Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 12, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 17C/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324202164
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Černáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4324202164.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

17C/10/2024

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739,
proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., o zaplatenie 13.770,15 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

17C/10/2024

I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu13.770,15euraspolusúrokomzomeškaniavovýške7,50
% ročne zo sumy 9.401,64 eura od 31.12.2022 do zaplatenia, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3.285,18
eura od 24.03.2023 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.083,33 eura od 14.05.2023 do
zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.06.2024 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 13.770,15 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne
zo sumy 9.401,64 eura od 31.12.2022 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.285,18 eura od
24.03.2023 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.083,33 eura od 14.05.2023 do zaplatenia,
ako aj na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je právnická osoba zriadená Zákonom
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

a žalovaný je fyzická osoba, vodič motorového vozidla zn. CHRYSLER s EČV: C., ktorého prevádzkou
bolaspôsobenáškoda.Dňa31.07.2022o17:20hod.,spôsobilžalovanýakovodičpredmetnýmvozidlom
v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle zn. HYUNDAI s EČV: D., ktorého držiteľom
bola E. F. (ďalej len „poškodená 1/“). Zároveň v dôsledku tejto nehody, ktorú spôsobil žalovaný ako vodič,
vznikla ujma aj na zdraví poškodenej 1/ a osobe B. G. (ďalej len „poškodený 2/“). Predmetné motorové
vozidlo žalovaného nie je vedené v evidencii vozidiel na Slovensku, z rakúskej evidencie vozidiel
bolo vyradené dňa 22.10.2021. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody

uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi v zmysle § 24
ods. 2 zákona, povinnosť uhradiť poškodeným z poistného garančného fondu poistné plnenie za škoduspôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca ďalej argumentoval, že poškodenej 1/ poskytol z
poistného garančného fondu z titulu škody na motorovom vozidle dňa 28.11.2022 poistné plnenie vo
výške 10.341,80 eura, pričom suma 940,16 eura predstavovala delegačný poplatok, ktorý si žalobca

v konaní neuplatňuje. Zároveň poskytol poškodeným z poistného garančného fondu z titulu ujmy na
zdraví dňa 21.02.2023 poistné plnenie vo výške 3.613,70 eura, pričom suma 328,52 eura predstavovala
delegačný poplatok, ktorý si žalobca konaní neuplatňuje, a z titulu ujmy na zdraví dňa 11.04.2023 poistné
plnenie vo výške 1.191,66 eura, pričom suma 108,33 eura predstavovala delegačný poplatok, ktorý si
žalobca v konaní neuplatňuje. Podľa § 24 ods. 7 zákona, si žalobca listom zo dňa 30.11.2022 uplatnil

u žalovaného náhradu poistného plnenia vo výške 9.401,64 eura s lehotou na zaplatenie dlžnej sumy
do 30.12.2022, listom zo dňa 23.02.2023 náhradu poistného plnenia vo výške 3.285,18 eura s lehotou
na zaplatenie dlžnej sumy do 23.03.2023 a listom zo dňa 13.04.2023 náhradu poistného plnenia vo
výške 1.083,33 eura s lehotou na zaplatenie dlžnej sumy do 13.05.2023. Žalovaný však na uvedené
výzvy žiadnym spôsobom nereagoval a dlh neuhradil ani len čiastočne. Žalobca ďalej argumentoval, že
si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo Zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že uhradil poškodeným škodu.

Tým, že žalovaný spôsobil škodu na motorovom vozidle, na ktorom nebola splnená zákonom stanovená
povinnosť v súlade s § 3 ods. 2 zákona, vznikol žalobcovi voči žalovanému oprávnený nárok na základe
§ 24 ods. 7 zákona , a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 zákona
na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalobca zároveň poukázal na to, že žalovaný zodpovedá podľa §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti, pričom v tejto

súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 4 Cdo 134/2009 a tiež
nauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.:1Obdo/26/2015z16.02.2016(R54/2017).

2. Súd vydal vo veci dňa 02.07.2024 platobný rozkaz sp. zn.: 17C/10/2024 – 80, voči ktorému žalovaný
podal včas odpor s tým, že nesúhlasí s postupom, akým je voči nemu vedené zo strany žalobcu aj

zo strany zastúpenia konanie vo vzťahu zaplatenia poistného plnenia z titulu poistnej udalosti, ktorý si
voči nemu nárokuje ako Slovenská kancelária poisťovateľov, Sociálna poisťovňa a taktiež advokátska
kancelária Remedium Legal, s.r.o. Poukázal na to, že od marca 2023 je obmedzený na osobnej slobode
na území SR ako aj v Maďarsku, teda orgán, ktorý dlžnú sumu od neho žiada, mal možnosť v rámci
svojej kompetencie si zistiť, kde sa nachádza. Taktiež ako sa dozvedel zo sprievodných listov, vo vzťahu

podania žaloby mu AK Remedium Legal zaslala tzv. pokus o zmier zo dňa 06.05.2024, kde by sa vedel
dohodnúť so žalobcom na dlžnej sume z titulu poistného plnenia vo veci poistnej udalosti. Má za to, že
takýmto spôsobom skôr išlo o urýchlenie vymáhania dlžnej sumy tak, aby sa v čo najkratšom čase vydal
platobný rozkaz aj s úrokmi z omeškania. Uvádza, že čo sa týka zo strany Sociálnej poisťovne (výzva
č. 58/2023 a č. 59/2023 zo dňa 24.03.2023), tak Sociálna poisťovňa mu doručila tieto výzvy do ÚVTOS

