Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 27, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-11S/36/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4022200387
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200387.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: Obec
Cabaj-Čápor, Cabaj-Čápor 6, 951 17 Cabaj-Čápor, právne zastúpený: AKMK, s. r. o., advokátska
kancelária, Farská 30, 949 01 Nitra, IČO: 36 859 061, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce,
Masarykova 10, 040 01 Košice, IČO: 00 166 405, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. O-179/2022, č. spisu NIP/NIP_PO/BEZ/2022/3390 zo dňa 30.06.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet správneho súdneho prieskumu

1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Národného inšpektorátu práce (ďalej
len „žalovaný“) č. O-179/2022, č. spisu NIP/NIP_PO/BEZ/2022/3390 zo dňa 30.06.2022 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolanie
podané: Obec Cabaj-Čápor (ďalej len „účastník konania“ alebo „žalobca“) a potvrdil rozhodnutie

Inšpektorátu práce Nitra (ďalej len „inšpektorát práce“) č. 106/22/práv., č. spisu IPNR/IPNR_PRODD/
ROZ/2022/2093 zo dňa 11.04.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)

II. Priebeh administratívneho konania

2. Účastníkovi konania bola prvostupňovým rozhodnutím uložená pokuta vo výške 33.000 eur podľa §
19 ods. 1 písm. a) bod 2 v spojení s § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii

práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) za porušenie povinnosti podľa
§ 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len „zákon
o BOZP“) a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných
požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov (ďalej len „nariadenie vlády“) tým, že účastník
konania ako zamestnávateľ si nesplnil povinnosť v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci vykonať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce v súlade s právnymi predpismi
a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to takým spôsobom,

aby pracovný prostriedok - kombinovaný trojdielny hliníkový rebrík značky ALVE SLOVAKIA – Eurostyl
(ďalej len „rebrík“), ktorý účastník konania poskytol zamestnancovi na používanie, bol na príslušnú
prácu vhodný, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca,
pretože v deň vzniku závažného pracovného úrazu s následkom smrti p. A. B., pracovná zmluva zodňa 15.04.1991 v znení dodatku č. 1 zo dňa 19.12.2012 s druhom práce pracovník elektroúdržby
a vlastnej údržby, správca obecného majetku a zároveň s funkciou vedúceho oddelenia technickej
údržby a verejnej zelene (ďalej len „poškodený zamestnanec“), ktorý utrpel dňa 04.08.2021 o 13:55 na

pracovisku účastníka konania pri oprave vertikálnych látkových žalúzií v zasadacej miestnosti obecného
úradu, pracovný prostriedok poskytnutý zamestnancovi nebol na prácu vhodný v dôsledku jeho zlého
technického stavu, a to konkrétne v dôsledku zlomených plastových pätiek, ktoré zabezpečujú stabilitu
rebríka a poškodeného popruhu, ktorý má zabezpečovať maximálne rozovretia rebríka, v dôsledku čoho
sa rebrík pod poškodeným zamestnancom rozkolísal, stratil stabilitu a padol spolu s rebríkom na podlahu

v zasadacej miestnosti na základe čoho utrpel závažný pracovný úraz s následkom smrti (ďalej len
„správny delikt 1“).

3. Okrem toho mu bola pokuta uložená aj podľa § 19 ods. 1 písm. a) v spojení s § 2 ods. 1 písm. a) bod
tretí zákona o inšpekcii práce za porušenie povinnosti podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP a § 8
ods. 1 nariadenia vlády tým, že účastník konania nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti

týkajúce sa práce v súlade s právnymi predpismi a s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, keďže ku dňu začatia výkonu inšpekcie práce 04.08.2021 na pracovisku účastníka
konania zamestnávateľ nepreukázal, že poškodený zamestnanec bol oboznámený a informovaný o
spôsobe používania pracovného prostriedku, a to rebríka (ďalej len „správny delikt 2“).

4. Poškodený zamestnanec v čase vzniku pracovného úrazu vykonával opravu vertikálnych žalúzií v
zasadacej miestnosti obecného úradu s pomocou rebríka približne vo výške 3 metre na 8 stupni rebríka.
Počasmanipuláciesvertikálnymižalúziaminarebríkuvtvare„A“,zloženéhozdvochčastíbezvysúvacej
tretej časti, sa pod poškodeným zamestnancom rozkolísal, následkom čoho ten stratil stabilitu a spadol
spolu s rebríkom na podlahu zasadacej miestnosti.

5. Inšpektori práce spísali zápisnicu o podaní informácie zo dňa 04.08.2021 a zo dňa 11.08.2021 s p.
C. D., upratovačkou – doručovateľkou. Spísali aj zápisnicu o podaní informácie zo dňa 11.08.2021 s p.
E. F., pracovné zaradenie údržba verejnej zelene, obsluha pracovných prostriedkov obecného úradu. V
rovnaký deň spísali zápisnicu o podaní informácie s p. C. G. - starostom obce. V deň vzniku pracovného

úrazu bola inšpektormi práce vyhotovená aj fotodokumentácia. Predložené boli aj inventárne karty
hmotného a nehmotného investičného majetku, analýza nebezpečenstiev a ohrození a rizík, bezpečný
pracovný postup pri práci na rebríku, návod na používanie hliníkových rebríkov a schodíkov.

