Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, March 30, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 21Sas/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424206013
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bc. Marián Haladej

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:1424206013.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Bc. Mariánom Haladejom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom: C. XX, D., E. F., t.č. Ústav na výkon väzby a trestu odňatia slobody, Gucmanova
670/19, Leopoldov, Slovenská republika, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul. 29.
augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, Slovenská republika, o správnej žalobe v sociálnych veciach, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 27.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou zo dňa 26.05.2024, doručenou Mestskému súdu v Bratislave dňa 30.05.2024,
sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X. Žalobca tvrdil,
že žalovaný mu nezapočítal všetky obdobia dôchodkového poistenia. Ďalej uviedol, že žalovaný
nezohľadnilskutočnosť,žeodroku1990bolzamestnanývČSŽD-železničnéDEPOKošice.Žalovaným
mu bolo podľa žalobcu, nesprávne započítaných len 25 dní obdobia dôchodkového poistenia v období

od 01.01.1998 do 17.11.1998 a obdobia rokov 1996, 1997 a 1998, počas ktorých bol vo výkone trestu
odňatia slobody a pracoval. K správnej žalobe pripojil žalobca osobný list dôchodkového poistenia.

2. Mestský súd v Bratislave (ďalej ako „mestský súd“), Uznesením sp. zn. 68C/9/2024 zo dňa 05.09.2024
vyzval žalobcu na doplnenie podanej správnej žaloby spôsobom, že riadne označí žalovaného;
zrozumiteľne uvedie rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce vznik a rozsah ním uplatňovaného nároku;
uvedie, či ide o rozhodnutie prvého stupňa Sociálnej poisťovne alebo o rozhodnutie Sociálnej poisťovne,

ústredie; uvedie určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit a predloží súdu listinné dôkazy na preukázanie
ním tvrdených skutočností (pozn. rozhodnutie Sociálnej poisťovne).

3. V reakcii na predmetné uznesenie žalobca doručil mestskému súdu doplnenie správnej žaloby zo dňa
29.09.2024,zktoréhovyplynulo,žesadomáhapreskúmaniarozhodnutiažalovanéhoč.XXXXXXXXXX
X zo dňa 27.03.2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým mu bola zamietnutá žiadosť o priznanie
invalidného dôchodku z dôvodu nesplnenia podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového

poistenia.4. Mestský súd následne postúpil Uznesením sp. zn. 68C/9/2024 zo dňa 12.03.2025 predmetnú vec,
ako vec patriacu do správneho súdnictva, Správnemu súdu v Bratislave, ako súdu vecne a miestne
príslušnému.

5. Správny súd v Bratislave po zistení, že nie je súdom miestne príslušným na prejednanie a rozhodnutie
predmetnej veci, ju postúpil Uznesením sp. zn. 17Sas/7/2025 zo dňa 17.04.2025 Správnemu súdu
v Košiciach ako súdu miestne príslušnému na konanie.

6.Rozhodnutímč.XXXXXXXXXXXzodňa27.03.2024žalovanýpodľa§218ods.2zákonač.461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“), zmenil
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 720 627 8728 0 zo
dňa 09.10.2023, vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok tak, že podľa § 70 ods. 1 a § 293ax
zákona o sociálnom poistení, zamietol žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 22.08.2023.

II.
Administratívne konanie

7. Žalobca žiadosťou zo dňa 22.08.2023 požiadal žalovaného o priznanie invalidného dôchodku.

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.10.2023 rozhodol tak, že
podľa § 70 ods. 1 a § 71 zákona o sociálnom poistení zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo
dňa 22.08.2023. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa odborného posudku posudkového lekára
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 22.08.2023, nie je žalobca invalidný,
pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V odbornom posudku o invalidite zo dňa
22.08.2023, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu boli
uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie posudkového záveru,
že žalobca nie je invalidný.

8. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 20.10.2023.
V podanom odvolaní namietal posúdenie svojho zdravotného stavu a určenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť na 25%. Poukázal na svoje konkrétne zdravotné problémy a žiadal
o opätovné posúdenie zdravotného stavu na základe zdravotnej dokumentácie.

9. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. V jeho odôvodnení uviedol, že po
preskúmaní rozhodnutia prvého stupňa dospel k záveru, že je ho potrebné zmeniť. Dôvodom zmeny
rozhodnutia prvého stupňa bola skutočnosť, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava dňa 20.12.2023, došlo
k zmene pôvodného posudkového záveru a miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú

činnosť bola určená na 45 % s dátumom vzniku invalidity odo dňa 12.11.2009. Vzhľadom k tomu,
že odvolaniu žalobcu nebolo vyhovené v plnom rozsahu, bol kompletný posudkový spis postúpený
posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove (ďalej
len „posudkový lekár“). Posudkový lekár v odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného
stavu žalobcu podľa lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, taktiež určil celkovú

mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť na 45 %, s dátumom vzniku invalidity
odo dňa 12.11.2009 a dospel k záveru, že žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z dôvodu zmeny v posudkovom
závere, žalovaný v odvolacom konaní opätovne posúdil nárok na invalidný dôchodok ku dňu vzniku

invalidity, t.j. ku dňu 12.11.2009 a zistil, že v posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity žalobca
nezískal potrebných najmenej 5 rokov dôchodkového poistenia, ale len 311 dní. Na základe uvedeného,
žalovaný konštatoval, že žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na invalidný dôchodok a nebolo
možné jeho žiadosti o invalidný dôchodok vyhovieť ani v odvolacom konaní. Žalovaný ďalej uviedol, že
nárok žalobcu posúdil aj podľa § 293 ax zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého sa potrebný

počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok zisťuje z obdobia
pred dňom, od ktorého bol opätovne určený vznik invalidity po 31.12.2009. Po posúdení nároku na
invalidný dôchodok, podľa § 293 ax zákona o sociálnom poistení konštatoval, že žalobca nezískal ku
dňu 01.01.2010 potrebných najmenej 8 rokov dôchodkového poistenia, ale len 1 723 dní, a teda 4 rokya 263 dní, a preto nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik
nároku na invalidný dôchodok.

III.
Konanie pred správnym súdom

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 09.05.2025 zotrval na skutkových a právnych
argumentoch obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí, v spojení s rozhodnutím správneho orgánu

prvého stupňa a žiadal správnu žalobu zamietnuť. K námietke žalobcu o nezapočítaní všetkých období
dôchodkového poistenia uviedol, že v jeho evidencii je v roku 1990 uvedené len obdobie dôchodkového
poistenia žalobcu odo dňa 01.01.1990 do dňa 02.01.1990 (t.j. 2 dni), pričom žalobca ani v prílohe č.
1 k žiadosti o dôchodok ďalšie obdobie dôchodkového poistenia neuviedol a po roku 1990 uviedol
až obdobie evidovanej nezamestnanosti odo dňa 11.01.1993. K započítaniu doby väzby v rokoch
1996 až 1998, do obdobia dôchodkového poistenia, poukázal na § 58 ods. 1 vyhlášky č. 149/1988

Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení vyhlášky č.123/1990 Zb a uviedol,
že podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vydaného a potvrdeného ústavom Banská
Bystrica, Králová, nebol žalobca v období odo dňa 12.01.1996 do dňa 12.06.1996 dôchodkovo poistený.
Z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, vydaného a potvrdeného Ústavom na výkon väzby
Košice,boložalobcovivobdobíododňa12.11.1997dodňa17.11.1998započítaných25dnívroku1998,

pričom chýbajúce dni sú podľa uvedeného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia nepoistené.

11. K vyjadreniu žalovaného k žalobe, žalobca už svoje stanovisko nezaujal, hoc bol zo strany správneho
súdu na to preukázateľne vyzvaný.

12. Správny súd v danej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, rozsudok verejne vyhlásil podľa
§ 137 ods. 2 SSP dňa 30.03.2026, po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa
§ 137 ods. 4 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali nariadenie
pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.
Správny súd v danej veci nevykonával žiadne dokazovanie, ktoré by zohľadňoval ako podklad pre

svoje rozhodnutie a s ktorým by mal oboznámiť účastníkov konania. Oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli Správneho súdu v Košiciach dňa 23.03.2026.

IV.
Relevantné právne predpisy

13. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom
znení (ďalej aj „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách
v sociálnych veciach.

