Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, March 27, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-47Sa/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2023200096
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:2023200096.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, A., právne zastúpený: JUDr. Tomáš Klieštenec, advokát,
so sídlom Ul. M. Waltariho 7, Piešťany, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul.
29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. 7175-2/2023-BA zo dňa 06.03.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne
č. 7175-2/2023-BA zo dňa 06.03.2023 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa – pobočka Trnava (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č.
700-044001052161138-GC04/22 zo dňa 29.11.2022 predpísala žalobcovi poistné na nemocenské
poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie a poistné do
rezervného fondu solidarity (ďalej aj len ako „poistné“) za obdobie februára 1999 až december 2000
a júl 2003 až december 2003 v sume 1121,72 Eur.
2. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie,

o ktorom žalovaná rozhodla rozhodnutím č. 7175-2/2023-BA zo dňa 06.03.2023 ( ďalej len napadnuté
rozhodnutie), tak že odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnutého rozhodnutie
prvostupňového orgánu.
3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná poukázala na rozhodnutia žalovanej z 22.06.2022
a 20.06.2022, ktorými rozhodla že žalobcovi ako samostatne zárobkov činnej osobe (ďalej aj len ako
„SZČO“) vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové zabezpečenie dňa 8.2.1999
a dňa 1.7.2003. Žalobca nepodal registračný list – prihlášku SZČO s dátumom vzniku poistenia 8.2.1999

a ani 1.7.2003. Žalovaná námietku premlčania vznesenú žalobcom v podanom odvolaní vyhodnotila
s poukazom na ust. § 24 ods. 3 zákona č č. 274/1994 s tým že nesplnenie oznamovacej povinnosti
ma za následok že právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa
nepremlčuje. Žalobca bol ako SZČO v registri poistencov a sporiteľov vedený žalovanou registrovaný od
8.2.1999 do 31.12.2000 a od 1.7.2003 do 30.06.2005. žalobcom vznesenú námietku premlčania nebolo
preto možné uznať.
II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu.

4. Správnou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), d) a f) zrušil
napadnuté rozhodnutie, a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
5. Podstatou žaloby žalobcu bola skutočnosť že aj napriek skutočnosti že žalobca v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu vzniesol námietku premlčania , a teda k predpisu poistného došlo pouplynutí premlčacej doby . Na premlčané poistné žalovaná nemá nárok, nakoľko uplynula zákonná
lehota na jeho predpísanie.
6. Nesúhlasí s tvrdením žalovanej že si nesplnil oznamovaciu povinnosť a že prihlášku registračný

list fyzickej osoby s dátumom vzniku poistenia 08.02.1999 a s dátumom vzniku poistenia 01.07.2003
nepodal, keďže žalovaná v napadnutom rozhodnutí tvrdí že žalobca ako SZČO bol v registri poistencov
a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ktorý vedie žalovaná registrovaný od 08.02.1999
do 31.12.2000 a od 01.07.2003 do 30.06.2005. Uvedeným konštatovaním má za preukázané, že bol
registrovaný, nie je teda osobou ktorá si nesplnila oznamovaciu povinnosť a preto nie je možná aplikácia

§ 24 ods. 3 zákona č. 274/1994 Z.z.
7. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal námietkou premlčania dostatočne, túto dostatočne
nevyhodnotil a dostatočne sa s ňou nevysporiadal. Žalobca si svoje povinnosti splnil riadne, poistné
odvody sa snažil platiť vždy riadne. V predmetnej veci je potrebné aplikovať § 24 ods. 1 zákona č.
274/1994 Z.z. o premlčaní nároku predpísať poistné na nemocenské a dôchodkové zabezpečenia po
uplynutí desiatich rokov odo dňa jeho splatnosti.

8. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe navrhla, aby správny súd žalobu zamietol. Poukázala
na skutočnosť že pobočka žalovanej zaslala žalobcovi dňa 11.11.2019 predvolanie v ktorom ho
vyzvala na doručenie chýbajúcich prihlášok a odhlášok do/z povinného poistenia. Dňa 19.11.2019
žalobca telefonicky kontaktoval pobočku s tým, že odmieta podať prihlášky a odhlášky a platiť poistné,
pretože je premlčané. Dňa 25.08.2020 bol pobočkou telefonicky pozvaný na osobné rokovanie za

účelom došetrenia doby poistenia SZČO. Žalobca odmietol so žalovanou komunikovať. Preto boli
dňa 20.06.2022 a 22.06.2022 vydané rozhodnutia o vzniku poistného dňa 1.7.2003 a 8.2.1999 (obe
potvrdené žalovanou). Boli žalobcovi riadne doručené a nadobudli právoplatnosť, čo znamená že
konečným a záväzným spôsobom upravil právne pomery žalobcu. Samotné konštatovanie žalovanej
že žalobca bol prihlásený v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia

žalovanej nie je dôkazom o splnení oznamovacej povinnosti, keďže žalobca bol do uvedeného registra
zaregistrovaný žalovanou až na základe právoplatných rozhodnutí vo veci vzniku a zániku poistenia
žalobcu.
9. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovanej replikou zo dňa 18.08.2024 a uviedol, že v rozhodnutiach
o vzniku poistného žalovaná neuviedla na základe akých informácii dospela k záveru o vzniku povinnosti

platiť poistné k 08.02.1999 as 01.07.2003 a neodôvodnil tento vznik a zánik poistenia ani toto svoje
tvrdenie nijakým spôsobom nepodložila.
10. Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, že žalobca dosahoval príjem z podnikania potrebný
pre vznik povinného poistenia či jeho príjem z predchádzajúceho kalendárneho roka bol vyšší ako 12
násobok vymeriavacieho základu.

11. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom neuviedla, akým spôsobom predpísala
poistné a stanovila výšku poistného, jeho výpočet, aký použila vymeriavací základ na výpočet
jednotlivých odvodov. Výška predpísaného poistného musí byť ustálená a odôvodená, čo v napadnutom
rozhodnutí absentuje. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, keďže vôbec
a presvedčivo neodôvodňuje svoje rozhodnutie vrátane výšky predpísaného poistného.

12. Tvrdenia žalovanej o telefonickom kontakte dňa 19.11.2019 žalovaná nijako nepreukázala. Taktiež
nepreukázala tvrdenie že predvolanie zo dňa 19.12.2019 bolo žalobcovi zaslané a že mu boli dňa
25.08.2020 telefonicky vysvetlené podrobnosti rokovania, predpísania poistného rozhodnutím, podania
námety premlčania atď. Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala že rozhodnutia o vzniku poistného
boli riadne doručené a nadobudli právoplatnosť. Žalobca namietal, že správny súd musí ako predbežnú

otázku riešiť, či bol žalobca povinne poistený v uvádzanom časovom období, pritom vyhodnocuje
predložené dôkazy a nie je bezpodmienečne viazaný rozhodnutím, ktoré bolo vydané žalovanou. Môže
si túto otázku posúdiť sám.
13. Žalobca taktiež namietal, že konanie žalovanej je v rozpore s dobrými mravmi, keď rieši poistné
s odstupom 25 rokov , pričom povinnosť archivovať si jednotlivé doklady SZČO je 10 rokov, a konaním

žalovanej po tak dlhej dobe sa žalobca dostal do dôkaznej tiesne o prípadnom splnení si ohlasovacích
povinností. Žalovaná mala dostatok času v rámci 10 ročnej doby povinnej archivácie začať sporné
konanie so žalobcom a žalobca považuje za účelové, že žalovaná tak začala uskutočňovať až so
značným časovým odstupom cielene. Konanie v rozpore s dobrými mravmi nepožíva právnu ochranu.
14. Žalovaná v súdom stanovenej lehote vyjadrenie k replike žalobcu nezaslala.

