Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 20, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 26Sas/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3024200058
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominik Čipka, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:3024200058.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, PhD., v právnej veci

žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXX, XXX XX C. D. E.: Sociálna poisťovňa, ústredie,
so sídlom: 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - Staré Mesto, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovaného č. 780 710 7077 0 zo dňa 15.07.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. 780 710 7077 0 zo dňa
15.07.2024 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a

zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. 780 710
7077 0 – I. zo dňa 30.06.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom
poistení“) priznala žalobcovi nárok na invalidný dôchodok od 16.03.2023 vo výške 394,70 Eur mesačne.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie z dôvodu, že nesúhlasil s určením
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na spodnej hranici 60 %, pričom žiadal
o prehodnotenie svojho zdravotného stavu. Žalobca poukázal na lekársku správu z kardiológie, z ktorej
vyplýva prognóza ochorenia do budúcnosti. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že invalidný dôchodok
mu bol priznaný od 16.03.2023, pričom žalobcovi bola stanovená diagnóza už 19.01.2023, preto žiada,
aby mu bol invalidný dôchodok priznaný od 19.01.2023. Žalobca ďalej uviedol, že kvôli diagnóze
si nedokáže nájsť prácu. Žalobca svoje odvolanie doplnil podaním doručeným žalovanému dňa

06.10.2023, v ktorom poukázal na rapídne zhoršenie svojho zdravotného stavu. Uviedol, že je
nevýkonný, unavený, má problémy s dýchaním, ktoré pociťuje v kľudovom stave a zároveň ma problém
samostatne vykonať aj osobnú hygienu. Uviedol, že odkázaný na pomoc a starostlivosť družky.

3. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný prostredníctvom generálneho riaditeľa rozhodnutím
č. 780 710 7077 0 zo dňa 15.07.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 218 ods.
2 Zákona o sociálnom poistení zmenil napadnuté rozhodnutie takto: od 19.01.2023 priznáva invalidný

dôchodok v sume 396,20 Eur mesačne, od 01.07.2023 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 438,20 Eur
mesačne, od 01.08.2023 naďalej patrí invalidný dôchodok v sume 438,20 Eur mesačne, od 03.10.2023
zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 730,20 Eur mesačne, od 01.01.2024 zvyšuje invalidný dôchodok
na sumu 756,50 € mesačne. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že zdravotný stavžalobcu bol v rámci odvolacieho konania opätovne posúdený posudkovým lekárom dňa 17.08.2023,
ktorý svoj posudkový zámer nezmenil a odvolaniu nevyhovel. Zdravotný stav žalobcu tak posúdil
posudkový lekár žalovaného so sídlom v Bratislave dňa 14.05.2024, ktorý uviedol: „posúdenie dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu 45 ročného muža so stredoškolským odborným vzdelaním, vyučený
ako stolár, nezamestnaného, bolo vykonané posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky
v máji a v auguste 2023 s určenou 60 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Proti rozhodnutiu o priznaní invalidného dôchodku bolo podané odvolanie z dôvodu nesúhlasu
s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a s dátumom vzniku invalidity. Podľa údajov

o zdravotnom stave v odborných lekárskych správach založených v posudkovej spisovej dokumentácii,
bol účastník konania v januári 2023 vyšetrený internistom a kardiológom, so zistením zlyhávania
srdca, pravdepodobne na podklade dilatačnej kardiomyopatie. Ultrazvukové vyšetrenie (ECHO) srdca
preukázal guľatý tvar srdca s difúznou poruchou kinetiky a so zníženou funkciou ľavej srdcovej
komory (EF 30 % -35 %). Bola zahájená liečba srdcového zlyhávania s perspektívou dispenzarizácie
v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb. Pri kontrolnom kardiologickom vyšetrení v marci