6. Podľa inšpektorátu práce zákon uložil zamestnávateľovi vykonávať všetky potrebné preventívne

a ochranné opatrenia na zaistenie BOZP. Ide o širokú škálu najmä technických, organizačných,
personálnych a výchovno-vzdelávacích opatrení. Ak pri používaní pracovného prostriedku nie je možné
v plnom rozsahu zamestnancovi zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia, zamestnávateľ je povinný
vykonať potrebné opatrenia, aby čo najviac obmedzil nebezpečenstvo. K porušeniu právnej povinnosti
v tomto prípade došlo tak, že účastník konania si nesplnil povinnosť v záujme zaistenia BOZP vykonať

opatreniasozreteľomnavšetkyokolnostitýkajúcesaprácevsúladesprávnymipredpismi,abypracovný
prostriedok – rebrík, bol na príslušnú prácu vhodný. Ten na prácu vhodný nebol v dôsledku jeho zlého
technického stavu, a to konkrétne v dôsledku zlomených plastových pätiek, ktoré zabezpečujú stabilitu
rebríka,apoškodenéhopopruhu,ktorýmázabezpečovaťmaximálnerozovretierebríka,vdôsledkučoho
sa rebrík pod poškodeným zamestnancom rozkolísal, ten stratil stabilitu a spadol na základe čoho utrpel

závažný pracovný úraz s následkom smrti.

7. Inšpektorát práce ku kauzálnem nexusu uviedol, že zdrojom pracovného úrazu bol nepriaznivý stav
pracovnéhoprostriedku.Pokiaľúčastníkkonanianeposkytnezamestnancovinaprácuvhodnýbezpečný
pracovný prostriedok, nie je možné zamestnancovi pripísať na vrub príčinu vzniku pracovného úrazu.

Poškodený zamestnanec vykonával pracovnú činnosť, ktorá bola jeho bežnou pracovnou činnosťou
pomocou prideleného pracovného prostriedku. Poskytnutím vhodného pracovného prostriedku, ktorý
by spĺňal technické požiadavky, by účastník konania predišiel používaniu nevyhovujúceho pracovného
prostriedku. Tým, že neposkytol zamestnancovi takýto prostriedok na prácu, naplnil skutkovú podstatu
správneho deliktu 1.

8. Vo vzťahu k správnemu deliktu 2 inšpektorát práce uviedol, že ku dňu začatia výkonu inšpekcie
práce dňa 04.08.2021 na pracovisku účastníka konania, účastník konania nepreukázal, že poškodený
zamestnanec bol oboznámený a informovaný o spôsobe používania pracovného prostriedku. Zpredložených dokumentácií, ako napríklad návodu na používanie hliníkových rebríkov a schodíkov,
záznamových kníh z periodického školenia zamestnancov, záznamu zo školenia a oboznamovania
o BOZP, nevyplýva splnenie si povinnosti účastníka konania oboznámiť zamestnanca aj s vnútornými

predpismi a pravidlami o BOZP. Neinformoval zamestnanca o spôsobe používania pracovného
prostriedku, a tak neuniesol dôkazné bremeno. Strohé konštatovanie o oboznámení s vnútornými
predpismi je nepostačujúce.

9. V rámci správneho konania inšpektorát práce zdôrazňoval zápisnicu spísanú s očitou svedkyňou

pracovného úrazu – p. C. D..

10. Z predložených vnútorných predpisov, ako aj zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti BOZP a ochrany
pred požiarmi je zrejmé, že oboznamovanie poškodeného zamestnanca bolo vykonávané externou
spoločnosťou a nie priamo poškodeným zamestnancom, ktorého náplň práce tak možno chápať ako
organizačné zabezpečenie a kontrolu dodržiavania zákonných lehôt školení a oboznamovaní a nie ako

samotné školenie a oboznamovanie zamestnancov. Treba pritom dodať, že školenie je povinný účastník
konania plniť aj voči vedúcim zamestnancom, a teda poškodený zamestnanec mal byť oboznámený a
informovaný o spôsobe používania pracovného prostriedku.

11. Pri určovaní výšky pokuty vychádzal inšpektorát práce, okrem iného, zo závažnosti zisteného

porušenia povinností a ich následkov, z počtu zamestnancov zamestnávateľa, či zistené porušenie je
dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo ide o ojedinelý výskyt
nedostatku, z pomerov právnickej osoby, z toho či právnická osoba vykonáva činnosť vo verejnom
záujme a podobne.

12. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí potvrdil prvostupňové rozhodnutie inšpektorátu práce. Uviedol,
že vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzala inšpekcia práce zameraná na porušenia
právnych predpisov z oblasti BOZP v príčinnej súvislosti so vzniknutým úrazom (bol zistený jeden
nedostatok; protokol č. INA-84-08-2.2/P-J1-21 zo dňa 28.10.2021 a dodatok č. 1 zo dňa 04.11.2021;
jeho predmetom bol správny delikt 1) a inšpekcia práce zameraná na zaistenie BOZP a na kontrolu

dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (bolo zistených 5 nedostatkov;
protokolč.INA-85-08-2.2/P-B22,B23,B24,B25-21zodňa28.10.2021;jehopredmetombolsprávnydelikt
2).

13. Žalovaný s odkazom na podklady pre vydanie rozhodnutia skonštatoval, že poškodený zamestnanec

v deň vzniku pracovného úrazu vykonával prácu, ktorá mu vyplývala z jeho dohodnutého druhu práce
a z jeho pracovnej náplne, a tak nevykonával túto činnosť na základe vlastného osobného rozhodnutia.
Bol účastníkom konania v legitímnom pracovnoprávnom vzťahu a nevykonával žiadnu činnosť tak, že
by si túto prácu prideľoval sám, ale vyplývala z dohodnutého druhu práce a z jeho pracovnej náplne
určenej zamestnávateľom.

