Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 16, 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/30/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722201869
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:5722201869.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v spore žalobkyne : A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom D. XXX, E. A., právne zastúpená: Mgr. Peter Baláž, advokát so sídlom ul. Volgogradská 10964/19,
03601Martin,protižalovanej:F.C.,nar.XX.XX.XXXX,bytomG.XXXX/X,XXXXXA.,právnezastúpená:
AK JUDr. Ing. Martina Kiseľová, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 94/11, 036 01 Martin, IČO: 56 699 565,
o zaplatenie náhrady za neužívanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á žalobcovi zaplatiť žalobkyni sumu 12.950 € s 5 % úrokom z omeškania
zo sumy 8.400 € od 01.06.2022 do zaplatenia, zo sumy 4.550 € od 19.08.2023 do zaplatenia, to všetko
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu v časti úrokov z omeškania zo sumy 8.400 € od 09.05.2022 do 31.05.2022, zo sumy 3.150
€ od 17.03.2022 do 18.08.2023, zo sumy 1.400 € od 26.06.2023 do 18.08.2023 z a m i e t a.

III. Žalobkyňa m á voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala zaviazať žalovanú zaplatiť jej náhradu za neužívanie
nehnuteľností. V písomne podanej žalobe uviedla, že z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. A., obec A., okres

A. je zrejmé, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti, a to rodinného
domu číslo súpisné 4108 a príslušných pozemkov uvedených na LV s tým, že každá z nich je podielovou
spoluvlastníčkou v 1. Žalobkyňa nadobudla ideálny podiel jednej polovice na nehnuteľnostiach na
základe darovacej zmluvy zo dňa 25.04.1990, spísanej JUDr. Mariánom Miklom vo forme notárskej
zápisnice pod č. N 220/1990 (NZ 250/90) registrovaná bola Štátnym notárstvom v Martine rozhodnutím
zo dňa 21.06.1990 pod č. RI 755/90. Predmetný podiel jej bol darovaný zo strany jej vtedajšieho manžela
H. I. C., nar. XX.XX.XXXX. Žalovaná svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach taktiež nadobudla

darom na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 02.10.20212 pod V 3257/12.
Žalobkyňa bývala v rodinnom dome do roku 1995 spolu so spoločnou dcérou A. C., ktorú má s pánom H.
I. C. aktuálnym manželom žalovanej. Od roku 1995 žalobkyňa nehnuteľnosť neužíva. V čase darovania
podielu na nehnuteľnostiach žalobkyni tento rodinný dom spolu s ňou užíval jej vtedajší manžel.
Následne po odsťahovaní sa žalobkyne podľa jej vedomosti dom užíval vtedajší manžel aj po rozvode
ich manželstva v roku 1997. Rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 24.06.1998.
Nehnuteľnosti podľa vedomosti žalobkyne dlhodobo užíva žalovaná spolu s jej terajším manželom

H. C.. Pokiaľ ide o užívanie nehnuteľnosti, v týchto po rozvode manželstva žalobkyne zostal bývať
bývalý manžel, ktorý v tom čase vlastnil ideálny spoluvlastnícky podiel 1 polovice. Spoločné užívanie
nehnuteľností spolu so žalobkyňou bolo ukončené vzhľadom na vážne narušené vzťahy potvrdené ajrozsudkom o rozvode. Následne sa do rodinného domu nasťahovala priateľka a neskôr manželka pán
C..
Listom právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Lubomíra Plesníka, advokáta, označeného ako návrh

na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 09.11.2021 bola žalovaná
vyzvaná na zaujatie stanoviska k návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam. Žalovaná reagovala na predmetný list dňa 17.12.2021. Z predmetného listu
je zrejmé, že nehnuteľností v celom rozsahu užívala žalovaná s jej manželom a nesúhlasí so
zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, spochybňuje vlastnícke

právo žalobkyne k nemu. Z obsahu predmetného listu bolo možné usúdiť, že spoločné užívanie
nehnuteľností žalobkyňou, resp. jej dcérou a žalovanou je vylúčené. Žalovaná predtým ako vstúpila do
užívania nehnuteľností ani jej manžela ako vtedajší vlastník podielu 1 nežiadali žalobkyňu o súhlas
s týmto krokom a takýto súhlas žalobkyňa nikdy ani nevyslovila. Žalovaná teda užíva celý rodinný
dom, vrátane garáže, pozemku bez súhlasu žalobkyne. Žalovaná žalobkyňu nekontaktovala za účelom
uzavretia dohody o užívaní spoločných nehnuteľností a za užívanie nehnuteľností v celosti, t. j. nad