2023 bolo potvrdené srdcové zlyhávanie aj zvýšenými hodnotami kardiospecifického markeru vo
výsledkoch laboratórnych vyšetrení. Lekársky nález posledného dokumentovaného kardiologického
vyšetrenia v októbri 2023 dokumentuje zhoršenie funkcie ľavej srdcovej komory a niekoľko násobné
zvýšenie špecifického markera v krvi. Je objednaný na konzultáciu do Národného ústavu srdcových
a cievnych chorôb. Zdravotnému stavu zodpovedá 60 % miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť, t.j. dolná hodnota z percentuálneho rozpätia 60 % - 80 %, podľa prílohy číslo
4 k Zákonu o sociálnom poistení, v kapitole IX - choroby obehovej sústavy, oddiel A - srdcové
choroby, položka 1, písm. c) - vrodené alebo získané chlopňové chyby, ischemická choroba srdca,
kardiomyopatie, stavy po srdcovom infarkte, stavy po myokarditíde, stavy po reumatických ochoreniach
a iné, s poklesom výkonu už pri bežnom ľahkom zaťažení (napr. prechádzka 3 - 4 km/h, chôdza

do schodov na prvé poschodie, ľahká telesná práca), maximálna záťaž 50W – NYHA III. Lekársky
nález z októbra 2023 dokumentuje zhoršenie, ktorému zodpovedá 75 % miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v príslušnej položke. Po zhodnotení všetkých odborných lekárskych správ,
založených v posudkovej spisovej dokumentácii, vrátane doložených k odvolaniu, uznávam účastníka
konania invalidným od 19.01.2023 so 60 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,

sozvýšenímna75%od03.10.2023,súhlasneslekárskymnálezom,potvrdzujúcimzhoršenie.Dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli zhodnotené
aj podľa novely prílohy číslo 4 k zákonu o sociálnom poistení s účinnosťou od 01. augusta 2020 3,
v ktorej nedošlo k zmene v zaradení a posúdení rozhodujúceho zdravotného postihnutia.“ Súčasťou
rozhodnutia žalovaného je odborný posudok o invalidite zo dňa 14.05.2024, o ktorý sa žalovaný vo

svojom rozhodnutí oprel.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil,

a stanovil ako dátum vzniku invalidity 24.05.2018, kedy bol žalobca ambulantne vyšetrený pre príznaky
poukazujúce na akútny infarkt myokardu a bola začatá základná liečba, čo malo za následok to,
že žalobca sa už nedokázal zamestnať.

5. Žalobca v správnej žalobe úvodom zhrnul priebeh administratívneho konania. Žalobca ďalej uviedol,

že namieta určenie miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti v dolnej hranici 60 %, nakoľko
zdravotné ťažkosti žalobcu boli už odstavenými diagnózy vážneho charakteru. Podľa žalobcu nebolo
zohľadnené to, že jeho zdravotné problémy so srdcom sú komplikované blokáciou Tawarovho ramienka,
pre ktoré je podľa prílohy č. 4 k Zákon o sociálnom poistení percentuálne rozpätie miery schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 70 – 90 %. Žalobca sa rovnako podaným odvolaním domáhal spätného

uznania invalidity, nakoľko jeho zdravotné problémy začali už v máji 2018. Žalobca zároveň žiadal
aj o spätné priznanie invalidity. Žalobca záverom poukázala na nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu
neumožňuje zabezpečiť adekvátnu starostlivosť o deti, nemá dostatočný príjem.

6. Žalobca k správnej žalobe priložil: lekársku správu z internej ambulancie zo dňa 24.05.2018, správu

z internej ambulancie zo dňa 19.01.2023, správu z kardiologickej ambulancie zo dňa 19.01.2023,
ambulantnú správu z kardiologickej ambulancie zo dňa 31.10.2023, prepúšťaciu správu z Národného
ústavu srdcových a cievnych chorôb zo dňa 01.12.2023, správu z kardiologickej ambulancie zo dňa
14.03.2024 a správu z kardiologickej ambulancie zo dňa 10.10.2024.Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu ako nedôvodnú
podľa § 190 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol. Úvodom vyjadrenia
žalovaný zhrnul priebeh administratívneho konania. Žalovaný uviedol, že s námietkou žalobcu týkajúcej
sa uznanie invalidity spätne k máju 2018 nesúhlasí, nakoľko v administratívnom konaní a ani v konaní
pred správnym súdom neboli predložené lekárske nálezy, ktoré by dokumentovali ochorenia srdca

