Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 5, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/136/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118224581
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7118224581.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Jany

Dudíkovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobkyne A. B., bytom v C., D. E. XXX/XX, zastúpená JUDr.
Antonom Hencovským, advokátom, so sídlom v Košiciach, Františkánska č. 3, proti žalovaným: 1. F. G.,
bytom v C., H. E. X, zastúpenej JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska
č. 2A, 2. Wüstenrot poisťovni, a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 17, zastúpenej SEDLAČKO
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefánikova č. 8, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobkyne a žalovanej v rade druhom proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 17.5.2024 č.k.
35C/34/2018-343 v znení opravného uznesenia zo dňa 9.10.2024 č.k. 35C/34/2018-458 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanej v rade druhom tak, že žalobkyňa
je povinná nahradiť žalovanej v rade druhom trovy prvoinštančného konania v celom rozsahu.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a zároveň žalovanej v 1. rade priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % a žalovanej v rade druhom priznal nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 25 %.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobkyne titulom nemajetkovej
ujmy.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovaná v rade prvom dňa 29.12.2015
v čase o 17.49 v Košiciach na ulici Popradskej motorovým vozidlom Škoda Fabia narazila prednou

časťou do chodkyne Ľubice Švedovej prechádzajúcej cez vozovku z ľavej strany k pravej v smere
jazdy vozidla. Pri tejto nehode chodkyňa I. J. utrpela ťažké poškodenie zdravia rozsiahlymi trvalými
následkami, následkom ktorých zomrela. Motorové vozidlo v čase dopravnej nehody bolo poistené
u žalovanej v rade druhom.

4. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 10.11.2021 č.k.
4T/55/2011-372 oslobodil žalovanú v rade prvom spod obžaloby pre skutok kvalifikovaná ako prečin

ublíženia na zdraví vzhľadom na to, že skutok nie je trestným činom. Odvolanie Okresného prokurátora
voči rozsudku bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach dňa 31.8.2022 sp. zn. 4To/2/2022-401
zamietnuté.5. Súd vykonal dokazovanie jednak výsluchom strán sporu, uvedenými rozsudkami súdu prvej inštancie
a odvolacieho súdu, znaleckými posudkami č. 6/2016 a znaleckým posudkom č. 200/2018 v znení jeho
dodatku a dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne v celom rozsahu.

6. Podľa názoru súdu medzi stranami bolo sporné, či boli splnené zákonné predpoklady vzniku
zodpovednosti za nemajetkovú ujmu, ku ktorej malo dôjsť pri dopravnej nehode a ktorú žalobkyňa
požadovala vo výške 30.000,- eur.

7. Súd konštatoval, že k dopravnej nehode došlo kolíziou motorového vozidla a chodcov t.j. matky
žalobkyne a jej maloletého syna, ktorí náhle vstúpili na vozovku, t.j. ide o okolnosti, ktoré nemajú pôvod
v prevádzke dopravného prostriedku. Vstup chodcov na vozovku predstavuje podľa názoru súdu tzv.
vonkajšiu okolnosť, ktorá spočívala v správaní chodcov, ktorí vytvorili náhlu prekážku v jazdnej dráhe,
ktorej sa žalobkyňa ani pri vynaložení úsilia nemohla vyhnúť. Vychádzajúc zo znaleckého posudku č.
6/2016 mal preukázané, že v danom prípade žalobkyňa ako vodička reagovala na vzniknutú situáciu

včas, teda v čase vstupu chodca H. J. do pravého jazdného pruhu v smere jazdy vozidla mimo
vyznačeného prechodu pre chodcov. Chodci vstupovali do vozovky mimo vyznačeného priechodu pre
chodcov v časovom okamihu tesne po prejazde vozidla typu SUV, ktoré sa pohybovalo oproti vozidlu
Škoda Fabia. Chodkyňa I. J. tesne pred zrážkou s vozidlom svoj pohyb prerušila a pokúsila sa o spätný
pohyb, kde následne došlo k zrážke. Poukázal na záver znaleckého posudku ,v ktorom znalec dospel

k záveru, že chodci nevstúpili do vozovky bez nebezpečenstva ako vo vzťahu k rýchlosti jazdy vozidla
(cca 63 km/h) , tak vo vzťahu rýchlosti jazdy najvyššej dovolenej (50 km/h), teda spôsob pohybu chodcov
vo vozovke bol tým prvkom nehodového deja, ktorý vytvoril kolíznu situáciu. Súd mal preukázané, že ak
bysaajvodičkapohybovalarýchlosťounajvyššoudovolenou,pohybchodcovpovozovkenebolsprávny,
t.j. bez nebezpečenstva a došlo by kolízii.

