Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Csp/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519200490
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8519200490.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Miriam Szárazová v súkromnoprávnom spore žalobcu:

PrimabankaSlovensko,a.s.,sosídlomHodžova11,01011Žilina,IČO:31575951,protižalovanému:A.
B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX A., v konaní o zaplatenie 4.171,26 eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 5.4.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 4.171,26 eur, úroku 210,07 eur, úroku z omeškania 3,34 eur, úroku 15,90 % ročne z nezaplatenej

istiny 4.171,26 eur od 2.3.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej
istiny 4.171,26 eur od 2.3.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % z nezaplatených úrokov
210,07 eur od 2.3.2019 do zaplatenia, poplatkov za poistenie vo výške 7,38 eur, ako i nahradenia trov
konania, a to titulom porušenia zmluvných podmienok žalovaným z uzatvorenej zmluvy o úvere zo dňa
9.12.2013.

2. Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom č. k. 6Csp/37/2019-74 zo dňa 15.6.2020 žalobu zamietol a

žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Po podaní odvolania žalobcom, Krajský súd v Prešove
rozsudkom sp. zn. 8CoCsp/41/2020 zo dňa 24. 6. 2021 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil
a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca nemá nárok na náhradu odvolacieho konania a
žalovanému náhradu nepriznal. Voči predmetnému rozhodnutiu žalobca podal dovolanie. Najvyšší súd
SR uznesením sp. zn. 6Cdo/30/2020 zo dňa 25.4.2024 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Prešove dňa 28.11.2024 uznesením sp. zn.
7CoCsp/19/2024 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca učinil dňa 17.1.2025 vyjadrenie, v ktorom poukázal na znenie § 2 písm. g), h) a § 9 ods. 2
písm. j) zák. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy a má za to, že z úverovej
zmluvy sú zrejmé náklady klienta spojené s úverom, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť a aj výška
RPMN, nakoľko z článku 3 formulára Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý bol
žalovanému predložený vyplýva, aké náklady boli v danom prípade spojené so spotrebiteľským úverom
a ktoré náklady boli zahrnuté do výpočtu RPMN. Má za to, že zákon nepožadoval a ani nepožaduje

uvádzať v zmluve konkrétny matematický výpočet RPMN a nepožadoval ani predpoklady pre výpočet
RPMN špeciálne v zmluve označovať, ako predpoklady pre výpočet RPMN, ale zákon ustanovuje, že
sa majú tieto predpoklady uviesť, čo žalobca aj splnil. Celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť bola
vypočítaná ako súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, tak ako to je uvedené vbode 1.2. zmluvy, vo výške 12.355,20 eur. Poistné nebolo uvedené v celkových nákladoch spotrebiteľa
v úverovej zmluvy, preto nebolo povinný a nebolo podmienkou na získanie úveru a nemo vplyv na žiadnu
podmienku úverovej zmluvy.

Vo vzťahu k výške úveru žalobca uviedol, že žalovanému bola zo strany banky reálne poskytnutá suma
6.000,- eur, tak ako to je uvedené v čl. 1.2 zmluvy o úvere a následne došlo k zúčtovaniu poplatku
za poskytnutie úveru, však vopred dohodnutým postupom, pričom žalovaný nebol ukrátený na svojich
právachaprávomchránenýmzáujmom.Uviedol,ženiejeničímvýnimočným,žespotrebiteľnedisponuje
inými peňažnými prostriedkami a peniaze, ktoré inkasoval z banky, by „tak či tak“ použil na zaplatenie

poplatku za poskytnutie úveru, aby sa vyhol eventuálnemu omeškaniu a následkom predpokladaným
v zmluve o úvere. Žalobca uviedol, že je účelné a vzájomne výhodné, ak bude poplatok zúčtovaný
z poskytnutého úveru, ak spotrebiteľ nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu poplatku za
poskytnutie úveru. Nemusí to byť pritom iba otázka nedostatku financií, ale aj výsledok konsenzu
medzi kontrahentmi ako u žalovaného a žalobcu. Zúčtovanie poplatku za poskytnutie úveru uvedeným
spôsobom samozrejme automaticky neznamená, že spotrebiteľský úver v sebe zahŕňa náklad v podobe

poplatku.
Žalobca uviedol, že s poukazom na vyjadrenie žalovaného v dovolacom konaní navrhuje ukončiť súdny
spor zmierom a možnosť uhradeniu dlhu žalovaným v splátkach po 100,- eur mesačne.
V prílohe žalobca predložil informácie o klientskom účte žalovaného, stanovisko Národnej banky
Slovenska k RPMN.

