Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 27, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/117/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719204715
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:8719204715.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu, členov senátu

JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: TRANSUNIT, s.r.o., sídlo:
Girlatovská 4492, 085 01 Bardejov, IČO: 31 690 211, právne zastúpený advokátskou kanceláriou:
DEMKO & PARTNERS, s.r.o., sídlo: Werferova 1, 040 11 Košice – mestská časť Juh, IČO: 54 245 729,
protižalovanému:T.P.T.-Slovakia,s.r.o.,sídlo:Hraničná12,05801Poprad,IČO:36458775,zastúpený
fyzickou osobou: A. B. C., narodená: XX.XX.XXXX, bytom: D. XXXX/X, XXX XX E. - F., o zaplatenie
10.000,- eur a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 170.576,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 16Cb/43/2019–311, zo dňa 27. mája 2022 a o odvolaní

žalovaného proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 16Cb/43/2019–320, zo dňa 27.
mája 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Poprad, č.k. 16Cb/43/2019-311, zo dňa 27. mája 2022 vo
výrokoch I. a II.

II.PotvrdzujedopĺňacírozsudokOkresnéhosúduPoprad,č.k.16Cb/43/2019-320,zodňa27.mája2022.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom uvedeným vo výroku I. tohto rozhodnutia rozhodol tak, že: 1, vo
výroku I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- eur s 9,05 %-ným p. a. úrokom
z omeškania zo sumy 30.000,- eur od 01.12.2015 do 23.01.2016, zo sumy 10.000,- eur od 24.01.2016
do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; 2, vo výroku II. vzájomnú žalobu o
zaplatenie sumy 170.576,- eur s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie a 3, vo výroku III. priznal
žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, s tým že o ich výške rozhodne súd
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

1.1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom uvedeným vo výroku II. tohto rozhodnutia (dopĺňací rozsudok
k rozsudku uvedenému vo výroku I. tohto odôvodnenia) rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi paušálne náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok

na zaplatenie pohľadávky vo výške 10.000,- eur spolu s príslušenstvom (9,05 % ročným úrokom
z omeškania od 24.01.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,05 % p. a. zo sumy
30.000,- eur od 01.12.2015 do 23.01.2016, paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávkyvo výške 40,- eur a nárok na náhradu trov konania). Žalobca svoj nárok odôvodnil spôsobom uvedeným
v nasledovných odsekoch 2.1 a 2.2.

2.1. Žalovaný si u žalobcu objednal práce v zmysle Zmluvy o dielo č. TU-2015-12, a to konkrétne:
úpravu vážiacich pásov a dráh jadrového a nášľapného kameniva; úpravu navažovania zmesí pre
vymývanie a farbenie a úpravu riadiaceho softvéru (colormix, vymývanie). Ďalej uviedol, že predmetné
práce vykonal riadne a včas a dňa 24.11.2015 ich žalovanému odovzdal, o čom svedčí zápis o ukončení
montáže a odovzdaní zariadenia zo dňa 24.11.2015. Dodal, že v zápise bolo potvrdené, že zariadenie

na výrobu kovových a vymývaných zmesí bolo po prevedení úprav (objednaných prác) oživené a
odskúšané. Tiež uviedol, že žalovanému ako objednávateľovi bol spolu s prácami odovzdaný aj návod
na obsluhu a údržbu predmetného zariadenia.

2.2. Žalovanému bola zo strany žalobcu vystavená faktúra č. 550064 zo dňa 24.11.2015 na sumu
30.000,- eur, splatná dňa 30.11.2015. K čiastočnej úhrade faktúry došlo až dňa 23.01.2016 v čiastke

20.000,- eur, pričom suma 10.000,- eur ostala do dnešného dňa neuhradená. Žalovaný predmetné práce
protokolárne prevzal, nikdy ich nereklamoval a napriek tomu ich v celom rozsahu neuhradil.

3. Žalovaný sa k uplatnenému nároku žalobcu vyjadril tak, že s ním nesúhlasí, a to čo do dôvodu ani do
výšky. Svoje stanovisko odôvodnil spôsobom uvedeným v nasledovných odsekoch 3.1 až 3.3.

3.1. Listom zo dňa 09.05.2019 žalovaný žiadal žalobcu o objasnenie nezrovnalostí týkajúcich sa
uzatvorených zmlúv medzi stranami sporu a žiadal žalobcu o úplné dodanie predmetných zmlúv, ku
ktorému zo strany žalobcu do dnešného dňa nedošlo. Žalovaný tak nemohol predmetné dodanie služieb,
resp. tovaru a technickej dokumentácie predať, čím mu bola spôsobená škoda.