15. Podľa § 134 ods. 1 SSP, je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom
medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je
žalobcom fyzická osoba.

16. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/, ods. 2, ods. 3 SSP,
(1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

(2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného
stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej
procesných právach a povinnostiach.(3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o
konaní o všeobecnej správnej žalobe.

18. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

19. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal

invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

20. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

21. Podľa § 72 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku
na invalidný dôchodok poistenca vo veku
a) do 20 rokov je menej ako jeden rok,
b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok,

c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky,
d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov,
e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov,
f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov,
g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

22. Podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom do dňa 31.12.2009, počet rokov
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom
invalidity,aakideopoistencavovekunad28rokov,zposlednýchdesiatichrokovpredvznikominvalidity.

23. Podľa § 72 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom do dňa 31.12.2009, počet
rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov
je najmenej päť rokov.

24. Podľa § 72 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom po 1.1.2010, počet rokov

dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku
nad 34 rokov do 40 rokov, je najmenej osem rokov.

25. Podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku
na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

26. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

V.

Právny názor správneho súdu

27. Správny súd v Košiciach, ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaniach o žalobách v
sociálnych veciach, po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou včas, preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového)

nielen v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o
správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi
v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej
osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti
rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia

zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, či je jeho výrok dostatočne a
zrozumiteľne odôvodnený a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.28. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,

či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia
je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia

(napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014 zo dňa 28.09.2015).

29. V rámci správneho prieskumu, súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým
sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych

noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo
skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový
stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k
nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale
nesprávne sa interpretoval, alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne

závery. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad
a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či
mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu,
nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol
a zvolil výklad v duchu zákona.

30. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie
prvostupňového orgánu, ktorým bola zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok. Medzi účastníkmi
konania nebolo sporné, že žalobca sa stal invalidným ku dňu 12.11.2009, pričom miera poklesu
vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bola určená v rozsahu 45 %.

Uvedené bolo určené na základe odborného lekárskeho posudku zo dňa 15.02.2024, vypracovaného
posudkovým lekárom, v rámci odvolacieho konania. Spornou bola otázka získania potrebného
počtu rokov dôchodkového poistenia. Žalobca, v rámci súdnej žaloby, tvrdil, že v jeho prípade má
odpracované roky, tie mu neboli zohľadnené v rámci zisťovania podmienok splnenia minimálneho počtu
odpracovaných rokov (rozumej obdobia dôchodkového poistenia).

31. Zákon o sociálnom poistení v § 70 ods. 1, pre vznik nároku poistenca na invalidný dôchodok
vyžadujesplnenie3podmienok,t.j.invaliditupoistenca,získaniepotrebnéhopočturokovdôchodkového
poistenia podľa § 72 a skutočnosť, že poistenec ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na
starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Prvá a tretia z uvedených

podmienok v danom prípade neboli spornými a boli splnené. Spornou bolo len splnenie podmienky
získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona o sociálnom poistení.
Vzhľadom na vek žalobcu (ku dňu vzniku invalidity t.j. dňa 12.11.2009), podľa § 70 ods. 1 a § 72
ods.1 písm. f) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do dňa 31.12.2009, bolo potrebné splniť
podmienku, aby v poslednom období posledných desiatich rokoch žalobca získal 5 rokov obdobia

dôchodkového poistenia. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v danom období získal iba 331
dní dôchodkového poistenia. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný aplikoval aj ustanovenie
§ 293ax zákona o sociálnom poistení (prechodné ustanovenia zákona o sociálnom poistení, v súvislosti
s jeho novelizáciou zákonom č. 449/2008 Z.z.), a teda zaoberal sa možnosťou aplikácie zákona
o sociálnom poistení pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok, kedy vznik invalidity sa určí najskôr

odo dňa 01.01.2010. V danom prípade, keďže žalobca bol poistenec vo veku nad 34 rokov a do veku
40 rokov, bolo potrebné získať najmenej 8 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Žalobca v danom
prípade, ku dňu 01.01.2010 dosiahol vek 37 rokov. Z osobného listu dôchodkového poistenia vyplýva,
žekudňu31.12.2009,žalobcazískalcelkovo4rokya263dníobdobiadôchodkovéhopoistenia.Žalobca
v podanej žalobe namietal, že mu neboli zohľadnené obdobia poistenia (zamestnania) v Železničnom

