Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 27, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Csp/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125288812
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:6125288812.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 17Csp/65/2025

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o. so
sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava – Staré mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E. A., právne zastúpenej: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát so
sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 19 187,07 EUR s príslušenstvom a o vzájomnej
žalobe takto

r o z h o d o l :

2 17Csp/65/2025

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Z a s t a v u jkonanie o vzájomnej žalobe.

III. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o zaplatenie 19 187,07 EUR

s príslušenstvom i o vzájomnej žalobe v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

15 17Csp/65/2025

1. Žalobca (pôvodne Ahoj, a.s.) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (v rámci
upomínacieho konania) dňa 16.04.2025 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny
10 684,31 EUR spolu s úrokom v sume 8 502,76 EUR a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 10 684,31 EUR od 11.05.2022 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca

- spoločnosť Ahoj, a.s., Dvořákovo námestie 12, 811 02 Bratislava, IČO: 48 113 671 poskytol žalovanej
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod č. 2109009700 úver vo výške 10 900 EUR, ktorý sa
žalovaná zaviazala uhradiť formou pravidelných mesačných splátok. Zmluva bola uzavretá elektronicky
prostriedkami diaľkovej komunikácie. Pred uzavretím úverovej zmluvy právny predchodca žalobcu
uzavrel so žalovanou zmluvu o elektronickej komunikácii, predmetom ktorej je popis spolupráce pri
uzatváraní zmlúv o úvere prostredníctvom diaľkovej komunikácie. Právny predchodca žalobcu pred
uzavretím úverovej zmluvy v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. posúdil s odbornou starostlivosťou

schopnosť žalovanej splácať úver, pričom do úvahy vzal dobu, na ktorú poskytol úver, výšku úveru,
príjem žalovanej a účel úveru. Žalobca o tom predložil dokumenty s údajmi zistenými zo žiadosti o úver.
Žalovaná svoj záväzok uhrádzať splátky úveru v rozpore s dojednaniami v zmluve neplnila riadne
a včas. Právny predchodca vyzval žalovanú na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornenímna možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Žalovaná však svoj dlh
neuhradila, a tak právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru pre
nezaplatenie úverovej splátky splatnej dňa 20.01.2022. Vyhlásenie okamžitej splatnosti pohľadávky

z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanej doručené 03.05.2022. Keďže žalovaná
v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia vyhlásenia okamžitej splatnosti nezaplatila, od 11.05.2022
sa dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy s príslušenstvom. Žalovaná bola vyzvaná na
zaplatenie dlžnej sumy z nesplateného úveru i právnym zástupcom právneho predchodcu. Žalovaná
však svoj záväzok z úveru nezaplatila. Žalobca dodal, že suma 10 684,31 EUR predstavuje istinu úveru

a uplatnené zmluvné úroky predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom a plnením
započítaným na úhradu celkových nákladov.

2. Okresný súd Banská Bystrica vyhovel žalobe žalobcu platobným rozkazom sp. zn. 4Up/562/2025
zo dňa 02.05.2025, voči ktorému žalovaná podala včas odpor. (platobný rozkaz jej bol doručený dňa
12.05.2025 a odpor podala dňa 19.05.2025. Na návrh žalobcu na pokračovanie v konaní na príslušnom

súde, Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie tunajšiemu súdu.

3. Žalovaná v odpore v namietala, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.09.2021 obsahuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku v časti 3. Následky nesplácania úveru, vyhlásenie splatnosti úveru,
v bode 3.3 v znení “Veriteľ je oprávnený požadovať, aby Dlžník vrátil celú poskytnutú sumu Úveru

spolu s príslušenstvom, ktorá sa na požiadanie Veriteľa stane okamžite splatnou, aj v prípadoch:
Veriteľ dodatočne po čerpaní Úveru zistil, že údaje a doklady predložené Dlžníkom ako podklady pre
rozhodnutieoposkytnutíÚverubolisfalšované,neúplné,skreslené,nepravdivéatýmpodstatnoumierou
ovplyvnili rozhodnutie Veriteľa a ohrozujú jeho záujmy pri prípadnom vymáhaní pohľadávky Veriteľa
z tejto Zmluvy.“. Dôvody, pre ktoré môže veriteľ pristúpiť k jednostrannému ukončeniu zmluvného

vzťahu formou mimoriadneho zosplatnenia úveru sú tak formulované príliš rozsiahlo a spotrebiteľ je
vystavený riziku, že v podstate akékoľvek okolnosti môžu spôsobiť vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru. Poukázala tiež na Závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a
nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 24.01.2017, v
zmysle ktorých vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je potrebné vnímať ako prostriedok ultima ratio s tým,

