Rozsudok – Ostatné ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121204767
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7121204767.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
v D., E. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Júliusom Bučekom, advokátom, so sídlom v Humennom,
Štefánikova 18, proti žalovanej: Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, so sídlom v Bratislave,
Štúrova 2, IČO: 00 166 481, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Mestského súdu Košice zo dňa 29. januára 2025 sp.zn. 38C/25/2021

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku I. rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 29. januára 2025 č.k.
38C/25/2021-292.

Mení rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi titulom náhrady nemajetkovej ujmy okrem už právoplatne priznanej sumy 5.000,- € aj sumu
3.000,- € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.000,- € od 12.11.2020 do zaplatenia do
60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti výroku II. o zamietnutí žaloby titulom náhrady škody nad sumu 1.801,91 € a titulom

náhrady nemajetkovej ujmy nad sumu 8.000,- € s príslušenstvom rozsudok p o t v r d z u j e.

Žalobca m á proti žalovanej nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 29. januára 2025
č.k. 38C/25/2021-292 rozhodol nasledovne:
I. Žalovaná je povinná z a p l a t i ť žalobcovi titulom náhrady škody sumu 202,25 € a titulom
nemajetkovej ujmy sumu 3.240 €, spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.801,91 € od
12.11.2020 do zaplatenia do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalovaná zaplatí na účet
právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne
o výške tejto náhrady.

2.1. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu dňa 1.7.2021, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy
41.978,46 € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 41.978,46 € od 7.11.2020 do zaplatenia

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj náhrady trov konania, a to titulom náhrady škody (trovy
obhajoby v trestnom konaní) 1.978,46 € a náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 40.000 € .
2.2. Žalobca svoj nárok odôvodnil skutkovým tvrdením o tom, že dňa 8.1.2014 rozhodnutím
vyšetrovateľa úradu inšpekčnej služby - východ, odboru inšpekčnej služby, Sekcie kontroly a inšpekčnejslužby, MV SR z, sp. zn. F.: G./H. bolo voči jeho osobe začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie
pre trestný čin marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1 Tr. zák., lebo zistené skutočnosti
nasvedčovali tomu, že dňa 9.1.2013 v čase okolo 11:30 hod. v obci Cabov, okr. Vranov nad Topľou

prijal ústne trestné oznámenie od I. J., trvale bytom J. F. XX o podozrení zo spáchania trestného činu
pytliactva podľa § 310 Tr. zákona v poľovnom revíri PZ Urvisko Cabov, kde mu bolo oznámené, že v
uvedenom poľovnom revíri bolo nájdené uhynuté telo jeleňa v dôsledku strelného poranenia, po čom
obvinený, ktorému bola oznámená uvedená skutočnosť, nevykonal žiadne úkony, dôsledne nepreveril
tvrdenie predsedu poľovníckeho združenia, že jeleň uhynul od zlej potravy a bol riadne obhliadnutý

veterinárnym lekárom, o príčine úmrtia nájdeného jeleňa následne aj zavádzal oznamovateľa, čím
umožnil neobjasnenie trestného činu pytliactva podľa § 310 Tr. poriadku, nezabezpečil miesto nálezu
a hlavne stopy a takto umožnil prípadnému páchateľovi trestného činu vyhnúť sa trestnoprávnej
zodpovednosti, pričom takto obvinený A. B. C. postupoval v rozpore s ustanovením čl. 28 písm. m)
Nariadenia P PZ č. 18/2011, čím svojím konaním porušil povinnosti uložené ustanovením § 48 ods.
3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZV a JS SR a ŽP. Proti

tomuto uzneseniu dňa 23.1.2014 podal sťažnosť, ktorá bola zo strany Okresnej prokuratúry Vranov nad
Topľou, uznesením sp. zn. Pv 974/13/7713-12, zo dňa 10.3.2014 zamietnutá ako nedôvodná. Taktiež
využil aj postup podľa § 363 Tr. poriadku a dňa 27.5.2014 podal návrh na zrušenie právoplatného
rozhodnutia v prípravnom konaní na Generálnu prokuratúru SR, ktorý bol zo strany generálneho
prokurátora uznesením IVPz 147/14/1000-9, zo dňa 27.8.2014 odložený ako nedôvodný. Rozsudkom

Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 12T/41/2015, zo dňa 5.9.2016 bol žalobca zo strany
prvostupňového súdu uznaný za vinného z prečinu marenia úlohy verejného činiteľa podľa § 327 ods.
1 Tr. zákona za čo mu bol uložený peňažný trest vo výmere 800 €, spolu s náhradným trestom odňatia
slobody vo výmere 4 mesiacov. Následne, rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 9To/33/2017
- 440, zo dňa 25.4.2018 však bol žalobca spod obžaloby v celom rozsahu oslobodený, nakoľko súd

konštatovala, že skutok, pre ktorý bol obžalovaný, nie je trestným činom. Z rozsudku odvolacieho súdu
vyplýva, že na základe skutočností, ktoré boli známe už v štádiu prípravného konania, neexistovalo
ani podozrenie, že by zo strany obžalovaného došlo k spáchaniu trestného činu pytliactva, a teda
obžalovaný postupoval v súlade s internými predpismi, túto skutočnosť zaznamenal aj vo svojom hlásení
a Krajský súd dospel k záveru, že skutok, ktorý bol kladený obžalobou za vinu obžalovanému, nie

je trestným činom. V súvislosti s jeho obhajobou v trestnom konaní zaplatil svojmu obhajcovi sumu
1.978,46 €. Žalobca si zároveň voči žalovanému uplatnil aj nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo
výške 40.000 € s poukazom na to, že za dobu trestného stíhania v trvaní 4 rokov a viac ako 3 mesiacov,
sa musel zúčastňovať úkonov v prípravnom trestnom konaní, neskôr aj v konaní pred súdom, bola
tu hrozba trestu odňatia slobody, v spojení s prepustením zo služobného pomeru príslušníka PZ, čo

všetko zanechalo u žalobcu trvalé následky v zmysle psychickej traumy. Žalobca dôvodil, že trestné
stíhanie voči nemu bolo realizované v rozpore so zákonom, bolo teda spôsobilé vyvolať okrem vzniku
materiálnej škody aj vznik nemateriálnej ujmy vo sfére osobnostných práv a iba samotné konštatovanie
práva nie je dostatočným zadosťučinením, preto sa domnieva, že má nárok aj na nemajetkovú ujmu
v peniazoch v primeranej výške 40.000 €, s prihliadnutím práve na jeho osobu, na doterajší život a

prostredie, v ktorom žil a pracoval, na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
na závažnosť následkov, ktoré vznikli v jeho súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení. Zníženie
spoločenského postavenia u žalobcu sa prejavilo v pochybnostiach verejnosti a jeho kolegov v práci vo
vzťahu k jeho odbornosti vykonávať funkciu policajta, v ich viere v údajné protispoločenské správanie, vo
vzniku uštipačných narážok zo strany verejnosti, známych, aj kolegov, ktorým musel čeliť a všeobecne,

vo vzniku jemu spoločensky nepríjemných situácií v rodinnom i spoločenskom živote tým, že po dobu
takmer 4,5 roka bol vystavený z dôvodu vedenia trestného konania stresu, úzkosti a frustrácii. Žalobca
listom zo dňa 17.8.2020 požiadal žalovaného, aby predbežne prejednal jeho nárok na náhradu škody,
ktorá mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa úradu inšpekčnej služby - východ,
odboru inšpekčnej služby, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, MV SR zo dňa 8.1.2014 pod sp. zn. ČVS:

SKIS-242/OISV-V-2013, ktorý listom zo dňa 6.11.2020 jeho finančný nárok neuznal.

3.1 Súd vo veci rozhodol skorším rozsudkom sp. zn. č. 38C/25/2021 - 193 zo dňa 4.4.2023 tak, že
žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.599,66 € titulom náhrady škody a sumu 1.760 € titulom
nemajetkovej ujmy (výrok I.). Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %. Výrok I., ktorým súd žalobe v časti vyhovel nadobudol právoplatnosť
a zamietavý výrok Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn.: 6Co/105/2023 zrušil a v rozsahu zrušenia
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.3.2. Predmetom celého sporu je nárok žalobcu uplatnený titulom skutočnej škody, ktorý tvoria náklady
na obhajobou v trestnom konaní vo výške 1.978,46 €, ako aj nárok žalobcu uplatnený titulom náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 40.000 €. Nakoľko súd prvej inštancie už právoplatne (rozsudkom pod sp.

zn. č. 38C/25/2021-193) priznal žalobcovi titulom náhrady škody sumu 1.599,66 € a titulom nemajetkovej
ujmy sumu 1.760 €, tak po vrátení veci zostala predmetom sporu zvyšná časť náhrady škody vo
výške 378,80 € (uplatnená suma 1.978,46 - 1.599,66) a náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 38.240
€ (uplatnená suma 40.000 - 1.760).

4. Súd vec právne posúdil podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, článku 6 ods. 1 a článku
13 dohovoru spolu s § 1 písm. a/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 písm. f/, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 15 ods. 1,
2, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a § 5 ods. 1, § 18 ods. 1, 3 zákona č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní
osôb poškodených násilnými trestnými činmi (v znení účinnom do 30.6.2016) spolu s § 1 ods. 4, § 12
ods. 3 písm. a/, § 14 ods. 1, 2, 3 a 8, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (účinnej do 14.6.2019) a § 7 ods. 1, 2 zákona
č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a § 1 opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky č. 632/2008 účinného do 31.5.2019.

5.1. Mal za to, že pasívna legitimácia žalovanej, v mene ktorého je v zmysle § 4 ods. 1 písm. f/ zákona o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci oprávnená konať Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky vyplýva zo zákona č. 514/2003 Z.z. a je definovaná ako objektívna zodpovednosť
štátu, ktorej sa štát nemôže zbaviť. Pri určení orgánu konajúceho v mene štátu, súd vychádzal z
napadnutého rozhodnutia vyšetrovateľa Odboru inšpekčnej služby - Východ, Úradu inšpekčnej služby,
Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod sp.zn. F.: G./H. K. L.

