvedčenia splnenia podmienok pre priznanie nároku na
náhradu nákladov spojených s liečením, vykladá ustanovenie § 100 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
extenzívne, pričom má za to, že všetky podmienky pre jeho priznanie splnila.
29. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. má poškodený nárok na náhradu nákladov spojených
s liečením, ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby
z povolania na základe odporúčania odborného lekára, ak sa neuhradzujú z povinného zdravotného
poistenia na základe vyjadrenia revízneho lekára.
30. Za účelne vynaložené náklady spojené s liečením sa vo všeobecnosti považujú najmä náklady na
dopravu do zdravotníckeho zariadenia a späť do miesta trvalého pobytu alebo do miesta prechodného
pobytu poistenca náklady správneho charakteru (napr. správne poplatky) a ďalšie výdavky priamo či
nepriamo spojené s liečením poistenca ak na ich úhradu nie je nárok zo zdravotného poistenia. Súdna
prax vykladá pojem účelne vynaložených nákladov spojených s liečením v širšom slova zmysle (R
26/1982), keď za liečebné náklady považuje nielen náklady na samotnú liečbu poškodeného, ktoré
vedú k jeho zlepšeniu zdravia, ale aj náklady za rehabilitáciu poškodeného, na prilepšenie k strave,
preukázateľne a účelne vynaložené na návštevy najbližších príbuzných poškodeného v zdravotníckom
zariadení priaznivo vplývajúce a urýchľujúce liečebný proces (R 28/1980), na ošetrovateľa, osobného
asistenta alebo pomocníčky v domácnosti pri domácich prácach. Účelnosť nákladov sa posudzuje podľa
toho, či boli vynaložené na liečebné úkony alebo lekárske zákroky, vďaka ktorým sa poškodený vyliečil
úplne alebo aspoň prispeli k zlepšeniu jeho zdravotného stavu.
31. Správny súd konštatuje, že kogentné ustanovenie § 100 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
vymedzuje podmienky nároku na náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré musia byť pre jeho vznik
kumulatívnesplnené.Absenciariadnehosplneniačoilenjednejznichmázanásledok,žepoškodenému
nárok priznaný byť nemôže. Týmito podmienkami sú, že poškodený vynaložil náklady spojené s liečením
pracovnéhoúrazualebochorobyzpovolania, ichvynaloženieboloúčelnéatedasplniloúčel,poškodený
absolvoval liečbu na predchádzajúce odporúčanie odborného lekára a že toto liečenie nie je uhrádzané
z povinného zdravotného poistenia na základe vyjadrenia revízneho lekára.
32. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobkyňa skutočne dňa 27. februára 2020 utrpela
pracovný úraz, v nadväznosti na ktorý už skôr absolvovala viacero rehabilitačných pobytov, pričom od 7.
februára2022do19.februára2022absolvovalarehabilitačnýpobytvsúkromnomrehabilitačnomcentre,
za ktorý žiadala úhradu nákladov v sume 4.445,60 € plus cestovné náklady vo výške 167,93 €, o čom
doložila potrebné doklady. Sporným bolo splnenie ďalších troch podmienok a to osvedčenie účelnostivynaložených nákladov, rehabilitácii predchádzajúce odporúčanie odborného lekára a vyjadrenie
revízneho lekára, že rehabilitácia nie je uhrádzaná z povinného zdravotného poistenia.
33. Správny súd vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatuje, že žalovaná založila
napadnutérozhodnutiepredovšetkýmnaposudkuposudkovejlekárkysociálnehopoisteniaz24.januára
2023 posudzujúcej účelnosť vynaložených nákladov spojených s liečením žalobkyne v súkromnom
rehabilitačnomcentreod7.februára2022do19.februára2022,ktoráokremzistenia,žeúplneabsentuje
odporúčanie odborného lekára ako obligatórna podmienka nároku, taktiež zistila, že v dôsledku
medicínskeho rozporu nie je možné konštatovať účelnosť liečby resp. zlepšenie zdravotného stavu
žalobkyne ako následok absolvovania liečby resp. rehabilitácie v súkromnom rehabilitačnom centre.
