Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 20, 2026

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 25C/62/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725203724
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baštová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2026:8725203724.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXX/X, XXX XX D., proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX
D., právne zastúpenému JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom, so sídlom Hradné námestie 29, 060 01
Kežmarok, o zaplatenie sumy 736,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 317,- eur, v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 03.10.2025 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 736,- eur titulom náhrady škody a na náhradu trov konania.

2.1 Žalobu odôvodnila tým, že dňa 24.07.2025 išla ako obvykle okolo 6:00 hod. ráno kŕmiť sliepky do
kurníka, keď na svojom dvore našla dvoch psov rasy Husky, ktoré stáli nad mŕtvymi sliepkami. Majiteľ
psov je jej sused, ktorý dlhodobo má problém zabezpečiť, aby jeho psy nevstupovali na iný pozemok.

Pri vstupe na jej pozemok zničili tri ohrady, vošli do hospodárskej budovy aj do kurníka, kde sa dostali
k sliepkam. Na mieste usmrtili 29 sliepok a 1 kohúta, dodatočne ešte zomrelo na poranenia ďalších 8
sliepok. Psy ich podusili a roztrhali. Keď zistila, čo sa stalo, volala na pomoc ľudí, ale nikto neprišiel. V
tom čase už sused s manželkou prichádzali po svoje psy, vzali ich a odišli bez akéhokoľvek vyjadrenia.
Tvrdila, že ešte v ten deň zavolal sused na ňu políciu, pretože vstúpila na jeho pozemok kvôli sliepke,
ktorá tam ušla. Policajti ju informovali o tom, že sused ich zavolal kvôli nej. Práve sa chystala k lekárovi,
a preto nebola pripravená vypovedať ani opísať okolnosti, ako sa všetko stalo. Veľmi si už nepamätá, čo

policajtom povedala, pretože bola v šoku. V priebehu nasledujúcich dní došlo k úhynu ďalších sliepok.
Manželku žalovaného H. F. žiadala, aby prišla po ranené sliepky, tá jej však povedala , že si ich má
dať do mrazničky. Sliepky už nebolo možné konzumovať, mali obrovské rany a boli roztrhané. Náhodou
išla okolo policajná hliadka, ktorú zastavila, a keď sa ich pýtala, čo má robiť, povedali jej, že škodu ma
nahlásiť na obecnom úrade a mŕtve sliepky dať do kanvy.

2.2 Hodnotu hydiny pre účely policajtov ohodnotila firma B., ktorá uviedla hodnotu 1 sliepky na 10,- eur

a celkovú hodnotu škody na 317,- eur. Táto firma však hodnotila jednomesačnú sliepku a jej sliepky
mali v tom čase už štyri mesiace a boli v produktívnom veku, každý deň už znášali vajcia. V septembri
2025 bolo prejednanie priestupku na Obecnom úrade v D. za prítomnosti starostu, na ktoré sa žalovaný
nedostavil a ani nevyjadril svoj postoj. So sumou, ktorú určili ako škodu polícia a obec nesúhlasí, pretožepodľa nej došlo k výraznejším škodám. Konkrétne vyčíslila škodu sliepky vo výške 13,- eur/kus- 481,-
eur (37 kusov), kohúta vo výške 10,- eur, krmiva za štyri mesiace vo výške 72,- eur, vitamínov QQQRQ
vo výške 33,- eur, škodu na vajíčkach vo výške 600 ks x 0,20 eur , t. j. 120,- eur a pletiva vo výške 20,-

eur, t. j. spolu vo výške 736,- eur. Nakoľko je dôchodkyňa a býva sama, sliepky boli pre ňu jej hlavným
záujmom. Predajom vajec si privyrábala k dôchodku a krmivo pre sliepky na mesiac bola pre ňu výrazná
položka v rozpočte. Starostlivosť o sliepky ju stála nemalé úsilie ako aj finančné zdroje. Nakoľko sused
nejaví záujem dohodnúť sa na škode, ktorú spôsobil, pričom je zrejmé, že nezabezpečením svojich
psov umožnil, že jej vznikla škoda a z jej finančného hľadiska ide o výrazný a vážny zásah do

