Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/140/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425208934
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425208934.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Michaela Krajčová a JUDr. Natália Kolláriková, v právnej veci žalobkyne: E. T., F..
XX.XX.XXXX, Q. T. J. G. XXX/A, T., zast. AGAK s.r.o., so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4,
Bratislava, IČO: 53769627 proti žalovaným: 1. SK Alfa Invest, s.r.o., so sídlom Ľubochnianska 4,
Bratislava, IČO: 54 031 281, X. E. J., S.. E., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. T. XXXX/X, S., X. E. T., F..

XX.XX.XXXX, Q. T. H. XX, T., a 4. NEXT FOOD, s. r. o., so sídlom Pražská 37, Bratislava, IČO: 35
925 639, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu
Bratislava IV, č.k.67C/31/2025-83 zo dňa 16. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 67C/31/2025-83 zo dňa 16.
októbra 2025 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným v 1., 2., 3., a v 4. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti
žalobkyni v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s podaním odporovacej žaloby,
ktorýmžiadala,abysúduložilžalovanémuv1.radeažalovanejv2.rade povinnosťzdržaťsanakladania

s nehnuteľnosťami vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade:
- s bytom Č.. X - XXX nachádzajúci sa vo vchode J. G. XXXA na - X. H. (suterén) bytového domu H.
J. J.. Č.. XXXX postaveného na parc. č. XXX/X (parc. reg. „.) zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
XXXX E. a vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre okres T. O.,
obec T. - m. č. P. R., katastrálne územie P. R., spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a k pozemku: XXXX/XXXXXX, pričom pozemkami sú

pozemky parc. reg. „. bližšie špecifikované na predmetnom liste vlastníctva;
- s nebytovým priestorom č. XXX (garážové státie XXX) nachádzajúci sa vo vchode J. G. XXXA na - X.
H. (suterén) bytového domu H. J. J.. Č.. XXXX postaveného na parc. č. XXX/X (parc. reg. „.“.) zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere XXXX E. a vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na
LV č. XXXX pre okres T. O., obec T. - m. č. P. R., katastrálne územie P. spoluvlastnícky podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a

k pozemku: XXXXX/XXXXXX, pričom pozemkami sú pozemky parc. reg. „C“ bližšie špecifikované na
predmetnom liste vlastníctva;
- s pozemkom parc. č. XXX/XX ostatná plocha vo výmere XXX mX (parc. reg. „C“) vedený Okresným
úradom Bratislava, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre okres T. IV, obec T. - P. R., katastrálne územie
P. R., a to v rozsahu ich scudzenia, predaja, prevodu, prenajímania alebo vypožičania inej osobe okrem
žalobkyne, odovzdania alebo vydania inej osobe okrem žalobkyne, dania do podnájmu, vstupovania do

nich alebo na nich, ukončenia alebo zmeny alebo obmedzenia ich užívania žalobkyňou alebo užívacieho
práva žalobkyne k nim, zriadenia záložného práva k nim alebo vecného bremena akéhokoľvek druhu knim alebo zabezpečovacieho prevodu práv k nim alebo iných práv tretej osoby okrem osoby žalobkyne,
ich akéhokoľvek zaťaženia, uskutočnenia iného právneho či faktického nakladania s nimi, ktorým by
akokoľvek spôsobila prevod alebo prechod vlastníctva na tretiu osobu okrem osoby žalobkyne alebo

užívanie nehnuteľností treťou osobou okrem osoby žalobkyne, a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej.

2. Žalobkyňa v návrhu tvrdila, že proti žalovanému v 4. rade jej vznikla vymáhateľná pohľadávka
z titulu nároku na náhradu škody, ktorá jej vznikla porušením zmluvnej povinnosti žalovaným v 4.

rade, vyplývajúcej z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 10.09.2020 medzi ňou a žalovaným v 4. rade.
Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva žalovaného v 4. rade k nehnuteľnostiam
bližšie špecifikovaným v bode I. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Od uzavretia kúpnej
zmluvy sú účastníci tejto kúpnej zmluvy jej obsahom viazaní. K tomuto okamihu sa viažu obligačné
účinky. Napriek tomu však dňa 28.09.2022 žalovaný v 4. rade, porušujúc povinnosti vyplývajúce z kúpnej
zmluvy, previedol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného v 1. rade kúpnou

zmluvou, ku ktorej bol príslušným Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, povolený vklad pod
R. dňa 28.09.2022.

3. Žalobkyňa si nárok na náhradu škody proti žalovanému v 4. rade uplatnila na Mestskom súde
Bratislava IV, vec je vedená pod sp. zn. 51C/64/2025 a konanie nebolo právoplatne skončené.

Odporovaciu žalobu na určenie neúčinnosti právneho úkonu podala ako veriteľ žalovaného v 4. rade,
ktorý je jej dlžníkom. Pohľadávka proti žalovanému v 4. rade predstavuje sumu 450.000 eur.

4. Žalobkyňa tvrdila, že prevodom vlastníckeho práva žalovaného v 4. rade na žalovaného v 1. rade
došlo k signifikantnému ukráteniu uspokojenia jej vymáhateľnej pohľadávky, pretože žalovaný v 4. rade

prestal vlastniť nielen nehnuteľnosti, k prevodu ktorých sa zaviazal, ale prestal vlastniť v podstate
akýkoľvek majetok a nevlastní žiaden majetok, čo predstavuje tzv. prázdnu spoločnosť. Kúpna zmluva
uzatvorená medzi žalovaným v 4. rade a žalovaným v 1. rade je preto odporovateľným
právnym úkonom.

5. Žalovaný v 1. rade je ako druhá zmluvná strana kúpnej zmluvy pasívne vecne legitimovanou osobou,
keďžezkúpnejzmluvyakoodporovateľnéhoprávnehoúkonudlžníkamalprospech.Žalovanáv2.radea
žalovaný v 3. rade sú osobami, ktoré mali, minimálne však získali z kúpnej zmluvy ako odporovateľného
právneho úkonu dlžníka, prospech. Žalovaná v 2. rade je jediným spoločníkom a konateľom žalovaného
v 1. rade, kým žalovaný v 3. rade je jediným spoločníkom a konateľom žalovaného v 4. rade. Zároveň

žalovaná v 2. rade a žalovaný v 3. rade sú blízkymi osobami. Žalovaný v 1.
rade je personálne a ekonomicky prepojený so žalovaným v 4. rade, keďže žalovaná v 2. rade je dcérou
dlhoročnej partnerky žalovaného v 3. rade. Táto prepojenosť deklaruje jasnú vedomosť žalovaného v
1. rade a žalovanej v 2. rade o záväzkoch žalovaného v 4. rade a žalovaného
v 3. rade voči žalobkyni, ako aj o nepoctivom úmysle žalovaného v 4. rade a žalovaného v 3. rade

ukrátiť ju na uspokojení jej pohľadávky. Žalovaný v 1. rade, prostredníctvom spoločnosti, ktorej konala
a dodnes koná žalovaná v 2. rade blízka osoba žalovaného v 3. rade, ktorý konal a dodnes koná za
spoločnosť žalovaného v 4. rade, bol uzrozumený a oboznámený so skutočnosťou, že žalovaný v 4.
rade je dlžníkom žalobkyne. Takéto konanie nemožno považovať za náhodné obchodné rozhodnutie.
Ide o jasne dohodnutý, detailne zosúladený, vopred premyslený účelový krok žalovaných smerujúci k

„vyprázdneniu“ majetkovej podstaty obchodnej spoločnosti žalovaného v 4. rade s úmyslom znemožniť
mu domôcť sa uspokojenia svojej pohľadávky.

6. Podľa žalobkyne vzhľadom na uvedené je nevyhnutné prijať okamžité opatrenia na zabránenie
ďalšiemu nakladaniu s nehnuteľnosťou. Správanie žalovaného v 4. rade v minulosti preukazuje, že jeho

zámerom bolo a je účelovo zbavovať sa majetku a sťažovať vymožiteľnosť jej nárokov a ak by žalovaný
v 1. rade nehnuteľnosť ďalej previedol, mohol by sa zmariť účel tohto konania a súdne rozhodnutie by
stratilo reálny význam.