14. Z viacerých dôkazov (inventárne karty hmotného a nehmotného investičného majetku, analýza
nebezpečenstiev a ohrození a rizík, bezpečný pracovný postup pri práci na rebríku) vyplýva, že
rebrík bol zaradený účastníkom konania do používania, že poškodené rebríky sa majú z pracoviska
odstrániť a je zakázané ich používať. Z výpovede svedka je pritom zrejmé, že rebrík sa používal

napriek zlému technickému stavu dlhšiu dobu. Z fotodokumentácie jednoznačne vyplýva, že rebrík
bol v nevyhovujúcom technickom stave a nebol vhodný na bezpečnú prácu. Žalovaný považuje za
nespochybniteľné, že sa rebrík rozkýval v dôsledku jeho zlého technického stavu. Pätky ani popruhy
nemohli plniť funkciu stability. Úvahy účastníka konania o tom, že by mohol spadnúť aj za perfektného
technického stavu považoval vo vzťahu k fotodokumentácii za nemiestne. Nebolo preto potrebné

vykonať znalecké dokazovanie, keďže skutkový stav bol zistený aj inými dostačujúcimi dôkazmi.

15. Žalovaný odmietol aj to, že by nebola preukázaná príčinná súvislosť. Tá bola preukázaná, pričom
znakom skutkovej podstaty je následok v podobe závažného pracovného úrazu s následkom smrti,
čo sa aj udialo. Neobstojí preto argumentácia, že za majetok obce zodpovedal priamo poškodený

zamestnanec.

16. Z predložených dôkazov nevyplýva, že by bol poškodený zamestnanec informovaný o spôsobe
používania pracovného prostriedku, konkrétneho rebríka. Bol len všeobecne oboznámený s vnútornýmipredpismi. O oboznámení s návodom na používanie hliníkových rebríkov a schodíkov nepredložil
účastník konania žiaden dôkaz.

17. K možnému vypočutiu spoločnosti DELTA EN PLUS žalovaný uviedol, že ho nepovažoval za účelné,
keďže dôkazy boli získané aj inou činnosťou a boli dostatočné.

18. Žalovaný rovnako tak zdôraznil, že v danom prípade bol spáchaný správny delikt, ktorý je
postihovaný bez ohľadu na zavinenie, keď postačuje porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka

konania a nie zavinenie.

19. Vo zvyšku sa žalovaný stotožnil s právnym hodnotením inšpektorátu práce.

III. Správna žaloba

20. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 23.08.2022 domáha preskúmania zákonnosti
napadnutéhorozhodnutiavspojenísprvostupňovýmrozhodnutímazrušeniaobochrozhodnutí.Žalobca
označuje obe rozhodnutia orgánov verejnej správy za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c)
až f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

21. K nesprávnemu, resp. nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci, ktorý nemá oporu v
administratívnom spise, uviedol, že zotrváva na svojej doterajšej argumentácii, keďže administratívny
spis neobsahuje žiaden dôkaz, z ktorého bolo možné dospieť k záveru o príčine pracovného úrazu.
Žiaden zo znakov skutkovej podstaty nemožno predpokladať, ale je nevyhnutné ho preukázať.

22.Kprvémuznaku(porušeniepovinností)uviedol,žezadministratívnehospisuvyplýva,žerebríknebol
v dobrom technickom stave. Z dôkazov vyplýva, že za stav majetku žalobcu zodpovedal poškodený
zamestnanec. Inšpektorát práce dospel k záveru, že technický stav rebríka nebol v poriadku v čase jeho
používania poškodeným zamestnancom, v dôsledku čoho sa žalobca dopustil porušenia povinnosti.
Tieto zistenia žalobca nerozporoval.

23. Druhý znak (pracovný úraz) tiež nerozporoval. Poškodený zamestnanec dňa 04.08.2021 vykonával
prácu, pri ktorej došlo k úrazu, počas pracovnej doby, pri plnení práce, ktorú sa sám rozhodol vykonať
bez toho, aby mu bola nariadená.

24. Tretí znak (smrť) je objektívnou skutočnosťou preukázanou listinnými dôkazmi.

25. Štvrtým a piatym znakom sú príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom (ďalej len „súvislosť 1“) a
porušením povinnosti a príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom a smrťou (ďalej len „súvislosť 2“).

26. K súvislosti 1 žalobca uviedol, že musí byť preukázané, že k úrazu s následkom smrti by nedošlo
nebyť porušenia povinnosti žalobcu. Táto zodpovednosť musí byť v konaní riadne preukázaná. Správne
orgány nemali v konaní preukázané, že v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu došlo k pracovnému
úrazu s následkom smrti. Oba orgány vychádzali len z predpokladu existencie súvislosti 1. Zlý technický
stav rebríka mal byť jedinou preukázanou príčinou rozkývania rebríka a následného pracovného úrazu.