rámec jej vlastníctva. Žalovaná nikdy neponúkla ani nevyplatila žiadnu finančnú čiastku. Listom zo
dňa 08.04.2022 bola žalovaná vyzvaná prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne na zaujatie
stanoviska k otázke platenia náhrady za užívanie nehnuteľností nad rámec jej vlastníckeho práva
a taktiež k tomu, aby sprístupnila nehnuteľností za účelom ich ohliadky znalcom, resp. realitným
maklérom, ktorý by stanovil obvyklú výšku nájomného, rozhodujúcu pre určenie výšky náhrady, ktorú má

žalovanázozákonapovinnosťplatiťžalobkynizanadužívanienehnuteľností.Predmetnúvýzvužalovaná
prevzala, ale na ňu nereagovala.

2. Žalobkyňa za účelom stanovenia výšky náhrady za užívanie nehnuteľností žiadala, aby žalovaná
bola súdom vyzvaná na sprístupnenie nehnuteľností žalobkyni a jej určenému znalcovi z odboru

oceňovania nehnuteľností ako aj zástupcom troch realitných kancelárií na čas nevyhnutne potrebný
na zdokumentovanie stavu a dispozície nehnuteľností. Žalobkyňa svoj nárok uplatnila v súlade
s ustanovením § 137 ods. 1, § 451 ods. 2 a § 458 ods. 1 Obč. zákonníka.
Pokiaľ išlo o výšku nároku žalobkyne a obdobie, za ktoré náhradu požaduje, žalobkyňa nemala prístup
k nehnuteľnostiam ani dostatok informácií a podkladov potrebných k odbornému určeniu výšky tohto

nároku. Z toho dôvodu, že nárok sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote, žalobkyňa
požadovala náhradu za užívanie nehnuteľností za obdobie od 01.05.2022 do 30.04.2022, t. j. za 24
mesiacov. Obvyklú výšku náhrady t. j. trhového mesačného nájomného za obdobné nehnuteľností
vrátane garáže a pozemkov, žalobkyňa za uvedené obdobie odhaduje minimálne na úrovni 700 €. Podľa
žalobkyne je trhové nájomné vyššie, avšak v tomto štádiu konania z opatrnosti uviedla túto sumu a na

základe toho si uplatnila výšku za jej spoluvlastnícky podiel v sume 350 €, čo za 24 mesiacov bola suma
8.400 €. Išlo len o laicky odhad, keďže žalovaná nesprístupnila nehnuteľností a neumožnila odborné
určenie výšky náhrady po vykonaní ohliadky. Okrem istiny si žalobkyňa uplatnila úrok z omeškania.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním zo dňa

07.07.2022, v ktorom uviedla, že žalobou uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu. Namietla tvrdenia
žalobkyne v popísaní rodinného domu s tým, že dom nie je možné rozdeliť na dve bytové jednotky.
Žalobkyňaažalovanásúpodielovýmispoluvlastníčkamiv1/2,pričomžalovanáodroku2012.Predmetný
rodinný dom nadobudol I. C. ešte pred uzavretím manželstva so žalobkyňou. V tej dobe bývali v Prahe.
Následne sa presťahovali do Martina, kde spoločne boli krátky čas, pretože žalobkyňa so spoločnou

dcérou odišla za svojou rodinou do Čiech. Po rozvode manželstva sa o manžela nezaujímala a ani
o nehnuteľnosť. Do rodinného domu chodievala len ich spoločná dcéra. Žalobkyňa neprispievala na
náklady spojené s užívaním a úhradou. Neplatila daň z nehnuteľnosti s výnimkou roku 2022. Podľa
žalovanej žalobkyňa mala so svojim bývalým manželom konkludentnú dohodu o spôsobe užívania
nehnuteľnosti tak, že užíval ju býval manžel, ktorý hradil všetky náklady a staral sa aj o spoločnú dcéru