7. Ďalej uviedla, že je bývalou manželkou žalovaného v 3. rade. Ešte počas trvania manželstva sa

dohodli, že sa zo spoločných prostriedkov manželov zabezpečí bývanie pre ňu a ich tri maloleté
deti. Zámerom bolo, že nehnuteľnosť následne má pripadnúť do jej výlučného vlastníctva. Žalovaný v
3. rade sa aktívne ujal zabezpečenia nehnuteľnosti slúžiacej na tento účel, avšak takto zabezpečená
nehnuteľnosť bola dňa 17.07.2014 nadobudnutá do výlučného vlastníctva žalovaného v 4. rade, t. j.obchodnej spoločnosti žalovaného v 3. rade, a to na základe kúpnej zmluvy, ku ktorej bol povolený
vklad v katastri nehnuteľností pod číslom R. A to napriek tomu, že jednoznačne a vopred
deklarovaným a oboma stranami sledovaným účelom bolo zabezpečiť jej a jej trom maloletým deťom

stabilné a dôstojné bývanie.

8. Do spomenutej nehnuteľnosti sa fakticky nasťahovala v novembri 2014. Odvtedy ju nepretržite,
bez prerušenia užíva ako miesto svojho trvalého života spolu s maloletými deťmi. Ide o nehnuteľnosti
označené v bode 1. tohto uznesenia.

9. Jednoznačným zámerom zabezpečenia nehnuteľnosti bolo, že bude slúžiť ako rodinné zázemie jej
a jej troch maloletých detí po rozvode. Nehnuteľnosť sa stala centrom jej rodinného života. Deti tam
vyrastajú, vybudovali si tam sociálne väzby. Predstavuje pre ňu nielen majetkovú hodnotu, ale je pre ňu
podstatným existenčným prvkom, poskytuje jej životnú istotu a záruku kontinuity bývania.

10. Počas rozvodu manželstva riešili aj majetkové usporiadanie a budúce postavenie vo vzťahu k
nehnuteľnostiam. Žalovaný v 3. rade jej opakovane prisľuboval, že sa stane výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností. Keďže mala o tom pochybnosti a mala strach o svoje vlastné bývanie, požiadala
žalovaného v 3. rade, aby svoj sľub dal písomne. V nadväznosti na to sa žalovaný v 3. rade jasne
zaviazal k prevodu vlastníckeho práva žalovaného v 4. rade k nehnuteľnostiam na

ňu. Dňa 10. 9. 2020 so žalovaným 3/ (v tom čase ešte v manželskom zväzku) uzavreli dohodu o zúžení
bezpodielového spoluvlastníctva manželov („Dohoda o zúžení BSM“) vo forme Notárskej
zápisnice N 17/2020, Nz 26253/2020, NCRIs 26670/2020 napísanej a podpísanej na F. úrade D.. O. P. v
T., Q. XX („Notárska zápisnica“). Touto dohodou žalovaný v 3. rade prvýkrát právne záväzne deklaroval,
že sa nehnuteľnosť dostane do jej výlučného vlastníctva prevodom vlastníckeho práva žalovaného v 4.

rade s tým, že nehnuteľnosť nebude patriť do BSM manželov.

11. Súčasne pri podpísaní Notárskej zápisnice dňa 10.09.2020 so žalovaným v 4. rade, prostredníctvom
ktorého konal a dodnes koná žalovaný v 3. rade, uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný
v 4. rade zaviazal previesť na ňu vlastnícke právo k nehnuteľnosti a k tomu prislúchajúci návrh na vklad

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

12. Zároveň dňa 10.09.2020 so žalovaným v 3. rade, ktorý konal a dodnes koná za žalovaného v 4. rade,
ako účastníci notárskeho úkonu na základe Zápisnice N 18/2020, U 6/2020 napísanej
a podpísanej na Notárskom úrade D.. O. P. v T., Q. XX zo dňa 10.09.2020 uložili u menovanej notárky

do notárskej úschovy kúpnu zmluvu, návrh na vklad do katastra nehnuteľností a Notársku zápisnicu.

13. Od momentu uzavretia kúpnej zmluvy sú so žalovaným v 4. rade ako účastníci zmluvy jej obsahom
viazaní. K tomuto okamihu sa teda viažu obligačné účinky kúpnej zmluvy. V zmysle
kúpnej zmluvy sa žalovaný v 4. rade ako predávajúci zaviazal previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti

na ňu ako kupujúcu. Jedná sa teda o dodnes platné a účinné obligačno-právne účinky kúpnej zmluvy.

14. K tomuto prevodu vlastníckeho práva však už nedošlo z dôvodu na strane žalovaného v 4.
rade. Dňa 28.09.2022 žalovaný v 4. rade v rozpore s kúpnou zmluvou previedol vlastnícke právo k
nehnuteľnosti na žalovaného v 1. rade, t. j. obchodnú spoločnosť žalovanej v 2. rade, a to na základe

kúpnej zmluvy už špecifikovanej, ku ktorej bol vklad povolený pod R. dňa 28.09.2022.

15. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Má nielen
dôvodnú, ale priamo naliehavú obavu, že žalovaný v 1. rade bude s nehnuteľnosťou nakladať tak, že
ju ďalej prevedie na tretiu osobu, prípadne zriadi na nej ťarchu, zaťaží záložným právom, zriadi vecné

bremeno, inak zníži jej hodnotu a obmedzí alebo úplne vylúči jej možnosť domôcť sa svojich práv v
intenciách § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka.

16. Ide o reálnu, nie hypotetickú možnosť, čo preukazuje už samotný opísaný skutkový dej. Žalovaný
v 4. rade účelovo a bez akéhokoľvek racionálneho hospodárskeho dôvodu previedol nehnuteľnosť na

žalovaného v 1. rade. Oba zainteresované subjekty sú si navzájom spriaznenými osobami a blízkymi
osobami. Navyše, žalovaný v 4. rade sa postupne a systematicky zbavil
všetkého jej majetku, všetko v prospech žalovaného v 1. rade. Tento postup bol zjavne motivovaný
nečestnou snahou žalovaného v 4. rade, resp. žalovaného v 3. rade znemožniť uspokojenie jej nároku,či už naturálnou formou, alebo prostredníctvom náhrady škody, a to všetko pri zosúladenom postupe so
žalovaným v 1. rade, resp. žalovanou v 2. rade.

17. Práve opísaný postup žalovaných, resp. táto predchádzajúca účelová dispozícia s
nehnuteľnosťou (ale aj s celým majetkom žalovaného v 4. rade), je jednoznačným dôkazom a kľúčovým
argumentom pre potrebu okamžitého zásahu súdu. Ak už raz došlo k prevodu nehnuteľnosti (ale aj
celého majetku žalovaného v 4. rade) na žalovaného v 1. rade, resp. žalovanú v 2. rade, s najväčšou
pravdepodobnosťou vystupujúceho v pozícii tzv. „bieleho koňa“, je dôvodné predpokladať, že žalovaný v

1. rade pristúpi k ďalším obdobným krokom, ktorými ešte viac skomplikuje alebo úplne znemožní výkon
budúceho súdneho rozhodnutia vydaného v jej prospech.

18. Bez nariadenia neodkladného opatrenia by tak mohlo dôjsť k reťazeniu prevodov na ďalšie osoby
alebo k ďalšej nežiadúcej dispozícii s nehnuteľnosťou. Každý takýto krok by zásadne zmenil jej právne
postavenie a vystavil by ju riziku, že sa jej právo stane nevymožiteľným. Takéto ďalšie alebo pokračujúce

konanie však nemôže požívať právnu ochranu. Musí byť hoci aj len hrozba takéhoto konania včas
eliminovaná adekvátnym zásahom súdu.

19. Nehnuteľnosť je jediným významným majetkom, z ktorého sa môže uspokojiť. Zároveň ide o
nehnuteľnosť, ktorá má pre ňu mimoriadne významnú existenčnú povahu. Ak by došlo k

jej ďalšiemu prevodu, hrozilo by, že sa jej pozícia ako osoby oprávnenej, jej práva, ale aj jej súkromný
a rodinný život boli značne oslabené, až zlikvidované. Týmto by sa teda procesná pozícia dramaticky
zhoršila, čelila by potrebe viesť nové súdne konanie proti ďalšiemu subjektu alebo by jej pohľadávka
jednoducho zostala nevymožiteľná. Súdne rozhodnutie v tomto konaní by sa stalo iba teoretickým
úspechom bez reálneho efektu, čím by sa poprel zmysel celého súdneho procesu a došlo by k porušeniu

základného práva na účinnú súdnu ochranu.