X.X.XXXX.
5.2. K vznesenej námietke premlčania poukázal na to, že pokiaľ je podmienkou uplatnenia práva
na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej moci, plynie
trojročná premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia príslušného orgánu, ktorým
bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorým bola spôsobená

škoda. Vychádzal z úvahy, že v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. sa plynutie premlčacej lehoty
práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa Odboru inšpekčnej služby
- Východ, Úradu inšpekčnej služby, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky pod sp. zn. F.: G./H. K. L. X.X.XXXX prerušilo doručením žiadosti žalobcu o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody žalovanej, t. j. od 17.8.2020 a táto lehota spočívala až do dátumu

vyjadrenia žalovanej k tejto žiadosti, do 4.11.2020, spolu v rozsahu 79 dní. Keďže o oslobodzujúcom
rozsudku sa žalobca dozvedel dňa 25.4.2018 (Krajský súd Prešov sp. zn. 9To/33/2017, tak 3-ročná
subjektívna lehota trvala do 25.4.2021, plus 79 dní, t. j. do 12.7.2021. A nakoľko žaloba bola na Okresný
súd Košice I. podaná dňa 30.6.2021, tak súd konštatoval, že bola podaná v rámci plynutia premlčacej
doby, na základe čoho považoval námietku žalovanej za nedôvodnú.

5.3. Vychádzal z úvahy, že rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia)
trestného stíhania je len neskorší výsledok trestného konania, preto rozhodnutie vyšetrovateľa Odboru
inšpekčnej služby - Východ, Úradu inšpekčnej služby, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky pod sp. zn. F.: G./H. L. X.X.XXXX, ktorým bolo voči žalobcovi začaté trestné
stíhanie a vznesené obvinenie, a ktoré bolo zrušené oslobodzujúcim rozsudkom Krajského súdu Prešov

pod sp. zn. 9To/33/2017 - 440 zo dňa 25.04.2018, súd považoval za „nezákonné rozhodnutie“ v zmysle
§ 3 ods. 1, písm. a) citovaného zákona a s poukazom na ustálenú súdnu prax (od publikovania judikátu
R 37/2014).

6.1. K uplatnenej náhrade škody v zmysle vynaložených trov právneho zastúpenia (1.978,46 €), ktoré

pozostávajú z odmeny advokáta v celkovej výške 1.641,54 €, náhrady cestovného v celkovej výške
146,30 € a náhrady za stratu času v celkovej výške 190,62 € súd pri výpočte tarifnej odmeny aplikoval §
1 ods. 4 vyhlášky, v zmysle ktorého výpočtový základ sa počíta 4 roky spätne s tým, že 1/12 výpočtového
základu v roku 2014 bola 67 €, štyri roky spätne bol 2010 čo je 60,11€, 1/12 výpočtového základu v
roku 2015 bola 69,91 €, štyri roky spätne bol 2011 čo je 61,75 €, 1/12 výpočtového základu v roku 2016

bola 71,50 €, štyri roky spätne bol 2012 čo je 63,58 € a 1/12 výpočtového základu v roku 2018 bola
76,75 €, štyri roky spätne bol 2014 čo je 67 €.
6.2. Pri režijnom paušály, ktorý je upravený v § 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. pod hotovými výdavkami a
náhradou za stratu času súd poukázal na to, že právny zástupca žalobcu má za úkony vykonané v roku2014 nárok na režijný paušál vo výške 8,04 €, za rok 2015 8,39 €, za rok 2016 8,58 € a za rok 2018
9,21 €. Právny zástupca však požadoval režijný paušál za rok 2014 len vo výške 7,21 €, za rok 2015 vo
výške 7,41 €, za rok 2016 7,63 €, za rok 2018 vo výške 8,04 €. Súd mu preto v súlade so zásadou že

nemožno priznať viac, ako je žalované, priznal režijný paušál len v žalovanej výške.
6.3. Náhrada za stratu času je upravená v § 17 ods. 1 vyhlášky, t.j. pod hotovými výdavkami a náhradou
za stratu času. Právny zástupca žalobcu má za úkony vykonané v roku 2014 nárok na náhradu za stratu
času vo výške 13,40 €, za rok 2015 vo výške 13,98 €, za rok 2016 vo výške 14,30 € a za rok 2018
vo výške 15,35 €. Právny zástupca však požadoval náhradu za stratu času za rok 2014 len vo výške

12,02 €, za rok 2015 vo výške 12,35 €, za rok 2016 12,71 €, za rok 2018 vo výške 13,40 €. Súd mu
preto v súlade so zásadou že nemožno priznať viac, ako je žalované, priznal náhradu za stratu času
len v požadovanej výške.

7. Zároveň súd poukázal na právo obvineného na nestranného sudcu, prísediaceho, prokurátora,
policajta a iných konajúcich osôb (OČTK), ktoré je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru a treba ho považovať za súčasť procesných práv obvineného aj podľa čl. 5 ods.
4 dohovoru, resp. čl. 17 ústavy. Povinnosťou všeobecných súdov je umožniť obvinenému uplatnenie
práva na nestranného sudcu a iných osôb, orgánov činných v trestnom konaní tak, aby sa zachoval
jeho reálny obsah a zmysel, nie iba za teoreticky (mutatis mutandis II. ÚS 116/2011, II. ÚS 266/2013,
II. ÚS 175/2017). Preto bolo podľa súdu prvej inštancie nevyhnutné umožniť žalobcovi podať námietku

zaujatosti voči OP VT dňa 14.10.2015, a nakoľko bola vypracovaná právnym zástupcom, tak išlo o
úkon právnej služby, za ktorý patrí žalobcovi náhrada trov. Nešlo v tomto prípade o zjavne nedôvodné
uplatnenie námietky.

8. Súd po opätovnom posúdení účelnosti výdavkov vynaložených v rámci trestného konania vedeného

protižalobcovi,považovalzatrovykonaniaúčelnevynaloženéžalobcomakopoškodeným,nazaplatenie
odmeny advokátovi za obhajobu v rozsahu tarifnej odmeny v celkovej výške 1.801,91 € za nasledujúce
úkony právnej služby :
- prevzatie a príprava zastúpenia z 23.1.2014 (§ 14 ods. 1 písm. a) ) á 60,11 € + režijný paušál 7,21 €
- sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia z 24.1.2014 (§ 14 ods. 1 písm. b) á 60,11€ + režijný

paušál 7,21 €
- účasť na výsluchu obvineného zo dňa 30.1.2014 v čase od 9.25 do 12.05 (§ 14 ods. 1 písm. c) á 120,22
€ (2x 60,11 €)+ režijný paušál 7,21 €
- porada s klientom dňa 26.2.2014 (§ 14 ods. 2 písm. a) ) á 40,07 € (2/3 z 60,11 €)+ režijný paušál 7,21 €
- účasť pri výsluchoch svedkov dňa 20.3.2014 v čase od 9.05 do 13.05 (§ 14 ods. 1 písm. c) á 120,22

€ (2x 60,11 €)+ režijný paušál 7,21 €
- návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní (§ 14 ods. 1 písm. b) z 27.5.2014
á 60,11 € + režijný paušál 7,21 €
- ďalšia porada s klientom zo dňa 17.11.2014 (§ 14 ods. 2 písm. a) á 40,07 € (2/3 z 60,11€ ) + režijný
paušál 7,21 €

- žiadosť o preskúmanie postupu policajta zo dňa 21.11.2014 á 30,06 € (1/2 z 60,11 €) (§ 14 ods. 3 písm.
c) v spojení s ust. § 14 ods. 8) + režijný paušál 7,21 €
- žiadosť o preskúmanie postupu prokurátora zo dňa 8.1.2015 á 30,88 € ( 1/2 z 61,75 €) (§ 14 ods. 3
písm. c) v spojení s ust. § 14 ods. 8) + režijný paušál 7,41 €
- ďalšia porada s klientom zo dňa 29.9.2015 (§ 14 ods. 2 písm. a) á 41,16 € ( 2/3 z 61,75€) + režijný

paušál 7,41 €
- námietka zaujatosti voči OP VT z 14.10.2015 á 30,88 € (1/2 z 61,75 €) (§ 14 ods. 3 písm. c v spojení
s ust. § 14 ods. 8) + režijný paušál 7,41 €
- ďalšia porada s klientom zo dňa 22.10.2015 (§ 14 ods. 2 písm. a) á 41,16 € (2/3 z 61,75€ ) + režijný
paušál 7,41 €

- sťažnosť proti uzneseniu o nevylúčení z úkonov trestného konania zo dňa 28.10.2015
(§ 14 ods. 1 písm. b) á 61,75 € + režijný paušál 7,41 €
- účasť na hlavnom pojednávaní dňa 18.11.2015 (§ 14 ods. 1 písm. c) á 61,75 € + režijný paušál 7,41 €
- ďalšia porada s klientom zo dňa 10.2.2016 (§ 14 ods. 2 písm. a) á 42,38 € ( 2/3 z 63,58€) + režijný
paušál 7,63 €

- účasť na hlavnom pojednávaní dňa 17.2.2016 (§ 14 ods. 1 písm. c) á 63,58 € + režijný paušál 7,63 €
- účasť na hlavnom pojednávaní dňa 27.4.2016 (§ 14 ods. 1 písm. c) á 63,58 € + režijný paušál 7,63 €
- ďalšia porada s klientom zo dňa 2.9.2016 (§ 14 ods. 2 písm. a) á 42,38 € (2/3 z 63,58€) + režijný
paušál 7,63 €- účasť na hlavnom pojednávaní dňa 5.9.2016 (§ 14 ods. 1 písm. c) á 63,58 € + režijný paušál 7,63 €
- odôvodnenie odvolania zo dňa 16.12.2016 (§ 14 ods. 1 písm. b) á 63,58 € + režijný paušál 7,63 €
- ďalšia porada s klientom zo dňa 24.4.2018 (§ 14 ods. 2 písm. a) á 44,66 € ( 2/3 z 67 €) + režijný

paušál 8,04 €
- účasť na verejnom zasadnutí na KS v PO dňa 25.4.2018 (§ 14 ods. 1 písm. c) á 67 € + režijný
paušál 8,04 €
- náhrada za stratu času dňa 30.1.2014 za cestu Humenné - Vranov nad Topľou a späť 2 polhodiny x
12,02 € (1/60 výpočtového základu) t.j. 24,04 €,

