Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 5S/56/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100483
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100483.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Sába, PhD. a JUDr. Eriky Klimekovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Prešov, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária
Prešov, so sídlom Masarykova 10, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
KaPO-48617/10994/2024-49367/2024 zo dňa 03.05.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 25.07.2024 sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO-48617/10994/2024-49367/2024 zo dňa
03.05.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný rozhodol o predbežnom neposkytnutí
právnej pomoci v právnej veci o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vedenej na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/51/2022.

Administratívne konanie

2. Žalovanému bola dňa 02.05.2024 doručená žiadosť žalobcu zo dňa 27.04.2024 o poskytnutie právnej
pomoci v právnej veci o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vedenej na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 7C/51/2022. Žalobca zároveň požiadal o predbežné poskytnutie právnej
pomoci, ktorú odôvodnil plynutím lehoty na podanie odvolania alebo iného opravného prostriedku, ktorej
koniec mal pripadnúť na deň 07.05.2024.

3. Dňa 03.05.2024 žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým rozhodol o predbežnom neposkytnutí

právnej pomoci žalobcovi. Dôvodom bolo nesplnenie podmienok podľa § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005
Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č.
586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“). V odôvodnení
rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil žiadne doklady, a to ani v elektronickej forme
prostredníctvom emailu, ktoré by nasvedčovali tomu, že mu plynie akákoľvek lehota. Predložil iba
vypísané tlačivo žiadosti bez príloh, pričom v časti D. formulára žiadosti sa nachádza hrubým písmom

tlačená poznámka o potrebe priloženia dokladu ako dôkazu o plynutí lehoty. Žalobca tak neuviedol
žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že mu hrozí zmeškanie lehoty stanovenej na vykonanie
procesného alebo hmotnoprávneho úkonu, resp. iná bezprostredná ujma na jeho právach, ktoré by
odôvodňovali predbežné poskytnutie právnej pomoci. Tieto dôvody žalovaný nezistil ani z predloženýchdokladov. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že v konaní nebolo preukázané, že by bola
bezprostredne ohrozená ochrana práv žalobcu z dôvodu nebezpečenstva zmeškania lehoty.

Súdne konanie

4. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že žalovaný mu pridelil advokáta od roku 2016 bez prerušenia
až doposiaľ, avšak teraz mu advokáta odobral pod rôznymi hypotézami, ktoré nie sú ničím podložené.
V rozpätí takmer ôsmich rokov podal cez 80 žalôb, avšak žalovaný si vysvetľuje zákony podľa vlastnej

potreby. Uviedol, že zrejme, aký príkaz od neznámej organizovanej skupiny žalovaný dostane, tak sa
prispôsobí ako chameleón podľa potreby a žiadal, aby to žalovaný prišiel vysvetliť verejne pred súd.
Žalobca tiež uviedol, že k svojim žiadostiam doložil všetky požadované doklady podľa zákona, ktoré
jednoznačne preukázali jeho nárok na pridelenie advokáta na celé konanie, pričom takmer 7 rokov
žalovaný nemal s pridelením advokáta problém. Zdôraznil, že žalovaný ani súdy nevysvetlili, za akým
účelom požadujú doklady, ktoré sa danej veci nedotýkajú, pričom poukázal na príjem jeho manželky

aleboplnoletejdcéry,pričomuviedolžejeúplnejednoakýmájehomanželkaalebodcérapríjem,pretože
od nich žiaden poplatok požadovať nemožno, pričom namietal, že v roku 2022 žalovaný lustroval jeho
manželku nezákonným spôsobom. Opakovane zdôrazňoval, že jeho manželka ani dcéra nie sú osoby
povinnéposkytovaťžalovanémusúčinnosťvzmyslezákona.Žalobcatiežuviedol,žesúdymajúdostatok
prostriedkov k dispozícii na posúdenie jeho solventnosti, ako aj posúdenie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného a tiež citoval ustanovenia zákona o poskytovaní právnej pomoci. Žalobca záverom uviedol,
že splnil všetky podmienky aj nad rámec zákona, a preto si dovoľuje požiadať o pridelenie advokáta na
zastupovanie v celom konaní v predmetnej veci. Žiadal o zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného
a vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie, pretože podľa jeho názoru došlo k porušeniu jeho
základnýchprávnasúdnuochranuspoukazomnačlánok46ods.1Ústavyslovenskejrepublikyačlánok

36ods.1Listinyzákladnýchprávaslobôdakoajprávanaspravodlivésúdnekonaniepodľačlánku6ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.
Prílohou správnej žaloby bola okrem napadnutého rozhodnutia aj príloha s názvom „Príloha o stave
súdnictva na Slovensku z pohľadu bývalého občana s vlastnou skúsenosťou ku dňu 1.6.2024“, ktorej
obsah nijak nesúvisí s prejednávanou vecou, pretože obsahuje biblické texty (v rozsahu 82 strán).