v čase, kedy bola v jeho starostlivosti.
Spoluvlastnícky podiel 1 nadobudla žalovaná už ako manželka titulom darovacej zmluvy. V súčasnosti
s manželom býva v predmetnej nehnuteľnosti. Jeho zdravotný stav je nepriaznivý ako aj jej zdravotný
stav. Dennodenne poskytuje starostlivosť svojmu manželovi, ktorý mal opakovane náhle cievne
mozgové príhody. Ostal nevládny. Amputovaná mu bola aj ľavá dolná končatina v stehne, má mnoho

iných diagnóz. Z uvedeného dôvodu je odkázaný na celodennú starostlivosť na lôžku. V predmetnom
dome má izbu na prízemí, ktorá kedysi bola pracovňou. Stavebne ju upravili, aby sa do nej dalo vojsť
s posteľou a mohli prísť zdravotníci. Nie je schopný už chodiť po schodoch. V ostatnej časti domu
je využívaná kuchyňa, izba ako spálňa pre žalovanú. Obývaciu izbu tvrdila, že nevyužívala. Podľažalovanej žalobkyňa o majetok neprejavila záujem viac ako 20 rokov. Neprispievala na úhrady ani
nikdy neprejavila iniciatívu nehnuteľnosť užívať. Ďalej poukázala na to, že žalobkyňa nadobudla svoj
vlastnícky podiel bezodplatne a bola to ona, ktorá podala návrh na rozvod manželstva. Preto sa o

majetok po rozvode nezaujímala. Žalovaná taktiež nadobudla spoluvlastnícky podiel darovaním, ale od
svojho súčasného manžela sa stará a poskytuje mu opateru v starobe aj v chorobe. Inú bytovú otázku
nemá žalovaná s manželom ako vyriešiť, pričom žalobkyňa má svoju bytovú situáciu vyriešenú. Snaha
získať majetkový prospech z vlastníctva nehnuteľností považovala žalovaná za rozpornú s dobrými
mravmi, pretože o nehnuteľnosť prejavila záujem až v roku 2021. Žalovaná si bola vedomá toho, že po

smrti manžela bude sa riešiť otázka vyporiadania podielového spoluvlastníctva, kedy žalobkyňa dostane
svojpodiel,aledonehnuteľnostísainvestovaliajnemalépeniaze,čobudepotrebnézohľadniť.Žalovaná
nesúhlasila s uplatnenou výškou za užívanie nehnuteľností s výpočtom podľa prenájmu nehnuteľností
s tým, že žiadala bezdôvodné obohatenie vo výške 350 € za každý mesiac. Uviedla, že, ak by žalobkyňa
chcela polovicu domu prenajať, pokiaľ by ho sama neužívala, pri ponuke prenájmu časti nehnuteľnosti
by sa muselo zohľadniť to, že tam bývajú a žijú dva dôchodcovia s ťažkými diagnózami. Dom má

jeden vchod, jednu kuchyňu a nie je dispozične prispôsobený pre viac samostatných rodín. Je dôvodne
predpokladať, že za takej situácie by bolo nutné aj zohľadniť výšku uplatnenej sumy žalobkyňou.
Žalovaná žiadala, aby k veci bol vypočutý ako svedok jej manžel H. I. C., a to v domácom prostredí.
K tvrdeniu žalobkyne, že v nehnuteľností má zriadené sídlo obchodná spoločnosť ALL Fire Servis,
s.r.o. žalovaná uviedla, že túto spoločnosť v máji 1999 založil jej manžel ako jediný konateľ a spoločník.

Neskôr, keď sa mu zhoršil zdravotný stav prepísal spoločnosť na ňu a jej syna. Neskôr ju už viedol
len jej syn s tým, že spoločnosť má len formálne sídlo v nehnuteľnosti, inak svoju činnosť vykonáva
v priestoroch prevádzky.

4. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej zaslala písomné stanovisko, kde poukázala na nedôsledný prístup

žalovanej k vypracovaniu vyjadrenia k žalobe s tým, že zaslala súdu až po 38. dňoch vyjadrenie.
Pokiaľ išlo o spolužitie s bývalým manželom H. C. na tohto nijako žalobkyňa nenaliehala, aby jej
polovicu domu daroval. Bolo to jeho slobodné rozhodnutie. V predmetnom dome bývali od mája 1990
až do marca 1995 s malou prestávkou, kedy kvôli nezhodám s nim, odsťahovala sa do Valašského
Meziříci. Do domu, keď sa nasťahovali vyžadoval značné úpravy a opravy. Investície spolufinancovala

žalobkyňa, a to nie len zo svojich príjmov, ale aj z peňazí, ktoré požičiavali jej rodičia. Okrem toho
bolo potrebné splácať dlhy exmanžela z jeho predchádzajúceho manželstva vo výška cca 120.000
Kčs s príslušenstvom. Z peňazí získaných od rodičov bola splatená značná časť dlhov H. C. voči jeho
vtedajšej exmanželke. O dlhoch sa dozvedela až postupne a boli príčinou ich častých hádok. Následne
spolužitie vyhodnotila ako neúnosné a vrátila sa bývať do ČR. Mala záujem, aby dcéra vyrastala

v kľudnom prostredí. Od septembra 1996 dcéra začala navštevovať základnú školu v Čechách. Vzťahy
s otcom boli spočiatku dobré. Javil o ňu záujem. Postupne sa stretávali menej, jeden až dvakrát do
roka, kedy dcéra navštívila otca. V ďalšom období už dcéra navštevovala otca málo, pretože sa tam
necítila vítaná. V tom čase tam už bývala žalovaná. Došlo k vážnemu narušeniu vzťahov, pretože dcére
sa dostal do rúk list, v ktorom otec spochybňoval svoje otcovstvo. Následne žalobkyňa nechcela byť

v kontakte so svojim exmanželom. Jeho správanie bolo agresívne a vulgárne počas manželstva a preto
po rozvode chcela mať kľudný život. O dcéru sa následne už starala sama. Potom ako jej zomreli
obidvaja rodičia, uvedomila si náročnosť dedičského konania a nechcela, aby sa touto záležitosťou
v prípade jej smrti musela zaoberať dcéra, preto sa rozhodla riešiť situáciu s domom v Martine. Bývať
v rodinnom dome v Martine, kde mala svoj podiel v prípade, že tam žil jej exmanžel a žalovaná bolo

vylúčenéamalazáujemvyporiadaťspoluvlastníctvosožalovanou,avšakktomutonedošlo.Domnepatril
do bezpodielového spoluvlastníctva, preto po rozvode manželstva sa nemusí vysporiadavať v rámci
bezpodielovéhospoluvlastníctvavlastníckevzťahykdomu.VdomezostalbývaťH.C.apodľažalobkyne
logicky uhrádzal náklady spojené s bývaním s tým, že energie boli písané na jeho meno. O spôsobe
užívania domu sa nikdy nebavili. Vzťahy medzi nimi boli konfliktné. Po odsťahovaní sa z domu v roku

1995, resp. od rozvodu roku 1998 sa H. C. ani žalovaná neozvali, či žalobkyňa ako spoluvlastníčka
súhlasí so zmenami a investíciami do rodinného domu, či tam môže mať sídlo firma H. C. a neskôr
synov žalovanej. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že jej manžel aj ona sú odkázaní na rodinný dom, pretože
majú zdravotné problémy a ich finančná situácia je nepriaznivá, mala by mať záujem aj na vyporiadaní
spoluvlastníctva,pretožesajednáoposchodovýrodinnýdom,ktorý má5iziebsčímsúspojenézvýšené

náklady.VdometedamásídlospoločnosťALLFireServis,s.r.o.azhospodáreniaspoločnostizostránky
J. je zrejmé, že ide o spoločnosť, ktorá dlhodobo hospodári so ziskom v desiatkach tisíc eur ročne.
Pokiaľ firma má sídlo v dome, ktorý spoluvlastní žalovaná tak by mala nárok aj na majetkový príjem
z tejto situácie.5. Žalovaná nadobudla spoluvlastnícky podiel darom v roku 2012 a následne ďalších 10 rokov neplatila
za nadužívanie podielu žalobkyne žiadnu finančnú čiastku, preto by bolo na mieste, aby aspoň za

obdobie posledných dvoch rokov (od podania žaloby dvoch rokov) platila určitú finančnú čiastku.
Žalobkyňa jednoznačne poprela existenciu dohody o užívaní domu s jej bývalým manželom H. C.. Od
uzavretia manželstva s H. C. žalovaná vstúpila do užívania majetku žalobkyne a toto by ovplyvnilo
dohodu, pokiaľ by aj bola uzavretá s predchádzajúcim spoluvlastníkom.