20. Nariadenie neodkladného opatrenia je preto jediným efektívnym prostriedkom ako zachovať status
quo a zabezpečiť, aby sa mohla reálne domôcť uspokojenia svojho nároku po právoplatnom skončení
tohto konania. Neodkladnosť je daná tým, že hrozba ďalšieho prevodu či zaťaženia nehnuteľnosti

je reálna, konkrétna a bezprostredná. Vzhľadom na doterajšie konanie žalovaných možno dôvodne
predpokladať, že sa budú snažiť pokračovať v konaní, ktorého cieľom je znemožniť jej prístup k tomuto
majetku.

21. Ak by súd neodkladné opatrenie nenariadil, dôsledky pre ňu by boli nenapraviteľné, až fatálne.

Strata možnosti domôcť sa svojho práva na prevod nehnuteľnosti alebo na náhradu škody by pre ňu
znamenala zásadný zásah do jej majetkových práv a práva na bývanie. Bez včasného zásahu súdu v
podobe neodkladného opatrenia by prakticky mohla prísť o svoje obydlie a rovnako aj jej maloleté deti.
Nehnuteľnosť je miestom, kde spolu so svojimi deťmi dlhodobo, už jedenásty rok, žije a vybudovala si
tam rodinné a sociálne zázemie. Každý ďalší prevod alebo zaťaženie nehnuteľnosti by toto zázemie

ohrozil a mohol by viesť k situácii, kedy by bola vystavená riziku straty bývania alebo nútenému
vysťahovaniu.

22. Opísaný vzťah blízkej osoby medzi žalovanými opätovne potvrdzuje aj to, že žalovaná v 2. rade
dlhodobo bola výlučnou vlastníčkou pozemku pod rodinným domom žalovaného v 3. rade v k.ú. E.,

pričom tento rodinný dom žalovaného v 3. rade bol vo výlučnom vlastníctve jeho ďalšej obchodnej
spoločnosti SK Global Invest, s.r.o. V súčasnosti však už sú vlastníkmi oboch týchto nehnuteľností ďalšie
tretie osoby, ako to už býva u žalovaných.

23. Poukazuje aj na to, že aktuálne medzi ňou a žalovaným v 3. rade prebieha na Mestskom súde

Bratislava IV pod sp. zn. 63C/22/2023 aj konanie o vyporiadanie BSM. Popri skutkovom deji opísanom
vyššie sa dostala do situácie, keď zo spoločného majetku bývalých manželov, ktorý bol značného
rozsahu, v podstate nič nezostalo. Žalovaný v 3. rade počas dlhých rokov, pravdepodobne už minimálne
od roku 2014, premyslene, sústavne a systematicky sa pripravoval na vyporiadanie BSM, a to tak,
že všetok spoločného majetku manželov nadobúdal (presmeroval), scudzil, odcudzil alebo prevádzal

v prevažnej miere na žalovaného v 1. rade, žalovanú v 2. rade, príp. na svojho otca; všetko bez jej
vedomia a informovania. Uvedomujúc si túto situáciu jej neostalo už nič iné, len podať na súd návrh na
vyporiadanie BSM. Žalovaný v 3. rade túto skutočnosť prijal s nepochopiteľným pobúrením, zjavne bez
akejkoľvek sebareflexie, a ďalej vyhľadával príležitosti na to, kde, kedy a ako by ju mohol ukracovať.Žalovaný v 3. rade teda vyčkával, ako by sa mohol pomstiť. Takto pri prvej príležitosti odstránil z jej
dispozície jej osobné motorové vozidlo značky S. B., R.: VF XXRAUXDXXXXXXXX, rok výroby: XXXX,
farba: čierna, L.: T a následne len jej SMS správou oznámil, aby „sa zariadila inak“. K uvedenému

došlo tak, že žalovaný v 3. rade jednoducho využil príležitosť, že jej osobné motorové vozidlo bolo v
servise na pravidelných technických kontrolách a jednoducho žalovaný v 3. rade ho prevzal so servisu,
avšak už jej ho nevrátil. Motorové vozidlo nemalo ešte ani len veľkú hodnotu (približne max. 9.000 eur),
aj tak ho žalovaný v 3. rade odcudzil. Teraz si už uvedomuje, že dokonca nemá právnu istotu už ani
pri nehnuteľnosti, ktorú však celú dobu považovala za vlastný byt a jediný majetok, ktorý jej zostal zo

spoločného majetku.

24. Žije v každodennom strachu a neistote a obáva sa, že žalovaný v 3. rade dokončí svoj dlhoročný
nečestný plán a zoberie jej aj to posledné, čo jej nateraz aspoň zostalo, t. j. strechu nad hlavou -
nehnuteľnosť. Preto je nevyhnutné, aby jej súd okamžite poskytol ochranu a nariadil žalovaným v 1.
rade a 2. rade zdržať sa akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťou.

25. Cieľom neodkladného opatrenia je preto ochrániť nielen majetkové práva, ale aj jej právo na
súkromný a rodinný život, právo na obydlie, rovnako práva jej detí, základné právo na spravodlivý súdny
proces a právo na účinnú súdnu ochranu. Len vďaka nariadeniu zákazu nakladania s nehnuteľnosťou
bude možné zabezpečiť, že rozhodnutie vo veci samej nebude len deklaratórnym aktom, ale bude mať

reálny a vykonateľný účinok. Neodkladné opatrenie navrhuje do právoplatného skončenia tohto konania
vo veci samej.

26. Súd prvej inštancie právne posúdil návrh podľa § 325, § 328 Civilného sporového poriadku.

27. Súd prvej inštancie po oboznámení s návrhom a pripojenými písomnými dôkazmi zistil, že žalobkyňa
predloženými dôkazmi osvedčila, že nehnuteľnosti špecifikované v bode 1. (byt č. X, nebytový priestor
č. XXX a pozemok parc. č. XXX/XX) boli pôvodne vo vlastníctve žalovaného v 4. rade. Žalobkyňa bola
v manželstve so žalovaným v 3. rade (čo je zrejmé z dohody o zúžení BSM). Žalobkyňa dňa 10.09.2020
sa dohodla v notárskej zápisnici so žalovaným v 3. rade, svojim vtedajším manželom, na zúžení rozsahu

BSM, a to tak, že nehnuteľnosti prevedie žalovaný v 4. rade (žalovaný v 3. rade bol v tom čase jediným
spoločníkom žalovaného v 4. rade) na žalobkyňu a žalovaný v 3. rade nebude trvať na ich zaradení do
BSM. V rovnaký deň, dňa 10.09.2020, žalobkyňa uzatvorila so žalovaným v 4. rade kúpnu zmluvu, na
základe ktorej mali byť tieto nehnuteľnosti prevedené na žalobkyňu. Túto kúpnu zmluvu, návrh na vklad
a notársku zápisnicu o zúžení BSM uložil žalovaný v 3. rade v rovnakom dni do notárskej úschovy, z

ktorej mali byť žalobkyni vydané za predloženia dvoch listín: právoplatného rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda č. k. 15P/44/2020 a Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
s úradne overeným podpisom žalovaného v 3. rade. Návrh na vklad na základe kúpnej zmluvy zo dňa
10.09.2020 podaný nebol. Dňa 28.09.2022 žalovaný v 4. rade kúpnou zmluvou previedol vlastníckeho
právo k nehnuteľnostiam na žalovaného v 1. rade. Ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia ich vlastní stále žalovaný v 1. rade. Žalobkyňa podala odporovaciu žalobu a tento návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia na súd dňa 26.09.2025.

28. Súd zistil, že žalobkyňa žiada návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zakázať nakladať
s nehnuteľnosťami až do právoplatného skončenia konania o odporovacej žalobe, pričom tento zákaz

žiada uložiť žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade. Žalovaná v 2. rade je jedinou konateľkou a
spoločníčkou žalovaného v 1. rade.

