Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, March 18, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/87/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200595
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200595.2

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Rudné bane, štátny podnik, Námestie sv. Trojice 1, 969
01 Banská Štiavnica, právne zastúpeného: JUDr. Michalom Luknárom, advokátom so sídlom Zvolenská
5/8, 949 11 Nitra, č. SAK 1774, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,
so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného ev. č.
4529/2021, č. spisu: 6251/2021-5 zo dňa 22. januára 2021 a opatrenia žalovaného ev. č. 4530/2021, č.

spisu: 6251/2020-5 zo dňa 22. januára 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 30. apríla 2021 doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa

03.05.2021 domáhal preskúmania listu žalovaného ev. č. 4529/2021, č. spisu: 6251/2021-5 zo dňa 22.
januára 2021 (ďalej aj opatrenie I) a opatrenia žalovaného ev. č. 4530/2021, č. spisu: 6251/2020-5
zo dňa 22. januára 2021 (ďalej len opatrenie II), ktoré žiadal zrušiť (ďalej spolu aj len „napadnuté
opatrenia“). Opatrením I žalovaný odpovedal žalobcovi na jeho žiadosť zo dňa 06.02.2020 o prevod
správy majetku štátu – prieskumného banského diela Nová odvodňovacia štôlňa (NOŠ) v úseku pod A.
B. II po ústie (0,0m) v dĺžke 5 533 m, v k. ú. C., D. – D. E. F. G., okres H. a F. G. na účely odvádzania

banských vôd a k potrebám počas realizačných prác na Voznickej dedičnej štôlni. V opatrení I uviedol, že
v súčasnej dobe neuvažuje o prevode správy majetku štátu, avšak nemá námietky proti predloženému
účelu využitia geologického diela, ak budú dodržané nasledovné podmienky:
- pri využívaní geologického diela nebude obmedzená alebo ohrozená primárna funkcia NOŠ, t.j.
odvádzanie banských vôd do povrchového recipientu,
- geologické dielo bude zabezpečené proti neoprávnenému vniknutiu cudzích osôb do podzemných

priestorov,
- zabezpečená bude nevyhnutná údržba a starostlivosť o geologické diela,
- v prípade vzniku havarijných situácií v geologickom diele bude žalobca žalovaného bezodkladne
informovať.

Žalovaný opatrením II odpovedal na žiadosť spoločnosti Slovenská banská, spol. s r.o., so sídlom

Hodruša – Hámre 388, 955 61 Hodruša – Hámre, IČO: 31 581 447 (ďalej len Slovenská banská,
spol. s r.o.) zo dňa 13.05.2020, ktorou Slovenská banská, spol. s r.o., žiadala o povolenie využívania
prieskumného banského diela Nová odvodňovacia štôlňa (NOŠ) v úseku od jamy MAYER II (vrátane
jamy MAYER II) po horné ukončenie NOŠ a jamy Roveň v k.ú. D. – D. E. F. G., okres H. a F. G. na účely
privádzania čerstvých vetrov z povrchu cez NOŠ a plnenia funkcie hlavného vťažného vetracieho diela,
umiestnenia hlavného banského ventilátora v telese NOŠ, inštalácie oceľového potrubia uchyteného

na konzolách v telese NOŠ, ktoré by plnilo funkciu kalovodu na odvádzanie kalu z úpravne až na
miesto uloženia tohto odpadu v dobývacom priestore Banská Štiavnica (ďalej len „DP BŠ“) a odvádzanieopotrebovaných banských vetrov z DP BŠ cez jamu Roveň na povrch. V Opatrení II žalovaný uviedol,
že nemá námietky proti predloženému účelu využitia geologických diel zo strany spoločnosti Slovenská
banská, spol. s r.o., ak budú dodržané podmienky:

- pri využívaní geologického diela nebude obmedzená alebo ohrozená primárna funkcia NOŠ, t.j.
odvádzanie banských vôd do povrchového recipientu, ani funkcia jamy Roveň a jamy MAYER II,
- geologické diela budú zabezpečené proti neoprávnenému vniknutiu cudzích osôb do podzemných
priestorov,
- zabezpečená bude nevyhnutná údržba a starostlivosť o geologické diela,

- geologické diela budú využívané bez negatívnych vplyvov na životné prostredie,
- v prípade vzniku havarijných situácií v geologickom diele bude Slovenská banská, spol. s r.o.
žalovaného bezodkladne informovať.