H. a riadne ich zaplatil. Konkrétne po doručení týchto výziev, dal cez tretiu osobu dlžné sumy zaplatiť.
Chce tým povedať, že ak by mu boli riadne doručené upovedomenia, s určitosťou by poistné plnenie
zaplatil aj keď v častiach a nemusel by platiť úroky. Ako uvádza vyššie, Sociálnej poisťovni uvedené
sumy vyplatil a tak je možné konštatovať, že by platil dvakrát.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že odpor podaný žalovaným nie je podľa jeho názoru vecne
odôvodnený v zmysle § 267 ods. 1 CSP a neobsahuje náležitosti v zmysle § 127 ods. 1 CSP,
keď žalovaný vo svojom odpore iba polemizuje o dôvodoch, pre ktoré doposiaľ nezaplatil žalobcovi
pohľadávku, pričom o nej podľa jeho slov nevedel, lebo ak by o nej bol vedel, tak by ju uhradil a pod.
Žalovaný však žiadnym relevantným spôsobom nepoprel nárok žalobcu, nepredložil žiadne dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení (pričom ani žiadne relevantné, ktoré by spochybňovali dôvodnosť nároku
žalobcuneuviedol),rovnakoanineuvádza,čohosasvojimodporomdomáha.Žalobcapoukázalnato,že
pre posúdenie odporu ako vecne odôvodneného je nevyhnutné, aby žalovaný vo svojom odpore uviedol
skutočnosti, ktoré dostatočným spôsobom odôvodňujú spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku, a to
buď v rovine skutkových tvrdení alebo v rovine právneho posúdenia. Iba faktická námietka žalovaného,

že je aktuálne v ÚVTOS a ÚVV H. alebo že mu bol nesprávne doručovaný pokus o zmier, a preto svoj
dlh nemohol uhradiť, nemôže byť považovaná za postačujúce vecné odôvodnenie podania, a preto by
dôsledkom podania takéhoto odporu, malo byť vždy jeho odmietnutie súdom. K obsahu odporu žalobca
ďalejuviedol,žesapredpodanímžalobypreukázateľnepokúšaloopakovanékontaktovaniežalovaného
ohľadom zaplatenia jeho dlhu, a to aj v období, kedy sa žalovaný ešte nenachádzal v ÚVTOS a ÚVV

H. a to konkrétne napr. výzvou zo dňa 30.11.2022, ktorá bola žalovanému riadne doručovaná do jeho
dispozičnej sféry a teda mal (objektívne mohol mať) vedomosť o existencii dlhu. Ďalšia výzva mu bola
doručovaná dňa 23.02.2023, teda opäť ešte pred jeho nástupcom do ÚVTOS a ÚVV H. a napriek tomu
do dnešného dňa žalovaný svoju pohľadávku neuhradil, a to ani len čiastočne. Považuje za potrebnétiež uviesť, že logicky svoje výzvy na zaplatenie adresoval na tú adresu, ktorú evidoval v tom čase ako
aktuálnu (v tomto prípade žalobca vychádzal z adresy, ktorú ako pobyt žalovaného eviduje aj Okresný
dopravnýinšpektorátvBánovciachnadBebravou-viďreláciadopravnejpolíciePZopriebehudopravnej

nehody z 25.10.2022, ktorá je súčasťou spisu). Argumentoval, že objektívne nemá možnosť poznať
aktuálnu adresu pobytu žalovaného a nemá ani právomoc túto zisťovať a naopak je práve povinnosťou
žalovaného, ktorý si musel byť vedomý, že spôsobil škodu a má veriteľov, ktorý voči nemu evidujú
pohľadávky, takúto zmenu adresy veriteľom (teda i žalobcovi) oznámiť. Nakoľko tak žalovaný neurobil,
žalobca nemohol poznať aktuálnu adresu pobytu a teda skutočnosť, že mu predžalobná výzva žalobcu

nebola doručená a s touto sa neoboznámil, je len na jeho ťarchu (pričom však žalobca poukazuje
i na to, že nie je jeho povinnosťou pred podaním žaloby žalovaného ešte osobitne upozorňovať na
zaplatenie predžalobnou výzvou, a teda ak by aj túto výzvu žalovanému vôbec nezaslal, nemohlo by
to nijakým spôsobom ovplyvniť dôvodnosť žaloby žalobcu). K polemikám žalovaného o tom, že ak by
mu bola predžalobná výzva doručená na aktuálnu adresu, tak by bol svoj dlh uhradil a teda by žaloba
nemusela byť podaná vôbec žalobca uviedol, že je to iba hypotetické tvrdenie žalovaného, ktoré žalobca

spochybňuje o. i. aj z dôvodu, že v súčasnosti (úplne najneskoršie doručením žaloby, avšak reálne už
doručením prvej výzvy žalobcu dňa 30.11.2022 do dispozičnej sféry žalovaného) má žalovaný nesporne
vedomosť o existencii dlhu a napriek tomu do dnešného dňa nevykonal žiadnu úhradu. Záverom žalobca
uzatvoril, že keďže jeho pokusy o uhradenie dlhu zostali bezvýsledné a žalovaný ani do dnešného dňa
neuhradil žiadnu splátku, žalobca bol nútený uplatniť si svoj nárok na príslušnom súde.

4. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení uviedol, že k požadovaným potvrdeniam, výzva č. 58 a výzva
č. 59, predmetné dokumenty doposiaľ neobdržal z dôvodu časového obmedzenia. Je ochotný ich
následne doložiť dodatočne, avšak pracovníčka Sociálnej poisťovne ho informovala, že predmetné
dokumenty si súd obvykle vyžiada priamo zo Sociálnej poisťovne. V tejto chvíli čaká na doručenie

požadovanýchdokumentovzoSociálnejpoisťovne,avšakkvôlieskortevtrvaníod11.03.do18.03.2025,
ich nebude môcť osobne prevziať. Po návrate z eskorty 18.03. ich bezodkladne dodatočne zašle. Dodal,
že prieťahy s oneskorením sú spojené s treťou osobou, jeho manželkou, ktorá pre neho tieto podklady
žiada, nakoľko vo výkone väzby ani nie je umožnené splniť súdom určený termín. Navrhuje riešenie vo
veci vyrovnania záväzkov so Slovenskou advokátskou komorou v pôvodnom znení z 30.11.2022 SKP