5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na tom, že
skutkové okolnosti a právne posúdenie uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú zákonné
a poukázal na to, že žalobca ani v správnej žalobe netvrdil a neoznačil žiadne dôkazy o tom, že by
žalovanému v správnom konaní predložil požadované listiny preukazujúce splnenie podmienok podľa

§ 11 zákona č. 327/2005 Z. z..

6. Žalobca počas súdneho konania oznámil súdu, že si neželá vykonať doručovanie do jeho poštovej
schránky (P.O. BOX), ktorú pre tento účel doposiaľ využíval (podanie žalobcu zo dňa 03.04.2025). Na
základe tejto žiadosti realizoval správny súd doručovanie písomností žalobcovi postupom podľa § 72

ods. 3 SSP v spojení s § 106 ods. 1 písm. a) a nasl. CSP.

7. Vyjadrenie žalovaného spolu s výzvou na podanie repliky bolo žalobcovi doručované zverejnením
oznámenia o doručení písomnosti na úradnej tabuli Mestského úradu v Prešove (vyvesené od
10.06.2025 do 10.07.2025), pričom žalobca si doručovanú písomnosť neprevzal.

8. Na žiadosť žalobcu správny súd nariadil vo veci pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 26.03.2026.
Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, a to bez riadneho ospravedlnenia. Žalovaný svoju neprítomnosť
na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 25.02.2026 a súhlasil s prejednaním
a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol

a účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

Právne východiská

9. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z. z. tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie

právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,
rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v
správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej
len vnútroštátne spory).10. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti, ak:

a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného
osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

11. Podľa § 6b ods. 4 zákona č. 327/2005 Z. z. pri skúmaní primeraných okolností žiadanej
právnej pomoci je žiadateľ povinný centru poskytnúť nevyhnutne potrebné doklady o sociálnej situácii
a ekonomickej situácii žiadateľa, prípadne poskytnúť ďalšie doklady, ktorými je možné preukázať
odôvodnenosť poskytnutia právnej pomoci. Centrum na účely preukázania dôvodnosti poskytnutia
právnej pomoci spracúva doklady len v rozsahu a spôsobom, ktorý je nevyhnutný na posúdenie

právneho nároku žiadateľa, a to za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie
právnej pomoci s prihliadnutím na šesť kalendárnych mesiacov pred jej podaním; to platí aj pri
prehodnotení trvania nároku na poskytnutie právnej pomoci.

12. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej

len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti
uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v
stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko
žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej
lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie

nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti
zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické
osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.

13. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z. z. žiadateľ je povinný uviesť v žiadosti a pri predbežnej

konzultácii úplné a pravdivé údaje.

14. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci.
O predbežnom poskytnutí právnej pomoci centrum rozhodne bez zbytočného odkladu ešte pred

rozhodnutím o nároku na poskytnutie právnej pomoci.

15. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. rozhodnutie o predbežnom poskytnutí právnej
pomoci musí obsahovať okrem náležitostí podľa osobitného predpisu aj poučenie žiadateľa o možnosti
dodatočného vyúčtovania trov vo výške určenej osobitným predpisom, ak sa po posúdení podmienok na

vznik nároku na poskytnutie právnej pomoci zistí, že žiadateľ nespĺňa podmienky na priznanie nároku
na poskytnutie právnej pomoci. Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok.

16. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, v správnej žalobe sa musí (musia) okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových

a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné
(ďalej len „žalobné body“).

Právne posúdenie veci správnym súdom

17. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP v
medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou
osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna
žaloba nie je dôvodná.

18. Správny súd úvodom poukazuje na to, že podľa § 7 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia
orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej
povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Z ustálenejrozhodovacej praxe (napr. rozsudok NSS SR sp. zn. 2Svk/30/2025, sp. zn. 5Svk/8/2025 ale aj rozsudok
NajvyššiehosúduSRsp.zn.5Sžk/36/2019)vyplýva,žerozhodnutieopredbežnomneposkytnutíprávnej
pomoci je svojím charakterom rozhodnutím predbežnej povahy, ktoré je podľa § 7 písm. e) SSP