2. Žalobca v podanej žalobe namietal, že žalovaný vystupuje z pozície správcu majetku štátu
(geologického banského diela NOŠ), ale žalobcovi nie je zrejmé, akým spôsobom, resp. na akom

základe a akého titulu, nadobudol žalobca predmetný majetok do správy. Žalobca preto žiada správny
súd o vyriešenie otázky, či geologické dielo NOŠ je majetok štátu v správe žalovaného ako predbežnej
otázky. Napadnuté opatrenia priamo zasahujú do práv a právom chránených záujmov žalobcu, pretože
(i) na žiadosť o zákonný postup podľa § 33 a 34 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach
(geologický zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 569/2007 Z. z.) dostal žalobca

povolenie užívať časť geologického diela, t.j. nakladať s majetkom štátu zákonne nedefinovaným
spôsobom a (ii) súčasne bolo umožnené inému subjektu (Slovenská banská, spol. s r.o.) užívanie
inej časti tohto geologického diela, t.j. rovnako nakladať s majetkom štátu zákonne nedefinovaným
spôsobom, čo by viedlo k obmedzeniu činností, ktoré žalobca v časti geologického diela zamýšľa.
Žalovaný pri vydávaní napadnutých opatrení pochybil tým, že porušil ust. § 191 ods. 1 písm. c) zákona

č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP), nakoľko
neaplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 569/2007 Z. z. a porušil aj § 191 ods. 1 písm. d) SSP,
keďže nie je zrejmé, na základe akého zákonného podkladu dal do bezplatného užívania, resp. umožnil
bezplatné využívanie majetku štátu. Napadnuté opatrenia sú z tohto dôvodu nepreskúmateľné.

3. Žalobca poukázal na ust. § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 278/1993 Zb. z. o správe majetku štátu
v znení neskorších predpisov a ust. § 33 ods. 1 zákona č. 569/2007 Z. z., výkladom ktorých dospel
k záveru, že nakladať s geologickým dielom v správe štátneho orgánu možno len v súlade a spôsobom
upraveným v ust. § 33 a nasl. zákona č. 569/2007 Z. z. V predmetnej právnej úprave nie je na
žiadnom mieste definovaná možnosť dať geologické dielo do bezplatného užívania, resp. umožniť jeho

bezplatné užívanie na základe opatrenia, v ktorom štátny orgán vyjadrí, že nemá námietky k účelu
využitia pri dodržaní stanovených podmienok. Žalobca má za to, že uvedeným nezákonným postupom
žalovaného došlo k nehospodárnemu nakladaniu s majetkom štátu. Žalovaný vydaním napadnutých
opatrení postupoval v rozpore so zákonom č. 569/2007 Z. z., keď povolil bezplatné užívanie NOŠ
a súvisiaceho geologického diela žalobcovi a spoločnosti Slovenská banská, spol. s r.o., keďže takýto

postup nemá oporu v zákone. Žalovaný podľa jeho názoru porušil aj ust. § 191 ods. 1 písm. e) a g) SSP,
pretože si nevyžiadal pri vydaní napadnutých opatrení vyjadrenia iných dotknutých subjektov. Žalovaný
v rozpore s ust. § 3 ods. 2 a 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) neumožnil žalobcovi vyjadriť sa predtým,
ako umožnil spoločnosti Slovenská banská, spol. s r.o., využívanie časti geologického diela, o ktorého

prevod správy inej časti žalobca požiadal, a takéto užívanie iným subjektom bude mať vplyv na výkon
činností, ktoré žalobca zamýšľa.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 31.08.2021, v ktorom trval na tom, že nijako nezasiahol
do žiadnych práv a právom chránených záujmov žalobcu, nakoľko napadnutými opatreniami iba oznámil

žiadateľom, že nemá námietky proti využívaniu geologických diel, pričom má za to, že keďže ide
o odlišný účel použitia geologického diela, nebudú tým dotknuté vzájomné vzťahy, a teda ani práva
žalobcu a spoločnosti Slovenská banská, spol. s r.o. Žalobca plánuje využívať geologické dielo na odvod
banských vôd a spoločnosť Slovenská banská, spol. s r.o., na privádzanie vetrov z povrchu, umiestnenie
hlavného ventilátora v tele NOŠ a oceľové potrubie na odvádzanie kalových vôd z úpravne, pričom podľa