6. Na návrh strán sporu súd vykonal ohliadku na mieste samom s výsluchom svedka H. I. C.. Pokiaľ išlo
o rodinný dom, bol to samostatne stojaci rodinný poschodový dom s otvorenou halou so samostatným
jedným vchodom, ktorý nebolo možné užívať ako dve samostatné časti. Teda tak, aby ho mohli užívať
dvaja spoluvlastníci nezávislí na sebe. Stav domu bol pri ohliadke zistený tak, že pri vstupe sa nachádza
chodba, ktorá prechádza do kúpeľne, kuchyne a jednej izby. Nasleduje otvorené schodište, ktoré vedie
do veľkej obývačky a z nej ďalšie schody do troch izieb na poschodí a jednej kúpeľne. K domu prináleží

záhrada o výmere 435 m2. Dom je postavený na ploche s nádvorím o výmere 365 m2.

7. H.I.C.akosvedokvoveciuviedol,žepredmetnýdompočastrvaniasožalobkyňoupreviedolvpolovici
do jej vlastníctva. V minulosti mal záujem, aby mu dar vrátila, ale ku konečnému rozhodnutiu nedošlo.
Chodievala k nemu spoločná dcéra, ktorej prispieval aj na výživu. Mal záujem o dieťa. Potom došlo

k zhoršeniu vzťahov a dnes ho nenavštevuje. Nevedel si predstaviť, že by polovicu domu užívala bývalá
manželka.Finančnéveciriešil,pokiaľžilivPrahesjejotcom.Pozhoršenízdravotnéhostavujeodkázaný
na pomoc súčasnej manželky, ktorá sa o neho dobre stará. Previedol na ňu polovicu domu. Podľa neho
bývalá manželka sa nezaujíma o dom. Neprejavila záujem v ňom bývať až v poslednej dobe.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedka H. C., listinnými dôkazmi,
podanie - AK Lubomír Plesnik žalovanej zo dňa 09.11.2021, rozsudok Okresného súdu Martin, sp.zn.
6C/303/97, výpis z LV č. XXXX k. ú. A., notárska zápisnica zo dňa 25.04.1990, lekárske správy manžela
žalovanej a žalovanej, stanovisko v trhovej cene prenájmu nehnuteľnosti spoločnosti KERMAR, s.r.o.
zo dňa 11.08.2022, vyjadrenie k cene nájmu spoločnosti Reality Center zo dňa 22.08.2022 so snímkou

z mapy, fotografiami rodinného domu, výpis z OR spoločnosti ALL Fire Servis, spol. s. r. o. , spoločenská
zmluva zo dňa 27.03.1996 so zmluvou o nájme zo dňa 01.04.1996, znalecký posudok č. 126/2024 zo
dňa 28.10.2024, nájomná zmluva na krátkodobý nájom bytu zo dňa 05.08.2020 a zistil nasledovný
skutkový stav.

9. Žalobkyňa a žalovaná boli spoluvlastníčkami nehnuteľností, každá v 1, a to nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX, k. ú. A.. Jednalo sa o rodinný dom, číslo súpisné 4108 a príslušných pozemkov,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 365 m2 a záhrada o výmere 435 m2. Žalobkyňa nadobudla svoj
spoluvlastnícky podiel od bývalého manžela H. C. v čase trvania ich manželstva a následne žalovaná

ako ďalšia manželka H. C. nadobudla ideálny spoluvlastnícky podiel darovacou zmluvou. Predmetný
rodinný dom užívala žalobkyňa, ktorá spolu so svojim vtedajším manželom pánom C. prišla bývať
z Prahy do Martina v období od mája 1990 do marca 1995, kedy následne sa odsťahovala podľa nej pre
nezhody s manželom a ich manželstvo bolo v roku 1998 rozvedené. V predmetnom dome už následne
nebývala. Podľa jej tvrdenia tento rodinný dom jej manžel nadobudol s predchádzajúcou manželkou a po

