Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 27, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Csp/157/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125209819
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125209819.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 17Csp/157/2025

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka,
a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO: 31 320
155, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin,
IČO: 36 715 352, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., o zaplatenie
269,36 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

2 17Csp/157/2025

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 236,93 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 236,93 EUR od 21.03.2024 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76 % s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

12 17Csp/157/2025

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.11.2025 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 269,36 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa
26.07.2022 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanému poskytol
pôžičku vo výške 345,73 EUR za účelom nákupu spotrebného tovaru, ktorého kúpna cena bola 493,90

EUR. Žalovaný pri podpise hradil akontáciu 148,17 EUR. Žalovaný mal splácať pôžičku v pravidelných
20 mesačných splátkach v sume 20 EUR, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 400 EUR. Žalovaný
z vyššie uvedenej zmluvy uhradil sumu 108,8 EUR (bez akontácie). Vzhľadom na to, že žalovaný
porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j.
v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca ho listom zo dňa 24.02.2023 – Predžalobná
upomienka vyzval k úhrade dlžných splátok, na čo mu poskytol dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30
dní. Súčasne žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude

oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, preto
žalobcavyužilsvojeoprávnenieadňa21.03.2023úverzosplatnil,očombolžalovanýinformovanýlistom
zo dňa 23.03.2023 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému
došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátkesplatnejbezprostrednepredzosplatnením.SplátkauvedenávPredžalobnejupomienkejelennajstaršou
omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň
splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace,

a tak súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle § 53 ods.9 OZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom
rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle
zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. K uvedenému
žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/33/2018 a uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/447/2016. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil.

Právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok 10.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh
žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 269,36 EUR. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné
úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti,
nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je
5 dní. Zmluvnú pokutu, evidovanú v Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 55,44 EUR, si
žalobca v tomto konaní neuplatnil. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 526,33

EUR tvorenú: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po zosplatnení:
Počet splátok 8, Výška splátky 20 EUR, Suma splátok (počet*výška) 160 EUR, Suma po zosplatnení
218,16 EUR, Akontácia 148,17 EUR. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 256,97
EUR (akontácia a úhrady splátok), preto žalobca vyčíslil dlh ako istina 378,16 EUR mínus úhrady 108,80
EUR, t.j v sume 269,36 EUR.

2. Súd za účelom ochrany práv spotrebiteľa a ex offo preskúmania postupu dodávateľa voči
spotrebiteľovi vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení potrebných pre zistenie podstatných
a rozhodujúcich skutočností a súčasne predloženie dôkazov podopierajúcich tieto skutkové tvrdenia,
a to ohľadom splnenia si povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne, aby

uviedol, či a ako bola pred uzavretím zmluvy skúmaná bonita žalovaného, teda jeho schopnosť splácať
úver a z akých údajov a dokladov sa pri jej posudzovaní vychádzalo.

3. V podaní zo dňa 09.12.2025 žalobca uviedol, že prepočet schopnosti splácať bol vypočítaný
z nasledovných údajov: čistý príjem 449 EUR, výdavky 0 EUR, životné minimum 234,42 EUR, rezerva

194,58 EUR, suma celkového dlhu 345,73 EUR, ukazovateľ schopnosti splácať 0,09, ročný príjem pre
DTI 5388 EUR, DTI 0,06, DTSI 0,09. Keďže výsledkom porovnania príjmov a výdavkov bola suma vyššia
ako je suma schválenej splátky, žiadosť bola schválená. Mal za to, že dodržal odbornú starostlivosť pri
posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver. Neporušil žiadne svoje povinnosti. Dodal, že v čase
uzavretia zmluvy neexistoval žiadny legislatívny rámec stanovujúci konkrétne kroky, ktoré je veriteľ

povinný v rámci posudzovania bonity dodržať. Navyše mal ale za to, že žalovaný je v spore pasívny
a súd má ostať nestranným, nemá byť advokátom spotrebiteľa.

4. Dňa 19.12.2025 súd doručil žalobu žalovanému spolu s výzvou, aby sa k nej v lehote 15 dní vyjadril,
uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

6. V danej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú

sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR, preto súd v súlade s § 297 písm. b)
CSP prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania.

7. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené vyvesením na
úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 12.02.2026.