od mája 2018. Lekársky nález zo dňa 24.05.2018 dokumentuje EKG internistom na vyžiadanie
obvodného lekára. V závere lekárskej správy sa uvádza normálny EKG nález. Prvé vyšetrenie
kardiológom, ktoré stanovilo diagnózu srdcového zlyhávania je dokumentované až dňa 19.01.2023,
preto bol dátum vzniku invalidity určený týmto dňom. Podľa lekárskeho nálezu z návštevy všeobecného
lekára pre dospelých zo dňa 11.04.2023, ako je podľa lekárskeho nálezu z infektologického vyšetrenia
zodňa18.02.2019,bolavčasevznikusubjektívnychťažkostípotvrdenáborelióza.Inévyšetreniaodroku

2018 z roku 2023 nie sú dokumentované. K námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávne určenej výške
zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalovaný uviedol, že v čase stanovenia
diagnózy nebola u žalobcu splnená podmienka dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu zmysle § 71
ods. 2 zákona o sociálnom poistení, pričom vzhľadom na zahájenie špecifickej kardiologický liečby dňa
19.01.2023 bol predpoklad zlepšenia zdravotného stavu, čo podporuje aj lekársky nález kontrolného

vyšetrenia z marca 2023. Preto bola stanovená dolná hranica percentuálneho rozpätia, teda 60%.
Pri kontrolnom vyšetrení zo dňa 03.10.2023 bolo zistené zhoršenie laboratórnych parametrov, preto bol
zdravotný stav k tomuto dátumu hodnotení 75 percentnou mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Lekárske správy, ktoré žalobca predložil k správnej žalobe len dokumentujú
pretrvávanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Žalovaný má zato, že zdravotný stav žalobcu

posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Záverom dodal, že nespokojnosť
žalobcu s posúdením jeho zdravotného stavu je len jeho subjektívnym presvedčením a jeho námietky
objektívne nevyvolávajú pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jeho zdravotného stavu.

Replika žalobcu

8. Žalobca v replike uviedol, že jeho žaloba je oprávnená a nejedná sa iba o jeho subjektívny pocit.
K vyjadreniu zároveň predložil lekárske správy, ktorých je uvedené, v máji 2018 navštívil lekára
s bolesťami na hrudníku a dýchavicou, pričom z EKG vyšetrenie nemusí byť preukázaný infarkt, teda
vyšetrenie nie je stopercentné. Žalobca následne citoval článok z webového portálu. Žalobca následne

uviedol, že viacerí lekári špecialisti konštatovali, že ho bolesť na hrudníku nebola správne riešená,
že v minulosti musel prekonať infarkt. Žalobca k replike predložil lekársku správu z internej ambulancie
zo dňa 24.05.2018, lekársku správu zo všeobecnej ambulancie zo dňa 11.04.2023 prepúšťaciu správu
Z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb zo dňa 07.03.2024.

9. Žalovaný sa k podanej replike nevyjadril.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

10. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného,

ako aj konania žalovaného, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu. Správny súd preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych
veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP
a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

11. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania nepožiadali
o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP.
Správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná pretože existuje dôvod na zrušenie napadnutého
rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP, v dôsledku čoho správny súd napadnuté rozhodnutia

žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. Rozsudok bol dňa
20.04.2026 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia
rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom miesto a časverejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené viac
ako 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP).

12. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 2 ods. 2 SSP : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

16. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

17. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych

veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

18. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP: správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.

19. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP: správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

20. Podľa § 191 ods. 4 SSP : ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností
môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie
rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení
všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

21.Podľa§70ods.1Zákonaosociálnompoistení:poistenecmánároknainvalidnýdôchodok,aksastal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

22. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

23. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký

zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

24. Podľa § 71 ods. 4 písm. a) a b) Zákona o sociálnom poistení : pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie

zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie
ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom
sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy
na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.25. Podľa § 71 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení : miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

26. Podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, Kapitola IX – Choroby obehovej sústavy, oddiel A
– srdcové choroby, položka 1 písm. c) – Vrodené alebo získané chlopňové chyby, ischemická choroba
srdca, kardiomyopatie, stavy po srdcovom infarkte, stavy po myokarditíde, stavy po reumatických
ochoreniach a s poklesom výkonu už pri bežnom ľahkom zaťažení (napr. prechádzka 3 – 4 km/h, chôdza

do schodov na prvé poschodie, ľahká telesná práca), maximálna záťaž 50 W – NYHA III so stanovenou
mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % 60-80.