8. Zo záverov znaleckého posudku č. 200/2018 a jeho dodatku bolo preukázané, že rýchlosť vozidla
v trestnom konaní tak aj v civilnom konaní ostala spornou. Podľa záveru znaleckého posudku počas
časového úseku cca 3 sekundy vodička nemohla priamym pozorovaním rozpoznať skutočnosť, že
do vozovky vstúpil chodec a následne chodkyňa. Protiidúce vozidlo zhoršovalo dohľadové pomery

aj pre chodca takým spôsobom, že počas časového úseku cca 1s nemohol priamym pozorovaním
vyhodnotiť, kde sa nachádza vozidlo Škoda a to v dôsledku oblasti zakrytého výhľadu. Zo záverov
dodatku k znaleckému posudku tiež mal súd za preukázané, že samotný vyhýbací manéver nie je
možné označiť ako nesprávny, vodička sa vyhýbaním snažila dopravnú nehodu odvrátiť, pričom v čase
začiatku jej reakcie nemohla vedieť aký bude následný pohyb chodcov. Vyhýbacím manévrom sa

snažila časovo oddialiť zrážku, nakoľko zabrániť zastavením už nebolo možné. Z uvedeného súdu
vyvodil, že poškodená chodkyňa výlučne svojím konaním zavinila dopravnú nehodu (§ 441 Občianskeho
zákonníka), preto podľa jeho názoru sú splnené liberačné dôvody pre žalovanú v rade prvom ako
prevádzateľadopravnéhoprostriedkuvzmysle§428Občianskehozákonníka apretoniejezodpovedná
za spôsobenú dopravnú nehodu.

9. Súd preto dospel k záveru, že pri skúmaní predpokladov vzniku nemajetkovej ujmy nie je splnený
prvý z predpokladov a to existencia neoprávneného zásahu. Nakoľko súd dospel k záveru o výlučnom
zavinení dopravnej nehody zo strany poškodenej, v takom rozsahu zároveň chýba existenčná príčina
súvislosti medzi vznikom škody a konaní škodcu alebo škodovou udalosťou. Žalobkyni podľa názoru

súdu tak nevznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatňovala zásahom do jej osobnosti
tým, že pri dopravnej nehode utrpela jej matka vážne zranenia, na následky ktorých neskôr zomrela.

10. Súd teda uzavrel, že v konaní nie je daná zodpovednosť žalovanej v rade prvom za nemajektovú
ujmu, nie sú splnené predpoklady zodpovednosti za nemajetkovú ujmu ani u žalovanej v rade druhom.

11. Výrok o trovách konania vo vzťahu k žalovanej v rade druhom odôvodnil súd s poukazom a ust. § 257
C.s.p. majúc za to, že v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre čiastočné nepriznanie
náhrady trov konania žalovanej v rade druhom. Súd prihliadol na skutočnosť, že osobné a majetkové
pomery žalobkyne v porovnaní s pomermi žalovanej ako právnickej osoby dosahujúcej zisky v podstate

nepretržite by došlo k ďalšiemu nepriaznivému zásahu do majetkovej sféry žalobkyne. Žalovanej preto
súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 25 %, ktorú percentuálne rozlíšil medzi žalovanými, nakoľko
žalovaná v 1. rade je fyzická osoba a žalovaná v 2. rade je právnická osoba a ich majetkové pomerysa nedajú porovnať, nakoľko žalovaná v 2. rade je podnikateľom. Z uvedeného dôvodu uložil žalobkyni
povinnosť nahradiť žalovanej v rade prvom trovy konania v rozsahu 50 %.

12. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku podala včas odvolanie žalobkyňa a vo vzťahu
k výrokom o trovách konania aj žalovaná v rade druhom.

13. Žalobkyňa v odvolaní navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok v zamietavom výroku a zaviazal
žalované zaplatiť jej sumu 30.000,- eur a priznal jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. V odvolaní uviedla, že má skutkovo za preukázané, že žalovaná pri dopravnej nehode svojím
konaním a teda usmrtením jej blízkej osoby zasiahla do jej osobnostných práv. nemajetková ujma
je v tomto prípade ujma, ktorá jej bola spôsobená náhlou stratou najbližšej osoby, ktorej následky si
ponesie do konca života. Neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti je zásah do osobnostných
práv fyzickej osoby, ktorý vyvolal, resp. bol objektívne spôsobilý vyvolať ujmu. Podľa jej názoru

z hľadiska zodpovednosti nie je významné, či tento neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene,
nezavinene, vedome, alebo nevedome, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť za neoprávnený zásah
do osobnostných práv. existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vzniknutou ujmou
považuje za nespochybniteľnú.

15. Podľa jej názoru súd nesprávne interpretoval neoprávnenosť zásahu do jej práv a to napriek tomu,
že nebola účastníkom dopravnej nehody a preto nemohla byť spoluzodpovedná za vznik nehodového
deja a súčasne v zmysle vykonaného dokazovania nebolo preukázané výlučné zavinenie zomrelej I. J..
Práve naopak na vzniku nehodového deja sa podieľali všetci účastníci predmetnej dopravnej nehody
a preto neboli splnené podmienky pre liberáciu poisťovateľa, teda žalovanej v rade druhom.

16. Súd nesprávne interpretoval inštitúty okolností vylučujúcich protiprávnosť činu, čo malo za následok
nesprávne rozhodnutie resp. nesprávne právne posúdenie veci. Dôkazom je aj oslobodzujúci rozsudok,
ktorý oslobodil žalovanú v rade prvom iba z dôvodu aplikácie zásady in dubio pro reo ato vzhľadom
k viacerým pochybnostiam v zabezpečení stôp. Súd v trestnom konaní v zmysle uvedenej zásady

žiadnym spôsobom nespochybnil neoprávnenosť zásahu do jej osobnostných práv, ale tým iba
deklaroval, že v predmetnom konaní nie je nepochybné, že skutok spáchala obžalovaná tak, ako sa jej
kladie v obžalobe za vinu. Takéto rozhodnutie by nemalo umožniť liberalizáciu poisťovateľa z plnenia
nárokov poškodením týmto inak trestným činom.

17. Zodpovednosť za neoprávnený zásah je založená na objektívnom princípe, to znamená, že
sa popri neoprávnenosti zásahu do osobnosti fyzickej osoby nevyžaduje zavinenie pôvodcu tohto
neoprávneného zásahu. Zánikom subjektívnej zodpovednosti pôvodcu zásahu nezaniká objektívna
zodpovednosťprevádzkovateľaosobnéhomotorovéhovozidla,akoanipasívnalegitimáciapoisťovateľa.
Súd uznal poškodenú plne zodpovednú za vznik nehodového deja, čo je v rozpore ako so závermi

vyšetrovania tak aj so závermi znaleckého dokazovania.

18. Žalobkyňa má za to, že žalovaná v rade druhom je pasívne vecne legitimovaná, nakoľko všetku
škoduzapoistníkamáuhradiťpoisťovateľ.Protiprávnekonaniepôvodcuzásahu,žalovanejvradeprvom
a súhra mimoriadne závažných okolností a tragických následkov, ktoré si z neho nesie, jednoznačne

zakladá právo na náhradu nemajetkovej ujmy priamo od poisťovateľa, ktorý na základe objektívnej
zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla v zmysle zákona o PZP je povinný uhradiť za
poistníka vzniknutú škodu.