29. Žalovaná v 2. rade aktuálne nehnuteľnosti nevlastní; osvedčené je, že ich vlastní žalovaný v 1. rade.
Súd preto nemôže uložiť zákaz nakladania osobe, ktorá nehnuteľnosti nevlastní. A to ani vtedy, pokiaľ

je žalovaná v 2. rade jedinou konateľkou a spoločníčkou žalovaného v 1. rade. Majetok žalovaného v 1.
rade ako obchodnej spoločnosti a žalovanej v 2. rade ako fyzickej osoby je oddelený. Súd by zakázaním
nakladania s nehnuteľnosťou osobe, ktorá tieto nehnuteľnosti nevlastní, vydal zbytočné rozhodnutie
lebo osoba nemá právo s nehnuteľnosťou nakladať, následkom čoho nemožno ani nejestvujúce právo
takejto osoby obmedziť neodkladným opatrením. Vzhľadom na uvedené súd neodkladné opatrenie proti

žalovanej v 2. rade zamietol. Rovnako súd dospel k záveru, že nie je dôvodný ani návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia proti žalovanému v 1. rade. Súd vychádzal z toho, že žalobkyňa neosvedčila,
že sú aktuálne so žalovaným v 3. rade rozvedení, hoci to mohla osvedčiť predložením rozsudku o
rozvode manželstva. Tiež neosvedčila ani svoje základné tvrdenie, že v nehnuteľnostiach, ktoré označilav žalobe, býva so svojimi deťmi, hoci rovnako aj túto skutkovú okolnosť mohla osvedčiť predložením
viacerých dôkazov rôzneho druhu, keďže tvrdí, že tam bývajú už od novembra 2014 (približne 11 rokov).
Už tieto okolnosti nedovoľujú osvedčiť, že to je právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade, z

ktorého konania následne žalobkyňa odvodzuje zámer všetkých žalovaných pripraviť ju o obydlie, resp.
zamedziť vymoženiu jej pohľadávky.

30. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je daná naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov
medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade. Žalobkyňa tvrdí, že dňa 10.09. 2020 uzatvorila kúpnu

zmluvu so žalovaným v 4. rade, na základe ktorej mala nadobudnúť nehnuteľnosti do svojho vlastníctva.
Nehnuteľnosti však žalovaný v 4. rade previedol na žalovaného v 1. rade dňa 28.09.2022. Žalobkyňa
tvrdí, že cieľom žalovaných je, aby prišla o obydlie, resp. aby zmarili uspokojenie jej vymáhateľnej
pohľadávky, ktorú má proti žalovanému v 4. rade a ktorá vznikla porušením kúpnej zmluvy zo dňa
10.09.2020. Žalobkyňa však neosvedčila žiadnym dôkazom, že od 28.09.2022 vykonáva žalovaný v 1.
rade akékoľvek kroky s nehnuteľnosťami, ktoré by mali za následok, že jej pohľadávka proti žalovanému

v 4. rade bude ohrozená, resp. že by chcela nehnuteľnosti scudziť alebo s nimi akokoľvek nakladať.
Žalobkyňa sa pritom od 28.09.2022 nedomáhala určenia svojho vlastníckeho práva, hoci je z návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia zrejmé, že sa považuje za vlastníčku nehnuteľností a nedomáhala
sa ani náhrady škody. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa podala až dňa 26.09.2025 návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, a nie je zrejmé z akého dôvodu je opodstatnené uložiť zákaz

nakladania s nehnuteľnosťami až v roku 2025, hoci od roku 2022 sa právny stav ohľadom nehnuteľností
nezmenil. Neuviedla žiadne dôvody, prečo je naplnená potreba bezodkladnej úpravy pomerov ku dňu
podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

31. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tiež absentuje vysvetlenie, prečo boli kúpna zmluva

zo dňa 10.09.2020, návrh na vklad a notárska zápisnica zo dňa 10.09.2020 vložené do notárskej
úschovy. Žalobkyňa tvrdila, že aktuálne prebieha so žalovaným v 3. rade konanie o vyporiadanie BSM
(čo však neosvedčila žiadnym dôkazom, hoci mohla), a preto nie je zrejmé, prečo boli stanovené
podmienky, za ktorých sa vydajú kúpna zmluva zo dňa 10.09.2020, návrh na vklad a notárska
zápisnica zo dňa 10.09.2020 žalobkyni. Tieto podmienky spočívajú v tom, že sa vydajú uvedené listiny

žalobkyni po predložení právoplatného rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 15P/44/2020
a (kumulatívne) Dohody o vyporiadaní BSM s úradne osvedčeným podpisom žalovaného v 3. rade.
Žalobkyňa neozrejmila, čoho sa týka rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 15P/44/2020
(súd môže len dedukovať, že ide o rozsudok o rozvode) a prečo mala stačiť iba Dohoda o vyporiadaní
BSM s úradne osvedčeným podpisom žalovaného v 3. rade (čo by budilo dojem, že žalobkyňa sa so

žalovaným v 3. rade dohodli, že žalobkyni sa dostane kúpna zmluva zo dňa 10.09.2020, návrh na
vklad vlastníckeho práva a notárska zápisnica zo dňa 10.09.2020 až za podmienky, že sa dohodnú na
vyporiadaní BSM, a nie v prípade, že BSM bude vyporiadané rozhodnutím súdu, čo by už nemuselo byť
podľa predstáv žalovaného v 3. rade).

32. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a preto návrh zamietol s tým, že o trovách konania o nariadení neodkladného opatrenia
rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím

súduazamietnutímnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaanavrhlaabyodvolacísúduznesenie
súdu prvej inštancie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanému v 1. rade
a žalovanej v 2. rade povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami vo výlučnom vlastníctve
žalovaného v 1. rade tak ako uviedla v podanom návrhu. Žalobkyňa namietala, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

34. V podanom odvolaní žalobkyňa tvrdila, že napadnuté uznesenie vykazuje znaky nezákonného a
autoritatívneho rozhodnutia súdu, ktoré má vadu spôsobujúcu ako následok nesprávne rozhodnutie vo

veci. Hoci súd zo žaloby žalobkyne správne zistil skutkový stav veci, v odôvodnení svojho rozhodnutia
a napriek vykonaným dôkazom, súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.35. Žalobkyňa tvrdila, že súdom označené dôvody rozhodnutia sú z pohľadu merita veci, najmä však
vzhľadom na povahu konania vo veci samej, ktorým je odporovacia žaloba nielen irelevantné, ale
celkom zjavne právne nesprávne súdom vyhodnotené. Súdom vymedzené dôvody zamietnutia návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia sú v príkrom rozpore s právne správnym vnímaním inštitútu
odporovacej žaloby.

36. Žalobkyňa poukázala na to, že súdnou praxou je ustálený právny názor, že zmyslom odporovacej
žaloby je z hľadiska žalujúceho veriteľa, dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že je voči

nemu neúčinný právny úkon dlžníka, ktorým dlžník ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky.
Rozhodnutie súdu, ktorým by bolo vyhovené odporovacej žalobe, predstavuje potom podklad k tomu, že
sa veriteľ môže na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi domáhať nariadenia exekúcie, a
to postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka, a to
nieprotidlžníkovi,alevočiosobe,sktoroualebovprospechktorejbolurobenýprávnyúkon. V
prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ namiesto určenia

neúčinnosti právneho úkonu domáhať toho, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu
dlžníka vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Náhradu ukrátenému veriteľovi má poskytnúť
ten, kto mal z odporovateľného úkonu prospech. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom
slúžiacim na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v konaní o výkon rozhodnutia
(exekučného konania), a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré ušli z majetku

dlžníka odporovaným právnym úkonom, príp. vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej
prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu (porovnaj
Rc 26/2000). Žaloba v zmysle § 42b OZ je právnym prostriedkom slúžiacim na
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím
vecí alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom z majetku dlžníka ušli;

to, čo ušlo z dlžníkovho majetku, však nemožno zužovať len na predmet právneho úkonu, ktorý bol
vyhlásený za právne neúčinný (Ro NS SR, sp. zn. 3 M Cdo 5/2008). V posudzovanom prípade je teda
celkom zjavne irelevantné, či a od kedy žalobkyňa býva so svojimi deťmi v predmetnej nehnuteľnosti.
Rovnako je celkom zjavne irelevantné, či žalobkyňa a žalovaný v 3. rade sú toho času rozvedení alebo
nie. Je však k uvedenému nutné pre úplnosť vo veci dodať, že i keď sa jedná z pohľadu právneho

posúdenia veci o irelevantné a právne ani vecne nesúvisiace skutočnosti so žalobkyňou uplatneným
nárokom, jedná sa o skutočnosti, ktoré zo žaloby žalobkyne, a teda z návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia taktiež celkom zjavne vyplývajú, avšak prvostupňovým súdom boli nesprávne
vyhodnotené ako neosvedčené v dôsledku absencie dôkazov. Napriek tomu, že prvostupňový súd vo
svojomrozhodnutíprihodnotenírozhodujúcichskutočností,ktorépodľajehonázoružalobkyňaosvedčila