27. Podľa § 153 ods. 1 psím b) Zákona o sociálnom poistení : lekárska posudková činnosť pri výkone
sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia.

28. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) Zákona o sociálnom poistení : lekárska posudková činnosť
dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

29. Podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení : ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku

posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

30. Podľa § 195 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie.

31. Podľa § 195 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : podkladom na rozhodnutie sú najmä podania,

návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne
známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

32. Podľa § 196 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania

a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe
z činnosti Sociálnej poisťovne.

33. Podľa § 196 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení : účastník konania, fyzická osoba alebo právnická

osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť.

34. Podľa § 196 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení : účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa

vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

35. Podľa § 196 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení : organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

36. Podľa § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

37. Podľa § 209 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
celom rozsahu.38. Podľa § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení : v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola

vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

39. Podľa § 218 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie
v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

40. Podľa § 218a Zákona o sociálnom poistení : na konanie o odvolaní sa použijú primerane
ustanovenia § 172 až 213.

41. Invalidný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa vypláca z invalidného poistenia. Účelom
invalidného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovúčinnosťzdôvodudlhodobéhonepriaznivéhozdravotnéhostavu,aksplnilzákonnépodmienky

pre priznanie uvedenej dávky podľa Zákona o sociálnom poistení.

42. Žalobca sa správnou žalobou domáhal podrobiť súdnemu prieskumu napadnuté rozhodnutie, ktorým
síce žalovaný priznal žalobcovi nárok na invalidný dôchodok, avšak žalobca namietal stanovenie
miery zníženia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zároveň namietal správnosť určenia dátumu

vzniku invalidity. Sporné medzi účastníkmi konania tak bolo určenie rozsahu miery poklesu vykonávať
zárobkovú činnosť a vznik invalidity.

43. Samotné posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového
pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré správny súd nemá potrebné

odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov
posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v
zmysle § 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení s tým, že konkrétne
túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár
sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver

posudkovéholekáraotom,čikonkrétnafyzickáosobaje,aleboniejeinvalidnásurčenoumieroupoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového
lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho

odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe
ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd
odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy
v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver
ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn.9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Práve preto, že odborný posudok o invalidite zo dňa 14.05.2024
je podkladom rozhodnutia žalovaného, tak bolo potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný
a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa
posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými v čase posudzovania rozhodnými a pre danú vec
relevantnými skutočnosťami, lekárskymi správami, ktoré objektivizujú zdravotný stav posudzovanej

osoby, prihliadne pritom k ťažkostiam uvádzaným účastníkom konania a svoje posudkové závery
náležite odôvodní.

44. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že proti prvostupňovému rozhodnutiu
podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje pracovať,

pričom sa nestotožňuje s určením miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na spodnej hranici
60% pre stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie a rovnako nesúhlasil s dátum určenia vzniku
invalidity ku dňu 16.03.2023. Keďže sa posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy
nestotožnil s odvolacími námietkami žalobcu, predložil odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu orgánu
– generálnemu riaditeľovi žalovaného, ktorý o odvolaní žalobcu rozhodol napadnutým rozhodnutím.