jej príjmov, podaním žaloby uplatnila svoj nárok voči nemu prostredníctvom súdu.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa označila a predložila fotografie uhynutých
sliepok, rozhodnutie Obce D. zo dňa 18.09.2025 č. F.-X/XXXX, odborné vyjadrenie- vyčíslenie škody
spoločnosti B. I. zo dňa 24.07.2025 a leták z predaja hydiny.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.11.2025 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko
nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že nemá záujem dohodnúť sa na škode. Vznik samotnej škody
nepopieral, o čom podľa neho svedčí aj zápisnica o ústnom pojednávaní, konanom na Obecnom úrade
D. dňa 11.09.2025, kde uviedol, že vzniknutú škodu zaplatí. V rámci dokazovania v konaní o priestupku
na Obecnom úrade D., bola firmou B. škoda vyčíslená v celkovej výške 317,- eur a túto sumu jej uhradil

dňa 10.10.2025 formou poštového poukazu. Zároveň zabezpečil aj likvidáciu uhynutej hydiny na vlastné
náklady, napriek tomu, že táto povinnosť v zmysle ust. 29 ods. 5 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej
starostlivosti, patrí majiteľke hydiny. Výšku škody, ktorú uviedla v podanej žalobe považoval za absolútne
nepreukázanú, neprimeranú a umelo navýšenú v snahe dosiahnuť neoprávnený prospech. Tvrdenie
žalobkyne, že dodatočne zomrelo ďalších osem sliepok, za ktoré žiada náhradu škody je účelové,

nakoľko absentuje preukázanie príčinnej súvislosti medzi úhynom sliepok a konaním psov. Suma za
krmivo a vitamíny je nepreukázaná a pri škode na vajíčkach ide len o ničím nepodložené tvrdenie, bez
odôvodnenia príčinnej súvislosti vzniku škody. Napriek podanej žalobe mal záujem o vyriešenie veci
mimosúdne, predovšetkým v záujme zachovania susedských vzťahov.

5. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalovaný označil a predložil kópiu poštového poukazu a
zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 11.09.2025.
6. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 18.12.2025 k vyjadreniu žalovaného zotrvala na podanej žalobe.
Žalovaný sa jej doposiaľ za konanie jeho psov neospravedlnil. Aj naďalej tvrdila, že jej sliepky boli
vysokoznáškové a kupovala ich v cene 10,50 eur/kus. Majiteľ B. sliepky nevidel, a preto nevedela na

základe čoho ich ohodnotil. Poštový poukaz na výplatu hotovosti na pošte neprebrala. Súvislosť medzi
úhynom 8 sliepok dodatočne a konaním psov je podľa nej zrejmý, keďže sliepky uhynuli v týždni po
útoku psov. V záujme zachovania susedských vzťahov požadovala náhradu škody vo výške 736,- eur,
pretože náklady, ktoré uviedla sú reálne a takáto škoda jej aj vznikla. Predložila inzerát z bazoša, kde
sa predávajú 25- týždňové sliepky (nosnice) za 20,- eur/kus, čo je približne vek jej uhynutých sliepok.

7. Žalovaný v ďalšom vyjadrení poukázal na to, že žalobkyňa v spore neuniesla dôkazné bremeno,
pretože neexistuje žiaden relevantný dôkaz o tom, aký typ sliepok jej uhynul, v akom veku, žiadnym
relevantnýmspôsobomnepreukázalapríčinnúsúvislosťmedzidodatočnýmúhynom8sliepokakonaním
psov, keď k ich úhynu týždeň po útoku mohlo dôjsť aj z iných dôvodov, ako je napr. choroba sliepok,

zabitie sliepok, úhyn sliepok v dôsledku konania iných psov, príp. líšky a pod. Vo svojom vyjadrení
potvrdila, že mala vedomosť o existencii poštovej poukážky na zaplatenie škody vo výške 317,- eur,
avšak ju neprebrala bez uvedenia dôvodu, čo možno považovať za prejav jej pasivity voči jeho snahe
vyriešiť celú vec mimosúdne. Predložený inzerát z bazoša, ktorým sa snaží preukázať hodnotu sliepok
je absolútne neprijateľný a nepreukazujúci skutočnú hodnotu sliepok, ktoré jej uhynuli. A keďže doposiaľ

z jej strany nebola preukázaná výška ňou požadovanej škody, aj naďalej trval na zamietnutí žaloby.

