Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/69/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5725202385
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5725202385.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Štillovej

a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov – matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D. E. F. XXXX/XX, G. a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto G., t.č. H. X, G., o návrhu
otca na zníženie výživného a protinávrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Martin č.k. 28P/175/2025-132 zo dňa 14. januára 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“) vo výroku I. návrh otca
na zníženie výživného zamietol, výrokom II. určil, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého
A. zvýšeným výživným vo výške 230,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
súčinnosťouod02.10.2025,vovýrokuIII.rozhodol,žezameškanévýživnépremaloletéhoA.zaobdobie
od 02.10.2025 do 31.12.2025 vo výške 178,07 Eur sa otcovi povoľuje splácať v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 30,- Eur, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia, keď

prvá splátka je splatná po mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prípade
omeškania s plnením čo i len jednej splátky, stáva sa splatným celý dlh, výrokom IV. zmenil rozsudok
Okresného súdu Martin sp.zn 19P/195/2015 zo dňa 06.09.2017, v časti vyživovacej povinnosti otca na
maloletého A. a výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na návrh otca doručený dňa 27.08.2025 na
zníženie vyživovacej povinnosti zo sumy 170,- Eur na sumu 90,- Eur mesačne vo vzťahu k maloletému

A., na návrh matky doručený súdu 02.10.2025, ktorým požiadala o zvýšenie výživného na sumu 230,-
Eur mesačne, na ich odôvodnenia, vyjadrenie matky, otca, kolízneho opatrovníka, na rozsah
vykonaného dokazovania a za aplikácie ust. § 28 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1,
2, 3 Zákona o rodine, § 52 CMP rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

3. Z vykonaného dokazovania mal zistené, že maloletý A. pochádza z manželstva účastníkov konania,
ktoré bolo rozvedené rozsudkom tamojšieho súdu sp.zn. 5P/10/13 zo dňa 19.02.2014, maloletý

bol na základe schválenej rodičovskej dohody zverený do osobnej starostlivosti matky. Naposledy
bola vyživovacia povinnosť otca na maloletého A. určená rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn.
19P/195/2015 zo dňa 06.09.2017, kde na základe schválenej rodičovskej dohody bol otec zaviazaný
prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 170,- Eur mesačne od 01.01.2017 vždy do 12.dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Následne bolo ďalšie konanie pod sp.zn. 9P/223/2022, v ktorom
sa domáhal otec zníženia výživného, jeho návrh bol zamietnutý, uvedený rozsudok bol právoplatný dňa
21.12.2022.

4.Vprejednávanejvecisúdvykonalporovnaniepomerovvčaseposlednéhorozhodovaniaovyživovacej
povinnosti otca na maloletého A. a aktuálne pomery na strane účastníkov, pričom dospel k záveru, že
hmotnoprávna podmienka upravená v § 78 ods. 1 Zákona o rodine je splnená. Dospel k záveru, že
návrh otca na zníženie výživného je nedôvodný, tento zamietol, otec uvedené dôvodil len tým, že má

v svojej osobnej starostlivosti zvereného maloletého syna I., je samoživiteľ, poukázal na svoje mesačné
výdavky a tiež na skutočnosť, že pred podaním návrhu bol vo výkone väzby a zároveň vykonával
súdom nariadené liečenie. Čo sa týka skutočnosti, že otec má v svojej starostlivosti maloletého syna
I., táto bola súdu známa v konaní sp. zn. 9P/223/2022, v ktorom sa otec domáhal zníženia výživného,
rovnako aj pri poslednom rozhodovaní o výške výživného na maloletého A. bolo zohľadnené, že otec
má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletému I.. K väzobnému stíhaniu a následne

nariadenému ochrannému liečeniu súdom, súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle § 217 ods. 1 prvá
veta CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, v tomto čase sa otec nenachádzal
vo väzbe, či výkone trestu odňatia slobody, nariadené ochranné ústavné liečenie už bolo vykonané (to
už mal aj v čase podania návrhu na zníženie výživného). Otec si výlučne svojím vlastným protiprávnym
konanímspôsobilväzobnéstíhanie,keďsadopustiltrestnejčinnosti,včasekeďmalnariadenýprobačný