rozvode bol povinný vyplatiť jej podiel. Načo prispievala aj ona a jej rodičia, čo viedlo k tomu, že polovicu
rodinného domu H. C. daroval žalobkyni. Po rozvode manželstva sa do domu už nevrátila a následne
zistila, že v ňom býva nová manželka H. C., na ktorú on previedol dovtedy jemu patriaci spoluvlastnícky
podiel v 1. Žalobkyňa mala záujem o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V roku 2021
oslovila žalovanú s takýmto návrhom, k dohode však nedošlo. Preto podala žalobu, v ktorej žiadala,

aby žalovaná, ktorá užívala so svojim manželom celý rodinný dom jej bola povinná zaplatiť vyčíslenú
finančnú čiastku za užívanie domu titulom bezdôvodného obohatenia.
Žalovaná s návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva nesúhlasila s odôvodnením, že iné
bývanie so svojim manželom nemá a obidvaja majú vážne zdravotné problémy bez ďalšej možnosti
iného bývania. K uplatnenému finančnému nároku žalobkyne za užívanie jej podielu žalovaná sa

vyjadrila tak, že žalobu neuznáva, pretože žalobkyňa sa o svoje vlastníctvo nezaujímala. Nestarala sa
o rodinný dom. Pokiaľ by išlo o to, že by mohla prísť žalobkyňa užívať svoj podiel tak žalovaná ako aj jej
manželH. C.sazhodnevyjadrili,žetakétoniečoniejevôbecmožnévzhľadomnarozsahausporiadanie
domu.10. Súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný, pokiaľ išlo o výšku, ktorá by prináležala
žalobkyni uplatneného nároku bol do konania pribratý znalec Ing. Martin Čanády, ktorý v znaleckom

posudku č. 126/2024 stanovil za obdobie od mája 2020 až do apríla 2022 výšku nájmu nehnuteľností
bez energie mesačne 1.1186,86 €. Znalec sa v znaleckom posudku vysporiadal s tým, že hodnota
nájmu nie je priamo úmerná všeobecnej hodnote nehnuteľností. Zohľadňuje ceny nájmov na trhu,
ktoré sa síce vyvíjajú oddelene, teda nerastú a neklesajú vždy pri zmene cien nehnuteľností. Sú
závislé od dopytu po nájme a nájom je spravidla dohadovaný na dlhšie obdobie. Išlo o stanovenie

najpravdepodobnejšej ceny nájmu nehnuteľností za uvedené obdobie, ktorú by mohol dosiahnuť na
trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivej dohode, keď nájomca aj prenajímateľ budú konať
s patričnou informovanosťou, opatrnosťou a predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou
pohnútkou. Pre porovnanie znalec použil ponuky dostupné v čase a mieste tak ako uviedol v priložených
ponukách pre porovnávanie. Za minulé obdobia nebola možnosť získať vhodnejšie ponuky pre výber
reprezentantov na realitných portáloch. Znalec bol na návrh strán sporu dopočutý v konaní, kde zotrval

na svojom znaleckom posudku. Uviedol, že stanovenie výšky nájomného vo všeobecnosti je náročnejšia
úloha, pretože množstvo porovnávacích ponúk v danom mieste a čase nie je početné. Domy majú svoje
špecifiká, príslušenstvá. Jednoduchšie je to v prípade bytov, kde to je možné objektívnejšie posúdiť.
Pri stavbách ako sú rodinné domy je to zložitejšie preto, že rodinné domy sa na prenájom ponúkajú
veľmi málo. Do znaleckého posudku bral ponuky realitných portálov, ktoré sú k dispozícií. Jednotlivé

domy si obišiel, aby získal, čo najobjektívnejšie posúdenie. Získať vždy zmluvu o nájme nie je možné.
Zmluvy sa uzatvárajú aj medzi blízkymi, príbuznými, medzi firmami. Pri bytoch sa vedie aj štatistika
prenájmu bytov za dlhšie obdobie u rodinných domov toto nie je. Snažil sa na základe dostupných
informácií s prihliadnutím aj na trh stanoviť objektívnu hodnotu. Predmetný dom má tri poschodia. Je
to po rekonštrukcii. Má príslušenstvo, garáž, záhradu, dobrú lokalitu. Znalecký posudok urobil v októbri

2024, ale zohľadnil úlohu, určiť dobu nájmu od mája 2020. Podklady považoval za dostatočné. Metodika
hovorí o troch podkladoch a je problém zabezpečiť ich viac z dôvodu, že prenájom domov nie je bežný.
Energie sa platia mimo nájmu a vybavenie domu sa môže prejaviť v jeho hodnote ako takej, ale nie
v nájme.