AP124170 v sume 9.401,64 eura. Nemá vedomosť o tom ani neprebral v písomnej forme, že by došlo
k práceneschopnosti dotknutých osôb. Na mieste nehody ani následne nebol políciou upovedomený
o tom, že by si zdravotný stav dotknutých osôb vyžadoval vážnejšie ošetrenie alebo práceneschopnosť.
K predmetnej veci poukazuje na skutočnosť, že šlo o úplné zničenie vozidla s vyčíslenou škodou 6.000,-
eur.Žiadapreveriťčinejdeopoistnýpodvod,nakoľkonáslednevyčíslilinákladynaopravuvozidla,odťah

a delegačný poplatok v čiastke 10.341,80 eura. Žiada vyjadrenie súdu, či je možné uplatniť náhradu
škody na úplne zničené vozidlo. Žalovaný v tejto súvislosti súdu predložil „Oznámenie“ Všeobecnej
zdravotnej poisťovne zo dňa 05.03.2025, kde sa uvádza, že v regresnej veci RP 2210140701 a RP
2210140801, povinný A. B. titulom náhrady nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, uhradil na
účet zdravotnej poisťovne sumu 415,48 eura dňa 27.12.2022 a sumu 109,11 eura dňa 30.12.2022. Z

„Oznámenia“ Sociálnej poisťovne, pobočka I. zo dňa 10.03.2025 predloženého žalovaným vyplýva, že
na základe žiadosti žalovaného mu oznamujú, že škoda vzniknutá vyplatením nemocenských dávok J.
E. F. a B. G., bola v plnej výške uhradená platbou od komerčnej poisťovne a platbou od žalovaného.
Obidve konania eviduje Sociálna poisťovňa ukončené uhradením škody ešte v roku 2023.

5.Žalobcanavýzvusúdu,abysaktvrdeniamalistinámpredloženýmžalovanýmvyjadrilavzmysle§150
ods. 2 CSP doplnil aj ďalšie podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia vo veci, zaslal súdu vyjadrenie,
v ktorom opäť namietal vecnú neodôvodnenosť odporu podaného žalovaným. Vo vzťahu k oznámeniu
zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 05.03.2025 žalobca uviedol, že nerozporuje úhrady týchto
súm priamo žalovaným na účet Všeobecnej zdravotnej poisťovne, avšak zároveň poukazuje na to,

že jeho nárok, ktorý si voči žalovanému uplatňuje, nie je tvorený plneniami titulom náhrad nákladov
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť VŠZP, tieto náklady žalobca neuhrádzal a ani si ich podanou
žalobou voči žalovanému neuplatňuje. Čo sa týka škody na zdraví, ktorú žalobca poškodeným plnil,
táto pozostávala z nasledovných „skupín“ plnení: a) 2 x liečenie (predstavujúce vypísanie tlačiva pre
komerčné poisťovne - bodové hodnotenie viď príloha pripojená k tomuto podaniu „zaplatenie sumy 2

x 30,- eur – náklady spojené s liečením“), bolestné vo výške spolu 1.984,98 eura, strata na zárobku
po dobu pracovnej neschopnosti vo výške spolu 1.240,20 eura, v ktorej súvislosti žalobca dopĺňa, že
regresný nárok Sociálnej poisťovne za vyplatené nemocenské dávky a vyplatenie straty na zárobku
po dobu pracovnej neschopnosti, sú dva samostatné nároky, a b) regres sociálnej poisťovne spoluvo výške 1.083,33 eura. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že vyplatené plnenia v kategórii „škoda
na zdraví“ neboli v žiadnom prípade (a v nijakom rozsahu) plnené Všeobecnej zdravotnej poisťovni
(keďže tieto už boli priamo žalovaným uhradené Všeobecnej zdravotnej poisťovni) a teda skutočnosť,

že uvedené platby žalovaný zaplatil, je pre účely tohto konania podľa názoru žalobcu irelevantná. Vo
vzťahu k oznámeniu Sociálnej poisťovne zo dňa 10.03.2025 žalobca uviedol, že v zmysle § 24 ods. 9
zákona, poveril poisťovňu E. – F. B., E. ako likvidujúcu poisťovňu na likvidáciu poistnej udalosti, za ktorú
zodpovedá osoba bez povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. B. E. – F. B., E. teda ako člen kancelárie (nakoľko poisťovňa E. je nepochybne poisťovňou

oprávnenou vykonávať poistenie zodpovednosti) v zmysle predmetného ustanovenia, konala v mene a
na účet žalobcu, keď žalobca nedisponuje personálnymi a odbornými kapacitami na tak komplikovanú
a komplexnú problematiku, akou je škoda na zdraví, rovnako nemá uzatvorené zmluvy s posudkovými
lekármi, a poverenie člena - napr. v prejednávanom prípade poisťovne E., je v záujme efektívnosti
a hospodárnosti. Vo vzťahu k plneniu žalovaného voči Sociálnej poisťovni uviedol, že skutočnosť, že
žalovaný mohol napr. čiastkovo uhradiť Sociálnej poisťovni vzniknutú škodu (čo však nebolo v konaní

preukázané, konkrétne čiastka plnenia žalovaného Sociálnej poisťovni je otázna, žalovaný jej výšku
netvrdil a ani nepreukázal), bez ďalšieho neznamená, že by žalobca plnil opätovne tú istú sumu, čo
už žalovaný plnil, nakoľko to vôbec z vyjadrenia Sociálnej poisťovne nevyplýva. Z vyjadrenia Sociálnej
poisťovne vyplýva len toľko, že jej nárok bol uspokojený platbou od žalobcu a žalovaného, čo však
nespochybňuje tvrdenia žalobcu o tom, že Sociálnej poisťovni vyplatil sumu 1.083,33 eura. Ani prípadná

čiastková úhrada Sociálnej poisťovni žalovaným (o ktorej však žalobca nemá vedomosť, a žalovaný
takúto úhradu nepreukázal napr. výpisom z účtu, alebo detailným rozpisom Sociálnej poisťovne k
tomu, v akej výške prijala plnenia od žalobcu a žalovaného) nezbavuje žalovaného zodpovednosti
uhradiť žalobcovi sumu, ktorú žalobca za neho uhradil Sociálnej poisťovni (resp. poisťovni E., ktorá v
mene a na účet žalobcu konala, a ktorá z finančných prostriedkov, ktoré jej žalobca vyplatil, následne

poskytla plnenie Sociálnej poisťovni), a ktoré plnenie podľa jeho názoru dostatočne preukázal. Žalobca
si v podanej žalobe svoj regresný nárok uplatnil v správnej výške, t. j. v časti sumy 1.083,33 eura,
ktorú aj Sociálnej poisťovni plnil. V zmysle dokumentom tvoriacich prílohu žaloby bolo preukázané, že
poškodeným bolo vyplatené nemocenské vo výške 969,10 eura (F.) + 234,60 eura (G.) = 1.203,70 eura,
pričom žalobca refundoval Sociálnej poisťovni sumu vo výške 1.083,33 eura, t. j. 90 % predmetnej sumy