vyjadrenia spoločnosti Slovenská banská, spol. s r.o., uvedené použitie nijako neohrozí primárnu funkciu
NOŠ, ktorou je odvádzanie banských vôd do recipientu. Žalovaný má za to, že z uvedených dôvodov
nemôže dôjsť k zásahu do práv žiadneho z týchto subjektov.5. V súvislosti s titulom nadobudnutia geologického diela NOŠ žalovaný poukazuje na to, že NOŠ
bola vytvorená v 80-tych rokoch, pričom objednávateľom aj realizátorom tohto geologického diela bol
štát. V zmysle čl. II ods. 1 písm. f) a ods. 3 zákona č. 453/1992 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa

zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných
orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení zákona SNR č. 197/1991 Zb., zákona SNR
č. 298/1991 Zb., zákona SNR č. 494/1991 Zb., zákona SNR č. 294/1992 Zb. a zákona SNR č.
322/1992 Zb. (ďalej aj ako „zákon č. 453/1990 Zb.“), prešla doterajšia pôsobnosť vymedzená zákonmi
a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi zo Slovenského geologického úradu na Ministerstvo

životného prostredia Slovenskej republiky. V zmysle článku II ods. 3 zákona č. 453/1992 Zb. prešli s
prechodom pôsobnosti na ministerstvo aj práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych a iných
vzťahov, pričom podrobnosti prechodu týchto práv a povinností majú byť upravené dohodami o druhu
a rozsahu preberaného majetku a záväzkov. S poukazom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že
správa geologického diela NOŠ prešla na ministerstvo ex lege. Naviac, sám žalobca žiadosťou zo dňa
06.02.2020 požiadal žalovaného o prevod správy NOŠ v požadovanom úseku a metráži, pričom svoju

žiadosť adresoval konkrétnemu príslušnému organizačnému útvaru žalovaného (pozn. sekcii geológie
a prírodných zdrojov). Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemal pochybnosti o tom, ktorý subjekt je
správcom NOŠ.

6.Žalovanýďalejuviedol,žeustanoveniazákonač.569/2007Z.z.,naktorépoukazuježalobca,upravujú

iba prevod správy alebo vlastníctva geologického diela alebo geologického objektu. Napadnutými
opatreniami žalovaný neprevádza správu ani vlastnícke právo ku geologickému dielu na iný subjekt, ale
len vyjadruje svoj súhlas (nemal námietky) s využívaním NOŠ určitým spôsobom. Žalovaný dal obom
subjektom k využitiu geologické dielo NOŠ za rovnakých podmienok a bezodplatne, nakoľko takéto
využitie NOŠ prispeje k čo najefektívnejšiemu a najšetrnejšiemu využitiu prírodných zdrojov (nie je nutné

budovať iné geologické dielo). V tomto prejednávanom prípade žalovaný nerozhodoval o právach a
povinnostiach žalobcu, ale o tom, na aké účely bude využitý majetok štátu, a preto nejde o správne
konanie, výsledkom ktorého by bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy ako individuálny správny akt,
ktorým sa autoritatívne zakladajú, menia alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických
osôb. Žalovaný teda nebol povinný postupovať v súlade s ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku. V

tomto prejednávanom prípade neexistuje právny nárok na prevod správy geologického diela žalobcovi
a ani v prípade zrušenia napadnutých opatrení správnym súdom, by žalobca nedosiahol zlepšenie
svojho postavenia. Žalobcom podaná žaloba smeruje proti opatreniam orgánu verejnej správy, ktoré
nezasahujú do práv a právom chránených záujmov žalobcu, a preto je neprípustná. Z toho dôvodu
žalovaný navrhol, aby ju správny súd odmietol. V prípade, ak by súd vyhodnotil, že práva žalobcu

môžu byť napadnutými opatreniami dotknuté, poukázal na to, že ďalším účastníkom konania by v takom
prípade mala byť spoločnosť Slovenská banská, spol. s r.o., ktorej sa týka opatrenie II.

7. Žalobca sa v reakcii na vyjadrenie žalovaného nestotožnil s interpretáciou, že v prípade napadnutých
opatrení sa nejedná o opatrenia, ktorými žalovaný zasiahol do práv a právom chránených záujmov.