že zmluvná podmienka, ktorá umožňuje veriteľovi kedykoľvek vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru i z
dôvodov, ktoré nespočívajú v omeškaní dlžníka s plnením peňažného záväzku je neprijateľná pretože
„v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa odchyľuje od ustanovenia § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka
(žiadať o zaplatenie celej pohľadávky) len v prípade omeškania s plnením peňažného záväzku, ktorý sa

má plniť v splátkach a nie v prípade porušenia inej zmluvnej povinnosti či z dôvodov, ktoré nespočívajú
priamo v porušení zmluvy, pričom zároveň toto právo môže uplatniť najskôr po uplynutí 3 mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva“. Ďalej s poukazom na § 11 ods. 2 a § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., ako
aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/126/2016 zo dňa 26.01.2017 mala za to, že právny

predchodca žalobcu v kontraktačnom procese hrubo porušil svoju povinnosť postupovať s odbornou
starostlivosťou. Úver splácala podľa možností, ako jej to dovoľovala jej ťažká finančná situácia. Ak by
úver nebol bezúročný a bez poplatkov z uvedeného dôvodu, tak dodala, že v zmluve je uvedená výška
ročnej úrokovej sadzby 18,28 %, čo považovala za v rozpore s dobrými mravmi, keď poukázala na to,
že priemerné úrokové miery z úverov na Slovensku, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou nad 5

rokov, v septembri 2021, boli vo výške 5,84 % p.a.. Úrok stanovený veriteľom v úverovej zmluve je viac
ako trojnásobne vyšší. Záverom vzniesla tiež námietku premlčania s poukazom na § 54a Občianskeho
zákonníka. Žalobu navrhla z vyššie uvedených dôvodov zamietnuť v celom rozsahu.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaná svoje tvrdenia nepreukázala a zmluva neobsahuje

neprijateľné zmluvné podmienky. Zastával názor, že zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a s poukazom na predložené dôkazy o skúmaní bonity žalovanej mal za
to, že boli dodržané zákonné povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Poukázal na
výpis z klientských informácií, kópiu občianskeho preukazu, dotazník o preverovaní príjmov, dokument
z interného systému o preverovaní rodinného stavu, príjmoch a výdavkoch žalovanej. S poukazom

na predloženú dokumentáciu mal za to, že bola preverená história splácania a platobná kapacita
v nebankovom registri klientských informácií. Žalovaná v prehľade verifikačných otázok pre schválením
úveru potvrdila, že je poberateľkou dôchodku a za posledné 3 mesiace od dopytu má priemerný
vymeriavací základ aspoň 1 159 EUR. Právny predchodca žalobcu tak zistil príjem žalovanej na úrovniminimálne950EURmesačneazároveňpreveriljejúverovúzaťaženosťdopytomdoSpoločnéhoregistra
bankových informácií, z ktorého výstupu vyplýva, že žalovaná mala v čase podania žiadosti o úver 2
aktívne úvery s celkovou splátkou 257 EUR. Po odpočítaní splátok úverov s výškou životného minima

platného od 01.07.2021 do 30.06.2022 vo výške 218,06 EUR bola zistená výška prípadnej maximálnej
splátky, ktorú by žalovaná bola schopná splácať v sume 474,94 EUR. Finančná analýza platná v tom
čase bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 10 900 EUR na 8 rokov s mesačnou splátkou
206,82 EUR. Čo sa týka námietky premlčania, právny predchodca žalobcu uviedol, že poslednou výzvou
predzosplatnenímzodňa25.03.2022upozornilžalovanúnaomeškaniesosplácanímúverovýchsplátok

a zároveň ju upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Keďže žalovaná dlžné splátky
nezaplatila, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 25.04.2022 úver zosplatnil. Poukázal na aktuálnu
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít - uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/132/2021,
v zmysle ktorého (odsek 26) citujeme: „Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať
v splátkach, pri premlčaní práva dodávateľa na zaplatenie celej pohľadávky pri strate výhody splátok (§
565 Občianskeho zákonníka) sa začiatok plynutia premlčacej doby spravuje všeobecným ustanovením

§ 101 Občianskeho zákonníka.“ V posudzovanej veci tak mohla byť pohľadávka voči žalovanej prvýkrát
uplatnená až 25.04.2022, tj. v deň účinnosti predčasného zosplatnenia a v súlade s § 101 Občianskeho
zákonníka k premlčaniu nároku z úverovej zmluvy by došlo až 25.04.2025. Žaloba však bola podaná na
súd dňa 15.04.2025, počas plynutia 3-ročnej premlčacej doby na uplatnenie predčasne zosplatneného
nároku z úveru v zmysle ust. § 101 OZ. Ďalej uviedol, že výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery

so splatnosťou od 5 do 10 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MFSR v
súlade s ust. § 21 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2.štvrťrok 2021 so stavom ku
dňu 30.06.2021 predstavovala 9,14 %. Najvyššia prípustná výška odplaty pre zmluvy uzavreté od
21.08.2021 do 20.11.2021 so zmluvnou splatnosťou nad 5 do 10 rokov vrátane podľa zákona (§ 53

ods. 6 OZ v spojení s ust. §1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995) predstavovala 18,28%, tj.
2x priemernej RPMN. Súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto
len vo výnimočných situáciách, napr. v prípade šikanózneho výkonu práva účastníkom zmluvného
vzťahu. Korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane
oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Nie výška úrokovej sadzby,

ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je podľa žalobcu rozhodujúcim faktorom
pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Veličina vyjadrená prostredníctvom
RPMN predstavuje celkovú odplatu spojenú s úverom, tj. navýšenie úveru, ktoré je povinný dlžník
veriteľovi zaplatiť a tento faktor je rozhodujúci pre ustálenie primeranosti odplaty. Výška dojednanej
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 18,28 % neprevyšuje odplatu obvykle

požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ust. § 53 ods.
6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou
maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § 1a ods.
1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 platného a účinného od 01.09.2014. Dojednaná odplata v úverovej
zmluve vo výške 18,28 % nepresahuje dvojnásobok priemernej výšky RPMN zverejnenej MFSR v

Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami
zahraničných bánk za 2.štvrťrok 221 so stavom ku dňu 30.06.2021 vo výške 9,14 % pre obdobné úvery.
Dojednanú odplatu považoval za primeranú, v súlade so zákonom (ust. § 53 ods. 6 OZ platného a
účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy) a dobrými mravmi. Žalobca preto zotrval na podanej žalobe
v celom rozsahu.

5. Žalovaná v duplike zo dňa 05.08.2025 navrhla žalobu žalobcu zamietnuť a zároveň vzniesla vzájomnú
žalobu, ktorou sa domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Zotrvala na argumentácii
o neprípustnej výške úrokov a zároveň mala za to, že právny predchodca žalobcu nekonal s odbornou
starostlivosťou v dôsledku čoho mala za to, že na úver dopadá sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti

úveru podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. Uviedla, že ani údaj o jej čistom mesačnom príjme, ani
o jej mesačných splátkach úverov a výške životného minima nie sú správne. Z dát dopytu zo Sociálnej
poisťovne je uvedený vymeriavací základ 1 159 EUR, čo predstavuje hrubý príjem a po zohľadnení
daňovej a odvodovej zaťaženosti v roku 2021 u zamestnankyne, ktorá je vydaná a nemá vyživovaciu
povinnosť k mal. deťom je čistý mesačný príjem 884,42 EUR. Žalovaná tak nerozumela, prečo veriteľ

vychádzal z príjmu 950 EUR a ako k nej dospel. Poukázala na § 7 ods. 20 zák. č. 129/2010 Z.z.,
kde na výpočet ukazovateľa schopnosti splácať spotrebiteľský úveru je dodávateľ povinný použiť čistý
príjem, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má
vyživovaciu povinnosť, ďalej výšku splátky spotrebiteľského úveru a peňažné záväzky znižujúce príjemspotrebiteľa. Čo sa týka výdavkov, právny predchodca nahliadal iba do nebankového registra klientských
informácií a opomenul bankové inštitúcie. Tvrdenie o 2 aktívnych úveroch tak je nesprávne, pretože
okremtýchtomalažalovanáešteďalšiedvaúvery–vPrvejstavebnejsporiteľni,a.s.zoZmluvyoúvereč.

XXXXXXX X XX zo dňa 24.03.2015 s mesačnou splátkou 281,55 EUR a v Amico Finance, a.s. zo Zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.12.2020 s mesačnou splátkou 119,04 EUR. Celková úverová
zaťaženosť žalovanej tak bola minimálne v sume 657,59 EUR (281,55 + 119,04 + 257). Dodávateľ tiež
nezohľadnil, že žalovaná je vydatá a má vyživovaciu povinnosť k manželovi, pričom výška životného
minima v roku 2021 bola 218,06 EUR mesačne na plnoletú fyzickú osobu a 152,12 EUR mesačne na

ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, t.j. spolu 370,18 EUR mesačne. Pri príjme 884,42
EUR, životnom minime 370,18 EUR a mesačných úverových splátkach 657,59 EUR žalovaná nebola
bonitným spotrebiteľom a dodávateľ porušil svoju povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou.
Ďalšia úverová splátka vo výške 206,82 EUR bola neprípustná. Pri dosadení premenných do vzorca na
výpočet limitu ukazovateľa schopnosti splácať úver podľa opatrenia NBS č. 10/2017 zo dňa 14.11.2017
je výsledok 1,02, t.j. vyšší ako 1, a tak žalovanej úver nemal byť z tohto dôvodu poskytnutý. Žalovaná

splácala úver podľa možností, ako jej to dovoľovala jej ťažká finančný situácia a za pomoci rodiny
a priateľov. Právny predchodca žalobcu tak jednak nepreukázal postup s odbornou starostlivosťou pri
skúmaní ďalších životných nákladov a zároveň údaje, ktorými disponoval, vyhodnotil zjavne nesprávne.
Žalovaná poukázala na nález Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 530/2024-39 zo dňa 12.02.2025, z ktorého
citovala 32. odsek odôvodnenia: „Mohlo by sa teda zdať, že postačuje, ak veriteľ preukáže, že nahliadol

