Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 4, 2026

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8P/54/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7826200912
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2026:7826200912.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa

A. B., nar. XX. XX. XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny,
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, dieťa rodičov - matky C. D. E., nar. XX. XX. XXXX,
bytom F., G. XXXX/XX a otca A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom trvale H. B. D. XX, zastúpeného – Mgr.
Paskal Milata, advokát AK so sídlom Hviezdoslavova 3, Rožňava, v konaní na návrh matky o zvýšenie
výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o zvýšení výživného na maloletého A. B., nar. XX. XX. XXXX,
v zmysle ktorej dohody otec maloletého A. B., nar. XX. XX. XXXX sa z a v ä z u j e prispievať

na maloletého A. B., nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným zo sumy 27,13 eur na sumu 150,- eur
mesačne k rukám matky C. D. E., nar. XX. X. XXXX, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred,
počnúc dňom 04. 05. 2026.

II. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j .

III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 7P/283/2013 – 108 zo dňa 17. 12.

2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP67/2014 – 133 zo dňa 31. 07.
2014 a to v odseku II výroku prvostupňového rozsudku o výživnom.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka, matka maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.04.2026
domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa zo strany povinného otca maloletého
dieťaťa.

2. Na pojednávaní konanom dňa 04.05.2026 rodičia maloletého dieťaťa uzavreli rodičovskú dohodu
ohľadne zvýšenia výživného na maloleté dieťa, v zmysle ktorej dohody sa otec maloletého dieťaťa
zaviazal prispievať na výživu maloletého Michala zvýšeným výživným zo sumy 27,13,- eura mesačne
na sumu 150,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, do rúk matky , počnúc
od 04.05.2026.

3. Kolízny opatrovník zastupujúci maloleté dieťa súhlasil s rodičovskou dohodou o zvýšení výživného

na maloletého, nakoľko dohoda sleduje najlepší záujem maloletého dieťaťa.

4. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia
maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovskýchpráv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a
povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné
v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s

blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

5. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

6. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

7. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

8. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť.

9.Podľaustanovenia§62ods.5Zákonaorodinevýživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd
upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

11. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa
sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

13. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na

dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

15. Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

16. Podľa ustanovenia § 121 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku rozsudky

o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť
aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

17. Súd pri schvaľovaní rodičovskej dohody vychádzal z citovaných zákonných ustanovení, pričom

sám zákonodarca preferuje pred autoritatívnym rozhodnutím súdu, dohodu rodičov maloletého dieťaťa
ohľadom zverenia do osobnej starostlivosti, úpravy styku, výživného, či správy majetku maloletého
dieťaťa. Súd má za to, že je v najlepšom záujme dieťaťa, aby rodičia pristupovali k tejto otázke zmierlivo,
dobrovoľne a dobromyseľne a nevytvárali priestor pre konflikty, rozpory a v konečnom dôsledkunegatívny vplyv na samotné dieťa. Pokiaľ sa rodičia na úprave výkonu rodičovských práv a povinností
a výšky výživného dokážu dohodnúť a súd má za to, že takáto dohoda je v záujme maloletého dieťaťa,
súd navrhovanú rodičovskú dohodu schváli.

18. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavil.

19. Podľa § 2 ods. 1/ CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 221 ods. 1/ CSP, písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak a/ je
na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán, alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú
odvolania, alebo b/ to ustanovuje tento zákon.

21. Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania

vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

22. S poukazom na vyššie citované ustanovenia a na skutočnosť, že účastníci konania sa vzdali práva
na podanie odvolania, predmetný rozsudok neobsahuje rozsiahlejšie odôvodnenie.

23. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach,
ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP , v odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods.
1, 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a
uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) .

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).V odvolacom
konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).

Podľa § 376 ods. 1,2,3 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia
aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.

Účastník, ktorý sa vzdal práva podať odvolanie, účinné odvolanie voči rozsudku podať nemôže.