dohľad, za čo bol následne aj právoplatne odsúdený. Uvedené protiprávne konanie otca nemôže byť na
ujmu jeho maloletého dieťaťa. Ďalšia skutočnosť, na ktorú poukazoval otec, a to, že má jediný príjem
- výsluhový dôchodok, ktorý je nepostačujúci, k tomu súd prvej inštancie uviedol, že otec v konaní
nepreukázalaanisúdnezistilžiadneskutočnosti,ktorébyotcovibránilinájsťsiprácuadosahovaťaspoň
minimálnumzdu.Otecakodôvod,prečosinevienájsťvhodnézamestnanie,poukázalnapojednávanína

to, že má v starostlivosti maloletého I., avšak tento už nie je vo veku, kedy by bol odkázaný na celodennú
starostlivosť zo strany otca. Uvedené tvrdenia otca boli aj v rozpore s jeho správaním na pojednávaní,
keď sa ani kolíznemu opatrovníkovi nepodarilo vykonať s otcom opakovane pohovor, keďže sa mal,
podľa tvrdení otca, nachádzať v F. a nezúčastnil sa ani pojednávania, o ktorom mal riadne vedomosť
s odôvodnením, že sa nachádza v zahraničí. Pokiaľ aj otec podaný návrh dôvodil mesačnými výdavkami

na nájom či leasing, tieto boli známe aj v predchádzajúcom konaní, pričom aj výpismi z účtu a aj vo
svojej výpovedi sám doznal, že aktuálne leasing uhrádza kamarát. Z lustrácie v sociálnej poisťovni mal
napokon súd preukázané, že otec aktuálne poberá aj dávku v nezamestnanosti, preto vyhodnotil jeho
návrh na zníženie výživného ako nedôvodný.

5. Naopak, vzhliadol zmenu pomerov, ktorá odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na
maloletého A.. Aktuálne maloletý navštevuje strednú školu, žije so svojou matkou a za takmer 8 rokov od
poslednej súdnej úpravy sa všeobecne zvýšili ceny tovarov a služieb. Oprávnený, nielen že absolvoval
celé základné vzdelávanie, ale začal študovať na strednej škole. Všetky náklady na výchovu a výživu
maloletého hradí matka, súd ustálil výdavky na maloletého A. v celkovej výške 476,- Eur po odpočítaní

prídavkunadieťacca416,-Eurmesačne,kdesúdväčšiučasťmesačnýchvýdavkov(cca55%)preniesol
na otca, keďže tento sa s maloletým ani nestretáva a otec by mal spravodlivo znášať vyššiu mieru jeho
odôvodnených mesačných výdavkov a výživné zvýšil na sumu 230,- Eur. Mal preukázané, že otec má
aktuálne príjem len z výsluhového dôchodku a dávku v nezamestnanosti, ktorú otec nespomínal, táto
je mu vyplácaná, a to vo výške 769,78 Eur. Zároveň súd vychádzal aj z tzv. princípu potencionality

príjmu otca nielen z jeho faktického príjmu, ktorý v konaní preukázal a ustálil mesačný príjem, ktorý
by otec mohol dosahovať, na sumu 1430,78 Eur, čo je výsluhový dôchodok vo výške 769,78 Eur +
minimálna mzda v čistom za rok 2025 cca 661,- Eur. Nad rámec súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle
Metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom - tzv. tabuľkové výživné, v súdenej veci vychádza pre
maloletého tzv. tabuľkové výživné v sume cca 257,- Eur (18 % z 1.430,- Eur). Zároveň, keďže matka

podala návrh na zvýšenie výživného dňa 02.10.2025, otcovi vznikol dlh na zameškanom výživnom od
podania návrhu do vyhlásenia rozhodnutia, a to vo výške 178,07 Eur (alikvotná časť za mesiac október
+ mesiace november a december) a povolil mu ich splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur spolu
s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak zákon neustanovuje inak.7. Podaním doručeným súdu osobne dňa 10.02.2026 (č.l. 144 súdneho spisu) podal otec maloletého
odvolanie, v ktorom uviedol, že žiada obnovenie procesu, nakoľko v rozhodnutí boli uvedené nesprávne
údaje, čo sa týka jeho príjmu a taktiež pani B. ohľadom nákladov na bývanie.