8. Súd na prejednanie žalobou uplatneného nároku nariadil na deň 20.03.2026 pojednávanie, na ktorom
strany sporu zotrvali na podanej žalobe a na svojich písomných vyjadreniach. Žalobkyňa nepoprela, že
neprevzala peniaze od žalovaného, a to preto, lebo firma B. ohodnotila mesačnú nosnicu. Rozprávala sa

aj s z riaditeľom B., ktorý jej povedal, že trhová hodnota mladých nosníc je vyššia ako 10,- eur. Aj napriek
tomu, že žalovaný už má psy v koterci, vnikli na jej pozemok aj 14.02.2026, a preto by si mal urobiť aj
riadny plot, lebo je to jeho povinnosť. Do požadovanej sumy aj tak neuviedla všetko, čo dáva sliepkam,
ako napr. kŕmne vápno a jablčný ocot. Žalovaný zdôraznil, že mal záujem v rámci mimosúdneho riešeniasporu sumu vo výške 317,- eur žalobkyni zaplatiť, avšak si ju bezdôvodne neprevzala, nakoľko sa mu
vrátila naspäť dňa 10.01.2026. Navyše v zmysle všeobecne záväzného nariadenia Obce D. J. X/XXXX
je povolený chov hydiny do 10 ks, a keďže ho žalobkyňa porušila, nemôže požadovať náhradu škody

za úhyn 29 sliepok a 1 kohúta. Nesplnila si ani svoju prevenčnú povinnosť pri chove hospodárskych
zvierat, keďže nemala dostatočne zabezpečené ich oplotenie. Okrem toho, že nepreukázala výšku ňou
požadovanej škody krmiva a vitamínov, nemohla vedieť ani to, koľko vajec jej sliepky znesú, odhliadnuc
od legálnosti ich predaja, keďže nemá oprávnenie na podnikanie.

9. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomnými vyjadreniami strán v priebehu sporu, vykonal
dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených stranami, keďže
vykonanie žiadneho z nich nebolo stranami namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či
neúčelné a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zaplatenia sumy 736,- eur a náhrady trov konania z titulu

náhrady škody, ktorá jej mala byť spôsobná úhynom jej sliepok a kohúta po útoku psov žalovaného dňa
24.07.2025, nakoľko s nárokom na jej náhradu bola odkázaná rozhodnutím obce D. J. F.-X/XXXX zo
dňa 18.09.2025.

11. Žalobkyňa býva v obci D. v rodinnom dome, kde na svojom pozemku chová hydinu pre vlastnú

potrebu. Pozemok je podľa jej tvrdenia oplotený. Dňa 24.07.2025 v čase okolo 6:00 hod. dva psy
plemena Husky, patriace žalovanému prešli cez oplotenie, ktoré sa nachádza na hranici pozemkov
žalobkyne a žalovaného a v jej hospodárskej budove (kurníku) usmrtili 29 sliepok (nosníc) a 1 kohúta.
Hydinu našla ráno podusenú a roztrhanú. Ďalších osem sliepok jej malo zahynúť následkom tohto
incidentu do jedného týždňa a celkovo jej tak uhynulo 37 sliepok a 1 kohút. Uvedené dokumentovala

aj predloženými fotografiami.

12. Hodnota uhynutej domácej hydiny vo vlastníctve žalobkyne bola ku dňu 24.07.2025 ohodnotená
odborným vyjadrením spoločnosti B. I., so sídlom K. L. XXX/XXXX, K. na sumu 317,- eur, z toho 29 ks
mladých (mesačných) nosníc vo výške 302,- eur a 1 ks kohúta vo výške 15,- eur.

13. Zo žalobkyňou predloženého letáku vyplýva cena nosníc- mládky 17-20 týždňové vo výške
9,30-10,50 eur/ks. Dňa 31.10.2025 boli na bazoši 25- týždňové sliepky (nosnice) predávané po 20,- eur/
ks.

14. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 11.09.2025 na Obecnom úrade v D. vyplýva, že tohto
pojednávania sa zúčastnil žalovaný, ktorý uviedol, že dňa 24.07.2025 v čase okolo 05:40 hod. počul ako
niekto vonku kričí a plače. Následne vyšiel von pozrieť sa, čo sa deje. Videl, že jeho dva psy plemena
Husky sa nachádzajú u susedy, ktorej podusili sliepky, ktoré mala na dvore. Keď to videl, išiel po psy a
zobral ich k sebe na dvor. Následne sa so susedou A. B. dohodol, že hneď ako sa vráti z práce, celú

vzniknutú škodu jej zaplatí. Všetky sliepky mu priniesla, čo po prepočítaní bolo 29 sliepok. Škodu jej
chcel uhradiť, ale nedalo sa s ňou vôbec komunikovať, a preto zavolal hliadku polície. Psy necháva vždy
v noci pustené voľne na dvore kvôli bezpečnosti. Museli sa nejakým spôsobom dostať cez oplotenie z
pletiva, ktoré je okolo pozemku a následne k sliepkam do susedy. Bolo mu ľúto toho, čo sa stalo. Mŕtvu
hydinu legálne zlikvidoval na jeho vlastné náklady, pričom túto povinnosť mala splniť v zmysle zákona

p. B., majiteľka hydiny. Dňa 28.07.2025 mu priniesla ďalšie dva kusy mŕtvych sliepok, ktoré jej vrátil ku
jej smetnej nádobe. Na zabránenie opakovania tejto udalosti postavil nový bezpečný koterec pre psov,
v ktorom sú psy počas noci.

15. Výsledkom prejednania priestupku bolo rozhodnutie Obce D. J. F.-X/XXXX zo dňa 18.09.2025,

ktorým bol E. F. (žalovaný) uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona č.
282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, ktorého sa dopustil dňa 24.07.2025
a zároveň mu bola uložená pokuta vo výške 50,- eur. Na základe § 70 ods. 2 zákona č. 372/1990
Zb. bola poškodená A. B. (žalobkyňa) s jej nárokom na náhradu škody odkázaná na občianskoprávne
konanie. Obec v odôvodnení konštatovala, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k spáchaniu

skutku došlo, tak, ako je obvinenému E. F. kladené za vinu, a to na danom mieste a v uvedenom čase.
V rámci dokazovania na základe odborného vyjadrenia zo dňa 24.07.2025 pod č. F.- XXX/XXXX-X bolo
zabezpečené vyčíslenie spôsobenej škody v celkovej výške 317,- eur. Prejednanie výšky a spôsobu
náhrady škody spôsobenej obvineným z priestupku prichádza do úvahy v konaní pred správnymorgánom iba v prípade, ak je poškodený aktívny a svoje právo si riadne uplatní, vrátane vyčíslenia
výšky náhrady škody a dôkazov tomu nasvedčujúcich. V tomto konaní však poškodená výšku škody
716,- eur, ktorá jej bola spôsobená, nepreukázala. Táto presahovala spoľahlivo zistenú výšku škody v

správnom konaní vo výške 317,- eur, a preto vyčíslenie nad uvedenú sumu v časti 399,- eur, neposkytuje
dostatočný podklad pre rozhodnutie, nakoľko vznikla u správneho orgánu pochybnosť, či uvedená suma
skutočne zodpovedá vzniknutej škode. Vo veci rekonštrukcie resp. výstavby oplotenia medzi susednými
nehnuteľnosťami Obec D. ako stavebný úrad podá podnet v súlade s § 15 ods. 5 písm. k) stavebného
zákona stavebnému inšpektorátu na vykonanie štátneho stavebného dohľadu s požiadavkou nariadenia

stavebných prác vo verejnom záujme a na ich výkon v rozsahu realizácie oplotenia medzi predmetnými
pozemkami v katastrálnom území D. s cieľom predídenia obdobných problémov do budúcnosti.

16. Poštovou poukážkou na čl. 21 spisu mal súd preukázané, že sumu vo výške 317,- eur žalovaný
zaslal na úhradu žalovanej dňa 10.10.2025.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané zhodné tvrdenia sporových strán, a to, že dňa
24.7.2025, v čase okolo 6:00 hod. dva psy plemena Husky, patriace žalovanému prešli cez oplotenie,
ktoré sa nachádza na hranici pozemkov žalobkyne a žalovaného a žalobkyni usmrtili 29 sliepok (nosníc)
a 1 kohúta. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia obce D., ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania
tohto priestupku, bola mu uložená pokuta vo výške 50,- eur a žalobkyňa bola s nárokom na náhradu

škody odkázaná na občianskoprávne konanie. Nesporné medzi stranami bolo aj to, že odborným
vyjadrením zo dňa 24.7.2025 bola vyčíslená hodnota uhynutej domácej hydiny spoločnosťou B. I. vo
výške 317,- eur, ktorá bola žalovaným uhradená žalobkyni poštovou poukážkou dňa 10.10.2025 a vrátila
samuakoneprevzatádňa10.01.2026.Žalobkyňanerozporovala,žeuvedenúsumuneprevzala,pretože
podľa nej bola zle vyčíslená.

