Uznesenie Judgement was issued on Friday, May 8, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 19Ek/998/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125273521
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 05. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125273521.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika konajúca
prostredníctvom: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, so sídlom Nám. SNP 33, 813 31 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 165 182, proti povinnej: A. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B.
XXXX/XX, XXX XX C., práv. zast. D. E. F., advokát so sídlom kancelárie Hlavná 89, 080 01 Prešov, IČO:
42 083 541, o vymoženie príslušenstva, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Ďurica, so sídlom

exekútorského úradu G. H. XX, XXX XX I., pod sp. zn. 359 EX 5976/25, o sťažnosti povinnej proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/998/2025 zo dňa 08. 01. 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/998/2025 zo
dňa 08. 01. 2026 z a m i e t a.

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/998/2025 zo dňa 08. 01. 2026 n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/998/2025 zo dňa 08. 01. 2026 vyššia
súdna úradníčka zamietla návrh povinnej na zastavenie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie
odôvodnila tým, že z priložených listín bolo preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo

povinnému doručené dňa 02. 06. 2025. Povinný mal podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku 15 dňovú
lehotu na to, aby podal návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie tak mohol povinný
podať najneskôr dňa 17. 06. 2025, avšak návrh na zastavenie exekúcie povinný podal až dňa 04. 07.
2025. Teda návrh na zastavenie exekúcie bol povinným podaný až po uplynutí zákonnej 15 dňovej
lehoty, t. j. oneskorene. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na
zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty

od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, teda v tomto prípade po 17. 06. 2025. Vzhľadom na
skutočnosť, že návrh na zastavenie bol povinným podaný oneskorene, vyššia súdna úradníčka bližšie
neskúmala jeho dôvodnosť a ten v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietla. Nad rámec však
uviedla, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie neprijateľné zmluvné podmienky predstavujúce
výšku zmluvnej pokuty 0,1 % denne v rozpore s dobrými mravmi a ich neplatnosť, pričom uviedla, že
medzi ňou a oprávneným ide o spotrebiteľský vzťah. K danej námietke vyššia súdna úradníčka uviedla,

že z exekučného titulu vyplýva, že oprávnený poskytol na základe zmluvy o poskytnutí dotácie povinnej
dotáciu zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva
kultúry Slovenskej republiky na obnovu, ochranu, a rozvoj kultúrneho dedičstva v oblasti pamiatkového
fondu. Tento zmluvný vzťah rozhodne nemožno v nijakom prípade považovať za spotrebiteľský. Povinná
teda nie je v tomto zmluvnom vzťahu v pozícií spotrebiteľa, nevzťahuje sa preto na ňu ani ochrana
spotrebiteľa. Súd sa navyše charakterom zmluvného vzťahu zaoberal už v štádiu konania, kedy

posudzoval návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a skúmal, či nejde o vzťah spotrebiteľský.
K výške zmluvnej pokuty vyššia súdna úradníčka uviedla, že súd je v exekučnom konaní viazanýprávoplatným a vykonateľným exekučným titulom, jeho výrokom a nemôže predmetné rozhodnutie,
na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva spochybniť bez priameho dôkazu, ktorý by preukázal
jeho nevykonateľnosť, resp. neprípustnosť vykonania exekúcie. Exekučný súd počas výkonu exekúcie

nepreskúmava existenciu a obsah hmotnoprávneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi
oprávneným a povinnou. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len také skutočnosti
procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu.
Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní,
pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa

stalo podkladom pre exekúciu. Preto návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným
prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na
vykonanie exekúcie. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania,
v ktorom bol exekučný titul vydaný, prípadne konania o opravnom prostriedku. Exekučné konanie je
špecifické tým, že sa v ňom vykonáva exekúcia proti povinnému, nepreskúmavajú sa v ňom okolnosti,
ktoré mali byť predmetom základného konania. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť

rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a rovnako nie je príslušný ani skúmať hmotnoprávnu správnosť
exekučných titulov, respektíve preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánov)
vydanýchvzákladnomkonaní.Exekučnýsúdjeviazanýobsahomtýchtorozhodnutí(exekučnýchtitulov)
a musí z nich priamo vychádzať.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky doručila povinná tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej
lehote sťažnosť. V súvislosti s oneskoreným podaním návrhu na zastavenie exekúcie opätovne
poukázala na priebeh podávania návrhu (odoslanie návrhu na zastavenie exekúcie do elektronickej
schránky iného súdneho exekútora). Povinná má naďalej za to, že sú dôvody pre odpustenie zmeškania
lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Rovnako sú dané dôvody pre zastavenie exekúcie.