3.2. Žalovaný má k dispozícii dve zmluvy o dielo s rovnakým číselným označením TU-2015-12 zhodne
uzatvorené 01.10.2015 so žalobcom, ktorých predmetom je dodanie diela pre žalovaného spolu s
dokumentáciou a softwarom. Dielo žalobca riadne a včas neodovzdal žalovanému. Žalovaný dňa
11.11.2019 pristúpil k odstúpeniu od zmlúv uzatvorených so žalobcom z dôvodu neúplného dodania

diela. Jednou z nich je aj zmluva o dielo TU-2015-12. Žalovaný upriamil pozornosť súdu na čl. II
zmluvy o dielo, kde je sporné práve plnenie žalobcu. V jednom prípade by mala byť predmetom plnenia
služba. Podľa čl. 2.3.1., 2.3.2., 2.3.3. zmluvy a v zmysle znenia druhej zmluvy s rovnakým číselným
označením sú tu navyše ešte práce a úpravy podľa čl. 2.3.7. Žalovaný bol v prípade plnenia týchto
zmlúv dodávateľom pre G. C. G. G. H., pričom dodávky spočívali iba v dodaní služieb a nie tovaru,

teda žiadnych komponentov. Žalovaný sa domnieva, že žalobca dodal G. C. G. G. H. tovar, nie službu
a tento tovar zaplatil práveže on, čím mu bola spôsobená škoda. Organizovaným konaním konateľa
žalobcu a bývalých konateľov žalovaného E. I., A. J. mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu poškodenia
žalovaného, keďže technická dokumentácia ani software žalovanému nikdy dodané neboli. Predmetná
zmluva o dielo mala byť podľa žalovaného neplatná aj z dôvodu, že nebola žalovaným riadne podpísaná,

nakoľko v čase jej uzavretia za žalovaného mali písomné úkony podľa výpisu z Obchodného registra
podpisovať dvaja konatelia, pričom zmluva bola podpísaná iba jedným z konateľov.

3.3. Zároveň žalovaný v konaní podal vzájomnú žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalobcu na
zaplatenie sumy 170.576,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % p.a. zo sumy 30.000,- eur od

03.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 20.000,- eur od 24.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 24.576,- eur
od 03.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 60.000,- eur od 23.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 36.000,-
eur od 26.06.2015 do zaplatenia. Vzájomnú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný má k dispozícii dve
zmluvy o dielo s rovnakým číselným označením, obidve zhodne uzatvorené dňa 01.10.2015, predmetom
ktorých je dodanie diela pre žalovaného spolu s dokumentáciou a softwarom. Žalovaný dňa 11.11.2019

pristúpil k odstúpeniu od zmlúv z dôvodu nedodania diela. Žalovaný spochybňuje akékoľvek dodanie
diela, nakoľko ako to vyplýva z predmetu jednotlivých zmlúv medzi stranami, jednotlivé diela mali byť
dodané u žalovaného, pričom mali byť zhotovené na zariadeniach žalobcu. Avšak žalobca v období
podpisu zmlúv nevlastnil zariadenia, na ktorých by bolo možné zhotoviť takéto diela. Zmluvu o dielo
TU-2015-12, zápis o ukončení montáže z 24.11.2015, Zmluvu o dielo TU-2015-11 podpísal jeden

konateľ žalobcu, pričom od vzniku žalovaného v jeho mene konali vždy dvaja konatelia spoločne až do
odvolania bývalého konateľa pána I.. Preto predmetné zmluvy považuje žalovaný za neplatný právny
úkon. Žalovaný, napriek omeškanému riadnemu plneniu zo strany žalobcu, uhradil faktúru na sumu
30.000,- eur v rozsahu 20.000,- eur, faktúru na sumu 24.576,- eur a faktúru na sumu 60.000,- eur afaktúru na sumu 36.000,- eur. Plnenie poskytnuté žalobcovi v celkovej výške 170.576,- eur je podľa
žalovanéhoplnenímzabsolútneneplatnéhoprávnehoúkonuapretojebezdôvodnýmobohatením,ktoré
je žalobca povinný žalovanému vydať.

4. Žalobca sa k stanovisku žalovaného ako aj k jeho protinávrhu vyjadril tak, že s ním nesúhlasí.
Podľa žalobcu je zmluvy uzavretá platne, dielo bolo žalovanému riadne odovzdané, o čom svedčí
zápisnica o jeho odovzdaní, predmet zmluvy uvedený v obidvoch vyhotoveniach zmluvy, na ktoré
poukázal žalovaný, je totožný, len uvedený iným spôsobom. K protinávrhu žalovaného uviedol, že

odstúpenie žalovaného od zmluvy je neplatné a to z dôvodu, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu
omeškaniu (zmluva bola riadne a včas splnená) a tiež v tejto súvislosti vzniesol námietku premlčania,
pretože dielo bolo odovzdané v 24.11.2015 a k odstúpeniu došlo až po uplynutí premlčacej lehoty na
vykonanie takéhoto úkonu. Tiež dodal, že z celkovej ceny za dielo 70.480,- eur plus DPH žalovaný
neuhradilžalovanémuibasumu10.000,-eur,nazákladečohomázato,žežalovanýuznalnárokžalobcu
vzhľadom na čiastočné plnenie. Ďalej uviedol, že obchodná G. C. G. G. H., pre ktorú žalobca dielo

vykonal v tzv. subdodávke za žalovaného, žalovanému uhradila celú cenu za zhotovené dielo a žiadne
prípadné nároky v spojitosti s neúplným plnením voči žalovanému neuplatnila.

5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k rozhodnutiu, že žaloba je dôvodná
a preto jej v plnom rozsahu vyhovel. Toto svoje rozhodnutie odôvodnil na základe nižšie uvedených

skutkových a právnych zistení (odseky 5.1 až 5.5).