Napadnutými opatreniami žalovaný jednoznačne zasiahol do práv, právom chránených záujmov a
povinností žalobcu, keď síce nesúhlasil s prevodom správy NOŠ, ale súhlasil s bezplatným využitím
NOŠ žalobcom na určitý účel, pričom zároveň súhlasil s využitím NOŠ iným subjektom, na účely, ktoré
kolidujú s účelom, na ktorý žiada využívať NOŠ žalobca, ktorý bude pri vykonávaní plánovaných činností
v NOŠ obmedzovaný činnosťami vykonávanými v NOŠ spoločnosťou Slovenská banská, spol. s r.o.,

prípadne mu bude ich vykonávanie úplne znemožnené. Odmieta tvrdenie, že nakoľko ide o odlišný účel
použitia NOŠ, nebudú tým dotknuté vzájomné vzťahy. Predmetné tvrdenie nie je podložené žiadnym
dôkazomajavísa,žejezaloženévýlučnenatvrdeníspoločnostiSlovenskábanská,spol.sr.o.Žalobcovi
neboli doručené prílohy k vyjadreniu, čím bola obmedzená jeho možnosť adekvátne reagovať napríklad
aj vo vzťahu k podrobnostiam účelu, na ktorý spoločnosť Slovenská banská spol. s r.o. plánuje NOŠ

využívať. Napadnuté opatrenia nie je možné považovať za žiadny z taxatívne uvedených prípadov v §
7 ods. 1 písm. a) až h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len SSP), keďže nenapĺňa ich základné atribúty. Žalobca trvá na tom, že napadnuté opatrenia je
potrebné považovať za opatrenia v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Proti napadnutým opatreniam nemá
žalobca možnosť podať opravný prostriedok a neidentifikoval žiadne iné právne prostriedky, ktoré by mu

zákon poskytoval na to, aby zamedzil a odstránil zásah do jeho subjektívnych práv, okrem všeobecnej
správnej žaloby podľa § 177 a nasl. SSP. K zásahu do subjektívnych práv žalobcu dochádza priamo v
príčinnej súvislosti s vydanými napadnutými opatreniami.8. Žalobca nespochybňuje skutočnosť, že žalovaný je právnym nástupcom Slovenského geologického
úradu,alenamieta,žebyNOŠmalapôvodnepatriť(byťmajetkomvspráve)Slovenskémugeologickému
úradu, resp. jeho právnemu predchodcovi. Slovenský geologický úrad je právnym nástupcom podniku

Geologický prieskum, š.p., ale podľa informácií obsiahnutých v Záverečnej správe úlohy NOŠ -
Banská Štiavnica1 bola táto organizácia v pozícii dodávateľa technických prác - razenia NOŠ, ktorého
investorom bol žalobca. Vychádzajúc z informácií zo Záverečnej správy úlohy NOŠ - Banská Štiavnica,
nevidí žalobca dôvod, na základe ktorého by NOŠ malo patriť žalovanému (byť majetkom v správe),
ako právnemu nástupcovi Slovenského geologického úradu. Žalobca v čase podania uvedenej žiadosti

ešte nedisponoval potrebnými podkladmi preukazujúcimi pravdivosť týchto informácií. Žalovaný sa
nevyjadruje k podstate argumentu, že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu
konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žalovaný
v opatrení I ani opatrení II neuviedol, na základe akého ustanovenia ktorého konkrétneho zákona
postupoval, teda jeho konanie postráda zákonný podklad. Uvedeným nezákonným postupom došlo
zároveň k nehospodárnemu nakladaniu s majetkom štátu. Ak by sme pripustili výklad, ktorý predkladá

žalovaný, tak potom ide podľa žalobcu o návod, ako obchádzať platné právne predpisy a dávať majetok
štátu do bezodplatného užívania komukoľvek, kto o to požiada, a to neformálnym a nepreskúmateľným
listom/oznámením, v ktorom sa uvedie, že dotknutý štátny orgán, ktorý má majetok v správe, nemá voči
jeho využívaniu námietky. Žalovaný vystupoval ako orgán verejnej správy v administratívnom konaní.
Dôvodom, pre ktorý žalobca podal správnu žalobu proti opatreniu I a opatreniu II vydaným žalovaným

nie je dosiahnutie prevodu správy NOŠ, ale odstránenie a náprava nezákonného stavu/zásahu do
subjektívnych práv žalobcu. Je zrejmé, že žalovaný návrhom na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka
do konania pripúšťa možnosť, že práva žalobcu mohli byť napadnutými opatreniami skutočne dotknuté a
pre tento prípad žiada súd, aby pripustil vstup ďalšieho účastníka - spoločnosti Slovenská banská, spol.
s r.o., do konania. Spoločnosť Slovenskú banskú, spol. s r.o., žalovaný už vo vyjadrení označuje ako

„ďalšieho účastníka konania“, a to napriek tomu, že správny súd sa s touto otázkou ešte nevysporiadal.