- náhrada za stratu času dňa 20.3.2014 za cestu Humenné - Vranov nad Topľou a späť 2 polhodiny x
12,02 € (1/60 výpočtového základu) t.j. 24,04 €,
- náhrada za stratu času dňa 18.11.2015 za cestu Humenné - Vranov nad Topľou a späť 2 polhodiny
x 12,35 € ( 1/60 výpočtového základu) t.j. 24,70 €,
- náhrada za stratu času dňa 17.2.2016 za cestu Humenné - Vranov nad Topľou a späť 2 polhodiny x
12,71 € (1/60 výpočtového základu) t.j. 25,42 €,

- náhrada za stratu času dňa 5.9.2016 za cestu Humenné - Vranov nad Topľou a späť 2 polhodiny x
12,71 € (1/60 výpočtového základu) t.j. 25,42 €,
- náhrada za stratu času dňa 25.4.2018 za cestu Humenné - Prešov a späť 5 polhodín (mal by nárok na 6
polhodín keďže cesta trvá 1 hod. a 4. min., avšak požadoval len 5 polhodín) x 13,40 € (1/60 výpočtového
základu) t.j. 67 €,

- náhrada cestovných výdavkov - cesta z Humenné- Vranov nad Topľou a späť dňa 30.1.2014 - 50 km
x 0,183€/km t.j. 9,15 €
- náhrada PHM za cestu dňa 30.1.2014 - 50 km x spotreba 13,90 l/100 km x cena PHM 1,441 €/1 l
t.j. 19,16 €
- náhrada cestovných výdavkov - cesta z Humenné- Vranov nad Topľou a späť dňa 20.3.2014 - 50 km

x 0,183€/km t.j. 9,15 €
- náhrada PHM za cestu dňa 20.3.2014 - 50 km x spotreba 13,90 l/100 km x cena PHM 1,428 €/1 l
t.j. 19,07 €
- náhrada cestovných výdavkov - cesta z Humenné- Vranov nad Topľou a späť dňa 18.11.2015 - 50 km
x 0,183€/km t.j. 9,15 €

- náhrada PHM za cestu dňa 18.11.2015 - 50 km x spotreba 13,90 l/100 km x cena PHM 1,229 €/1
l t.j. 17,69 €
- náhrada cestovných výdavkov - cesta z Humenné- Vranov nad Topľou a späť dňa 17.2.2016 - 50 km
x 0,183€/km t.j. 9,15 €
- náhrada PHM za cestu dňa 17.2.2016 - 50 km x spotreba 13,90 l/100 km x cena PHM 1,132 €/1 l

t.j. 17,02 €
- náhrada cestovných výdavkov - cesta z Humenné- Vranov nad Topľou a späť dňa 5.9.2016 - 50 km
x 0,183€/km t.j. 9,15 €
- náhrada PHM za cestu dňa 5.9.2016 - 50 km x spotreba 13,90 l/100 km x cena PHM 1,228 €/1 l t.j.
17,68 €

- náhrada cestovných výdavkov - cesta z Humenné- Prešov a späť dňa 25.4.2018 - 50 km (mal nárok
na 142 km, požadoval len 50 km) x 0,183€/km t.j. 9,15 €
- náhrada PHM za cestu dňa 25.4.2018 - 50 km (mal nárok na 142 km, požadoval len 50 km) x spotreba
13,90 l/100 km x cena PHM 1,342 €/1 l t.j. 52,48 €.

9. Súd však považoval za nepreukázané úkony právnej pomoci, a teda za neúčelné vynaložené trovy
konania, vo vyčíslení právneho zástupcu žalobcu označené ako: námietka zaujatosti voči OP VT z
27.1.2014, a námietka zaujatosti voči OP VT zo 6.10.2015, pretože uskutočnenie týchto úkonov
nevyplynulo zo žiadneho dôkazu, a to nielen z vyšetrovacieho spisu, ale ani z trestného spisu. Z toho
vyplýva, že náklady žalobcu vynaložené na tieto úkony právnej služby, ktoré sa nepreukázali, považuje

súd za neúčelne vynaložené, preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

10. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobcovi patrí titulom náhrady škody za účelne
vynaložené trovy trestného konania suma v celkovej výške 1.801,91 €, z ktorej mu už bola právoplatne
(dňa 22.4.2023, rozsudkom pod sp. zn. č. 38C/25/2021 - 193) priznaná suma 1.599,66 €, preto súd týmto

rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 202,25 € (1.801,91-1.599,66),
a v prevyšujúcej časti žalobcu ako nedôvodnú zamietol (žalovaná suma 1.978,46 - celková priznaná
suma 1.801,91).11. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 40.000 €, súd vychádzal
z úvahy, že výška nemajetkovej ujmy v zmysle ust. § 17 ods. 3 citovaného zákona je limitovaná
posúdením osoby poškodeného, jeho doterajšieho života a prostredia, v ktorom žil a pracoval, ďalej

posúdením závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k nej došlo, závažnosti následkov, ktoré
vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosti následkov, ktoré vznikli poškodenému v jeho
spoločenskom uplatnení.

12.1. Pre ustálenie primeranej výšky nemajetkovej ujmy u žalobcu konkrétnou sumou, súd zohľadnil

konkrétne okolnosti prípadu, a to, že voči žalobcovi sa po dobu 4 rokov a 3 mesiacov viedlo fakticky
bezdôvodne trestné stíhanie, ďalej na výšku trestu, ktorý mu bol súdom uložený vo forme peňažného
trestu vo výmere 800 €, spolu s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, ďalej na
skutočnosť, že žalobca sa od vznesenia obvinenia do skončenia trestného stíhania musel podrobovať
úkonom trestného konania a po celú dobu žil s vedomím trestného stíhania, čo nepochybne negatívne
ovplyvnilo jeho osobný život, osoby trestne stíhanej, a to aj napriek tomu, že až do právoplatnosti

meritórneho rozhodnutia vo veci, sa na neho prihliada ako na nevinného. Ale už samotný fakt trestného
stíhania je záťažou pre každého obvineného a zasahuje do súkromného a osobného života jednotlivca,
do jeho cti a dobrej povesti. Poukázať aj na to, že žalobca si počas 32 rokov svedomite vykonával prácu
v policajnom zbore ako veliteľ policajnej stanice, starší referent pre riadenie, ale po vznesení obvinenia
voči jeho osobe to spôsobilo v okruhu jeho kolegov a známych nedôveryhodnosť jeho osoby, bližšie

okolnosti žalobca nešpecifikoval. Jeho najbližšie okolie stálo síce na jeho strane, ale aj v tomto okruhu
pociťoval negatívny dopad trestného stíhania. Avšak k strate zamestnania a platu v dôsledku trestného
stíhania nedošlo, jeho pracovný pomer bol ukončený riadne, ku dňu 1.8.2021 po 40-tich rokoch trvania
pracovnéhopomeru,odchodomdovýsluhovéhodôchodku.Žalobcanepreukázalžiadnusúvislosťmedzi
tvrdenými stratami na odmenách, tieto neboli ani čo do výšky, ani čo do dôvodu nijako špecifikované.

Žalobca takisto nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že mal byť povýšený do hodnosti majora, k čomu však
nedošlo v dôsledku trestného stíhania.
12.2. Súd konštatoval, že zo zisteného skutkového stavu (z výpovede žalobcu, a z doplnenia výpovede
žalobcu dňa 29.1.2025) pre stanovenie výšky náhrady ujmy vyplýva zistenie, že pred začatím trestného
stíhania (pred 8.1.2004) žalobca v pracovnej oblasti zastával funkciu veliteľa policajnej stanice, starší

referent pre riadenie, a bol vo funkcii bol 20 rokov. Je tiež preukázané, že žalobca nebol v dôsledku
začatého trestného stíhania a vznesenia obvinenia odvolaný zo svojej funkcie, naďalej zotrval v
pracovnom pomere, a nebol mu v dôsledku toho krátený služobný plat. Ďalej bol teda žalobca
zamestnaný na svojom pôvodnom mieste, a neodišiel ani na základe jeho vlastnej žiadosti, ktorú
mu ako sám uvádzal, odporúčali kolegovia. Pracovný pomer žalobcu bol ukončený riadne, ku dňu