Orgány nezisťovali či technický stav rebríka spôsobil pád zamestnanca alebo k pádu mohlo dôjsť aj
zlou manipuláciou s rebríkom, resp. jeho nevhodným použitím, keď k udalosti by tak mohlo dôjsť aj ak
by bol rebrík v perfektnom stave. Toto zisťovanie neprináleží inšpektorátu práce, keďže zamestnanci
nie sú odborne spôsobilými osobami, ktoré by to vedeli posúdiť. Žalobca preto navrhoval vypracovanie
znaleckého posudku, ktorého dôvod nevykonania nie je žalobcovi zrejmý. V tomto bode argumentoval

tým, že treba vziať na zreteľ, že pád z rebríka je častým úrazom nielen pracovným, ktorý je častokrát
spôsobenýnesprávnoumanipuláciousním.Týmtosasprávneorgányvôbecnezaoberali.Beznaplnenia
súvislosti 1 mali orgány preukázané len to, že došlo k porušeniu povinnosti a že došlo k pracovnému
úrazu s následkom smrti. To však nenapĺňa § 19 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o inšpekcii práce, ale
napĺňa § 19 ods. 1 písm. a) tohto zákona za spáchanie, ktorého nie je zákonom stanovená najnižšia

možná pokuta. Na zistenie súvislosti 1 sa vyžaduje, aby podklady, z ktorých orgány vychádzajú, boli
vyhotovenéodbornespôsobilouosobou-správnyorgánmalpostupovaťpodľa§36správnehoporiadku.

27. Žalobca nerozporoval existenciu príčinnej súvislosti 2.28. Podľa žalobcu malo dôjsť k vyhotoveniu odborných podkladov znalcom k príčine pracovného
úrazu. Analogicky možno na tento druh zodpovednosti aplikovať zodpovednostný vzťah zakotvený v

Občianskom zákonníku. Žalobca preto poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 567/2013, kde tento súd zdôrazňoval existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
úkonomškodcuavzniknutouškodou.Správneorgánynapriektomu,ženedisponovaližiadnymdôkazom
o príčinnej súvislosti, dôkazy na návrh žalobcu nezadovážili. Ďalej žalobca uviedol, že nerozporuje
oprávnenia inšpektorátu práce zisťovať príčiny pracovného úrazu, mal však za to, že príčinná súvislosť

medzi zlým technickým stavom rebríka a pracovným úrazom je odbornou otázkou, o ktorej si nemožno
urobiťlenúsudokamábyťriešenánaodbornejúrovni.Správnyorgánjeten,ktonesiedôkaznébremeno,
jeho povinnosťou je riadne preukázať vinu a v prípade pochybností vysloviť nevinu. Orgány mali príčinnú
súvislosť za preukázanú výlučne na podklade vyjadrenia zamestnankyne p. D., ktorá uviedla, že videla,
ako sa rebrík rozkýval, no orgány nezisťovali a ani sa nedopytovali, napr. prečo sa rebrík rozkýval, ako
na ňom poškodený stál, či sa rebríka držal a pod.

29. K nesprávnemu právnemu posúdeniu zisteného skutkového stavu žalobca uviedol, že keďže orgány
nevyhodnotili príčinnú súvislosť ako skutkovú otázku, ale poňali ju ako otázku právnu, tak si urobili sami
úsudok bez existencie dôkazov a ich postup nemožno považovať za zákonný.

30. Vzťahu k správnemu deliktu 2 uviedol, že nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
a došlo k jeho nesprávnemu právnemu posúdeniu. Žalobca zotrval na argumentácii, že sa nedopustil
porušenia povinnosti informovať/oboznámiť zamestnanca o spôsobe používania rebríka, a teda sa
nedopustil správneho deliktu 2. Z náplne práce zamestnanca vyplýva, že zabezpečuje a kontroluje
školenia pracovníkov v oblasti bezpečnosti práce, no napriek tomu nemal správny orgán za preukázané,

že zamestnanec mal vedomosť o predpisoch BOZP, či o návode na použitie rebríka. Na jednej strane
tak správne orgány tvrdia, že náplň práce umožňovala zamestnancovi vykonať prácu, ktorú vykonával v
čase pracovného úrazu, no na druhej strane považujú zamestnanca za osobu, ktorá nemala vedomosť
o tom, ako rebrík používať. Zamestnanec mal k dispozícii vnútorný predpis obce: Bezpečný pracovný
postup pri práci na rebríku ako aj návod na použitie rebríka. Zamestnanec dňa 16.03.2021 absolvoval

školenie s názvom Práce vo výškach a nad voľnou hladinou. Ďalším dôkazom o vedomosti zamestnanca
o spôsobe používania rebríka je doklad zamestnanca na práce vo výškach a nad voľnou hĺbkou vydaný
akreditovaným školiacim strediskom spoločnosťou DELTA EN PLUS. Táto spoločnosť zabezpečovala
pravidelné školenia zamestnancov na úseku BOZP, a to aj o spôsobe používania a rebríka. Žalobca
navrhol vypočuť túto spoločnosť, no správny orgán ju nevypočul. Žalobca mal za to, že preukázal

školenie poškodeného zamestnanca k práci s rebríkom.

31. K nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutí uviedol, že v nich absentujú úvahy správnych orgánov,
ktoré ich viedli k vydaniu rozhodnutí, ako aj vyjadrenie k jednotlivým dôkazom. Rozhodnutia sú preto
zmätočné a nepreskúmateľné.

32. K výške pokuty uviedol, že sčasti nerozporuje zistenie, ktoré je obsahom správneho deliktu 1,
avšak rozporuje tvrdenie, že zlý technický stav rebríka bol príčinou pracovného úrazu a taktiež sa
nestotožnil ani so závermi o spáchaní správneho deliktu 2. Z daného dôvodu mohol inšpektorát práce
uložiť pokutu podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce do 100.000 eur. Nebol naplnený dôvod

na ukladanie pokuty podľa § 19 ods. 1 písm. a) bod 2 tohto zákona; mala sa preto ukladať pokuta v
zákonom stanovenom rozmedzí od 0 do 100.000 eur a nie od 33.000 do 100.000 eur. Žalobca považoval
akúkoľvek výšku pokuty za nepriaznivú, pričom nemožno vylúčiť ani likvidačný charakter takto vysokej
pokuty.