(po zohľadnení spoluúčasti 10 %). Z dokladu Sociálnej poisťovne, ktorý žalovaný predložil, vyplýva iba
to, že plnenie poskytnuté Sociálnej poisťovni bolo tvorené kombináciou zdrojov žalobcu a žalovaného,
čo žalovaný nerozporuje, avšak poukazuje na to, že uvedené v žiadnom prípade neznamená, že by
bol jeho nárok čo i len v časti nedôvodný, nakoľko si od žalovaného uplatnil sumu len v takej výške, v
akej aj skutočne plnil, takže aj prípadné plnenie žalovaným je opätovne pre účely konania irelevantné,

keď žalobca si sumu, ktorú Sociálnej poisťovni plnil za žalovaného, uplatnil v správnej výške. Žalobca
ďalej poukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení rozporoval výšku škody vyplatenú za poškodené
vozidlo a poukázal na prílohu č. 1 svojho vyjadrenia, z ktorého vyplýva, že škoda na vozidle mala byť
podľa jeho názoru vo výške 6.000,- eur, pričom však následne žalobca plnil škodu vo výške 9.401,64
eura, z ktorého dôvodu žiadal žalovaný preveriť, či nemohlo ísť o „poistný podvod“. V tejto súvislosti

žalobca argumentoval, že príloha č. 1 podania žalovaného, na ktorú poukázal, je vyselektovaná časť z
dokumentu „Relácia dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody“, pričom uvedený dokument v
žiadnom prípade nepredstavuje podklad pre následne vyplatené plnenie žalobcom, ale je iba prvotným
„odhadom“ OR PZ na mieste nehody, ktorú OR PZ odhaduje voľným okom pre účely spísania danej
správy a v žiadnom prípade nepredstavuje relevantný údaj, na základe ktorého by bolo možné hovoriť

o reálnej výške škody na poškodenom vozidle. OR PZ nie je orgánom oprávneným ani kvalifikovaným
na odborné posúdenie rozsahu škody na vozidle a tento údaj je len orientačným údajom pre účely
akéhosi „odhadu“ rozsahu poškodení na približnú predstavu o závažnosti danej dopravnej nehody.
Žalobca zisťoval všeobecnú hodnotu vozidla a keďže zistil, že všeobecná hodnota vozidla je nižšia, ako
je cena opravy (t. j. v danom prípade šlo o tzv. „neekonomickú opravu“), vyplatil žalobca poškodenému

rozdielvšeobecnejhodnotyvozidla(10.371,64eura)apoužiteľnýchzvyškov,ktorébolomožnézhodnotiť
za sumu 1.050,- eur. Suma 80,- eur vyplatená v skupine plnení za „poškodenie motorového vozidla“
predstavovalanákladzaodťahvozidla.Spolutakžalobcavyplatilpoškodenémusumuvovýške9.401,64
eura, ktorú si žalobca voči žalovanému podanou žalobou uplatňuje. Dôvodnosť a účelnosť sumy práve
v takejto výške je podľa názoru žalobcu riadne preukázaná.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti
žalovaného, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie
pojednávania nepožiadal.7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojich písomných podaní a má
za to, že žalobca osvedčil svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, čo je dané skutočnosťou,

že žalovaný zapríčinil dopravnú nehodu nepoisteným motorovým vozidlom, pričom v tomto smere
poukazuje aj na prezentovanú judikatúru NS SR. V podstate nie je sporná právna stránka veci pokiaľ ide
o aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu a nie sú sporné ani skutočnosti vo vzťahu k dopravnej nehode a
kto za ňu zodpovedá. Sporným v tomto zmysle bola len výška škody. Na tomto mieste by chcel poukázať
na pravidlá civilného sporového procesu, podľa ktorého ak žalovaný niečo tvrdí, je povinný to aj súdu

preukázať alebo minimálne navrhnúť dokazovanie ohľadom určitých skutočností. Nič také sa v tomto
konanínestalo.Žalovanýpoukazujenaodlišnéplneniaakosúpredmetomtohtokonania,pričomzároveň
návrh na spôsob, aby súd preveril, či sa náhradou nejedná o poistný podvod, nemajú žiadnu oporu
v spomenutých zákonitostiach civilného procesu. Žalobca sa zároveň voči takémuto nekonkrétnemu
abstraktnému návrhu ohradzuje a aj s poukazom na ním predložené listinné dôkazy, ktoré neboli ani
zákonným spôsobom riadne popreté, ho považuje za absolútne nedôvodný. Teda ani vo vzťahu k

uplatnenej výške neboli zo strany žalovaného prezentované, resp. produkované také dôkazy alebo také
návrhy, ktoré by boli spôsobilé uplatnený nárok žalobcu spochybniť. Záverom navrhol, aby súd žalobe
vyhovel a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Po oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a to najmä návrhom na vydanie

platobného rozkazu, pokusom o zmier zo dňa 06.05.2024 spolu s podacím hárkom, výpisom z centrálnej
evidencie motorových vozidiel, reláciou dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody, oznámením
o škodovej udalosti k PZP, zápisom o poškodení motorového vozidla, uplatnením nároku na náhradu
škody, výpočtom všeobecnej hodnoty cestného vozidla, výzvou Sociálnej poisťovne č. 58/2023,
výzvou Sociálnej poisťovne č. 59/2023, náhľadom do interného systému žalobcu ohľadom vyplatených