18. Sporná medzi stranami je výška, ktorú si uplatňuje žalobkyňa titulom náhrady škody od žalovaného
presahujúca sumu 317,- eur, t. j. vo výške 419,- eur, ktorú si vyčíslila za sliepky vo výške 13,- eur za kus
(37 sliepok), kohúta vo výške 10,- eur, krmivo za 4 mesiace vo výške 72,- eur, vitamíny vo výške 33,-
eur, vajíčka vo výške 120,- eur a pletivo vo výške 20,- eur, a či aj táto škoda vznikla v priamej príčinnej

súvislosti s konaním psov žalovaného.

19. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,Občianskeho zákonníka“) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,
na majetku, na prírode a životnom prostredí.

20. Podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť
spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

21. Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

22. Podľa § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého vzťahu.

23. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

24. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z. z. ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov (ďalej

len „zákon č. 282/2002Z. z.“); vodiť psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len
osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná
predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá, a zabraňovať
vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť.

25. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z. za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá
psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad.26. Podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 282/2002 Z. z. priestupku sa dopustí ten, kto vedie psa, ak
nezabráni útoku psa na človeka alebo zviera alebo nezabráni inému spôsobu ich ohrozovania psom.

27. Podľa § 150 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov(ďalej„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“)stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

28. Podľa § 151 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú
jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné.

29. Súd citované ustanovenia aplikoval na zistený skutkový stav, pričom dospel k záveru, že žaloba je

čiastočne dôvodná, v ktorom rozsahu jej vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
uvedenú vo výroku tohto rozsudku titulom náhrady škody. V zvyšnej časti žalobu zamietol, pretože v
tomto rozsahu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobkyňou nebola dôvodná.

30. Zodpovednosť chovateľa za škodu spôsobenú domácky chovaným zvieraťom treba posúdiť podľa

ustanovení § 415 a 420 Občianskeho zákonníka, a to z hľadiska potrebného dozoru nad chovaným
zvieraťom (R 5/1981).

31. Právna teória a prax pri určovaní povinnosti nahradiť škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho
zákonníka predpokladá splnenie zákonných podmienok, ktorými sú existencia protiprávneho úkonu

(právny delikt), vznik škody, príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a škodou a zavinenie. Existencia
protiprávneho úkonu (deliktu) sa spája s porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona alebo
z porušenia zmluvného vzťahu, resp. z nedodržania štandardu správania (generálnej prevenčnej
povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka).

32. Súd zisťoval splnenie vyššie označených zákonných podmienok, ktoré žalobkyňa bola povinná
preukázať tým, či nastalo a bolo preukázané faktické správanie (konanie alebo opomenutie) na strane
žalovaného, ktoré by zakladalo porušenie konkrétnej právnej povinnosti ustanovenej zákonom alebo
iným právnym predpisom, zmluvou, prípadne porušenie prevenčnej povinnosti uvedenej v ust. § 415
Občianskeho zákonníka.

33. Žalobkyňa tvrdila, že na strane žalovaného došlo k porušeniu zákonnej povinnosti vyjadrenej v
ust. § 4 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z. z. Podľa označenej právnej úpravy žalovaný, ktorý je držiteľom
psa bol povinný prechádzať, aby jeho pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo
zvieratá. Zároveň bol povinný zabraňovať vzniku škôd na majetku, ktoré by jeho pes mohol spôsobiť. V

nadväznosti na uvedené porušenie právnej povinnosti žalobkyňa vymedzila aj skutkové tvrdenia, podľa
ktorých psy, ktoré má žalovaný v držbe dňa 24.07.2025 našla na svojom dvore, kde zaútočili na jej
hydinu, ktorú následne usmrtili, čím jej bola spôsobená škoda spolu vo výške 736,- eur.

