Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoEk/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411209143
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4411209143.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a sudcov JUDr.
Olivera Kolenčíka a Mgr. Mareka Janigloša, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C.
XXXX/XX, C. D., o vymoženie 1 500,23 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 29. júla 2025, č. k. 13Er/679/2011-33, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Povinnému voči oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom v čase začatia exekúcie, ďalej
len „Exekučný poriadok“) uznesením zo dňa 29. júla 2025, č. k. 13Er/679/2011-33 exekúciu zastavil.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 39 ods. 4, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 243h ods.
1, § 243f ods. 1, 3 až 6 Exekučného poriadku.

3. V odôvodnení súd uviedol, že po preštudovaní spisového materiálu mal preukázané, že v danej veci
poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora dňa 27. 05. 2011, ktoré mu bolo doručené dňa 08. 06.
2011. Dňa 04. 02. 2016 bolo súdu postúpené od povereného súdneho exekútora podanie oprávneného
označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 zák. č. 233/199 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21. 01.

2016. Predmetným podaním došlo zo strany oprávneného k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie
ohľadom vzniku zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným týkajúceho sa nároku, ktorý bol
zabezpečený zmenkou, a ktorý bol uplatnený v konaní vedenom pred Stálym rozhodcovským súdom -
Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 13581/10 zo dňa 03. 02. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
07.03.2011 a vykonateľnosť dňa 10. 03. 2011. Súd predtým, ako posúdil obsah podania oprávneného,
bol povinný skúmať, či boli splnené všetky zákonné podmienky vrátane posúdenia, či bolo podanie

oprávneného podané v zákonnej lehote.

4. Zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým došlo k novelizácii Exekučného poriadku, bol schválený dňa 15.
12. 2015 a vyhlásený dňa 23. 12. 2015. Účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa 23. 12.
2015. V zmysle vyššie uvedeného tak oprávnený bol povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie
do 30 dní, počítajúc začiatok lehoty od dňa 23. 12. 2015, teda najneskôr do 22. januára 2016.

Oprávnený si v zmysle uvedeného svoju zákonnú povinnosť nesplnil, keďže v zákonom stanovenej
lehote požadované doplnenie návrhu exekučnému súdu nedoručil. Súd mal po preskúmaní spisovéhomateriálu za preukázané, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením
§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v lehote
do 22. 01. 2016, ale až dňa 04. 02. 2016, teda po uplynutí zákonnej lehoty. Nedodržanie zákonnej lehoty

má pre oprávneného nepriaznivý procesný dôsledok, ktorý spočíva v tom, že v zmysle ustanovenia §
243f ods. 5 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví. Súd v tomto prípade nemá povinnosť zaoberať
sa skutočnosťami uvedenými v podaní oprávneného doručenom súdnemu exekútorovi po lehote. V tejto
súvislosti súd prvej inštancie poukázal na nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 752/2016-7 zo dňa 08.
11. 2016 a č. k. III. ÚS 564/2016-11 zo dňa 13. 09. 2016. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej

exekúcii sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku,
okresný súd exekúciu zastavil.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie oprávnený navrhujúc odvolaciemu súdu, aby
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V podanom
odvolaní poukázal na existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/

a h/ CSP. Namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie v rozpore s §
220 ods. 2 CSP. Uviedol, že posudzovanie povinného ako spotrebiteľa výslovne odmieta. Oprávnený
poukázal na skutočnosť, že dňa 01. 02. 2010 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. 405700272, na
základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj
osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Tvrdil, že

predmetné ustanovenia, ktoré na vec použil súd prvej inštancie sa na dané exekučné konanie nemôžu
aplikovať, keďže hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko fyzická osoba v čase
podpísania zmluvy o úvere a vystavení zmenky prehlásila, že peňažné prostriedky žiadala poskytnúť na
výkon podnikania. Oprávnený ďalej uviedol, že v návrhu na vykonanie exekúcie priložil nie len exekučný
titul, ale aj zmenku, na základe ktorej jej bol v exekučnom titule priznaný nárok a zmluvu o úvere,

splatenie ktorého zmenka zabezpečovala. Namietal, že si splnil zákonom uloženú povinnosť doplniť
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.

6. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonomstanovenejlehotenapodanieodvolania(§359,§362ods.1CSP)azistení,žespĺňanáležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote
podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

10. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že exekučné konanie začalo dňa 07. 04. 2011,

kedy oprávnený spísal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice, ktorým
oprávnenýžiadal,abysúdpoveriluvedenéhosúdnehoexekútoranavykonanieexekúcievočipovinnému
na sumu 1 500,23 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
vydaný Stálym rozhodcovským súdom, sp. zn. SR 13581/10 zo dňa 03. 02. 2011. Súd prvej inštanciedňa 27. 05. 2011 vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Dňa 21. 01. 2016 doručil
oprávnený súdnemu exekútorovi podanie označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
podľa § 243f Exekučného poriadku“, ktoré súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie dňa 04. 02. 2016.

Po preskúmaní doplneného návrhu na vykonanie exekúcie rozhodol súd prvej inštancie napadnutým
uznesením.