Podkladom napadnutého rozhodnutia bol odborný lekársky posudok, ktorý vychádzal z lekárskych
vyšetrení : 1) vyšetrenie posudkovým lekárom; 2) kardiologické vyšetrenie zo dňa 16.03.2023;
3) Všeobecná ambulancia zo dňa 19.01.2023 a 11.04.2023; 4) Infektologické vyšetrenie zo dňa
18.02.2019; 5) Interné vyšetrenie zo dňa 24.05.2023; 6) RTG vyšetrenie zo dňa 24.05.2018; 7)kardiologické vyšetrenie zo dňa 19.01.2023. Posudkový lekár priamo v sumáre lekárskych vyšetrení
neuviedol lekársku správu z Kardiologickej ambulancie zo dňa 03.10.2023, avšak ďalším posúdením
odbornéholekárskehoposudkusprávnysúdzistil,žeposudkovýlekársapredmetnoulekárskousprávou

zaoberal. V odbornom posudku však nebola inkorporovaná lekárska správa a závery z nej vyplývajúce –
Interná ambulancia 1 zo dňa 19.01.2023, ktorá tvorí súčasť administratívneho spisu, pričom v samotnom
odôvodnení odborného lekárskeho posudku absentuje odôvodnenie, prečo posudkový lekár žalovaného
nezahrnul uvedenú lekársku správu do posúdenia zdravotného stavu žalobcu a s ním spojenej miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Rozhodnutie žalovaného má vychádzať z dostatočne

zisteného skutkového stavu. Nakoľko rozhodujúcim podkladom pre rozhodnutie žalovaného je odborný
posudok o invalidite, musí aj tento vychádzať z náležite zisteného skutkového stavu, t. j. z lekárskych
správ a vyšetrení týkajúcich sa posudzovanej osoby. Správny súd vzhľadom na absenciu posúdenia
vyššie uvedenej lekárskej správy z internej ambulancie 1 zo dňa 19.01.2023 konštatuje, že záver
posudkového lekára vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný lekárskou správou
disponoval, nakoľko lekárska správa tvorí súčasť žalovaným predloženého administratívneho spisu.

Správnemu súdu neprináleží posudzovať obsah lekárskych správ, t. j. odborné medicínske otázky, teda
nie je v jeho kompetencii posúdiť ani len hypotetický dopad záverov vyplývajúcich z lekárskych správ
na zdravotný stav a mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu. Posúdenie týchto skutočností
patrí výlučne do kompetencie posudkového lekára, pričom jeho závery majú byť inkorporované
v samotnom odbornom lekárskom posudku.

45. Pri uplatnení nároku na dávku invalidného dôchodku je prvostupňový orgán verejnej správy
povinný postupovať v konaní tak, aby presne a úplne zistil skutočný stav veci, a na ten účel si
obstaral potrebné podklady na rozhodnutie. Takýmto podkladom sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, ale aj dôkazy, posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb

a právnických osôb. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu
veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky,
znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb.
Samotný účastník konania, v tomto prípade žalobca, je povinný na výzvu predložiť prvostupňovému
orgánu verejnej správy listiny, ktoré môžu byť dôkazom a zároveň je povinný navrhnúť dôkazy na

podporu svojich tvrdení. Dôkazy potom prvostupňový orgán verejnej správy hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Je to teda prvostupňový orgán
verejnej správy, ktorý v rámci vykonávaného dokazovania zisťuje skutočný stav veci, na základe
ktorého rozhodne o tom, či vznikol nárok na dávku. Rozhodnutie nezávisí výlučne len od dôkazov
predložených žiadateľom o dávku, zákon nepredpokladá z jeho strany pre úspech v dávkovom

konaní unesenie dôkazného bremena. Rovnako však postupuje aj žalovaný, resp. generálny riaditeľ
žalovaného, v prípade, ak je prvostupňové rozhodnutie napadnuté odvolaním a prvostupňový orgán
odvolaniu nevyhovel a predložil ho na rozhodnutie nadriadenému orgánu, teda generálnemu riaditeľovi
žalovaného.