plnení, výpismi z účtu žalobcu, oznámeniami o poukázaní náhrad škody, faktúrou č. 1020220026
spolu s príjmovým pokladničným dokladom, oznámeniami o poukázaní náhrad škody, vyúčtovaniami,
potvrdeniami o strate na zárobku počas PN, lekárskymi posudkami o bolestnom a o sťažení
spoločenského uplatnenia, výzvou na úhradu poistného plnenia zo dňa 30.11.2022 spolu s vrátenou
zásielkou, výzvou na náhradu poistného plnenia zo dňa 23.02.2023 spolu s vrátenou zásielkou, výzvou

na náhradu poistného plnenia zo dňa 13.04.2023 spolu s vrátenou zásielkou, platobným rozkazom
Okresného súdu Levice sp. zn.: 17C/10/2024 – 80 zo dňa 02.07.2024, odporom žalovaného zo dňa
03.11.2024, vyjadrením žalobcu k odporu zo dňa 03.12.2024, vyjadrením žalovaného na výzvu súdu zo
dňa 10.03.2025 spolu s prílohami (časť náhľadu do interného systému žalobcu, časť relácie o dopravnej
nehode, oznámenie VšZP zo dňa 05.03.2025), doplnením potvrdenia spolu s oznámením Sociálnej

poisťovne zo dňa 10.03.2025, vyjadrením žalobcu zo dňa 30.04.2025 na výzvu súdu spolu s prílohami
(pokladničný doklad č. 0007, pokladničný doklad č. 0008), vyjadrením VšZP na výzvu súdu zo dňa
30.05.2025, vyjadrením Sociálnej poisťovne, pobočka I. na výzvu súdu zo dňa 02.06.2025, kľúčovými
úrokovými sadzbami ECB, súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Žalovaný ako vodič osobného motorového vozidla značky CHRYSLER VOYAGER s EČ: C. XXXXX,
spôsobil dňa 31.07.2022 na ceste III/1824 v smere jazdy od obce B. smerom na obec D. K. D.
dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej bola prevádzkou predmetného motorového vozidla spôsobená
škoda na motorovom vozidle značky HYUNDAI i 30 s EČ: D. XXXXX a tiež škoda na zdraví vodiča tohto
motorového vozidla B. G. a jeho spolujazdca E. F..

10. Z „Relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody“ vyplýva celková škoda 10.000,-
eur, úplné zničenie vozidla HYUNDAY i 30 s odhadovanou škodou 6.000,- eur, ľahká ujma na
zdraví poškodenej 1/ ako aj poškodeného 2/ a tiež skutočnosť, že žalovaný nepredložil doklad
ohľadom povinného zákonného poistenia vozidla CHRYSLER VOYAGER. Keďže k vozidlu, ktorého

prevádzkou bola škoda spôsobená, nebolo v čase vzniku škody uzatvorené povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi povinnosť
uhradiť poistné plnenie za škodu spôsobenú žalovaným z poistného garančného fondu.

11. Žalobca nahradil poškodenej 1/ E. F. z garančného fondu dňa 28.11.2022 uplatnené a preukázané

nároky na náhradu škody vzniknutej zničením osobného motorového vozidla vo výške 10.341,80 eura,
pričom suma 940,16 eura predstavovala delegačný poplatok, ktorý si žalobca v tomto konaní neuplatnil.
Celková vecná škoda na motorovom vozidle predstavovala sumu 9.401,64 eura s tým, že všeobecná
hodnotavozidlavčaseškodovejudalostipredstavovalavzmysle„výpočtuvšeobecnejhodnotycestnéhovozidla“ sumu vo výške 10.371,64 eura. Keďže však kalkulované náklady na opravu vozidla boli vyššie
ako všeobecná hodnota vozidla v čase poistnej udalosti, likvidovala sa škoda na vozidle ako totálna
škoda s tým, že hodnota použiteľných zvyškov predstavovala sumu 1.050,- eur a skutočná škoda tak

predstavovala sumu vo výške 9.321,64 eura (10.371,64 eura – 1.050,- eur). Súčasťou vecnej náhrady
škody bola aj uplatnená a preukázaná náhrada za odtiahnutie poškodeného motorového vozidla vo
výške 80,- eur, čo žalobca preukázal faktúrou č. 1020220026 vystavenou spoločnosťou L. I. – I. F..
Žalobca listom zo dňa 30.11.2022 vyzval žalovaného na úhradu náhrady poistného plnenia vo výške
9.401,64 eura v lehote do 30.12.2022, pričom výzva sa žalobcovi vrátila dňa 28.12.2022 ako neprevzatá

v odbernej lehote.

12. Žalobca nahradil ďalej poškodenej 1/ E. F. a poškodenému 2/ B. G. z garančného fondu dňa
21.02.2023 škodu na zdraví v celkovej výške 3.613,70 eura, pričom suma 328,52 eura predstavovala
delegačný poplatok, ktorý si žalobca v konaní neuplatnil. Uplatnené a preukázané nároky hradené
žalobcom na náhradu škody na zdraví poškodenej 1/ predstavovali celkovo sumu vo výške 2.347,48

eura a pozostávali z nákladov za vypísanie tlačiva pre komerčnú poisťovňu – bodové hodnotenie vo
výške 30,- eur, o čom svedčí predložený pokladničný doklad, z bolestného vo výške 1.604,17 eura,
o čom svedčí lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný J.
D. B. a zo straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodenej 1/ vo výške 713,31 eura.
Uplatnené a preukázané nároky hradené žalobcom na náhradu škody na zdraví poškodeného 2/

predstavovali celkovo sumu vo výške 937,70 eura a pozostávali z nákladov za vypísanie tlačiva pre
komerčnú poisťovňu – bodové hodnotenie vo výške 30,- eur, o čom svedčí predložený pokladničný
doklad, z bolestného vo výške 380,81 eura, o čom svedčí lekársky posudok o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia vypracovaný J. D. B., a zo straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti
poškodeného 2/ vo výške 526,89 eura. Žalobca listom zo dňa 23.02.2023 vyzval žalovaného na úhradu

náhrady poistného plnenia vo výške 3.285,18 eura v lehote do 23.03.2023, pričom výzva sa žalobcovi
vrátila dňa 24.03.2023 ako neprevzatá v odbernej lehote.