9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

12.Podľa§3ods.1SSPnaúčelytohtozákonasarozumieopatrenímorgánuverejnejsprávysprávnyakt
vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

13. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

14. Pred preskúmaním veci samej je správny súd vždy povinný najskôr skúmať splnenie procesných
podmienok konania vyplývajúcich z ustanovení SSP. Uvedený názor podporuje aj rozhodovacia prax
kasačného súdu, ktorý napríklad v rozhodnutí sp. zn.: 7Svk/20/2025 zo dňa Bratislave 17. decembra

2025 uviedol: „Kasačný súd konštatuje, že nespôsobilosť predmetu prieskumu spôsobuje nedostatok
právomoci správneho súdu ako podmienky konania. Na splnenie tejto podmienky prihliada správny súd
z úradnej povinnosti aj bez námietky a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Správny súd tak mal v prvom
rade skúmať, či preskúmavané rozhodnutie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Pokiaľ na
právnu sféru žalobcu nemôže mať žiaden vplyv, potom ide o rozhodnutie vyňaté zo súdneho prieskumu

podľa § 7 písm. e) SSP a žaloba na jeho prieskum je neprípustná podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.“

15. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnouenumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia
orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických

osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§
7SSP).Niejepritomrozhodujúce,akojenapadnutérozhodnutiealeboopatrenieformálneoznačené.Pri
posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je
správnysúdpovinnýposúdiť,čisažalobounapadnutérozhodnutiealeboopatrenienedotýkazákladných
práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná

medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie
súdneho preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy nemožno uplatniť.

16. Ustanovenie § 3 ods. 1 SSP definuje pojem opatrenie, pod ktorým rozumie v zásade akýkoľvek akt
vydaný v rámci administratívneho konania pod podmienkou, že ním sú alebo môžu byť priamo dotknuté
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby. V danom prípade sa

žalobca domáha preskúmania listu, v ktorom mu žalovaný oznámil, že nemá v úmysle previesť správu
majetku, o ktorú žalobca žiadal, ale zároveň nemá námietky voči tomu, aby žalobca vykonával činnosti,
ktoré vo vymedzenom úseku na majetku štátu v správe žalovaného zamýšľal. Žalobca v podanej žalobe
a následne aj vo vyjadrení trval na tom, že nenamieta skutočnosť, že žalobca odmietol prevod správy
požadovaného majetku. Namieta výlučne skutočnosť, že žalobca povolil využitie geologického diela

na výkon činností, ktoré žalobca chcel vykonávať v ním vymedzenom úseku NOŠ. Inými slovami,
žalobca vidí porušenie svojich práv v tom, že mu bolo umožnené na majetku v správe štátu vykonávať
činnosti, ktoré sám vykonávať chcel. Žalobca v podanej žalobe ani v nasledujúcom vyjadrení zároveň
nešpecifikoval žiadne konkrétne právo, ktoré malo byť dotknuté vydaním opatrenia I. Z tohto dôvodu
správny súd dospel k záveru, že opatrenie I nemôže byť spôsobilým predmetom prieskumu v správnom

súdnictve, keďže priamo nezasahuje do práv a právom chránených záujmov žalobcu.

17. V súvislosti s opatrením II žalobca namietal porušenie procesných práv, konkrétne nemožnosť sa
vyjadriť pred vydaním opatrenia II a znemožnenie vykonávať činnosti, ktoré vo vymedzenej časti NOŠ
zamýšľal. Správny súd pri posúdení možného dotyku na právach žalobcu vychádzal predovšetkým

z toho, že neexistuje právny nárok žalobcu na vykonávanie ním zamýšľaných činností vo vymedzenom
úseku NOŠ a žalobca ani takýto právny nárok netvrdil. Podľa názoru správneho súdu potom nemôže
výkonom činností iného subjektu dôjsť k obmedzeniu práv žalobcu, keďže tieto mu zo žiadneho
ustanovenia, či už zákona č. 569/2007 Z. z., prípadne iných predpisov nevyplývajú. Žalovaný z tohto
dôvodu tiež nemal dôvod považovať žalobcu za účastníka konania o žiadosti o povolenie na výkon

