Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/17/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425210591
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1425210591.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu
JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya v právnej veci navrhovateľa: AUPARK Tower
Bratislava s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 930 691, práv. zastúpený: Bartošík
Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, proti odporcovi: GINO
FOOD & BEVERAGE CORPORATION s. r. o., so sídlom Pribinova 18, 811 09 Bratislava, IČO: 46 591

265, o nariadenie súpisu hnuteľných vecí o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu
Bratislava IV č.k. 17C/78/2025-132 zo dňa 17.11.2025, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava IV č.k. 17C/78/2025-132 zo dňa
17.11.2025 p o t v r d z u j e .

II. Odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal,
aby súd za účelom zabezpečenia pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy o nájme nebytových priestorov
a zamedzenia prípadnému zániku zákonného záložného práva odstránením hnuteľných vecí z
prenajatých priestorov poveril v mene prenajímateľa zamestnanca súdu vykonaním súpisu hnuteľných
vecí nájomcu nachádzajúcich sa v prenajatých priestoroch v zmysle nájomnej zmluvy.

2. Vodôvodnenísúdprvejinštancieuviedol,ženavrhovateľsvojnávrhodôvodniltým,žedňa27.06.2018
uzatvoril s odporcom zmluvu o nájme nebytových priestorov v znení neskorších dodatkov, predmetom
ktorej bol nájom priestorov nachádzajúcich sa na prízemí administratívnej budovy AUPARK Tower
Bratislava na Einsteinovej ulici v Bratislave, ktoré boli nájomcovi prenajaté za účelom prevádzkovania
reštauračného zariadenia (bistra), pričom uvedená budova je v katastri nehnuteľností evidovaná ako
stavba so súpisným číslom XXXX postavená na pozemku parc. č. XXXX/XXX, zapísaná na liste

vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A. a jej vlastníkom je navrhovateľ. Odporca je v zmysle
uzatvorenej nájomnej zmluvy povinný uhrádzať nájomné a ďalšie platby vyplývajúce zo zmluvného
vzťahu, avšak dostal sa do omeškania s úhradou nájomného, pričom do času podania návrhu neuhradil
viaceré faktúry za nájomné, a to najmä faktúru č. 2401076 splatnú dňa 15.12.2024 za obdobie január
2025 vo výške 4.603,24 Eur, faktúru č. 2500152 splatnú dňa 15.03.2025 za obdobie od 01.04.2025
do 30.04.2025 vo výške 4.718,31 Eur, faktúru č. 2500326 splatnú dňa 15.04.2025 za obdobie od

01.05.2025do31.05.2025vovýške4.718,31Eur,faktúruč.2500432splatnúdňa15.05.2025zaobdobie
od 01.06.2025 do 30.06.2025 vo výške 4.718,31 Eur a faktúru č. 2500504 splatnú dňa 15.06.2025
za obdobie od 01.07.2025 do 31.07.2025 vo výške 4.718,31 Eur. Navrhovateľ uviedol, že uvedený
výpočet splatných faktúr je len demonštratívny, pričom v súvislosti s užívaním predmetných priestorov
dlží odporca prenajímateľovi celkovo sumu 54.276,04 Eur.
3. Navrhovateľ svoj návrh doplnil podaním zo dňa 11.11.2025, v ktorom poukázal na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/4/2021 zo dňa 25.01.2022 a uviedol, že konanie
o návrhu na vydanie poverenia na vykonanie súpisu hnuteľných vecí nemožno považovať za sporovékonanie, keďže súd v ňom nerozhoduje o hmotnoprávnych nárokoch vyplývajúcich z porušenia alebo
ohrozenia subjektívnych práv, ale ide o konanie sui generis, ktoré nie je výslovne upravené procesnými
predpismi.

4. Súd prvej inštancie návrh právne posúdil podľa čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP a § 324 ods. 1 a
3 CSP, § 325 ods. 1 a 2 CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 a 2 CSP a § 343 ods. 1 CSP, ako aj na § 672
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 151s ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že procesný
postup súdu pri návrhu prenajímateľa na poverenie osoby na vykonanie súpisu hnuteľných vecí podľa
§ 672 Občianskeho zákonníka nie je výslovne upravený v procesných predpisoch, pričom toto konanie

má svojou povahou najbližšie ku konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia. Ide o zjednodušené
konanie, v ktorom súd rozhoduje bez zbytočného odkladu na základe osvedčenia tvrdených skutočností.
5. V tejto súvislosti poukázal aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Obdo/4/2021 zo dňa 25.01.2022, podľa ktorého je potrebné v takomto konaní analogicky použiť
ustanovenia upravujúce procesnoprávny inštitút neodkladného opatrenia. Súpis hnuteľných vecí podľa §
672 Občianskeho zákonníka preto považoval za osobitný druh neodkladného opatrenia s obmedzeným