34. Žalovaný skutkové okolnosti tvrdené žalobkyňou nepopieral, o čom svedčí aj to, že v rámci

prejednávania priestupku na obecnom úrade ľutoval to, čo sa jej stalo a chcel jej zaplatiť celú vzniknutú
škodu, ale nedalo sa s ňou komunikovať. Dokonca zlikvidoval legálne aj všetku uhynutú hydinu, ktorú
mu doniesla a postavil nový koterec pre svojich psov. Za protiprávne konanie bol aj uznaný vinným zo
spáchania priestupku podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 282/2002 Z. z. a bola mu uložená pokuta vo
výške 50,- eur. Výšku škody vyčíslenú

odborným vyjadrením zo dňa 24.07.2025 pod č. F.- XXX/XXXX-X vo výške 317,- eur žalobkyni uhradil
dňa 10.10.2025 poštovou poukážkou, ktorá ju neprevzala. V tomto spore popieral len výšku škody nad
317,- eur a žalobkyňou tvrdený úhyn ďalších 8 sliepok v príčinnej súvislosti s konaním jeho psov, ktoré
mu doniesla po týždni od škodovej udalosti.

35. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázanú protiprávnosť konania žalovaného, ktorý porušil
zákonnú povinnosť podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z. z., a to bez akýchkoľvek pochybností,
nielen prejednaním priestupku obcou, ale aj samotným vyjadrením žalovaného, že nepopiera vznik
škody žalobkyne. Svojich psov riadne nezabezpečil a nedostatočne predchádzal, aby nedošlo kuvzniku škody na majetku žalobkyne. So žalobkyňou sa snažil aj dohodnúť na výške škody a túto v
preukázateľnej výške jej aj uhradil dňa 10.10.2025. Nebolo zároveň potvrdené žiadnym dôkazom, že
príčina vzniku škody na strane žalobkyne by bola vo vzťahu k 29 sliepkam a 1 kohútovi odlišná.

36. Žalobkyňa však ničím nepreukázala (okrem predložených fotografií), že k úhynu ďalších 8 sliepok
týždeň po útoku psov žalovaného, došlo práve konaním jeho psov. Na to, aby bola aj v rozsahu
tohto jej tvrdenia úspešná, nepostačovalo z jej strany len obyčajné tvrdenie o tom, že k úhynu 8
sliepok došlo konaním psov žalovaného, ale bolo na to nadväzujúcou jej dôkaznou povinnosťou toto

tvrdenie preukázať, t. j. uniesť dôkazné bremeno. Každá strana je povinná dokazovať skutočnosti, ktoré
tvrdí, pretože v opačnom prípade (neobjasnenie určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej
skutočnosti), ponesie právne následky v podobe zamietnutia žaloby. Nakoľko žalobkyňa nepreukázala
príčinnú súvislosť medzi dodatočným úhynom 8 sliepok a konaním psov žalovaného, súd považoval v
tejto časti jej žalobu za nedôvodnú.

37. K preukázaniu príčinnej súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6M
Cdo 16/2012 zo dňa 30.10.2013, z ktorého cit.: „o vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne
konanie a vznik škody sú v logickom slede, a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik
škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba
pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba

vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej
rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také
konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že
nebyť protiprávneho konania (opomenutia) škodcu, škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou škody je
iná skutočnosť (napr. porušenie zmluvnej povinnosti samotným poškodeným), zodpovednosť za škodu

nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je
otázkou skutkovou. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi
akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť
zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom konkrétne spočíva
škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou

poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), sa príčinná súvislosť
zisťuje.“ Uvedené však zo strany žalobkyne preukázané nebolo.

38. Poslednú podmienku všeobecnej právnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho
zákonníka predstavuje vznik škody. Podľa ustálenej judikatúry škodou sa rozumie majetková ujma

poškodeného, ktorú je možné nahradiť v peniazoch, pritom sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Za
skutočnúškodusapovažujemajetkováujma,ktorájevyjadriteľnávpeniazoch,ktoráspočívavzmenšení
existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné vynaložiť
na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu. Žalovaný nepoprel vznik škody na strane žalobkyne v
bezprostrednej súvislosti so škodovou udalosťou, ale nesúhlasil s vyčíslením výšky škody vo výške nad

sumu 317,- eur.