1.8.2021, t. j. po 40-tich rokoch trvania pracovného pomeru, odchodom do výsluhového dôchodku.
Takže prakticky v pracovnej rovine nedošlo u žalobcu k takmer žiadnym negatívnym dopadom na jeho
pracovné postavenie, na jeho finančné ohodnotenie, ani na kariérny rast, odhliadnuc od straty autority a
negatívneho postoja niektorých jeho kolegov, ktorí mu prestali dôverovať. Ako súd už predtým uvádzal,
tvrdenia žalobcu, že nedostával odmeny, ktoré by mu inak mali patriť, alebo že mal postúpiť na majora,

sa nepreukázali, zostali teda v rovine nepreukázaného tvrdenia. Rovnako aj tvrdenie žalobcu, že stratil aj
finančne,keďžeshodnosťoumajorasaspájavyššiefinančnéohodnotenie,totojetaktiežnepreukázané,
zostalo to v hypotetickej rovine. V spoločenskej oblasti žalobcu bol preukázaný mierny nepriaznivý
negatívny dopad nezákonného rozhodnutia zo dňa 8.1.2014, odklonom niektorých známych, nie však
v miere vnímanej a tvrdenej žalobcom. Súd uznal, že dôsledkom nezákonného rozhodnutia došlo zo

strany okolia vo vzťahu k žalobcovi k strate dôvery, bezúhonnosti a uznal jeho tvrdenie, že pociťoval
neistotu aj vo finančnom zabezpečení rodiny, keďže vyhliadka na pozitívny vývoj bola dlhodobo neistá.
Žalobca však uvádzal, že jeho blízke okolie však pri ňom stálo, to znamená, že v ich sfére nemalo
nezákonné rozhodnutie negatívny dopad. Dopad nezákonného rozhodnutia mal dopad aj na zdravotný
stav žalobcu, pretože v dôsledku toho sa narušil jeho spánkový režim, bol nervóznejší, napätejší, zvýšil

sa mu krvný tlak. Zhoršenie tejto situácie pociťoval žalobca potom, ako bol rozhodnutím trestného
súdu I. inštancie uznaný vinným, a bol mu uložený trest, pretože toto ho ešte viac zneistilo v jeho
postavení poškodeného. Súd však aj napriek tomu, že žalobcom tvrdené negatívne dopady v rôznych
oblastiach jeho života (v zmysle negatívnych názorov okolia, kolegov, a psychickej záťaže u žalobcu)
nedosahovali„významnú“spoločenskúakultúrnuúroveňuznal,ževdôsledkunezákonnéhorozhodnutia

od začiatku trestného stíhania (1/2014) musel žalobca ako dovtedy slušný, čestný a zodpovedný človek
a zamestnanec, reálne pociťovať určitý stupeň psychickej nepohody a neistoty, a diskomfortu a to až
do času, kedy bol žalobca spod obžaloby v celom rozsahu oslobodený (4/2018). Súd vzal do úvahy, že
trestné stíhanie je nepochybne samo o sebe je vážnym zásahom do života človeka v celom jeho spektrea má samo o sebe negatívny dopad na život človeka, čo môže objektívne privodiť ujmu na právach
dotknutej osoby.

13. Vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súd uzavrel, že aj keď žalobca nepreukázal
podstatnú, trvalú a výraznú zmenu pomerov v jeho osobnom, pracovnom, spoločenskom, kultúrnom
živote ako nepriaznivý dopad v dôsledku nezákonného rozhodnutia z 8.1.2014, tak aj napriek tomu,
súd vzal za preukázané tvrdenie žalobcu o psychickom dopade trestného stíhania na jeho osobu aj
bez bližšieho preukazovania skutkových okolností, pretože ide o psychickú kategóriu, ktorej hĺbka a

rozsah sú ako rozhodné skutočnosti náročne preukázateľné. Súd sa v tejto súvislosti stotožnil s nálezom
Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 754/2016 zo dňa 24.1.2017, ktorý vo svojom rozhodnutí vyslovil, že už
len samotné začatie trestného stíhania je záťažou pre každého obvineného a zasahuje do súkromného a
osobného života jednotlivca do jeho cti a dobrej povesti. Z týchto dôvodov súd konštatoval, že žalobcovi
patrí nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia.

14.1. Za primeranú považoval súd náhradu v celkovej výške 5.000 €, vzhľadom na trvanie trestného
stíhania v rozsahu 4 roky a 3 mesiace, ako aj na závažnosť samotnej ujmy popísanú vyššie. Podľa
súdu, že už len skutočnosť, že voči žalobcovi bolo vedené bezdôvodné trestné stíhanie po dobu 4 rokov
a 3 mesiacov, žalobcovi prinieslo so sebou psychickú záťaž v podobe dlhodobej neistoty, beznádeje,
krivdy, odporu; čo súd uznal aj bez ďalšieho preukazovania skutkových okolností práve preto, že ide o

psychickú kategóriu, ktorej hĺbka a rozsah sú ako rozhodné skutočnosti náročne preukázateľné.
14.2. Zároveň mal za to, že porovnaním s inými posudzovanými prípadmi zásahu do osobnostných
práv poškodeného nezákonným rozhodnutím v senáte, ale aj na iných súdoch, zistená intenzita zásahu
do osobnostných práv u žalobcu nedosahovala takej intenzity, aby umožňovala priznanie vyššej sumy
náhrady nemajetkovej ujmy (strata zamestnania, nemožnosť zamestnať sa, strata príjmu, rozvod, strata

dôveryblízkychosôb,strataspoločenskéhoživota,apod.).Príkladomuviedolzáveryjednotlivýchkonaní
ohľadne výšky náhrady nemajetkovej ujmy :
- Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 17.10.2023 sp. zn. 6Co/116/2023 potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie, ktorým bola žalobcovi priznaná nemajetková ujma vo výške 6.280 €, z toho 5.280 € za
nezákonnúväzbua1.000€zanezákonnétrestnéstíhanie(zuplatnenej50.000€),pričomprotižalobcovi

bolo vznesené obvinenie za prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, b/,
c/, ods. 2 písm. d/ TZ;
- Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 18.04.2023 sp. zn. 6Co/33/2023 potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie, ktorým bola žalobcovi priznaná nemajetková ujma vo výške 3.000 €, a v prevyšujúcej
časti rozsudok zmenil a žalobu zamietol za nezákonné trestné stíhanie (z uplatnenej 10.000 €), pričom

proti žalobcovi bolo vznesené obvinenie za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 TZ;
- Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 21.03.2023 sp. zn. 6Co/12/2023 potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie, ktorým bola žalobcovi priznaná nemajetková ujma vo výške 3.120 € za nezákonné
trestné stíhanie (z uplatnenej 24.000 €), pričom proti žalobcovi bolo vznesené obvinenie za zločin
skrátenia dane a poistného podľa § 276 TZ;

- Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 19.03.2024 sp. zn. 6Co/42/2023 potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie, ktorým bola žalobcovi priznaná nemajetková ujma vo výške 5.000 € za nezákonné
trestné stíhanie (z uplatnenej 20.000 €), za obdobie TS cca 3,5 roka;
- Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 12.12.2023 sp. zn. 6Co/170/2023 zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie tak, že bola žalobcovi priznaná nemajetková ujma spolu vo výške 3.240 € za nezákonné

trestné stíhanie v období cca 11 mesiacov;
- Krajský súd Banská Bystrica z 23.08.2016 sp. zn. č. 14 Co 433/2015 priznaná suma 6.000 €
(oslobodenie spod obžaloby),
- Krajský súd Banská Bystrica z 22.09.2016 sp. zn. č. 12 Co 133/2014 priznaná suma 5.022,75 €
(oslobodenie spod obžaloby),

- Krajský súd Banská Bystrica z 20.10.2016 sp.z.n.č.16 Co 63/2016 priznaná suma 4.800 € (oslobodenie
spod obžaloby),
- Najvyšší súd SR z 3.7.2014 sp.zn.č.3 Cdo 298/2013 priznaná suma 4.350 € (nezákonné uznesenie o
vznesení obvinenia a väzba policajtky od 5.7.2003 - 26.9.2003),
- Najvyšší súd SR z 27.6.2013 sp.zn.č. 3 Cdo 11/2012 priznaná suma 2.000 € (trestné stíhanie v dĺžke

takmer 3 roky, oslobodená spod obžaloby),
- Najvyšší súd SR z 26.10.2016 sp.zn.č. 5 Cdo 173/2015 priznaná suma 1.813,76 € (trestné stíhanie,
navrhovateľ oslobodený spod obžaloby).15. Podľa súdu prvej inštancie suma uplatnená žalobcom vo výške 40.000 €, ako náhrada nemajetkovej
ujmy v dôsledku nezákonného rozhodnutia, nemá oporu nielen vo vykonanom dokazovaní, ale ani v
žiadnom zákonnom ustanovení, či v judikatúre, je neprimerane vysoká vo vzťahu k ujme spôsobenej

žalobcovi nezákonným rozhodnutím. Zároveň náhrada nemajetkovej ujmy má plniť zákonom mienenú
satisfakčnú funkciu, ale v žiadnom prípade nesmie nahrádzať zárobkovú činnosť, či určitý spôsob
obohacovania sa.

16. Na základe uvedeného, súd zaviazal žalovanú k náhrade nemajetkovej ujmy žalobcovi v dôsledku

nezákonného rozhodnutia v celkovej výške 5.000 €, z ktorej už bola žalobcovi právoplatne (dňa
22.4.2023,rozsudkompodsp.zn.č.38C/25/2021-193)priznanásuma1.760€,pretovtomtorozhodnutí
súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 3.240 € (5.000-1.760), a v prevyšujúcej časti žalobu ako
nedôvodnú zamietol (žalovaná suma 40.000 - priznaná suma 5.000).

17.1. Žalobca si k istine náhrady škody uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo žalovanej

sumy vo výške 5 % ročne od 7.11.2020 do zaplatenia.
17.2. Žalobca listom zo dňa 17.08.2020 požiadal žalovanú o predbežné prejednanie nároku na náhradu
škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa úradu inšpekčnej služby -
východ, odboru inšpekčnej služby, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, MV SR zo dňa 08.01.2014 pod
sp. zn. ČVS: SKIS-242/OISV-V-2013, ktorá však listom zo dňa 6.11.2020 jeho finančný nárok neuznala.

17.3. Nakoľko sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu žalobcovi
riadne a včas, súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 6.801,91 € (náhrada škody 1.801,91 + náhrada nemajetkovej ujmy 5.000) od 12.11.2020 do
zaplatenia, t.j. podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. dňom nasledujúcim po doručení oznámenia
žalovanej žalobcovi (11.11.2020), že neuspokojí nárok žalobcu na náhradu škody (pretože tento deň

nastal skôr, ako došlo k uplynutiu 6 mesačnej lehoty na plnenie 10.3.2021). Vzhľadom na uvedené, súd
žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie uvedené v žalobe, t.j. od 7.11.2020 do 11.11.2020
ako nedôvodnú zamietol.

18. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Z dôvodu vyššej sumy určenej na úhradu, súd žalovanej
určil dlhšiu, 60 dňovú lehotu na plnenie.

19. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2 spolu s § 255 ods. 1 tak, že žalobca má nárok
na plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 % zo súdom priznanej sumy, a žalovanej v dôsledku

neúspechu v spore nárok na náhradu trov konania nevznikol. Za základ nároku považoval určenie, že
nárok žalobcu je daný, t.j. že do práva žalobcu bolo zo strany žalovanej protizákonne zasiahnuté, na
základe čoho určil, že žalobcovi patrí plná náhrada trov konania. Určenie výšky nemajetkovej ujmy je
v tomto prípade až druhotné, nadväzujúce na primárne určenie. Priznanie plnej náhrady trov konania
výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci“,

keďže ten, ako je uvedené vyššie, sa skúma, čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného
nároku.

20. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, a to v celom rozsahu (voči
všetkým výrokom) z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h/ a f/ CSP a žiadal, aby odvolací súd zmenil

rozsudok súdu prvej inštancie a vyhovel odvolaniu v plnom rozsahu.

21.1. Má za to, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia a dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak nepriznal žalobcovi náhradu za vyplatenú odmenu za úkony
právnej služby, a to námietka zaujatosti voči OP VT z 27.1.2014 a námietka zaujatosti voči OP VT

zo 6.10.2015. Má za to, že tým súd nerešpektoval právny názor vyjadrený v uznesení Krajského
súdu Košice sp.zn. 6Co/105/2023 (bod 45. odôvodnenia). Zároveň namieta, že súd vylúčil náhradu
za tieto úkony, pričom priznal nárok na náhradu za úkony žiadosť o preskúmanie postupu policajta,
žiadosť o preskúmanie postupu prokurátora a námietka zaujatosti voči OP VT zo 14.10.2015, pričom
ide o obdobné úkony. Má za to, že sa jedná o písomné podania, ktoré boli uskutočnené v záujme klienta

a v súlade so zákonom o advokácii a žalobca na tieto úkony skutočne vynaložil náklady.
21.2. Ďalej žalobca považuje priznanie nemajetkovej ujmy v celkovej výške 5.000 € za neprimerane
nízke a nezodpovedajúce skutočne vzniknutej ujme. Namietal, že súd prvej inštancie síce poukázal
na výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v iných konaniach (a to v rozmedzí od 1.800 € až doviac ako 6.000 €), avšak žiadnym spôsobom neporovnal prípad žalobcu s uvedenými prípadmi a bližšie
neodôvodnil, prečo v tomto prípade dospel k vyššej alebo nižšej sume v porovnaní s jednotlivými
uvedenými príkladmi (neuviedol, v čom bola daná rozdielnosť jednotlivých prípadov oproti prípadu

žalobcu). Poukázal na to, že každé trestné stíhanie a v rámci neho aj hroziaci trest, predstavujú vážny
zásah do osobnej slobody jednotlivca a vyvolávajú aj ďalšie negatívne dopady na jeho osobný život
a životný osud, pričom v danom prípade trestné stíhanie bolo realizované v rozpore so zákonom, teda
bolo spôsobilé vyvolať okrem vzniku materiálnej škody aj nemateriálnu ujmu vo sfére osobnostných práv
a má za to, že iba samotné konštatovanie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu

spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Preto má žalobca nárok aj na nemajetkovú ujmu v peniazoch.
Odkázal na svoju výpoveď, v ktorej popísal negatívne dôsledky nezákonného trestného stíhania na
jeho pracovný, osobný a rodinný život a vyjadril názor, že priznanie nemajetkovej ujmy vo výške
zodpovedajúcej hornej hranici v celkovej sume odškodnenia podľa § 6 zákona č. 215/2006 Z.z., čo
predstavuje sumu vo výške 17.600 €, považuje za primerané závažnosti následkov, ktoré vznikli
vsúkromnomživoteavspoločenskomuplatnenížalobcu.Žalobcabol40rokovpríslušníkompolicajného

zboru a svoju prácu si vykonával svedomito, čestne a zodpovedne, za čo mu „odmenou“ bolo takmer 4,5
roka prebiehajúce nezákonné trestné stíhanie. Podľa odvolateľa s prihliadnutím na osobu žalobcu, jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žil a pracoval, závažnosť vzniknutej predovšetkým psychickej ujmy
aokolnosti,zaktorýchknejdošlo,akoajnásledky,ktorévzniklivjehosúkromnomživoteaspoločenskom
uplatnení, je nemajetková ujma požadovaná vo výške primeraná.

22.1. Žalovaná sa k podanému odvolaniu vyjadrila písomne tak, že rozsudok považuje za súladný
s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov v tejto oblasti, preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil. Odvolanie žalobcu podľa nej neobsahuje žiadne nové právne
relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nezaoberal a ktoré by mohli mať za následok

nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia.
22.2. K namietanému nepriznaniu škody- trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby:
námietky zaujatosti voči OP VT z 27.1.2024 a voči OP VT zo 6.10.2015 poukázala na to, že tieto
úkony neboli preukázané, teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ich existenciu
(uskutočnenie týchto úkonov nevyplynulo zo žiadnych súdu predložených listinných dôkazov), preto

neakceptovanie týchto úkonov nie je v rozpore s tvrdením odvolacieho súdu uvedeným v bode 45.
odôvodnenia zrušujúceho uznesenia sp. zn. 6Co/105/2023. Teda tieto úkony neboli súdom prvej
inštancie akceptované nie preto, že sa jedná o procesné úkony, ale preto, že neboli preukázané.
22.3. Vo vzťahu k požadovanej výške nemajetkovej ujmy podľa názoru žalovanej mestský súd správne
poukázal na ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., náležite zohľadnil intenzitu zásahu trestného

stíhania do osobnej integrity žalobcu a vychádzal z vykonaného dokazovania. Výšku ustálil v sume
zodpovedajúcej dlhodobému štandardu priznávania takýchto ujm.

23. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojich tvrdeniach vyjadrených v odvolaní.

24. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

25. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP)
prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP

a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca podal odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu, teda
odvolaním napadol aj výrok I. o vyhovení žalobe v časti o zaplatenie sumy 202,25 € titulom náhrady

škody a sumy 3.240 € titulom nemajetkovej ujmy, spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
6.801,91 € od 12.11.20201.

27. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

28. Podľa § 386 písm. b/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, žalobca nie je stranou, pri ktorej by výrokom I. súdneho
rozhodnutia bolo rozhodnuté v jeho neprospech, a preto nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania
v tejto časti.

30. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal odvolanie proti rozsudku vo výroku I., ktorým súd žalobe
v časti jeho žalobe vyhovel, teda týmto výrokom nebolo rozhodnuté v jeho neprospech, a teda v tejto
časti nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania, odvolací súd odvolanie proti rozsudku vo výroku
I. podľa ust. § 386 písm. b/ CSP odmietol.

31. Predmetom odvolacieho prieskumu bol iba výrok II., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
a výrok III. o náhrade trov konania.

32. Vo vzťahu k výroku II. neboli splnené podmienky ani na potvrdenie rozsudku ani na jeho zrušenie,
preto odvolací súd rozsudok vo výroku II. zmenil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia (§

388 CSP).

33. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24. februára 2026 o 09.10
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 12.2.2026 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle

ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

34. Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP, t. j., že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

35. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade je naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365
ods. 1 písm. h/ CSP.

36. Predmetom konania je nárok žalobcu uplatnený titulom skutočnej škody, ktorý tvoria náklady na

obhajobou v trestnom konaní vo výške 1.978,46 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 40.000 €,
všetko v dôsledku trestného stíhania začatého rozhodnutím vyšetrovateľa Odboru inšpekčnej služby -
Východ, Úradu inšpekčnej služby, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky pod sp. zn. ČVS: SKIS-242/OISV-V-2013 zo dňa 8.1.2014, ktorým bolo voči žalobcovi
vznesené obvinenie, a ktoré bolo zrušené oslobodzujúcim rozsudkom Krajského súdu Prešov pod sp.

zn. 9To/33/2017 - 440 zo dňa 25.04.2018.

37. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozhodnutím priznal žalobcovi titulom náhrady škody (okrem už
skôr priznanej sumy 1.599,66 EUR) sumu 202,25 € a titulom náhrady nemajetkovej ujmy (okrem už skôr
priznanej sumy 1.760 EUR) sumu 3.240 €, t. j. titulom náhrady škody mu (z uplatnenej sumy 1978,46)

priznal spolu 1.801,91 Eur a zamietol sumu 176,55 Eur a titulom nemajetkovej ujmy mu (z uplatnenej
sumy 40.000,-) priznal spolu sumu 5.000,- Eur a zamietol sumu 30.000,- Eur.

38. Podstatou odvolacích námietok je nesprávne ustálenie výšky náhrady
1. škody spočívajúcej v náhrade trov právneho zastúpenia v trestnom konaní v dôsledku nepriznania

náhrady za vyplatenú odmenu za 2 úkony právnej služby, a to námietka zaujatosti voči OP VT
z 27.1.2014 a námietka zaujatosti voči OP VT zo 6.10.2015
2. nemajetkovej ujmy v dôsledku
- neprihliadnutia na osobu žalobcu a vzniknutú ujmu a okolnosti, za ktorých k nej došlo, ktoré umožňujú
ustálenie náhrady vo výške zodpovedajúcej hornej hranici v celkovej sume odškodnenia podľa § 6

zákona č. 215/2006 Z.z., čo predstavuje sumu vo výške 17.600 € a
- neporovnania prípadu žalobcu so súdom uvedenými prípadmi.

39. Odvolací súd považuje uvedené odvolacie námietky v časti náhrady škody za nedôvodné a v časti
náhrady nemajetkovej ujmy za čiastočne dôvodné.