III. Konanie na správnom súde
15. Správny súd v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj
Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná
právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave ( a ďalej vedená pod sp.zn. TT-47Sa/9/2023)

a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 13Sa a následne v dôsledku
personálnych zmien obsadenia súdu sudcami bola náhodným výberom pridelená do samosudcovského
oddelenia 18Sa a neskôr dňa 26.11.2024 na základe dodatku č. 7 k rozvrhu práce Správneho súdu na
rok 2024 do oddelenia 20Sa.
16. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení

neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie
rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“
17. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické
potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby
a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“
18. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie

v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“
19. Podľa § 202 ods. 2 SSP „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.“
20. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo

doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“
21. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.“
22. Podľa ustanovenia § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa
tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

23.Správnysúdpreskúmalnapadnutérozhodnutiežalovanejapriebehadministratívnehokonania,ktorý
predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135
ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§
134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], po prejednaní veci na pojednávaní dňa 27.03.2026
v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej (ktorí zhodne svoju neúčasť na pojednávaní

ospravedlnili a odročenie pojednávania nežiadali) a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Pri
zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého administratívneho spisu

IV. Aplikovaná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom

24. Podľa ustanovenia § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 z.z. , ak povinnosť platiť poistné na nemocenské
poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa
za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie
v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť

nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

25. Podľa ustanovenia § 4a ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej
len „zákon č. 100/1988 Zb.“) v znení zákona č. 194/1994 Z. z., účinného od 1. septembra 1994 do 31.

decembra 2003, za samostatne zárobkovo činné osoby sa na účely sociálneho zabezpečenia považujú
osoby, ktoré majú oprávnenie prevádzkovať živnosť.

26. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31. decembra
2000nadôchodkovomzabezpečenísúzúčastnenísamostatnezárobkovočinnéosobyaspolupracujúce

osoby.

27. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z. z.
(znenie účinné od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003) na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnené
samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

podľa osobitného predpisu bol vyšší ako 100 000 Sk.

28. Podľa ustanovenia § 6a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z. z. (znenie
účinné od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003) samostatne zárobkovo činné osoby uvedené v § 6ods. 1 písm. c) účasť na dôchodkovom zabezpečení vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho
po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
osobitného predpisu bol vyšší ako 100 000 Sk, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho

po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
osobitného predpisu nebol vyšší ako 100 000 Sk.

29. Podľa ustanovenia § 6b zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z. z. (znenie účinné od
1. januára 2001) výška príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvedená v § 6 ods.

1 písm. c) a v § 6a ods. 1 sa zvyšuje vždy od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po roku 2001 o
10 % výšky tohto príjmu platnej do 30. júna bežného roka.

30. Podľa ustanovenia § 145a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z. z.
(znenie účinné od 1. januára 1996 do 31. decembra 2000) na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb samostatne zárobkovo

činných osôb sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a predpisy o nemocenskom poistení zamestnancov,
ak sa v tejto časti neustanovuje inak.

31. Podľa ustanovenia § 145a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z. z. (znenie
účinné od 1. januára 2001) na nemocenskom poistení sú zúčastnené samostatne zárobkovo činné

osoby, ktorých príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu
bol vyšší ako 100 000 Sk; na zvýšenie tejto sumy platí § 6b rovnako

32. Podľa ustanovenia § 145a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 308/1995 Z. z., účinnom
od 1. januára 1996 do 31. decembra 2000, samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 4a ods.

1 písm. a) až c), e) a g) účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení vznikla dňom
vzniku oprávnenia na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti a zanikla dňom zániku oprávnenia
na vykonávanie tejto činnosti.

33. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. c) zákona č. 274/1994 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky

o Sociálnej poisťovni (ďalej len „zákon č. 274/1994 Z. z.“) v znení účinnom do 31. decembra 2000,
poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie je povinná platiť samostatne zárobkovo
činná osoba.

34. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. c) zákona č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom od 1. januára

2001 do 31. decembra 2003, poistné na nemocenské poistenie platí samostatne zárobkovo činná osoba
zúčastnená na nemocenskom poistení.

35. Podľa ustanovenia § 14 ods. 2 písm. c) zákona č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom od 1. januára
2001 do 31. decembra 2003, poistné na dôchodkové zabezpečenie platí samostatne zárobkovo činná

osoba zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení.