do príslušných registrov a vyžiadal si od spotrebiteľa a ďalších orgánov príslušné podklady. Je ale
zrejmé, že na to, aby bolo možné hovoriť o odbornej starostlivosti, je potrebné preukázať aj odbornosť
samu – teda preukázať aj to, že bola platobná schopnosť posúdená správne (boli vyhodnotené všetky
údaje a správnym spôsobom bolo na nich prihliadnuté). Zhromaždenie podkladov bez ich správneho
a odborného posúdenia by totiž nenaplnilo cieľ, ktorý zavedenie takej povinnosti veriteľa sledovalo –

chrániť spotrebiteľa pred nadmernou zadlženosťou a platobnou neschopnosťou.“ Zákonodarca podľa
žalovanej uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, t.j. povinnosť zistiť
nielen jeho čistý príjem, ale aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je
totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane
po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom

zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne
uhrádzať. Informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má
veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo aj údajmi z príslušných databáz.
Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa
považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej

situácii. Žalovaná ďalej poukázala na rozsudky Súdneho dvora vo veci C-449/13 zo dňa 18.12.2014
a C-679/18 zo dňa 05.03.2020 a nález Ústavného súdu ČR III. ÚS 4129/18 zo dňa 26.02.2019, rozsudok
NS ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.07.2018 a sp. zn. 33Cdo/201/2018 zo dňa 20.03.2019.
Rozsiahlejšie tiež citovala uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 22CoCsp/5/2023-148 zo dňa
29.06.2023 a uzavrela, že veriteľ nemá len povinnosť vykonať šetrenie, ale je tiež jeho povinnosťou

správne vyhodnotiť získané výsledky šetrenia. Skúmanie bonity v danom prípade považovala žalovaná
za formálne, priam ľahkovážne a nestotožňovala sa s argumentáciou žalobcu, že by postačovalo
sa spoľahnúť na informácie získané od klienta. Keďže mala za to, že právny predchodca žalobcu
nedisponoval základnými relevantnými údajmi (o výške príjmu a úverovom zaťažení), tak hrubo porušil
svojupovinnosťkonaťsodbornoustarostlivosťouvyplývajúcuz§7ods.1zák.č.129/2010Z.z.Napokon

žalovaná ešte taktiež zotrvala i na vznesenej námietke premlčania, kde poukázala na to, že v liste zo
dňa 25.04.2022 jej právny predchodca žalobcu oznámil, že jej dlh zo zmluvy sa stal splatným v celom
rozsahu ku dňu 20.01.2022 a tak premlčacia doba začala podľa žalovanej plynúť najneskôr odo dňa
21.01.2022 a uplynula 21.01.2025. Keďže žaloba bola podaná až dňa 16.04.2025, bola podaná po
uplynutí trojročnej premlčacej doby.

6. Žalobca podaním zo dňa 03.09.2025 oznámil, že došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej
z pôvodného žalobcu Ahoj, a.s. na aktuálneho žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
12.08.2025.

7. Uznesením č.k. 17Csp/65/2025-106 zo dňa 05.09.2025 súd pripustil, aby do konania namiesto
dovtedajšieho žalobcu Ahoj, a.s., IČO: 48 113 671 vstúpil aktuálny žalobca.8. Žalobca sa podaním zo dňa 04.09.2025 vyjadril k vzájomnej žalobe, ktorú považoval za nedôvodnú.
Zopakoval argumentáciu ohľadom skúmania bonity žalovanej, ktorú uviedol už vo vyjadrení k odporu.
Dodal, že čistý príjem vo výške 950 EUR uviedla samotná žalovaná v žiadosti o úver, preto bola táto

informácia považovaná za nespornú. Zopakoval tiež argumentáciu týkajúcu sa námietky premlčania
a privysokého úroku. K skúmaniu bonity žalovanej dodal, že po zohľadnení nákladov na zabezpečenie
životných potrieb zvýšených o 40 % v zmysle § 2 ods. 2 opatrenia NBS č. 10/2017, spolu s výškou
životného minima a splátok iných úverov podľa NRKI, disponibilné zdroje žalovanej postačovali na
úhradu výšky splátky poskytnutého úveru. Zákonná rezerva bola vo výške 292,78 EUR (zodpovedá

výške nákladov na zabezpečenie životných potrieb zvýšená o 40 % v zmysle § 2 ods. 2 opatrenia NBS
č. 10/2017). Vypočítal ju ako 950 EUR mínus 218,06 EUR x 0,4 = 292,78 EUR. Dodal, že boli preverené
príjmy žalovanej u zamestnávateľa so zistením príjmu na úrovni 950 EUR. Celkový príjem za obdobie
bezprostredne predchádzajúcich troch kalendárnych mesiacov pred poskytnutím úveru predstavoval
spolu8423,71EUR,pričomžalobcapoukazovalnavýpisyzúčtu(950EURvmesiacijún2021,950EUR
v mesiaci júl 2021 a 950 EUR v mesiaci august 2021). Úverová zaťaženosť bola preverená dopytom do

