Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 13, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/257/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200443
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:4020200443.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu z predsedníčky senátu JUDr. Iny

Šingliarovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., LL.M., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v
právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02
Bratislava, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpený: Tkáč & Partners, s. r. o., so
sídlomHrnčiarska29,04001Košice,IČO:53929691,protižalovanému:Slovenskáinšpekciaživotného
prostredia – ústredie, so sídlom Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, IČO: 00 156 906, za účasti ďalších
účastníkov konania: 1/ Saneca Pharmaceuticals, a. s., so sídlom Nitrianska 100, 920 27 Hlohovec, IČO:
46 833 323, zastúpený: JUDr. Dušan Ďurík, advokát s. r. o., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava,

IČO: 36 866 571, 2/ Mesto Hlohovec, so sídlom M. R. Štefánika 1, 920 01 Hlohovec, IČO: 00 312 509, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7846/27/2020-36711/2020 zo dňa 03.11.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, Stále
pracovisko Nitra, Odbor integrovaného povoľovania a kontroly (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo
„inšpekcia“), ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 9 ods. 1 písm. c) a § 10 zákona č. 525/2003
Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov a podľa § 32 ods. 1 písm. a) zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej
prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o IPKZ“) a špeciálny stavebný úrad podľa § 120
ods. 1 zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
„stavebný zákon“), na základe žiadosti zo dňa 13.11.2019 prevádzkovateľa, t. j. spoločnosti Saneca
Pharmaceuticals, a. s. (ďalší účastník konania v 1. rade, pozn. správneho súdu) vo veci zmeny č.
25 v súvislosti so zmenou v prevádzke z dôvodu konaní vykonaných podľa § 3 ods. 3 písm. a) bod
1. zákona o IPKZ v súčinnosti s § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ovzduší“), § 3 ods. 3 písm. b) bod 4. zákona o IPKZ v súčinnosti

s § 27 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) (ďalej len „vodný zákon“), § 3 ods.
3 písm. b) bod 8 zákona o IPKZ v súčinnosti s § 28 ods. 1 vodného zákona, § 3 ods. 4 zákona
o IPKZ v súčinnosti s § 62 stavebného zákona a podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), rozhodla rozhodnutím č.
243-7866/2020/Tit/370470106/Z25-SP zo dňa 09.03.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že
zmenila a doplnila integrované povolenie vydané rozhodnutím č. 1641-10197/37/2007/Tom/370400206

zo dňa 13.04.2007 (v znení rozhodnutí bližšie špecifikovaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia,
pozn. správneho súdu), ktorým bola povolená činnosť v prevádzke: „Výroba farmaceutických produktov“
pre prevádzkovateľa Saneca Pharmaceuticals, a. s., (a to spôsobom bližšie špecifikovaným vo výroku
prvostupňového rozhodnutia), s tým, že toto rozhodnutie tvorí neoddeliteľnú súčasť integrovaného
povolenia vydaného rozhodnutím č. 1641-10197/37/2007/Tom/370400206 zo dňa 13.04.2007, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 07.05.2007 v znení jeho neskorších zmien a doplnení, vydaného pre
prevádzku „výroba farmaceutických produktov“ a ostatné jeho časti ostávajú nezmenené.

2. Na základe preskúmania všetkých podkladov, vyjadrení dotknutých orgánov a námietok účastníkov
konania prvostupňový orgán dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na povolenie
zmeny integrovaného povolenia a na vydanie stavebného povolenia na uskutočnenie predmetnej

stavby. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že zmeny v činnosti prevádzky,
ktoré sú predmetom tohto povolenia, nepredstavujú podstatnú zmenu. Inšpekcia preskúmala žiadosť
prevádzkovateľa, projektovú dokumentáciu pre stavbu „Sterilná výroba tekutých liekových foriem
v ampulkách“ a ostatné podklady rozhodnutia a dospela k záveru, že navrhované riešenie zodpovedá
najlepšej dostupnej technike a spĺňa požiadavky a kritériá ustanovené v predpisoch upravujúcich

konania, ktoré boli súčasťou integrovaného povolenia. Inšpekcia na základe zhodnotenia a preskúmania
predloženej žiadosti, dokladov a vyjadrení dotknutých orgánov a vykonaného konania zistila, že sú
splnené podmienky stavebného zákona a stavba vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na
výstavbu a užívaním stavby nebude ohrozený život a zdravie osôb, ani životné prostredie a usúdila,
že zmenou povolenia nie sú ohrozené ani neprimerane obmedzené práva a právom chránené záujmy

účastníkov konania, zistila stav a zabezpečenie prevádzky z hľadiska zhodnotenia celkovej úrovne
životného prostredia podľa zákona IPKZ a osobitných predpisov upravujúcich konania, ktoré boli
súčasťou integrovaného povoľovania.

3. Z tohto dôvodu prvostupňový orgán rozhodol vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia

tak, že (i) zmenil a doplnil integrované povolenie a (ii) súčasne rozhodol o viacerých čiastkových
súhlasoch a povoleniach, a to v oblasti ochrany ovzdušia udelil súhlas na vydanie rozhodnutia o
povolení zmeny stavby veľkého zdroja znečisťovania ovzdušia, realizáciou stavby „Sterilná výroba
tekutých liekových foriem v ampulkách“ v súvislosti i inštalovaním dieselagregátu, v oblasti ochrany
povrchových a podzemných vôd vydal súhlas na uskutočnenie stavby, na ktorú nie je potrebné

osobitné povolenie podľa vodného zákona, ktorá však môže ovplyvniť stav vôd, a zároveň vydal
vyjadrenie k zámeru stavby z hľadiska ochrany vodných pomerov, ku ktorému nevzniesol pripomienky,
v oblasti stavebného poriadku prvostupňový orgán vydal povolenie na uskutočnenie stavby „Sterilná
výroba tekutých liekových foriem v ampulkách“ ako špeciálny stavebný úrad. Z výroku prvostupňového
rozhodnutia vyplýva, že povolenie sa týka existujúcich stavebných objektov, ako aj súvisiacich

prevádzkových súborov technologického charakteru, pričom účelom stavby je inžinierska stavba –
ostatné inžinierske stavby inde neuvedené trvalého charakteru. Výrok prvostupňového rozhodnutia
zároveň obsahuje podrobné a záväzné podmienky pre uskutočnenie, užívanie a odstránenie stavby,
spôsob realizácie stavby, dodržiavanie projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, plnenie
povinností na úseku bezpečnosti práce, ochrany zdravia, ochrany životného prostredia a nakladania

s odpadmi, ako aj na povinnosť získať právoplatné kolaudačné rozhodnutie pred uvedením stavby do
užívania. Prvostupňový orgán vo výroku ďalej zapracoval vybrané podmienky vyplývajúce z vyjadrení
obce, správcov inžinierskych sietí, dotknutých orgánov štátnej správy a dotknutých organizácií. Z
prvostupňovéhorozhodnutiaďalejvyplýva,žeinšpekciarozhodlaajonámietkachúčastníkovkonania(aj
o námietkach a pripomienkach k povoľovanej prevádzke vznesených žalobcom, pozn. správneho súdu),

keď časť z nich výslovne akceptovala a premietla do podmienok povolenia, zatiaľ čo ostatné námietky
zamietla ako neopodstatnené alebo bezpredmetné vzhľadom na predmet integrovaného povoľovania.

4. Podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia bolo aj (i) záväzné stanovisko Mesta Hlohovec
zo dňa 21.11.2019 k predloženej projektovej dokumentácii a ktorým udelilo súhlas k vydaniu stavebného

povolenia a v ktorom (o. i.) uviedlo, že na predmetnú stavbu sa nevyžaduje vydanie územného
rozhodnutia, ďalej (ii) súhlasné stanovisko (bez pripomienok) Okresného riaditeľstva Hasičského
a záchranného zboru v Piešťanoch, (iii) odborné stanovisko k projektovej dokumentácii stavby zo dňa
23.10.2019, (iv) rozhodnutie zo zisťovacieho konania Okresného úradu Hlohovec, odboru starostlivostio životné prostredie, zo dňa 01.07.2019, že navrhovaná zmena činnosti „Sterilná výroba tekutých
liekových foriem v ampulkách“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon EIA“), ako aj (v) vyjadrenie orgánu štátnej správy na úseku odpadového hospodárstva.
Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia tiež vyplýva, že v predmetnom prípade nešlo o konanie
uvedené v § 11 ods. 9 zákona o IPKZ, ale o konanie o zmene povolenia podľa § 11 ods. 10 zákona
o IPKZ. Z dôvodu, že nenastal žiaden z prípadov uvedených v § 15 ods. 1 zákona o IPKZ (bližšie
špecifikované v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, pozn. správneho súdu) inšpekcia s odkazom

na § 11 ods. 10 písm. e) zákona o IPKZ upustila od ústneho pojednávania. K vyjadreniu žalobcu k zmene
integrovaného povolenia pre predmetnú prevádzku, predloženému žalobcom v lehote na vyjadrenie
podľa § 11 ods. 5 písm. a) zákona o IPKZ, inšpekcia zaujala v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia
podrobné stanovisko (s. 15 až 20 prvostupňového rozhodnutia).

5. Žalovaný na podklade žalobcom podaného odvolania rozhodol dňa 06.08.2020 rozhodnutím

č. 7366/27/2020-25163/2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“),
ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie inšpekcie potvrdil. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia žalovaný zosumarizoval priebeh prvostupňového správneho konania a
skutkové okolnosti, z ktorých pri preskúmaní zákonnosti prvostupňového rozhodnutia vychádzal, a
vysporiadal sa s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu, ktoré vyhodnotil ako neopodstatnené.

Zároveň skonštatoval, že predmetné námietky boli už žalobcom uplatnené v rámci prvostupňového
správneho konania, pričom prvostupňový orgán sa s nimi vysporiadal riadne a správne. Žalovaný mal za
to, že prvostupňový orgán náležite zistil a objasnil všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie
veci a vydanie rozhodnutia. S poukazom na § 3 ods. 4 správneho poriadku nepovažoval za účelné
vykonať žalobcom navrhnuté dôkazy, keďže mal za to, že prvostupňové rozhodnutie vychádza zo

spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

6. Žalovaný jednotlivo preskúmal odvolacie námietky žalobcu, ktoré vyhodnotil ako neopodstatnené, a
napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu ako vecne správne a zákonné potvrdil.

7. K žalobnej námietke týkajúcej sa nezákonnosti stavebného povolenia titulom (údajnej) absencie
predpísaných náležitostí žalovaný uviedol, že stavebné povolenie bolo vydané v súlade so stavebným
zákonom. Podotkol, že stavebný úrad zasiela overenú projektovú dokumentáciu až po nadobudnutí
právoplatnosti povolenia a výlučne len osobám uvedeným v § 67 ods. 1 stavebného zákona; iným
účastníkom konania sa projektová dokumentácia nezasiela, je im však dostupná, okrem iného, aj na

inšpektoráte. Mal za to, že vzhľadom na § 67 ods. 1 stavebného zákona bola požiadavka vyplývajúca z
§ 10 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia stavebného zákona, splnená. Prvostupňový orgán v zmene integrovaného povolenia v
časti II. Podmienky povolenia, A. Podmienky prevádzkovania, 7. Podmienky pre uskutočnenie, užívanie,
odstránenie stavieb, 7.20 Na uskutočnenie stavby uvedenej v bode dp) „Sterilná výroba tekutých

liekových foriem v ampulkách“ sa stanovujú tieto záväzné podmienky, bod 2. určil podmienku, že stavba
sa bude realizovať v rozsahu podľa projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní.

8. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa postupu podľa § 16a vodného zákona žalovaný konštatoval, že
prvostupňový orgán správne vyhodnotil, že na účely stavebného povolenia, ktoré je súčasťou zmeny

integrovaného povolenia, nemal prevádzkovateľ povinnosť postupovať podľa § 16a vodného zákona,
pretože povoľovanú stavbu nie je možné považovať za navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 10 vodného
zákona v spojení so Smernicou 2000/60/ES, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti spoločenstva v
oblasti vodnej politiky (ďalej len „smernica RSV“), pretože nejde o realizáciu takej trvalo udržateľnej
rozvojovej činnosti človeka, v súvislosti s ktorou by dochádzalo k zmenám fyzikálnych vlastností

povrchových vôd alebo k zmenám úrovne hladiny podzemných vôd. Technologické zariadenie súvisiace
s povoľovanou stavbou „Sterilná výroba tekutých liekových foriem v ampulkách“ len nahrádza už
existujúce technologické zariadenie vo Farmapavilóne, čo znamená, že sa bude využívať už existujúca
infraštruktúra. Látky, ktoré bude nová technológia v rámci výrobného procesu používať, sú už používané
v existujúcej výrobe a ich používanie vo Farmapavilóne je pokryté existujúcim integrovaným povolením.

S výkladom smernice RSV prezentovanej žalobcom ako odvolateľom sa žalovaný nestotožnil, majúc
za to, že nevyplýva ani zo smernice RSV, ani z § 16a v nadväznosti na § 16 ods. 6 písm. b) vodného
zákona a ani z účelu, ktorý mal byť zabezpečený uvedenými ustanoveniami. Podotkol, že smernica
RSV bola plne transponovaná do vodného zákona. Následne argumentoval tým, že predmetom konaniapodľa § 16a vodného zákona je samotné zhodnotenie, či navrhované činnosti definované v § 16 ods.
10 vodného zákona, ktoré zároveň majú charakter činností podľa § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona,
sú spôsobilé získať výnimku. Primárnym východiskovým stavom pre uplatnenie postupu podľa § 16a

vodného zákona je teda existencia činnosti, ktorá vyvoláva nepriaznivý stav vo forme zmien fyzikálnych
vlastnostíútvarovpovrchovejvody,zmienúrovnehladinyútvarovpodzemnejvodyalebozhoršeniestavu
útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého na dobrý v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových
činností človeka. Vzhľadom na charakter a situovanie navrhovanej stavby „Sterilná výroba tekutých
liekových foriem v ampulkách“, v rámci ktorej sa rozširujú už existujúce liekové formy farmaceutických

produktov o sterilné liekové formy, ako aj skutočnosť, že v záujmovom území navrhovanej stavby, ani
v jeho blízkosti sa útvary povrchovej vody nenachádzajú, nemôže dôjsť k ovplyvneniu ich fyzikálnych
(hydromorfologických) charakteristík a následne ani ich ekologického stavu. Keďže navrhovaná stavba
„Sterilná výroba tekutých liekových foriem v ampulkách“ je bez akéhokoľvek nároku na nové zdroje
vody, jej vplyv na zmenu hladiny podzemnej vody v dotknutom útvare podzemnej vody možno rovnako
vylúčiť. Podľa názoru žalovaného nie sú tak splnené podmienky na postup podľa § 16a v spojení s §