4. Súd vyzval dňa 14.2.2025 žalovaného, aby sa vyjadril k návrhu na uzatvorenie zmieru, tak ako to
navrhol žalobca. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval, preto sa súd ďalej nezaoberal touto možnosťou
ukončenia sporu.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa strany sporu nezúčastnili. Žalobca svoju neprítomnosť
ospravedlnil. Žalovaný svoju neprítomnosti neospravedlnil. Súd vec prejednal v neprítomnosti strán
sporu s poukazom na § 180 CSP.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

6. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy
sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania.

8. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 2 písm. i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so

spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa
§ 19.

10. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo

na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

11. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom

berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.12. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej

databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

13. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiťčerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

14. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

15. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať

úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

20. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

23. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

26. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

27. Podľa § 391 ods. 32 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd dospel k právnemu záveru:

28. Je nepochybne, že Zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca
vystupovalvpostavenídodávateľa,pretožepriuzatváraníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zároveň nebolo sporné, že túto úverovú zmluvu
vzhľadom k tomu, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru zo strany veriteľa poskytujúceho úvery
v rámci svojho podnikania spotrebiteľom možno podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 a § 2 písm. d) zák.
o spotrebiteľských úveroch podradiť pod právnu úpravu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zák. o

spotrebiteľských úveroch.

29. V danom prípade ide o spotrebiteľský spor, t.j. spor so slabšou stranou a súd je z úradnej povinnosti
povinný skúmať či boli dodržané všetky zákonné podmienky a náležitosti, tak ako stanovuje Občiansky
zákonník v prípade spotrebiteľských zmlúv, ako aj zákon č. 129/2010 Z.z. v prípade spotrebiteľského

úveru.

30. Súd opätovne vec prejednal v zmysle vyslovené právneho názoru odvolacieho súdu. V bode 38
odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie má sa vysporiadať s tým, či zmluva obsahuje všetky
náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. o spotrebiteľských úverov účinného v čase uzatvorenia zmluvy s

akcentom na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, správne uvedenie celkovej výšky úveru a
celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť.

31. Z predloženého dôkazu žalobcom – informácie o klientskom účte – výpis pohybov na účte (č.l.
207) súd považuje za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 6.000,- eur, a to dňa

9.12.2013. Zároveň z tohto dôkazu je zrejmé, že toho istého dňa bola z účtu žalovaného realizovaná
úverová transakcia - debetná položka v sume 300,- eur, poplatok za poskytnutie úveru. Táto okolnosť
nebola žalovaným rozporovaná a preto ju súd považuje za nespornú. Skutočnosť, že suma poplatku je
automaticky inkasovaná a zvyšná časť peňažných prostriedkov úveru bola poukázaná na účet uvedený
v úverovej zmluve, vyplýva zo Všeobecných úverových podmienok predložených žalobcom (č.l. 8 a

nasl). Túto skutočnosť potvrdil i samotný žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 17.1.2025, pričom jeho
argumentáciaspočívalavtom,žestakýmtopostupombolžalovanýuzrozumenýasúhlasilsním. Naviac
uviedol, že takýto postup je vzájomne výhodný v prípade, ak spotrebiteľ nemá dostatok finančných
prostriedkov na úhradu poplatku za poskytnutie úveru.

32. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný reálne dostal k dispozícii od žalobcu sumu 5.700,- eur (s
touto sumou reálne mohol disponovať), nie sumu 6.000,- eur, ako to je uvedené v zmluve. Je teda
logické, že do celkovej výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru nemožno započítať plnenie, ktoré
nie je skutočným plnením veriteľa dlžníkovi – t.j. poplatok za poskytnutie úveru v sume 300,- eur, ale
táto suma je nákladom úveru. V tomto smere súd poukazuje na názor vyjadrení v rozhodnutí Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011, v zmysle ktorého je neprijateľný taký postup pri uzatvorení
úverovej zmluvy a také jej ustanovenie, ktoré veriteľovi umožňuje inkasovať prvú splátku a poplatok už
pri poskytnutí úveru. V zmysle predmetného rozsudku, cit. „je poskytovanie úveru za stavu, že si z neho
ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratio legis právnej úpravyúveru. Takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver
na jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných
prostriedkov.“

33. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že uvedený postup je výsledkom konsenzu medzi zmluvnými stranami,
súd poznamenáva, že uvedené je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok (VOP). Ustanovenia
o zinkasovaní poplatku z poskytnutých prostriedkov v VOP tvorili predtlač k Zmluve bez možnosti
voľby ich prijatia alebo odmietnutia. Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte

VOP - Čerpanie, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že tento postup nebol dojednaný individuálne. O
takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom
dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si
zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor
opatrení a dojednaní ustanovených v Zmluve a VOP, minimálne ich nemôže vylúčiť (rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 9CoCsp/53/2021).