40. Nemožno akceptovať námietku týkajúce sa náhrady škody spočívajúcej v náhrade trov právneho
zastúpenia v trestnom konaní za 2 úkony právnej služby, a to námietka zaujatosti voči OP VT z 27.1.2014a námietka zaujatosti voči OP VT zo 6.10.2015, kde nedôvodne odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie
nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení sp. zn. 6Co/105/2023.

41. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení vytkol súdu prvej inštancie, že nepriznal žalobcovi nárok na
náhradu škody za úkony právnej služby žiadosť o preskúmanie postupu policajta, žiadosť o preskúmanie
postupu prokurátora, námietka zaujatosti voči OP VT s odôvodnením, že nešlo o podania vo veci
samej vyžadované § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z., ale o podania procesné - žiadosti o
preskúmanie procesného postupu, vychádzajúc z úvahy, že iba skutočnosť, že sa jedná o procesné

úkony, nemôže sama o sebe vylúčiť tieto úkony z nároku na ich náhradu, t. j. v dôsledku uvedeného
nemožno uzavrieť, že náklady vynaložené na zastupovanie pri takýchto úkonoch netvoria skutočnú
škodu. To, že ustanovenie § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. pri účtovaní trov vyžaduje aby sa
jednalo o podanie vo veci samej nemožno vyhodnotiť tak, že za žiadne podania procesného charakteru
nemožno účtovať náhradu trov právneho zastúpenia. Je potrebné brať zreteľ aj na úpravu obsiahnutú v
ostatných odsekoch (a pod iným písmenom) uvedeného ustanovenia. V tejto súvislosti (pri procesných

úkonoch obdobných ako sa jedná v danom prípade) súdna prax ustálila potrebu aplikácie ustanovenia
§ 14 ods. 8 vyhl. č. 655/2004 Z. z., v zmysle ktorého za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v
odsekoch 1 až 5 tohto ustanovenia, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom
najbližšie. Pri úkonoch, ktoré súd vylúčil z náhrady skutočnej škody v preskúmavanej veci prichádza v
zmysle súdnej praxe do úvahy napr. aplikácia ust. § 14 ods. 3 písm. c/ vyhlášky.

42. Súd prvej inštancie sa po vrátení veci riadil uvedeným názorom, preto považoval za nevyhnutné
umožniť žalobcovi podať námietku zaujatosti voči OP VT dňa 14.10.2015, a nakoľko bola vypracovaná
právnym zástupcom a nešlo o zjavne nedôvodné uplatnenie námietky, považoval to za úkon právnej
služby, za ktorý patrí žalobcovi náhrada trov. Po opätovnom posúdení účelnosti výdavkov vynaložených

v rámci trestného konania vedeného proti žalobcovi, súd považoval za trovy konania účelne vynaložené
žalobcom ako poškodeným, na zaplatenie odmeny advokátovi za obhajobu okrem iných aj za písomné
podania, ktoré boli obsahom pripojeného trestného spisu:
- sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia z 24.1.2014 (§ 14 ods. 1 písm. b) á 60,11€ + režijný
paušál 7,21 €

- žiadosť o preskúmanie postupu policajta zo dňa 21.11.2014 á 30,06 € (1/2 z 60,11 €) (§ 14 ods. 3 písm.
c) v spojení s ust. § 14 ods. 8) + režijný paušál 7,21 €
- žiadosť o preskúmanie postupu prokurátora zo dňa 8.1.2015 á 30,88 € ( 1/2 z 61,75 €) (§ 14 ods. 3
písm. c) v spojení s ust. § 14 ods. 8) + režijný paušál 7,41 €
- námietka zaujatosti voči OP VT z 14.10.2015 á 30,88 € (1/2 z 61,75 €) (§ 14 ods. 3 písm. c v spojení

s ust. § 14 ods. 8) + režijný paušál 7,41 €
- sťažnosť proti uzneseniu o nevylúčení z úkonov trestného konania zo dňa 28.10.2015 (§ 14 ods. 1
písm. b) á 61,75 € + režijný paušál 7,41 €
- odôvodnenie odvolania zo dňa 16.12.2016 (§ 14 ods. 1 písm. b) á 63,58 € + režijný paušál 7,63 €

43. Súd považoval za neúčelne vynaložené náklady žalobcu na trovy konania za úkony uvedené vo
vyčíslení právneho zástupcu žalobcu ako námietka zaujatosti voči OP VT z 27.1.2014, a námietka
zaujatosti voči OP VT zo 6.10.2015, pretože uskutočnenie týchto úkonov nevyplynulo zo žiadneho
dôkazu, a to nielen z vyšetrovacieho spisu, ale ani z trestného spisu, teda preto že ich vykonanie nebolo
vôbec preukázané.

44. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd nepriznal náhradu škody za vyplatenú odmenu za sporné
dva úkony právnej služby (námietka zaujatosti voči OP VT z 27.1.2014 a námietka zaujatosti voči OP
VT zo 6.10.2015) z dôvodu, že ich vykonanie nebolo vôbec preukázané (žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal ich existenciu), nie z dôvodu neakceptovania názoru odvolacieho súdu v

zrušujúcom uznesení sp.zn. 6Co/105/2023.

45. Odvolací súd sa stotožňuje s úvahou súdu prvej inštancie, pretože z obsahu spisu jednoznačne
vyplýva, že uskutočnenie týchto úkonov nevyplynulo zo žiadnych súdu predložených listinných dôkazov,
ani z obsahu pripojeného spisu, v ktorom sa nachádzajú iba podania žalobcu (resp. jeho právneho

zástupcu,ktorésúdpovažovalzapreukázané(sťažnosťz24.1.2014,žiadosťzodňa21.11.2014,žiadosť
zo dňa 8.1.2015, námietka zaujatosti z 14.10.2015, sťažnosť zo dňa 28.10.2015 a odvolanie zo dňa
16.12.2016). Záver súdu vo vzťahu k ustáleniu výšky skutočnej škody v sume 1.801,91 Eur je preto
správny.46. Odvolací súd však považuje za čiastočne dôvodné námietky žalobcu k ustáleniu výšky primeranej
náhrady nemajetkovej ujmy, pretože súd prvej inštancie síce správne poukázal na kritériá, na ktoré je

potrebné prihliadať pri ustálení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 3 cit. zák.
č. 514/2003 Z.z. (osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom
uplatnení), avšak dôsledne tieto nevyhodnotil. Dôraz kládol iba na následky, ktoré vznikli (resp.

nevznikli) poškodenému v súkromnom a pracovnom živote, avšak neprihliadnutia na osobu žalobcu,
jeho dovtedajší život a prostredie, v ktorom žil a pracoval, závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za
ktorých k nej došlo. Zároveň neprihliadol na výšku náhrady priznanú v iných porovnateľných prípadoch.

47. Podľa odvolacieho súdu s prihliadnutím na osobu žalobcu, jeho dovtedajší život a prostredie,
v ktorom žil a pracoval, závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo a výšku náhrady

priznanú v iných porovnateľných prípadoch možno ustáliť primeranú náhradu v odlišnej výške k akej
dospel súd prvej inštancie.

48. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nedostatočne prihliadol na osobu žalobcu,
jeho dovtedajší život a prostredie, v ktorom žil a pracoval. Súd síce poukázal na to, že počas 32 rokov

svedomite vykonával prácu v policajnom zbore ako veliteľ policajnej stanice, starší referent pre riadenie
(vofunkciibol20rokov),avšakpriposudzovaní výškynáhradytonereflektovala nedostatočneprihliadal
na to, že vznesenie obvinenia spôsobilo v okruhu jeho kolegov a známych nedôveryhodnosť jeho osoby,
keď práve v tomto okruhu pociťoval negatívny dopad trestného stíhania.

49. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu, že v pracovnej rovine nedošlo u žalobcu k takmer
žiadnym negatívnym dopadom, keďže súd uvedené konštatoval len s ohľadom na jeho pracovné
postavenie, finančné ohodnotenie, ale neprihliadol na stratu autority a negatívny postoj niektorých
jeho kolegov, ktorí mu prestali dôverovať. Aj keď súd prvej inštancie správne prihliadal na to, že žalobca
nebol v dôsledku začatého trestného stíhania a vznesenia obvinenia odvolaný zo svojej funkcie, naďalej

zotrval v pracovnom pomere, nebol mu v dôsledku toho krátený služobný plat a jeho pracovný pomer
bol ukončený riadne, ku dňu 1.8.2021, odchodom do výsluhového dôchodku, je zároveň potrebné
prihliadnuť aj na postoj kolegov, ktorí žalobcovi dokonca odporúčali odchod na základe vlastnej žiadosti,
čo však žalobca neurobil aj s poukazom na ekonomické potreby rodiny.

50. Súd nesprávne vyhodnotil závažnosť vzniknutej ujmy spôsobenej trestným stíhaním, keď už
len skutočnosť, že voči žalobcovi bolo vedené bezdôvodné trestné stíhanie po dobu 4 rokov a 3
mesiacov, žalobcovi prinieslo so sebou psychickú záťaž v podobe dlhodobej neistoty, beznádeje,
krivdy, odporu, ako to konštatoval samotný súd prvej inštancie. Žalobca sa od vznesenia obvinenia do
skončenia trestného stíhania musel podrobovať úkonom trestného konania a po celú dobu žil s vedomím

trestného stíhania, čo nepochybne negatívne ovplyvnilo jeho osobný život, osoby trestne stíhanej, a to
aj napriek tomu, že až do právoplatnosti meritórneho rozhodnutia vo veci, sa na neho prihliada ako na
nevinného, pretože už samotný fakt trestného stíhania je záťažou pre každého obvineného a zasahuje
do súkromného a osobného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti.