39. Žalobkyňa vyčíslila majetkovú ujmu v súvislosti s uhynutou hydinou v rozsahu za 37 ks hydiny po
13,- eur, ktorý, ako už súd vyššie uviedol nebol preukázaný a taktiež požadovala náhradu škody za
kohúta vo výške 10,- eur, krmivo za štyri mesiace vo výške 72,- eur, vitamíny QQQRQ vo výške 33,-

eur, škodu na vajíčkach vo výške 600 ks x 0,20 eur , t. j. 120,- eur a pletiva vo výške 20,- eur, t. j. spolu
vo výške 736,- eur. Súd mal však odborným vyjadrením spoločnosti B. I., so sídlom K. L. XXX/XXXX,
K. zo dňa 24.07.2025 zabezpečeným v konaní F./XXXX-X preukázané, že hodnota uhynutej domácej
hydiny vo vlastníctve žalobkyne bola vyčíslená na sumu 317,- eur, z toho 29 ks mladých (mesačných)
nosníc vo výške 302,- eur a 1 ks kohúta vo výške 15,- eur. Žalobkyňa však tvrdila, že nosnice kúpila za

10,50 eur, v čase úhynu boli štvormesačné, znášali vajcia a podľa predloženého inzerátu z bazoša zo
dňa 31.10.2025 boli 25- týždňové sliepky predávané po 20,- eur/ks. Preto ich cena vyčíslená B. nie je
správna. Žalovaný s jej tvrdeniami a požadovanou výškou škody nesúhlasil.

40. V civilnom sporovom konaní platí, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany sú strany

povinné uplatniť včas (§ 153 ods. 1 CSP). Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo zo zreteľom na
hospodárnosť konania. Z uvedeného vyplýva, že strana sporu nemôže „vyčkávať“ s predložením
skutkových tvrdení, resp. s popretím skutkových tvrdení, lebo sa vystavuje riziku sankcie. Sankciaspočíva v tom, že predloženie skutkových tvrdení, resp. popretie skutkových tvrdení a ďalších
prostriedkov procesného úroku a procesnej obrany bude neúčinné. Sudcovská koncentrácia konania
vyžaduje rozhodnutie súdu o tom, že na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany súd nebude

prihliadať. Je výlučne v kompetencii súdu rozhodnúť, či existuje ospravedlniteľný dôvod na predloženie
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany neskôr ako to predpokladá § 153 ods. 1 prvá veta
CSP.

41. Žalovaný už v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 14.11.2025 považoval výšku

škody, ktorú uviedla žalobkyňa za absolútne nepreukázanú, neprimeranú a umelo navýšenú v snahe
dosiahnuť neoprávnený prospech, nakoľko nebol v spore predložený žiaden doklad o veku sliepok a
ďalších žalobkyňou požadovaných nárokoch. Rovnako tak aj na pojednávaní nesúhlasil s vyčíslením
škody, avšak škodu do výšky 317,- eur nepopieral. Súd má za to, že tým účinne poprel tvrdenia
žalobkyne ohľadom výšky škody, keď táto do pojednávania súdu dňa 20.03.2026 nepredložila žiadne
ďalšie prostriedky procesného útoku (skutkové tvrdenia ani dôkazy na preukázanie svojich tvrdení).

Predloženie inzerátu z bazoša zo dňa 31.10.2025, podľa ktorého boli 25- týždňové sliepky (nosnice)
predávané po 20,- eur/ks, je len inzerujúcou ponukou, ktorá nepreukazuje, že tieto sliepky boli naozaj aj
predané za túto ponúkanú cenu. Ani predloženie letáku hydiny (čl. 8 spisu) ničím nepreukazuje skutočnú
hodnotu hydiny v čase vzniku škody. Rovnako tak žalobkyňa ničím nepreukázala nielenže výšku škody
na krmive za štyri mesiace vo výške 72,- eur, vitamínoch QQQRQ vo výške 33,- eur, vajíčkach vo výške

600 ks x 0,20 eur, t. j. 120,- eur a pletiva vo výške 20,- eur, ale ani to, že táto škoda mala vzniknúť
žalobkyni práve konaním psov žalovaného.

42. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní
určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej

preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu. Rozdelenie bremena
vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia objektívneho dôkazného
bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha: Knihovna sborníku
věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten, kto je ohrozený
stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná. Subjektívne bremeno tvrdenia

vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová strana uviesť, aby v spore uspela.
Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho
dôkazného bremena. Subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym
dôkazným bremenom. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva
z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu

priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi spája priaznivý následok norma práva (v
prejednávanom spore je táto norma obsiahnutá v § 420 Občianskeho zákonníka). Z toho je nepochybné,
že rozdelenie dôkazného bremena nie je určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany
rozdelené objektívne dôkazné bremeno, možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana
sporu urobiť.