19. Ďalej v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované výsluchy svedkov, ktoré by

mohli bližšie objasniť skutkový stav, resp. potvrdiť skutkové okolnosti prípadu. Vzhľadom na objektívnu
zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla nie je jej procesnou povinnosťou hlbšie preukazovať, že na
ňu neoprávnený zásah pôsobil difamačne a akým spôsobom.

20. Za účelové považuje tvrdenie žalovanej v rade druhom ohľadu nedostatku jej pasívnej vecnej

legitimácie v konaní. Žalovaná v rade druhom vyplatila poškodenej I. J. náhradu za bolesť aj náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia a medzi stranami došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody o urovnaní
ku dňu 21.6.2018, v rámci ktorej medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá spoluúčasť na zavinení
poškodenej v rozsahu 60 %. Podľa jej názoru nie je možné liberovať sa z náhrady nemajetkovej ujmypozostalým a zároveň plniť náhradu škody poškodeným. Skutkové okolnosti prípadu zakladajú pasívnu
legitimáciu poisťovateľov u všetkých nárokov.

21. Tým, že spoluvina sa týkala spoluzodpovednosti poškodenej na priebehu nehodového deja, nijakým
spôsobom neovplyvňuje vznik a výšku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých osôb. Ide tu o
zreteľný prípad objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla a to aj kvôli skutočnosti ,
že odškodňovanou osobou je tzv. tretia osoba, ktorá nebola účastníkom predmetnej dopravnej nehody.
Súčasne s odvolaním predkladá dôkazné prostriedky týkajúce sa priznania náhrady škody poškodenej

počas jej života ako aj listu týkajúcej sa úhrady nákladu na pohreb s dohodnuto zrážkou 60 %
z dôvodu spoluúčasti poškodenej. Tieto dôkazné prostriedky podľa jej názoru dokazujú skutočnosť, že
skutkové okolnosti predmetného prípadu nielenže boli ustálené, ale že v priebehu konania o náhradu
škody sa žalobkyňa so žalovanou v rade druhom dohodli na spoluúčasti a z toho dôvodu je celá
obrana žalovanej v tomto konaní o náhradu nemajetkovej ujmy irelevantná a účelová. Taktiež je týmto
irelevantné posudzovanie neoprávnenosti zásahu súdom, keď v tejto veci bol skutkový stav ustálený

a spoluzavinenie pre plnenie náhrady škody medzi stranami dohodnuté.

22. Žalovaná v rade druhom v podanom odvolaní žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku
o trovách konania a priznal jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

23. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a právneho stavu
veci dospel k záveru, že žalovaným nemožno dávať na ťarchu následky dopravnej nehody, preto je
nepochopiteľné, že tieto následky premietol do inej časti rozhodnutia a dal im na ťarchu v podobe
poníženia nároku na náhradu trov konania. Podľa jej názoru rozhodovacia prax judikuje, že ustanovením
§ 257 C.s.p. neslúži na zmierňovanie majetkových rozdielov medzi stranami sporu. Žalobkyňa je riadne

zamestnaná a po právoplatnosti uznesenia o výške trov konania žalobkyni nič nebráni v tom, aby sa
s ňou dohodla o postupnom splácaní trov konania. Žalovanej v tejto súvislosti nie je zrejmý myšlienkový
pochod súdu prvej inštancie vedúci k záveru, že priznaním plnej náhrady trov konania jej ako právnickej
osobe dosahujúcej zisky by došlo k ďalšiemu nepriaznivého zásahu do majetkovej sféry žalobkyne.
Uvedená konštatácia súdu naznačuje akoby už skôr zasiahla do majetkovej sféry žalobkyne. Takéto

neopodstatnené tvrdenie je v rozpore s objektívnou realitou. To, že žalobkyňou uplatnený nárok
nebol dôvodný neznamená, že by tým došlo k zásahu do jej majetkovej sféry zo strany žalovanej.
V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, 5Cdo/67/2010
a 3MCdo/46/2012. Podľa jej názoru v danom prípade neexistujú výnimočné okolnosti na aplikáciu ust.
§ 257 C.s.p. a domnieva sa, že má nárok na plnú náhradu trov konania.

24. Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
spôsobom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a odvolanie
žalovanej v rade druhom je dôvodné.

25.Odvolacísúdjevprejednávanejvecitohonázoru,žesúdprvejinštanciezákonnerozhodol,akžalobu
žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy titulom spôsobenej ťažkej ujmy na zdraví jej matke žalovanou
v prvom rade ako nedôvodnú zamietol.

26. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd
postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok v zamietajúcom výroku ako vecne správny potvrdil.

27. K odvolaniu žalobkyne je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza
z názoru, že žalovaná pri dopravnej nehode svojím konaním – usmrtením jej blízkej osoby zasiahla do jej

osobnostných práv a teda nemajetková ujma jej bola spôsobená náhlou stratou najbližšej osoby – matky.

28. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

29. Podľa § 140 ods. 2 C.s.p. zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.30. Z ustanovenia § 132 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že náležitosťou žaloby okrem iného je povinnosť žalobcu
pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti a uviesť žalobný návrh. Pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca má teda povinnosť zrozumiteľne

a určito opísať okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Za rozhodujúce skutočnosti
treba považovať údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má
súd rozhodnúť. Žalobca teda musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe
ktorého uplatňuje svoj nárok a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu,
teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke.

31. Citované ust. § 140 ods. 2 C.s.p. výslovne za zmenu žaloby považuje podstatnú zmenu alebo
doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. V tomto prípade zmenou žaloby žalobca
odôvodňuje svoj nárok podstatnou zmenou rozhodujúcich skutočností významných pre uplatnený nárok.
Nedochádza však k zmene žalobného petitu. Súd rozhoduje o prípustnosti zmeny žaloby na základe
návrhu strany sporu vzhľadom na to, že ide o dispozičný procesný úkon.

32. V prejednávanej veci z obsahu žalobného návrhu je zrejmé, že žalobkyňa v žalobe opísala
rozhodujúce sutočnosti tak, že žalovaná spôsobením ťažkej ujmy na zdraví jej matke pri dopravnej
nehode dňa 29.12.2015 spôsobila jej významný, hlboký a nenapraviteľný zásah do jej práva na
súkromie a rodinný život. Na základe uvedeného skutku žalobkyňa uplatnila svoj nárok na nemajetkovú

ujmu vo vzťahu k žalovaným v sume 30.000,- eur. Žalobkyňa mala utrpieť citovú ujmu spočívajúcu
v nepríjemných pocitoch úzkosti, smútku, zúfalstva, z ťažkej ujmy na zdraví svojej matky. Na opise týchto
rozhodujúcich skutočností žalobkyňa zotrvala v konaní pred súdom prvej inštancie na pojednávaniach
dňa 11.3.2024 a 25.4.2024, aj keď z dôvodov rozhodnutia je zrejmé, že žalobkyňa mala vedomosť
o tom, že jej matka poškodená následkom ťažkých poranení zomrela. Naďalej však uplatňovala nárok

na nemajetkovú ujmu z titulu ťažkej ujmy na zdraví jej matky.

33. Z uvedených skutkových zistení je zrejmé, žalobkyňa požaduje rovnaké plnenie – nemajetkovú
ujmu, avšak na základe iných skutkových okolností než tých, ktoré uviedla v žalobe – spôsobenie
ťažkej ujmy na zdraví jej matke, ak následne v odvolaní uvádza, že nemajetková ujma jej mala vzniknúť

usmrtenímblízkejosoby.Vdôsledkuzmenyskutkovéhostavupočaskonaniapredsúdomprvejinštancie
(úmrtie poškodenej – matky žalobkyne) opiera žalobkyňa svoj nárok na nemajetkovú ujmu o novú
skutočnosť- úmrtie jej matky. Následkom právnej skutočnosti – úmrtia poškodenej došlo k podstatnej
zmene rozhodujúcich skutočností tvrdených žalobkyňou a teda v zmysle § 140 ods. 2 C.s.p. uvedené
treba považovať za zmenu žaloby. Ako bolo vyššie uvedené zmena žaloby je dispozičný procesný úkon,

ktorý patrí výlučne strane sporu a žalobkyňa takýto dispozičný procesný úkon súdu nepodala, dôvodne
preto súd prvej inštancie žalobu vo vzťahu k žalovanej v 1. rade zamietol, aj keď z iných dôvodov.
Žalobkyňa v odvolaní síce navrhla zmenu žaloby, ak uviedla, že nemajetková ujma jej mala vzniknúť
úmrtím blízkej osoby, takémuto procesnému návrhu nebolo možné vyhovieť, nakoľko žalobu nemožno
v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

