Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Eva Lampartová

Legislation area – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Csp/146/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125209090
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125209090.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

13 16Csp/146/2025

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka,
a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO: 31 320 155,
právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO:
36 715 352, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., o zaplatenie
676,01 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

2 16Csp/146/2025

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 638,90 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 638,90 EUR od 21.08.2024 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 % s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

12 16Csp/146/2025

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.10.2025 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 676,01 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa
18.10.2022 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanému poskytol
pôžičku vo výške 638,90 EUR za účelom nákupu spotrebného tovaru, ktorého kúpna cena bola

638,90 EUR. Žalovaný pri podpise nehradil akontáciu. Žalovaný mal splácať pôžičku v pravidelných 22
mesačných splátkach v sume 35 EUR, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 770 EUR. Žalovaný
z vyššie uvedenej zmluvy uhradil sumu 0 EUR (bez akontácie). Vzhľadom na to, že žalovaný porušil
svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade
so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca ho listom zo dňa 25.01.2023 – Predžalobná upomienka
vyzval k úhrade dlžných splátok, na čo mu poskytol dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní.
Súčasne žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude

oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, preto
žalobcavyužilsvojeoprávnenieadňa21.02.2023úverzosplatnil,očombolžalovanýinformovanýlistom
zo dňa 22.02.2023 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému
došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátkesplatnejbezprostrednepredzosplatnením.SplátkauvedenávPredžalobnejupomienkejelennajstaršou
omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň
splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace,

a tak súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle § 53 ods.9 OZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom
rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle
zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. K uvedenému
žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/33/2018 a uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/447/2016. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil.

Právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok 9.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh
žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 676,01 EUR. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné
úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti,
nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je
5 dní. Zmluvnú pokutu, evidovanú v Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 128,98 EUR, si
žalobca v tomto konaní neuplatnil. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 676,01

EUR tvorenú: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po zosplatnení:
Počet splátok 4, Výška splátky 35 EUR, Suma splátok (počet*výška) 140 EUR, Suma po zosplatnení
536,01 EUR, Akontácia 0 EUR. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 0 EUR, preto
žalobca vyčíslil dlh ako istina 676,01 EUR mínus úhrady 0 EUR, t.j v sume 676,01 EUR.

2. Súd za účelom ochrany práv spotrebiteľa a ex offo preskúmania postupu dodávateľa voči
spotrebiteľovi vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení potrebných pre zistenie podstatných
arozhodujúcichskutočnostíasúčasnepredloženiedôkazovpodopierajúcichtietoskutkovétvrdenia,ato
ohľadom splnenia zákonných podmienok pre zosplatnenie úveru, pre postúpenie uplatnených nárokov,
spôsobu posúdenia schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver a tiež spôsobu preverenia príjmu

žalovaného pred uzavretím zmluvy.

3. V podaní zo dňa 28.11.2025 žalobca uviedol, že prepočet schopnosti splácať bol vypočítaný
z nasledovných údajov: čistý príjem 550 EUR, výdavky 40 EUR, životné minimum 234,42 EUR, rezerva
240,58 EUR, suma celkového dlhu 1 338,89 EUR, ukazovateľ schopnosti splácať 0,24, ročný príjem pre

DTI6600EUR,DTI0,20,DTSI0,24.Keďževýsledkomporovnaniapríjmovavýdavkovbolasumavyššia
ako je suma schválenej splátky, žiadosť bola schválená. Mal za to, že dodržal odbornú starostlivosť
pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver. Neporušil žiadne svoje povinnosti. Dodal, že
v čase uzavretia zmluvy neexistoval žiadny legislatívny rámec stanovujúci konkrétne kroky, ktoré je
veriteľ povinný v rámci posudzovania bonity dodržať. Čo sa týka zosplatnenia úveru poukázal na to, že

25.01.2023 zaslal žalovanému predžalobnú upomienku, v ktorej ho oboznámil s omeškaním na úvere
a upozornil ho na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. Upozornil ho aj
na to, že v omeškaní s peňažným záväzkom je už od 20.11.2022 a výška nedoplatku je 105 EUR.
Z doručenky vyplýva, že žalovaný si prevzal upomienku 06.02.2023. Dňa 22.02.2023 žalobca zaslal
žalovanému oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti, pričom z doručenky vyplýva, že žalovaný si

prevzal toto oznámenie dňa 27.02.2023. Navyše mal ale za to, že žalovaný je v spore pasívny a súd má
ostať nestranným, nemá byť advokátom spotrebiteľa.

4. Dňa 19.01.2026 súd doručil žalobu žalovanému spolu s výzvou, aby sa k nej v lehote 15 dní vyjadril,
uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

6. V danej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú

sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR, preto súd v súlade s § 297 písm. b)
CSP prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania.

7. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené vyvesením na
úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 12.02.2026.

8. Súd sa oboznámil s obsahom celého spisu a vychádzajúc z nesporných skutkových tvrdení žalobcu
a predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav:9. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 18.10.2022 Zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý viazaný
spotrebiteľský úver za účelom nákupu tovaru – F. G. + služby, a to pri nasledovných podmienkach:

kúpna cena 638,90 EUR, akontácia 0 EUR, výška úveru 638,90 EUR, výška splátky 35 EUR, posledná
splátka 17,24 EUR, počet splátok 22, celková čiastka 752,24 EUR, RPMN 19,44 %, fixná ročná úroková
sadzba20,28%,celkovénákladyspotrebiteľa113,34EUR,splatnosťprvejsplátky20.11.2022,splatnosť
ďalších anuitných splátok mesačne vždy 20. dňa v mesiaci a doba trvania zmluvy 22 mesiacov alebo
do splatenia všetkých záväzkov Klienta podľa tejto Zmluvy.

10. V Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere (Quatro) sa v časti 3. Náklady
spojené so spotrebiteľským úverom uvádza RPMN 19,44 % a to spolu s údajmi, z ktorých bola
vypočítaná.

11. Zo žalobcom predložených dôkazov vyplýva, že žalobca si overil príjem žalovaného v Sociálnej

poisťovni, kde zistil, že žalovaný je zamestnaný a jeho priemerný vymeriavací základ za posledné tri
mesiace bol aspoň 632 EUR. Z výsledku lustrácie v dátovom zdroji SRBI vyplýva, že žalovaný nemal
ku dňu 18.10.2022 žiadne úvery, avšak mal už podaných 7 žiadostí o rôzne úvery, z ktorých 5 bolo
odvolaných a o dvoch ešte stále nebolo rozhodnuté s tým, že obe zostávajúce boli na sumu 10 000
EUR (každá).

12. Žalovaný neplatil pri uzatvorení zmluvy akontáciu a nezaplatil ani žiadnu splátku úveru.

13. Listom zo dňa 25.01.2023, ktorý bol žalovanému doručený dňa 06.02.2023, žalobca vyzval
žalovaného na bezodkladnú úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 105 EUR s upozornením, že ak
do 14.02.2023 nedôjde k úhrade, dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Žalobca uviedol, že

omeškanienaúverepretrvávaužod20.11.2022. Žalovanýneuhradilsvojdlhnasplátkachaničiastočne.

14. Listom zo dňa 22.02.2023, doručeným žalovanému dňa 27.02.2023, žalobca oznámil žalovanému,
že jeho dlh z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu dňa 21.02.2023
a vyzval ho na zaplatenie dlžnej čiastky 676,01 EUR najneskôr do 24.03.2023.

15. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný mal súhrnne zaplatiť sumu 676,01 EUR (4 splátky
po 35 EUR a zostatok úveru ku dňu zosplatnenia 536,01 EUR), pokuty sú v sume 128,98 EUR, úhrady
žalovaného boli úhrnne v sume 0 EUR a zostatok úveru tak je 804,99 EUR (vrátane pokút 128,98 EUR).

16. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

19. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého
adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je
dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie

spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským
úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné
úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účelyrekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce
sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa
odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

21. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel

spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských
úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu 1d ) tak, aby boli splnené podmienky podľa

odsekov 16 a 17.

23. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a

b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

24. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,

b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú

zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

25. Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ

schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

26. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,

b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
27. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o
príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných

zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1

písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, vočiktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

28. Podľa § 7 ods. 41 ZoSÚ opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví
a) metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a spôsob určenia
limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spôsob zohľadnenia
možnéhonárastuúrokovýchsadziebačosarozumievýraznýmprevyšovanímsúčtuzostávajúcichvýšok

refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31,
b) požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a
na overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa,
c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru a výška tohto limitu,
d) podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského úveru,
e) limit na podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných

agentov podľa osobitného predpisu9) voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a
výška tohto limitu,
f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.

29. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná

strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,
ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená
názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.

30. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

31. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého

porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie

ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

32. Podľa § 2 ods. 5 a 6 opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 v znení opatrenia č. 6/2018
a opatrenia č. 9/2019 výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa
§ 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima2 )

spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť3 ) a ktorá žije
so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosťvovýškeurčenejprávoplatnýmrozhodnutímsúdu;akrozhodnutímsúduniejeurčenévýživné,
vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie
výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená

o 40 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa,
životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom
v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo
výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu, ak odseky 8 a 9 neustanovujú inak; ak rozhodnutím
súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. (5) Zvýšenie

výšky nákladov podľa odseku 5 druhej vety sa nevykoná, ak hodnota pomeru celkovej zadlženosti
spotrebiteľa vrátane poskytovaného spotrebiteľského úveru k čistému ročnému príjmu spotrebiteľa,
určenému ako 12-násobok celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4, nepresiahne
hodnotu 1. Celkovou zadlženosťou spotrebiteľa sa na účely tohto odseku a odseku 7 rozumie celkový
súčet zostatkových hodnôt existujúcich úverov spotrebiteľa overených v elektronickom registri údajov

o úveroch a vypočíta sa ako súčet zostatkových hodnôt úverov na bývanie, spotrebiteľských úverov,
aktuálnej zostatkovej hodnoty spotrebiteľských úverov poskytnutých vo forme vyčerpaného povoleného
prečerpania a vo forme vyčerpaných úverových rámcov kreditných kariet a sumy zodpovedajúcej 20
% zo schválených nevyčerpaných povolených prečerpaní a zo schválených nevyčerpaných úverových
rámcov kreditných kariet spotrebiteľa. (6)

33. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

34. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

36. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

37. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

38.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

39. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

40. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

dlhu.

41. V predmetnej veci bolo vzhľadom na povahu účastníkov úverovej zmluvy nesporné, že medzi
žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podliehajúca právnej úprave
obsiahnutej v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj príslušnej právnej úprave

spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku a zákonu č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

42. Keďže sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu formulárového typu, súd v súlade
s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ako aj rozhodovacou praxou slovenských súdov z úradnej
moci (ex offo), preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o

ochranespotrebiteľaadospelkzáveru,žepredmetnázmluvaospotrebiteľskomúveremedzižalobcoma
žalovaným spĺňa všetky povinné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch reflektujúc
jeho eurokonformný výklad v porovnaní s článkom 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Súd dospel k záveru, že zmluva
neobsahuje nedostatky ohľadom obligatórnych náležitostí zmluvy, preto nie je možné považovať

poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ.

43. Súd skúmal splnenie si povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ ex offo a k predloženiu dôkazov o splnení
si tejto povinnosti bol žalobca vyzvaný a mal možnosť sa k nej vyjadriť. Súd podporne uvádza, že
podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-679/18 (H.:H.:I.:XXXX:XXX): „Články 8 a 23 smernice

Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
aozrušenísmerniceRady87/102/EHSsamajúvykladaťvtomzmysle,ževnútroštátnemusúduukladajú
povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa
ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoréz porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú
požiadavky podľa uvedeného článku 23.“Vzhľadom na uvedené, súd konštatuje, že bolo nevyhnutné
preskúmavať splnenie si povinnosti zachovania odbornej starostlivosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ i bez

námietky žalovaného a nemožno výzvu, ktorú súd adresoval žalobcovi považovať za nezákonnú.
Naopak, v prípade, ak by súd bez nastolenia tejto otázky rozhodol o nesplnení si tejto povinnosti bez
získania si vyjadrenia žalobcu a neumožnil mu predložiť prípadné dôkazy svedčiace o splnení si tejto
povinnosti, odňal by tým žalobcovi možnosť konať pred súdom a takéto rozhodnutie súdu by mohlo byť
vnímané ako absolútne prekvapivé (keďže stranami sporu pôvodne nebola nastolená spornosť).

44. V zmysle § 7 a § 11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch je veriteľ pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,
ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou
mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,
predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom

kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie
úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu
a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď

z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo
efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu
zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu
uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantnýchinformáciízaúčelomposúdeniaúverovejschopnostispotrebiteľatakveriteľvychádzaakoz

informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich
dostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.Zadostatočnésapovažujú
iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o
žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a

pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať
si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez

akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí
okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu
výdavkov, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej
alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti).
Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

45. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal, že by pred poskytnutím úveru splnil povinnosť podľa § 7 ods.
1 ZoSÚ s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovaného splácať poskytovaný úver. Žalobca si
síce overil príjem žalovaného v Sociálnej poisťovni, pričom zistiel priemerný vymeriavací základ v sume
632 EUR, čo v čistom predstavuje približne sumu 516 EUR. Žalobca však podľa názoru súdu zanedbal

povinnosť skúmať s odbornou starostlivosťou i výdavky žalovaného. Čo sa týka výdavkov, použil iba
výdavky vo výške 40 EUR (ku ktorých výške neuviedol, ako k nej dospel) a životné minimum. Zo zmluvy
a tvrdení žalobcu nevyplýva, či boli od žalovaného reálne zisťované akékoľvek jeho výdavky, okrem
výdavkov na splátky úverov, hypoték a lízingov, a teda napríklad náklady na bývanie, či iné pravidelné
výdavky žalovaného na nevyhnutné potreby – napr. lieky, čo súd považuje za vážne zanedbanie