33. Napokon žalobca poukázal na pravidlo in dubio pro reo, t. j. v pochybnostiach v prospech osoby
podozrivej zo spáchania deliktu. Okrem iného žalovaný už v protokole pred začatím správneho konania
označoval žalobcu za zodpovedného za pracovný úraz, a to bez existencie dôkazov, čo je v príkrom
rozpore so zásadou prezumpcie neviny. Napokon poukázal aj na zásadu materiálnej pravdy, podľa ktorej
správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo

najviac zodpovedali skutočnosti.34. Žalobca navrhuje správnemu súdu, aby doplnil dokazovanie o znalecký posudok o príčine vzniku
pracovného úrazu tak, aby došlo k riadnemu preukázaniu príčiny pádu zamestnanca a príčin rozkývania
rebríka, ako aj výsluch spoločnosti DELTA EN PLUS.

35. Žalobca navrhol využitie sankčného moderačného práva súdu a uloženie pokuty od 0 eur do 100.000
eur, tak aby pokuta nemala pre žalobcu likvidačný charakter.

IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

36. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 19.01.2023 (ďalej len „vyjadrenie“). Podľa žalovaného
bola bez pochýb a bez rozporov oboma správnymi orgánmi preukázaná skutková otázka, že hliníkový
rebrík, z ktorého poškodený zamestnanec spadol a následne utrpel pracovný úraz s následkom smrti,
sa rozkýval v dôsledku jeho zlého technického stavu. Nebolo povinnosťou poškodeného zamestnanca
nahlásiť zlý technický stav rebríka, keď ten bol používaný dlhodobo zamestnancami žalobcu. Žalovaný

preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

37. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 20.03.2023 (ďalej len „replika“), kde
zdôraznil, že z fotodokumentácie nevyplýva, že by pätky boli poškodené pred alebo po páde rebríka.
Zlý technický stav však nerozporoval s tým, že pred pracovným úrazom bol rebrík v zlom technickom

stave vzhľadom na chýbajúce jedno pružiace lano a druhé spojené uzlom. Z výpovede p. F. však
nevyplynulo, že by pätky boli v zlom technickom stave, len chýbajúce popruhy. Návod na použitie
rebríka nie je dôkazom o príčine pádu. Žiaden zo zamestnancov neoznámil zlý technický stav rebríka
starostovi, ktorý o ňom tak nemal vedomosť. Žalovaný tak nesprávne nevzal do úvahy výpoveď starostu.
Mala byť zároveň uplatnená zásada v pochybnostiach v prospech obvineného. V spise sa nenachádza

dôkaz, z ktorého by vyplývala príčina pracovného úrazu, resp. o tom, že v dôsledku čoho došlo k pádu
zamestnanca. Žalobca poukázal na to, že napriek tomu, že sa ho domáhal, nezabezpečili orgány
verejnej správy znalecký posudok. Vo zvyšku zopakoval žalobca argumentáciu využitú aj pri správnej
žalobe.

38. Žalovaný sa k replike žalobcu ďalej nevyjadril.

V. Relevantná právna úprava

39. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o inšpekcii práce inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním

právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane
predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.

40. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak
tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,

z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode
alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku
tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená
1. ťažká ujma na zdraví, najmenej 20 000 eur,
2. smrť, najmenej 33 000 eur.

41. Podľa § 19 ods. 4 zákona o inšpekcii práce konanie o uloženie pokuty podľa odsekov 1 a 2 možno
začať do šiestich mesiacov odo dňa ukončenia výkonu inšpekcie práce, najneskôr do troch rokov odo
dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

42. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1
a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)

prvého bodu,
d)skutočnosť,čizistenéporušeniepovinnostíjedôsledkomneúčinnéhosystémuriadeniaochranypráce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku vrátane ojedinelého výskytu nedostatku,ktorý je dôsledkom porušenia právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci zamestnancom,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

43. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci je povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v
súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

44. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za
škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom
pomere.

45. Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi

spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

46. Podľa § 195 ods. 3 Zákonníka práce pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste
do zamestnania a späť.

VI. Nariadenie pojednávania

47. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal

svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje
inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých
veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec,
pôvodne vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/36/2022, bola na základe uvedenej zmeny

právnej úpravy v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č.
3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave
a je vedená pod sp. zn. NR-11S/36/2022.

48. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)

preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu
žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)
a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

49. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na

nariadenom pojednávaní dňa 27.02.2026, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm.
a) SSP, a to za účasti právnej zástupkyne žalobcu, ktorá sa vo svojom ústnom prednese pridržala
predchádzajúcich písomných vyjadrení s dôrazom na nedostatočne zistený skutkový stav a absenciu
znaleckého posudku.

VII. Právne posúdenie veci správnym súdom

50. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím, a to v medziach námietok vymedzených v žalobných bodoch žalobcu,
ktorými žalobca napadol rozhodnutia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) až f) SSP. Kľúčom k ich

posúdeniu je predovšetkým preukázanie naplnenia jednotlivých znakov skutkovej podstaty správneho
deliktu podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce (pozri body 21, 26 a 29 odôvodnenia tohto
rozsudku),keďžeodichnaplneniasaodvíjajúžalobcoveúvahyonaplnenívšetkýchostatnýchžalobných
bodov.