a dočasným významom, ktorý trvá len počas existencie zákonného záložného práva prenajímateľa a vo
vzťahu k pohľadávkam na nájomnom existujúcim v čase vykonania súpisu.
6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že súpis hnuteľných vecí predstavuje osobitný inštitút posilňujúci
zákonné záložné právo prenajímateľa nehnuteľnosti. Predpokladom vzniku tohto záložného práva je
existencia nájomného vzťahu, nájom nehnuteľnosti a existencia hnuteľných vecí nachádzajúcich sa

v prenajatej nehnuteľnosti patriacich nájomcovi alebo osobám s ním žijúcim v spoločnej domácnosti.
Záložnéprávovznikávnesenímhnuteľnejvecidoprenajatejnehnuteľnostiazanikájejodnesením.Podľa
§ 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže prenajímateľ zadržať veci nájomcu, ak sa nájomca sťahuje
alebo odstraňuje veci z predmetu nájmu napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené,
pričom do ôsmich dní je povinný požiadať o vykonanie súpisu vecí osobou poverenou súdom.

7. Po oboznámení sa s obsahom návrhu a predloženými listinnými dôkazmi súd prvej inštancie dospel
k záveru, že navrhovateľ osvedčil existenciu nájomného vzťahu medzi prenajímateľom AUPARK Tower
Bratislava s.r.o. a nájomcom GINO FOOD & BEVERAGE CORPORATION s.r.o., založeného zmluvou o
nájme nebytových priestorov zo dňa 27.06.2018 uzavretou na dobu určitú 120 mesiacov so začiatkom
nájmu od 01.09.2018. Zároveň mal za osvedčené, že predmetom nájmu boli priestory nachádzajúce

sa na prízemí administratívnej budovy AUPARK Tower Bratislava na Einsteinovej ulici v Bratislave,
evidovanej v katastri nehnuteľností ako stavba so súpisným číslom XXXX postavená na pozemku parc.
č. XXXX/XXX, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A., ktorých vlastníkom je
navrhovateľ. Z predložených faktúr mal zároveň za osvedčené, že odporca sa dostal do omeškania s
úhradou nájomného za viaceré mesiace roku 2025.

8. Podľa súdu prvej inštancie navrhovateľ neosvedčil splnenie ďalších zákonných podmienok pre
nariadenie súpisu hnuteľných vecí. Navrhovateľ podľa jeho názoru neosvedčil, že by sa odporca
sťahoval alebo že by z prenajatých priestorov odstraňoval hnuteľné veci, keďže uviedol len obavu
z takéhoto konania bez konkretizácie skutočností nasvedčujúcich tomu, že odporca vykonáva alebo
pripravuje úkony smerujúce k sťahovaniu alebo k odstraňovaniu vecí z predmetu nájmu. Zároveň

navrhovateľ neuviedol ani konkrétne hnuteľné veci nachádzajúce sa v prenajatých priestoroch patriace
nájomcovi.
9. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že navrhovateľ nepredložil potvrdenie o súpise vecí, ktoré by
zadržiaval,neuviedolodkedyichzadržiavaanikedydošlokvýkonuzádržnéhopráva,takžesúdnemohol
posúdiť dodržanie zákonnej prekluzívnej lehoty ôsmich dní na podanie návrhu na vykonanie súpisu

vecí osobou poverenou súdom. Zároveň podľa jeho názoru nebolo preukázané ani splnenie notifikačnej
povinnosti podľa § 151s ods. 4 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z uvedených skutočností a zo
zásady, že pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil
splnenie všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie súpisu hnuteľných vecí osobou poverenou

súdom, a preto návrh zamietol.
10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP
podľa pomeru úspechu strán vo veci tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže mu podľa
obsahu spisu žiadne trovy konania nevznikli.
11. Proti uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/, f/, b/,

a d/ CSP. Namietal, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
keď súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie súpisu
hnuteľných vecí.12. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie síce správne vychádzal z § 672 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, toto ustanovenie však nesprávne interpretoval, keď na vec aplikoval len jeho druhú vetu
upravujúcu situáciu, v ktorej prenajímateľ už realizoval zádržné právo a zadržal veci nájomcu. Podľa