Povinná považuje právny záver vyššej súdnej úradníčka, že v danom prípade nešlo o spotrebiteľský
vzťah, za nesprávny. Povinná predložila listinné dôkazy o zaplatení sumy 10.000,-Eur oprávnenému.
Návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie príslušenstva považuje za nedôvodný. Povinná trvá na
tom, že zmluvná pokuta je v rozpore s dobrými mravmi. Napriek tomu, že zmluvná pokuta bola priznaná
právoplatnými súdnymi rozhodnutiami, exekučný súd musí u povinnej ako fyzickej osoby – spotrebiteľa

skúmať platnosť alebo neplatnosť tejto spotrebiteľskej podmienky a vyhodnotiť ju ako nezákonnú
a neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zmluvná pokuta v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie predstavuje
vyššiu čiastku ako samotná istina, čo je podľa povinnej neprípustné, nezákonné a v rozpore s dobrými
mravmi. Povinná predložila listinné dôkazy od oprávneného ohľadom výšky zmluvnej pokuty a úroku
z omeškania, a to email zo dňa 12. 03. 2025, v zmysle ktorého predstavuje úrok z omeškania od 01. 06.

2022 do 14. 03. 2025 sumu 1.393,15 Eur a penále, teda zmluvná pokuta za obdobie od 01. 06. 2022 do
14. 03. 2025 sumu 28,58 Eur, čo je v rozpore s návrhom na vykonanie exekúcie, ako aj predbežnými
trovami exekútora.

3.Oprávnenývovyjadreníkpodanejsťažnostiuviedol,žeargumentáciapovinnejvpredmetnejsúvislosti

nie je spôsobilá spochybniť správnosť postupu vyššieho súdneho úradníka pri vydávaní uznesenia, a
to s prihliadnutím na ustanovenie § 201 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v zmysle ktorého v exekučnom konaní nemožno v žiadnom
prípade odpustiť zmeškanie procesných lehôt. Oprávnený zastáva názor, že vyššia súdna úradníčka

postupovala pri vydaní napadnutého uznesenia správne, keď v odôvodnení uznesenia skonštatovala,
že oneskorené podanie návrhu na zastavenie exekúcie povinnou bolo dôvodom pre jeho odmietnutie ex
offo. Vyššia súdna úradníčka pri vydaní uznesenia vychádzala z kogentného ustanovenia Exekučného
poriadku, a preto oprávnený uzatvára svoje vyjadrenie k tomuto bodu tým, že sa v celom rozsahu
stotožňuje s uvedeným procesným postupom. Povinná v ďalšom obsahu podanej sťažnosti spochybňuje

legitimitu záverov vyššej súdnej úradníčky, ktorá v odôvodnení napadnutého uznesenia vyslovila záver,
že zmluvu o poskytnutí dotácie nemožno považovať za spotrebiteľský právny vzťah. Povinná namieta,
že peňažný nárok oprávneného, pozostávajúci z úroku z omeškania v rozsahu 5,00 % per annum
a zmluvnej pokuty v rozsahu 0,1 % denne (36,50 % ročne), je v rozpore so zákonom a princípom
dobrých mravov, keďže exekučný súd musí u fyzickej osoby - spotrebiteľa prihliadať na potencialitu

výskytu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Oprávnený v tomto smere
poukázal na to, že zmluva o poskytnutí dotácie je právnym vzťahom, ktorý sa riadi osobitným právnym
režimom (zákonom č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov so zohľadnením subsidiárnej aplikácie § 51 zákona č. 40/1964Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), v dôsledku čoho ju nemožno považovať za
spotrebiteľský právny vzťah. Oprávnený pri poskytovaní dotácie povinnej nevystupoval v postavení
obchodníka (dodávateľa), ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo inej obdobnej