51. Skutková podstata správneho deliktu 1, ktorý inšpektorát práce kládol žalobcovi za vinu, bola podľa
prvostupňového rozhodnutia naplnená spáchaním správneho deliktu § 19 ods. 1 písm. a) bod 2 v spojení
s § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o inšpekcii práce a § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP, t. j.
inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi zaporušenie povinností právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, keď zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je
povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi

predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

52. V prvom rade správny súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom správnych orgánov o tom, že
predmetná skutková podstata zakotvuje správny delikt založený na objektívnej zodpovednosti, pri
ktorej sa na jeho spáchanie vyžaduje protiprávny následok, pričom je irelevantné skúmať, či k nemu

došlo v dôsledku zavineného konania (opomenutia konania) páchateľa. Ide tu o zodpovednosť za
protiprávny stav bez ohľadu na zavinenie. To, že § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce upravuje
objektívnu zodpovednosť, akcentuje aj Najvyšší správny súd (ďalej len „kasačný súd“) (pozri rozhodnutie
kasačného súdu sp. zn. 3Asan/6/2020 zo dňa 08.07.2020, bod 16).

53. V rozhodnutí kasačného súdu sp. zn. 3Asan/6/2020 zo dňa 08.07.2020 bod 16 tento súd ďalej

uviedol: „Zavinenie zamestnanca nie je relevantnou okolnosťou vo vzťahu k deliktuálnej zodpovednosti
zamestnávateľa. Prípadnú relevanciu môže mať iba vo vzťahu ku náhrade škody, ktorá sa skúma v
inom konaní. Prejavuje sa to aj v procesnej oblasti, pretože poškodený zamestnanec nie je účastníkom
konania o správnom delikte zamestnávateľa v časti deliktuálnej zodpovednosti. Prejudikatúru tvorí
rozsudok najvyššieho súdu SR 1 Sžo/130/2008 zo dňa 22.09.2009, ASPI JUD34614SK podľa ktorého

‚pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt podľa § 19 ods. 1 písm. a)
zákona č. 125/2006 Z. z. správny súd nemôže prihliadať na námietky žalobcu o zbavení sa objektívnej
zodpovednosti za pracovný úraz s odkazom na ustanovenie § 196 Zákonníka práce‘. Uvedený právny
názor predstavuje konštantnú judikatúru, ktorú senát v tomto prípade nasledoval.“

54. Hoci žalobca v správnej žalobe neodkazoval na § 196 Zákonníka práce, správny súd považuje
za potrebné uviesť, že obsahovo na viacerých miestach svojej žaloby poukazoval na to, že k pádu
poškodeného zamestnanca nemuselo dôjsť vyslovene v dôsledku zlého technického stavu pätiek
rebríka, ale v dôsledku konania zamestnanca. Podľa názoru správneho súdu je však táto argumentácia
právne bezpredmetná. Z § 19 ods. 1 písm. a) zákona inšpekcii práce totižto vyplýva, že skutková

podstata je naplnená samotným porušením právnych povinností zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci. Skutkovým dôsledkom porušenia týchto povinností v prejednávanom prípade
bol vznik pracovného úrazu s následkom smrti.

55. Správny súd tu podporne poukazuje aj na pojem pracovný úraz ako je vykladaný pracovnoprávnou

teóriou: „Zákonník práce za pracovný úraz výslovne považuje poškodenie zdravia zamestnanca
spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle, náhlym,
násilným a krátkodobým pôsobením vonkajších vplyvov. Môže ísť o vplyvy mechanické, ale aj chemické
a duševné. Za pracovný úraz možno považovať aj úraz, ktorý sa stal pri výkone práce alebo v priamej
súvislosti s týmto výkonom následkom prírodných udalostí. Za pracovný úraz treba považovať aj úraz,

ku ktorému došlo pre plnenie pracovných povinností zamestnanca. O pracovný úraz nejde, ak došlo k
poškodeniu zdravia zamestnanca v čase, keď prekročil, resp. vybočil z plnenia pracovných úloh alebo
činnosti, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť
zodpovednosti len tým, že zamestnanec porušil bezpečnostný predpis. Musí ísť o zavinené porušenie
predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci“ (BARANCOVÁ, H. § 195. In BARANCOVÁ, H. a

kol. Zákonník práce. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 1416). Aj z pracovnoprávnej úpravy tak
vyplýva, že zamestnávateľ sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti bez ďalšieho len tým, že poukáže
na porušenie bezpečnostných predpisov zo strany zamestnanca.

56. Podľa názoru správneho súdu v inkriminovaný deň vykonával poškodený zamestnanec prácu na

pracovisku a došlo tu k pracovnému úrazu. Súd poukazuje na administratívny spis, z ktorého zistil
(administratívny spis, príloha č. 1), že poškodený zamestnanec mal so žalobcom uzatvorenú pracovnú
zmluvu odo dňa 15.04.1991, ku ktorej boli spísané dodatok č. 1 (k 01.01.2013) a dodatok č. 2 (k
01.10.2017). Z nich vyplynulo, že poškodený zamestnanec bol pracovníkom elektroúdržby a vlastnej
údržby, správca obecného majetku, funkcia: vedúci oddelenia technickej údržby a verejnej zelene.