11. Žalobkyňa si uplatnila nárok titulom bezdôvodného obohatenia s prihliadnutím na náhradu za
užívanie nehnuteľností.

12. Podľa § 137 ods. 1 Obč. zákonníka, podiel vyjadruje mieru akou sa spoluvlastníci podieľajú na

právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

13. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením neplatného právneho úkonu.

14. Podľa § 458 ods. 1 Obč. zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením, ak to nie je dobré možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

15. V prejednávanej veci mal súd zistené, že nedošlo k dohode ohľadne užívania predmetných

nehnuteľností žalobkyňou a jej exmanželom. Spoluvlastníci neprejednali spôsob užívania nehnuteľností
po rozvode manželstva. Rodinný dom s príslušenstvom užíval manžel žalobkyne, ktorá sa z domu
odsťahovala a vytvorila si vlastné bývanie. Bývalému manželovi žalobkyne zostal podiel 1 s tým, že
predtým jej daroval podiel 1. Následne po ich rozvode manželstva došlo k tomu, že novej manželke,
t. č. žalovanej previedol H. C. svoju polovicu predmetnej nehnuteľností, čím nastal právny stav, že

spoluvlastníkmi zostali žalobkyňa a žalovaná. Pokiaľ išlo o tvrdenie žalobkyne, že nehnuteľnosť jej bola
darovaná v 1 preto , že uhrádzali za trvania manželstva s H. C. výplatu jeho predchádzajúcej manželke,
toto spochybnené nebolo a ani navrhnuté dôkazy na preukázanie skutočnosti, že žalobkyňa netvrdila
pravdu, preto súd akceptoval v tomto smere tvrdenie žalobkyne. Z tohto pohľadu teda možno hodnotiť
nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou v súlade s dobrými mravmi.

Žalobkyňa po rozvode manželstva odišla aj so spoločnou dcérou, ktorú mala s H. C. a následne do
rodinnéhodomuužchodievalalendcéra,ktorá totoprerušilapourčitýchkonfliktoch,ktorévznikli.Reálne
možno predpokladať preto, že jej otec spochybňoval otcovstvo a takéto listiny sa dostali do jej dispozície.16. Žalovaná neakceptovala návrh žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
s tvrdením, že na dom sú s manželom viazaní aj vzhľadom na zdravotný stav, financie a sú bez
možnosti iného bývania. Žalobkyňa na základe toho podala žalobu, ktorou žiadala, aby za užívanie

jej polovice nehnuteľností žalovaná jej poskytla finančnú náhradu. V žalobe uviedla obdobie od mája
2020 do 30.04.2022, t. j. za dva roky a mesačne si uplatňovala v žalobe odhadnú výšku 350 €. Svoj
návrh následne rozšírila, pričom súd pripustil rozšírenie žaloby za obdobie, ktoré bolo v súlade s úlohou
v znaleckom posudku, t. j. do 31.05.2023. Uznesením zo dňa 16.12.2024 súd pripustil rozšírenie vo
výške 3.150 € za obdobie od 01.05.2022 do 31.01.2023 a o sumu 1.400 € od 01.02.2023 do 31.05.2023

s príslušenstvom, a to 5 % úrokom z omeškania. Uvedené obdobie podľa znalca možno považovať za
obdobie, ktoré by zahŕňalo aj v zmysle znaleckého posudku následné obdobie po apríli 2022. V ďalšej
časti súd nepripustil rozšírenie žaloby, pretože zo strany žalovanej došlo k rozšíreniu žaloby v podstate
4 krát, a to posledné krátko pred rozhodovaním vo veci samej. Pokiaľ išlo o sumu, ktorú bolo potrebné
stanoviť za užívanie nehnuteľnosti žalovanou mesačne, žalobkyňa uplatňovala sumu 350 € mesačne.
Znalcom bola určená cena mesačného nájmu bez energii 1.186,86 €. Pri zohľadnení polovice tejto sumy,

