Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 40Cb/130/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123361524
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Žaneta Motyková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:6123361524.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Žanetou Motykovou v spore žalobcu: JUDr. Svätoslav Vaško,

advokát, Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, IČO: 42 232 805, proti žalovanému: SCOMA, a.s., Mičkova 31,
085 01 Bardejov, IČO: 36 457 094, v konaní o zaplatenie 17.184,97 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 17.184,97 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 1.351,04 Eur od 16.07.2023 do zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 3.073,22 Eur od 16.07.2023 do zaplatenia, úrokom
z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 5.985,61 Eur od 16.07.2023 do zaplatenia, úrokom z
omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 917,33 Eur od 16.07.2023 do zaplatenia, úrokom z omeškania

vo výške 13 % ročne zo sumy 1.798,45 Eur od 16.07.2023 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo
výške 13 % ročne zo sumy 4.059,32 Eur od 16.07.2023 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- Eur, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca
domáhal zaplatenia 17.184,97 Eur s prísl. a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že žalobca

ako advokát právne zastupoval žalovaného v konaniach vedených na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 22Cb/102/2018, 22Cb/80/2019, 19C/86/2020, a 24Cb/100/2019 a v konaniach vedených na
Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 5C/222/2011 a 4C/149/2010. Za úkony právnej služby, ktoré
žalobca ako splnomocnený právny zástupca v uvedených konaniach žalovanému poskytol, vystavil
žalobca žalovanému faktúru č. 45/2023 na sumu vo výške 1.351,04 € so splatnosťou 15.7.2023, faktúru
č. 46/2023 na sumu 3.073,22 € so splatnosťou 15.7.2023, faktúru č. 47/2023 na sumu 5.985,61 €
so splatnosťou 15.7.2023, faktúru č. 48/2023 na sumu 917,33 € so splatnosťou 15.7.2023, faktúru č.

49/2023 na sumu 1.798,45 € so splatnosťou 15.7.2023 a faktúru č. 53/2023 na sumu 4.059,32 € so
splatnosťou 15.7.2023, spolu vo výške 17.184,97 €. Žalovaný napriek písomnej výzve uvedené faktúry
do podania žaloby neuhradil.

2.OkresnýsúdBanskáBystricaPlatobnýmrozkazomsp.zn.11Up/1033/2023zodňa02.08.2023návrhu
žalobcu vyhovel.

3. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odpor, pričom žalobca navrhol pokračovanie v konaní, preto
bola vec postúpená Okresnému súdu Prešov ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie.

4. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že uvedené faktúry neeviduje vo svojom účtovníctve.5. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 18.08.2023, v ktorom uviedol,
že odpor nepovažuje za vecne odôvodnený, pretože žalovaný nespochybnil ani nerozporoval doručenie

faktúr, ani ich základ a výšku. Podľa žalobcu skutočnosť, že žalovaný neeviduje faktúry v účtovníctve
nemôže byť na ťarchu žalobcu a žalobca nijakým spôsobom nemôže ovplyvniť vnútorný proces u
žalovaného spočívajúci vo vedení jeho vnútorných záznamov a evidenciu faktúr. V súvislosti s tým
poukázal na to, že doručenie faktúr žalovanému preukazuje poštový doklad – podací lístok zo dňa
4.7.2023 pod č. RF802956419SK vydaný Slovenskou poštou.

