Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 2, 2026

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/16/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8226200950
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2026:8226200950.1

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. D. X, E., proti
žalovanému: F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. D. X, E., o návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa dňa 01.04.2026 doručila tunajšiemu súdu návrh, ktorým sa domáhala nariadenia
nasledovného neodkladného opatrenia:
I. Odporcovi sa zakazuje rozširovať, zverejňovať alebo inak sprístupňovať akékoľvek fotografie,
obrazové, zvukové alebo iné záznamy týkajúce sa navrhovateľky tretím osobám.

II. Odporcovi sa zakazuje inštalovať alebo používať akékoľvek pozorovacie, nahrávacie alebo
monitorovacie systémy v byte, v ktorom bývam, alebo v ktorom sa zdržiavam, vrátane kamier, diktafónov
alebo iných zariadení.
III. Odporcovi sa zakazuje akékoľvek konanie smerujúce k zásahu do súkromia navrhovateľky.
IV. V prípade porušenia nariadenia navrhuje, aby súd stanovil odporcovi pokutu v maximálnej výške.
2. Na odôvodnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla to, že s odporcom je v

súčasnosti v rozvodovom konaní. Bývajú v spoločnom byte. V poslednom období sa jej odporca
opakovane vyhráža tým, že rozpošle jej rodine a blízkym osobám malé balíčky, videozáznamy alebo
hlasové nahrávky, fotografie týkajúce sa žalobkyne. Tieto vyhrážky v nej vyvolávajú dôvodnú obavu a
strach z vážneho zásahu do jej súkromia a ľudskej dôstojnosti. Má dôvodné podozrenie, že odporca
disponuje nahrávkami a fotografiami, ktoré boli získané bez jej vedomia alebo súhlasu. Existuje reálne
riziko, že svoje vyhrážky uskutoční, (keďže už raz také videozáznamy rozposlal blízkym žalobkyne,

tiež sa nabúral do jej mailového účtu a maily rozposlal, december 2025) čím by žalobkyni vznikla
nenapraviteľná ujma. Vyjadril sa, že čo taká pokuta to zaplatí, ale o žalobkyni budú všetci všetko vedieť
a bude celebrita aj na nete. V chodbe v byte našla diktafón, ktorý odovzdala na polícií a zároveň podala
trestné oznámenie dňa 19.03.2026. Pocit pozorovania v byte má žalobkyňa už dlhodobo a bráni jej
normálne fungovať.

3. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriložila žiadne dôkazy osvedčujúce jej
skutkové tvrdenia uvádzané v podanom návrhu.

4. Vzhľadom na podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, postupujúc podľa § 328 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP) a v lehote tam uvedenej pristúpil súd
k rozhodnutiu o tomto návrhu, pričom tento v celom rozsahu zamietol, nakoľko žalobkyňa podľa

názoru súdu neosvedčila splnenie zákonných podmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného
opatrenia.5. Neodkladné opatrenie možno na návrh nariadiť pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude

ohrozená a ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 a § 325 ods. 1
CSP).

6. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

7. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa § 329 ods. 1, 2 a 3 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,
nezakladáprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
prekážku rozhodnutej veci.

9. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania vo
veci samej súd konštatuje, že žalobkyňa neosvedčila splnenie vyššie uvedených zákonných podmienok
pre nariadenie ňou navrhovaného neodkladného opatrenia. Svojim stručným opísaním rozhodujúcich
skutočností a bez predloženia akéhokoľvek dôkazu na ich preukázanie neosvedčila, že je možné

a dôvodné bezodkladne upraviť pomery ňou navrhovaným spôsobom. Tieto nedostatky návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia (nedostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností a nepredloženie
ani jediného dôkazu) nie sú nedostatkami, ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Nejde o nedostatky, ktoré
bránia o návrhu konať a rozhodnúť. O takom návrhu súd môže a musí konať (z návrhu je zrejmé kto ho
robí, proti komu smeruje, čoho sa ním žalobkyňa domáha), ale nemožno mu vyhovieť.

10. „Súd musí vždy individuálne vyhodnotiť, či nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
bráni pokračovaniu v konaní alebo nie. Ak napríklad v návrhu absentuje akýkoľvek údaj o tom,
čoho sa navrhovateľ domáha, nemôže súd o takomto návrhu vecne rozhodnúť a jeho odmietnutie je
opodstatnené. Naopak, opis rozhodujúcich skutočností, ktorý je zo strany navrhovateľa v návrhu síce

daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil, má nevyhnutne za následok
zamietnutie návrhu. Pokračovaniu v konaní nebráni ani úplná absencia opisu skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, rovnako ako absencia označenia dôkazov alebo listín, ktoré
má navrhovateľ pripojiť v zmysle § 326 ods.2 CSP. Tieto vady návrhu sú dôvodom na jeho zamietnutie.
Aplikuje sa pri tom striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri

koncipovaní návrhu a jeho príloh.“ (Citované z publikácie Veľký komentár k Civilnému sporovému
poriadku, 2. vydanie autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck., 2022, strana 1252, výklad k § 327 CSP).