13. Z výzvy Sociálnej poisťovne č. 58/2023 zo dňa 24.03.2023 adresovanej žalovanému vyplýva,
že Sociálna poisťovňa preukázateľne uhradila poškodenej 1/ nemocenské dávky vo výške 969,10

eura. Z výzvy Sociálnej poisťovne č. 59/2023 zo dňa 24.03.2023 adresovanej žalovanému vyplýva,
že Sociálna poisťovňa preukázateľne uhradila poškodenému 2/ nemocenské dávky vo výške 234,60
eura. Žalobca uhradil následne z garančného fondu prostredníctvom povereného člena kancelárie (E.
– F. B., E.) Sociálnej poisťovni nemocenské dávky vyplatené Sociálnou poisťovňou poškodenej 1/ vo
výške 872,19 eura a poškodenému 2/ vo výške 211,14 eura. Žalobca listom zo dňa 13.04.2023 vyzval

žalovanéhonaúhradunáhradypoistnéhoplneniavovýške1.083,33euravlehotedo13.05.2023,pričom
výzva sa žalobcovi vrátila dňa 12.05.2023 opäť ako neprevzatá v odbernej lehote.

14. Z Oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka I. zo dňa 02.06.2025 vyplýva, že nemocenské dávky
vyplatené poškodenej 1/ v celkovej výške 969,10 eura boli vo výške 872,19 eura uhradené dňa

06.04.2023 spoločnosťou E. – F. B., E. a v sume vo výške 96,91 eura dňa 26.05.2023 žalovaným.
Rovnako tak nemocenské dávky vyplatené poškodenému 2/ v celkovej výške 234,60 eura boli vo výške
211,14 eura uhradené dňa 06.04.2023 spoločnosťou E. – F. B., E. a v sume vo výške 23,46 eura dňa
26.05.2023 žalovaným.

15. Z vyjadrenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. zo dňa 30.05.2025 vyplýva, že žalovaný uhradil
dňa 27.12.2022 zdravotnej poisťovni titulom liečebných nákladov poškodenej 1/ sumu vo výške 415,48
eura (spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky 252,25 eura, ambulantná pohotovostná služba 64,82
eura, lekárne, výdajne, optiky, distribútori 8,30 eura, špecializovaná ambulantná starostlivosť 90,11
eura) a dňa 30.12.2022 titulom liečebných nákladov poškodeného 2/, sumu vo výške 109,11 eura

(spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky 20,81 eura, ambulantná pohotovostná služba 51,64 eura,
lekárne, výdajne, optiky, distribútori 1,42 eura, špecializovaná ambulantná starostlivosť 35,24,11 eura).
Zo strany tretieho subjektu zdravotná poisťovňa úhradu týchto liečebných nákladov neeviduje.

16. Listom zo dňa 06.05.2024 označeným ako „Pokus o zmier“, vyzval právny zástupca žalobcu

žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 15.891,39 eura a to najneskôr v lehote do 16.05.2024,
avšak neúspešne.17. Podľa § 415 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), každý
je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom
prostredí.

18. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

19. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané
nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym
zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené
v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie,

alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

20. Podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady
zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky,

dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky
starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

21. Podľa § 24 ods. 2, písm. b) Zákona č. 381/2001 Z. z., kancelária poskytuje z poistného garančného
fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba

bez poistenia zodpovednosti.

22. Podľa prvej vety § 24 ods. 5 Zákona č. 381/2001 Z. z., kancelária poskytuje poškodenému poistné
plnenie podľa odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa
tohto zákona.

23. Podľa prvej vety § 24 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z., kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá
za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo
proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a
ods. 1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho,

čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).

24. Podľa prvej vety § 24 ods. 9 Zákona č. 381/2001 Z. z., kancelária môže na základe dohody poveriť
člena kancelárie výkonom pôsobnosti podľa odsekov 2, 7 a 8 v mene a na účet kancelárie.

25. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka, náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti
poškodeného sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom
poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v
dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov.

26. Podľa § 238 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa má právo
voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

27. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

28. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

30.Podľa§3Nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Podľa § 151 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové

tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

32. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

33. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

Žalovaný ako vodič osobného motorového vozidla značky CHRYSLER VOYAGER s EČ: C. XXXXX,
spôsobil dňa 31.07.2022 na ceste III/1824 v smere jazdy od obce B. smerom na obec D. K. D.
dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej bola prevádzkou predmetného motorového vozidla spôsobená
škoda na motorovom vozidle značky HYUNDAI i 30 s EČ: D. XXXXX a tiež škoda na zdraví vodiča tohto
motorového vozidla B. G. a jeho spolujazdca E. F.. Žalovaný zodpovedá za spôsobenú škodu podľa §

420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže škodová udalosť vznikla ako dôsledok jeho protiprávneho
konania, pričom v tomto smere tak ako žalobca, aj súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn.: 1Obdo/26/2015 zo dňa 16.02.2016, podľa ktorého, „Vodič motorového
vozidla, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva a ktorý nie je jeho prevádzateľom (vlastníkom),
pričom ním spôsobil škodu, je pasívne vecne legitimovaný v konaní o náhradu plnenia poskytnutého

Slovenskou kanceláriou poisťovateľov z poistného garančného fondu. Zodpovednosť prevádzateľa
nevylučuje zodpovednosť vodiča, ktorý spôsobil škodu zavineným porušením právnej povinnosti podľa
§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka“.

34. V zmysle § 4 ods. 2 zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za

neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví, inej
ujmy a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou
veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov
podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo
písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil

poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. V zmysle § 4 ods. 3 zákona má poistený z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom6b) uplatnené, preukázané
a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia,
úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a
dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. Ak

bola škoda spôsobená nepoisteným zodpovednostným subjektom, Slovenská kancelária poisťovateľov
poskytuje podľa § 24 ods. 5 zákona poškodenému poistné plnenie za rovnakých podmienok, za akých
poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa Zákona č. 381/2001 Z. z., pričom poistným plnením sa
rozumie nielen náhrada škody, ale aj vysporiadanie nárokov Sociálnej poisťovne.