činnosti, ale v postavení subjektu verejnej správy, ktorý poskytuje verejné prostriedky zo štátneho
rozpočtu na účel vymedzený osobitným zákonom v súlade s podmienkami výzvy, na ktorú povinná -
žiadateľka o poskytnutie dotácie zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtu Ministerstva kultúry
Slovenskej republiky - reagovala za účelom získania dotácie, a preto sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého uznesenia v uvedenom rozsahu. Oprávnený zdôrazňuje, že sťažnosť

povinnej neobsahuje žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplynulo, v akom rozsahu mal byť petit návrhu
na vykonanie exekúcie nesprávny. Oprávnený v petite podaného návrhu jednoznačným spôsobom
vymedzil časové obdobia, ktoré sa vzťahujú na uplatnené nároky na zaplatenie zmluvnej pokuty a
zákonného úroku z omeškania a zohľadňujú čiastkové úhrady istiny realizované povinnou, pričom o ich
výške rozhodol súdom poverený exekútor spôsobom súladným s ustanoveniami Exekučného poriadku.
Skutočnosť, že oprávnený v počiatočnej e-mailovej komunikácii s povinnou uviedol pri prepočte výšky

zmluvnej pokuty ku stanovenému dátumu nižšiu sumu, predstavuje chybu v písaní, ktorá bola následne
konvalidovaná návrhom na vykonanie exekúcie a prepočtom súdneho exekútora po vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie.

4. Súdny exekútor k podanej sťažnosti v časti týkajúcej sa doručenia návrhu na zastavenie exekúcie

do elektronickej schránky súdneho exekútora, ktorý nebol poverený vykonaním exekúcie, avšak bol len
menovcom pôvodne povereného súdneho exekútora, uviedol, že číslo elektronickej schránky adresáta
sa prostredníctvom portálu F. dá overiť cez IČO adresáta, ktoré bolo povinnej známe z doručeného
upovedomenia o začatí exekúcie a keby povinná skúmala číslo elektronickej schránky konajúceho
exekútora prostredníctvom jeho IČO, domnieva sa, že by nedošlo k tvrdenej zámene adresáta pri podaní

návrhu na zastavenie exekúcie.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie
lehôt.

8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym

úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je
prípustná.

9. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po

skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

12. Po preskúmaní podanej sťažnosti a obsahu súdneho spisu súd prvej inštancie musí konštatovať,
že nezistil dôvody pre zastavenie exekúcie. Naopak, napriek nesúhlasu povinnej dospel k záveru, že
predmetná exekúcia sa v rozsahu vydaného poverenia na vykonanie exekúcie začala dôvodne, pričom
jej ďalšiemu vedeniu nebránia žiadne zákonom predvídané okolnosti. Sťažnostný súd v plnom rozsahusúhlasí s právnymi názormi prezentovanými vyššou súdnou úradníčkou v napadnutom uznesení, pričom
musí konštatovať, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného
skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo

odôvodnila. Možno zdôrazniť, že aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS
3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s
procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a
právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Podľa už konštantnej judikatúry
tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či
pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné
a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS
209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva

na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy
účastníka konania.

13. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie uvádza, že v prípade
návrhu povinnej na zastavenie exekúcie išlo jednoznačne o návrh podaný oneskorene, teda po uplynutí

15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, čo ovplyvnilo posudzovanie uvedeného
návrhu z pohľadu skutočností, ktorými sa povinná v rámci tohto návrhu mohla relevantne brániť voči
prebiehajúcej exekúcii. Pokiaľ povinná žiadala o odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu
na zastavenie exekúcie, súd prvej inštancie dopĺňa, že jej žiadosti nebolo možné vyhovieť, a to
vzhľadom na § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ktorý výslovne upravuje, že „v exekučnom

konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.“ V danom prípade sa jedná o špeciálnu právnu úpravu
vzťahujúcu sa k exekučnému konaniu, ktorú nemožno vylúčiť. Zároveň, súd prvej inštancie má za to,
že omyl pri odosielaní návrhu na zastavenie exekúcie, ktorého sa povinná dopustila, keď návrh na
zastavenie exekúcie zaslala do elektronickej schránky nesprávneho súdneho exekútora, nie je takou
okolnosťou, ktorá by nastala bez zavinenia povinnej a v dôsledku ktorej by tak exekučný súd nemal