8. Súd sa oboznámil s obsahom celého spisu a vychádzajúc z nesporných skutkových tvrdení žalobcu
a predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav:

9. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 26.07.2022 Zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere

č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý viazaný
spotrebiteľský úver za účelom nákupu tovaru – Samsung + poistenie, a to pri nasledovných
podmienkach: kúpna cena 493,90 EUR, akontácia 148,17 EUR, výška úveru 345,73 EUR, výška splátky
20 EUR, posledná splátka 18,93 EUR, počet splátok 20, celková čiastka 398,93 EUR, RPMN 18,61 %,fixná ročná úroková sadzba 18,96 %, celkové náklady spotrebiteľa 53,20 EUR, splatnosť prvej splátky
20.08.2022, splatnosť ďalších anuitných splátok mesačne vždy 20. dňa v mesiaci a doba trvania zmluvy
20 mesiacov alebo do splatenia všetkých záväzkov Klienta podľa tejto Zmluvy.

10. V Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere (Quatro) sa v časti 3. Náklady
spojené so spotrebiteľským úverom uvádza RPMN 18,61 % a to spolu s údajmi, z ktorých bola
vypočítaná.

11. Zo žalobcom predložených dôkazov vyplýva, že žalobca si overil príjem žalovaného v Sociálnej
poisťovni, kde zistil, že žalovaný je poberateľom dôchodku vo výške aspoň 449 EUR. Nezistil, že by bol
žalovaný zamestnaný. Z výsledku lustrácie v dátovom zdroji SRBI vyplýva, že žalovaný nemal ku dňu
26.07.2022 žiadne úvery.

12. Žalovaný zaplatil pri uzatvorení zmluvy akontáciu 148,17 EUR a následne do zosplatnenia úveru

4 splátky po 20 EUR. Počnúc splátkou splatnou dňa 20.12.2022 prestal úver splácať a ďalšie splátky
úveru už neuhradil, až po zosplatnení ešte uhradil dňa 24.01.2024 sumu 28,80 EUR.

13. Listom zo dňa 24.02.2023, ktorý bol žalovanému doručený dňa 03.03.2022, žalobca vyzval
žalovaného na bezodkladnú úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 60 EUR s upozornením, že ak

do 16.03.2023 nedôjde k úhrade, dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Žalobca uviedol, že
omeškanienaúverepretrvávaužod20.12.2022. Žalovanýneuhradilsvojdlhnasplátkachaničiastočne.

14. Listom zo dňa 23.03.2023, doručeným žalovanému dňa 30.03.2023, žalobca oznámil žalovanému,
že jeho dlh z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu dňa 21.03.2023

a vyzval ho na zaplatenie dlžnej čiastky 298,16 EUR najneskôr do 22.04.2023.

15. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný mal súhrnne zaplatiť sumu 526,33 EUR (súčet
akontácie 148,17 EUR, 8 splátok po 20 EUR a zostatku úveru ku dňu zosplatnenia 218,16 EUR), pokuty
sú v sume 55,44 EUR, úhrady žalovaného boli úhrnne v sume 256,97 EUR a zostatok úveru tak je

324,80 EUR (vrátane pokút 55,44 EUR).

16. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

19. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého

adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je
dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským
úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné

úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely
rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce
sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa
odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.21. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a

pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských
úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu 1d ) tak, aby boli splnené podmienky podľa
odsekov 16 a 17.

23. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

24. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na

údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

25. Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

26. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver

sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a

d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

27. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,

voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o
príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných
zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na

splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať

spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.28. Podľa § 7 ods. 41 ZoSÚ opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví
a) metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a spôsob určenia

limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spôsob zohľadnenia
možnéhonárastuúrokovýchsadziebačosarozumievýraznýmprevyšovanímsúčtuzostávajúcichvýšok
refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31,
b) požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a
na overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa,

c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru a výška tohto limitu,
d) podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského úveru,
e) limit na podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných
agentov podľa osobitného predpisu9) voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a
výška tohto limitu,
f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.

29. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,
ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená
názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.

30. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené

rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

31. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie
ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

32. Podľa § 2 ods. 5 a 6 opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 v znení opatrenia č. 6/2018

a opatrenia č. 9/2019 výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa
§ 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima2 )
spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť3 ) a ktorá žije
so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosťvovýškeurčenejprávoplatnýmrozhodnutímsúdu;akrozhodnutímsúduniejeurčenévýživné,

vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie
výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená
o 40 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa,
životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom
v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo

výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu, ak odseky 8 a 9 neustanovujú inak; ak rozhodnutím
súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. (5) Zvýšenie
výšky nákladov podľa odseku 5 druhej vety sa nevykoná, ak hodnota pomeru celkovej zadlženosti
spotrebiteľa vrátane poskytovaného spotrebiteľského úveru k čistému ročnému príjmu spotrebiteľa,
určenému ako 12-násobok celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4, nepresiahne