depe Košice, ako i obdobia, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody, kde v rokoch 1996 - 1998 mal
pracovať. Svoje tvrdenia ďalej nerozviedol, nepreukázal, ani neuviedol nijaké ďalšie skutočnosti.32. Súd sa dôsledne zaoberal touto námietkou, ako sa i oboznámil s celým administratívnym spisom,
z ktorého vyplýva, že žalovaný sa pred vydaním rozhodnutia dôsledne zaoberal zisťovaním obdobia
dôchodkového poistenia, ako i preverovaním dostupných informácií. Je síce pravdou, že tento argument

bol uplatnený zo strany žalobcu až v správnom súdnom konaní, v rámci správnej žaloby, no z vyjadrenia
žalovaného vyplýva, že žalovaný vychádzal z relevantne dostupných informácií a potvrdení Nápravno-
výchovného ústavu Banská Bystrica, Kráľová, ako i Ústavu na výkon väzby Košice, pričom iné dôkazy
v konaní predložené neboli.

33. Vyjadrenie žalovaného bolo predložené žalobcovi na podanie repliky, v rámci ktorej sa mohol
vyjadriť a uviesť ďalšie skutočnosti, prípadne rozporovať tvrdenia žalovaného. Je potrebné si uvedomiť,
že správne súdne konanie, ako iné súdne konanie, je konaním sporovým (i keď predmetom prieskumu je
zákonnosť vydaného rozhodnutia) a je práve na stranách sporu, ktorí majú mať právny záujem na tom,
aby či už podporili argumentáciu vo svojej žalobe, v prípade žalobcu alebo podporili svoje rozhodnutie
tak, ako je to v prípade žalovaného. Súdom preskúmavané rozhodnutie patrí do agendy správnych žalôb

vsociálnychveciach,kedyžalobasaposudzujeneformálne,tedasúdpreskúmavažalovanérozhodnutie
i nad rámec žalobných dôvodov, na druhej strane nie je úlohou súdu zabezpečovať dôkazy, či dopĺňať
žalobnú argumentáciu alebo argumentáciu žalovaného.

34. Správny súd, nad rámec a po preskúmaní žaloby a žalovaného rozhodnutia poznamenáva,

že vzhliadol v rozhodnutí žalovaného eventuálnu vadu, spočívajúcu v skutočnosti, že žalovaný
síce nezmenil prvostupňové rozhodnutie, ale zmenil v rozhodnutí dôvod, pre ktorý nepriznal nárok
na invalidný dôchodok. V rámci prvostupňového rozhodnutia, rozhodujúcou skutočnosťou bolo, že
u žalobcu nevznikla invalidita (miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bola určená v rozsahu
25%), v rámci odvolacieho konania bola invalidita prehodnotená a žalobca bol určený za invalidného

smieroupoklesuvykonávaťzárobkovúčinnosťvrozsahu45%,vporovnanísozdravoufyzickouosobou,
pričom rozhodujúcim dôvodom pre nepriznanie nároku na invalidný dôchodok, v rámci žalovaného
rozhodnutia, bolo nezískanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia. Zmena dôvodu rozhodnutia
je teda prekvapivá pre žalobcu a mohla by byť spôsobilá privodiť prípadnú nezákonnosť rozhodnutia,
a to z dôvodu porušenia procesných predpisov. Správny súd sa v tomto ohľade dôsledne oboznámil

s administratívnym spisom a je možné konštatovať, že žalovaný vykonal rozsiahle zisťovanie vo
vzťahu k získaniu potrebného obdobia dôchodkového poistenia, pričom však nezistil, že žalobca získal
potrebné obdobie dôchodkového poistenia. Podmienka získania potrebného počtu rokov je stanovená
v zákone o sociálnom poistení účinnom do dňa 31.12.2009, kedy je potrebné získať najmenej 5 rokov
dôchodkového poistenia v posledných 10. rokoch pred vznikom invalidity (žalobca získal v danom

