Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoEk/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412208215
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4412208215.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.
Márie Malíkovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., so
sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného advokátskou kanceláriou Bobák,
Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Tomášikova 28, 821 01 Bratislava III, IČO 35 855 673, proti povinnému:
Mystic stav s.r.o., so sídlom Ľ. Štúra 1, 940 68 Nové Zámky, IČO: 44 833 521, o vymoženie pohľadávky

v sume 1.345,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové
Zámky č. k. 11Er/550/2012-29 zo dňa 08.04.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd konanie z a s t a v u j e.

Oprávnenému n e p r i z n á v a voči povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 35, § 45 ods. 1 a 2, zák. č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že oprávnený sa
návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na peňažné plnenie, keď
poukazoval na rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave, spisovej značky 3129/11

zo dňa 31.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 09.02.2012 a vykonateľnosť 13.02.2012 (ďalej len
„rozhodcovský rozsudok“). Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o pripojení zo
dňa 26.07.2010 uzatvorená medzi účastníkmi, na základe ktorej sa oprávnený, ako veriteľ zaviazal
poskytnúť povinnému elektronické komunikačné služby a tento mu bol povinný za ne riadne a včas
zaplatiť. Súčasťou zmluvy o pripojení je aj dodatok k zmluve o pripojení, ktorý v časti záverečné
ustanovenia, v bode 3.12 obsahuje rozhodcovskú doložku. Oprávnený a povinný sa dohodli, že všetky

spory, ktoré vzniknú zo vzájomných zmluvných vzťahov existujúcich, ako aj zo zmlúv uzavretých medzi
nimi v budúcnosti, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý bude
vybraný žalobcom zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov vedeného Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky.

2. Súdny exekútor JUDr. František Čaraba, Exekútorský úrad Bratislava, Vážska 16, požiadal dňa

04.04.2012 Okresný súd Nové Zámky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Základnú
charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Špeciálna
úprava spotrebiteľského úveru je do 10.06.2010 obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (s účinnosťou od 11.06.2010 je tento zákon
zrušený zákonom číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov). Zákon č. 258/2001 Z. z. v ustanovení § 2 písm. a) definuje spotrebiteľský úver ako

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúvje to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy
o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný

ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. V predmetnej
exekúcii sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára
sa vo viacerých prípadoch a je obvykle, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení (tiež formulárová, adhézna,
typová zmluva), na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú
zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je špecifikovaná

vyššie.

3. Z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku existujú výnimky rovnako, ako
z účinkov materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je
ustanovenie § 40 ZoRK o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie
§ 35 ZoRK vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok

vôbec preskúmať, pretože by ním bol (v zmysle § 35 ZoRK v spojení s § 159 O. s. p.) viazaný. Vo vyššie
uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje
osobitnýprieskumnýinštitút-prieskumnúprávomocexekučnéhosúduresp.súdurozhodujúcehovoveci
výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK
je potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe

podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol
- nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45
ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené
v § 57 Exekučného poriadku, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) bolo
potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie.
Toto skúmanie bol exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok
nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Mohol preto
samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či

v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť
obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o
plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom, ktoré sa dajú definovať, ako pravidlá
správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho
hodnotového poriadku. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.

4. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto
rozhodcovská zmluva vyjadrovala len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len

význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde
teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Súd prvej inštancie uviedol, že súd

má oporu z hľadiska historického výkladu aj v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), podľa ktorého je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá
vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom

stanovenej lehote odvolanie. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť, aby súd udelil poverenie na
vykonanie exekúcie na základe žiadosti súdneho exekútora JUDr. Františka Čarabu zo dňa 04.04.2012
a uplatnil si právo na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a z dôvodu, že rozhodnutie súdu
príslušného na výkon exekúcie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je odôvodnením písomne daným v tejto veci. Súd bez
akéhokoľvek zdôvodnenia považoval povinného za spotrebiteľa a z charakteru povinného – právnickej
osoby, je zrejmé, že zmluvu, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi, zjavne nenapĺňa zákonné znaky
spotrebiteľskej zmluvy. Nesúhlasil ani s názorom, že materiálna právoplatnosť rozsudku je prelomená,a to ako uvádza súd v odôvodnení, len tým, že podľa názoru ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní nemožno vykladať doslovne. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho
dvora vo veci C-40/08 zo dňa 06.10.2009 Astrucom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodriguez

Nogueira, § 35, § 40, § 41 ZoRK, § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie svojim rozhodnutím len v odôvodnení posúdil
neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku, samotným rozhodnutím však
právoplatný exekučný titul nezrušil. V konečnom dôsledku mu to procesné predpisy ani neumožňovali.
Tým rozhodcovský rozsudok zostal aj naďalej právoplatným rozhodnutím, na základe, ktorého bolo

oprávnenému priznané právo. Namietal, že napadnutým rozhodnutím bolo oprávnenému zasiahnuté
do jeho ústavného práva konať pred súdom, a to v rámci vykonávacieho konania, ktoré tvorí súčasť
občianskeho súdneho konania. Ďalej uviedol, že nedostatok vnútroštátnej procesnej úpravy tak, ako
ju predpokladá judikatúra ESD, nemôže byť na ujmu uplatňovaniu práv súkromnoprávneho subjektu
v občianskom súdnom konaní.