16 ods. 6 písm. b) vodného zákona. (Odvolacím námietkam žalobcu týkajúcim sa povinnosti vykonať
primárne posúdenie vplyvov na vody podľa § 16a vodného zákona sa žalovaný podrobne zaoberal na
s. 9 až 12 napadnutého rozhodnutia, pozn. správneho súdu). Žalovaný zastával názor, že povoľovaná
stavba nebude mať žiadny vplyv na zmenu klímy a z tohto dôvodu pokladal za absolútne neúčelné
vykonávaťakékoľvekopatrenianazamedzenienepriaznivéhostavuživotnéhoprostrediavtomtosmere.

V nadväznosti na vyššie uvedené konštatoval, že vyhodnotenie splnenia podmienok rozhodnutia zo
zisťovacieho konania bolo správne ako zo strany inšpektorátu, tak aj zo strany Okresného úradu
Hlohovec v jeho záväznom stanovisku. Požiadavku žalobcu ako odvolateľa na uplatnenie postupu podľa
§ 140b ods. 6 stavebného zákona preto vyhodnotil ako nedôvodnú.

9. K odvolacej námietkam žalobcu, že (i) súčasťou povolenia by mali byť požiadavky na realizáciu
sadových a parkových úprav, retenčnú a drenážnu dlažbu a nariadenie overených metodík, (ii) podľa
§ 10 ods. 1 písm. e) vyhlášky č. 453/2000 Z. z. majú byť súčasťou stavebného povolenia aj podmienky
na ochranu oprávnených záujmov účastníkov konania a že prvostupňový orgán sa s týmito námietkami
nevysporiadal, (iii) prvostupňový orgán týmto porušil povinnosť vysporiadať sa so všetkými námietkami

účastníkov konania, žalovaný v prvom rade uviedol, že odvolací dôvod, ako ho uviedol účastník konania
v tejto časti, je nejasný a nie je podporený dodatočnou argumentáciou, ktorá by odôvodňovala, z akého
dôvodu a akú relevanciu by mohlo mať nariadenie akejkoľvek požiadavky na realizáciu sadových a
parkových úprav, či retenčnú a drenážnu dlažbu k posudzovanému prípadu. Predmetná požiadavka je o
to menej dôvodná, keďže povoľovaná stavba je malého rozsahu a bude sa realizovať v už existujúcom

objekte č. 29 Farmapavilón. Ďalej žalovaný uviedol, že dožadovanie sa uplatnenia § 10 ods. 1 písm.
e) vyhlášky č. 453/2000 Z. z., v ktorom sú stanovené podmienky stavebného povolenia smerujúce k
zabezpečeniu ochrany verejných záujmov a právom chránené záujmy účastníkov konania je v súvislosti
so vznesenou požiadavkou odvolateľa rovnako irelevantné. Ustanovenie § 10 ods. 1 písm. e) vyhlášky
č. 453/2000 Z. z. nie je možné vykladať spôsobom, ako to robí odvolateľ, a to tak, že všetky podmienky,

ktoré sú ním navrhnuté a akékoľvek dostupné existujúce podmienky musia byť súčasťou integrovaného
povolenia. Išlo by o absurdný výklad, ktorý by popieral základný princíp, a to je princíp primeranosti pri
obmedzovaní práv jednotlivca. V súlade s princípom primeranosti je, aby zásah do práv jednotlivca v
podobe určenia jeho povinností bol primeraný situácii, ktorá potrebu takéhoto zásahu vyvolala a má
byť týmto zásahom regulovaná. Žalovaný navyše nesúhlasil s námietkou, že sa predmetným dôvodom

prvostupňový orgán nevysporiadal, keďže v prvostupňovom rozhodnutí na s. 19 uviedol konkrétne:
„Podmienka sadových úprav formou parčíka v okolí povoľovanej stavby ako aj ďalšie požiadavky sú
neopodstatnené, povoľovaná stavba sa bude realizovať vo vnútri jestvujúceho objektu a nedôjde k
zmene ekologickej stability a odtokových pomerov. Požiadavky na povrchové státia, ploché strechy a
spevnené vodorovné plochy, ako sú aj iné požiadavky účastníka konania, nie sú predmetom stavebného

konaniaapovoľovanejstavby.“Stoutoargumentáciousažalovanýplnestotožnil.Vtomtobodežalovaný
dodal, že požiadavka odvolateľa bola vyhodnotená ako neodôvodnená aj Okresným úradom Hlohovec
v rozhodnutí zo zisťovacieho konania, pričom sa s ňou dôkladne vysporiadal. Okrem vyššie uvedenej
argumentácie bol žalovaný tiež toho názoru, že povoľovaná stavba má veľmi významný vplyv v oblasti
verejného zdravia na Slovensku okrem iného aj v súvislosti s rozšírením vírusu SARS-CoV-2, ako aj pre

prípad v budúcnosti obdobných situácii, keďže umožňuje výrobu vakcín.

10. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal aj procesnou požiadavkou žalobcu byť oboznámený
s podkladmi odvolacieho konania, pričom uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z totožných podkladovako prvostupňový orgán, s ktorými sa žalobca už mohol oboznámiť a vyjadriť sa k nim, a preto nebolo
potrebné opätovne aplikovať § 33 ods. 2 správneho poriadku.
II.

Správna žaloba

11. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie
konanie, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

12. Žalobca v žalobe v prvom rade namietal, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové
rozhodnutie, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keďže správne orgány
sa podľa jeho názoru riadne nevysporiadali s jeho námietkami a návrhmi, neuviedli dostatočné skutkové
a právne dôvody svojich záverov a ich odôvodnenie je neprimerane všeobecné, prevažne opisné,

formálne a bez konkrétneho vysvetlenia, a bez uvedenia úvah, z akých správne orgány vychádzali.
Žalovanému tiež vytkol, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu
a obsah, pričom nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou
pre posúdenie jeho zákonnosti. Nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy žalobca
vytkol i prvostupňovému orgánu. Mal za to, že povinnosťou správnych orgánov v každom konaní

je riadne a spoľahlivo posúdiť stav veci a všetky skutočnosti relevantné pre zákonné rozhodnutie
s tým, že porušenie princípu rovnosti účastníkov konania je závažnou a nezhojiteľnou vadou konania
správneho orgánu. Považujúc napadnuté rozhodnutia za nesprávne, správnym orgánom vytkol, že majú
povinnosť vecou sa zaoberať riadne. Podľa žalobcu nie je možné sa stotožniť s tým, že žalovaný
prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu konania. Argumentoval tým, že

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti
náležitým spôsobom nevysporiadal. Týmto postupom tak boli žalobcovi odopreté práva na efektívne
hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v čl. 44 Ústavy, a to aj v
zmysle ustálenej judikatúry. Žalobca tvrdil, že v odôvodnení oboch napadnutých rozhodnutí absentuje
akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení.