36. Podľa ustanovenia § 15 ods. 3 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 1997 do 31.
decembra 2000, samostatne zárobkovo činná osoba a spolupracujúca osoba platí poistné vo výške 4,8
% na nemocenské poistenie a 27,5 % na dôchodkové zabezpečenie z vymeriavacieho základu.

37. Podľa ustanovenia § 15 ods. 3 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2001 do 31.
decembra 2003, samostatne zárobkovo činná osoba a spolupracujúca osoba platí poistné vo výške 4,8
% na nemocenské poistenie a 28 % na dôchodkové zabezpečenie z vymeriavacieho základu.

38. Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2000,
vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie
samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb je polovica pomernej časti základu
dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s prevádzkovaním
samostatnej zárobkovej činnosti. Pomernou časťou základu dane sa rozumie časť pripadajúca na jeden

kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Takto
zistený vymeriavací základ sa použije od 1. júla bežného roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho
roka.39. Podľa ustanovenia § 16 ods. 5 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2001
do 31. decembra 2003, vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a
dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb, ak nie je ďalej ustanovené inak, je

polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých v rozhodujúcom období
v súvislosti s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti. Pomernou časťou základu dane sa
rozumie časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti
v rozhodujúcom období. Takto zistený vymeriavací základ sa použije od 1. júla bežného roka do 30. júna
nasledujúceho kalendárneho roka.

40. Podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. účinnom do 31. decembra 2000, poistné
na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny mesiac, ktoré odvádza
samostatne zárobkovo činná osoba za seba a za spolupracujúcu osobu a osoba uvedená v § 14 ods.
3, je splatné do ôsmeho dňa po uplynutí tohto mesiaca.

41. Podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. účinnom od 1. júla 2001 do 31. decembra
2003, poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny mesiac,
ktoréodvádzasamostatnezárobkovočinnáosobazasebaazaspolupracujúcuosobu,osobazárobkovo
činná v cudzine zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení a osoba dobrovoľne pokračujúca v účasti
na dôchodkovom zabezpečení, je splatné do ôsmeho dňa po uplynutí tohto mesiaca. Ak deň splatnosti

prípadne na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v nasledujúci pracovný deň.

42. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. právo predpísať poistné na nemocenské
poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti.

43. Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. Právo vymáhať poistné na nemocenské
poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia alebo platobného výmeru, ktorým sa toto poistné predpísalo.

44. Podľa ustanovenia § 24 ods. 3 zákona č. 274/1994 Z. z. Právo predpísať poistné na nemocenské

poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa nepremlčuje, ak nebola splnená oznamovacia povinnosť
podľa § 18.

45. Podľa ustanovenia § 18 ods. 4 zákona č. 274/1994 Z. z.
samostatne zárobkovo činná osoba zúčastnená na nemocenskom poistení a na dôchodkovom

zabezpečení podľa osobitného predpisu20g) je povinná prihlásiť sa v pobočke príslušnej podľa miesta
svojho trvalého pobytu najneskôr do ôsmich dní od vzniku účasti na nemocenskom poistení a na
dôchodkovom zabezpečení a odhlásiť sa v rovnakej lehote od zániku účasti na nemocenskom poistení
a na dôchodkovom zabezpečení.

46. Podľa ustanovenia § 145a ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Zb.
(znenie účinné od 1. januára 2001) samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v odseku 1 účasť na
nemocenskom poistení vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za
ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu bol
vyšší ako 100 000 Sk, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za

ktorý príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu nebol vyšší
ako 100 000 Sk; na zvýšenie tejto sumy platí § 6b rovnako.
47. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná zamietla odvolanie
potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné za obdobie februára
1999 až december 2000 a júl 2003 až december 2003 spolu v sume 1121,72 Eur.

48. Z obsahu administratívneho spisu, správny súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava
rozhodnutímč.1364-26/2022-TTzodňa22.6.2022rozhodlapodľa§178ods1písm.a)prvýbodZSP,že
žalobcovi ako SZČO vzniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové zabezpečenie dňa 8.2.1999.
O odvolaní žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím
č. 43837-2/2022-BA zo dňa 27.9.2022 tak že ho zamietal v celom rozsahu a rozhodnutie potvrdila.