6. Žalovaný vo vyjadrení - replike doručenej súdu dňa 4.1.2024 zotrval na svojich pôvodných
vyjadreniachauviedol,ženeevidujeriadnedoručenéariadnevyúčtovanéposkytnutéslužbyodžalobcu.
Podľa jeho názoru v konaní absentuje riadne vyúčtovanie údajne poskytnutých služieb. Poukázal na
svoj vnútorný systém evidencie účtovných dokladov, pričom podstatnou náležitosťou pre realizáciu
akejkoľvek úhrady z jeho strany nie je doručenie e-mailovej správy, vrátane nejakej prílohy, ale

úhrady sa realizujú na základe riadneho doručenia daňového dokladu spolu s prílohami preukazujúcimi
oprávnenosť doručenia faktúry. S poukazom na to, že žalovaný neeviduje riadne a včas doručené
faktúry od žalobcu, žalovaný namieta právny dôvod vzniku uplatneného nároku, jeho výšku ako aj
vymáhateľnosť. Žalovaný ďalej uviedol, že neudelil žiaden pokyn ani osobitné poverenie, ktoré by
oprávňovalo žalobcu vykonať úkony fakturované predmetnými faktúrami. Žiadal preto, aby žalobca

predložil konkrétne oprávnenie, mandát, splnomocnenie alebo inú listinu, z ktorej by nepochybne
vyplývalo, že bol oprávnený vykonať úkony, ktoré v popise faktúr fakturoval. Žalovaný v tejto súvislosti
namietol pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko si nie je vedomý existencie právnej povinnosti voči
žalobcovi. Vo vzťahu k dokazovaniu žiadal, aby žalobca predložil listinu, z ktorej by vyplývalo jeho
oprávnenie vyúčtovať za vykonané úkony trovy a zároveň preukázal riadne doručenie predmetných

faktúr.

7. Podaním – duplikou doručenou súdu dňa 26.2.2024 žalobca poukázal na to, že neoddeliteľnou
súčasťou predložených a žalovanému doručených faktúr boli aj prílohy, ktoré obsahovali vyúčtovanie za
jednotlivé, konkrétne a skutočne vykonané úkony právnej služby. Zároveň žalobca predložil súdu dôkaz

o doručení výzvy na zaplatenie neuhradených faktúr žalovanému na mailovú adresu dňa 17.7.2023.
Vo vzťahu k dokazovaniu žalobca navrhol, aby súd pripojil spisové materiály Okresného súdu Prešov
ako aj Okresného súdu Bardejov, z ktorých bude možné jasne, zrozumiteľne a bez akýchkoľvek
pochybností identifikovať, na základe akého právneho úkonu žalobca zastupoval žalovaného v
jednotlivých konaniach a aké úkony právnej služby v nich vykonal. Vzhľadom k tomu, že vec vedená na

Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 4C/149/2010 je v súčasnosti na dovolacom súde, žalobca predložil
súdu v poradí prvé a v poradí druhé dovolanie, ktoré ako žalovaným splnomocnený právny zástupca v
tomto konaní podal a plnomocenstvo udelené na zastupovanie v tam prebiehajúcom dovolacom konaní.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi.

Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a na svojich písomných vyjadreniach. Žalovaný sa
pojednávania nezúčastnil.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

9.ZobsahupripojenéhosúdnehospisuvedenéhonaOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.22Cb/102/2018
vyplýva, že na základe plnomocenstva udeleného žalobcovi dňa 23.02.2018 žalovaným, žalobca v
pozícii právneho zástupcu žalovaného vykonal pre žalovaného úkony právnej služby, a to okrem iných aj
v rozsahu: podania návrhu na prerušenie konania (11.03.2020), podania vyjadrenia vo veci (19.03.2020)
a návrhu na prerušenie konania (06.02.2023).

10. Z obsahu spisu vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 22Cb/80/2019 vyplýva, že
žalobca na základe plnomocenstva zo dňa 23.02.2018 ako právny zástupca žalovaného vykonal
pre žalovaného úkony právnej služby, a to v rozsahu minimálne: prevzatie a príprava (23.02.2018),
podanie žaloby (01.07.2019), písomné podanie na súd (27.08.2019 – vyjadrenie), návrh na prerušenie

konania (17.03.2020), písomné podanie na súd (31.03.2020 – vyjadrenie), návrh na prerušenie konania
(06.02.2023).11. Z obsahu spisu vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 19C/86/2020 vyplýva, že žalobca
na základe plnomocenstva udeleného dňa 07.04.2020 ako právny zástupca žalovaného vykonal pre
žalovaného úkony právnej služby, a to v rozsahu: prevzatie a príprava (07.04.2020), podanie žaloby

(01.05.2020), písomné podanie na súd (návrh na pokračovanie v konaní), návrh na prerušenie konania
(30.01.2023 a 01.02.2023) a účasť na pojednávaní (02.02.2023).

12. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bardejov vedeného pod sp. zn. 5C/222/2011
vyplýva, že žalobca na základe plnomocenstva udeleného dňa 06.02.2023 ako právny zástupca

žalovaného vykonal za žalovaného úkony právnej služby, a to minimálne v rozsahu: prevzatie a príprava
(06.02.2023) a návrh na prerušenie konania (07.02.2023).

13. Z obsahu listín predložených žalobcom evidovaných v súdnom spise na č.l. 62 až 76 vyplýva, že v
konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov žalobca na základe plnomocenstva zo dňa 27.10.2019
a dňa 21.12.2022 vykonal za žalovaného úkony právnej služby minimálne v rozsahu: prevzatie a

príprava (27.10.2019) a 2 x písomné podanie na súd (dovolanie zo dňa 29.11.2019 a dovolanie zo dňa
27.12.2022).

14. Z obsahu spisu vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 24Cb/100/2019 vyplýva, že
žalobca na základe plnomocenstva zo dňa 23.02.2018 ako právny zástupca žalovaného vykonal za

žalovaného úkony právnej služby minimálne v rozsahu: prevzatie a príprava (23.02.2018), podanie
žaloby (23.01.2019), písomné podanie (vyjadrenie k odporu), písomné podanie (12.08.2019), účasť na
pojednávaní (11.12.2019), písomné podanie (odvolanie), písomné podanie (späťvzatie žaloby).

15. Z obsahu kontrolného výkazu predloženého žalobcom evidovaného na č.l. 177 a nasl. súdneho spisu

vyplýva, že žalobca faktúry uplatňované v tomto konaní uviedol v kontrolnom výkaze.

16. Z obsahu podacieho lístka ako aj emailovej komunikácie (č.l. 34 a 61 súdneho spisu) vyplýva, že
faktúry boli žalovanému riadne doručené.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledovné zákonné ustanovenia:

17. Podľa § 1 odsek 1,2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej ako „Obchodný zákonník“),
tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy
súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak

niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

18. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy

medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 586/2003 Z. z., o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, výkon advokácie je

zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba
v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie
právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak
sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „právne služby“).

20. Podľa § 92 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“),
splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.
Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v
konaní urobiť strana.

21. Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“), odmena advokáta sa určuje na
základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len „zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode,
na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).22. Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je: do 165,97 € - 16,60 €; nad 165,97 € do 663,88 € - 16,60 €

+ 1,66 € za každých aj začatých 33,19 € prevyšujúcich sumu 165,97 €; nad 663,88 € do 6.638,78 €
- 41,49 € + 9,96 € za každých aj začatých 331,94 € prevyšujúcich sumu 663,88 €; nad 6.638,78 € do
33.193,92 € - 220,74 € + 16,60 € za každých aj začatých 1.659,70 € prevyšujúcich sumu 6.638,78 € a
nad 33.193,92 € - 486,29 € + 6,64 € za každých aj začatých 3.319,39 € prevyšujúcich sumu 33.193,92 €.

23. Podľa § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z. z., odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí
za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu,
c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,
d) predžalobná výzva ako súčasť nároku na náhradu trov konania,

e) účasť na konaní pred súdom, vrátane nahliadnutia do súdneho spisu na súde, alebo iným orgánom a
na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich
úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri
hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny,
f) vypracovanie právneho rozboru veci,

g) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu,
h) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto
rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie
mimoriadneho dovolania,
i) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

24. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového
základuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhrade
s klientom osobitne nedohodol.

25. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky

z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

26. Podľa § 369c Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa
§ 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

27. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“), Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka

omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa
použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa
sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná
základnejúrokovejsadzbeEurópskejcentrálnejbankyplatnejkprvémudňuomeškaniazvýšenejodeväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

Právne posúdenie veci:

28. Medzi stranami konania bol sporný žalobcom uplatňovaný nárok, pričom prostriedky procesnej
obrany žalovaného spočívali v rozporovaní právneho dôvodu uplatneného nároku, jeho výšky ako aj

vymáhateľnosti. Žalovaný namietal, že mu uplatnené faktúry neboli riadne doručené, tieto neeviduje
vo svojom účtovníctve a podľa jeho názoru žalobca nepreukázal mandát na vykonanie úkonov právnej
služby, za ktoré uplatnené faktúry vystavil.29. Prvoradým bolo pre súd ustáliť, či medzi sporovými stranami existoval právny vzťah a či bol žalobca
oprávnený na uskutočnenie jednotlivých úkonov právnej služby tak, ako boli vymedzené v prílohách
uplatnených faktúr.

30. Z obsahu pripojených spisov jednoznačne vyplýva, že žalobca bol na zastupovanie žalovaného
samotným žalovaným splnomocnený. Súčasťou každého spisu je plnomocenstvo od žalovaného pre
žalobcu, na základe ktorého následne žalobca v jednotlivých konaniach žalovaného aj reálne právne
zastupoval. V právnej veci vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 4C/149/2010, ktorá nebola

pripojená k spisu z dôvodu dovolacieho konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky žalobca
predložil dve plnomocenstvá. Jedno plnomocenstvo zo dňa 27.10.2019 sa vzťahovalo na právne
zastupovanienadovolacomsúdeprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu–KrajskéhosúduvPrešovezodňa
14.08.2019 sp. zn. 3Co/119/2018 a druhé plnomocenstvo zo dňa 21.12.2022 sa vzťahovalo na právne
zastupovanienadovolacomsúdeprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu–KrajskéhosúduvPrešovezodňa
05.10.2022 sp. zn. 13Co/29/2022. Z vykonaného dokazovania tak jednoznačne vyplynulo, že žalovaný v

jednotlivých konaniach splnomocnil žalobcu na právne zastupovanie a preto mal súd preukázaný právny
dôvod vzniku nároku žalobcu. Súd tak nemal žiadne pochybnosti o tom, že žalovaný bol legitimovaný na
právne zastupovanie žalovaného v jednotlivých konaniach a prostriedky procesnej obrany žalovaného
sa javia ako nanajvýš neopodstatnené.

31. Vo vzťahu k žalovaným namietanému rozsahu vykonaných právnych úkonov súd poukazuje na
skutočnosť,žeobsahjednotlivýchspisovbezpochybnostípreukazujevykonanieodmeňovanýchúkonov
právnej služby. S poukazom na citované ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z. z. žalobca fakturoval a
žalobou uplatnil odmenu v zákonnej výške tak, ako to vyplýva z ustanovení § 10, 13a a 16 Vyhlášky.

32. Prostriedky procesnej obrany žalovaného spočívali aj v tom, aby žalobca preukázal listinu, z ktorej
obsahu by bolo možné vyvodiť, že bol oprávnený vykonávať úkony, ktoré uviedol v popise na zadnej
strane jednotlivých FA. V tejto súvislosti súd poukazuje, že žalobca v konaní predložil splnomocnenie od
žalovaného na právne zastupovanie v jednotlivých konaniach, pričom podľa § 92 CSP splnomocnenie
udelené advokátovi nemožno obmedziť a zástupca, ktorému bolo splnomocnenie udelené, je oprávnený