13. Z hľadiska porušenia hmotného práva žalobca (v časti 1. 1. žaloby) namietal, že „ako je z dôkaznej
situácie zrejmé, úrad [...] návrhy [žalobcu] neakceptoval, avšak ani nerealizoval iný procesný postup,
ktorý by viedol síce odlišným procesným postupom, avšak k porovnateľným výsledkom čo sa týka
efektivity konania, ale najmä naplnenia hmotných práv žalobcu. Naopak, úrad volil procesný postup,

ktorý zásadne neviedol a ani nemohol viesť k naplneniu vyššie uvedených práv verejnosti, a tým pádom
konal úrad v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku, s následkom porušenia hmotných
práv žalobcu.“

14. Ďalej žalobca namietal (v časti 2. 2. žaloby) porušenia procesného práva. Zastával názor, že došlo

k porušeniu jeho práva efektívne hájiť jeho záujmy podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku v kombinácii s
Aarhuským dohovorom tým, že prvostupňový orgán v rozpore s § 63 zákona EIA žalobcovi neumožnil
zúčastniť sa konzultácie. Poukazujúc na citácie § 3 ods. 4 a 5, § 4 ods. 2 a § 47 ods. 3 správneho
poriadku žalobca ďalej uviedol, že v odvolaní zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil,
akým spôsobom ich navrhuje riešiť. Zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia, ako aj zákonné

normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom
konaní, ale aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach. Zároveň svojimi návrhmi naznačil konkrétne
opatrenia, o ktorých sa domnieva, že majú prispieť k naplneniu týchto environmentálnych záujmov.

15. Žalobca tiež namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď správne orgány podľa jeho názoru

nesprávne vyhodnotili právny režim navrhovanej stavby z hľadiska osobitných predpisov na úseku
ochrany vôd a životného prostredia a nesprávne dospeli k záveru, že nie je potrebné viesť osobitné
konanie alebo zabezpečiť ďalšie rozhodnutia podľa osobitných predpisov. Mal za to, že postup
stavebného úradu v časti overujúcej splnenie verejných záujmov ochrany vôd je nedostatočné a zrejme
aj v rozpore so zákonom. Poukázal na to, že správne orgány rozhodli bez vykonania postupu podľa

§ 16a vodného zákona. Žalobca uviedol, že v konaní nebolo vydané rozhodnutie príslušného orgánu
štátnej vodnej správy podľa § 16a vodného zákona a že bez takéhoto rozhodnutia nebolo možné
spoľahlivo zistiť skutkový stav z hľadiska vplyvov navrhovanej činnosti na povrchové a podzemné vody.
Podľa žalobcu si správne orgány nemohli urobiť vlastný úsudok o tom, že realizáciou stavby nedôjde kzhoršeniu stavu útvarov povrchových alebo podzemných vôd, ale boli povinné vychádzať z formálneho
rozhodnutia príslušného okresného úradu v sídle kraja. Vydanie povolenia bez takéhoto rozhodnutia
považoval žalobca za porušenie zákonného zákazu vyplývajúceho z § 16a ods. 23 vodného zákona,

ako aj za rozpor s cieľmi smernice RSV a so záväzným výkladom Súdneho dvora Európskej únie.

16. Záverom žaloby žalobca tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadnu relevantnú
argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi.

III.
Vyjadrenie žalovaného

17. Žalovanývovyjadreníksprávnejžalobeuviedol,žežalobajeprocesnýmúkonom,ktorýmsažalobca
môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv, pričom povinnosťou žalobcu je tvrdiť a právne
odôvodniť, aké konkrétne subjektívne práva boli napadnutým rozhodnutím porušené a v čom spočíva

rozpor rozhodnutia so zákonom. Žalovaný zdôraznil, že žaloba musí obsahovať konkrétne žalobné
body, a nestačí iba všeobecné tvrdenie o porušení zákona. Poukázal na to, že v žalobe absentuje
osobitná náležitosť správnej žaloby, keďže žalobca nešpecifikoval, aké konkrétne subjektívne práva
alebo právom chránené záujmy mali byť napadnutým rozhodnutím dotknuté, a preto považoval žalobu
v tomto smere za nedôvodnú. Žalovaný ďalej zosumarizoval priebeh správneho konania a zdôraznil, že

konanie prebehlo v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o IPKZ, stavebného zákona a správneho
poriadku a že skutkový stav bol zistený na základe podkladov nachádzajúcich sa v administratívnom
spise.

18. K žalobným námietkam týkajúcim sa porušenia hmotného práva žalovaný uviedol, že žalobca síce

cituje viaceré ustanovenia rôznych právnych predpisov, avšak neuvádza, akého konkrétneho porušenia
zákona sa mali správne orgány dopustiť a akým konkrétnym konaním, a preto žalovaný považoval za
neúčelné sa k predmetnej časti správnej žaloby vyjadrovať.

19. Vo vzťahu k žalobným námietkam porušenia procesného práva žalovaný uviedol, že žalobca

nesprávne namietal porušenie ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v
súvislosti s konzultáciami, keďže ani žalovaný, ani prvostupňový správny orgán nie sú príslušnými
orgánmi podľa tohto zákona a nemajú právomoc určovať okruh subjektov zúčastňujúcich sa na
konzultáciách. Predmetnú námietku žalobcu označil za mylnú a neopodstatnenú, nemajúcu žiadnu
súvislosťsprejednávanýmprípadom.Žalovanýzároveňuviedol,žežalobcavtejtočastižalobyneuviedol

konkrétne dôvody a skutočnosti, z ktorých by vyplývalo porušenie jeho práv alebo porušenie § 47 ods.
3 správneho poriadku, a iba všeobecne konštatoval údajné porušenia ustanovení správneho poriadku
poukazujúc na judikatúru bez vzťahu ku konkrétnemu postupu správnych orgánov. Žalovaný mal za
to, že žalobou napadnuté rozhodnutia sú riadne odôvodnené, pričom správne orgány sa s námietkami
žalobcuvysporiadalináležitýmspôsobom.Napadnutérozhodnutiepovažovalzapreskúmateľnéariadne

odôvodnené s tým, že pri rozhodovaní postupoval v súlade s princípom materiálnej pravdy vyjadreným
v § 3 ods. 5 správneho poriadku.