Doručené žalobcovi bolo dňa 20.10.222 a právoplatnosť nadobudlo 20.10.2022.
49. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodnutím č. 1364-28/2022-TT zo dňa 22.6.2022 rozhodla
podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod ZSP, že žalobcovi ako SZČO vzniklo povinné nemocenské
a povinné dôchodkové zabezpečenie dňa 1.7.2003. O odvolaní žalobcu proti uvedenému rozhodnutiurozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 45531-2/2022-BA zo dňa 27.9.2022 tak že
ho zamietal v celom rozsahu a rozhodnutie potvrdila. Doručené žalobcovi bolo dňa 20.10.222
a právoplatnosť nadobudlo 20.10.2022.

50. V administratívnom spise sa nachádza záznam z telefonického rozhovoru so žalobcom s uvedením
jeho rodného čísla, adresy, tel. čísla zo dňa 25.8.2020 – označený ako Pozvanie na osobné rokovanie
na došetrenie doby poistenia ko SZČO pred rokom 2003, podľa ktorého bol žalobca telefonicky
kontaktovaný a pozvaný na osobné rokovanie na došetrenie doby poistenia ako SZČO za obdobie
od 8.2.1999 do 31.12.2000 a od 1.7.2003 do 30.06.2004 pričom mu boli vysvetlené podrobnosti

rokovania, predpísania poistného rozhodnutím, podania námietky premlčania, ktoré by pobočka
vyhovela a následný odpis pohľadávky. Žalobca jasne naznačil že nemieni komunikovať, všetko je
premlčané a jeho právnik ho upozornil, aby s nimi už vôbec nekomunikoval, pretože je to premlčané.
51. Žalobcovi bolo zasielané predvolanie –s tým, aby v lehote 5 dní doručil pobočke za účelom
došetrenia doby poistenia ako SZČO prihlášky a odhlášky z postenia. Uvedené podanie si prevzal dňa
18.11.2019.

52. Súčasťou administratívneho spisu je aj výpis z registra poistencov žalovanej z ktorého vyplývajú
údaje o žalobcovi ako poistencovi – SZČO s obdobím poistenia od 01.07.2003 do 30.06.2005 a od
08.02.1999do31.12.2000.Vovýpisesauvádzapoznámka–Zdr.Vst.Údajovpoistenca–údajezfunkcie
na opravu – zmenil1003199 – kedy 09.11.2022 (poznámka súdu t.j. po právoplatnosti rozhodnutí
o vzniku poistenia)

53. Z ust. § 209 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení
rozhodnutia musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol
orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých

rozhodoval. Z ust. § 195 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení súčasne vyplýva pre organizačnú
zložku Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne
zistila skutočný stav veci a na ten účel je povinná obstarať si potrebné podklady na rozhodnutie. Týmito
podkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako
aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne má povinnosť pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne
všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka
konania (§ 195 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení). Z ust. § 218 ods. 1 citovaného zákona vyplýva
pre odvolací orgán (žalovaného) povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie (prvostupňového orgánu
verejnej správy) v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené

nedostatky odstrániť.
54. Žalovaná sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami neriadila. Správny súd v tejto súvislosti
považuje za potrebné uviesť, že požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia (okrem § 209 zák.
č. 461/2003 Z. z.) vyplýva aj z článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktoré je možné subsumovať pod právo

na spravodlivý súdny proces. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 46 ods. 1
Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP aj právo
účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s
predmetomkonania.PodľakonštantnejjudikatúryESĽP(napríkladGarciaRuizvs.Španielsko,rozsudok

z 21.01.1999 a iné) pre správne súdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný argument účastníka
musí orgán verejnej správy primerane reagovať, to znamená vo svojom odôvodnení musí presvedčivým
spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho
pre konanie vyplýva. Rovnako aj na každý irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať
minimálnym spôsobom tzn. stručne objasniť, prečo je argument nedôvodný. Problematikou týkajúcou

sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa zaoberá vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr. v
nálezoch sp. zn. I.ÚS 243/07, I.ÚS 114/08, III.ÚS 36/2010), v ktorých Ústavný súd SR o. i. konštatoval,
že „...jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu
pri rozhodovaní je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v
súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a

úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť
súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie
náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane
toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom ktorýzodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“ Obdobne Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej judikatúry
vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy: „...

odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy ... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú
argumentáciuosplneníformálnejamateriálnejpodmienkyvdostatočnomrozsahu,tzn.,žepriemernému
adresátovi je daná možnosť z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností
(dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem
aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva vedúcej k

myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti.“ Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy
nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia
orgánu verejnej správy. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je len také rozhodnutie, ktorému
úplne chýba odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a v ktorom chýbajú
skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy,
ktorými ich právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť

tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej
správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a
z akých dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových
a právnych okolností namietaných v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k
hmotnoprávneho nároku, ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania, prípadne aby sa

zaoberal tvrdeniami a námietkami účastníkov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za
to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovanej je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

55. Žalobca namietal, že žalovaná vôbec neodôvodnila výšku predpísaného poistného, jeho výpočet,
a aký bol použitý vymeriavací základ na výpočet jednotlivých odvodov.

56. Správny súd konštatuje, že príloha prvostupňového rozhodnutia zachytáva iba rozpis dlžného
poistného za jednotlivé mesiace Ani z napadnutého rozhodnutia taktiež vôbec nie je zrejmé, akým
spôsobom žalovaná dospela k výške vymeriavacích základov žalobcu na platenie poistného za
jednotlivé obdobia. Z prílohy prvostupňového rozhodnutia, jeho odôvodnenia a taktiež ani odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia nie je teda možné dôjsť k záveru akým spôsobom žalovaná stanovila výšku
poistného, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé akým spôsobom došlo k jeho výpočtu,
aký bol použitý vymeriavací základ na výpočet ich výšky a to ako za obdobie februára 1999 až december
2000 a aj obdobie júl 2003 až december 2003. Uvedený nedostatok nie je možné odstrániť akýmkoľvek
výkladom a z výšky odvodov za jednotlivé mesiace nie je možné ani len odhadnúť akým spôsobom

k ich výške žalovaná dospela.

57. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom neuviedla, akým spôsobom predpísala
poistné a stanovila výšku poistného, jeho výpočet, aký použila vymeriavací základ na výpočet

jednotlivých odvodov. Výška predpísaného poistného musí byť ustálená a odôvodená, čo v napadnutom
rozhodnutí absentuje. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, keďže vôbec
a presvedčivo neodôvodňuje svoje rozhodnutie vrátane výšky predpísaného poistného

58. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd konštatuje , že v predmetnej veci nemôže nahradiť

absentujúce úvahy žalovanej svojimi úvahami. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, pričom je pre nich rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Súdny prieskum nepredstavuje
pokračovanie správneho konania. Povinnosťou súdu v správnom súdnictve teda nie je namiesto
správneho orgánu vykonávať dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu veci a nahrádzať

absentujúce úvahy správneho orgánu k vykonanému dokazovaniu.

59. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods.
1 písm. d) SSP zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a vec vrátil žalovanej na
ďalšie konanie. Vzhľadom na kompetencie žalovanej pri náprave pochybení prvostupňového správneho

orgánu súd nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania zrušiť aj prvostupňové
rozhodnutie.60. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej odstrániť týmto rozsudkom vytknuté vady
(nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia), ktoré boli dôvodom pre zrušenie napadnutého
rozhodnutia a opätovne vo veci rozhodnúť (nové rozhodnutie žalovanej bude zrozumiteľne, presvedčivo

a dôsledne odôvodnené).

61. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

62. K námietke žalobcu, že žalovaná bola povinná prihliadnuť na ním vznesenú námietku premlčania
správny súd uvádza, že túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že
žalovaná opakovane vyzývala žalobcu aby doručil súdu prihlášky a odhlášky z a do poistenia, čo ostalo

zo strany žalobcu bez písomnej reakcie.
63. Žalobca tvrdenie žalovanej, že si nesplnil oznamovaciu povinnosť spochybnil s poukazom na
tvrdenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že žalobca ako SZČO bol v registri poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia vedenom žalovanou registrovaný od 08.02.1999 do 31.12.2000
a od 01.07.2003 do 30.06.2005.