aplikovať koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku). Práve naopak, bolo
povinnosťou povinnej (navyše zastúpenej právnym zástupcom), aby si riadne skontrolovala adresáta
písomnosti, a to kontrolou nielen mena, ale aj čísla elektronickej schránky cez IČO adresáta, pričom
IČO každého súdneho exekútora je verejne dostupná informácia. Treba zdôrazniť, že neuplatnenie
koncentračnej zásady je opatrením výnimočným, pretože narušuje právnu istotu ostatných účastníkov,

a preto súd musí k posudzovaniu okolností, ktoré by mohli naplniť hypotézu právnej normy obsiahnutej v
poslednej vete § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, pristupovať obozretne. V okolnostiach prejednávanej
veci však súd prvej inštancie dospel k záveru, že vyššia súdna úradníčka správne aplikovala vo vzťahu
k námietkam povinnej koncentračnú zásadu exekučného konania a na tieto námietky neprihliadala.

14. Napriek vyššie uvedenému, pre úplnosť musí súd prvej inštancie konštatovať, že pokiaľ by aj
povinná podala návrh na zastavenie exekúcie včas, tento by nebol dôvodný. Ani jedna z námietok, ktoré
uplatnila, totiž nebola relevantná. K povahe právneho vzťahu medzi oprávneným a povinnou súd prvej
inštancie len v krátkosti uvádza, že aj tu sa stotožnil s právnym záverom vyššej súdnej úradníčky, že
právny vzťah medzi oprávneným a povinnou nie je vzťahom spotrebiteľským tak, ako tvrdila povinná.

Aby išlo o spotrebiteľský vzťah, tento musí vzniknúť medzi obchodníkom (dodávateľom) a fyzickou
osobou, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej
praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania (§ 52 Občianskeho zákonníka).
Oprávnený však pri uzatváraní zmluvy nemal postavenie obchodníka, keď jednoznačne nekonal v rámci
svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene

alebo na jej účet. Ako uviedol i oprávnený, a súd prvej inštancie sa s jeho vyjadrením stotožňuje,
oprávnený mal pri uzatváraní zmluvy postavenie subjektu verejnej správy a navyše predmetom zmluvy
bolo poskytnutie verejných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na účel vymedzený osobitným zákonom v
súlade s podmienkami výzvy, na ktorú povinná - žiadateľka o poskytnutie dotácie zo štátneho rozpočtu
prostredníctvom rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky - reagovala za účelom získania

dotácie. Pokiaľ by povinná neporušila podmienky zmluvy, tieto finančné prostriedky by nemusela
vrátiť. Dotácia tak bola zo strany oprávneného pôvodne poskytnutá ako nenávratná, čo tiež znamená,
že oprávnený nemohol konať v rámci podnikateľskej činnosti, keď jedným zo znakov podnikania je
dosahovanie zisku, ktorého dosiahnutie však od počiatku zmluvného vzťahu absentovalo. Sumarizujúcuvedené súd prvej inštancie konštatuje, že vymáhaný nárok nemá pôvod v spotrebiteľskej zmluve,
a preto v danom prípade nebol dôvod pre postup podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku,
a teda pre skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok tak, ako sa toho domáhala povinná.

15. Keďže vymáhaný nárok nemá pôvod v spotrebiteľskej zmluve, vo vzťahu k námietkam ohľadom
neprimeranosti zmluvnej pokuty, súd prvej inštancie potvrdzuje správnosť záveru vyššej súdnej
úradníčky, že exekučný súd je v danom prípade viazaný obsahom exekučných titulov a musí z nich
vychádzať. Návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by

bolo možné napadnúť právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie
exekúcie. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom
bol exekučný titul vydaný, prípadne konania o opravnom prostriedku. Exekučné konanie je špecifické
tým,žesavňomvykonávaexekúciaprotipovinnému,nepreskúmavajúsavňomokolnosti,ktorémalibyť
predmetom základného konania. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom a rovnako nie je príslušný ani skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných

titulov, respektíve preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánov) vydaných v
základnom konaní.