5.1. Ako nesporné vyhodnotil, že strany sporu uzatvorili dve zmluvy o dielo, a to Zmluvu o dielo
TU-2015-11 dňa 17.08.2015 a Zmluvu o dielo TU-2015-12 dňa 01.10.2015. Zmluvou o dielo TU-2015-11
sa nezaoberal, pretože tento zmluvný vzťah sa netýka predmetu sporu, pričom žalobný nárok si žalobca

uplatnil titulom zmluvného vzťahu Zmluvy o dielo TU-2015-12. Námietku žalovaného, že nedošlo k
platnému uzatvoreniu Zmluvy o dielo TU-2015-12, uzavrel súd prvej inštancie tak, že ide o platný právny
úkon. Ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalovaného v tom zmysle, že za žalovaného zmluvu podpísal
iba 1 konateľ K. A. J.. K tomu uviedol, že podľa výpisu z obchodného registra žalovaného písomnosti
zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti síce majú podpisovať vždy dvaja konatelia spoločne, ale v

tomto smere poukázal nato, že v zmysle § 536 Obchodného zákonníka pre platné uzatvorenie zmluvy
o dielo sa nevyžaduje písomná forma, preto postačuje aj ústna dohoda minimálne o určení zmluvných
strán a o predmete zmluvy. K platnosti písomného právneho úkonu žalovaného k 01.10.2015 bol
potrebný podpis 2 konateľov žalovaného, súd považuje Zmluvu o dielo TU-2015-12 za platný ústny
právny úkon, keď nebolo sporné, že strany sporu sa dohodli k 01.10.2015 na predmete zmluvy a neboli

sporné ani zmluvné strany. K tomuto ďalej dodal, že žalobca titulom zmluvy o dielo plnil žalovanému a
žalovaný v rozsahu 2/3-iny (20.000,- eur) plnil cenu za dielo.

5.2. Ako nedôvodnú súd prvej inštancie vyhodnotil obranu žalovaného, ktorý tvrdil, že žalobca neplnil
riadne v zmysle zmluvy o dielo, že nedošlo k odovzdaniu predmetu diela. V tomto smere súd prvej

inštancie konštatoval, že z obsahu Zmluvy o dielo TU-2015-12, ktorý bol predmetom aj ústnej zmluvy
o dielo je dostatočne zrejmý jeho predmet, a to aj napriek skutočnosti, že boli vyhotovené 2 verzie
predmetu Zmluvy o dielo TU-2015-12, pretože medzi stranami sporu nebolo sporné, že predmetom
zmluvy o dielo TU-2015-12 bola úprava kolorových zmesi pre vymývanie a farbenie, úprava riadiaceho
softwaru colormix, vymývanie, úprava vážiacich pásov a dráh jadrového a nášľapného kameniva a

dodanie potrebnej sprievodnej technickej dokumentácie.

5.3. Obdobne ako neopodstatnenú vyhodnotil súd prvej inštancie aj procesnú obranu žalovaného o tom,
že žalobca predmet diela riadne nedodal. V tomto smere poukázal na obsah vykonaného dokazovania
(výpoveď žalobcu, svedecké výpovede K. E. I., K. A. J., K. A. C. a B. B. C. a zápis o ukončení montáže

a odovzdaní zariadenia z 24.11.2015), z ktorého vyplynulo, že žalobca riadne a v plnom rozsahu
odovzdal predmet diela vrátane odovzdania technickej dokumentácie a že žalovaný žiadnym spôsobom
nereklamoval prevzatie a vady diela. K obrane žalovaného, že dielo malo byť dodané u žalovaného a
bolo dodané v sídle G. C. G. G. H. súd prvej inštancie poukázal na to, že ani žalovaný pri dodaní diela, L.
C. G. G. H. ako hlavný objednávateľ nenamietal nesplnenie zmluvných podmienok vo vzťahu k miestu

plnenia a z obsahu Zmluvy o dielo TU-2015-12 čl. 5.1. navyše vyplýva, že miestom plnenia mala byť
prevádzka G. C. G. G. H. v Malženiciach.5.4. Námietku žalovaného, že odstúpil od zmluvy o dielo vyhodnotil ako neopodstatnenú, pretože toto
odstúpenie považoval za neplatné, a to z nasledovných dôvodov. Žalobca vzniesol námietku premlčania
práva na odstúpenie od zmluvy o dielo, na ktorú súd prihliadol v zmysle § 387, § 391, § 393, § 397

Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že k 11.11.2019 bolo premlčané právo žalovaného na
odstúpenie od zmluvy čiastočne premlčané. Konkrétne v časti týkajúcej sa omeškania s odovzdaním
nasledovných častí predmetu diela - úprava kolorových zmesi pre vymývanie a farbenie do 07.11.2015,
právo na odstúpenie od zmluvy o dielo mal žalovaný od 08.11.2015. Vo vzťahu k právu na odstúpenie
od zmluvy, ktoré nebolo premlčané súd odstúpenie od zmluvy z 11.11.2019 považuje za neplatný právny

úkon, keď podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka možno platne odstúpiť od zmluvy, ak došlo
k omeškaniu dlžníka alebo veriteľa pre podstatné porušenie zmluvných povinností. V konaní nebolo
preukázané zo strany žalovaného, žeby žalobca porušil zmluvné povinnosti a už vôbec podstatným
spôsobom. Naopak žalobca preukázal, že splnil všetky zmluvné povinnosti vrátane dodania technickej
dokumentácie. Preto ustálil, že odstúpenie od zmluvy je právny úkon vykonaný v rozpore s § 345 ods.
1 Obchodného zákonníka, t.j. ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 1 ods. 2 Obchodného

zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka.