vylúčené zo súdneho prieskumu. Súd jednako pristúpil k súdnemu prieskumu napadnutého rozhodnutia
a to z dôvodu, že žiadosť žalobcu o predbežné poskytnutie právnej pomoci sa vzťahuje na konanie
o neplatnosti dobrovoľnej dražby (vedené na OS v PO pod sp. zn. 7C/51/2022) a zároveň žalobca
v podanej žiadosti označil hrozbu zmeškania lehoty na podanie opravného prostriedku, ktorej koniec
mal pripadnúť na deň 07.05.2024. Správny súd tak v prejednávanej veci dospel k záveru, že nebol

daný dôvod na odmietnutie podania podľa § 7 písm. e) SSP, nakoľko podľa jeho názoru napadnuté
rozhodnutie žalovaného mohlo mať za následok ujmu na subjektívnom práve žalobcu na súdnu ochranu,
čo žalobca aj v podanej žalobe namietal (s poukazom na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl.
36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Z uvedeného dôvodu správny súd vec riadne
prejednal a vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

19. Správny súd posúdil podanú správnu žalobu a jej prílohy podľa ich obsahu podľa § 55 ods. 3
SSP, pričom sa zameral na identifikáciu žalobných bodov, ktoré by mohol podrobiť posúdeniu v súdnom
konaní. V tejto súvislosti správny súd upozorňuje na to, že žalobnými bodmi sú dôvody žaloby, z ktorých
musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté

rozhodnutie za nezákonné (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP). Správny súd je v právnej veci žalobcu viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby, okrem žalobných bodov, na ktoré musí prihliadať z úradnej moci (§ 134
ods. 1 SSP v spojení s § 134 ods. 2 SSP).

20. Napriek rozsahu správnej žaloby, súd identifikoval vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu

výlučnejedenžalobnýbod,ktorýmžalobca(ajkeďpomernevšeobecne)namietal,žedoložilžalovanému
všetky požadované doklady preukazujúce jeho právny nárok na poskytnutie právnej pomoci. Táto
námietka je svojím obsahom jediným bodom správnej žaloby, ktorý je z nej možné vyabstrahovať,
a ktorý sa aspoň čiastočne týka predmetu napadnutého rozhodnutia. Je však nevyhnutné uviesť, že
žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a ani neoznačil aké „doklady“ predložil žalovanému. Zároveň

je nevyhnutné konštatovať, že vychádzajúc z obsahu správnej žaloby žalobcove tvrdenia o predložení
všetkých relevantných dokladov sa vzťahujú primárne na doklady, ktoré podľa názoru žalobcu žalovaný
nemá legitímny dôvod od neho vyžadovať, nakoľko sa týkajú jeho manželky a dcéry. V prejednávanej
veci však tieto skutkové tvrdenia neodrážajú priebeh administratívneho konania, nakoľko od žalobcu
neboli v predmetnom administratívnom konaní zo strany žalovaného žiadané podklady týkajúce sa jeho

manželky a dcéry. V prejednávanej veci žalovaný rozhodol o predbežnom neposkynutí právnej pomoci
žalobcovi, nakoľko žalobca k žiadosti o predbežné poskytnutie právnej pomoci nepriložil a neoznačil
žiadne listinné dôkazy preukazujúce dôvodnosť ním podanej žiadosti o predbežné poskytnutie právnej
pomoci.

21. Keďže správny súd nie je v zásade súdom „skutkovým“, je základným predpokladom úspechu
v konaní pred ním podanie náležite odôvodnenej správnej žaloby. Vymedzenie žalobných bodov v
správnej žalobe je pritom v správnom súdnictve rozhodujúce pre úspech vo veci a ich zmena je časovo
striktne limitovaná. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Asan 2/2020 zo dňa 29. septembra 2021, v ktorom tento uviedol: „16.

Vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca (sťažovateľ) považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné je
jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.). Má zásadný význam
z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe jeho žaloby preskúmavať a z
hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa naopak zaoberať nemôže, keďže

podľa § 134 ods. 1 S.s.p. je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak. A teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej žalobe je jednoznačné stanovenie
rámca (obsahu) požadovaného súdneho prieskumu v lehote zákonom stanovenej na podanie správnej
žaloby, t.j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať z hľadiska žalobcom tvrdenej
nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. 17. Obligatórnou náležitosťou

správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo jeho
časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto svoje tvrdenie aj právne
odôvodniť.Nestačíibavšeobecnétvrdenie,žezákonbolporušený,žalobcamusípoukázaťnakonkrétne
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostývýpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie
(pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8 Azs 134/2005). 18. Čo sa
týka skutkových tvrdení obsiahnutých v správnej žalobe, tieto nemôžu byť iba typovou charakteristikou

„obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných konkrétnych dejov
či okolností jednoznačne odlíšiteľný popis. Konkretizácia faktov dostatočne substancovanými žalobnými
bodmi je dôležitá nielen z hľadiska správneho súdu pre vytýčenie medzí, v ktorých sa súd môže v
súlade s dispozičnou zásadou a zásadou koncentrácie pohybovať, ale má zásadný význam aj pre
žalovaného. Základnou procesnou zásadou totiž je rovnosť účastníkov pred súdom vyjadrovaná niekedy

ako rovnosť zbraní. Každá procesná strana by mala mať primeranú možnosť uplatniť svoje argumenty
za podmienok, ktoré ju citeľne neznevýhodňujú v porovnaní s protistranou. Jedine tým, že strana svoj
prednes dostatočne konkretizuje, umožní druhej strane k tomuto prednesu urobiť vyjadrenie. Pokiaľ
je tvrdenie jednej procesnej strany nekonkrétne, nevie druhá strana, k čomu sa má vlastne vyjadriť;
tým sa prirodzene znižuje aj jej možnosť náležitej procesnej obrany. Žalobca je povinný vymedziť,
akých konkrétnych nezákonných krokov, postupov, úkonov, úvah, hodnotení či záverov sa mal orgán

verejnej správy voči nemu dopustiť v procese vydania napadnutého rozhodnutia či priamo rozhodnutím
samotným, a rovnako je povinný ozrejmiť svoj právny náhľad na to, prečo sa má jednať o nezákonnosti.
Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité
ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či
okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (pozri napr.

rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Azs 92/2005). 19.
Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že správny súd preskúmava rozhodnutie
orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach
žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu
platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no

rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné
v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a
to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom
uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže
v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (napr.

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/34/2010 z 25. novembra 2010). 20. Podľa
rozsudku rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 4 As 3/2008 z
24. augusta 2010 nie je celkom namieste, aby správny súd za žalobcu špekulatívne domýšľal ďalšie
argumenty či vyberal z reality skutočnosti, ktoré žalobcu podporujú. Takýmto postupom by prestal byť
nestranným rozhodcom veci, ale prebral by funkciu žalobcovho advokáta. 21. Správny súd nevyhľadáva

za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré podľa § 182
ods. 1 písm. e/ S.s.p. majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia
správnym súdom, ktorým je podľa § 134 ods. 1 S.s.p. viazaný. Z uvedených ustanovení vyplýva
zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí správny súd
zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť

napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. 22. Na základe uvedeného možno konštatovať, že
od miery precizovania žalobných bodov závisí, akej ochrany sa žalobcovi zo strany správneho súdu
dostane. 23. Kasačný súd pripomína, že správne súdne konanie je ovládané dispozičným princípom
a začína výlučne na základe správnej žaloby. Dispozičný princíp obsiahnutý v § 5 ods. 5 S.s.p. sa v
správnom súdnom konaní uplatňuje bezvýhradne a znamená, že konanie pred správnym súdom možno

začať len na základe žaloby (návrhu), ktorou disponuje žalobca. Táto premisa sa plne uplatní aj pre
prípad dispozície so žalobou (návrhom) či obmedzenia rozsahu žaloby alebo žalobných bodov, ako aj
čo do rozšírenia alebo doplnenia správnej žaloby.“

22. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že v predmetnej veci nebola daná ani žiadna z výnimiek

viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi správnej žaloby podľa § 134 ods. 2 SSP. Správny súd
bol preto povinný podrobiť napadnuté rozhodnutie súdnemu prieskumu len v rozsahu námietok, ktoré
boli žalobcom vymedzené riadne a včas v správnej žalobe. Postačujúce nebolo ani formálne poukázanie
na príslušné ustanovenia zákona (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu 7Svk/61/2022 zo dňa
25. septembra 2024, bod 20). Nakoľko žalobca napriek značnej rozsiahlosti správnej žaloby konkrétne

porušenia súvisiace s preskúmavaným rozhodnutím, ako aj jemu predchádzajúcim administratívnym
konaním, neuviedol ani nekonkretizoval, ktorú právnu otázku považuje za nesprávne vyriešenú,
a nakoľko správny súd nie je oprávnený za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia aleboopatrenia správneho orgánu vyhľadávať, správny súd nevzhliadol existenciu akéhokoľvek dôvodu, ktorý
by zakladal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

23. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd dospel
k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby, preto správnu žalobu postupom podľa § 190 SSP zamietol.

24. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi právo na
náhradu trov nepriznal (a contrario § 167 SSP). Vo veci neboli prítomné také okolnosti, pre ktoré by

bolo možné spravodlivo požadovať náhradu trov konania od žalobcu, preto súd v konaní úspešnému
žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 168 SSP).

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 1 mesiaca od doručenia tohto rozsudku [§ 443 ods. 1 SSP a § 493e SSP]. Zmeškanie uvedenej
lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).