16.Sťažnostnýsúdnepopiera,ževrámciexekučnéhokonanianemožnopriznaťprávnuochranutakému
právu, pri ktorom je zjavne zrejmé, že dochádza k jeho zneužitiu. Absolútne tak ani v exekučnom konaní

niejemožnévylúčiťvýnimočnúaplikáciunapríkladčlánku5CSPvspojenís§200Exekučnéhoporiadku.
Musí ísť však zväčša o veľmi závažné situácie, nakoľko právo, ktorému sa priznáva ochrana, je už
právo judikované, t. j. právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej
moci a teda bolo podrobené jeho prieskumu aj s ohľadom na jeho obsah a charakter. Tak je tomu
aj v prejednávanej veci, kedy nárok z exekučného titulu, ktorý je predmetom tejto exekúcie, je nárok

vyplývajúcizprávoplatnéhosúdnehorozhodnutia,ktorénavyšeprešloajkontrolouodvolaciehosúdu.Už
zo samotnej podstaty a charakteru takéhoto nároku v rámci právneho poriadku vyplýva, že takéto právo
právoplatným prisúdením nadobudlo novú „vyššiu“ silu judikovanej pohľadávky, ktorú by mala dotknutá
osoba plniť prednostne a to aj vtedy ak by nemala na úhradu iných pohľadávok. Treba zdôrazniť, že
exekučnýtitul-súdnerozhodnutiejevybavenénielenvlastnosťouvykonateľnosti,aleiprávoplatnosti,t.j.

i súladnosti s právnym poriadkom. Pokiaľ je rozhodnutie právoplatné a má túto vlastnosť, nemôže žiaden
orgán verejnej moci s výnimkou toho, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku voči tomu rozhodnutiu, ho
spochybňovať, ho bez zákonnej opory preskúmavať či inak preverovať. Právoplatné súdne rozhodnutie
už zo sémantického hľadiska naznačuje, že je súladné s právom, s právnym poriadkom, a teda i s
dobrými mravmi. Z tohto dôvodu musel exekučný súd v plnom rozsahu odmietnuť obranu povinnej.

17. V súvislosti so zmluvnou pokutou ešte súdu prvej inštancie neušlo pozornosti, že k navýšeniu
dlžnej pohľadávky došlo práve aj z dôvodu, že povinná si včas nesplnila povinnosť z exekučného
titulu, ale spravila tak až na výzvu oprávneného (aj to nie v celom rozsahu). Pokiaľ by dlžnú istinu
uhradilabezodkladnepovydaníexekučnéhotituluavcelomrozsahu,došlobykzastaveniunavyšovania

príslušenstva pohľadávky a pohľadávka oprávneného by nebola v takej výške, ako ju vymáha v tejto
exekúcii.

18. Povinná napokon vyčítala rozpor medzi návrhom na vykonanie exekúcie a obsahom e-mailu zo dňa
12. 03. 2025, kde oprávnený uviedol inú kapitalizovanú výšku zmluvnej pokuty než si uplatnil návrhom

na vykonanie exekúcie. V tomto smere však súd poukazuje na to, že smerodajným je exekučný titul
a návrh na vykonanie exekúcie, keď z obsahu predloženej e-mailovej komunikácie nevyplýva, že by
sa oprávnený vzdal časti judikovaného nároku. Opäť tak bolo na povinnej, aby si sama overila výšku
dlžnej pohľadávky a nespoliehala sa na oznámenie oprávneného. V neposlednom rade však súdu
prvej inštancie neušlo pozornosti, že povinná v konečnom dôsledku neuhradila dlžnú sumu, ktorú jej

oprávnený dňa 12. 03. 2025 oznámil, v dôsledku čoho jej obrana vyznieva účelovo.

19. Týmito úvahami sťažnostný súd dospel k záveru o nedôvodnosti sťažnosti povinnej podanej proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/998/2025 zo dňa 08. 01. 2026, a preto túto
sťažnosť zamietol v celom rozsahu.

20. O trovách sťažnostného konania súd rozhodoval s poukazom na § 255 ods. 1 CSP v spojení s
§ 199d a nasl. Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinnej zamietol, nárok
na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko všakz exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinnej
nevznikli (v rámci vyjadrenia si náhradu trov neuplatnil), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17
CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).