5.5. Žalobca pre žalovaného riadne vykonal dielo podľa Zmluvy o dielo TU-2015-12, navyše žalovaný
čiastočne sumou 20.000,- eur plnil cenu za dielo, žaloba o zaplatenie časti ceny za dielo 10.000,- eur
je preto v plnom rozsahu dôvodná. Z dôvodu vzniku omeškania žalovaného so zaplatením ceny za

vykonanie diela žalobcovi voči žalovanému vznikol nárok na úrok z omeškania, a to podľa § 365 ods.
1, § 502 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

5.6. Vzájomný návrh žalovaného súd prvej inštancie vylúčil na samostatné konanie podľa § 147 ods.

4 Civilného sporového poriadku, s odôvodnením, že neboli splnené podmienky na spojenie veci a
prejednanie vzájomného návrhu a rozhodnutie o vzájomnom návrhu by nehospodárne predĺžilo konanie
o žalobnom návrhu.

5.7. O náhrade trov súdneho konania (výrok III. rozsudku) súd prvej inštancie rozhodol tak, že plne

úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na nahradenie jeho trov konania v rozsahu 100%.
To podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

5.8. Dopĺňacím rozsudkom vydaným podľa § 225 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej
inštancie priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie paušálnych nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka.

6. Žalovaný podal v zákonnej lehote proti vydanému rozsudku súdu prvej inštancie a aj proti jeho

dopĺňaciemu rozsudku odvolanie, ktorým navrhol rozsudky súdu prvej inštancie zrušiť a vo veci
rozhodnúť tak, že žaloba bude zamietnutá v celom rozsahu. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími
dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“). Konkrétne dôvody
odvolania žalovaného sú uvedené v nasledovných odsekoch 6.1 až 6.5.

6.1. Súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil, keď rozhodol, že Zmluva o dielo TU-2015-12 je
platná. K tomuto žalovaný opätovne namietal, že predmet zmluvy v obidvoch existujúcich verziách
tejto zmluvy nie je zhodný, je teda podľa neho neurčitý, nejasný a nezrozumiteľný, t.j. podľa § 37
Občianskeho zákonníka je zmluva absolútne neplatná. Zároveň žalovaný namietal, že zmluva nebola
riadne podpísaná, pričom poukázal na spôsob podpisovania za žalovaného uvedený v obchodnom

registri (písomnosti podpisujú dvaja konatelia). V tejto súvislosti žalovaný poukázal na existujúcu
judikatúru – rozhodnutia NS SR: 1Cdo/109/2004 a 4Cdo/288/2018 zo dňa 28.9.2016, judikát NS ČR sp.
zn. 29Cdo/659/00, R/15/2009, NS SR sp. zn. 1Cdo/96/1995. Žalovaný ďalej svoje stanovisko ohľadom
neplatnosti zmluvy podporil aj ustanovením § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, keď
aspoňjednastranaprirokovaníouzavretízmluvyprejavívôľu,abysazmluvauzavrelavpísomnejforme.

6.2. Podľa žalovaného je predmetná Zmluva o dielo TU-2015-12 neplatná pre jej neurčitosť, ktorá je
zrejmá aj z toho, že v jednom vyhotovení zmluvy je predmetom zmluvy dodanie tovaru a v druhom
prípade dodanie služby a z tohto dôvodu ani nemohlo dôjsť k riadnemu naplneniu zmluvy. Žalovaný ďalejuviedol, že finančné prostriedky z fondov EÚ poskytnuté spoločnosti Klartec spol. s r.o. boli poskytnuté
výhradne na úhradu služieb a na základe takto podpísaných zmlúv spoločnosť Klartec pokútne nakúpila
tovar od žalobcu. K tomuto ešte žalovaný dodal, že nikdy zariadenia, na ktorých malo dôjsť k úpravám

nemal. Žalovaný tiež uviedol, že mu bol návod na obsluhu a ostatná dokumentácia dodaná až
v priebehu súdneho konania a táto ani v jednom neobsahuje technickú dokumentáciu. Ďalej žalovaný
na preukázanie neopodstatnenosti žalobného nároku predložil súdu uznesenie Okresnej prokurátorky
OP Trnava č. 1Pn 1217/21/2207 zo dňa 11.5.2022 vo veci neoprávneného užívania cudzej veci, ktorá
sa týka aj zmlúv medzi žalobcom a žalovaným.

6.3. Žalovaný tiež namietal, že dielo mu nebolo dodané a v tejto súvislosti poukázal na obsah svedeckej
výpovedeB.B.C.(konateľG.C.G.G.H.),zktorejvyplývazáver,žedieloboloodovzdanéichspoločnosti
namiesto žalovanému. Neplatnosť zmluvy podľa žalovaného mali spôsobiť aj tieto skutočnosti: žalovaný
nikdy nevlastnil zariadenia, kde malo dôjsť k plneniu a neurčité je tiež miesto plnenia, pretože G. C. G.
G. H. vlastnila v Malženiciach dve rozličné prevádzky.