ktorá by zodpovedala výške spoluvlastníckeho podielu strán sporu, resp. žalobkyne išlo o mesačný
nájom v podstatne vyššej výške ako žiadala žalobkyňa. Pri priznávaní uplatnenej výšky žalobkyňou súd
zohľadnil tú skutočnosť, že dom v súčasnej dobe ako sa nachádzal, resp. za obdobie zadania znaleckej
úlohy bolo zo strany žalovanej, resp. jej terajšieho manžela upravovaný, udržiavaný. Preto sa priklonil
k tomu, že primeraná je mesačná výška 350 €. Je nesporné, že dom sa udržiaval a rekonštruoval aj

z dôvodov, ktoré boli preukazované v konaní, teda zdravotného stavu manžela žalovanej, ale celkove
túto skutočnosť podľa názoru súdu nebolo potrebné inak zohľadňovať s tým, že predmetný dom
žalobkyňa užívať žiadnym spôsobom nemohla, žalovaná a jej terajší manžel úplne vylúčili tú skutočnosť,
že by žalobkyňa svoj podiel užívala. Po právnej stránke je nespochybniteľne spoluvlastníčkou v jednej
polovici. Žalovaná nepristúpila na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na návrh

žalobkyne. Preto bolo dôvodné, aby sa tento stav riešil, a to priznaním finančného nároku za
užívanie polovice nehnuteľností patriacej žalobkyni žalovanou. Tvrdenie žalovanej, že k vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva dôjde až následne po smrti jej manžela, je pre rozhodovanie vo veci len
teoretické a v budúcnosti nie vždy reálne. Súd nevyhodnotil správanie žalobkyne v rozpore s dobrými
mravmi ani pokiaľ išlo o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu ani následne v období, kedy predmetnú

nehnuteľnosť neužívala, pretože toto zdôvodnila rozpadom manželstva so svojim bývalým manželom,
kedy jeho správanie hodnotila ako správanie agresívne a nechcela s nim už dôjsť do kontaktu. Súd
akceptoval aj tú skutočnosť, že žalobkyňa mala záujem na vyporiadaní tohto spoluvlastníctva za svojho
života, aby sa s týmito otázkami nemusela vysporiadavať ich dcéra.

17. Súd žalobkyni priznal celkove sumu 12.950 € s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 8.500 € od
01.06.2022 do zaplatenia a zo sumy 4.550 € od 19.08.2023 do zaplatenia, a to všetko do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalovaná suma predstavovala súhrn uplatnených nárokov žalobkyňou v žalobe
uplatnená suma 8.400 € za obdobie od mája 2020 do konca apríla 2022, 3.150 € od 01.05.2022 do
31.01.2023 a sumy 1.400 € od 01.02.2023 do 31.05.2023. Úrok z omeškania zo sumy 8.400 € bol

priznaný vo výške 5 % ročne od 01.06.2022, pretože žaloba žalovanej bola doručená 31.05.2022, teda
v tomto období sa dostala do dispozície žalovanej a až od tohto obdobia mohla sa dostať žalovaná do
omeškania. Druhé a tretie rozšírenie žaloby o sumu 5.150 € a 1.400 € bolo žalovanej, resp. jej právnej
zástupkyni doručené 18.08.2023. Úrok z omeškania teda bol priznaný až od nasledujúceho dňa po
doručení rozšírenia žaloby. Úroky z omeškania boli priznané v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a

§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobkyne, pokiaľ išlo o uplatnené úroky z omeškania pred doručením
žaloby, resp. rozšírenia žaloby žalovanej zamietol.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni voči žalovanej priznal právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % . Pri zohľadnení nároku súd vychádzal z toho, že žalobkyňa
bola v konaní úspešná a pokiaľ išlo o nepriznanie úrokov v časti tak ako je uvedené vo výroku rozsudku

išlo o nepatrnú časť. Preto jej súd priznal nárok vo výške 100 %.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.

Okresný súd Martin
dňa 16.04.2025

JUDr. Nora Zátopková
sudkyňaimage1.png