alebo neosvedčila v časti II. B. a II. C. svojho rozhodnutia, konštatuje opak, žalobkyňa doložila
ako prílohu svojej žaloby, a teda aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako „dôkaz č. 14 -
Potvrdenie Mestského súdu Bratislava IV o pridelení spisovej značky 63C/22/2023 zo dňa 16.09.2023
v právnej veci o návrhu žalobkyni na vyporiadanie BSM podaného proti žalovanému v 3. rade“, pričom
skutočnosti súvisiace s podaním tohto návrhu žalobkyňa riadne a v dostatočnom rozsahu opísala vo

svojej žalobe (návrhu). Už len z tohto samotného dôkazu nepochybne vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný
v 3. rade toho času už sú teda rozvedení. Je potrebné však taktiež dodať, že existenciu tohto konania
prvostupňový súd v rozpore so svojou argumentáciou rovnako aj konštatuje v 27. bode odôvodnenia
svojho rozhodnutia. Nie je teda jasné, prečo nie je z tohto predmetného žalobkyňou predloženého
dôkazu zrejmé, že žalobkyňa a žalovaný v 3. rade sú rozvedení, minimálne však prečo prvostupňový súd

tentopredmetnýdôkazžiadnymspôsobomnevyhodnotil.Navyše,jepotrebnédodať,žesúdnekonanieo
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je vedené taktiež na Mestskom súde Bratislava
IV, pričom o tom, že by prvostupňový súd konajúci v predmetnej veci nemal vedomosť o tomto súdnom
konaní, príp. o bližších informáciách týkajúcich sa tohto konania, evokuje pochybnosti aj posledná veta
59. bodu časti II. C. odôvodnenia rozhodnutia, keď súd konštatuje: „Napokon absentuje aj vysvetlenie,

prečo sa žalobkyňa v konaní o vyporiadaní BSM nedomáha, že nehnuteľnosti patria do BSM, keď podľa
nej samotnej nebola dodržaná dohoda o zúžení BSM.“. Nie je jasné z čoho pritom súd v predmetnej veci
vychádza, keď na jednej strane jasne potvrdzuje vedomosť svojich informácií z daného konania a na
druhej strane konštatuje, že nemá za preukázané vedenie konania o vyporiadanie BSM (napr. aj v 58.
bode časti II. C. odôvodnenia svojho rozhodnutia - 4. riadok);, okrem toho, že sa teda jedná o absolútne

nemiestne konštatovanie súdu, jedná sa pritom aj o absolútne právne nesprávne konštatovanie, a to
rovno z viacerých dôvodov: 1. do BSM nemôžu patriť nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve tretích
osôb a nie manželov (napríklad vo vlastníctve ich spoločnosti), 2. je absolútne irelevantné v danom
prípade o dodržaní alebo nedodržaní dohody o zúžení BSM vôbec diskutovať, keď ku skutočnosti, nazáklade ktorej by mala žalobkyňa nadobudnúť nehnuteľnosti, nikdy nedošlo a teda samotná dohoda
o zúžení BSM z tohto dôvodu sa nezrealizovala. Napokon, čo sa týka vytýkania absencie dôkazu
predloženého žalobkyňou o tom, že v danej nehnuteľnosti býva so svojimi deťmi od roku 2014, i keď

sa jedná o irelevantnú skutočnosť, už hneď v úvode žaloby (návrhu) žalobkyňa uvádza ako adresu
svojho trvalého pobytu práve adresu zhodnú s údajmi vyplývajúcimi z príslušného katastrálneho operátu
predmetnej nehnuteľnosti. Je naozaj nepravdepodobné, že by si žalobkyňa uviedla túto adresu ako
adresu svojho trvalého pobytu, ak by sa na tejto adrese nezdržiavala trvale, t.j. ak by nebývala na
tejto adrese. Vzhľadom na vyššie uvedené záverečné konštatovanie súdu v 55. bode odôvodnenia

svojho rozhodnutia pôsobí až nevhodne sarkasticky, nemiestne a zjavne tendenčne. Rovnako ako jeho
konštatovanie, že z uvedeného dôvodu teda nedošlo k osvedčeniu právneho vzťahu medzi žalobkyňou
a žalovaným v 3. rade. Rovnako pôsobí, prinajmenšom však je právne nesprávne konštatovanie súdu
v 56. bode časti II. C. odôvodnenia svojho rozhodnutia, keď súd konštatoval, že „nie je daná naliehavá
potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade, hoci by i žalobkyňa
osvedčila skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode.“ Žalobkyňa vo svojej žalobe, resp. návrhu

detailne opísala jednotlivé rozhodujúce skutočnosti a nepochybne preukazujúce súladné konanie v
zhode medzi žalovanými, ich vzájomný vzťah ako vzťah blízkych, resp. spriaznených osôb. Jedná
sa pritom opäť o skutočnosti právne významné pre odporovacie
žaloby ako aj neodkladné opatrenia navrhované a vydané v súvislosti s odporovacími žalobami.
Osvedčenie týchto predmetných rozhodujúcich skutočností v konečnom dôsledku sám súd konštatuje v

časti II. B. a II. C. odôvodnenia svojho rozhodnutia, keď konštatuje rozhodujúce skutočnosti žalobkyňou
osvedčené. Skutočnosti o existencii súladného a organizovaného konania medzi žalovanými, v rámci
ktorého došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech žalovaného v 1. rade, ale aj
skutočnosti preukazujúce ich vzťah blízkych, resp. spriaznených osôb, rovnako ich aktivity v súvislosti
s inými nehnuteľnosťami jednoznačne osvedčujú nárok žalobkyne neposkytnutie bezodkladnej ochrany

prostredníctvomňounavrhovanéhoneodkladnéhoopatrenia.Jepritompožiadavkasúdu,vzmyslektorej
očakáva,abyžalobkyňapreukázalaakékoľvekďalšiekrokynastranežalovanéhov1.rade,ktorýmibude
ohrozená, resp. že by žalovaný v 1. rade chcel nehnuteľnosti scudziť alebo s nimi akokoľvek nakladať, je
prinajmenšom neprimeraná a nadbytočná, minimálne však vyžadovaná nad rámec zmyslu a
účelu odporovacej žaloby. Je pritom taktiež nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že v súlade s ust. § 325

ods. 1 CSP zákon vyžaduje, „ak je obava, že exekúcia bude ohrozená“, t.j. na nariadenie neodkladného
opatrenia sa vyžaduje hoci aj len hrozba a danosť tejto hrozby, resp. dôvodná obava a existencia tejto
obavy bez toho, že by už došlo k reálnemu vzniku škody alebo udalosti, či skutočnosti presahujúcej
intenzitu tejto hrozby alebo obavy. Nevyžaduje sa teda preukázanie už vzniknutej ujmy, ale obava z
takého konania, ktoré môže spôsobiť reálnu hrozbu pre budúci výkon exekúcie. Uvedené obzvlášť

platí pre neodkladné opatrenia navrhované v súvislosti s odporovacími žalobami. „Za
okolností keď bola podaná odporovacia žaloba, vydanie uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia
nie je možné podmieňovať preukázaním úmyslu žalovaných vykonávať úkony súvisiace s vlastníctvom
nehnuteľností. Vyčkávanie na prejavenie úmyslu žalovaných nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami
by mohlo viesť k ďalšiemu prevodu, v ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobcovi v konaní o

odporovacej žalobe bola výrazne znížená. Preto postačuje preukázanie odôvodnenej obavy na to, aby
bolo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené. V prípade, keď už predtým dlžník vykonal
právne úkony ukracujúce uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, z povahy veci vyplýva, že
existuje motivácia aj jeho právnych nástupcov - žalovaných previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
opätovne. “ (Uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 24Co/49/2024 zo dňa 15.05.2024). Opäť však

pritom pôsobí nevhodne až sarkasticky, nemiestne a zjavne tendenčne ďalšie konštatovanie súdu v 56.
bode časti II. C. odôvodnenie jeho rozhodnutia, keď vytýka žalobkyni, že sa „nedomáhala určenia svojho
vlastníckeho práva, hoci je z návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia zrejmé, že sa považuje za
vlastníčku nehnuteľností, ani náhrady škody.“ Rovnako ako aj jeho ďalšie pokračujúce konštatovanie v
zmysle, že žalobkyňa neuviedla žiadnu argumentáciu, prečo je naplnená potreba bezodkladnej úpravy

pomerov ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené konštatovanie ba
dokonca súd zdôrazňuje v 59. bode II. C. odôvodnenia nasledovne: „V
nadväznosti na to absentuje vysvetlenie postupu žalobkyne, prečo sa nedomáha určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam označeným v žalobe, keď súčasne tvrdí ohrozenie vlastníckeho práva.“, hoci
nevedno súd kde nachádza takéto tvrdenie žalobkyne alebo konštatovanie v 59. bode časti II. C.