NRKI, z ktorého vyplynulo, že žalovaná mala jeden aktívny splátkový úver v čase podania žiadosti o úver
s celkovou výškou splátok 158 EUR a jeden nesplátkový úver s mesačnou splátkou 99 EUR. Keďže
predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX bolo refinancovanie úveru XXXXXXXXXX
so splátkou 157,35 EUR (v NRKI uvedená zaokrúhlene 158 EUR), tak vo výpočte bol započítaný ako
aktívny len nesplátkový úver s výškou splátky 99 EUR. V žiadosti žalovaná uviedla rodinný stav vydatá

a žiadne vyživované deti. Životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu v čase podania žiadosti
o úver bolo 218,06 EUR. Výška nákladov podľa § 2 ods. 5 opatrenia NBS č. 10/2017 tak predstavovala
sumu 510,84 EUR vypočítaná ako suma životného minima 218,06 EUR + 292,78 EUR (40 % rozdielu
medzi príjmom 950 EUR a životným minimom 218,06 EUR [0,4 x (950-218,06)]. Disponibilné zdroje
žalovanej predstavovali 340,16 EUR 950 mínus výdavky 99 EUR mínus celková výška nákladov podľa

opatrenia NBS 510,84 EUR. Finančná analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie
úveru vo výške 10 900 EUR na 8 rokov s mesačnou splátkou 206,82 EUR. Žalobca tak zastával názor,
že pred poskytnutím úver jeho predchodca konal s dostatočnou odbornou starostlivosťou a v zmysle
zákonnej požiadavky posúdil výšku príjmov i výdavkov z externých zdrojov, účel a dobu, na ktorú sa
úver poskytuje. Záverom dodal, že žalovaná doposiaľ celkovo zaplatila sumu 667,65 EUR, z čoho

suma 215,69 EUR bola započítaná na istinu úveru a suma 451,96 EUR na úroky. Nesplatená istina tak
predstavuje 10 684,31 EUR a zmluvné úroky sú vo výške 8 502,76 EUR.

9. Keďže sa žalovaná už k vyjadreniu žalobcu nevyjadrila, súd vo veci nariadil termín pojednávania na
deň 27.02.2026.

10. Po uplynutí lehoty na podanie vyjadrenia sa žalovaná podaním zo dňa 29.12.2025 ešte predsa
vyjadrila k veci. Vzhľadom na predchádzajúcu argumentáciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru a nemožnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru pre neskúmanie bonity s odbornou
starostlivosťou, ako aj s poukazom na termín konečnej splatnosti úveru dňa 20.09.2029 žalovaná

vzniesla námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s poukazom na § 17 zák. č. 129/2010
Z.z.

11. Súd na pojednávaní dňa 27.02.2026 vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami
sporu, nachádzajúcimi sa v spise, oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán sporu i ostatným

spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

12. Právny predchodca žalobcu – Ahoj, a.s. a žalovaná uzavreli dňa 01.12.2020 Zmluvu o elektronickej
komunikácii č. XXXXXXXXXXXXX. Následne dňa 23.09.2021 právny predchodca žalobcu – Ahoj,
a.s. a žalovaná uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny

predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver za účelom splatenia iných úverov a tiež
bezúčelový úver pri nasledovných podmienkach: výška úveru 10 900 EUR, fixná úroková sadzba 18,28
% ročne, výška splátky 206,82 EUR, počet splátok 96, frekvencia splátok – mesačne vždy do 20. dňa
kalendárneho mesiaca, dátum splatnosti prvej splátky 20.10.2021, dátum splatnosti poslednej splátky
20.09.2029, celková čiastka 19 854,72 EUR, celkové náklady spotrebiteľa 8 954,72 EUR, RPMN 18,28

%, predpoklady pre výpočet RPMN – RPMN je vypočítaná v súlade s § 19 a prílohou č. 2 k zákonu
č. 129/2010 Z.z., pričom na výpočet RPMN sa použijú celkové náklady dlžníka zahŕňajúce aj všetky
plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského
úveru;celkovávýškaúveru10900EURbudeposkytnutánajneskôrvposlednýkalendárnydeňvmesiacipredchádzajúcom mesiacu, v ktorom bude splatná prvá splátka úveru, pričom splatnosť prvej splátky
úveru je 20.10.2021, počet splátok 96 a výska splátky 206,82 EUR. Pri výpočte RPMN sa vychádza
z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a veriteľ a dlžník si

budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve.

13. Žalovaná dňa 23.09.2021 čerpala úver v celom rozsahu. Následne v splátkach postupne splácala
úver (viď prehľad splátok a úhrad na č.l. 28 a 29), pričom do omeškania s úhradou splátok sa začala
dostávať od decembra 2021.

14. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú výzvou zo dňa 25.03.2022 (3. upomienka – výzva
na zaplatenie – na čl. 19) na zaplatenie sumy 573,27 EUR predstavujúcej omeškané splátky. Zároveň
upozornil žalovanú, že v prípade, ak žalovaná neuhradí ani splátku úveru splatnú dňa 20.01.2022 vo
výške 206,82 EUR najneskôr v lehote do 25.04.2022, tak bude ako veriteľ oprávnený vyhlásiť okamžitú
splatnosť úveru, t.j. žiadať o zaplatenie celého poskytnutého úveru v dlžnej sume. Predmetná výzva

bola žalovanej doručená dňa 30.03.2022.

15. Listom zo dňa 25.04.2022 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že dlh zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu ku dňu 20.01.2022
z dôvodu, že je žalovaná v omeškaní s úhradou splátky vo výške 206,82 EUR splatnej 20.01.2022 po

dobu dlhšiu ako 3 mesiace a bola súčasne v Upomienke 3 upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie práva veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť poskytnutého úveru. Právny predchodca žalobcu
vyčíslil zostatok úveru vo výške 11 235,09 EUR, z toho istina predstavovala 10 684,31 EUR a úroky
550,78 EUR. Žalovanú vyzval, aby dlh zaplatila v lehote 7 dní od doručenia oznámenia o okamžitom
zosplatnení. Oznámenie o okamžitom zosplatnení si žalovaná prevzala dňa 03.05.2022.

16. Výzvou zo dňa 01.04.2025 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie sumy
16 403,55 EUR do 11.04.2025.

17. Pred poskytnutím úveru si veriteľ overoval bonitu žalovanej vychádzajúc z údajov uvedených

v žiadosti zo dňa 23.09.2021, overovaním príjmu v Sociálnej poisťovni zadaním dopytu 23.09.2021,
overením úverovej zaťaženosti žalovanej v dátovom zdroji Eurisc zadaním dopytu 23.09.2021. Žalovaná
v žiadosti uviedla čistý mesačný príjem za posledné 3 mesiace 950 EUR, 950 EUR a 950 EUR. Právny
predchodca žalobcu si overoval príjem v Sociálnej poisťovni, kde zistil priemerný vymeriavací základ
za posledné 3 mesiace aspoň vo výške 1 159 EUR (čo v čistom predstavuje približne sumu 885 EUR).

Žalovaná v žiadosti uviedla, že je vydatá, má vlastný byt/dom, je zamestnaná na dobu neurčitú a nemá
žiadnu vyživovanú osobu. Mesačné finančné výdavky sú uvedené vo výške 281 EUR, iné mesačné
výdavky nie sú uvedené (neobsahujú vyplnené políčko). Veriteľ si overoval úverové zaťaženie žalovanej
v dátovom zdroji Eurisc, kde zistil, že žalovaná má dva existujúce úverové záväzky – jeden úver na
sumu 6 000 EUR s mesačnou splátkou 158 EUR a jednu kartu s mesačnou splátkou 99 EUR. Z údjazov

zo žiadosti taktiež plynie, že veriteľ považoval za potvrdený čistý príjem vo výške 950 EUR mesačne
a mesačné splátky z NRKI v sume 257 EUR, pričom finančná rezerva bola vypočítaná na sumu 292,78
EUR.

18. Vychádzajúc zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.12.2020 mala žalovaná iný úver

u právneho predchodcu žalobcu na sumu 3 200 EUR, ktorý splácala v splátkach po 119,04 EUR.
Vychádzajúc zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 19.03.2025 splácala tiež úver v F. G. G., H.
splátkami vo výške 281,55 EUR.

19. Žalovaná doposiaľ uhradila za účelom splatenia úveru celkom 667,65 EUR (vychádzajúc z prehľadu

splátok a úhrad).

20. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.22. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

23. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.

24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého
adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je
dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie

spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským
úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné
úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely
rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce

sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa
odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

25. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

26. Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a

pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských
úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu 1d ) tak, aby boli splnené podmienky podľa
odsekov 16 a 17.

27. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

28. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

29. Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

30. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a

d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

31. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,

voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o
príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných
zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku

19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči

ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

32. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,

ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená
názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.

33. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

34. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

35. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich
nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými
právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