35. Keďže k motorovému vozidlu, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená, nebolo v čase
vzniku škody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, vznikla žalobcovi podľa § 24 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 24 ods. 5 zákona,
povinnosť uhradiť poistné plnenie za škodu spôsobenú žalovaným z poistného garančného fondu.

36. Žalobca nahradil poškodenej 1/ E. F. z garančného fondu dňa 28.11.2022 uplatnené a preukázané
nároky na náhradu škody vzniknutej zničením osobného motorového vozidla podľa § 4 ods. 2 písm. b)
vo výške 10.341,80 eura, pričom suma 940,16 eura predstavovala delegačný poplatok, ktorý si žalobca
v konaní neuplatnil. Celková vecná škoda na motorovom vozidle tak predstavovala sumu 9.401,64
eura s tým, že všeobecná hodnota vozidla v čase škodovej udalosti predstavovala sumu vo výške

10.371,64 eura. Keďže však kalkulované náklady na opravu vozidla boli vyššie ako všeobecná hodnota
vozidla v čase poistnej udalosti, likvidovala sa škoda na vozidle ako totálna škoda s tým, že hodnota
použiteľných zvyškov predstavovala sumu 1.050,- eur a skutočná škoda tak predstavovala sumu vo
výške 9.321,64 eura (10.371,64 eura – 1.050,- eur). Súčasťou vecnej náhrady škody bola aj uplatnenáa preukázaná náhrada za odtiahnutie poškodeného motorového vozidla vo výške 80,- eur. Vo vzťahu
k námietke žalovaného, ktorou tento poukazoval na skutočnosť, že v zmysle „Relácie dopravnej polície
PZopriebehudopravnejnehody“sauvádzavýškaškodynapoškodenomvozidlevsume6.000,-eursúd

tak ako žalobca udáva, že táto listina nie je a ani nemôže byť podkladom na posúdenie výšky skutočne
spôsobenej škody, keďže príslušník policajného zboru, nie je odborne spôsobilou osobou na posúdenie
rozsahu spôsobenej škody.

37. Žalobca nahradil ďalej poškodenej 1/ E. F. a poškodenému 2/ B. G. z garančného fondu dňa

16.02.2023 škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona v celkovej výške 3.613,70 eura, pričom
suma 328,52 eura predstavovala delegačný poplatok, ktorý si žalobca v konaní neuplatnil. Uplatnené
a preukázané nároky hradené žalobcom na náhradu škody na zdraví poškodenej 1/ predstavovali
celkovo sumu vo výške 2.347,48 eura a pozostávali z nákladov za vypísanie tlačiva pre komerčnú
poisťovňu – bodové hodnotenie vo výške 30,- eur, z bolestného vo výške 1.604,17 eura a zo straty na
zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodenej 1/ vo výške 713,31 eura. Uplatnené a preukázané

nároky hradené žalobcom na náhradu škody na zdraví poškodeného 2/ predstavovali celkovo sumu
vo výške 937,70 eura a pozostávali z nákladov za vypísanie tlačiva pre komerčnú poisťovňu – bodové
hodnotenie vo výške 30,- eur, z bolestného vo výške 380,81 eura a zo straty na zárobku počas pracovnej
neschopnosti poškodeného 2/ vo výške 526,89 eura. V tejto súvislosti súd pre doplnenie udáva, že strata
na zárobku je osobitným druhom majetkovej ujmy, ku ktorej dochádza pri škode na zdraví, pričom podľa

§ 446 Občianskeho zákonníka, náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného
sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý
dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby
alebo úrazu podľa osobitných predpisov. Z uvedeného tak vyplýva, že strata na zárobku musí byť
uhradená poškodenému v rozsahu, v akom nie je kompenzovaná náhradou príjmu a nemocenským.

V súvislosti s námietkou žalovaného, podľa ktorej na mieste nehody a ani následne nebol políciou
upovedomený o tom, že by si zdravotný stav oboch poškodených vyžadoval vážnejšie ošetrenie alebo
práceneschopnosť, súd udáva, že príslušník policajného zboru ani v tomto smere opäť nie je tou
odborne spôsobilou osobou, ktorá je schopná a oprávnená posúdiť zdravotný stav účastníkov dopravnej
nehody a údaje o zraneniach účastníkov dopravnej nehody obsiahnuté v listine označenej ako „Relácia

dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody“ opäť nie sú žiadnym relevantným údajom.

38. Ako už súd uviedol, poistným plnením sa rozumie nielen náhrada škody, ale aj vysporiadanie
nárokov Sociálnej poisťovne podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 381/2001 Z. z., keď podľa § 238 ods. 1
Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, má Sociálna poisťovňa právo voči tretím osobám na

náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku
škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o
výške vyplatených dávok. Sociálna poisťovňa preukázateľne uhradila poškodenej 1/ nemocenské dávky
vo výške 969,10 eura a poškodenému 2/ vo výške 234,60 eura. Žalobca tak uhradil z garančného
fondu prostredníctvom povereného člena kancelárie (E. – F. B., E.) Sociálnej poisťovni nemocenské

dávky vyplatené Sociálnou poisťovňou poškodenej 1/ vo výške 872,19 eura a poškodenému 2/ vo
výške 211,14 eura. Procesná obrana žalovaného, ktorá spočívala v jeho tvrdení, že nároky Sociálnej
poisťovne na základe výzvy č. 58/2023 a výzvy č. 59/2023 uhradil, sa ukázala ako nepravdivá, keď
z Oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka I. zo dňa 02.06.2025 jednoznačne vyplýva, že nemocenské
dávky vyplatené poškodenej 1/ v celkovej výške 969,10 eura boli vo výške 872,19 eura uhradené dňa

06.04.2023 spoločnosťou E. – F. B., E. a v sume vo výške 96,91 eura dňa 26.05.2023 žalovaným.
Rovnako tak nemocenské dávky vyplatené poškodenému 2/ v celkovej výške 234,60 eura boli vo výške
211,14 eura uhradené dňa 06.04.2023 spoločnosťou E. – F. B., E. a v sume vo výške 23,46 eura dňa
26.05.2023 žalovaným. Z uvedeného teda vyplýva, že tak žalobca ako aj žalovaný, uhradili len časť
nárokov uplatňovaných Sociálnou poisťovňou a teda nedošlo titulom nárokov uplatňovaných Sociálnou

poisťovňou k duplicitnému plneniu.