hodnotu 1. Celkovou zadlženosťou spotrebiteľa sa na účely tohto odseku a odseku 7 rozumie celkový
súčet zostatkových hodnôt existujúcich úverov spotrebiteľa overených v elektronickom registri údajov
o úveroch a vypočíta sa ako súčet zostatkových hodnôt úverov na bývanie, spotrebiteľských úverov,
aktuálnej zostatkovej hodnoty spotrebiteľských úverov poskytnutých vo forme vyčerpaného povoleného
prečerpania a vo forme vyčerpaných úverových rámcov kreditných kariet a sumy zodpovedajúcej 20

% zo schválených nevyčerpaných povolených prečerpaní a zo schválených nevyčerpaných úverových
rámcov kreditných kariet spotrebiteľa. (6)

33. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plneníspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

34. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

36. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

37. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

38.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

39. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

40. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

41. V predmetnej veci bolo vzhľadom na povahu účastníkov úverovej zmluvy nesporné, že medzi
žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podliehajúca právnej úprave
obsiahnutej v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj príslušnej právnej úprave
spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku a zákonu č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

42. Keďže sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu formulárového typu, súd v súlade
s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ako aj rozhodovacou praxou slovenských súdov z úradnej
moci (ex offo), preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o
ochranespotrebiteľaadospelkzáveru,žepredmetnázmluvaospotrebiteľskomúveremedzižalobcoma
žalovaným spĺňa všetky povinné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch reflektujúc

jeho eurokonformný výklad v porovnaní s článkom 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Súd dospel k záveru, že zmluva
neobsahuje nedostatky ohľadom obligatórnych náležitostí zmluvy, preto nie je možné považovať
poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ.

43. Súd skúmal splnenie si povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ ex offo a k predloženiu dôkazov o splnení
si tejto povinnosti bol žalobca vyzvaný a mal možnosť sa k nej vyjadriť. Súd podporne uvádza, že
podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-679/18 (D.:D.:E.:XXXX:XXX): „Články 8 a 23 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
aozrušenísmerniceRady87/102/EHSsamajúvykladaťvtomzmysle,ževnútroštátnemusúduukladajú

povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa
ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré
z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú
požiadavky podľa uvedeného článku 23.“Vzhľadom na uvedené, súd konštatuje, že bolo nevyhnutnépreskúmavať splnenie si povinnosti zachovania odbornej starostlivosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ i bez
námietky žalovaného a nemožno výzvu, ktorú súd adresoval žalobcovi považovať za nezákonnú.
Naopak, v prípade, ak by súd bez nastolenia tejto otázky rozhodol o nesplnení si tejto povinnosti bez

získania si vyjadrenia žalobcu a neumožnil mu predložiť prípadné dôkazy svedčiace o splnení si tejto
povinnosti, odňal by tým žalobcovi možnosť konať pred súdom a takéto rozhodnutie súdu by mohlo byť
vnímané ako absolútne prekvapivé (keďže stranami sporu pôvodne nebola nastolená spornosť).

44. V zmysle § 7 a § 11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch je veriteľ pri posúdení úverovej

schopnosti klienta povinný brať na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,
ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou
mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,
predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom
kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie

úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu
a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo
efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu

zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu
uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantnýchinformáciízaúčelomposúdeniaúverovejschopnostispotrebiteľatakveriteľvychádzaakoz
informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich

dostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.Zadostatočnésapovažujú
iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o
žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a
pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať
si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné

informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí
okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu

výdavkov, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej
alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti).
Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

45. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal, že by pred poskytnutím úveru splnil povinnosť podľa §

7 ods. 1 ZoSÚ s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovaného splácať poskytovaný úver.
Žalobca si síce overil príjem žalovaného z dôchodku vo výške 449 EUR v Sociálnej poisťovni, avšak
podľa názoru súdu zanedbal povinnosť skúmať s odbornou starostlivosťou i výdavky žalovaného. Čo sa
týka výdavkov, použil iba výdavky na splátky úverov a životné minimum. Zo zmluvy a tvrdení žalobcu
nevyplýva, či boli od žalovaného reálne zisťované akékoľvek jeho výdavky, okrem výdavkov na splátky

úverov, hypoték a lízingov, a teda napríklad náklady na bývanie, či iné pravidelné výdavky žalovaného
na nevyhnutné potreby – napr. lieky, čo súd považuje za vážne zanedbanie povinnosti skúmať výdavky
na strane žalovaného. Žalobca bez toho, aby zisťoval nejaké iné výdavky žalovaného okrem vyživovacej
povinnosti voči deťom (ktoré boli 0 EUR) a výdavkov na úvery (kde zistil, že žalovaný nemá žiaden
úver), žalobca použil ako jediné výdavky paušálne výdavky v sume životného minima 234,42 EUR.