6.4. Žalovaný vo svojom odvolaní tiež namietal, že z dôvodu antedatovania zmluvy je absolútne
neplatnou zmluvou aj Zmluva č. TU-2015-11. K tomuto dodal, že na jej základe sa žalobca na úkor
žalovaného bezdôvodne obohatil a bola mu aj spôsobená škoda.

6.5. Konanie žalobcu, ktorým sa domáha zaplatenia svojej neopodstatnenej pohľadávky s ohľadom
na vyššie uvedené je výkonom práva v rozpore s poctivým obchodným stykom, ktorý podľa § 265
Obchodného zákonníka nepožíva právnu ochranu.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že navrhol rozsudok súdu prvej inštancie a aj jeho

dopĺňací rozsudok ako vecne správne potvrdiť a žalovaného zaviazať na nahradenie odvolacích trov
žalobcu. Konkrétne dôvody jeho stanoviska sú uvedené v nasledovných odsekoch 7.1 až 7.6.

7.1. Podľa žalobcu súd prvej inštancie správne uzavrel, že Zmluva o dielo TU-2015-12 zo dňa 1.10.2015
je platným právnym úkonom a obdobne správne vyhodnotil aj to, že odstúpenie od zmluvy žalovaného

od tejto zmluvy je neplatným právnym úkonom. Argumentácia žalovaného ohľadom neplatnosti zmluvy
pre jej neurčitosť je nesprávna, pretože ako to vyplynulo aj z výpovede svedka K. A. G. na pojednávaní
dňa 6.10.2020, tak k úprave zmluvy došlo len v súvislosti s dobou plnenia, pričom sa predmet zmluvy
vôbec nezmenil. K tomuto žalobca tiež dodal, že predmet zmluvy nebol účastníkmi tohto zmluvného
vzťahu počas jeho trvania a ani neskoršie nijako spochybnený a teda im bol dostatočne jasný.

7.2. Žalobca nesúhlasí so záverom žalovaného v tom zmysle, že následkom dodania neúplného
diela alebo jeho dodania v rozpore so zmluvnými povinnosťami spôsobuje neplatnosť zmluvy. Žalobca
opätovne poukázal na svoje stanovisko v tom zmysle, že Zmluva o dielo TU-2015-11 a Zmluva o dielo
TU-2015-12 boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka a zmluva o dielo nevyžaduje obligatórne

písomnú formu, že diela boli riadne a včas žalovaným prevzaté bez námietok za účasti oboch jeho
konateľov a tiež pripomenul, že žalovaný z jednej zmluvy zaplatil celú odplatu a v druhom prípade plnil
čiastočne, pričom neuhradil iba 10.000,- eur.

7.3. K otázke platnosti právneho úkonu poukázal žalobca na inštitút preferencie výkladu právneho

úkonu v prospech jeho platnosti s tým, že podľa judikatúry Ústavného súdu SR prehnané formalistické
požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné a že
jedným z princípov výkladu zmlúv je priorita ich platnosti v prípade existencie súčasnej možnosti výkladu
neplatnosti.

7.4. Žalobca poukázal na obsah svedeckých výpovedí, ktoré podľa neho súd prvej inštancie vyhodnotil
správne v tom zmysle, že došlo k uzavretiu zmluvy, jej riadnemu vykonaniu a odovzdaniu diela.
Konkrétne poukázal na obsah výpovedí svedkov B. B. C., K. E. I. a K. A. C.. K výpovedi svedka B. B.
C. (riaditeľ G. C. G. G. H.) uviedol, že výklad jeho výpovede žalovaným je nesprávny. V tejto súvislosti
citoval obsah jeho výpovede („Aby nedošlo k nedorozumeniu, žeby nám dokumentáciu dodával priamo

subdodávateľ, priamo spoločnosť TRANSUNIT, tak upresňujem reťazec preberania, keďže tam boli
prítomní aj konatelia spoločnosti T.P.T. Slovakia, tak dokumentácia bola logicky prevzatá od spoločnosti
T.P.T. Slovakia následne s firmou TRANSUNIT ako špeciálnym dodávateľom sme prechádzali jednotlivécelky.“), pričom dodal, že z nej vyplýva jednoznačný záver, že žalobca vykonal dielo podľa Zmluvy o dielo
TU-2015-12 riadne a včas, vrátane odovzdania technickej dokumentácie.

7.5. K obsahu judikátu Rozsudok Najvyššieho súdu ČR pod sp. zn. 29Cdo/659/00, ktorý na svoju obranu
spočívajúcu v námietke neplatnosti zmluvy, žalobca uviedol, že tento nie je možné na predmet sporu
aplikovať, pretože v danom konaní išlo o inú skutkovú situáciu. Konkrétne išlo o stav, keď jeden z dvoch
konateľov nemal vôbec vedomosť o uzavretí kúpnej zmluvy, čo je zásadne odlišné od tohto prípadu,
pretože o uzavretí Zmluvy o dielo TU-2015-12 mali vedomosť obaja konatelia.

7.6. Nie je opodstatnená ani obrana žalovaného, ktorý tvrdí, že zmluva o dielo je neplatná z dôvodu
neurčitosti miesta plnenia. K tomuto žalobca dodal, že takto dojednané miesto plnenia nemá žiaden
vplyv na platnosť uzavretej zmluvy. Žalobca tiež dodal, že na zrealizovanom obchodnom prípade na
základe vyššie uvedených zmlúv niet absolútne ničoho, čo by malo za následok rozpor so zásadami
poctivého obchodného styku.