64. Správny súd v prvom rade musí konštatovať že žalobca síce spochybňuje skutočnosť, že by si nemal
splniť oznamovaciu povinnosť t.j. naznačuje že si oznamovaciu povinnosť splnil, svoje námietky však už
nepodkladá tvrdením o skutočnosti kedy sa tak malo stať, akým spôsobom a aj napriek jeho vyjadreniu
v podaní odvolania proti prvostupňovému orgánu že nemá vedomosť o tom, že by si počas celého
obdobia poistenia neuhradil akékoľvek poistné, túto obranu resp. argumentáciu nedopĺňa žiadnym

tvrdením o tom kedy si povinnosť zaplatiť poistné splnil. Vzhľadom na skutočnosť, že správnu žalobu
fyzickej osoby v sociálnych veciach je súd povinný posudzovať neformálne, vychádzal súd zo stavu, že
žalobca tvrdí že si ohlasovaciu povinnosť splnil a poistné za sporné obdobia zaplatil. Jedným dychom
však súd musí dodať, že žalobca nepredložil v administratívnom konaní, ale ani v konaní pred správnym
súdom žiadne dôkazné prostriedky a ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, vo vzťahu k splneniu

ohlasovacej povinnosti a zaplatenia poistného.
65. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi konania závisí od toho, ako
vymedzujeprávnanormaprávaapovinnostiúčastníkov.Bremenotvrdeniaadôkaznébremenovystihuje
aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať
k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane konkrétneho účastníka konania

je potrebné rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca
trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal
reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.05.2010, sp. zn.
6Cdo/81/2010). Nie je preto možné od žalovanej žiadať aby preukázala skutočnosti, ktoré sa nestali t.j.
neexistenciu registračných listov – prihlášok resp. platieb poistného.

66. Ak teda žalobca napriek absencií registračných listov, prihlášok, tvrdí že si prihlasovaciu povinnosť
splnil resp. že poistné zaplatil , dôkazné bremeno bolo už v administratívnom konaní na jeho strane
a mal hodnoverne preukázať existenciu včas podaných prihlášok, registračných listov resp. zaplatenie
poistného . Žalobca však nepredložil dôkazy dostatočne preukazujúce jeho tvrdenia. Naviac, ak žalobca
tvrdí, že si splnil ohlasovaciu povinnosť, nie je zrejmé z akého dôvodu následne neodvádzal poistné.

67.Žalobcapoukazovalnatvrdeniežalovanejvnapadnutomrozhodnutí,žebol akoSZČO registrovaný
od 08.02.1999 do 31.12.2000 a od 01.07.2003 do 30.06.2005 v registri poistencov, ktorý vedie žalovaná,
z čoho má za preukázané, že bol „registrovaný“ a nie je osobou ktorá si nesplnila oznamovaciu
povinnosť. Odhliadnuc od už konštatovaného nedostatku tvrdenia žalobcu, kedy si mal predmetnú
ohlasovaciu povinnosť splniť, zápis v registri poistencov žalovanej, sa vykonáva na základe podaného

registračného listu – prihlášky alebo na základe rozhodnutia o vzniku poistenia. V administratívnom
spise je na č.l. 14 založený výpis z registra poistencov žalovanej týkajúci sa žalobcu z ktorého vyplýva
zápis pre registrované obdobia. Žalovaná tvrdí že do registra bol žalobca zapísaný až na základe
právoplatnýchrozhodnutíovznikupoistného,ktorésúsúčasťouadministratívnehospisu,atedauvedený
žalovanou tvrdený dôvod zápisu je bez pochybností preukázaný, na rozdiel od tvrdenia žalobcu, ktorého