na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana. Zákon teda explicitne stanovuje, že splnomocnenie
udelené advokátovi nemožno obmedziť a preto sa žalovaný úplne nelegitímne dovoláva preukazovania
listiny, ktorá by preukazovala oprávnenosť žalobcu vykonávať úkony v jednotlivých konaniach. Touto
listinou je práve žalobcom predložené splnomocnenie a preto je možné vyvodiť jednoznačný záver,
že žalobca bol oprávnený na uskutočnenie jednotlivých úkonov v rámci súdnych konaní. Ak by aj

existovala nejaká interná dohoda medzi advokátom a klientom ohľadom obmedzenia splnomocnenia
udeleného advokátovi, pričom žalovaný takéto skutočnosti v konaní ani len netvrdil a nepreukázal, táto
by nemala právne účinky voči súdu. Prípadné zamlčané (v splnomocnení neuvedené) dojednania v
rámci vnútorného vzťahu medzi zástupcom a zastúpeným, ktoré limitujú alebo vylučujú zástupcu z
realizácie niektorých úkonov, nemajú právne účinky voči súdu a iným tretím osobám. Eventuálny nárok

na náhradu škody tým nie je dotknutý (Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, 2022, s. 349 - 359: F.
Sedlačko). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 2 Cdon
1081/1996 (BA 1/1998, s. 55a): Advokátu je možno udělit procesní plnou moc jen pro celé řízení.
Zástupce, jemuž byla udělena procesní plná moc pro celé řízení, je oprávněn činit všechny úkony, které
může v řízení učinit účastník, včetně těch procesních úkonů, k nimž nebyl účastníkem řízení výslovně

zmocněn. Vnitřní omezení (pokyny, příkazy, zákazy), která si účastník řízení se svým zástupcem sjednal,
žádné účinky vůči soudu a ostatním účastníkům řízení nemají.

33. Žalovaný zároveň v konaní namietal, že jednotlivé faktúry uplatnené v tomto konaní neboli
riadnym spôsobom doručené. Z vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplynulo, že žalobca

uplatnené faktúry riadne doručil žalovanému poštovou prepravou, čo v konaní preukázal dôkazom v
podobe podacieho lístka Slovenskej pošty zo dňa 04.07.2023. Žalobca zároveň v konaní preukázal,
že predmetné faktúry zaslal žalovanému aj elektronicky prostredníctvom e-mailu zo dňa 17.07.2023.
Námietku žalovaného ohľadom nedoručenia uplatnených faktúr tak súd považuje rovnako za
neopodstatnenú.

34. Pokiaľ ide o obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že faktúry vystavené žalobcom neeviduje v
účtovníctve, pretože neboli riadne doručená a zaevidované v zmysle vnútorných systémov evidencie
účtovných dokladov žalovaného, súd má za to, že dôslednosť alebo nedôslednosť evidovania faktúržalovaným nemôže ísť na ťarchu žalobcu, ktorý žalované faktúry riadne doručoval na adresu sídla
žalovaného ako aj mailovou komunikáciou. Obrana žalovaného preto v tomto smere rovnako neobstojí
a javí sa ako účelová.

35. Žalovaný podal dňa 26.11.2024, t.j. deň pred pojednávaním návrh na doplnenie dokazovania, v
ktorom žiadal zaviazať žalobcu na predloženie kontrolného výkazu a účtovnej evidencie za rozhodné
obdobie, pretože mal za to, že žalobca žalované faktúry nezahrnul pre účely preukázania zdaniteľného
plnenia. Za účelom preukázania toho, že nejde o fiktívne plnenia, žalovaný požadoval, aby súd