51. Súd poukázal na výšku trestu, ktorý mu bol súdom uložený vo forme peňažného trestu vo výmere
800 €, spolu s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, avšak je potrebné prihliadnuť
aj na to, že za trestný čin marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1 Trestného zákona mu
pritom hrozil trest odňatia slobody až na dva roky a žalobca v priebehu konania nemohol predpokladať
aký trest mu bude uložený.

52. Nemožno súhlasiť so súdom prvej inštancie, že žalobcom tvrdené negatívne dopady v rôznych
oblastiach jeho života (v zmysle negatívnych názorov okolia, kolegov, a psychickej záťaže u žalobcu)
nedosahovali „významnú“ spoločenskú a kultúrnu úroveň. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že trestné
stíhanie je nepochybne samo o sebe je vážnym zásahom do života človeka v celom jeho spektre a

má samo o sebe negatívny dopad na život človeka, čo môže objektívne privodiť ujmu na právach
dotknutej osoby. Aj súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca v dôsledku nezákonného rozhodnutia
od začiatku trestného stíhania (1/2014) musel ako dovtedy slušný, čestný a zodpovedný človek a
zamestnanec, reálne pociťovať určitý stupeň psychickej nepohody a neistoty, a diskomfortu a to až dočasu, kedy bol žalobca spod obžaloby v celom rozsahu oslobodený (4/2018). Aj súd prvej inštancie
považoval za preukázané tvrdenie žalobcu o psychickom dopade trestného stíhania na jeho osobu.

53. Nezákonné rozhodnutie a celé trestné stíhanie malo dopad aj na zdravotný stav žalobcu, pretože
v dôsledku toho sa narušil jeho spánkový režim, bol nervóznejší, napätejší, zvýšil sa mu krvný tlak.
K ďalšiemu zvýšeniu intenzity došlo potom, ako bol rozhodnutím trestného súdu I. inštancie uznaný
vinným, a bol mu uložený trest, pretože toto ho ešte viac zneistilo v jeho postavení. Teda je potrebné
prihliadať aj na tú skutočnosť, že trestné stíhanie nebolo zastavené v štádiu vyšetrovania, ale bola

podaná obžaloba, vedené konanie pred súdom prvej inštancie a aj pred odvolacím súdom, kedy sa tlak
a diskomfort postupne zvyšoval.

54. Súd uznal, že dôsledkom nezákonného rozhodnutia došlo zo strany okolia vo vzťahu k žalobcovi
k strate dôvery, bezúhonnosti, odklonom niektorých známych a uznal jeho tvrdenie, že pociťoval
neistotu aj vo finančnom zabezpečení rodiny, keďže vyhliadka na pozitívny vývoj bola dlhodobo neistá.

Nemožno sa stotožniť so záverom súdu, že skutočnosť, že jeho blízke okolie pri ňom stálo, znamená,
že v ich sfére nemalo nezákonné rozhodnutie negatívny dopad. Uvedené odzrkadľuje vzájomné
rodinné väzby a vnútorné hodnotenie osoby žalobcu na základe skúseností s jeho konaním a postojmi
v predchádzajúcom živote, avšak neznamená, že trestné stíhanie nemalo negatívny dopad na žalobcu,
jemu blízke osoby a ich vnútorné prežívanie.

55. Na základe uvedených úvah odvolací súd považuje za primeranú výšku náhrady nemajetkovej ujmy
v sume 8.000,- Eur, ktorá je súladná aj s limitom stanoveným v § 17 ods.4 zák.č. 514/2003 Z.z..

56.1. S účinnosťou od 1.1.2013 bolo novelizované znenie ust. § 17 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. tak,

že výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa ods. 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu (odkaz na zák.
č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi).
56.2. Z vyššie uvedeného vyplýva, že primeranosť nemajetkovej ujmy je treba vždy posudzovať, resp.
určovať (okrem iného) aj v kontexte zohľadnenia ďalších právnych predpisov upravujúcich obdobnú

problematiku, ako zák. č. 215/2006 Z.z. a zákon č. 274/2017 Z.z., ktorým bol zrušený zákon 215/2006
Z.z..

57.1. Podľa § 5 ods. 1 druhá veta zák. č. 215/2006 Z.z. účinného do 31.12.2017 ak bola trestným činom
spôsobená smrť, poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume 50-násobku minimálnej mzdy.

Limit odškodnenia je aj pri trestnom čine znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania
za spôsobenú morálnu škodu v sume 10-násobku minimálnej mzdy.
57.2. S účinnosťou od 1.1.2018 upravuje odškodňovanie obetí trestných činov zákon 274/2017 Z.z.,
ktorým bol zrušený zákon 215/2006 Z.z. (v ňom sú limity odškodnenia upravené v ust. § 12). Ak bola
trestným činom spôsobená smrť, obeť násilného trestného činu má nárok na vyplatenie odškodnenia za

spôsobenúnemajetkovúujmu vzneníúčinnomdo30.6.2021vovýške50-násobkuavzneníúčinnomod
1.7.2021 25-násobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom
došlo k spáchaniu trestného činu. Pri trestnom čine obchodovania s ľuďmi, trestnom čine znásilnenia,
trestnom čine sexuálneho násilia, trestnom čine sexuálneho zneužívania, trestnom čine týrania blízkej
osoby a zverenej osoby alebo trestnom čine nedobrovoľného zmiznutia má obeť násilného trestného

činu nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu (morálnu škodu) vo výške
desaťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo
k spáchaniu trestného činu.

58. Pokiaľ ide o limit výšky nemajetkovej ujmy určený zák. č. 215/2006 Z.z., tento v roku 2014, kedy

bolo vydané nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia žalobcu, predstavoval 17.600,- € (352,- € ako
minimálna mzda za rok 2014 x 50). Minimálna mzda počas doby trestného stíhania sa menila tak, že
v roku 2015 predstavovala 380 €, v roku 2016 predstavovala 405 €, v roku 2017 predstavovala 435
€ a v roku 2018 480 € mesačne. V čase skončenia nezákonného trestného stíhania žalobcu v roku
2018 predstavoval 50-násobok minimálnej mzdy (už ako limit v zmysle vtedy účinného znenia zák.č.

274/2017 Z.z.) sumu 24.000 €. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie (rok 2025) minimálna mzda
predstavovala 816 €, t.j. 50-násobok predstavoval 40.800 € a 25- násobok predstavoval 20.400 €.59. Odvolacím súdom ustálená primeraná výška nemajetkovej ujmy 8.000,- € predstavuje približne 23-
násobokminmzdyzarok2014,16-násobokmin.mzdyzarok2018a10-násobokmin.mzdyzarok2025.
Neprekračuje žiaden z vyššie uvedených limitov (ani limitu odškodnenia v čase vznesenia obvinení -

rok 2014) a odvolací súd túto považuje za primeranú vzhľadom na dĺžku trvania protiprávneho konania
(ktoré trvalo od 8.1.2014 do 25.4.2018, t.j. 4 roky, 3 mesiace a 17 dní) a aj na dĺžku tohto konania,
v ktorom si žalobca uplatňuje svoje práva na odškodnenie.

60. Odvolací súd sa pridržiaval rozhodovacej línie ohľadne primeranosti konkrétnej výšky nemajetkovej

ujmy, naznačenej v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, aj keď určenie primeranej výšky náhrady
nemajetkovej ujmy konkrétnou sumou je vždy závislé od výsledku posúdenia takých individuálnych,
jedinečných okolností každej prerokovávanej veci, ktoré sú spravidla neopakovateľné a nezameniteľné
s okolnosťami relevantnými v iných veciach. V dôsledku toho sa na podklade rozhodnutí dovolacieho
súdu, ktorými v jednotlivých prípadoch preskúmaval správnosť posúdenia takto vysoko individuálnych
okolností odvolacími súdmi, ani nemôže v otázke primeranosti konkrétnej výšky tejto náhrady vytvoriť

ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu (viď uznesenie NS SR sp.zn. 7Cdo/204/2018 zo dňa 26.
júna 2019).

61. Podľa odvolacieho súdu však možno za dôvodnú považovať aj námietku odvolateľa, že súd prvej
inštancie nevykonal dôsledné porovnanie prípadu žalobcu so súdom uvedenými prípadmi, na ktoré

súd poukázal v odôvodnení a iba konštatoval, že porovnaním s inými posudzovanými prípadmi
zásahu do osobnostných práv poškodeného nezákonným rozhodnutím, zistená intenzita zásahu do
osobnostných práv u žalobcu nedosahovala takej intenzity, aby umožňovala priznanie vyššej sumy
náhrady nemajetkovej ujmy (strata zamestnania, nemožnosť zamestnať sa, strata príjmu, rozvod, strata
dôvery blízkych osôb, strata spoločenského života, a pod.). Neuviedol pritom ako dospel k takémuto

záveru.

62. Súd príkladom poukázal na výšku náhrady nemajetkovej ujmy v rozhodnutiach Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 6Co/116/2023, 6Co/33/2023, 6Co/12/2023, 6Co/42/2023 a 6Co/170/2023, Krajský súd
Banská Bystrica sp. zn. č. 14 Co 433/2015, 12 Co 133/2014 a 16 Co 63/2016 a Najvyššieho súdu SR z

3.7.2014sp.zn.č.3Cdo298/2013,3Cdo11/2012a5Cdo173/2015,tietovšaknevyhodnotilaneporovnal
s okolnosťami preskúmavaného prípadu.

63. Odvolací súd má za to, že z uvedených konaní nebolo správne poukázať na tie, ktoré nie sú vhodné
na porovnanie, resp. pri ktorých bolo potrebné pri porovnaní prihliadnuť na určitú podstatnú skutočnosť

odlišnú od prejednávanej veci, pričom podľa odvolacieho súdu sú nimi:
-rozhodnutiaNajvyššiehosúduSRz3.7.2014sp.zn.č.3Cdo298/2013,3Cdo11/2012a5Cdo173/2015
z dôvodu, že sa jedná o okolnosti keď k začatiu trestného stíhania došlo ešte v roku 2003- 2005
a k rozhodovaniu súdov o náhrade ešte v rokoch 2012-2015, teda jedná sa o veľmi odlišné obdobie, od
ktorého sa zmenila právna úprava, judikatúra a aj výška minimálnej mzdy.