11. Odvolací súd považoval za potrebné v prvom rade poukázať na nález Ústavného súdu SR zo dňa 15.
03. 2023 II. ÚS 511/2022, v ktorom je okrem iného uvedené, že „legislatívna konštrukcia Exekučného

poriadku, ktorá obsahovala to, že proti uzneseniu v exekučnom konaní je odvolanie prípustné, len
ak to Exekučný poriadok pripúšťa, vychádzala z toho, že podľa § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku platilo, že odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní, ak Exekučný
poriadok neustanovuje inak. Táto norma však platila len do prijatia Civilného sporového poriadku, ktorý
obdobnú normu v úprave odvolania neobsahuje a ktorý okrem iného Exekučný poriadok doplnil tak,
že v § 9a ods. 1 ustanovil, že ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa Exekučného poriadku sa

primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Tieto ustanovenia Exekučného poriadku
sa vzťahujú aj na exekúciu, v ktorej bolo vydané namietané uznesenie, pričom podľa § 357 písm. a/
CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania. Táto osobitná
konštrukcia prípustnosti odvolania sa vzťahuje aj na zastavenie exekučného konania a nie je správny
výklad krajského súdu použitý v napadnutom uznesení, podľa ktorého sa mal použiť § 355 ods. 2 CSP.

Uznesenie okresného súdu je rozhodnutím súdu prvej inštancie o zastavení konania a na tom, že proti
nemu je prípustné odvolanie, nemení nič ani to, že ide o uznesenie v exekučnom konaní, keďže od 1.
júla 2016 niet takej normy, podľa ktorej odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní,
ak Exekučný poriadok neustanovuje inak.“ Z uvedeného dôvodu sa preto odvolací súd predmetným
rozhodnutím zaoberal a vecne ho prejednal.

12. Odvolací súd k námietke oprávneného, že hlavný kauzálny vzťah medzi oprávneným a povinným nie
je vzťahom spotrebiteľským, pretože povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vyhlásil,
že peňažné prostriedky mu boli poskytnuté na účel podnikania, uvádza, že nie je dôvodná. V tejto
súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v zmluve o úvere je povinný identifikovaný svojím bydliskom,

rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Za použitia interpretačného pravidla v ust. § 54 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv
uprednostniť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím je potrebné dospieť k záveru, že dôkazné bremeno
na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania (zamestnania/povolania) úverového
dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda oprávnený. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí

byť preukázaný bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, pričom podľa
názoru súdu, bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon
podnikania, resp. povolania, ktorý nepreukazuje konkrétny účel a konkrétnu súvislosť s podnikaním,
resp. povolaním účastníka zmluvy a navyše, ak je tento údaj v zmluve len súčasťou vopred pripraveného
tlačiva. V tomto smere poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 zo dňa 01. 09.

2008, z ktorého vyplýva, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne,
je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá ich do zmluvy nenapísala, v danom prípade v
prospech povinného. Označenie dlžníka v zmluve o úvere je teda potrebné vykladať v prospech dlžníka
–povinného,ktorýtexttejtozmluvyvoprednevyhotovil.Zadanejsituácietedamožnonejasnéoznačenie
povinného hodnotiť ako pokus o vyňatie posudzovaného vzťahu spod ochranného spotrebiteľského

režimu. Odvolací súd teda nemal pochybnosť o tom, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným
a povinnou je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ aj s ohľadom na predmet činnosti
oprávneného a postavenie povinného.

13. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie správne a v tejto

súvislosti konštatuje, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného
poriadku bolo potrebné doručiť podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti
predmetného zákona. Ako aj z obsahu spisu vyplýva, oprávnený doručil toto doplnenie súdnemu
exekútorovi dňa 21. 01. 2016, avšak súdny exekútor doplnenie oprávneného doručil súdu prvej inštancie
až dňa 04. 02. 2016, teda po uplynutí zákonom predpísanej lehoty.

14. V tomto smere odvolací súd poukazuje zhodne so súdom prvej inštancie na nález Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 752/2016 zo dňa 08. 11. 2016, v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, že hoci znenie
§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiťdoplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné
vyvodiť ten právny záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom
na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo

vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol
oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku
(pozri napr. aj II. ÚS 615/2016, III. ÚS 564/2016)].

15. Aj preto bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotného oprávneného, aby

doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci uskutočnil a doručil v zákonnej lehote
aj príslušnému exekučnému súdu. V nadväznosti na uvedené Ústavný súd tiež poukázal na to, že
právne dôsledky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia
návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej
istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase
vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom

ustanovenej lehoty na jeho vykonanie, ku ktorým dospeli.

16. Ďalšími námietkami oprávneného uvedenými v odvolaní sa odvolací súd nezaoberal vzhľadom na
to, že vo vzťahu k predmetu tohto odvolacieho konania sú irelevantné, pretože oprávnený si nesplnil
zákonom stanovenú povinnosť a návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa

vlastného vzťahu s povinným nedoplnil v zákonnej lehote.

17. S ohľadom na uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil, keďže oprávnený si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z § 243f
ods. 1 Exekučného poriadku, teda oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods.

4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a v odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol,

že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v spojení s § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).