navrhovateľa však v prejednávanej veci išlo o tzv. preventívny súpis podľa prvej vety § 672 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ktorého účelom je zabrániť zániku zákonného záložného práva pre prípad, že
by nájomca veci z prenajatých priestorov následne odstránil. Zdôraznil, že v návrhu netvrdil, že nájomca
užveciodstraňujealebosasťahuje,aležesadomáhalvykonaniasúpisuprávezpreventívnychdôvodov.
Za nesprávny preto považoval záver súdu prvej inštancie, že neosvedčil skutočnosti nasvedčujúce

sťahovaniu nájomcu alebo odstraňovaniu jeho hnuteľných vecí z predmetu nájmu, ako aj záver, že
nepreukázal výkon zádržného práva, dodržanie osemdňovej lehoty na podanie návrhu a splnenie
notifikačnej povinnosti podľa § 151s ods. 4 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru navrhovateľa sa tieto
predpoklady vzťahujú len na situáciu podľa druhej vety § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nie však
na preventívny súpis, ktorého sa v konaní domáhal.
13. Na podporu svojej argumentácie navrhovateľ poukázal na rozhodovaciu prax súdov, z ktorej podľa

jeho názoru vyplýva, že § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje dve odlišné situácie, a to
preventívny súpis smerujúci k zachovaniu záložného práva a súpis nasledujúci po výkone zádržného
právaprenajímateľa.Navrhovateľďalejnamietalnesprávnosťzáverusúduprvejinštancie,podľaktorého
v návrhu neuviedol hnuteľné veci nachádzajúce sa v prenajatých priestoroch patriace nájomcovi.
Uviedol, že k návrhu pripojil nájomnú zmluvu, z ktorej vyplýva, že nájomca užíval predmetné priestory

za účelom prevádzkovania bistra, a teda sa v nich nachádzal jeho majetok a vybavenie. V tejto
súvislostipoukázalajnarozhodovaciuprax,podľaktorejpodmienkoupreventívnehosúpisujeexistencia
nájomného vzťahu, neuhrádzanie nájomného a existencia hnuteľného majetku nájomcu na prenajatej
nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nezohľadnil ani praktické
dôsledky spojené s nájmom obchodných priestorov, keď nájomca po skončení nájmu ponechá svoje

hnuteľné veci v prenajatých priestoroch a tieto opustí. V takom prípade prenajímateľ podľa jeho názoru
potrebuje priestory vypratať a pripraviť na ďalší prenájom, avšak bez vykonania preventívneho súpisu
by riskoval zánik svojho zákonného záložného práva. Navrhovateľ zároveň namietal, že z § 672 ods.
2 Občianskeho zákonníka ani z iného zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť prenajímateľa pred
podanímnávrhusamostatnespísaťhnuteľnévecinájomcu.Zdôraznilpritom,ževdanejvecinerealizoval

zádržné právo, ale domáhal sa preventívneho súpisu, a preto nebolo potrebné, aby sám konkretizoval
a spisoval jednotlivé hnuteľné veci nájomcu. Napokon uviedol, že v čase podania návrhu doručoval
nájomcovi aj oznámenie o odstúpení od nájomnej zmluvy, v ktorom ho vyzval, aby svoj majetok z
priestorov neodstraňoval, keďže navrhovateľ má záujem vykonať svoje zákonné záložné právo na
uspokojenie pohľadávky z dlžného nájomného. Aj túto okolnosť považoval za významnú z hľadiska

potreby vykonania preventívneho súpisu. Z uvedených dôvodov navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrhu vyhovie a nariadi súpis hnuteľných vecí
osoboupoverenousúdom,prípadneabyhopodľa§389ods.1CSPzrušilavecvrátilsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

16. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Podľa § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ
nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo
osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.
18. Podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr,
než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ

ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú
veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci
na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo
musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.19. Odvolací súd pri preskúmaní veci vychádzal z právneho rámca upraveného v § 672 Občianskeho
zákonníka. Podľa § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka má prenajímateľ nehnuteľnosti na zabezpečenie
nájomného zákonné záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sa nachádzajú na prenajatej veci a patria

nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu
rozhodnutia. Toto záložné právo vzniká priamo zo zákona vnesením vecí do prenajatej nehnuteľnosti,
bez potreby osobitného právneho úkonu alebo registrácie, a trvá spravidla dovtedy, kým veci zostávajú
na prenajatej nehnuteľnosti. Zaniká najmä ich odstránením z prenajatých priestorov skôr, než boli
spísané osobou poverenou súdom, alebo z iných dôvodov vyplývajúcich z § 672 ods. 2 Občianskeho

zákonníka.
20. Ustanovenie § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje jednak zánik zákonného záložného
práva odstránením vecí bez ich predchádzajúceho súpisu, jednak osobitné oprávnenie prenajímateľa
zadržať veci nájomcu v prípade, ak sa nájomca sťahuje alebo odstraňuje veci z prenajatých priestorov
napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené. V takom prípade môže prenajímateľ veci
zadržať na vlastné nebezpečenstvo, avšak do ôsmich dní musí požiadať o vykonanie súpisu osobou