36. Podľa § 2 ods. 5 a 6 opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 v znení opatrenia č. 6/2018
a opatrenia č. 9/2019 výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa
§ 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima2)
spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť3) a ktorá žije
so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu

povinnosťvovýškeurčenejprávoplatnýmrozhodnutímsúdu;akrozhodnutímsúduniejeurčenévýživné,
vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie
výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená
o 40 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa,
životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom

v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo
výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu, ak odseky 8 a 9 neustanovujú inak; ak rozhodnutím
súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. (5) Zvýšenie
výšky nákladov podľa odseku 5 druhej vety sa nevykoná, ak hodnota pomeru celkovej zadlženosti
spotrebiteľa vrátane poskytovaného spotrebiteľského úveru k čistému ročnému príjmu spotrebiteľa,

určenému ako 12-násobok celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4, nepresiahne
hodnotu 1. Celkovou zadlženosťou spotrebiteľa sa na účely tohto odseku a odseku 7 rozumie celkový
súčet zostatkových hodnôt existujúcich úverov spotrebiteľa overených v elektronickom registri údajov
o úveroch a vypočíta sa ako súčet zostatkových hodnôt úverov na bývanie, spotrebiteľských úverov,aktuálnej zostatkovej hodnoty spotrebiteľských úverov poskytnutých vo forme vyčerpaného povoleného
prečerpania a vo forme vyčerpaných úverových rámcov kreditných kariet a sumy zodpovedajúcej 20
% zo schválených nevyčerpaných povolených prečerpaní a zo schválených nevyčerpaných úverových

rámcov kreditných kariet spotrebiteľa. (6)

37. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

38. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

39. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

40. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

41. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

42. V predmetnej veci bolo vzhľadom na povahu účastníkov úverovej zmluvy nesporné, že medzi
právnympredchodcomžalobcuažalovanýmbolauzavretázmluvaospotrebiteľskomúverepodliehajúca
právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj príslušnej
právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku a zákonu č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa.

43. Keďže sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu formulárového typu, súd v súlade
s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ako aj rozhodovacou praxou slovenských súdov z úradnej
moci (ex offo) preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o
ochranespotrebiteľaadospelkzáveru,žepredmetnázmluvaospotrebiteľskomúveremedzižalobcoma

žalovanou spĺňa všetky povinné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch reflektujúc
jeho eurokonformný výklad v porovnaní s článkom 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Súd preto dospel k záveru, že nie je
možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ.

44. Súd skúmal splnenie si povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ ex offo i na námietku žalovanej. Súd
podporne uvádza, že podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C – 679/18 (I.:I.:J.:XXXX:XXX):
„Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej

v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve,
pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.“45. V zmysle § 7 a § 11 ods.2 ZoSÚ je veriteľ pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať
na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, ako aj skutočnosti, ktoré možno na
základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať

(napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného
plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a
výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov
mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti
spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna.

Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie
je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo
ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu
spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere
vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ
zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za

účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných
spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných
zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a
rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také
informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej

finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od
spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane

spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí
okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu
výdavkov, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej
alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti).

Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

46. Hoci žalobca tvrdil, že s odbornou starostlivosťou bola preskúmaná schopnosť žalovanej splácať
úver a súdu za týmto účelom predložil i podklady, z ktorých pri skúmaní bonity vychádzal, súd
mal na základe týchto podkladov za to, že právny predchodca žalobcu si pred poskytnutím úveru

nesplnil riadne povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť
žalovanej splácať poskytovaný úver. Je síce pravdou, že právny predchodca veriteľa skúmal príjem
žalovaného lustráciou v Sociálnej poisťovni, kde si overil príjem zo zamestnania aspoň vo výške 1
159 EUR v hrubom (priemerná výška vymeriavacieho základu za posledné 3 mesiace; čo v čistom
predstavuje príjem približne na úrovni maximálne 885 EUR), súd však nepovažoval za dostatočné

skúmanie výdavkov žalovanej. Právny predchodca žalobcu si síce overil úverovú zaťaženosť žalovanej
v registri Eurics, kde zistil mesačné splátky na úvery v úhrnnej výške 257 EUR, avšak rezignoval
na zisťovanie akýchkoľvek iných výdavkov. Okrem toho tiež neriešil, že zistené výdavky na splátky
úverov sa nezhodujú s tým, čo žalovaná uviedla v žiadosti, keď žalovaná v žiadosti uviedla mesačné
finančné výdavky v sume 281 EUR. Tu sa žiada podotknúť, že práve splátka úveru v F. G. G. bola

v sume 281,55 EUR, a tak pri reálnom záujme právneho zástupcu žalobcu o preverenie majetkovej
situácie na strane žalovanej a jej úverovej zaťaženosti, mohol už v tejto fáze zistiť, že žalobkyňa
už bola zrejme úverovo preťažená. V žiadosti sa navyše neuvádzajú žiadne iné finančné výdavky
žalovanej, predovšetkým žiadne výdavky na bývanie a zabezpečovanie bežných potrieb žalovanej.
Absenciu zisťovania výdavkov súd považuje za vážny lapsus, ktorým sa nenapĺňa požiadavka smernice