tvrdeniežeboldoregistrazapísanýnazákladesplneniaohlasovacejpovinnosti.Jehotvrdenienevyplýva
z administratívneho spisu a nebolo podporené ani v priebehu súdneho konania žiadnym dôkazom.
68. Zodpovedanie právnej otázky, či došlo k premlčaniu práva predpísať žalobcovi poistné je možné
vzhľadom na už uvedené možné len tým spôsobom, že námietka premlčania vznesená žalobcomvadministratívnomkonaníbolanedôvodná,nakoľkosinesplnilpovinnosťpodľa§18zákonač.274/1994
a preto sa právo predpísať mu poistné žalovanou podľa § 24 ods. 3 zákona č. 274/1994 nepremlčalo.
69. K námietke žalobcu, že správny súd musí ako predbežnú otázku riešiť či bol žalobca povinne

poistený v sporných obdobiach, správny súdu uvádza, že sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku,
prerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a o predpísaní poistného v dvoch odlišných
konaniach. Pokiaľ príslušný správny orgán o vzniku povinného poistenia žalobcu právoplatne rozhodol
v samostatných konaniach , nielen žalovaná ale aj správny súd bol povinný z týchto rozhodnutí
vychádzať a prihliadať na ne (pozri rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Ssk/35/2021 , zo dňa

21.09.2022, a sp. zn. 7Sžsk/22/2020 , zo dňa 25.10.2022).
70. Správny súd pripúšťa, že namietaná doba (23 a 20 rokov) je veľmi dlhý časový úsek a mechanizmus
zisťovania informácií, ktoré slúžia ako podklad pre rozhodnutia Sociálnej poisťovne, by mal umožňovať
rýchlejšiu reakciu na vzniknutú situáciu. Treba však dodať, že zákon nelimituje konanie Sociálnej
poisťovne lehotou, ktorá by jej bránila rozhodnutie o vzniku poistného a následnom predpísaní poistného
vydať, ak sú spätne zistené skutočnosti, ktoré boli pre posúdenie okolností trvania povinného poistenia

rozhodujúce, preto ani v tomto smere nemožno považovať rozhodnutie za nezákonné (por. aj rozsudok
najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/143/2022 , zo dňa 29.06.2023).
71. Námietka porušenia dobrých mravov žalovanou v danom prípade neobstojí, keďže na začiatku stálo
porušenie zákonnej povinnosti žalobcom, ktorý ako dlžník vedel alebo minimálne mal vedieť, že má
povinnosť platiť poistné a za tejto situácie si nesplnil svoju základnú prihlasovaciu povinnosť. V takom

prípade prichádza do úvahy aj poukázanie na zásadu, že nikto nemôže mať prospech z vlastného
protiprávneho konania. Nepremlčateľnosť práva predpísať poistné v prípade nesplnenia ohlasovacej
povinnosti je vôľa zákonodarcu, že pri takomto porušení povinnosti nemá byť dlžník chránený plynutím
času. Aplikovať v takejto situácii korektív dobrých mravov by znamenalo ísť priamo proti zmyslu a
účelu zákona. Z tohto pohľadu je možné konštatovať že určité obdobie trvajúca nečinnosť poisťovne

je až druhotná. Primárnym problémom bolo porušenie zákona dlžníkom, bez ktorého by celá situácia
nevznikla.Uplynutielehotypoktorúzákonukladápodnikateľoviarchivovaťdoklady(zároveňtrebadodať
že žiadny právny predpis mu neukladá zákaz archivovať doklady neobmedzene) potom ako jeden z
dôsledkov nemôže mať žiadny dopad na povinnosť platiť poistné, aj po uplynutí premlčacej lehoty. Kým
v súkromnom práve je princíp dobrých mravov silným korektívom, vo verejnom práve dominuje zásada

zákonnosti. Orgány verejnej moci môžu konať iba to, čo im zákon dovoľuje alebo prikazuje (čl. 2 ods. 2
Ústavy SR). A teda zákon dáva žalovanej právo (a v prípade nepremlčateľnosti de facto aj povinnosť)
predpísaťpoistné,nemôžesatakéto zákonnéprávozrušiťlennazákladevšeobecnéhoamenejurčitého
pojmu "dobré mravy".
72. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní

úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov
konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva

sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§
443 ods. 1 SSP).
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na
kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu

je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správnysúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).