8. Žalovaný sa k stanovisku žalobcu prezentovanom v odvolacom konaní vyjadril tak, že zotrval na
svojom skoršom stanovisku, t.j. na neplatnosti zmluvy z dôvodu jej neurčitosti a absencii riadneho
podpísania zmluvy dvoma konateľmi žalovaného. Tiež zotrval na svojom výklade svedeckej výpovede
B. B. C.. Žalobca k tomuto vyjadreniu žalovaného poukázal nato, že obsah predmetu a rozsahu diela

je v obidvoch vyhotoveniach zmluvy o dielo identický, pričom citoval konkrétne znenia príslušných
zmluvných ustanovení (článok II zmluvy, resp. ich dvoch vyhotovení). Tiež opätovne uviedol, dôvod
druhého vyhotovenia zmluvy – potreba vyúčtovania nie zálohami, ale priamou fakturáciou za konkrétne
vykonanú časť diela. V súvislosti s miestom predmetu plnenia uviedol, že toto bolo riadne dohodnuté
v prevádzke G. C., G., čo korešpondovalo aj so skutočnosťou, že hlavným odberateľom bola táto

spoločnosť, pre ktorú mal dielo zabezpečiť žalovaný a ktorý túto svoju povinnosť splnil prostredníctvom
žalobcu ako subdodávateľa. K tomuto tiež uviedol, že svedecká výpoveď B. B. C. toto všetko (vrátane
riadneho vyhotovenia a dodania diela) potvrdila.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa

§ 379 a § 380 ods. 1 CSP prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani verejný záujem. Rozsudok verejne vyhlásil
podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, pričom o termíne a mieste verejného vyhlásenia
rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP: „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.“

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP: „Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.“

12. Vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvej inštancie ako aj z obsahu ďalších podaní vykonaných
sporovými stranami v rámci odvolacieho konania dospel odvolací súd k záveru, že obidve rozhodnutia

súdu prvej inštancie (rozsudok a dopĺňací rozsudok) sú vecne správne a preto ich podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

13. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutých rozhodnutí súdu prvej
inštancie. Súd prvej inštancie sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým

i právnym posúdením veci a jeho rozhodnutia spĺňajú všetky požiadavky podľa § 220 ods. 2 CSP. Preto
odvolací súd konštatuje, že dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k jeho rozhodnutiu boli správne a
žalovaným deklarované odvolacie dôvody teda neboli naplnené.

14. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s

ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie
správnosti napadnutých rozhodnutí z hľadiska hmotného práva, k odvolaniu žalovaného a k podstatným
tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza nasledovné.15. Žalovaný svoje odvolanie postavil na existencii odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a
h) CSP. Po dôkladnom prerokovaní oprávnenosti žalovaným namietaných odvolacích dôvodov dospel
odvolací súd k záveru, že ani jeden z nich nie je naplnený a preto rozhodol tak ako je to uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, t.j. rozsudky súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil
a žalovaného zaviazal na nahradenie odvolacích trov žalobcu v plnom rozsahu.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a

ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde

logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení CSP o vykonávaní dokazovania.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP: Tento dôvod je daný vtedy, ak súd
vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a
povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením
veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu

právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval
správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval(zpodriadeniaskutkovéhostavupodprávnunormuvyvodilnesprávneprávnezáveryoprávach
a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie,
ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po

právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

18. Spoločne k odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (nesprávne zistený
skutkový stav a nesprávne právne posúdenie) odvolací súd s ohľadom na obsah odvolacích dôvodov
konštatuje, že nie sú naplnené. Súd prvej inštancie v rámci svojho konania a rozhodovania totiž správne

zistil skutkový stav veci a na tento skutkový stav správne aplikoval príslušné právne normy. Bližšie
odôvodnenie tohto záveru je uvedené v nasledovných odsekoch 19 až 20.

19. Súd prvej inštancie s ohľadom na obsah vykonaného dokazovania správne dospel ku skutkovému
a právnemu záveru, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o dielo podľa § 536 a nasl.

Obchodného zákonníka, na základe ktorej žalobca vykonal pre žalovaného dielo, za ktoré mu podľa §
548 Obchodného zákonníka vznikol nárok na zaplatenie ceny za jeho vykonanie. Tiež správne zistil, že
z dôvodu omeškania žalovaného s uhradením ceny za vykonanie tohto diela vzniklo žalobcovi aj právo
na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. (v rozsudku
nesprávne citované príslušné zákonné ustanovenie, keď namiesto § 369 Obchodného zákonníka súd

prvej inštancie citoval ustanovenie § 502 Obchodného zákonníka). Po právnej stránke tiež správne zistil,
že žalobcovi vznikol aj nárok na nahradenie trov konania podľa § 255 CSP a obdobne v dopĺňacom
rozsudku správne vyhodnotil, že žalobcovi voči žalovanému vzniklo aj právo na nahradenie paušálnych
nákladov s uplatnením jeho pohľadávky podľa § 369c Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia
vlády SR č. 21/2013 Z.z..