20. Pokiaľ ide o námietku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, žalovaný uviedol, že rozhodnutia
správnych orgánov sú riadne, preskúmateľné a dostatočne odôvodnené, pričom správne orgány

sa vysporiadali s námietkami žalobcu v rozsahu vyžadovanom správnym poriadkom. Zdôraznil,
že správny súd je podľa § 134 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, a nie je jeho úlohou
domýšľať alebo vyhľadávať žalobné dôvody namiesto žalobcu. V tomto bode tiež zdôraznil, že žalobca
neuviedol, s ktorými konkrétnymi pripomienkami sa žalovaný údajne nevysporiadal. Rovnako tak bližšie
nešpecifikuje dôvody tvrdenia, že žalovaný údajne nedodržal požiadavky na formu a obsah odôvodnenia

rozhodnutia.

21. Vo vzťahu k žalobnej námietke potreby aplikácie § 16a vodného zákona (k otázke aplikácie tohto
ustanovenia a k potrebe zabezpečenia rozhodnutia primárnom posúdení vplyvov na vody) žalovaný
uviedol, že postup podľa tohto ustanovenia sa v danom prípade nevyžadoval, s tým, že oba správne

orgány sa k tejto otázke (už) vyjadrili vyčerpávajúcim spôsobom v rámci svojich rozhodnutí. Zotrval na
názore prezentovanom v napadnutom rozhodnutí, že nejde o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 10
vodného zákona, nebol daný zákonný dôvod na vedenie konania o primárnom posúdení vplyvov navody, argumentácia žalobcu nemá oporu v právnej úprave a potreba aplikácie § 16a vodného zákona
bola vyvrátená.

22. Napokon žalovaný uviedol, že žalobné námietky sú obsahovo totožné s námietkami uplatnenými
už v odvolacom konaní, ku ktorým sa žalovaný vyčerpávajúco vyjadril v napadnutom rozhodnutí, na
ktorého odôvodnení v celom rozsahu zotrval. Žalovaný zároveň vyslovil názor, že žaloba má znaky
bezúspešného uplatňovania práva, resp. šikanózneho výkonu práv, a navrhol, aby správny súd žalobu
ako nedôvodnú a neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol.

IV.
Replika, duplika a ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

23. Žalobca v replike reagoval na procesnú aj vecnú argumentáciu žalovaného a zotrval na všetkých

žalobných námietkach uvedených v správnej žalobe. Osobitne sa vyjadril k otázke nezákonnosti
neuskutočnenia konzultácií podľa § 63 zákona EIA. Namietal nesprávnu aplikáciu tohto ustanovenia
zo strany žalovaného a tvrdil, že každý orgán má povinnosť zabezpečiť dotknutej verejnosti vykonanie
konzultácií. Zotrval na názore, že bol porušený § 47 ods. 3 správneho poriadku, považujúc odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia za nedostatočné, nespĺňajúce náležitosti zákonného rozhodnutia a vydané

v rozpore so zákonom. S tvrdením žalovaného, že pri rozhodovaní postupoval v súlade s princípom
materiálnej pravdy, sa žalobca nestotožnil. Žalobca sa v replike vyjadril aj k argumentácii žalovaného o
aplikácii § 16a vodného zákona a rozhodnutia podľa § 16a vodného zákona, pričom zotrval na názore
prezentovanom v žalobe.

24. Žalovaný v duplike zotrval na argumentácii uvedenej vo vyjadrení k správnej žalobe.

25. Ďalší účastník konania v 1. rade vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu
odmietol alebo ako nedôvodnú zamietol. Argumentoval najmä tým, že námietky a pripomienky podané
žalobcom v rámci administratívneho konania zodpovedajú jeho šablónovitému postupu vo všetkých

konaniach, kde takýmto spôsobom vystupuje. Sú formalistické, bez dôslednej znalosti konkrétneho
prípadu a bez skutočného vzťahu k posudzovanému územiu a jeho záujmom. Účelom nie je dosiahnuť
efektívne najlepší možný výsledok sledovaný právnou úpravou, ale akokoľvek, akýmikoľvek tvrdeniami
formálne uplatnenými ako námietky a pripomienky, sťažiť alebo zmariť navrhovateľovi administratívneho
konania dosiahnutie sledovaných cieľov. Týmito nedostatkami je následne nevyhnutne postihnutá aj

samotná žaloba. Argumentácia uplatnená v žalobe je zväčša všeobecná, obsahujúca všeobecné úvahy
a odkazy na judikatúru a právnu úpravu, avšak bez zrozumiteľného a presvedčivého dovedenia týchto
všeobecných úvah na konkrétnu situáciu. Aj to len utvrdzuje v presvedčení vyplývajúcom z už vyššie
uvedených dôkazov, že žalobca ani nepozná konkrétnu situáciu a podáva len v zlej viere schematické
podanie ako v iných obdobných prípadoch. Ak by sa aj akceptovali, že ako-tak konkrétne argumenty sú

uvedené v časti 3.2. body 9., 11., 12., 13., 14., 15., 25., 29. a 33. žaloby (ostatné body žaloby sú v zmysle
vyššie uvedeného úplne neurčité, a preto nepreskúmateľné), treba uviesť, že s touto argumentáciou sa
žalovaný dostatočne rozsiahlo a presvedčivo (teda zákonne) v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
vysporiadal, a to na stranách 8 až 15. K tvrdeniu uvedenému v časti 3.2. bod 3. žaloby ďalší účastník
konania v 1. rade uviedol, že z obsahu žaloby ani z ostatného obsahu súdneho spisu nie je zrejmé, čo

žalobca namieta.

26. Ďalší účastník konania v 2. rade vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobu žalobcu
považuje za účelovú a nedôvodnú. Mal za to, že žalobca v podanej žalobe neuvádza konkrétne
porušenia zákonných ustanovení zo strany žalovaného, no iba zovšeobecňujúco konštatuje, že došlo

kporušeniujehopráv.Ďalejuviedol,žežalobcazneužívapríslušnúprávnuúpravunadosiahnutiesvojich
cieľov. V tejto súvislosti sa stotožnil s vyjadrením žalovaného a ďalšieho účastníka v 1. rade. Navrhol,
aby správny súd žalobu odmietol, resp. zamietol.

27. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania v 1. rade uviedol, že s prihliadnutím

na skutočnosť, že sa priamo nevyjadril ku žiadnemu žalobného bodu, okrem bodu 3, rozsiahlejšie sa
vyjadrovať nebude. Tvrdenia ďalšieho účastníka konania poprel a považoval ich za nepodložené s tým,
že sa k nim nebude ďalej vyjadrovať. Následne žalobca rozporoval ďalším účastníkom konania v 1. radenamietaný dôvod na odmietnutie žaloby. Nevidel na takýto postup dôvod a ani priestor. K údajnému
vedeniu trestného konania uviedol, že o ňom nemá vedomosť.

28. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania v 2. rade uviedol, že mesto
Hlohovec považuje za šikanu zo strany žalobcu len tú skutočnosť, že využíva právo na spravodlivosť
na dosiahnutie svojich cieľov. Podľa žalobcu to samo o sebe nie je ani šikanózne, ale ani „zneužívačné
využívanie práva“. Mal za to, že mesto Hlohovec tak v skutočnosti uplatňuje diskrimináciu žalobcu
z dôvodu odlišného politického názoru, a teda uplatňuje diskriminačné opatrenie, ktorého účelom je

vystaviť žalobcu takému vnímaniu, ktoré má spôsobiť jeho ujmu v podobe neúspechu v predmetnej
žalobnej veci. Zdôraznil, že odmietnuť ani zamietnuť žalobu nie je možné z dôvodu zneužívania
či šikanózneho využívania práva, ale len z dôvodu vecnej nesprávnosti žalobných argumentov.

V.
Konanie na správnom súde

29. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý
začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1
neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo

všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z daného
dôvodupredmetnáprávnavec,pôvodnevedenánaKrajskomsúdevBratislavepodsp.zn.1S/257/2020,
je na základe uvedenej zmeny právnej úpravy vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn.
BA-1S/257/2020.

30. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu
žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)
a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná.

31. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na
nariadenom pojednávaní dňa 13.03.2026, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a)
SSP, a to za účasti poverenej zástupkyne žalovaného a právneho zástupcu ďalšieho účastníka konania
v 1. rade. Nedostavil sa žalobca ani jeho právny zástupca, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil

podaním zo dňa 10.03.2026 s tým, že súhlasil, aby súd rozhodol aj bez jeho prítomnosti. Ďalší účastník
konania v 2. rade bol neprítomný. Svoju neúčasť neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania.
V ústnom prednese právny zástupca žalovaného zotrval na podanom vyjadrení k žalobe a duplike
pridržiavajúc sa argumentov prezentovaných v napadnutom rozhodnutí a uzavrel, že neexistuje dôvod
na to, aby súd žalobcovi vyhovel. Právny zástupca ďalšieho účastníka konania v 1. rade v ústnom

predneseuviedol,žesapridržiavapredloženéhopísomnéhovyjadreniavkonaní.Malzato,žežalobanie
je dostatočná a nepreukazuje, že by došlo k porušeniu práv žalobcu v administratívnom konaní. Žaloba
nepreukázala, že by prvostupňové rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie boli nezákonné. Následne
poukázal na činnosť žalobcu spočívajúcu v šablónovitých podaniach, kedy ani nie je možné, aby správny
orgán reagoval na všetko, čo je v nich uvedené. Poukázal tiež na v minulosti vedené trestné konanie

a v tejto súvislosti predložil správnemu súdu na túto skutočnosť sa vzťahujúce doplňujúce podklady.
Vyjadril presvedčenie, že svojím konaním sa pán A. B. zjavne dopúšťa trestnej činnosti, keďže svoje
združenie nelegálne zneužíva na pokútnické podnikanie a zneužívanie práva.

VI.

Relevantná právna úprava

32. Podľa § 16 ods. 6 písm. b), ods. 10 vodného zákona ak neúspech pri dosahovaní dobrého
stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu, alebo pri
predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej vody alebo podzemnej vody je dôsledkom nových

zmien fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej
vody, alebo ak sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na
dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka a sú splnené súčasne
všetkytietopodmienky:uskutočniasavšetkyrealizovateľnékrokynaobmedzenienepriaznivéhodopaduna stav útvaru povrchovej vody alebo stav útvaru podzemnej vody, dôvody úprav alebo zmien útvarov
povrchovej vody alebo útvarov podzemnej vody sú menovito uvedené a vysvetlené v pláne manažmentu
povodia (§ 13) a environmentálne ciele sa vyhodnotia každých šesť rokov, dôvody pre tieto úpravy

alebo zmeny vyplývajú z nadradeného verejného záujmu alebo prínosy z dosiahnutia cieľov podľa
odseku 1 pre životné prostredie a spoločnosť sú prevážené prínosmi nových úprav alebo zmien pre
ľudské zdravie, udržanie ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľného rozvoja a očakávané prínosy
týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodov technickej realizovateľnosti alebo
neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou

voľbou. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať trvalo udržateľné rozvojové
činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny
úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len „navrhovaná činnosť“) je pred podaním návrhu na
začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa § 16a.

33. Podľa § 16a ods. 1, 13, 14, 21 a 23 vodného zákona pred podaním návrhu na začatie konania o

povolení navrhovanej činnosti požiada fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „žiadateľ“) orgán
štátnej vodnej správy o vydanie rozhodnutia, či ide o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b).
Ak orgán štátnej vodnej správy rozhodne, že nejde o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b),
žiadateľ je oprávnený podať návrh na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti. Ak orgán štátnej
vodnej správy rozhodne, že ide o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b), žiadateľ požiada

orgán štátnej vodnej správy o vydanie rozhodnutia, v ktorom orgán štátnej vodnej správy určí, či sa
realizáciou navrhovanej činnosti splnia podmienky podľa § 16 ods. 6 písm. b) bodov 1 až 4. Ak sa v
konaní preukáže, že žiadateľ realizáciou navrhovanej činnosti splní podmienky podľa § 16 ods. 6 písm.
b) bodov 1 až 4, orgán štátnej vodnej správy v rozhodnutí zároveň určí, že sa navrhovaná činnosť môže
realizovať. Povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť bez

vydania rozhodnutia v konaní podľa odseku 13 alebo 21.

34. Podľa § 73 ods. 10 vodného zákona rozhodnutia podľa § 16a ods. 13 a ods. 21 sú podkladom k
vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní navrhovanej činnosti; ak sa územné konanie
pre navrhovanú činnosť nevyžaduje, tieto rozhodnutia sú podkladom ku konaniu o povolení navrhovanej

činnosti.

35. Podľa § 80e ods. 1 vodného zákona § 16a sa nevzťahuje na územné konanie pre navrhovanú
činnosť alebo iné konanie o povolení navrhovanej činnosti začaté a právoplatne neskončené pred 15.
marcom 2018.

36. Podľa § 21 ods. 1 písm. b) a d) vodného zákona povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné
ak nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20 b) pri podzemných vodách na ich odber, ich akumuláciu,
ich čerpanie na účel znižovania ich hladiny, umelé zvyšovanie ich množstva povrchovou vodou, na
vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd alebo do podzemných vôd.

VII.
Posúdenie veci správnym súdom

37.Predmetomkonaniapredsprávnymsúdombolsúdnyprieskumzákonnostinapadnutéhorozhodnutia

žalovaného, ktorým ako odvolací správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán zmenil a doplnil integrované povolenie vydané rozhodnutím
č. 1641-10197/37/2007/Tom/370400206 zo dňa 13.04.2007 (v znení neskorších rozhodnutí), ktorým
bola povolená činnosť v prevádzke: „Výroba farmaceutických produktov“ pre prevádzkovateľa Saneca
Pharmaceuticals, a. s. (t. j. ďalšieho účastníka v 1. rade).