- z rovnakého dôvodu sú to aj rozhodnutia Krajský súd Banská Bystrica sp. zn. č. 14 Co 433/2015, 12
Co 133/2014 a 16 Co 63/2016, kde sa jednalo o trestné stíhania začaté v rokoch 2005 a 2006, pričom
porovnanie nie je možné vykonať aj z dôvodu, že z nich nie je možné zistiť dĺžku trestného stíhania
(14 Co 433/2015), kvalifikáciu trestného činu a hroziaci trest, uplatnený je zároveň aj nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy za väzbu a nie je možné odlíšiť kritéria pri náhrade za trestné stíhanie a za väzbu

(12 Co 133/2014), voči žalobcovi bolo vedených viac trestných konaní (16 Co 63/2016).

64.1. Pri rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.10.2023 sp. zn. 6Co/116/2023 je podľa
odvolacieho súdu potrebné brať zreteľ aj na to, že bol v konaní uplatnený aj nárok za väzbu (nie len za
trestné stíhanie), ktorá je najväčším zásahom do osobnostných práv žalobcu a má logicky najväčší vplyv

na vzniknutú ujmu a následky, čo potom je spôsobilé ovplyvniť intenzitu následkov trestného stíhania
a zároveň sa jednalo o situáciu, keď vec bola postúpená na priestupkové konanie, t.j. zo strany žalobcu
došlo k protispoločenskému konaniu, iba jeho intenzita bola nižšia (oproti tomu v preskúmavanom
prípade bol žalobca oslobodený preto, že skutok, ktorý mu bol kladený obžalobou za vinu, nie je trestným
činom).

64.2. Pri rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.03.2023 sp. zn. 6Co/12/2023 bolo potrebné
zohľadniť tú skutočnosť, že voči žalobcovi bolo vedených viacero trestných konaní, čo malo vplyv na
posúdenie ujmy spôsobenej jedným z trestných stíhaní, a teda aj výšky náhrady.65. Považovať za porovnateľné z pohľadu času a okolností prípadu, tak možno rozhodnutia Krajského
súdu v Košiciach, na ktoré poukázal súd prvej inštancie:
- sp. zn. 6Co/33/2023, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti nemajetkovej ujmy vo

výške 3.000 €, za nezákonné trestné stíhanie v trvaní 18 mesiacov od 20.3.2019 do 29.6.2020, pričom
proti žalobcovi bolo vznesené obvinenie za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 TZ, teda bola
ustálená vo výške 166 €/mesiac a šlo o cca 6 násobok min. mzdy za rok 2019 (520 €),
- sp. zn. 6Co/42/2023 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žalobcovi priznaná
nemajetková ujma vo výške 5.000 € za nezákonné trestné stíhanie cca 3,5 roka od 2013 do 01/2017,

pričom proti žalobcovi bolo vznesené obvinenie za TČ nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 TZ, teda
bola ustálená vo výške 119 €/mesiac a šlo o cca 15 násobok min. mzdy za rok 2013 (338 €),
-sp.zn.6Co/170/2023zmenilrozsudoksúduprvejinštancietak,žebolažalobcovipriznanánemajetková
ujma spolu vo výške 3.240 € za nezákonné trestné stíhanie v období cca 11 mesiacov od 17.5.2016
do 25.4.2017, pričom proti žalobcovi bolo vznesené obvinenie za TČ týrania blízkej osoby podľa § 208
ods.1 TZ , teda bola ustálená vo výške 294 €/mesiac a šlo o cca 8 násobok min. mzdy za rok 2016

(405 €).

66. Odvolací súd poukazuje aj na ďalšie rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach:
- sp.zn. 6Co/87/2020, kde bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 18.000 € za 99 mesiacov
(8 rokov) trestného stíhania od 8.12.2008 do 13.3.2017, pričom proti žalobcovi bolo vznesené obvinenie

pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.1,2 TZ, teda bola ustálená vo výške
181 €/mesiac, a šlo o cca 60 násobok min. mzdy za rok 2008- začiatok TS a cca 41-násobok za rok
2017-ukončenie TS (435 €), aj so zohľadnením, že žalobca bol colníkom a v dôsledku nezákonného
trestného stíhania nemohol ďalej pracovať v štátnej správe.
- 6Co 149/2024, kde bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 8.000 € za 4 roky trestného

stíhania od 18.9.2018 do22.9.2022, pričom proti žalobcovi bolo vznesené obvinenie pre TČ výtržníctva
podľa § 364 ods.1, TZ, teda bola ustálená vo výške 166 €/mesiac, a šlo o cca 16,6 násobok min. mzdy
za rok 2018-zač. TS (480 €) a 12-násobok za rok 2022-koniec TS (646€), žalobca nebol v dôsledku TS
prepustený zo služobného pomeru
-sp.zn. 6Co57/2025,kdebolapriznanánáhradanemajetkovejujmyvovýške 14.074,-€za 5rokova10

mesiacov trestného stíhania od 01/2012 do 11/2017, pričom proti žalobcovi bolo vznesené obvinenie
pre TČ krádeže podľa § 212 TZ, teda bola ustálená vo výške 200 €/mesiac, a šlo o cca 43-násobok
min. mzdy za rok 2012-začiatok TS (327,20 €) a cca 32-násobok za rok 2017-ukončenie TS (435 €).
- sp. zn. 1Co/194/2019 priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 16.000 € za 4 roky a 4 mesiace
trestného stíhania od 16.1.2012 do 9.5.2016, pričom proti žalobcovi bolo vznesené obvinenie pre zločin

skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1,2,4 TZ, teda bola ustálená vo výške 307 €/mesiac a
šlo o cca 48-násobok min. mzdy za rok 2012-začiatok TS (327,20 €) a cca 39- násobok za rok 2016-
ukončenie TS (405 €), kde boli zohľadnené aj osobitosti prípadu, pretože stíhanie bolo vedené (a
zastavené) aj proti manželovi, ktorý bol vzatý do väzby, ten v priebehu konania zomrel.

67. Výška nemajetkovej ujmy je teda priznávaná v rozmedzí 119- 307 €/mesiac, pričom najviac
porovnateľné s preskúmavaným prípadom sú skutkové okolnosti vo veci sp. zn. 6Co 149/2024, kde
bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy za 4 roky trestného stíhania pre trestný čin, kde mu hrozil
trest odňatia slobody až na tri roky, ukončené rozhodnutím súdu o oslobodení žalobcu, pretože skutok,
ktorý mu bol kladený obžalobou za vinu, nie je trestným činom, žalobca (príslušník PZ) nebol v dôsledku

TS prepustený zo služobného pomeru, vo výške 8.000 €, teda bola ustálená vo výške 166 €/mesiac,
a šlo o cca 16 násobok min. mzdy za rok kedy došlo k začiatku TS a 12-násobok za rok kedy bolo
TS ukončené.

68.1. Súdom stanovená výška 5.000 € predstavuje 98 Eur/mesiac trestného stíhania, t.j. nedosahuje

ani minimálnu hranicu ustálenú súdnou praxou a je výrazne nižšia, ako v skutkovo porovnateľnom
prípade. Preto odvolací súd takto ustálenú sumu nepovažoval za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch.
68.2. Odvolací súd však zároveň nepovažoval z vykonaného dokazovania vyplývajúce skutkové
okolnosti (keď žalobca nepreukázal také mimoriadne okolnosti, ktoré by umožňovali ustáliť nemajetkovú

ujmu na hornej hranici alebo ju prekročiť) za umožňujúce priznanie nemajetkovej ujmy vo výške
uplatnenej žalobcom 40.000,- € (resp. 17.600 €, ako uvádzal v odvolaní).69. Odvolací súd aj vzhľadom na vyššie uvedený prehľad rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a
odvolacieho súdu (vec prejednávajúceho senátu) v obdobných veciach, vychádzajúc zo skutkového
stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie, v tomto prípade za primeranú považoval sumu 8.000,- €,

ktorá predstavuje 157 Eur/mesiac (približne 23-násobok min mzdy za rok 2014 kedy došlo k začiatku
TS, 16-násobok min. mzdy za rok 2018 v čase skončenia nezákonného trestného stíhania žalobcu a 10-
násobok min. mzdy za rok 2025 v čase rozhodovania súdu) .

70. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP zmenil rozsudok súdu

prvej inštancie vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi titulom nemajetkovej ujmy ešte 3000,- € (okrem už právoplatne priznanej sumy 5.000,-
€) do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej zamietavej časti titulom nemajetkovej ujmy(nad
sumu 8000,- €) rozsudok vo výroku II. potvrdil.

71. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú

aj na odvolacie konanie.

72. Podľa ust. § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd mení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie.

73. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

74. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

75. V zmysle cit. ustanovenia § 255 CSP v sporovom konaní je kritérium procesného úspechu prvoradým

kritériom posudzovania náhrady trov konania. Súdna prax však už ustálila, že i za účinnosti CSP podľa
tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok
úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu
alebo od znaleckého posudku.

76. O trovách konania ohľadne nemajetkovej ujmy (pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania)
rozhodol odvolací súd podľa citovaných ustanovení CSP. Súd zohľadnil skutočnosť, že žalobca bol v
základe nároku na náhradu nemajetkovej ujmy plne úspešný, pričom výška plnenia závisela od úvahy
súdu.

77. V danom prípade v súlade s uvedeným odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania ohľadne
nemajetkovej ujmy rozlíšil, čo bolo v danom prípade základné a čo sprevádzajúce, keď za základné
považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté a výška ujmy je potom druhotná a
nadväzujúca. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania proti žalovanej v plnom rozsahu (zo sumy vo výške súdom priznanej 8.000 €), o výške ktorých

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

78. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej
pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).