11. Z obsahu návrhu žalobkyne vyplýva, že sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa §

325 ods. 2 písm. d) CSP podľa ktorého neodkladným opatrením možno strane uložiť to, aby sa zdržala
určitého konania.

12. Toto univerzálne neodkladné opatrenie spočíva v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať
sa istých rušivých zásahov, alebo naopak, strpieť určité obmedzenia. S výnimkou povinnosti niečo

dať (dare) ide v podstate o zovšeobecňujúce transformovanie hmotnoprávneho ustanovenia o obsahu
záväzku v zmysle § 494 OZ. V jeho intenciách možno interpretovať aj samotný § 325 ods. 2 písm.
d) CSP. Výrok neodkladného opatrenia môže znieť na individuálny výkon alebo zákaz niektorej z
uvedených agilít, prípadne na kumuláciu všetkých alebo niektorých z nich. Pomerne široký zákonnýobsah umožňuje poskytnúť efektívnu ochranu v rôznych skutkových situáciách (susedské spory, spory o
ochranu osobnostných práv, spory z nekalej súťaže a pod.). Rovnako ako pri neodkladnom opatrení na
obmedzenie dispozičného oprávnenia podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP je však súd povinný zohľadniť

reálne dôsledky jeho nariadenia s osobitným dôrazom na prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na strane
povinnej osoby. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení o tvrdenej potrebe bezodkladnej úpravy pomerov
strán zaťažuje samotného navrhovateľa neodkladného opatrenia.

13.Súdmôženariadiťneodkladnéopatrenievdvochprípadoch,ato,akjepotrebnébezodkladneupraviť

pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená.
Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení nie je koncepcia inštitútu neodkladných
opatrení vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter
poskytnutej súdnej ochrany. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia
možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej
lehote podľa § 328 ods. 2 CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia

protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti
návrhu vymedzuje priamo § 326 CSP. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného
opatrenia pritom zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda

súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka
odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania (pozri komentár k § 326
CSP, čl. III). Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť

neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce
skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje
intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. Takýto procesný postup je zákonom
aprobovanýatypickýibaprezisťovanierelevantnýchskutočnostívrámcikonaniaonávrhunanariadenie

neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia (§ 344 CSP).

14. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či

a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),

d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

15. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych
vzťahov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Súčasne je nevyhnutné zohľadniť,
že neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne. Právne účinky uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. To platí aj v prípade, ak z hmotného práva vyplýva

možnosť priznania určitého nároku alebo uloženia povinnosti za predchádzajúce obdobie. Právne
pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods.
2 CSP). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.
Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav.
Potrebaupraviťpomerymôžebyťbezodkladnáapretrvávaťajpourčitédlhšiečasovéobdobie.Súdpreto

nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal
ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť
pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahysúdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné
opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej
ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí

zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu
ochranu (napr. v konaní o ochranu proti nekalej súťaži, v odporovacom konaní, v konaniach o ochranu
vlastníckeho práva a pod.). V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd
nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku
ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana.

16. Bez ohľadu na skutočnosť, či má návrh na nariadenie neodkladného opatrenia povahu podania vo
veci samej v zmysle § 123 ods. 2 CSP, alebo nie, musí nevyhnutne obsahovať všeobecné náležitosti
žaloby. Tieto náležitosti vymedzuje § 132 CSP jednak odkazom na všeobecné náležitosti podania
a jednak kumulatívne aj požiadavkou na označenie strán, pravdivé a úplné opísane rozhodujúcich

skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Ak ide o všeobecné náležitosti
podania ako takého, aplikuje sa § 127 CSP (súd, navrhovateľ, vec, účel, podpis a v prebiehajúcom
konaní aj sp. zn.). Ďalšie požiadavky na obsahové náležitosti žaloby je potrebné aplikovať na návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia s prihliadnutím na špecifiká tohto inštitútu. Označenie strán sa
spravuje štandardnými pravidlami podľa § 133 až 135 CSP. Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich

skutočností sa ako zákonná náležitosť do značnej miery významovo prekrýva s osobitnou požiadavkou
na opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu, že exekúcia bude ohrozená. V rámci všeobecnej požiadavky na pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností je však nevyhnutné náležite substancovať aj tie skutkové tvrdenia, ktoré síce
bezprostredne neodôvodňujú uvedenú potrebu, ale sú rozhodujúce z iného dôvodu. To je osobitne

významné v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, keď súd
nemá o spore medzi stranami ešte žiadne skutkové zistenia, z ktorých by mohol vychádzať. Vzhľadom
na subsidiaritu neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, vyjadrenú v § 324
ods. 3 CSP, možno za fakultatívnu náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považovať
opísanie skutočností osvedčujúcich nemožnosť dosiahnuť sledovaný účel zabezpečovacím opatrením.