34. Tvrdenie žalobcu, že takýto postup (automatické zúčtovanie poplatku za poskytnutie úveru) je
vzájomne výhodný v prípade, ak spotrebiteľ nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu poplatku
za poskytnutie úveru, súd považuje za „absurdný“. Ak žalovaný nemá dostatok finančných prostriedkov
na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru a žalobca ako veriteľ si je tohto vedomí, potom nie sú

absolútne splnené podmienky pre poskytnutie spotrebiteľského úveru a veriteľ porušil povinnosť uloženú
§ 7 ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch – posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

35. Nesprávne uvedená výška spotrebiteľského úveru má vplyv aj na ďalšiu náležitosť zmluvy o
úvere vyplývajúcu z ust. § 9 ods. 2 písm. j) zák. o spotrebiteľských úveroch. Ročnou percentuálnou

mierou nákladov v súlade s ust. § 2 písm. i) zák. o spotrebiteľských úveroch, sa rozumeli celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vyjadrené ako ročné percento z celkovej
výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Ak žalobca pri výpočte RPMN do celkovej výšky úveru
zahrnul aj poplatok za poskytnutie úveru, bez akýchkoľvek pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN,
ktorej výpočet je závislý od výšky úveru. S neuvedením celkovej výšky spotrebiteľského úveru, za

čo je potrebné považovať aj jej neuvedenie v správnej výške, rovnako s uvedením nesprávnej ročnej
percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa, je v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b) a písm.
d) zák. o spotrebiteľských úveroch spojená sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
Rovnaký záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti v dôsledku porušenia § 9 ods. 2 písm. j) zák. o
spotrebiteľských úveroch, v súvislosti so zúčtovaním poplatku za poskytnutie úveru v deň poskytnutia

úveru poskytovateľom úveru Prima banka Slovensko, a.s., vyslovil i Krajský súd v Prešove v rozhodnutí
sp. zn. 6CoCsp/6/2025 zo dňa 10.6.2025

36. Z vykonaného dokazovania súdu je zrejmé, že pri overovaní bonity žalovaného žalobca nemal
takmer žiadne údaje preukazujúce skutočnú výšku výdavkov žalovaného, a teda nebolo preto

preukázané, či s odbornou starostlivosťou pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

37. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch totiž nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia

spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.
Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne
podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať
verejne dostupné informácie, akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom
minime podľa zákona č. 110/2006 Z. z. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými

(nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.
zn.33Cdo/2178/2018). Overovanie bonity žiadateľa iba na podklade informácií ním poskytnutých v
žiadosti o poskytnutie úveru a z reportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom Spoločného registra
bankových informácií, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver s
odbornoustarostlivosťou(porovnajrozhodnutieKrajskéhosúduvPrešoveč.k.2CoCsp/20/2020z23.09.

2020).

38. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa preukázaný v konaní sa javí iba formálny a
nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľasplácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa.
Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať
za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Nahliadnutiedodatabázúverovýchregistrovadatabázbánkzaúčelomskúmaniavýdavkovžalovaného,
samo o sebe taktiež nie je možné považovať za dostatočné. Výpisy z týchto databáz nepodávajú
kompletný obraz o výdavkoch žiadateľa, nakoľko výdavkami klienta sú aj bežné mesačné výdavky
súvisiacesdomácnosťou.Pokiaľžalobcanepoznácelkovýobjemvýdavkovklienta,nemôžeurobiťzáver
o tom, či spotrebiteľ je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver (porovnaj rozsudok Krajského

súduvPrešovesp.zn.20CoCsp/18/2022z28.06.2022obdobnetiežrozsudokKrajskéhosúduvPrešove
sp.zn. 18CoCsp/15/2022 z 24. 11. 2022).

39.Takýtospôsobzisťovaniabonityklientamožnocharakterizovaťakoposudzovanieschopnostisplácať
úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej
existencie pravidelného mesačného príjmu žalovaného a jeho výdavkov) a účelové použitie údajov o

sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať
úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch.

40. S poukazom na prijaté závery o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, žalobcovi patrí suma

zodpovedajúca výške poskytnutého úveru (6.000,- eur). Žalovaný však v zmysle prehľadu splácania
zaplatil žalobcovi sumu 6.087,63 eur, čo je viac ako mu patrí, preto súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol:

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44.V konaníbolúspešnýžalovaný.Žalovanýsivšakžiadnetrovykonanianeuplatnil,animuzosúdneho
spisu nevyplývajú, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

45. Dôvod v zmysle § 257 CSP v rámci rozhodovania o trovách konania súd nevzhliadol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.