Z pracovnej náplne k pracovnej zmluve vyplynulo, že jeho úlohou bolo, okrem iného, spravovať a
robiť dozor nad obecným majetkom, technickými objektmi a zariadeniami po hospodárskej a technickej
stránke (bod 1 pracovnej náplne), či zabezpečovať a kontrolovať školenia pracovníkov po stránke
bezpečnosti práce a protipožiarnej ochrany v zmysle platných predpisov (bod 16 pracovnej náplne).Z daného dôvodu sa preto správny súd stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného (s. 8/9
napadnutého rozhodnutia), podľa ktorej poškodený zamestnanec v deň vzniku pracovného úrazu
vykonával prácu, ktorá mu vyplývala z jeho dohodnutého druhu práce a z jeho pracovnej náplne.

Túto činnosť nevykonával na základe vlastného osobného rozhodnutia, ale ako osoba v legitímnom
pracovnom vzťahu ju vykonával na základe pracovnej náplne určenej mu jeho zamestnávateľom, t. j.
žalobcom. Zároveň z pracovnej náplne vyplynulo, že vo vzťahu k BOZP poškodený zamestnanec bol
zodpovedný za organizačné zabezpečenie školení pracovníkov, pričom jednotlivé školenia vykonávala
externá spoločnosť, nie samotný poškodený zamestnanec (s. 12 napadnutého rozhodnutia). V tejto

súvislosti správny súd pripomína žalobcovi, že primárnym subjektom zodpovedným za dodržiavanie
povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je žalobca ako zamestnávateľ a nie
zamestnanec.

57. Z hľadiska skutkového stavu správny súd poukazuje aj na vyhotovenú fotodokumentáciu
(administratívny spis, príloha č. 9) týkajúcu sa rebríka. Opis skutkového stavu zistený správnymi orgánmi

(napr. s. 3 prvostupňového rozhodnutia) súhlasí s predloženou fotodokumentáciou.

58. Z dokumentu bezpečný pracovný postup pri práci na rebríku (administratívny spis, príloha č. 3)
vyplynulo, že poškodené a neúplné rebríky sa nesmú používať. Zlý technický stav rebríka pritom
nerozporuje ani samotný žalobca, a to v časti týkajúcej sa poškodenia šnúr na rebríku.

59. Na základe skutkového stavu, náležite zisteného orgánmi verejnej správy, sa tak správne súd
stotožňuje s hodnotením, podľa ktorého dňa 04.08.2021, teda v deň vzniku pracovného úrazu,
poškodený zamestnanec vykonával opravu závesov na rebríku a pri oprave týchto závesov, ako činnosti,
ktorá tvorila súčasť jeho pracovnej náplne, spadol a následkom jeho pádu došlo k jeho úmrtiu.

60. Súd poukazuje na to, že právna argumentácia žalobcu je právnou argumentáciou, ktorá sa dotýka
zodpovednosti za náhradu škody ako súkromnoprávneho inštitútu a nie verejnoprávnej zodpovednosti
za spáchanie správneho deliktu. Uvedené vyplýva zo žaloby (pozri s. 12 až 16 žaloby), kde žalobca
poukazuje, okrem iného, na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/191/2017,

prípadne Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 567/2013 (pozri žalobný bod bližšie
špecifikovaný v odseku 28 odôvodnenia tohto rozsudku). V obidvoch prípadoch však tieto súdy
pojednávali o zodpovednosti za škodu (ako súkromnoprávny inštitút) a nie je o zodpovednosti za
spáchanie správneho deliktu ako verejnoprávneho inštitútu. Z uvedeného dôvodu preto správy súd na
tieto rozhodnutia nemôže prihliadať. Správny súd poukazuje na znaky skutkovej podstaty správneho

deliktu, ktorými v prejednávanom prípade sú: subjekt, objekt a objektívna stránka. Subjektívna stránka
sa v danom prípade neskúma. K naplneniu týchto znakov pozri bližšie body 52 až 59 odôvodnenia tohto
rozsudku.

61. Skutková podstata správneho deliktu tak bola naplnená vznikom pracovného úrazu s následkom

smrti a v dôsledku porušenia povinnosti zamestnávateľa, keď poskytol poškodenému zamestnancovi
pracovný prostriedok (rebrík), ktorý nebol vhodný na prácu v dôsledku jeho zlého technického stavu.
Správny súd tu opätovne poukazuje na fotodokumentáciu, ako aj na vyjadrenie samotného žalobcu,
ktorý zlý technický stav rebríka sčasti nenapádal.

62. Pokiaľ ide o žalobcom namietané nevykonanie znaleckého dokazovania správny súd v zhode
s názorom žalovaného uvádza, že skutkový stav bol zistený aj na základe iných dôkazných prostriedkov
(fotodokumentácia a svedecké výpovede) s tým, že znalecké dokazovanie by malo predovšetkým
význam pri prípadnej náhrade škody a nie vo vzťahu k naplneniu znakov skutkovej podstaty
správneho deliktu, ktoré boli podľa názoru správneho súdu naplnené. Orgány verejnej správy zároveň

odôvodnili, prečo nepristúpili k znaleckému dokazovaniu, pričom toto odôvodnenie možno považovať
za dostačujúce. Zároveň správny súd uvádza, že žalobcovi nič nebránilo zabezpečiť si súkromný
znalecký posudok, ktorý by bol následne na to, po jeho predložení, podkladom pre vydanie rozhodnutia
prvostupňového orgánu ako akýkoľvek iný podklad predložený účastníkom správneho konania.