38. Primárne považuje správny súd za potrebné uviesť, vychádzajúc zo správnej žaloby a žalobných
bodov v nej uplatnených, že obsah rozhodnutia správneho súdu vo veci samej do značnej miery
predurčuje kvalita správnej žaloby. Na jednej strane strohá a všeobecná žalobná argumentácia vedie k
vybaveniu správnej žaloby iba v zodpovedajúcej - nízkej - miere detailov. Na druhej strane rozsahovo

excesívnasprávnažaloba,ktorájevšakobsahovonesúrodá,nekonkrétnaanepretínajúcasasdôvodmi,
na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie, má za následok, že sa správny súd pri jej vysporiadaní
obmedzí len na podstatu veci vymedzenej v žalobných bodoch. Súčasne pritom platí, že čím je žalobnýbod všeobecnejší, tým všeobecnejšie k nemu správny súd pristúpi a posúdi ho. Adresnosť súdneho
prieskumu spočíva v konkrétnosti uplatnených žalobných bodov.

39. Podľa názoru správneho súdu žalobca v správnej žalobe uviedol množstvo s vecou priamo
nesúvisiacich tvrdení a nesúhlas s právnym posúdením veci správnymi orgánmi vyjadril na hranici
preskúmateľnosti. Pochopiteľne, že je na žalobcovi, akým spôsobom vedie polemiku so závermi
správnych orgánov, avšak značná časť správnej žaloby bola formulovaná vo všeobecnej rovine a
spočívala najmä v citácií zákonných ustanovení rôznych právnych predpisov týkajúcich sa oblasti

životného prostredia, popisnom uvedení postavenia, pôsobenia a cieľov žalobcu ako občianskeho
združenia pôsobiaceho vo sfére ochrany verejného záujmu v oblasti životného prostredia a práva na
prístup k spravodlivosti, resp. práva účasti v administratívnom a súdnom konaní týkajúcich sa vecí
ochrany životného prostredia vo všeobecnosti. Len vo veľmi obmedzenej miere a nedostatočne vecne
smerovala správna žaloba voči rozhodnutiu žalovaného a prvostupňovému rozhodnutiu.

40. Skutkové tvrdenia obsiahnuté v správnej žalobe nemôžu byť iba typovou charakteristikou
„obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných konkrétnych dejov
či okolností jednoznačne odlíšiteľný popis. Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť
len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami.
Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje

za základ ním tvrdenej nezákonnosti (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 2
Azs 92/2005). V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že nie je jeho úlohou vyhľadávať za žalobcu
konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré podľa § 182
ods. 1 písm. e) SSP majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia
správnym súdom, ktorým je podľa § 134 ods. 1 SSP viazaný. Je úlohou žalobcu, aby dôvodil vecne a

zrozumiteľne a uplatnil dostatočne individualizované žalobné body.

41. V rámci vymedzených žalobných dôvodov žalobca v podanej žalobe uplatnil námietky smerujúce
k porušeniu jeho procesných práv, námietky smerujúce k nesprávnej aplikácii ustanovení vodného
zákona a absentujúcim konzultáciám podľa zákona o EIA.

42. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, ktoré podľa žalobcu neobsahuje uvedenie podstatných skutočností, z ktorých správny
orgán vychádzal, vysporiadanie sa s námietkami žalobcu a správnu úvahu, ktorú správne orgány
použili, správny súd uvádza, že išlo o námietky všeobecného charakteru. Žalobca žiadnym spôsobom

nekonkretizoval, s ktorými námietkami sa správne orgány nevysporiadali a neupresnil, v čom
považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Správy súd je v konaní podľa SSP viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby, ktoré vymedzujú predmet súdneho prieskumu a určujú hranice, v ktorých
je oprávnený preskúmavať zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Táto viazanosť však predpokladá,
že žalobné body sú formulované určitým zrozumiteľným a konkrétnym spôsobom, tak aby z nich bolo

zrejmé, aké pochybenia žalobca správnemu orgánu vytýka a v čom spočíva tvrdená nezákonnosť.
Žalobné body nemôžu byť formulované všeobecne, bez bližšej konkretizácie skutkových a právnych
výhrad. Ak sú žalobné body formulované neurčito a nezrozumiteľne alebo iba v rovine všeobecných
tvrdení bez označenia konkrétnych pochybení, správny súd nie je oprávnený (a už vôbec nie
povinný) „domýšľať si“ obsah žalobnej argumentácie a za žalobcu konštruovať dôvody nezákonnosti

napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca namieta porušenie povinnosti správneho orgánu vysporiadať
sa s jeho námietkami a neoznačí, ktoré konkrétne námietky mali zostať opomenuté, súd nemôže takúto
všeobecnú výhradu podrobiť vecnému preskúmaniu. Napriek takto všeobecne formulovanej námietke
súd konštatuje, že žalovaný a rovnako tak aj prvostupňový orgán sa v rámci napadnutého rozhodnutia
a prvostupňového rozhodnutia náležite zaoberali námietkami vznesenými žalobcom. V prvostupňovom

rozhodnutí sú uvedené všetky námietky žalobcu a ku každej námietke je uvedené jej vyhodnotenie
a skutočnosť, či ju prvostupňový správny orgán považuje za opodstatnenú alebo nie. Námietky žalobcu
boli vyhodnotené prevažne ako neopodstatnené, jedna pripomienka bola zapracovaná do podmienok
vydaného prvostupňového rozhodnutia. Správny súd tiež konštatuje, že aj napadnuté rozhodnutie
obsahuje vysporiadanie sa s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu, rovnako aj opis rozhodujúcich

skutočností a správnu úvahu žalovaného. Na základe vyššie uvedeného správny súd vyhodnotil túto
námietku žalobcu ako nedôvodnú.43. Ďalšou žalobnou námietkou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia z dôvodu
porušenia jeho práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, a to z dôvodu, že mu nebola doručená
kópia administratívneho spisu. V tomto bode správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho

správneho súdu Slovenskej republiky ako vrcholného súdneho orgánu vo veciach správneho súdnictva,
ktorý sa uvedenou námietkou podrobne zaoberal vo svojej judikatúre (pozri napr. rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Svk/21/2021), z ktorej vyplýva, že správny orgán si splní svoju povinnosť, keď
účastníkovi konania oznámi, že sú zhromaždené podklady pre rozhodnutie a umožní mu vyjadriť
sa k podkladom rozhodnutia, ak účastník konania nevyužije svoje právo nahliadnuť do spisu, nie je

možné konštatovať, že boli porušené jeho procesné práva. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
je zrejmé, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal aj procesnou požiadavkou žalobcu
byť oboznámený s podkladmi odvolacieho konania. Priebehu administratívneho konania zodpovedá
tvrdenie žalovaného, vyplývajúce z administratívneho spisu, že pri rozhodovaní vychádzal z totožných
podkladov ako prvostupňový orgán, s ktorými sa žalobca už mohol oboznámiť a vyjadriť sa k nim, a preto
nebolo potrebné opätovne aplikovať § 33 ods. 2 správneho poriadku. Súčasne správny súd poukazuje