46. Správny súd ďalej konštatuje, že ďalším skúmaním odborného lekárskeho posudku zo dňa
14.05.2024 dospel k záveru, že posudkový lekár konštatoval, že zdravotnému stavu žalobcu zodpovedá
miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú 60%, teda dolná hranica rozpätia podľa
prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, pričom na základe konštatovaného zhoršenia zdravotného
stavu z októbra 2023 možno určiť 75% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

podľa príslušného rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Správny súd z uvedeného konštatovanie
posudkového lekára nezistil, a teda nemohol overiť odôvodnenosť určenia zníženia miery schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť od 19.01.2023 do 02.10.2023. Posudkový lekár bližšie nešpecifikoval,
na základe akých okolností u žalobcu určil mieru zníženia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na
dolnej hranici, t.j. 60 %, od vzniku invalidity do októbra 2023. Zároveň posudkový lekár nezdôvodnil,

v čom spočívalo zhoršenie stavu žalobcu v októbri 2023, keď žalobcovi zvýšil percentuálnu mieru
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75 %. Ako už správny súd uviedol, nie je v jeho
kompetencii posudzovať a vyhodnocovať lekárske závery. Posúdením záverov jednotlivých lekárskych
správ z kardiologických vyšetrení (z lekárskej správy z kardiologickej ambulancie zo dňa 19.01.2023
vyplýva záver- srdcové zlyhávanie, EF 30-35 %; lekárskej správy z kardiologickej ambulancie zo dňa

16.03.2023 vyplýva záver – srdcové zlyhávanie; z lekárskej správy z kardiologickej ambulancie zo dňa
03.10.2023 vyplýva záver – zlyhávanie srdca, EF 30 %) správny súd dospel k záveru, že bez ďalšieho
odborného poznania sa javia ako podobné, preto zo strany posudkového lekára bolo náležité, aby
svoj záver o určení miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť dostatočným spôsobom odôvodniltak, aby nevznikli pochybnosti o správnosti jeho záverov. Keďže žalovaný bez ďalšieho uvedené
závery posudkového lekára prevzal do napadnutého rozhodnutia, možno konštatovať, že napadnuté
rozhodnutie trpí nedostatkom nezákonnosti z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť

alebo nedostatok dôvodov.

47. Žalobca ďalej namietal, že mu bol nesprávne určený dátum vzniku invalidity, nakoľko jeho problémy
nastali už pred dátumom 19.01.2023 (vznik invalidity), konkrétne nastali v máji 2018, keď žalobcovi
bola nesprávne stanovaná diagnóza. Dátum vzniku invalidity určuje posudkový lekár, pričom vznik

invalidity sa posudzuje na základe predložených lekárskych správ a to od momentu, kedy na základe
odborných záverov o zdravotnom stave posudzovanej osoby možno konštatovať, že jej zdravotný stav
je dlhodobo nepriaznivý. Podľa zákona o sociálnom poistení sa za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
považuje zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má
podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Posudkový lekár konštatoval, že na základe
predložených lekárskych správ možno určil dátum vzniku invalidity k 19.01.2023. Posúdením záverov

lekárskeho posudku zo dňa 14.05.2024 a v administratívnom konaní predložených lekárskych správ
možno konštatovať, že zdravotné postihnutie, ktoré bolo posudkovým lekárom určené ako rozhodujúce
zdravotné postihnutie bolo prvý kráť konštatované práve v lekárskej správe zo dňa 19.01.2023. Na
základe subjektívnych pocitov žalobcu bez kvalifikovaného medicínskeho posúdenia zdravotného stavu
nemohol ani posudkový lekár svojvoľne určiť dátum vzniku invalidity. V zmysle uvedeného preto správny

súd námietku vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity považoval za nedôvodnú.

48. Správny súd nie je oprávnený rozhodovať o priznaní, či nepriznaní nároku na invalidný dôchodok,
o ktorom rozhoduje príslušný orgán sociálneho poistenia (žalovaný). Predmetom konania pred
správnym súdom je prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré musí byť vydané

v zákonnom procese, v rámci ktorého musí byť úplne zistený skutočný stav veci. Vzhľadom na to,
ako aj vzhľadom na odborné aspekty medicínskej oblasti alebo problematiky vyplývajúcej z lekárskych
správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové a právne posúdenie veci
konajúcimi orgánmi sociálneho poistenia, správny súd nie je oprávnený prehodnocovať zdravotný
stav žalobcu a sám tak určovať jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, od ktorého sa v zmysle