súčinnosťou s Daňovým úradom taký kontrolný výkaz verifikoval. Vo vzťahu k včasnosti návrhu na
doplnenie dokazovania žalovaný uviedol, že takýto návrh nemohol podať skôr, pretože informáciu o tom,
že faktúry neboli zaradené v kontrolnom výkaze sa dozvedel až 25.11.2024 neformálne. Z vyjadrení
samotného žalovaného v návrhu na doplnenie dokazovania vyplýva, že žalovaný len predpokladá, či
skôr háda, že uplatňované faktúry azda neboli ani zo strany žalobcu riadne účtovne evidované, pričom je
pre súd minimálne nezrozumiteľné ako tento dojem žalovaný nadobudol práve 25.11.2024, tzn. deň pred

v poradí už piatym nariadeným pojednávaním (z ktorých všetky predošlé boli odročené práve na žiadosť
žalovaného). Na vykonanie takého dokazovania by pritom súd musel znovu pojednávanie odročiť.
Takýto návrh na doplnenie dokazovania bol preto podľa súdu podaný oneskorene a to predovšetkým
s poukazom na zásadu koncentrácie konania obsiahnutú v ust. § 153 ods. 1 C.s.p.. Súd má za to,
že žalobca bol od začiatku konania vo svojich vyjadreniach konzistentný, nezaložil dôvod na také

pochybnosti a naviac kontrolný výkaz aj bez výzvy súdu predložil a preukázal, že faktúry uplatnené v
tomto konaní riadne uviedol v kontrolnom výkaze dane z pridanej hodnoty a svoju daňovú povinnosť v
podobe úhrady DPH aj z faktúr uplatnených v tomto konaní riadne splnil.

36. S poukazom na uvedenú argumentáciu považoval súd nárok žalobcu za odôvodnený a preto žalobe

vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

37. Súd považuje za dôležité v intenciách práva na spravodlivý proces vysporiadať sa v
odôvodnení rozhodnutia aj so skutočnosťou, že neakceptoval žiadosť žalovaného o odročenie
pojednávania uskutočneného dňa 27.11.2024. Žalovaný bol na nariadené pojednávanie riadne

predvolaný (predvolanie doručené 24.10.2024). Dňa 26.11.2024 však žalovaný súdu oznámil odvolanie
plnomocenstva na zastupovanie v konaní doterajšiemu právnemu zástupcovi, pričom požiadal o
odročenie pojednávania z dôvodu potreby zabezpečenia si nového právneho zástupcu. Súd obratom
žalovaného upovedomil o tom, že žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje a pojednávanie
sa uskutoční. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil a iné ospravedlnenie nebolo súdu doručené.

V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanej právnej veci bolo nariadené
pojednávanie na deň 17.06.2024. Žalovaný však prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal o
odročenie predmetného pojednávania z dôvodu potreby oboznámiť sa so spismi, ktoré boli pripojené
k prejednávanej právnej veci a tejto súvislosti žiadal o možnosť nahliadnutia do spisu. Súd žiadosť
žalovaného o odročenie pojednávania akceptoval. V tejto súvislosti je však nevyhnutné poukázať,

že právny zástupca žalovaného ani samotný žalovaný do dnešného dňa nepristúpili k tomu, aby
nahliadli do súdneho spisu a tak naplnili účel a dôvod požadovaného odročenia pojednávania. Následne
súd nariadil ďalší termín pojednávania na 03.07.2024, avšak právny zástupca žalovaného opätovne
požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu jeho dlhodobo plánovanej dovolenky. Súd opätovne
akceptoval žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania a vytýčil nový termín pojednávania na

26.08.2024. Deň pred pojednávaním, t.j. dňa 23.08.2024 doručil žalovaný súdu ospravedlnenie neúčasti
na nariadenom termíne pojednávania z dôvodu práceneschopnosti štatutárneho orgánu žalovaného
s tým, že tento trvá na svojej osobnej účasti na pojednávaní a nesúhlasí s vedením pojednávania
bez jeho osobnej prítomnosti. Súd opätovne akceptoval žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania
a vytýčil nový termín pojednávania na deň 02.10.2024. Žalovaný však opäť, po štvrtý krát žiadal o