na znenie § 67 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad po vydaní stavebného povolenia
zašle projektovú dokumentáciu po jednom overenom vyhotovení stavebníkovi, obci a vlastníkovi stavby.
Stavebný úrad zasiela overenú projektovú dokumentáciu až po nadobudnutí právoplatnosti povolenia,
výlučne iba vyššie uvedeným osobám. Iným účastníkom konania sa projektová dokumentácia nezasiela,
môžu však prísť nahliadať do administratívneho spisu. Ak mal žalobca záujem oboznámiť sa so

všetkými podkladmi pre rozhodnutie a vyjadriť sa k nim, mohol využiť svoje právo nahliadnuť do spisu
pred správnym orgánom, robiť si zo spisu výpisy, odpisy, ako aj dostať kópie spisov a ich častí, čo
však nevyužil. Navyše správny súd k námietke žalobcu byť oboznámený s podkladmi rozhodnutia v
odvolacom konaní podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, uvádza, že k porušeniu tohto ustanovenia
môže dôjsť, len ak odvolací orgán podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku doplní dokazovanie, k čomu

v predmetnej veci nedošlo. V § 23 ods. 1 správneho poriadku je v súvislosti s nazeraním do spisu
definované aj právo účastníka konania „dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní
iným spôsobom“. V tomto prípade ide o také úkony, pri ktorých sa účastník konania alebo zúčastnená
osoba dostáva k skutočnostiam obsiahnutým v spise bez toho, aby do spisu priamo nahliadla. Môže
ísť napríklad o informáciu o tom, či bolo do spisu niečo doručené, alebo inú čiastkovú informáciu,

nie však zaslanie kópie celého spisu, resp. podkladov pre rozhodnutie. Pokiaľ mal žalobca záujem
o získanie kópií všetkých podkladov na rozhodnutie, bol oprávnený nahliadnuť do spisu, ktoré právo
však nevyužil. Vzhľadom na uvedené s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca nevyužil svoje právo
nahliadnuť do spisu, nie je možné konštatovať porušenie jeho práva na oboznámenie sa s podkladmi
rozhodnutia (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/5/2023

zo dňa 30.05.2024). Správny súd preto konštatuje, že žalovaný nevychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia tejto veci a túto žalobnú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

44. Ďalšiu žalobnú námietku žalobca smeroval k nesprávnemu právnemu posúdeniu a použitiu § 16a
ods. 23 a § 16 ods. 10 vodného zákona a namietal, že bolo potrebné viesť osobitné konanie a zabezpečiť

rozhodnutie podľa vodného zákona, pričom bez takéhoto rozhodnutia nebolo možné spoľahlivo zistiť
skutkový stav z hľadiska vplyvov navrhovanej činnosti na povrchové a podzemné vody. K tejto námietke
súd uvádza, že táto otázka už bola viackrát posudzovaná zo strany Najvyššieho správneho súdu SR
(obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/2/2023 zo dňa 31.01.2024), ktorý
uviedol, že záväzné stanovisko podľa § 16a vodného zákona nemusí byť podkladom pre napadnuté

rozhodnutie a povinnosť postupovať podľa § 16a ods. 23 vodného zákona má navrhovateľ len v prípade,
akideonavrhovanúčinnosť,ktorejobsahvymedzuje§16ods.10vodnéhozákona.Takýmitočinnosťami
sú najmä projekty priamo súvisiace s vodným hospodárstvom (úprava, zmena alebo zriaďovanie koryta
vodného toku, ochrana pred povodňami, projekty na akumuláciu a zadržiavanie vôd vodné elektrárne,
odbery podzemných vôd, odkrytie hladiny podzemných vôd v dôsledku ťažby). Z administratívneho

spisu nevyplýva, že umiestnenie predmetnej stavby možno považovať za takú činnosť, ktorá by bola
spôsobilá ohroziť environmentálne ciele definované v § 16 vodného zákona, pred povolením ktorej
by vznikla povinnosť požiadať orgán štátnej vodnej správy o vydanie osobitného administratívneho
rozhodnutia podľa § 16a vodného zákona. Správny súd tiež poukazuje na to, že samotný žalobca v
správnej žalobe neuviedol žiadnu skutkovú argumentáciu, pre ktorú by predmetná umiestňovaná stavba

mala plniť atribúty navrhovanej činnosti podľa vodného zákona.

45. Ďalšou námietkou žalobca namietal skutočnosť, že mu bolo znemožnené efektívne hájiť jeho záujmy
podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku v spojení s Aarhuským dohovorom tým, že prvostupňový orgánmu v rozpore s § 63 zákona EIA neumožnil zúčastniť sa konzultácie. Túto námietku žalobca žiadnym
spôsobom nekonkretizoval, a preto ju správny súd vyhodnotil ako nezrozumiteľnú, keďže predmetom
konania pred prvostupňovým orgánom nebola otázka posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Nestačí, ak žalobca namietal neuskutočnenie konzultácie bez toho, aby súčasne neuviedol konkrétne
dôvody majúce vplyv na spôsob meritórneho rozhodnutia, ktoré mali byť predmetom konzultácie, a
neboli, resp. nemohli byť v konaní (alebo aj pred jeho začatím) zistené (obdobne rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/5/2023 zo dňa 30.05.2024). Námietku žalobcu ohľadom porušenia §
3 ods. 2, resp. 4 správneho poriadku, ako i námietky ohľadom porušenia verejného záujmu v oblasti

životného prostredia a hmotných práv žalobcu, ako aj ohľadom neposkytnutia ochrany legitímnym
a legálnym záujmom žalobcu či rozporu, resp. nedostatočnej opory zisteného skutkového stavu v
administratívnych spisoch, správny súd nevyhodnotil ako relevantné, a to z dôvodu ich všeobecnej
formulácie. Nie je z nich totiž zrejmé, v čom konkrétne mali tieto pochybenia žalovaného, resp.
prvostupňového správneho orgánu spočívať. V tomto bode správny súd pre úplnosť dodáva, že
pripomienky a vyjadrenia žalobcu uplatnené už v priebehu administratívneho konania boli veľmi

všeobecné a žalobca ich zjavne neprispôsobil posudzovanej veci.

46. Na základe vyššie uvedeného a s poukazom na citovanú právnu úpravu správny súd zastáva názor,
že napadnuté rozhodnutia správnych orgánov nevykazujú také vady, ktoré by zakladali dôvod na ich
zrušenie. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím

inšpekcie v medziach správnej žaloby dospel správny súd k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná,
a preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol, pričom nezistil také vady, na ktoré by musel prihliadať
z úradnej povinnosti.

47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 SSP a

contrario SSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na
náhradu trov konania nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo
požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

48. O trovách konania vo vzťahu k ďalším účastníkom konania v 1. a 2. rade rozhodol správny súd podľa

§ 169 SSP tak, že ďalším účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu
nevyplýva, že by im trovy konania vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mi správny súd uložil.
Zároveň správny súd neidentifikoval dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im mohol právo na
náhradu trov konania priznať.

49. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443
ods. 5 SSP).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy.

Vkasačnejsťažnostisamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§57SSP) uviesťoznačenienapadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 SSP zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ

aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáaleboho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.