Rady 2008/48/ES, ale i slovenská právna úprava zakotvená v § 7 zák. č. 129/2010 Z.z. Bez tak
nevyhnutného údaja o výdavkoch – najmä bežných pravidelných mesačných výdavkoch spotrebiteľa
(na bývanie, stravu, zdravotné pomôcky, hygienické pomôcky, či špeciálne potreby spotrebiteľa), nie je
možné dostatočne skúmať úveruschopnosť spotrebiteľa. Žiada sa dodať, že nie je známe, či právny
predchodca žalobcu reflektoval na skutočnosť, že žalovaná je vydatá, a teda môže mať vyživovaciu

povinnosťvočimanželovi.Nikdesaneuvádza,žebyprávnypredchodcazisťoval,čimámanželžalovanej
príjem. Už len pri aplikácii životného minima by minimálne bežné výdavky žalovanej boli 218,06 EUR
+ životné minimum na manžela 152,12 EUR, t.j. 370,18 EUR a po pripočítaní splátok existujúcich
úverov (+281,55 + 99 EUR) 750,73 EUR. Na tomto mieste sa žiada uviesť, že v každom prípade, alezvlášť v prípade, ak rozdiel medzi príjmami a výdavkami nečiní nejaká výraznejšia suma, sa žiada
dostatočne venovať pozornosť výdavkom spotrebiteľa, ktoré sú často i pri vyššom príjme spotrebiteľa
rozhodujúce pre záver o tom, či je bonitným. Ako iluzórne sa javí, že by žalovaná nemala žiadne výdavky

v súvislosti s bývaním vo vlastnom byte/dome, predovšetkým za stavu keď bolo opomenuté vyplnenie
„iných mesačných výdavkov“ v žiadosti. Žalovaná akiste musela mať s predmetnou nehnuteľnosťou
výdavky – platby elektriny, plynu, kúrenia, vody, dane, odpad, ktoré sú základnými výdavkami, ktoré
musela hradiť. Keďže právny predchodca žalobcu zrejme disponoval i výpisom z účtu žalovanej, ktorý
ale súdu nepredložil, mohol si učiniť i tieto závery o výdavkov, avšak k tomuto žalobca neuvádzal žiadne

skutočnosti (iba poukázal na to, že i príjem mal overený z výpisov z účtu). Na základe uvedeného
mal súd za to, že právny predchodca žalobcu neskúmal predovšetkým výdavky žalovanej s odbornou
starostlivosťou, keď nereflektoval zistené údaje a nevykonal ďalšie zisťovanie za účelom ozrejmenia si
výdavkov žalovanej (či už na iné úvery alebo na základné potreby).

47. Súd mal vzhľadom na uvedené za to, že právny predchodca žalobcu pri poskytnutí úveru nekonal

s odbornou starostlivosťou v zmysle citovaného ustanovenia, pričom už i v prípade, ak by toto
nedosahovalo intenzitu hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., ale iba
menej záväzného porušenia, tak by to malo za následok podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.
nemožnosť zosplatnenia úveru – nemožnosť vyžadovať jednorazové splatenie úveru, v dôsledku čoho
je potrebné považovať zosplatnenie úveru za neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

48. Vo svetle uvedených záverov o neplatnosti zosplatnenia úveru a bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru sa súd ďalej zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou v spore a dospel k záveru, že žalobcovi
nesvedčí aktívna vecná legitimácia v spore. Žalobca nie je hmotnoprávnym nositeľom práv k pohľadávke
z úveru a tak nebolo možné žalobe ani len čiastočne vyhovieť. Pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere bola pôvodným veriteľom postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
12.08.2025. Po zohľadnení neplatnosti zosplatnenia úveru a závere o nemožnosti predčasného
zosplatnenia úveru konečná splatnosť predmetného úveru v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere
nastane až dňa 20.09.2029. Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy pred dňom konečnej splatnosti,
t.j. v čase, kedy úver je ešte tzv. živým úverom, je tak neplatné pre rozpor s § 17 ods. 1 ZoSÚ, v zmysle

ktorého pohľadávka zo spotrebiteľského úveru môže byť postúpená až po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru.

49. Vzhľadom na uvedené závery súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu.

50. Čo sa týka vzájomnej žaloby, žalovaná na pojednávaní dňa 27.02.2026 vzala žalobu po prednesení
predbežného právneho názoru súdu späť a navrhla konanie o vzájomnej žalobe zastaviť a priznať jej
nárok na náhradu trov konania.

51. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať
žalobu späť.

52. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne

súd v rozhodnutí vo veci samej.

53. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

54. Keďže žalovaná vzala vzájomnú žalobu v celom rozsahu späť súd postupom podľa § 145 ods. 1
CSP konanie zastavil.

55. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.57. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

58. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP na základe pomeru úspechu v konaní a zároveň miere zavinenia na zastavení konania tak, že hoci
žalovanejpriznalplnúnáhradutrovkonania.Žalovanábolaplneúspešnávkonaníozaplatenie19187,07
EUR a zároveň vzájomnú žalobu vzala späť iba pre správanie žalobcu, ktorý po vznesení vzájomnej

žaloby postúpil pohľadávku v rozpore so zákonom, čo vyvolalo nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
pri vzájomnej žalobe o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Zavinenie na zastavení konania
o vzájomnej žalobe je tak možné pričítať žalobcovi. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

2 17Csp/65/2025

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.