20. Žalovaný na svoju obranu v odvolacom konaní, resp. počas celého konania, namietal, že Zmluva
o dielo TU-2015-12 je absolútne neplatným právnym úkonom, a to z viacerých dôvodov. Súd prvej
inštancie celkom správne vyhodnotil, že táto obrana je neopodstatnená, pretože v tomto prípade nejde
o neplatný právny úkon (viď odseky 20.1 až 20.5). K neopodstatnenosti tejto obrany žalovaného je

však vhodné tiež dodať aj to, že neplatnosť zmluvy o dielo sama o sebe ešte neznamená, že žalobca
nemá oprávnenú pohľadávku voči žalovanému, a to titulom možného nároku na vydanie bezdôvodného
obohateniapodľa§451Občianskehozákonníka(plneniebezprávnehodôvoduvprospechžalovaného).20.1. Podľa žalovaného bola okrem iného zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným podľa § 37
Občianskeho zákonníka absolútne neplatné z dôvodu neurčitosti predmetu plnenia, nakoľko existujú dve
písomné vyhotovenia zmluvy o dielo, kde je predmet plnenie uvedený odlišne. Ako z pohľadu súdu prvej

inštancie, tak aj z pohľadu odvolacieho súdu nie je možné na základe takejto argumentácie žalovaného
uzavretú zmluvu o dielo medzi stranami sporu považovať za absolútne neplatnú. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že v čase plnenia podľa tejto zmluvy o dielo (a aj v čase odovzdania plnenia)
nebol medzi účastníkmi tohto zmluvného vzťahu žiadny rozpor vo vymedzení predmetu plnenia podľa
uzavretejzmluvy,t.j.niejemožnéuzavrieť,žebybolaichdohodavovymedzenípredmetusporuneurčitá.

K tomuto odvolací súd navyše poznamenáva, že stanovisko žalovaného ohľadom rozdielneho predmetu
plnenia v dvoch rozličných vyhotoveniach zmluvy je zavádzajúce, pretože predmet plnenia je v obidvoch
vyhotoveniach zmluvy obsahovo rovnaký. Uvedené vyplýva z porovnania predmetu plnenia v obidvoch
vyhotoveniach zmluvy (obsah článku II), kde špecifikácia prác a dodávok je fakticky totožná, len je
uvedená v inom poradí.

20.2. Súd prvej inštancie tiež správne posúdil aj platnosť uzavretej zmluvy o dielo v súvislosti
spodpísanímzmluvy,ktorúzažalovanéhouzavrelibajedenkonateľ.Vtomtosmerejepotrebnéobdobne
ako to urobil aj súd prvej inštancie konštatovať, že k uzavretiu tejto zmluvy fakticky došlo ústnou formou,
nakoľko zmluva o dielo podľa zákona nemusí mať písomnú formu. Všetky podstatné náležitosti zmluvy
o dielo podľa § 536 Obchodného zákonníka boli stranám sporu známe a jej predmet bol riadne žalobcom

splnený, čo dostatočne vyplynulo z obsahu svedeckých výpovedí a tiež aj z obsahu listinného dôkazu
predloženého žalobcom – Zápis o ukončení montáže a odovzdania zariadenia zo dňa 24.11.2015.
Zmluva o dielo bola uzavretá iba jedným z konateľov, avšak ako to z výpovede svedka K. E. I. vyplynulo,
tak ostatní konatelia o jej uzavretí boli informovaní a súhlasili s ňou. Pokiaľ bola zmluva uzavretá v ústnej
forme (navyše so súhlasom ostatných konateľov žalovaného), tak je potrebné uzavrieť, že jej uzavretie

za žalovaného bolo účinné. Uvedené vyplýva z tej skutočnosti, že podľa záznamu v obchodnom registri
ohľadom osoby žalovaného bol potrebný podpis dvoch konateľov iba pre písomné úkony za žalovaného.

20.3. Neobstojí ani argumentácia žalovaného o povinnosti uzavrieť spornú zmluvu o dielo v písomnej
forme vychádzajúc z ustanovenia § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, keď aspoň

jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
K tomuto je potrebné uviesť, že v danej veci vôbec nie je zrejmé, kto predložil písomný návrh zmluvy
a už vôbec nie je možné konštatovať, žeby autor písomného návrhu zmluvy prejavil jeho predložením
vôľu uzavrieť túto zmluvu iba v písomnej forme, prípadne, žeby podmienil platnosť uzavretia zmluvy
jej uzavretím v takejto forme. Z uvedeného dôvodu nie je možné spoľahlivo uzavrieť, že v danej veci

vznikla povinnosť písomného uzavretia zmluvy podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uvedený
záver vychádza z existujúcej judikatúry, a to napr. uznesenie NS SR sp. zn. 3Obo/109/99 (ZSP 66/1999)
a podporne tiež aj z rozsudku NS ČR sp. zn. 2Odon/76/1997.