povinnosti skúmať výdavky na strane žalovaného. Žalobca bez toho, aby zisťoval nejaké iné výdavky
žalovaného okrem vyživovacej povinnosti voči deťom (ktoré boli 0 EUR) a výdavkov na úvery (kde zistil,
že žalovaný nemá žiaden úver), žalobca použil ako jediné výdavky sumu 40 EUR (neodôvodnenú) a
paušálne výdavky v sume životného minima 234,42 EUR. Ignoroval pritom informáciu, ktorá vyplýva i zo
zmluvy, že žalovaný je ženatý. Za každých okolnosti, ale zvlášť v prípade, že rozdiel medzi príjmami

a splátkami úverov nie je nejaká vysoká čiastka, je potrebné sa zaoberať celkovou finančnou situáciou
na strane dlžníka, a tak sa súdu javí ako rozhodujúce sa naozaj dostatočne zaoberať nielen príjmami,
ale aj výdavkami na strane dlžníka. V danom prípade žalobca neoveroval, či tieto nepresahujú sumu
životného minima. Paušalizoval ich v sume životného minima bez nejakého významnejšieho zisťovania.Suma životného minima sa má pritom použiť iba ako minimálna suma výdavkov. Neznamená to však,
že by dosadenie sumy životného minima predstavovalo odbornú starostlivosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ,
ak veriteľ neprejaví snahu zistiť pravidelné nevyhnutné výdavky na strane dlžníka. Súd tak zohľadňujúc

už uvedené skutočnosti má za to, že pri riadnom skúmaní bonity, zameriavajúcej sa nielen na príjmy
a splátky iných úverov, by žalobca mohol dospieť k relevantnému záveru, či poskytnutím úveru žalovaný
nebude úverovo preťažený.

46. Súd mal vzhľadom na uvedené za to, že žalobca pri poskytnutí úveru nekonal s odbornou

starostlivosťou v zmysle citovaných ustanovení, pričom spôsob, akým žalobca pristupoval k overovaniu
bonity žalovaného (nezisťoval žiadne iné výdavky okrem výdavkov na iné úvery – lustrácia v SRBI), súd
vyhodnotil ako hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Následkom nedodržania povinnosti
podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ je nemožnosť zosplatnenia úveru, a tak bolo potrebné považovať zosplatnenie
úveru za neplatné. Následkom hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ je s poukazom na
§ 11 ods. 2 ZoSÚ tiež fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

47. Súd vo svetle záveru o neplatnosti zosplatnenia úveru a bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
sa ďalej zaoberal tým, či je žaloba aspoň v časti dôvodná. Nebolo sporné, že žalovanému bola
poskytnutá suma finančných prostriedkov vo výške 638,90 EUR a tento za účelom splatenia úveru
neuhradil ani jedinú splátku. Splatnosť splátok úveru pritom nastala v riadnych termínoch ich splatnosti,

a tak celý úver bol splatný po splatnosti poslednej splátky dňa 20.08.2024. Vzhľadom na bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru žalobcovi z tohto zmluvného vzťahu nevznikol nárok na úroky a poplatky. Súd
na základe uvedeného preto dospel k záveru, že žalobca by mal nárok na úhradu dlžnej sumy istiny
úveru, čo v danom prípade predstavuje sumu 638,90 EUR (nevrátená výška poskytnutých peňažných
prostriedkov).

48. Žalobca si tiež uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, a to z dlžnej istiny
od 28.02.2023 do zaplatenia. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so všetkými splátkami až po
konečnej splatnosti úveru (20.08.2024), až od 21.08.2024 bol v omeškaní so všetkými splátkami úveru,
a tak súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania z priznanej istiny odo dňa 21.08.2024 do

zaplatenia. Sadzba úroku z omeškania v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka v spojení
s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. bola ku dňom omeškania žalovaného s úhradou jednotlivých
splátok minimálne vo výške 5 % ročne (vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,
pričom základná úroková sadzba ECB ku dňu splatnosti splátok úveru bola vždy minimálne 0 %).

49. V prevyšujúcej časti istiny a úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

50. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP na
základe pomeru úspechu v konaní tak, že pomerne úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 %. Žalobca mal úspech v istine 638,90 EUR s prísl.,

čo predstavuje k predmetu sporu 95 %, žalovaný mal úspech v zamietavej časti, t.j. v percentuálnom
vyjadrení 5 % z predmetu sporu. Rozdiel (miera úspechu žalobcu prevyšujúca úspech žalovaného v
konaní) tak predstavuje 90 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

2 16Csp/146/2025Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.