Navrhovateľ by mal súčasne predložiť aj (spravidla listinné) dôkazné prostriedky, na základe ktorých
môže súd dané tvrdenie považovať za osvedčené. To má pre navrhovateľa osobitný význam vtedy,
ak sú vo vzťahu k účelu navrhovaného neodkladného opatrenia splnené všeobecné podmienky na
zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením. V opačnom prípade, teda ak je samotné
zabezpečovacie opatrenie zo zákona vylúčené, nemôže byť navrhovateľovi na ujmu opomenutie tejto

fakultatívnej náležitosti návrhu. Z hľadiska formy návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
aplikuje všeobecný § 125 CSP o forme podania. Návrh možno urobiť iba písomne, a to v listinnej alebo
elektronickej podobe. K návrhu musia byť pripojené všetky listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva
(§ 326 ods. 2 CSP). To bezprostredne súvisí so zjednodušeným a skráteným procesom rozhodovania
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom vymedzenej lehote podľa § 328 ods. 2

CSP. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán, bez nariadenia pojednávania a na
základe skutočností osvedčených z predložených listín. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl.
CSP nevykonáva. To, prirodzene, kladie zvýšené nároky na kvalitu a presvedčivosť návrhu, s dôrazom
na zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu.

17. V súlade s § 328 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie iba ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP. Tieto základné podmienky sú alternatívne formulované ako
potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená (kumulácia nie je
vylúčená). Tomu zodpovedajú aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Navrhovateľ je predovšetkým povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie tejto
obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia
neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť.
Podmienky vzniku potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie nemožno
generalizovať. Súd vždy vychádza z konkrétnych okolností prípadu a predovšetkým z obsahu návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ tvrdenia v návrhu odôvodňujú poskytnutie súdnej
ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia, musí súd individuálne vyhodnotiť relevantnú mieru
pravdepodobnosti vo vzťahu ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ riadne osvedčil.18. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku,
a to aj pokiaľ nejde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania alebo pred nadväzujúcim
konaním vo veci samej. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu

nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž
obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností uznesením súdu, a to vo vzťahu k
slobodným a autonómnym právnym subjektom. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha

špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť,
že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do
úvahy.

19. Civilný sporový poriadok v § 326 ods. 1 výslovne neukladá navrhovateľovi povinnosť označiť dôkazy
vo vzťahu k vlastným skutkovým tvrdeniam. Táto povinnosť však vyplýva z aplikácie § 132 ods. 1 a

3 CSP v rámci všeobecných náležitostí návrhu. K návrhu musia byť navyše pripojené listiny, na ktoré
sa navrhovateľ odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a
rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán (§ 329 ods. 1 CSP). Dokazovanie má v
konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd

na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom
nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti
následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie
náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva
legitimizuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Procesu

osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia
exekúcie. Z normatívneho textu vyplýva, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku,
teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená
požiadavka vychádza jednak z premisy, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú

procesnú ochranu, a jednak z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý
osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie než samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu z ohrozenia exekúcie. Za účelom osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy,
že exekúcia bude ohrozená, má navrhovateľ k dispozícii zúžený rozsah relevantných dôkazných
prostriedkov, ktorých vykonanie je navyše limitované povahou konania o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia. Tento procesný deficit je ešte výraznejší v prípade návrhu pred začatím
konania. Čím pokročilejšie je štádium konania vo veci samej, tým väčší je rozsah skutočností, ktoré
môže súd následne zohľadniť v prípade podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia po
začatí konania. Vzhľadom na uvedené špecifické okolnosti je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť,
či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý, a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností,

ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Navrhovateľa však
nemožno zaťažovať procesnými povinnosťami, ktoré nie je spôsobilý splniť z objektívnych dôvodov.
Najmä pri neodkladných opatreniach, ktorými majú byť obmedzené určité dispozičné úkony, nemôže
súd v tomto štádiu procesu vyžadovať dôsledné preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej má neodkladné
opatrenie smerovať. Úmysel, ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku,

je za daných okolností osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami.
Takáto požiadavka by mohla mať ad absurdum za následok, že neodkladné opatrenie s preventívnym
účinkom nemožno dosiahnuť. Z pragmatického hľadiska je navyše nepochybné, že v prípade
súkromnoprávnych úkonov je úmysel konajúcej osoby väčšinou rozpoznateľný až v štádiu, keď už
tomuto úkonu nemožno zabrániť, pretože jeho právne účinky medzičasom nastali alebo k nim dôjde

v bezprostrednej časovej nadväznosti. Je pritom potrebné zohľadniť, že efektívnosť neodkladného
opatrenia je do značnej miery determinovaná jeho včasnosťou, ktorú zabezpečuje zákonná tridsaťdňová
(prípadne dvadsaťštyrihodinová) lehota v zmysle § 328 ods. 2 CSP. Počas jej plynutia je však zásadne
možné efektívne realizovať bezmála akýkoľvek úkon, vo vzťahu ku ktorému by sa navrhovateľ snažil
preukázať dolózny úmysel, najmä pokiaľ už prejavy tohto úmyslu nastali. Pri neodkladných opatreniach,

ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon,
ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených
záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané
(princíp proporcionality) a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovaťnavrhovateľovi neadekvátnu výhodu. Z návrhu a jeho príloh musí byť zároveň zrejmé, že celkové
okolnostiprípaduasprávaniesaprotistranyalebojejpredchádzajúceúkonyosvedčujú,žekneželanému
úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle

samotnej protistrany. Ako už bolo uvedené, navrhovateľ je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť
aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Súd
nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok
vo veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s
podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho

nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými
prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

20. Ako súd uviedol, konanie o nariadení neodkladného opatrenia je plne ovládané dispozičným
princípom. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na
návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote, spravidla

bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným
determinantom obsah samotného návrhu. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností
presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý
je pre tento inštitút charakteristický a rozhodujúce skutočnosti musí náležitým spôsobom osvedčiť.
Je preto výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby dostatočne konkrétne, podrobne

a presvedčivo opísal rozhodujúce skutočnosti a aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý
požaduje takúto ochranu podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti
a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa tak v zmysle
platnej právnej úpravy (§ 326 ods. 1 CSP ) v porovnaní so žalobou kladú osobitné, ďalšie a vyššie
požiadavky, čo je logické, nakoľko v štádiu a lehotách v ktorých súd rozhoduje o návrhu na také opatrenie

nie je mysliteľné, aby vykonával rozsiahle dokazovanie, prípadne aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie
dokazovania. Súd v tejto súvislosti opäť poukazuje na vyššie spomínaný Veľký komentár k Civilnému
sporovému poriadku a jeho výklad k § 326 z ktorého cit. „Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl.
CSP sa nevykonáva. To, prirodzene kladie zvýšené nároky na kvalitu a presvedčivosť návrhu, s dôrazom
na zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu.“

21. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené musia mať vždy povahu právnych
vzťahov, regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená, pričom potreba úpravy pomerov
musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Všetky zákonné podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia s dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov podliehajú

procesu osvedčovania (spravdepodobnenia). Navrhovateľ neodkladného opatrenia v návrhu musí
označiť dôkazy vo vzťahu k vlastným skutkovým tvrdeniam (§ 132 ods.1 a 3 CSP) a k návrhu
musia byť pripojené listiny, na ktoré sa odvoláva, pričom práve listinné dôkazné prostriedky majú pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam. Dokazovanie v konaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania, teda súd prostredníctvom

označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to,
že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš
pravdepodobné, pričom strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl.

CSP).

22. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súdnom konaní
možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej
republiky. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd musí pamätať na to, že ochrana musí byť

poskytnutá ako tomu, kto žiada nariadenie neodkladného opatrenia, tak v rámci ústavných pravidiel aj
tomu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda
požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

23. V danom prípade žalobkyňa obsahom svojho návrhu a opísaním rozhodujúcich skutočností v ňom

neosvedčila, že ide o prípad, kedy by bolo možné nariadiť ňou navrhované neodkladné opatrenie.
Na svoje tvrdenia o tom, že sa jej žalovaný mal vyhrážať rozposlaním videozáznamov, fotografií
a hlasových nahrávok týkajúcich sa žalobkyne nepredložila ani jediný dôkaz. Žalobkyňa v návrhu
ani netvrdí, že by žalovaný takýmito záznamami disponoval, vyslovila o tom len púhu neosvedčenúdomnienku.Rovnakonemalsúdzaosvedčenétvrdeniežalobkyneotom,žežalovanýsamalobdobného
konania voči nej dopustiť aj v minulosti. Osvedčené nebolo ani tvrdenie žalobkyne o tom, že sa jej
mal žalovaný v minulosti „nabúrať“ do mailového účtu a emaily žalovanej rozposlať tretím osobám.