období iba 311 dní), resp. úprava platná po 01.01.2010 stanovovala získanie najmenej 8. rokov obdobia
dôchodkového poistenia (žalobca získal 4 roky a 263 dní). V oboch prípadoch by zrušenie žalovaného
rozhodnutia, z uvedeného dôvodu, nebolo spôsobilé privodiť následnú zmenu rozhodnutia. Prípadné
zrušenie žalovaného rozhodnutia zo strany správneho súdu, iba pre tento nedostatok, by predstavovalo
iba prílišný formalizmus zo strany správneho súdu, majúc na zreteli, že zrejme by nebolo možné

preukázať získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia. Uvedený postup je možné akceptovať
iba výnimočne, a to iba v prípade, keď je nad všetky pochybnosti zrejmé, že prípadným novým
rozhodnutím nedošlo k zmene rozhodnutia.

35. Je nepochybné, že žalobcovi sa v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu výrazne zmenil

život, stal sa invalidným, pričom tento stav je zrejme nezvratný. Systém sociálneho zabezpečenia je
založený na objektívnom princípe, ktorý je nevyhnutný najmä preto, aby štát napomáhal v rámci svojej
sociálnej politiky, kompenzovať dôsledky nepriaznivého zdravotného stavu. Systém sociálnej politiky je
nastavený tak, aby pri limitovanom rozpočte štátu, dokázal objektívne, na základe vopred stanovených
kritérií (stanovených na základe zákona), poskytnúť kompenzáciu, objektívne a účinne.

36. Pomoc štátu v rámci uplatňovania sociálnej politiky pri vzniku udalostí, ktoré žalobca nemohol
ovplyvniť, je realizovaná prostredníctvom viacerých nástrojov. Jedným z týchto nástrojov je aj, v prípade
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, pri vzniku invalidity, pomoc vo forme invalidného dôchodku.
Zákonodarca stanovil pre vznik nároku na invalidný dôchodok, získanie potrebného počtu rokov

obdobia dôchodkového poistenia. Žalobca túto podmienku nesplnil, nevylučuje to však, aby si uplatnil
žalobca pomoc zo strany štátu prostredníctvom iných nástrojov sociálnej politiky (nielen v zmysle zákona
o sociálnom poistení). Správny súd v tomto ohľade nemôže zasiahnuť do platnej právnej normy, pretože
získanie minimálneho obdobia dôchodkového poistenia na získanie nároku na invalidný dôchodokje upravené zákonom a jeho zmena je možná len zo strany zákonodarnej moci. V danom prípade
je preto potrebné uvažovať aj o iných nástrojoch sociálnej politiky štátu a kompenzácie prípadných
zdravotných problémov, respektíve, ak je to možné, napríklad aj tým, že by si žalobca doplatil jednotlivé

obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých to je zákonom umožnené, t.j. napríklad obdobie, kedy
bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v evidencii nezamestnaných, prípadne obdobie sústavnej
prípravy na povolanie na strednej škole po dosiahnutí 16. roku života a podobne.

37. Správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP, vzhľadom ku skutočnosti, že sa jednalo o správnu žalobu

fyzickej osoby, nebol viazaný žalobnými bodmi a posudzoval žalobu komplexne.

38. Podľa § 119 SSP, v znení účinnom v rozhodnom čase, správny súd vychádza zo skutkového stavu
zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať
dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, alebo na
rozhodnutie vo veci.

39. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, sa vo svojich rozhodnutiach náležite vyjadrili ku všetkým
skutočnostiam, ktoré namietal žalobca, dostatočne odôvodnili a podložili svoje rozhodnutie platnými
právnymi predpismi, rovnako dostatočne zistili skutkový stav veci. Argumenty a námietky uvedené v
žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia.

40. Z uvedených dôvodov, správny súd považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu
predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý predchádzal, za správne, súladné s
príslušnými právnymi predpismi, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP, zamietol.

41. Podľa § 163 SSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

42. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu

štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

43. O náhrade trov konania medzi žalobcami a žalovaným rozhodol správny súd podľa §168 SSP,
pretožežalobcanemalvkonaníanilenčiastočnýúspech,avšakkeďževkonaníúspešnémužalovanému
nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať,

správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný v rámci konania vykonával
činnosti, ktoré predstavujú bežnú agendu zamestnancov žalovaného a súvisia s jeho rozhodovacou
činnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach

v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
(§ 443 ods. 1 a 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).