20.4. V súvislosti s namietanou neplatnosťou zmluvy neobstojí ani argumentácia žalovaného ohľadom

neurčitosti miesta plnenia zmluvy. Berúc do úvahy to, že ústna zmluva korešponduje s obsahom
písomnýchvyhotovenínávrhovzmluvy,jedostatočnezrejméaurčitédohodnutémiestoplneniazmluvy–
prevádzka G. C., G. v Malženiciach (bod 5.1 zmluvy). Z obsahu Zápisu o ukončení montáže a odovzdaní
zariadenia zo dňa 24.11.2015 je tiež nepochybné, že miesto plnenia bolo určené dostatočne a tiež
aj to, že na takto dohodnutom mieste k plneniu aj reálne došlo. S ohľadom na obsah tohto zápisu

a tiež aj na svedecké výpovede a vyjadrenia (K. C., B. C., K. I. a K. J. – č.l 201) súd prvej inštancie
správne uzavrel, že dielo bolo vykonané riadne, bolo žalovanému odovzdané a tento nenamietal žiadne
vady diela. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že obsah výpovede svedka B. C. potvrdzuje
skutočnosť, že žalobca neodovzdal dielo žalovanému, pretože ho mal odovzdať priamo G. C. G..
Toto tvrdenie žalovaného je v plnom rozsahu zavádzajúce, pretože práve z obsahu výpovede tohto

svedka naopak vyplýva, že k odovzdaniu diela (vrátane dokumentácie) došlo na spoločnom stretnutí
žalobcu, žalovaného a G. C. G., ktorá bola konečným užívateľom diela. Z obsahu výpovede tohto
svedka (č.l. 188) jasne vyplynulo, že dielo a dokumentácia mu bola odovzdaná od spoločnosti T.P.T.
Slovakia (žalovaný), t.j. žalovaný si ju logicky musel od žalobcu najskôr prevziať. Z uvedeného je zrejmé
a nespochybniteľné, že žalobca ako subdodávateľ vyhotovil pre žalovaného dielo, ktoré žalovaný mal

vykonať pre hlavného objednávateľa - G. C. G. a toto dielo bolo na spoločnom stretnutí týchto subjektov
žalovanému odovzdané, ktorý ho následne odovzdal G. C. G..20.5. Žalovaný na podporu svojho stanoviska ohľadom neplatnosti uzavretej zmluvy o dielo poukázal
na obsah viacerých judikátov. Tieto však pre rozhodnutie vo veci samej v tomto konaní nemajú žiadny
právny význam a z dôvodu, že skutkovo a právne išlo o zásadne odlišné spory. Žalovaným citované

judikáty riešili jednak otázku neurčitosti právneho úkonu, ktorá však v tomto prípade nebola daná,
konkrétne sa to týka nasledovných judikátov: rozhodnutie NS SR: 1Cdo/109/2004 konkrétne riešilo
otázky určitosti právneho úkonu v súvislosti so zmluvou o prevode nehnuteľnosti a zmluvou o budúcej
zmluve, rozhodnutie NS SR 4Cdo/288/2018 zo dňa 28.9.2016, na ktoré žalovaný poukázal malo súvis
k vyššie citovanému konaniu vedenému na NS SR: 1Cdo/109/2004. Ďalšie judikáty, na ktoré žalovaný

poukázal (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Cdo/659/00, R/15/2009, NS SR sp. zn. 1Cdo/96/1995) riešili pre
zmenu otázku neplatnosti právnych úkonov, kde mali za právnickú osobu konať dvaja konatelia, avšak
na rozdiel od tejto veci mala mať zmluva zo zákona písomnú formu, nakoľko išlo o nehnuteľnosť.

20.6. K otázke platnosti uzavretej zmluvy odvolací súd zdieľa aj stanovisko žalobcu, ktorý poukázal na
preferencie výkladu právneho úkonu v prospech jeho platnosti, ktorá vychádza z existujúcej judikatúry

Ústavného súdu SR, podľa ktorej prehnané formalistické požiadavky na formuláciu predmetu zmluvy
sú ústavne neakceptovateľné, t.j. jedným z princípov výkladu zmlúv je priorita ich platnosti v prípade
existencie súčasnej možnosti výkladu neplatnosti.

20.7. Žalovaný na svoju obranu tiež vzniesol námietku v tom zmysle, že výkon práva žalobcu uplatnený

v tomto konaní je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a preto nepožíva právnu ochranu
(§ 265 Obchodného zákonníka). Vychádzajúc zo skutkových zistení (t.j. žalobcova pohľadávka je
oprávnená) a z toho, že žalovaný nijako nepreukázal existenciu ním tvrdeného rozporu s poctivým
obchodným stykom, je potrebné uzavrieť, že ani táto obrana žalovaného nie je opodstatnená. V tejto
súvislosti je na mieste uviesť, že ako výkon práva v rozpore s poctivým stykom sa javí skôr konanie

žalovaného, ktorý až po takmer 4 rokoch (a bez predchádzajúceho namietania akýchkoľvek vád diela)
od odovzdania diela a uhradenia podstatnej časti odplaty za jeho vykonanie začal rozporovať vykonanie
a odovzdanie diela a dokonca odstúpil od zmluvy pre jeho nevykonanie a to dokonca za situácie, že
jemu samotnému bolo od hlavného objednávateľa diela – C., G. uhradená odplata za jeho vykonanie
v celom rozsahu (potvrdzujú to výpovede vyššie uvedených svedkov).

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a to tak,
že plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v rozsahu
podľa pomeru jeho úspechu v odvolacom konaní, t.j. v plnom rozsahu.

22. O výške nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne samostatným uznesením
poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP ).

23. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).