V rovine neosvedčeného skutkového tvrdenia ostalo aj tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaný v minulosti
nechal v chodbe bytu položený diktafón. Súd si nemá a ani nesmie rozhodujúce skutočnosti, ktoré má
uviesť žalobkyňa navrhujúca nariadenie neodkladného opatrenia domýšľať, alebo vyhľadávať dôkazy,
či by prípadne nebol skutočne dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia za účelom ochrany
práva žalobkyne. Nie je povinnosťou, ale ani právom súdu, ktorý z podstaty svojho postavenia musí

byť nezávislý a nestranný vyzývať žalobkyňu na predloženie ďalších dôkazov, keďže by tým došlo
k zvýhodňovaniu jednej strany v spore a porušeniu princípu rovnosti strán. Nepredloženie dôkazov
a neuvedenie skutočností osvedčujúcich návrh žalobkyne tu totiž nie je procesným nedostatkom návrhu,
ale neunesením dôkazného bremena a bremena tvrdenia potrebného pre úspech žalobkyne. Bolo
výlučne na žalobkyni aby osvedčila tie skutočnosti, ktoré zákon predpokladá a aby už spolu s návrhom
predložila relevantné dôkazy na ich osvedčenie, čo sa nestalo.

24. Žalobkyňa v súvislosti s navrhovaným neodkladným opatrením argumentovala vyhrážkami
žalovaného voči nej ako aj predchádzajúcim nežiaducim správaním žalovaného, ktoré však ničím
neosvedčila. Nepredložila žiadne dôkazy vo vzťahu k osvedčeniu toho, že žalovaný sa takéhoto konania
v minulosti dopustil ani toho, že žalovaný disponuje záznamami, žalovanej, ktorých zverejnením sa

žalovanej má vyhrážať a napokon nebola osvedčená existencia týchto žalobkyňou tvrdených vyhrážok
zo strany žalovaného. Neurčité a nekonkretizované tvrdenie o vyhrážkach zo strany žalovaného,
bez akéhokoľvek konkretizovania bližších podrobností a okolností za ktorých k tomu malo dôjsť
a bez predloženia akéhokoľvek dôkazu na tieto tvrdenia (napr. trestné oznámenie podané na polícii
na žalovaného, oznámenie o spáchaní priestupku, čestné vyhlásenie svedkov, obsah komunikácie

so žalovaným) nestačí pre nariadenie žalobkyňou navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd pre
nariadenie neodkladného opatrenia, keďže preň platí požiadavka naliehavosti a nevyhnutnosti, musí
mať vždy osvedčené minimálne to, kedy malo dôjsť k vyhrážaniu voči žalobkyni, ako, kde, za akých
okolností, koľkokrát, v akej intenzite. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
uvedené skutočnosti vôbec neuviedla, žiaden taký dôkaz na ich osvedčenie nepredložila (napr. čestné

prehlásenie svedkov, či oznámenie o priestupku, trestné oznámenie a podobne).

25. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329
ods. 2 CSP). Ak by po vydaní tohto uznesenia došlo k zmene skutkových okolností významných pre
rozhodnutie,ničnebránižalobkynipodaťnovýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia(§329ods.3

CSP). Nateraz ale podmienky na jeho nariadenie nie sú podľa názoru súdu ničím osvedčené. Vzhľadom
na všetky vyššie uvedené dôvody súdu neostávalo iné, než o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, to znamená v celom rozsahu ho
zamietnuť.

26. Čo sa týka výroku o trovách konania, Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie podobné §
145Občianskehosúdnehoporiadkuúčinnéhodo30.06.2016vzmyslektoréhosavuzneseníonariadení
predbežného opatrenia o náhrade trov konania nerozhodovalo. Preto v zmysle Civilného sporového
poriadku je potrebné aj pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť
o nároku na náhradu trov konania, v prípade, že ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262

ods.1 CSP).

27. Tu rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodnutím, ktorým sa konanie
končí. Preto súd o trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol, a to podľa
§ 255 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania nevznikol, lebo

vzhľadom na zamietnutie návrhu v celom rozsahu mal plný úspech žalovaný, preto mu vznikol nárok na
plnú náhradu trov konania proti žalobkyni. Žalovaný však náhradu žiadnych trov konania neuplatnil, zo
spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovaného nevyplývajú (návrh ani uznesenie o zamietnutí
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa mu v zmysle § 331 ods. 1 veta druhá CSP ani
nedoručujú) preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania

samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov
konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.