43. Vychádzajúc z uvedeného pokiaľ chcela žalobkyňa byť v spore úspešná, bola povinná predložiť
skutkové tvrdenia a preukázať, že nastala právna skutočnosť majúca za následok vznik škody v ňou
požadovanom rozsahu. Žalovaný mal právo poprieť skutkové tvrdenia protistrany- žalobkyne a uviesť
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, pretože v opačnom prípade by bolo jeho

popretieneúčinné.Povinnosťoužalovanéhobolovrámcijehodôkaznéhobremenatvrdiťapreukázať,že
nastala právna skutočnosť majúca za následok zánik jeho dlhu celkom alebo sčasti (že plnil žalobkyni).
Za úspešné tvrdenie a unesenie dôkazného bremena zo strany žalobkyne nemožno považovať len jej
tvrdenie o tom, že jej bola spôsobená škoda v inom rozsahu, ako bola doposiaľ preukázaná, keď z jej
strany nebol predložený žiaden dôkaz preukazujúci inú výšku škody. Na účinné popretie žalobkyňou

tvrdených skutočností preto žalovanému len postačovalo tvrdiť, že žalobkyňa v spore neuniesla dôkazné
bremeno nad rozsah škody spôsobenej vo výške 317,- eur. Koniec koncov výšku tejto škody nepopieral
ani pred podaním žaloby a túto aj žalobkyni uhradil .

44. Súd pri vyčíslení výšky škody vychádzal z hodnoty veci (hydiny) vo vlastníctve žalobkyne ku dňu

24.07.2025, ktorá bola nesporná a jej výšku mal preukázanú odborným vyjadrením spoločnosti B. I.,
so sídlom K. L. XXX/XXXX, K. zo dňa 24.07.2025 zabezpečeným v konaní F./XXXX-X, podľa ktorého
hodnota domácej hydiny vo vlastníctve žalobkyne bola vo výške 317,- eur, z toho 29 ks mladých(mesačných) nosníc vo výške 302,- eur a 1 ks kohúta vo výške 15,- eur. Iná výška škody v spore
preukázaná nebola.

45. Vzhľadom k vyššie uvedenému, keďže boli v spore preukázané všetky zákonné predpoklady
všeobecnej zodpovednosti za škodu, súd dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok je dôvodný vo
výške 317,- eur, preto v tomto rozsahu žalobe vyhovel. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu
žalobkyni v peniazoch, nakoľko uvedenie do pôvodného stavu nebolo možné. V prevyšujúcej časti (v
sume 419,- eur) žalobu zamietol, pretože žalobkyňa nepreukázala, že by jej vznikla v príčinnej súvislosti

s konaním psov žalovaného vyššia škoda.

46. Pre úplnosť súd uvádza, že žalovaného zaviazal na úhradu sumy vo výške 317,- eur aj napriek tomu,
že tento už sumu žalobkyni uhradil poštovou poukážkou dňa 10.10.2025. Suma sa mu však vrátila dňa
10.01.2026 od žalobkyne ako neprevzatá. Splnením dlh zanikne len tom prípade, keď je splnený riadne
a včas. V opačnom prípade záväzok dlžníka trvá naďalej. Dlžná suma predstavujúca nespornú výšku

škody je opäť v dispozícii žalovaného, aj keď ju žalobkyňa bezdôvodne odmietla prevziať a nebola napr.
zložená do úschovy, kde by si ju mohla prevziať. Súd preto zaviazal žalovaného na plnenie žalobkyni,
keď navyše aj sám žalovaný uviedol, že uvedenú sumu je pripravený žalobkyni zaplatiť.

47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

Predmetom sporu bol nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 736,- eur. Súd čiastočne vyhovel žalobe a
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 317,- a vo zvyšku žalobu zamietol. Z uvedeného
vyplýva, že žalobkyňa mala procesný úspech v rozsahu 43 % a žalovaný bol procesne úspešný v
rozsahu 57 %. Je zrejmé, že obe strany sporu mali v konaní iba čiastočný úspech, preto súd vyslovil,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 od doručenia na Okresný súd Poprad.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.