odôvodnenia: „Absentuje aj vysvetlenie, prečo sa žalobkyňa nedomáhala vydania uvedených listín,
resp. zmeny podmienok notárskej úschovy, tak, aby mohla podať návrh na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností a k nehnuteľnostiam označeným v žalobe nadobudnúť vlastnícke právo.“ Toto
konštatovanie súdu zjavne reflektuje nedostatočné oboznámenie sa s predmetným prípadom žalobkynevrátane právneho pozadia predmetného prípadu. Právna teória aj ustálená judikatúra Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zhodne potvrdzujú, že v prípadoch kúpnych zmlúv, ktorých predmetom
je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je povinnosťou predávajúceho nielen uzavrieť kúpnu

zmluvu, ale aj zabezpečiť realizáciu prevodu vlastníckeho práva prostredníctvom vkladu do katastra
nehnuteľností, keďže len vkladom dochádza k nadobudnutiu vecnoprávnych účinkov. Ak predávajúci
túto svoju povinnosť poruší a namiesto toho prevedie nehnuteľnosť na tretiu osobu, následkom takéhoto
konania jednoznačne nie je popretie práv kupujúceho, ale vznik jeho nároku na náhradu škody voči
predávajúcemu, a to podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Judikatúra Najvyššieho súdu SR

(napr. rozhodnutie sp. zn. 4Cdo/56/2009) konštatuje, že porušenie povinnosti previesť vlastnícke právo
zakladá povinnosť predávajúceho nahradiť kupujúcemu vzniknutú škodu, ktorá sa spravidla rovná
hodnote nehnuteľnosti, ktorú kupujúci nemohol nadobudnúť. Rovnako tak poukazujeme na judikát
Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 31/2000 zo dňa 30.01.2011, v ktorom sa konštatuje nasledovne: ,,Ak
predávajúci porušil zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy, podľa ktorej v katastri nehnuteľností
nebolo vložené vlastnícke právo a tú istú nehnuteľnosť ďalšou zmluvou prevedie na iného ... Ten, kto

bol dvojitým scudzením poškodený, má nárok na náhradu vzniknutej mu škody podľa všeobecných
ustanovení o zodpovednosti za škodu (§ 420n Občianskeho zákonníka).“ Vytýkanie žalobkyni teda
jednak to, že sa nedomáhala určenia svojho vlastníckeho práva, je zjavne právne nesprávne, navyše
zdôraznenie tejto skutočnosti konštatovaním (tvrdením) o tom, že hoci sa žalobkyňa sama považuje za
vlastníčku nehnuteľnosti je skutočne zo strany súdu nemiestne s tendenciou zavádzania, nehovoriac

o otázke náhrady škody, keď žalobkyňa jasne uviedla, že si svoj nárok na náhradu škody riadne
uplatnila, čo je jedným z podstatných pilierov daného konania. Nie je právne správne a pravdivé
ani tvrdenie, v zmysle ktorého žalobkyňa údajne neuviedla žiadnu argumentáciu, prečo je naplnená
potreba bezodkladnej úpravy pomerov ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
keď táto argumentácia predstavuje gro celej jej žaloby (návrhu). Zároveň, v súvislosti s ďalšími

konštatovaniami súdu ako žalobkyňa „neosvedčila žiadnym dôkazom, že majetok žalovaného v 4. rade,
voči ktorej tvrdí svoju pohľadávku, nestačí na uspokojenie jej vymáhateľnej pohľadávky“ (57. bod časti
II. C. odôvodnenia rozhodnutia), „absentuje vysvetlenie, prečo boli kúpna zmluva zo dňa 10.09.2020,
návrh na vklad a notárska zápisnica zo dňa 10.09.2020 vložené do notárskej úschovy“, „prečo boli
stanovené podmienky, za ktorých sa vydajú“ tieto dokumenty, „Žalobkyňa neozrejmila, čoho sa týka

rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 15P/44/2020“, „prečo mala stačiť iba Dohoda o
vyporiadaní BSM s úradne osvedčeným podpisom žalovaného v 3. rade“ a ďalšie (58. bod časti II.
C. odôvodnenia rozhodnutia) sa jedná opäť o nemiestne, právne nesprávne, tendenčné až bizarné
výtky zo strany súdu na adresu žalobkyne, ktoré pre svoju nadbytočnosť a presahujúcu právny rámec
predmetnej problematiky pôsobia až šikanózne. Na jednej strane súd konštatuje obmedzený rozsah

dokazovania pri posudzovaní návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia, na druhej strane kladie na
žalobkyňu dôkazné bremeno v rozsahu zodpovedajúcom dokazovaniu vo veci samej. Ak by aj súd mal
pochybnosti o tvrdeniach žalobkyne, vzhľadom na povahu neodkladného opatrenia mohol by vychádzať
z verejne dostupných údajov preukazujúcich majetkové pomery obchodných spoločností (napr. z
webovej stránky finstat), všetky ostatné výtky presahujú rámec akéhokoľvek spravodlivého prístupu

súdu k navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného
opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),

že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený
nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného opatrenia je súd
povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k

osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené.

37. V súdenej veci sa žalobkyňa domáha (v rámci prebiehajúceho sporu o určenie odporovateľnosti
právneho úkonu) uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade zdržať sa nakladania
s nehnuteľnosťami, ktoré žalovaný v 1. rade získal prevodom na základe kúpnej zmluvy od dlžníka

žalobkyne - žalovaného v 4. rade tvrdiac, že nenariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by
mohlo dôjsť k zhoršeniu možnosti uspokojenia žalobkyne ako veriteľa. Účelom odporovacej žaloby
je získať podklad k tomu, aby sa veriteľ mohol v rámci exekučného konania domáhať uspokojenia
vymáhateľnej pohľadávky i z majetku, ktorý odporovateľným (teda preň právne neúčinným, aleinak platným) právnym úkonom ušiel z majetku dlžníka. Ide teda o právny prostriedok, slúžiaci na
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní postihnutím vecí, práv alebo iných
majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku (porovnaj

rozsudokNSČRsp.zn.2Cdon173/1996zodňa27.05.1999);inakvyjadrenéinštitútomodporovateľnosti
(relatívnej neúčinnosti právneho úkonu) sa sleduje uspokojenie oprávneného z majetku, ktorý nie je vo
vlastníctve povinného z dôvodu preň neúčinného právneho úkonu. Žalobkyňa je pevne presvedčená,
že svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia preukázala nevyhnutnú potrebu poskytnutia
urgentnej súdnej ochrany žalobkyni prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia, pričom

žalobkyňa hodnoverne osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku žalobkyne na navrhovanú súdnu
ochranu a preukázala s dostatočnou mierou zákonom vyžadovanej pravdepodobnosti, bez akejkoľvek
pochybnosti, nevyhnutnú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovanými.
Bez bezodkladnej úpravy pomerov bude žalobkyňa vystavená veľkému až nezvratnému riziku
neoprávneného zásahu do jej práv, a to predovšetkým do ústavou zaručeného vlastníckeho práva
žalobkyne vrátane všetkých jeho zákonných zložiek, v dôsledku aktuálnej hrozby pokračovania v konaní

žalovaných, ktorí majú v úmysle nezákonne vykonať záložné právo, resp. konať bez akéhokoľvek
zákonného oprávnenia. Napadnuté Uznesenie prvostupňového súdu je teda nezákonným a hrubo
autoritatívnym (svojvoľným) rozhodnutím súdu, prevažne vyjadrujúcim nadmerné, právne nesprávne, až
nemiestnedôvody,prektorésúdnávrhžalobkynezamietol.Argumentáciasúdupritomprejehoprevažnú
irelevantnosťvyvolávadojemažabsurdnýchalebobizarnýchprávnychnázorovapožiadavieksúdu.Súd

na jednej strane správne konštatuje právny rámec posudzovaného prípadu, na druhej strane vyžaduje
bremeno dôkazu od žalobkyni ako pri dokazovaní vo veci samej. Súčasne však pritom bezdôvodne
spochybňujetvrdeniažalobkyne,dôkazynimipredloženénezohľadňujeasarkastickýmažzavádzajúcim
spôsobom jej tvrdenia vyvracia, až miestami skresľuje. Takýto prístup zjavne nezodpovedá základným
princípom spravodlivého súdneho konania demokratického právneho štátu, ani právne správnemu

posudzovaniu predmetného prípadu. Zároveň však žalobkyňa reagujúc na odôvodnenie rozhodnutia
prvostupňového súdu v prílohe tohto odvolania predkladá súdu ďalšie dôkazy ktoré v predmetnej veci
mala vo svojich možnostiach a schopnostiach súdu predložiť, a to nasledovne: 1. Rozsudok OSDS sp.
zn.: 15P/44/2020 - 214 vydaný dňa 22.09.2020 spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti (deň
nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti: 24.09.2020); 2. Zadná strana občianskeho preukazu

žalobkyne a jej dvoch synov, žijúcich spolu so žalobkyňou v predmetnej nehnuteľnosti; 3. Screenshot z
informačného - ekonomického portálu FINSTAT o spoločnosti žalovaného v 4. rade.
38. Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej
inštancie a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a uložil žalovanému v 1. rade a
žalovanej v 2. rade povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu.

39. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 ods. 1 Civilného sporového poriadku) prejednal vec bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní
rozhodnutia súdu prvej inštancie a oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi podaného odvolania
žalobkyne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

40. Súd prvej inštancie mal predloženými dôkazmi osvedčené, že nehnuteľnosti špecifikované v bode 1.
(byt č. 1, nebytový priestor č. XXX a pozemok parc. č. XXX/XX) boli pôvodne vo vlastníctve žalovaného
v 4. rade. Žalobkyňa bola v manželstve so žalovaným v 3. rade (čo je zrejmé z dohody o zúžení
BSM). Žalobkyňa dňa 10.09.2020 sa dohodla v notárskej zápisnici so žalovaným v 3. rade, svojim

vtedajším manželom, na zúžení rozsahu BSM, a to tak, že nehnuteľnosti prevedie žalovaný v 4. rade
(žalovaný v 3. rade bol v tom čase jediným spoločníkom žalovaného v 4. rade) na žalobkyňu a žalovaný
v 3. rade nebude trvať na ich zaradení do BSM. V rovnaký deň, dňa 10.09.2020, žalobkyňa uzatvorila
so žalovaným v 4. rade kúpnu zmluvu, na základe ktorej mali byť tieto nehnuteľnosti prevedené na
žalobkyňu. Túto kúpnu zmluvu, návrh na vklad a notársku zápisnicu o zúžení BSM uložil žalovaný v 3.

rade vrovnakomdnidonotárskejúschovy,zktorejmalibyťžalobkynivydanézapredloženiadvochlistín:
právoplatného rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 15P/44/2020 a Dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov s úradne overeným podpisom žalovaného v 3. rade. Návrh
na vklad na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.09.2020 podaný nebol. Dňa 28.09.2022 žalovaný v 4.
rade kúpnou zmluvou previedol vlastníckeho právo k nehnuteľnostiam na žalovaného v 1. rade. Ku dňu

podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ich vlastní stále žalovaný v 1. rade. Žalobkyňa
podala odporovaciu žalobu a tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na súd dňa 26.09.2025.41. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a
dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. V konaní

o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k
osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť
do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia.
Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného
opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť

dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a
nevyhnutnosti dočasného opatrenia.

42. Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné vykonávať
dokazovanienaopodstatnenosťnávrhuvovecisamej,súdvychádza zrozhodujúcich
skutkových tvrdení uvádzaných žalobcom v návrhu na jeho nariadenie, ktorými odôvodňuje existenciu

svojho nároku, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej
konať, inak sa posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení žalobcu, ktorými
odôvodňuje opodstatnenosť návrhu vo veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej, a pre účely
neodkladného opatrenia nie je potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácií s inými
relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa samotnej podstaty veci.

43. Existencia právneho pomeru medzi stranami, ako i jeho osvedčenie samo osebe nepredstavuje
zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné
opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť osvedčené
konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia

nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, musí skúmať otázku prípustnosti
a dôvodnosti neodkladného opatrenia.

44. Z opisu skutkového stavu vyplýva, že žalobkyňa tvrdila, že je bývalou manželkou žalovaného v 3.
rade. Ešte počas trvania manželstva sa dohodli, že sa zo spoločných prostriedkov manželov zabezpečí

bývanie pre ňu a ich tri maloleté deti. Zámerom bolo, že nehnuteľnosť následne má pripadnúť do
jej výlučného vlastníctva. Žalovaný v 3. rade sa aktívne ujal zabezpečenia nehnuteľnosti slúžiacej na
tento účel, avšak takto zabezpečená nehnuteľnosť bola dňa 17.07.2014 nadobudnutá do výlučného
vlastníctva žalovaného v 4. rade, t. j. obchodnej spoločnosti žalovaného v 3. rade, a to na základe
kúpnej zmluvy, ku ktorej bol povolený vklad v katastri nehnuteľností pod číslom R. A to napriek tomu,

že jednoznačne a vopred deklarovaným a oboma stranami sledovaným účelom bolo zabezpečiť jej a
jej trom maloletým deťom stabilné a dôstojné bývanie. Do nehnuteľnosti sa nasťahovala v novembri
2014. Odvtedy ju nepretržite, bez prerušenia užíva ako miesto svojho trvalého života spolu s maloletými
deťmi. Ide o nehnuteľnosti označené v bode 1. tohto uznesenia. Jednoznačným zámerom zabezpečenia
nehnuteľnosti bolo, že bude slúžiť ako rodinné zázemie jej a jej troch maloletých detí po rozvode.

Nehnuteľnosť sa stala centrom jej rodinného života. Deti tam vyrastajú, vybudovali si tam sociálne väzby.
Predstavuje pre ňu nielen majetkovú hodnotu, ale je pre ňu podstatným existenčným prvkom, poskytuje
jejživotnúistotuazárukukontinuitybývania.Počasrozvodumanželstvariešiliajmajetkovéusporiadanie
a budúce postavenie vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Žalovaný v 3. rade jej opakovane prisľuboval, že
sa stane výlučnou vlastníčkou nehnuteľností. Keďže mala o tom pochybnosti a mala strach o svoje

vlastné bývanie, požiadala žalovaného v 3. rade, aby svoj sľub dal písomne. V nadväznosti na to sa
žalovaný v 3. rade jasne zaviazal k prevodu vlastníckeho práva žalovaného v 4. rade k nehnuteľnostiam
na ňu. Dňa 10.09.2020 so žalovaným v 3. rade (v tom čase ešte v manželskom zväzku) uzavreli dohodu
o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov („Dohoda o zúžení BSM“) vo forme Notárskej
zápisnice N 17/2020, Nz 26253/2020, NCRIs 26670/2020 napísanej a podpísanej na Notárskom úrade

D.. O. P. v T., Q. XX. Touto dohodou žalovaný v 3. rade prvýkrát právne záväzne deklaroval, že sa
nehnuteľnosť dostane do jej výlučného vlastníctva prevodom vlastníckeho práva žalovaného v 4. rade s
tým, že nehnuteľnosť nebude patriť do BSM manželov. Súčasne pri podpísaní Notárskej zápisnice dňa
10.09.2020 so žalovaným v 4. rade, prostredníctvom ktorého konal a dodnes koná žalovaný v 3. rade,
uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný v 4. rade zaviazal previesť na ňu vlastnícke právo

k nehnuteľnosti a k tomu prislúchajúci návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Zároveň dňa 10.09.2020 so žalovaným v 3. rade, ktorý konal a dodnes koná za žalovaného v 4. rade,
ako účastníci notárskeho úkonu na základe Zápisnice N 18/2020, U 6/2020 napísanej a podpísanej naNotárskom úrade JUDr. O. P. v T., Q. XX zo dňa 10.09.2020 uložili u menovanej notárky do notárskej
úschovy kúpnu zmluvu, návrh na vklad do katastra nehnuteľností a Notársku zápisnicu.

45. Od momentu uzavretia kúpnej zmluvy sú so žalovaným v 4. rade ako účastníci zmluvy jej obsahom
viazaní. K tomuto okamihu sa teda viažu obligačné účinky kúpnej zmluvy. V zmysle kúpnej zmluvy
sa žalovaný v 4. rade ako predávajúci zaviazal previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na ňu ako
kupujúcu. Jedná sa teda o dodnes platné a účinné obligačno-právne účinky kúpnej zmluvy. K tomuto
prevodu vlastníckeho práva však už nedošlo z dôvodu na strane žalovaného v 4. rade. Dňa 28.09.2022

žalovanýv4.radevrozporeskúpnouzmluvoupreviedolvlastníckeprávoknehnuteľnostinažalovaného
v 1. rade, t. j. obchodnú spoločnosť žalovanej v 2. rade, a to na základe kúpnej zmluvy už špecifikovanej,
ku ktorej bol vklad povolený pod R. dňa 28.09.2022.

46. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože má
nielen dôvodnú, ale priamo naliehavú obavu, že žalovaný v 1. rade bude s

nehnuteľnosťou nakladať tak, že ju ďalej prevedie na tretiu osobu, prípadne zriadi na nej ťarchu, zaťaží
záložným právom, zriadi vecné bremeno, inak zníži jej hodnotu a obmedzí alebo úplne vylúči jej možnosť
domôcť sa svojich práv v intenciách § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka.

47. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

48. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

49. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

50. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti
neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania
a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu

prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní, a má preto výrazný preventívny
zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k
nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Pri nariadení neodkladného
opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu
zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že

subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou
urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani
posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní
nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

51. S poukazom na osvedčenie, či tu existuje resp. neexistuje nebezpečenstvo reálnej a
bezprostredne hroziacej ujmy, odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v predmetnej veci neosvedčila a
nepreukázala potrebu okamžitého zásahu zo strany súdu, nakoľko zo skutkových tvrdení žalobkyne a
predložených písomných dôkazov vyplýva, že ešte počas trvania manželstva so žalovaným v 3.rade
sa dohodli, že sa zo spoločných prostriedkov manželov zabezpečí bývanie pre ňu a ich tri maloleté

deti. Zámerom bolo, že nehnuteľnosť následne má pripadnúť do jej výlučného vlastníctva. Žalovaný v
3. rade sa aktívne ujal zabezpečenia nehnuteľnosti slúžiacej na tento účel, avšak takto zabezpečená
nehnuteľnosť bola dňa 17.07.2014 nadobudnutá do výlučného vlastníctva žalovaného v 4. rade, t. j.
obchodnej spoločnosti žalovaného v 3. rade, a to na základe kúpnej zmluvy, ku ktorej bol povolený
vklad v katastri nehnuteľností pod číslom V-15612/14. A to napriek tomu, že jednoznačne a vopred

deklarovaným a oboma stranami sledovaným účelom bolo zabezpečiť jej a jej trom maloletým deťom
stabilné a dôstojné bývanie. Do nehnuteľnosti sa nasťahovala v novembri 2014.52. Z uvedeného tvrdenia žalobkyne vyplýva, že už dňa 17.07.2014 vedela, že nehnuteľnosť nepripadla
do jej výlučného vlastníctva tak, ako sa s bývalým manželom ako žalovaným v 3. rade dohodli, ale do
vlastníctva obchodnej spoločnosti, teraz žalovaného v 4. rade. Už v tom čase mala žalobkyňa vedomosť

o tom, že jej vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nevzniklo.

53. Žalobkyňa tvrdila, že nariadenie neodkladného opatrenia je jediným efektívnym prostriedkom
ako zachovať status quo a zabezpečiť, aby sa mohla reálne domôcť uspokojenia svojho nároku.
Neodkladnosť je daná tým, že hrozba ďalšieho prevodu či zaťaženia nehnuteľnosti je reálna, konkrétna a

bezprostredná. Vzhľadom na doterajšie konanie žalovaných možno dôvodne predpokladať, že sa budú
snažiť pokračovať v konaní, ktorého cieľom je znemožniť jej prístup k tomuto majetku.

54. K uvedenému tvrdeniu žalobkyne odvolací súd uvádza a zároveň sa stotožňuje so zistením súdu,
že do nehnuteľnosti sa nasťahovala v novembri 2014, žalobkyňa podala až dňa 26.09.2025 návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, a nie je zrejmé z akého dôvodu je opodstatnené uložiť zákaz

nakladania s nehnuteľnosťami až v roku 2025, hoci od roku 2022 sa právny stav ohľadom nehnuteľností
nezmenil. Neuviedla žiadne dôvody, prečo je naplnená potreba bezodkladnej úpravy pomerov ku dňu
podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Toto zistenie súdu prvej inštancie je správne a
dôvodné v súvislosti s rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

55. Žalobkyňa tvrdila, že ak by súd neodkladné opatrenie nenariadil, dôsledky pre ňu by boli
nenapraviteľné, až fatálne. Strata možnosti domôcť sa svojho práva na prevod nehnuteľnosti alebo na
náhradu škody by pre ňu znamenala zásadný zásah do jej majetkových práv a práva na bývanie. Bez
včasného zásahu súdu v podobe neodkladného opatrenia by prakticky mohla prísť o svoje obydlie a
rovnako aj jej maloleté deti. Tvrdila, že žije v každodennom strachu a neistote a obáva sa, že žalovaný v

3. rade dokončí svoj dlhoročný nečestný plán a zoberie jej aj to posledné, čo jej nateraz aspoň zostalo,
t. j. strechu nad hlavou - nehnuteľnosť. Preto je nevyhnutné, aby jej súd okamžite poskytol ochranu a
nariadil žalovaným v 1. rade a 2. rade zdržať sa akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťou.

56. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že uvedené tvrdenie žalobkyne nemôže byť dôvodom

pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože daný stav už trvá od roku 2022 a aj skôr, odkedy
sa žalobkyňa do nehnuteľnosti nasťahovala, od novembra 2014 už vedela, že nie je vlastníčkou
nehnuteľnosti a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala až v roku 2025.

57. Súd prvej inštancie tiež správne nevyhovel tvrdeniu žalobkyne, že bez nariadenia neodkladného

opatrenia by tak mohlo dôjsť k reťazeniu prevodov na ďalšie osoby alebo k ďalšej nežiadúcej dispozícii s
nehnuteľnosťou. Každý takýto krok by zásadne zmenil jej právne postavenie a vystavil by ju riziku, že sa
jej právo stane nevymožiteľným. Takéto ďalšie alebo pokračujúce konanie však nemôže požívať právnu
ochranu. Musí byť hoci aj len hrozba takéhoto konania včas eliminovaná adekvátnym zásahom súdu.

58. Odvolací súd k tomu uvádza, že tvrdenie žalobkyne, že neodkladnosť je daná tým, že hrozba
ďalšieho prevodu či zaťaženia nehnuteľnosti je reálna, konkrétna a bezprostredná nezistil ani súd prvej
inštancie po preskúmaní podaného návrhu a súvisiacich listín a takéto tvrdenie žalobkyňa nepreukázala.
Z obsahu spisu a zistenia súdu vyplýva, že nehnuteľnosť bola daná do výlučného vlastníctva žalovaného
v 4. rade dňa 17.07.2014, dňa 28.09.2022 bol uskutočnený prevod nehnuteľnosti zo žalovaného v 4.

rade na žalovaného v 1. rade a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaná až v roku
2025. Treba zdôrazniť, že za uvedené obdobie zo strany žalovaných nedošlo ku konaniu, v súvislosti
s obávaným prevodom nehnuteľnosti žalobkyňou, ktoré by odôvodňovalo nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia. Nebol tvrdený ani preukázaný žiaden úkon, ktorý by odôvodňoval poskytnutie
neodkladnej ochrany práv žalobkyne a poskytnutie dočasnej úpravy pomerov.

59. Odvolací súd poukazuje na to, že v posudzovanej veci zákonné podmienky na nariadenie
navrhovaného neodkladného opatrenia (v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie) splnené neboli.

60. Navrhovateľ, požadujúci nariadenie neodkladného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o

neodkladnom opatrení úspešný) osvedčiť svoj nárok proti žalovanému, ako aj potrebu dočasnej úpravy
pomerov, t. j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia prípadnej exekúcie.61. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
v napadnutom uznesení mestského súdu, že žalobkyňa nepreukázala a neosvedčila konkrétne
skutočnosti nasvedčujúce tomu, že žalovaní v 1. rade ako vlastník chce nehnuteľnosť scudziť, alebo

inak zaťažiť. Správne súd rozhodol aj o zamietnutí návrhu proti žalovanej v 2. rade, ktorá nemá žiadne
vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktoré by vyžadovalo dočasnú úpravu pomerov.

62.Vzhľadomnavyššieuvedené,odvolacísúddospelkzáveru,ževdanomprípadezatohtoskutkového
stavu nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre vydanie navrhovaného neodkladného

opatrenia, a preto napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP sa
stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.

63. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešným žalovaným priznal nárok na ich náhradu
proti žalobkyni v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2

CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

64. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).