zákona odvíja miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Preto správny súd skúmal len to, či
sú závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú
skutkovým zisteniam (lekárskym posudkom a správam vystaveným), platnej právnej úprave, a tiež či sú
odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu dospel správny súd k záveru, že napadnuté
rozhodnutietietoatribútynespĺňa.Napadnutérozhodnutiežalovanéhosatotižopieraoodbornýposudok

o invalidite, ktorý vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu o zdravotnom stave žalobcu
v čase jeho vyhotovenia, teda k danému času nebol zdravotný stav žalobcu posúdený komplexne.
Posudok posudkového lekára pritom nesmie vnášať pochybnosti o komplexnom posúdení zdravotného
stavu žiadateľa, musí obsahovať logické úsudky a dostatočné dôvody, ktoré viedli posudkového lekára
k danému záveru. Posúdené musí byť pritom, nielen rozhodujúce zdravotné postihnutie osoby, ale aj

závažnosť jej ostatných zdravotných postihnutí (porovnaj bod 40 rozsudku NSSR sp. zn. 7Sk/8/2021
zo dňa 02.07.2021). Správny súd na základe podanej žaloby zistil, že napadnuté rozhodnutie vychádza
z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, kedy posudkový lekár žalovaného v odbornom
lekárskom posudku, ktorý je podkladom napadnutého rozhodnutia, nezohľadnil všetky lekárske správy
nachádzajúce sa v administratívnom spise, resp. nezdôvodnil, prečo posudkový lekár neprihliadol na

lekársku správy z Internej ambulancie 1 zo dňa 19.01.2023, čo je dôvodom pre zrušenie napadnutého
rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) SSP. Správny súd ďalej konštatuje v zmysle vyššie
uvedeného, že napadnuté rozhodnutie trpí aj vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, keď
žalovaný do rozhodnutia prebral odborný lekársky posudok, ktorý neposkytoval dostatočné zdôvodnenie
percentuálneho určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo rovnako zakladá

dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

49. Žalobca k správnej žalobe priložil celý rad lekárskych správ, ktorými mienil poukázať na svoj
pretrvávajúci nepriaznivý zdravotný stav. Správny súd už uviedol, že nemá oprávnenie posudzovať
zdravotný stav žalobcu, či už pretrvávajúci alebo zhoršujúci sa. Žalobca predložil lekárske správy,

ktoré boli vydané predo dňom vydania napadnutého rozhodnutia, pričom časť z nich bola žalobcom
predložená v administratívnom konaní a časť v ňom predložená nebola. Tie lekárske správy,
ktoré žalobca predložil v administratívnom konaní, správny súd posúdil vo vzťahu k napadnutému
aprvostupňovémurozhodnutiu,vdôsledkučohokonštatovaldôvodnosťpodanejsprávnejžaloby.Avšak,lekárske správy, ktoré žalobca k správnej žalobe priložil, ale neboli žalobcom predložené v rámci
administratívnehokonania,nemajúrelevanciuvovzťahukpredmetusúdnehokonania,keďževoveciach
invalidného dôchodku je žiadateľ o invalidný dôchodok povinný predložiť dôkazy, a teda lekárske

správy, na podporu svojich tvrdení. Rovnako pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia nie
sú relevantné lekárske správy, ktoré boli vypracované po dátume vydania napadnutého rozhodnutia,
nakoľko tieto nemohli byť objektívne žalovaným posúdené.

50. Na základe vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie nie

je v súlade so zákonom a preto z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, zrušil napadnuté rozhodnutie a prvostupňové
rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP a vec vrátil žalovanému podľa § 191 ods. 4
SSP na ďalšie konanie, v ktorom bude opätovne posúdený zdravotný stav žalobcu, posudkový lekár
zohľadní všetky, aj aktuálne lekárske správy z odborných vyšetrení žalobcu a bude určená a dostatočne
odôvodnená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu s ohľadom na všetky

relevantné diagnózy žalobcu. Žalovaný svoje rozhodnutie zrozumiteľne odôvodní preskúmateľným
spôsobom tak, aby spĺňalo náležitosti v zmysle § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení.

51. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,

ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd
priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa
§ 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.

2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v

tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej

sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.