odročenie nariadeného pojednávania, tentoraz z dôvodu kolízie termínov pojednávaní u právneho
zástupcu žalovaného. Následne súd nariadil pojednávanie na 27.11.2024, kde opätovne deň pred
nariadeným termínom pojednávania žalovaný doručil súdu žiadosť o jeho odročenie, tentoraz z dôvodu,
že právny zástupca žalovaného vypovedal plnomocenstvo v konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov pod spisovou značkou 40Cb/130/2023. Súd však takúto žiadosť o odročenie pojednávania,

ktorá bola v poradí už piatou žiadosťou zo strany žalovaného či jeho právneho zástupcu, neakceptoval.
Po komplexnom zvážení všetkých konkrétnych okolností prípadu (okolnosti predchádzajúcich odročení
nariadených pojednávaní), dospel súd k záveru, že neboli splnené podmienky pre vyhovenie návrhu
žalovaného na odročenie pojednávania nariadeného na deň 27.11.2024. Konanie žalovaného súdvyhodnotil ako účelové v snahe vyhnúť sa následkom súdneho rozhodnutia. Navyše, samotné
vypovedanie plnomocenstva javilo známky zmätočnosti, kedy právny zástupca svojím písomným
podaním na č.l. 161 vypovedal plnomocenstvo na právne zastupovanie žalovanému v prejednávanej

právnej veci, pričom z obsahu predmetnej listiny vyplýva jednostranný právny úkon právneho zástupcu
- odvolanie plnomocenstva. Odvolať plnomocenstvo však môže len splnomocniteľ, teda samotný
žalovaný. Rovnako zmätočne vyznieva skutočnosť, že súdu bol rovnakého dňa, t.j. 26.11.2024 doručený
samotnýnávrhnaodročeniepojednávaniaarovnakéhodňa,t.j.26.11.2024právnyzástupcažalovaného
doručil súdu návrh na doplnenie dokazovania.

38. Podobné stanovisko zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 1Obdo/19/2014
a konštatoval, že ak bol účastník (strana) riadne a včas predvolaný, je iba on sám zodpovedný za to,
že si zvolí advokáta včas a zároveň je advokát sám zodpovedný za to, že prevezme zastúpenie iba v
prípade, ak je spôsobilý ho aj reálne poskytnúť na nariadenom pojednávaní. Podľa odbornej právnej
literatúry (Civilný sporový poriadok, komentár, 2. vydanie, 2022, doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a

kolektív) uvedené platí aj pri zmene zástupcu a pre odvolanie plnomocenstva krátko pred pojednávaním
s obštrukčnou výhovorkou strany, že nemá zástupcu a „hľadá si nového.“
39. Vo vzťahu k uvedenému súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2.
augusta 2023, sp. zn. 2Cdo/311/2021, publikované v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky č. 3/2024 pod č. 31, ktoré riešilo obdobnú situáciu a v ktorom dovolací súd

vyslovil, že „dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle ustanovenia § 183 ods. 1 CSP
nie je, ak strana, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené v súlade s ustanovením § 178
ods. 2 CSP (t. j. najmenej päť dní predo dňom jeho konania), v období menej ako päť dní predo dňom
konania pojednávania udelí splnomocnenie na zastupovanie v konaní inému advokátovi. Uvedené platí
aj vtedy, ak takto novo zvolený advokát sa nemôže zúčastniť pojednávania napr. z dôvodu, že si nestihol

naštudovať súdny spis.“

40. V zmysle ust. § 369 Obchodného zákonníka súd priznal žalobcovi aj uplatnenú výšku úrokov z
omeškania v sadzbe 13 % ročne (tzn. základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky = 4 %,
zvýšená o 9 percentuálnych bodov) a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur v

zmysle 369c Obchodného zákonníka.

41. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V
spore bol plne úspešný žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému

v rozsahu 100%, nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362
ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

CSP).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.