činností v inej časti NOŠ spoločnosti Slovenská banská, spol. s r.o. Žalobca konštatoval, že povolenie
spoločnosti Slovenská banská, spol. s r.o., vykonávať činnosti v inej časti NOŠ bude mať vplyv na výkon
činností, ktoré zamýšľa, prípadne mu bude ich výkon úplne znemožnený. Toto svoje konštatovanie však
nijako nekonkretizoval, a to ani v kontexte vyjadrenia žalovaného, ktorý poukazoval na rôzny charakter
činností, ktoré mali v pláne vykonávať žalobca a spoločnosť Slovenská banská, spol. s r.o., na rôznych

úsekoch NOŠ. Zo strany správneho súdu toto tvrdenie žalobcu preto nie je možné preskúmať. Správny
súd ani v súvislosti s vydaním opatrenia II nezistil priamy zásah do žalobcových práv alebo právom
chránených záujmov a z tohto dôvodu dospel k záveru, že ani v tomto prípade nejde o opatrenie v zmysle
ust. § 3 ods. 1 písm. c) SSP.

18. Argumentácia žalobcu o nehospodárnom nakladaní s majetkom štátu, ku ktorému malo dôjsť
v dôsledku napadnutých opatrení, je v tejto súvislosti bez právneho významu, pretože správny súd
neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť opatrenia (§ 27 ods. 3 SSP). Okrem toho ani
prípadnú nehospodárnosť nakladania s majetkom štátu nemožno považovať za dotyk na žalobcových
subjektívnych právach alebo právom chránených záujmov. Záverom správny súd dodáva, že žalobcove

postaveniebysazrušenímnapadnutýchopatrenínijakonezlepšilo.Pokiaľjehozámerombolodosiahnuť
to, aby spoločnosť Slovenská banská, spol. s r.o., nemohla vykonávať činnosti uvedené v jej žiadosti
zo dňa 13.05.2020, správny súd poukazuje na to, že zrušením napadnutých opatrení by sa takýto stav
nedosiahol, keďže vo výsledku by ani žalobca nemal súhlas na výkon činností, ktorý mu bol udelený
opatrením I.

19. V súvislosti s pochybnosťami žalobcu o titule nadobudnutia geologického diela NOŠ správny súd
poukazuje na to, že v rámci konania o preskúmavaní zákonnosti napadnutých opatrení by nemohol
vysloviť záver o tom, že titul nadobudnutia svedčí žalobcovi, resp. nesvedčí žalovanému ako právnemunástupcovi Slovenského geologického úradu. Takýto spor o právo by podľa názoru správneho súdu
nebolo možné riešiť v rámci správneho súdnictva, ale v rámci všeobecného súdnictva s ohľadom na
jeho súkromnoprávny charakter. Správny súd v správnom súdnom konaní až na stanovené výnimky

(§ 221 ods.1, § 252 ods. 2, § 313, 325, § 337 ods. 2 a § 375 ods. 1 a 4 SSP) nemôže rozhodnúť
o určovacej žalobe ([BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, FILOVÁ, Anita. § 2 [(Právo na súdnu ochranu)].
In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok.
1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 24.)].

20. Pokiaľ žalobca namietal, že mu neboli doručené prílohy k vyjadreniu žalovaného, správny súd
konštatuje, že žalovaný k vyjadreniu nepripojil žiadne samostatné prílohy. Dokumenty uvedené vo
vyjadrení k žalobe sú vymenovaním obsahu administratívneho spisu a správny súd nemá povinnosť
zasielať žalobcovi ako účastníkovi súdneho konania celý administratívny spis žalovaného.

21. Na základe uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žalobcom napadnuté opatrenia

nie sú opatreniami podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, a preto sú z predmetu prieskumu v rámci správneho
súdnictva vylúčené. Správny súd teda odmietol správnu žalobu z dôvodu neprípustnosti podľa § 98 ods.
1 písm. g) SSP, pretože smeruje proti opatreniam, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych
právach žalobcu.

22. Správny súd žalovanému trovy konania nepriznal napriek tomu, že žalobca procesne zavinil
odmietnutie žaloby, keďže ju podal voči opatreniam nespadajúcim do predmetu prieskumu v správnom
súdnictve. Správny súd však nezistil žiadne okolnosti, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu
spravodlivo požadovať, aby nahrádzal trovy konania orgánu verejnej správy (§ 168 SSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
odo dňa doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu na Správny súd v Bratislave.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom

rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
SSP, je žalovaným Centrum právnej pomoci.