39. Vo vzťahu k úhradám vykonaných žalovaným voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. titulom
liečebných nákladov oboch poškodených súd už len pre doplnenie udáva, že tak ako to nepochybne
vyplýva z vyjadrenia zdravotnej poisťovne ako aj ďalších listinných dôkazov, žalovaný uhradil zdravotnej

poisťovni iné liečebné náklady, než ktoré boli nahradené obom poškodeným zo strany žalobcu, a ktorých
náhrady sa žalobca voči žalovanému v tomto konaní domáha.40. Keďže postihové právo smeruje voči tomu, za koho žalobca poskytol náhradu škody poškodeným,
t. j. voči subjektu, ktorý sa škodu zodpovedá (žalovaný podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka),
žalobcovi tak vzniklo voči žalovanému podľa § 24 ods. 7 v nadväznosti na § 24 ods. 2 písm. b) Zákona

č. 381/2001 Z. z., právo na náhradu toho, čo za žalovaného plnil z garančného fondu podľa § 24
ods. 2, písm. b) Zákona č. 381/2001 Z. z. za účelom vyporiadania nárokov poškodených. Žalobca
žalobou uplatnené nároky podľa názoru súdu v konaní riadne preukázal, žalovaný skutkové tvrdenia
žalobcu a ním predložené dôkazy účinne nepoprel, keď len vo všeobecnosti popieral výšku škody, bez
konkrétnych relevantných tvrdení a dôkazov. Keďže žalovaný v konaní nepreukázal, že by nahradil

žalobcovi čo i len časť tejto sumy, zaviazal súd žalovaného na zaplatenie tejto náhrady vo výške
13.770,15 eura (9.401,64 eura + 2.347,48 eura + 937,70 eura + 872,19 eura + 211,14 eura).

41. Keďže pre vydanie regresného nároku nie je splatnosť stanovená, je potrebné vychádzať z §
563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal. Žalobca listom zo dňa 30.11.2022 vyzval žalovaného na úhradu náhrady poistného
plneniavovýške9.401,64euravlehotedo30.12.2022,pričomvýzvasažalobcovivrátiladňa28.12.2022
ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalobca ďalej listom zo dňa 23.02.2023 vyzval žalovaného na úhradu
náhrady poistného plnenia vo výške 3.285,18 eura v lehote do 23.03.2023, pričom výzva sa žalobcovi
vrátila dňa 24.03.2023 ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalobca tiež listom zo dňa 13.04.2023 vyzval

žalovanéhonaúhradunáhradypoistnéhoplneniavovýške1.083,33euravlehotedo13.05.2023,pričom
výzva sa žalobcovi vrátila dňa 12.05.2023 opäť ako neprevzatá v odbernej lehote. Pretože žalovaný
svoje peňažné záväzky riadne a včas nesplnil, dostal sa podľa prvej vety § 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka do omeškania, v dôsledku čoho má žalobca právo požadovať od žalovaného popri plnení aj
úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č.

87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

42. Vzhľadom na to, že základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 31.12.2022 (deň nasledujúci po
uplynutí lehoty na plnenie podľa výzvy žalobcu na náhradu poistného plnenia vo výške 9.401,64 eura)

bola 2,50 % p. a., žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 7,50 % ročne (2,50 % + 5,00 %)
z dlžnej sumy 9.401,64 eura od 31.12.2022 do zaplatenia. Keďže základná úroková sadzba ECB platná
ku dňu 24.03.2023 (deň nasledujúci po uplynutí lehoty na plnenie podľa výzvy žalobcu na náhradu
poistného plnenia vo výške 3.285,18 eura) bola 3,50 % p. a., žalobca má nárok na úrok z omeškania vo
výške 8,50 % ročne (3,50 % + 5,00 %) z dlžnej sumy 3.285,18 eura od 24.03.2023 do zaplatenia. Keďže

základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 14.05.2023 (deň nasledujúci po uplynutí lehoty na plnenie
podľa výzvy žalobcu na náhradu poistného plnenia vo výške 1.083,33 eura) bola 3,75 % p. a., žalobca
má nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne (3,75 % + 5,00 %) z dlžnej sumy 1.083,33 eura
od 14.05.2023 do zaplatenia.

43. Vo vzťahu k námietkam žalovaného, že by bol býval nároky žalobcu uhradil, pokiaľ by mu boli
relevantné listiny doručené a nemusel by tak platiť úroky z omeškania, súd poznamenáva, že sa
stotožňuje s argumentáciou žalobcu, keď žalobca zasielal výzvy na zaplatenie náhrady poistných plnení
na adresu žalovaného uvedenú v „Relácii dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody“, čo je
zároveň aj adresou trvalého pobytu žalovaného a žalobca objektívne nemá možnosť vedieť, kde sa

žalovaný aktuálne nachádza. Rovnako v tejto súvislosti nemožno opomenúť ani to, že napriek tomu, že
bola žaloba žalovanému riadne doručená zo strany súdu už dňa 04.10.2024, žalovaný žalobcovi žiadnu
čiastku titulom uplatňovaných nárokov doposiaľ neuhradil.

44. Lehotu na plnenie žalovaného určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP.

45. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom absencie vecného odôvodnenia odporu podaného
žalovaným súd luž len záverom udáva, že súd považoval odpor žalovaného za vecne odôvodnený,
nakoľko v ňom žalovaný tvrdil, že časť žalobou uplatneného nároku uhradil. Tu súd v ďalšom prihliadol
na obmedzené možnosti procesnej obrany žalovaného, ktorý bol v zmysle lustrácie vykonanej súdom

v čase podania odporu väzobne stíhaný.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

49. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako strane v

konaní úspešnej v celom rozsahu, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Levice. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.