34. Správny súd nemá odborné znalosti na to, aby spochybňoval alebo rozporoval posudkové závery
posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ktorý v zmysle § 153 ods. 4 písm. d) zákona
č. 461/2003 Z. z. v rámci lekárskej posudkovej činnosti úrazového poistenia posudzuje účelnosť
vynaložených nákladov spojených s liečením. Správny súd však posudzuje, či sú tieto závery dostatočne
odôvodnené a presvedčivé, ako napríklad aj v tu prejednávanej veci. Posudková lekárka žalovanej totiž
v posudku z 24. januára 2023 uvádza, že prepúšťacia správa z pobytu v súkromnom rehabilitačnom
centre je pre chýbajúci štandardný popis klinického efektu liečby nevýpovedná. Poukázala aj na
prijímaciu správu pri príjme žalobkyne na liečbu v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová, ktorú
absolvovala dva mesiace po ukončení liečby v súkromnom rehabilitačnom centre, a z ktorej vyplýva
zhoršenie jej stavu. Podľa posudkovej lekárky bol preto otázny efekt liečby, či bol len prechodný alebo
žiaden resp. či sa jednalo o proklientskú správu. Posudková lekárka zároveň zdôraznila, že v prípade
žalobkyne sa v tom čase jednalo už o chronický priebeh choroby, kde účelne boli vynaložené náklady
v súvislosti s kúpeľnou liečbou v Slovenských liečebných kúpeľoch Piešťany a Národnom rehabilitačnom
centre Kováčová, ktoré žalobkyňa absolvovala už skôr v mesiacoch február až máj 2021 a apríl až máj
2022.
35. Vo vzťahu k podmienke predchádzajúceho odporúčania odborného lekára a k námietke žalobkyne,
že pre absolvovanie liečby nebolo potrebné odporúčanie výlučne rehabilitačného lekára, správny súd
konštatuje, že vychádzajúc zo znenia § 100 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. môže byť takým odborným
lekárom akýkoľvek odborný lekár, ktorý liečenie odporučí, a teda aj neurológ, ako naznačuje žalobkyňa.
V danom prípade však žalovaná zmieňuje odborného lekára so špecializáciou v odbore fyziatria
a rehabilitácia z dôvodu, že žalobkyňa do konania predložila výmenný lístok od všeobecného lekára,
ktorý žiadal o odborné vyšetrenie práve u fyziatricko rehabilitačného lekára. Žalovaná preto celkom
prirodzene očakávala, že žalobkyňa odborného lekára so špecializáciou v odbore fyziatria a rehabilitácia
navštívila a odporúčanie si vopred zabezpečila. Kľúčovým však zostáva, že odporúčanie akéhokoľvek
odborného lekára absentuje úplne, preto je námietka žalobkyne v tomto rozsahu nedôvodná.
36. Explicitnú zákonnú podmienku predchádzajúceho odporúčania odborného lekára nemožno
považovať za splnenú odkazom na lekárske správy obsahujúce všeobecné odporúčania pokračovať
v rehabilitáciách, ktoré sa navyše časovo neviažu k obdobiu roka 2022 (ale predovšetkým k obdobiu
rokov 2020 a 2021), kedy bola rehabilitácia v súkromnom rehabilitačnom centre absolvovaná. Odborný
lekár s ohľadom na aktuálny zdravotný stav poškodeného v rámci odporúčania totiž, o. i., uvedie
najvhodnejšiu formu liečenia, resp. rehabilitácie, a teda, či sa má jednať o ambulantnú formu alebo
ústavnú. Žalobkyňa ako poškodená si nemohla svojvoľne a sama určiť, že ústavná forma je podľa jej
názoru komplexnejšia a efektívnejšia a preto si túto formu liečenia následne sama zvolila.
37. Už iba z uvedených dôvodov, keďže žalobkyňa si vopred a riadne nezabezpečila odporúčanie
odborného lekára a posudková lekárka sociálneho poistenia žalovanej konštatovala, že náklady na
liečbu neboli vynaložené účelne, pričom jej úvahy a závery správny súd vyhodnotil ako dostatočne
zrozumiteľné a presvedčivé (s odkazom na všetky lekárske správy, ktoré boli do konania predložené),
nebolo možné konštatovať, že v prípade žalobkyne bolo preukázané kumulatívne splnenie podmienok
ustanovených v § 100 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Z uvedeného dôvodu je zároveň bezpredmetné,
abysasprávnysúdvenovalďalšímčiastkovýmnámietkamžalobkyne(absentujúcevyjadrenierevízneho
lekára), keďže ani prípadné konštatovanie splnenia tejto podmienky by na nemožnosti priznať jej nárok
na úhradu nákladov spojených s liečením nič nezmenilo.
38. Správny súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaná postupovala správne, pokiaľ
v dôsledku kumulatívneho nesplnenia podmienok vymedzených v § 100 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. žalobkyni nárok na náhradu nákladov spojených s liečením v celom rozsahu nepriznala. Správny súd
preto správnu žalobu zamietol postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP ako nedôvodnú.
39. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni podľa
§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa
§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na
Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.