63. Vzhľadom na uvedené tak žalovaný správne ukladal pokutu v rozmedzí od 33.000 eur do 100.000
eur, pričom uložil pokutu v minimálnej sadzbe, presne 33.000 eur.64. Vo vzťahu k správnemu deliktu 2 správny súd uvádza, že táto skutková podstata bola podľa
žalovaného naplnená v dôsledku nepreukázania informovania poškodeného zamestnanca o spôsobe
používania rebríka, pričom žalobca preukazuje takéto oboznámenie poukazom na viaceré dokumenty,

ako sú: smernica na poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, bezpečný pracovný
postup pri práci na rebríku, záznamová kniha periodického školenia zamestnancov alebo návod na
použitie rebríka (administratívny spis, prílohy č. 2-5). Zároveň sa žalobca v tejto súvislosti domáhal aj
výpovede externej spoločnosti DELTA EN PLUS.

65. Súd sa stotožňuje s hodnotením orgánu verejnej správy, podľa ktorého z predložených dokumentov
nevyplýva, že by bol poškodený zamestnanec informovaný o spôsobe používania rebríka, pričom
zdôrazňuje, že technický stav tohto rebríka bol nevhodný. Správne orgány však mohli vypočuť aj externú
spoločnosť DELTA EN PLUS (bod 34 odôvodnenia tohto rozsudku), čo však nevykonali, avšak tento
svoj záver odôvodnili poukazom na iné dôkazy zistené v rámci skutkového stavu a tak považovali túto
výpoveď sa nadbytočnú.

66. Správny súd je toho názoru, že toto vypočutie mohlo prebehnúť a mohlo prispieť k lepšie zistenému
skutkovému stavu veci. Uvedené pochybenie však správny súd nehodnotí ako natoľko závažné a
pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť. Tento záver odôvodňuje osobitosťami
predmetného prípadu. Tou osobitosťou je predovšetkým to, že bola naplnená skutková podstata podľa

§ 19 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o inšpekcii práce a zároveň žalovaný uložil pokutu na spodnej hranici
tohto deliktu, t. j. presne vo výške 33.000 eur. Zopakovanie administratívneho konania by neviedlo k
priaznivejšiemu posúdeniu skutku a k jeho prekvalifikovaniu na všeobecnú skutkovú podstatu podľa §
19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce. V predmetnom prípade bol identifikovaný následok smrti,
tak bolo možné uložiť pokutu od 33.000 eur do 100.000 eur.

67. Vo vzťahu k neuznaniu výpovede starostu, ktorý uviedol, že nemal vedomosť o zlom technickom
stave rebríka, správny súd opätovne zdôrazňuje, že zodpovednosť za technický stav pracovných
pomôcok poskytnutých zamestnancov znáša v prvom rade zamestnávateľ a nie zamestnanec. Správne
orgány tu poukázali na ostatné dôkazné prostriedky, z ktorých vyvodili dostatočne zistený skutkový

stav, ktorý odôvodňoval preukázanie naplnenia skutkovej podstaty aj všeobecnej skutkovej podstaty
podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce. V tejto súvislosti sa nepreukázalo, že poškodený
zamestnanec bol oboznámený a informovaný o spôsobe používania pracovného prostriedku - rebríka.

68. Žalobca v žalobných bodoch ďalej napadol nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí (bod 31

odôvodnenia tohto rozsudku). Správny súd sa vyhodnotil túto žalobnú námietku ako všeobecnú.
Rozhodnutia obsahujú tak skutkovú stránku veci, právnu stránku veci, ako aj právnu subsumpciu
a odôvodňujú svoje závery. Vzhľadom na to, že znaky skutkovej podstaty správneho deliktu boli
jednoznačne naplnené, nevidel správny súd dôvod na aplikáciu zásady in dubio pro reo (bod 33
odôvodenia tohto rozsudku).

69. Žalobca v žalobe napadol aj výšku pokuty a jej likvidačný charakter (body 32 a 35 odôvodenia
tohto rozsudku). K uvedenému správny súd podotýka, že žalovaný uložil žalobcovi pokutu v minimálnej
zákonnej výške. K moderácii peňažnej pokuty by správny súd mohol pristúpiť len za splnenia podmienok
podľa § 198 ods. 2 SSP, t. j. len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej

správy. Vzhľadom na to, že ani orgán verejnej správy nemohol rozhodnúť o uložení pokuty nižšej ako
33.000 eur, nemá ani správny súd právomoc rozhodnúť inak (t. j. nižšie ako 33.000 eur). K námietke
o likvidačnom charaktere pokuty správny súd uvádza, že toto hodnotenie žalobca v žalobe ničím
nepodložil, a tak neosvedčil svoje dôkazné bremeno (§ 5 ods. 9 SSP). Odôvodnenie tvrdenia, že
pokuta je likvidačná, pritom zaťažuje žalobcu a nie je úlohou správneho súdu za neho vyhľadávať

tieto dôvody; strohé tvrdenie žalobcu o likvidačnom charaktere pokuty bez bližšej konkretizácie a bez
riadneho preukázania uvedeného zo strany žalobcu tak nepostačuje.

70. Žalobné body uvedené v bodoch 22, 23, 24, 27 odôvodnenia tohto rozsudku žalobca v konečnom
dôsledku nerozporoval a tak nie je potrebné, aby sa k nim správny súd vyjadril.

71. Keďže po vykonanom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, správny súd nezistil žiadny zo žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti,
dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.72. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by

bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.

73. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443
ods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP

zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej

pomoci (písm. c/).