34. Za nedôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalobkyne aj v časti vo vzťahu k žalovanej v rade
druhom. Aj keď sa odvolací súd stotožňuje s námietkou žalobkyne v tom, že žalovaná ako poisťovateľ je
vecne pasívne legitimovaným subjektom v konaní, avšak iba za predpokaldu naplnenia zodpovednosti
žalovanej v rade prvom za prípadný vznik škody. Súd žalobu vo vzťahu k žalovanej v rade druhom

zamietol nie z dôvodu naplnenia jej liberácie, ale z liberačného dôvodu na strane žalovanej v rade prvom.
Poisťovateľ uhrádza škodu iba v rozsahu v akom možno zodpovednosť za jej vznik pripísať poistenému
v zmysle § 4 ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z. Ak teda škodu zavinila výlučne poškodená, nie je daná
zodpovednosť žalovanej poisteného a to vrátane nemajetkovej ujmy a teda žalovanej ako poisťovateľovi
nevzniká povinnosť plniť. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nemôže založiť prípadná dohoda strán

sporu o spoluúčasti v rozsahu 60 %, nakoľko uvedená dohoda sa týkala jednak náhrady za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia a navyše procesných úkonov nenavrhla pripustiť zmenu žaloby.

35. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobkyňou uvádzané odvolacie dôvody
spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, preto odvolací súd

napadnutý rozsudok aj vo vzťahu k žalovanej v rade druhom ako vecne správny potvrdil.

36. Za dôvodné však považuje odvolací súd odvolanie žalovanej v rade druhom vo výroku o trovách
konania.37. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

39. V prejednávanej veci je nesporné, že žalovaná mala úspech v konaní v celom rozsahu, preto jej
prináleží aj náhrada trov konania. Iba výnimočne súd neprizná náhradu trov konania úspešnej strane

sporu za predpokladu, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

40. V prejednávanej veci, ako bolo uvedené súd prvej inštancie priznal žalovanej nárok na náhradu
trov konania iba v rozsahu 50 % majúc za to, že vo veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa
pre nepriznanie náhrady trov konania v rozsahu 100 %. Súd za dôvody osobitného zreteľa vo vzťahu k
žalovanej v rade druhom prihliadajúc na osobné a majetkové pomery žalobkyne v porovnaní s pomermi

žalovanej v rade druhom dosahujúce zisky, teda by došlo k ďalšiemu neprimeranému zásahu do
majetkovej sféry žalobkyne. Žalovaná v rade druhom je právnickou osobou, je podnikateľom a žalovaná
neuviedla dôvody, pre ktoré by súd nemal prihliadnuť na aplikáciu ust. § 257 C.s.p.

41. Dôvody uvádzané súdom prvej inštancie pre nepriznanie náhrady trov konania v rozsahu 100 %

žalovanej v rade druhom nemožno považovať za správne, ak súd porovnával osobné a majetkové
pomery žalobkyne s pomermi žalovanej v rade druhom, nakoľko ust. § 257 C.s.p. neslúžia zmierňovaniu
majetkových rozdielov medzi stranami sporu a teda ani fakt, že strana nie je solventná alebo že
zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila je lepšia ako jej protistrany. Uvedené
ustanovenie slúži iba na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany

sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok (NS SR 2Cdo/102/2017).

42. V danom prípade neexistujú výnimočné okolnosti na aplikáciu ust. § 257 C.s.p., preto odvolací
súd postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu

k žalovanej v rade druhom a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

43. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej

pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).