6.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolacípodľa§34CSPpredprejednanímveci arozhodnutímoodvolaní,
skúmajúc procesné podmienky (§ 161 CSP), za splnenia ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť
azistení,žepovinnývrámcikonaniastratilprocesnúsubjektivitu,dospelkzáveru,žekonaniejepotrebné
podľa § 62 CSP zastaviť.

7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 26.03.2012, kedy
bola pred súdnym exekútorom JUDr. František Čarabom, spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom
v Bratislave sp. zn. 3129/11 zo dňa 31.01.2012, ktorý nadobudol vykonateľnosť 13.02.2012. Súdny
exekútor doručil prvoinštančnému súdu dňa 11.04.2012 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie s prílohami. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením, proti ktorému
podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Lustráciou v obchodnom registri SR odvolací súd zistil,
že povinný 04.07.2017 zanikol bez právneho nástupcu.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného v príslušnom znení ak to povaha veci nevylučuje,

v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 37 ods. 1 a 3 prvej vety Exekučného poriadku v príslušnom znení účastníkmi konania sú
oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva
tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Proti

inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v
rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla
povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.

11. Podľa § 161 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania

prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho
odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

12. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

13. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

14. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.15. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické
osoby.

16. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri
alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony
neustanovujú inak.

17. Ustanovenie § 161 ods. 1 CSP ukladá súdu povinnosť skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek
štádiu konania. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania. Vada konania
spočívajúca v nedostatku procesnej podmienky môže byť buď odstrániteľná, alebo neodstrániteľná.
Ak súd zistí, že ide o neodstrániteľnú vadu konania, musí uznesením konanie zastaviť. Ak ide
o odstrániteľnú vadu konania, musí najskôr subsidiárne vyčerpať všetky procesné možnosti nápravy
absencie tejto procesnej podmienky, pričom nemôže v danom konaní vydať rozhodnutie, ktorým sa

konanie končí. A až v prípade, ak by tieto možnosti nápravy nedostatku procesnej podmienky zlyhali,
v nasledujúcich prípadoch súd uznesením konanie zastaví. Medzi základné procesné podmienky okrem
iných, ktoré má súd skúmať po celý čas aj bez návrhu je splnenie procesnej podmienky - spôsobilosť
byť účastníkom konania.

18. Spôsobilosťou byť účastníkom konania znamená spôsobilosť subjektu mať procesné práva a
povinnosti. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje Civilný sporový poriadok v
ustanovení § 61 tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju
zákon priznáva. Citované ustanovenie sa teda odvoláva na hmotné právo, t. j. Občiansky zákonník.
Hmotno-právna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u právnických osôb, ktoré sa zapisujú do

obchodného registra odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra ak osobitný zákon neustanovuje inak
a zaniká dňom výmazu z tohto registra ak osobitné zákony neustanovujú inak. Vzhľadom k tomu,
že spôsobilosť byť stranou sporu (účastníkom konania) je nevyhnutnou procesnou podmienkou, k
nedostatku procesnoprávnej subjektivity preto prihliada súd aj bez návrhu v každom štádiu konania.
Ak v priebehu konania súd zistí, že strana sporu (účastník konania) stratila procesnú subjektivitu, teda

právnická osoba zanikne, súd podľa povahy veci posúdi, či má konanie zastaviť alebo či môže v ňom
pokračovať. V prípade ak právnická osoba, ktorá je stranou sporu (účastníkom konania) zanikla, t. j.
stratí právnu subjektivitu, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom. Ak niet právneho nástupcu,
nemôže súd ďalej v konaní pokračovať, pretože v spojitosti s nedostatkom procesnej subjektivity ide
o neodstrániteľnú vadu konania vedúcu obligatórne k zastaveniu konania.

19. Lustráciou v obchodnom registri SR odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k.
27CbR/115/2016-45 zo dňa 20.04.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.06.2017, bola zrušená
spoločnosť Mystic stav s.r.o., bez likvidácie. Z obchodného registra Okresného súdu Nitra, odd. Sro,
vložka č. 24754/N sa vymazala dňa 04.07.2017 obchodná spoločnosť Mystic stav s.r.o., so sídlom Ľ.

Štúra 1, 940 68 Nové Zámky, IČO: 44 833 521. Dôvod výmazu „ex offo“. V zmysle vyššie uvedeného je
zrejmé, že povinný zanikol bez právneho nástupcu dňa 04.07.2017 v rámci odvolacieho konania. Ako už
bolovyššieuvedené,procesnásubjektivitajejednouzpodmienokkonania,pričomsúdvpriebehucelého
konania z úradnej moci skúma, či právnická osoba ako strana sporu (účastník konania) má procesnú
subjektivitu. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že zánikom povinného bez právneho nástupcu

došlo k neodstrániteľnej procesnej vade, ktorá pre odvolací súd zakladá povinnosť v zmysle ustanovenia
§ 161 CSP v spojení s § 64 CSP konanie zastaviť.

20. Sumarizujúc vyššie uvedené, z dôvodu zániku povinného ako účastníka exekučného konania bez
právneho nástupcu, odvolací súd konanie zastavil.

21. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. K zastaveniu konania došlo na základe právnej skutočnosti, ktorú nemožno pričítať
na ťarchu žiadnej zo strán (účastníkov), pričom práve tá (zánik povinného) mala za následok zastavenie
konania. S poukazom na skutočnosť, že v konaní niet subjektu, ktorému by mohla byť uložená povinnosť

na náhradu trov odvolacieho konania v prospech oprávneného, ktorý nezavinil zastavenie konania,
rozhodol odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že oprávnenému sa nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči povinnému nepriznáva.22. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).