Ignorovalpritominformáciu,ktorávyplývaizozmluvy,žežalovanýjeinvalidnýmdôchodcom.Zakaždých
okolnosti, ale zvlášť v prípade, že rozdiel medzi príjmami a splátkami úverov nie je nejaká vysoká
čiastka, je potrebné sa zaoberať celkovou finančnou situáciou na strane dlžníka, a tak sa súdu javí
ako rozhodujúce sa naozaj dostatočne zaoberať nielen príjmami, ale aj výdavkami na strane dlžníka.
V danom prípade žalobca neoveroval, či tieto nepresahujú sumu životného minima. Paušalizoval ich

v sume životného minima bez nejakého významnejšieho zisťovania. Suma životného minima sa má
pritom použiť iba ako minimálna suma výdavkov. Neznamená to však, že by dosadenie sumy životného
minima predstavovalo odbornú starostlivosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, ak veriteľ neprejaví snahu zistiť
pravidelné nevyhnutné výdavky na strane dlžníka. Súd tak zohľadňujúc už uvedené skutočnosti má zato, že pri riadnom skúmaní bonity, zameriavajúcej sa nielen na príjmy a splátky iných úverov, by žalobca
mohol dospieť k relevantnému záveru, či poskytnutím úveru žalovaný nebude úverovo preťažený.

46. Súd mal vzhľadom na uvedené za to, že žalobca pri poskytnutí úveru nekonal s odbornou
starostlivosťou v zmysle citovaných ustanovení, pričom spôsob, akým žalobca pristupoval k overovaniu
bonity žalovaného (nezisťoval žiadne iné výdavky okrem výdavkov na iné úvery – lustrácia v SRBI), súd
vyhodnotil ako hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Následkom nedodržania povinnosti
podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ je nemožnosť zosplatnenia úveru, a tak bolo potrebné považovať zosplatnenie

úveru za neplatné. Následkom hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ je s poukazom na
§ 11 ods. 2 ZoSÚ tiež fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

47. Súd vo svetle záveru o neplatnosti zosplatnenia úveru a bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa
ďalej zaoberal tým, či je žaloba aspoň v časti dôvodná. Nebolo sporné, že žalovanému bola poskytnutá
suma finančných prostriedkov vo výške 345,73 EUR a tento za účelom splatenia úveru zaplatil (bez

akontácie)sumu108,80EUR.Splatnosťsplátokúverupritomnastalavriadnychtermínochichsplatnosti,
a tak celý úver bol splatný po splatnosti poslednej splátky dňa 20.03.2024. Vzhľadom na bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru žalobcovi z tohto zmluvného vzťahu nevznikol nárok na úroky a poplatky. Súd
na základe uvedeného preto dospel k záveru, že žalobca by mal nárok na úhradu dlžnej sumy istiny
úveru, čo v danom prípade predstavuje sumu 236,93 EUR (nevrátená výška poskytnutých peňažných

prostriedkov – 345,73 EUR mínus 108,80 EUR).

48. Žalobca si tiež uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, a to z dlžnej istiny
od 29.03.2023 do zaplatenia. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so všetkými splátkami až po
konečnej splatnosti úveru (20.03.2024), až od 21.03.2024 bol v omeškaní so všetkými splátkami úveru,

a tak súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania z priznanej istiny odo dňa 21.03.2024 do
zaplatenia. Sadzba úroku z omeškania v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka v spojení
s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. bola ku dňom omeškania žalovaného s úhradou jednotlivých
splátok minimálne vo výške 5 % ročne (vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,

pričom základná úroková sadzba ECB ku dňu splatnosti splátok úveru bola vždy minimálne 0 %).

49. V prevyšujúcej časti istiny a úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

50. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP na
základe pomeru úspechu v konaní tak, že pomerne úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči žalovanému

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76 %. Žalobca mal úspech v istine 236,93 EUR s prísl.,
čo predstavuje k predmetu sporu 88 %, žalovaný mal úspech v zamietavej časti, t.j. v percentuálnom
vyjadrení 12 % z predmetu sporu. Rozdiel (miera úspechu žalobcu prevyšujúca úspech žalovaného
v konaní) tak predstavuje 76 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

2 17Csp/157/2025

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.