poverenou súdom, inak je povinný veci vydať. Súpis hnuteľných vecí podľa tohto ustanovenia má
zabezpečovací a evidenčný charakter; jeho účelom je fixovať okruh vecí, na ktoré sa viaže zákonné
záložné právo, a zabrániť jeho zániku odstránením vecí z prenajatých priestorov. Nejde o spôsob
uspokojenia pohľadávky prenajímateľa, ale o zabezpečovací prostriedok, ktorý vytvára predpoklady pre
jej prípadné uspokojenie v ďalšom konaní.

21. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazňiť, že preventívny súpis nemožno abstrahovať od
potreby osvedčenia konkrétnych skutkových okolností nasvedčujúcich reálnej hrozbe odstránenia vecí
z prenajatých priestorov. Súdna prax vychádza z toho, že samotná existencia dlhu na nájomnom
nepostačuje a že súpis podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka predstavuje mimoriadny zásah do
právnej sféry nájomcu, ktorý musí byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami prípadu. Je zrejmé, že

samotná existencia nájomného vzťahu, dlhu na nájomnom a všeobecná možnosť, že by nájomca mohol
v budúcnosti odstrániť veci z prenajatých priestorov, bez ďalšieho nepostačuje na nariadenie súpisu.
Takýto výklad by totiž viedol k tomu, že súpis by sa stal prakticky automatickým následkom každého
omeškania s platením nájomného, čo nezodpovedá ani výnimočnej povahe tohto zabezpečovacieho
prostriedku, ani jeho účelu.

22. Ďalšoupodmienkouuplatneniapostupupodľa§672ods.2Občianskehozákonníkajeajskutočnosť,
že pohľadávka z nájomného nie je zaplatená ani inak zabezpečená. Najvyšší súd Slovenskej republiky
v uznesení sp. zn. 5Obdo/4/2021 poukázal na to, že ak je pohľadávka prenajímateľa zabezpečená iným
zabezpečovacím prostriedkom, napríklad ručením alebo zmluvným záložným právom, nemožno bez
ďalšieho považovať podmienky § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka za splnené. Podobne Krajský súd

v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 2Cob/16/2019 uviedol, že ak je nájomná pohľadávka zabezpečená iným
zabezpečovacím inštitútom a prenajímateľ disponuje aj exekučným titulom, je potrebné považovať súpis
podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka za neúčelný, keďže ochranu svojich práv môže prenajímateľ
dosiahnuť prostredníctvom výkonu existujúceho zabezpečenia alebo exekúcie.
23. V prejednávanej veci odvolací súd preto prihliadol aj na obsah nájomnej zmluvy predloženej

navrhovateľom. Z čl. 12 bod 12.1 nájomnej zmluvy vyplýva, že nároky prenajímateľa na úhradu jeho
akýchkoľvek pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu sú zabezpečené osobitnou zábezpekou
vo výške štvormesačnej platby nájomného, ako aj platieb za ďalšie služby spojené s predmetom
nájmu. Ide o zmluvný zabezpečovací mechanizmus, ktorého účelom je práve zabezpečenie pohľadávok
prenajímateľa vyplývajúcich z nájomného vzťahu. Táto okolnosť je významná pri posudzovaní potreby

ďalšieho zabezpečovacieho zásahu vo forme súpisu hnuteľných vecí.
24. Za týchto okolností odvolací súd považuje za významné, že navrhovateľ neosvedčil existenciu
konkrétnych okolností nasvedčujúcich tomu, že by nájomca z prenajatých priestorov odstraňoval
hnuteľné veci alebo že by vykonával úkony smerujúce k ich odstráneniu. Návrh navrhovateľa bol
založený výlučne na všeobecnej obave zo zániku zákonného záložného práva. Rovnako nebol

konkretizovaný ani okruh hnuteľných vecí nájomcu nachádzajúcich sa v prenajatých priestoroch v
rozsahu umožňujúcom posúdiť, že ide o veci spôsobilé byť predmetom zákonného záložného práva.
Pokiaľ navyše navrhovateľ sám netvrdil výkon zádržného práva, nebolo možné uvažovať ani o splnení
ďalších predpokladov viazaných na druhú vetu § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
25. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
26. Odporca má podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnej výške voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi. Z dôvodu, že odporca nevynaložil žiadnevýdavky v súvislosti s týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 C.s.p., odvolací súd mu nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 C.s.p.

27. Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).