8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca v podaní doručenom súdu dňa 27.02.2026 (č.l. 148 súdneho
spisu) uviedla, že nesúhlasí s ním v celom rozsahu, považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne
správne a spravodlivé, otec sa dlhodobo snaží minimalizovať vyživovaciu povinnosť, pôvodná výška
výživného už nepokrývala ani základné potreby maloletého dieťaťa, navrhla, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil.

9. Otec v podaní doručenom súdu 10.03.2026 (č.l. 152 súdneho spisu) doplnil odvolacie dôvody, uviedol,
že jeho aktuálny príjem je výsluhový dôchodok vo výške 769,78 Eur, platí nájomné vo výške 366,- Eur,
školné20,-Eur,komunálnyodpad10,-Eur,doterajšievýživnébolo170,-Eurmesačne.Životnéminimum
platné od 01.07.2025 do 30.06.2026 je vo výške 284,13 Eur a na nezaopatrené dieťa vo výške 129,74

Eur. K jeho účtu uviedol, že tam vkladá finančné prostriedky aj jeho kamarátka, hlavne jej vdovecký
dôchodok, nakoľko nemá otvorený účet. Navrhol, aby odvolací súd zvýšenie vyživovacej povinnosti
zamietol a trval na znížení, keďže jeho náklady sú vo výške 920,- Eur.

10. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu k odvolaniu otca v podaní doručenom súdu 27.03.2026 (č.l. 157

súdneho spisu) uviedla, že otec sám priznáva, že na svoj osobný účet prijíma aj finančné prostriedky inej
osoby (vdovský dôchodok priateľky). Považuje jeho konanie za účelové, a to s cieľom zneprehľadniť jeho
skutočnú finančnú situáciu. Pokiaľ otec zdieľa domácnosť s ďalšou dospelou osobou, ktorá disponuje
vlastným príjmom, jeho reálne náklady na bývanie a chod domácnosti sa delia, čím sa zvyšuje jeho
schopnosť podieľať sa na výžive ich spoločného dieťaťa. Zotrvala na návrhu, aby odvolací súd potvrdil

rozsudok súdu prvej inštancie.

11. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali.

12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), na základe

odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletého dieťaťa,
postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, posúdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za aplikácie ust.
§ 65, § 66, § 67 CMP a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu bol potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

13. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojení s § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým
posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/
týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predložením súdneho spisu,

odvolací súd v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389
ods. 1 písm. a) CSP.

14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na

základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu

a ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Vo svojej argumentácii obsiahnutej
vodôvodnenínapadnutéhorozsudkujesúdprvejinštanciekoherentný,jehorozhodnutiejekonzistentné,
rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako aj závery, ku ktorým dospel, sú
racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku
je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP. Nezistil v tejto veci

dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu
ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom
prvejinštanciepredostretýchdôvodovbytakzásadnepostačovalolenkonštatovaniesprávnostidôvodov
súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenievecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť
osobitne k odvolacím dôvodom otca, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie.

15.Prirozhodovaníozmenevýživného(§78ods.1,3Zákonaorodine)trebaporovnaťokolnostidôležité
pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zákon
o rodine explicitne nevyžaduje na zmenu súdnych rozhodnutí podstatnú zmenu okolností, napriek tomu
vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí,

ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak
ide o zmenu závažného charakteru. Nie je žiadúce a prípustné reparovať právoplatné rozhodnutie
pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. V zmysle záveru aplikačnej praxe preto treba prihliadať na
všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia
však budú len prípady, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť
zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi

(významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom súdnom
spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Výrazná zmena okolností na strane
oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom,
môže spočívať buď v zmene subjektívnych, ale i objektívnych skutočností, ktoré súvisia so zmenou
v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov, zmenou potreby dieťaťa

z dôvodu začatia plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského
systému, zmenou zdravotných pomerov, stratou zamestnania, dlhodobou práceneschopnosťou,
vznikom novej vyživovacej povinnosti a podobne.

16. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti

podstatné pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného, ako aj oproti návrhu matky na
zvýšenie výživného na ich spoločné maloleté dieťa z hľadiska jednak súčasných odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa z hľadiska možností a schopností rodičov, ktoré je na výživu rodičov doposiaľ plne
odkázané a tie potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine)
porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu

o výživnom na základe schválenej rodičovskej dohody, na základe ktorej bol otec zaviazaný prispievať
na výživu maloletého A. výživným vo výške 170,- Eur mesačne od 01.01.2017 a zároveň aj porovnal
skutočnosti, ktoré boli rozhodné v čase, keď sa otec domáhal zníženia výživného na maloletého A., jeho
návrh bol zamietnutý, a to v konaní sp.zn. 9P/223/2022, rozsudok právoplatný 21.12.2022.

17. Po posúdení veci na základe odvolania otca vo väzbe k odvolacím dôvodom, odvolací súd uvádza,
že ani jeden z nich nebol relevantný. Ohľadom pomerov účastníkov v čase posledného rozhodnutia súdu
o výške výživného (určenie výživného, zamietnutie návrhu na zníženie výživného) súd prvej inštancie
vychádzal zo skutočností, ktoré boli zistené v rámci posledného rozhodovania súdu o výške výživného.
Aktuálne pomery účastníkov mal preukázané jednak výsluchom matky na nariadenom pojednávaní,

vyjadrením otca, kolízneho opatrovníka cestou Správy zo dňa 13.10.2025, z ktorej vyplynulo, že došlo
k zmene pomerov na strane maloletého a kolízny opatrovník odporučil súdu, aby návrh otca na zníženie
výživného zamietol a konal vo veci zvýšenia výživného na maloletého. Ďalej mal preukázané aktuálne
pomery listinami preukazujúcimi príjmy, výdavky matky, otca, výdavky maloletého dieťaťa, z ktorých súd
prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil na jednej strane odôvodnené potreby maloletého dieťaťa,

ktoré riadne zdôvodnil a ustálil vo výške 476,- Eur, po odpočítaní prídavku na dieťa na výšku cca 416,-
Eur mesačne a na druhej strane zistil príjmy a výdavky rodičov. Otec namietol, že jeho príjem predstavuje
len výsluhový dôchodok vo výške 769,78 Eur s tým, že musí sa celodenne starať o maloletého I.
a zároveň poukázal na to, že bol vo väzbe, v nariadenom ochrannom liečení. Súd prvej inštancie správne
v odsekoch 32., 33., 34., 35., 36. zdôvodnil, prečo nebolo možné návrhu otca na zníženie výživného

vyhovieť, nakoľko na strane otca nebola preukázaná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie
vyživovacejpovinnostiotcanamaloletéhoA..Včaseposlednéhorozhodovaniavšetkyskutočnosti,ktoré
otec uvádzal v priebehu prvoinštančného konania, už boli súdu známe z predchádzajúcich konaní. Otec
si výlučne svojim vlastným protiprávnym konaním spôsobil väzobné stíhanie, dopustil sa trestnej činnosti
a nemôže to byť na ujmu jeho maloletého dieťaťa aj s poukázaním na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo/236/2018 zo dňa 20.02.2019.
Pre rozsudok súdu prvej inštancie bol rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 prvá veta
CSP), kedy otec nepreukázal a ani súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by obmedzovali otca pri hľadaní
vhodnej práce, a preto súd správne vychádzal nielen z jeho faktického príjmu - výsluhový dôchodokvo výške 769,78 Eur, ale aj z minimálnej mzdy v čistom za rok 2025 cca 661,- Eur, tzn. z princípu
potencionality príjmu, čiže príjmu, ktorý by minimálne mohol otec dosahovať.
Na druhej strane, vzhliadol zmenu pomerov, ktorá odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti, kedy

naposledy bolo určené výživné v čase, keď maloletý navštevoval základnú školu 1. stupeň a mal 8
rokov, v súčasnosti navštevuje strednú školu, tzn. že zmena pomerov, čo sa týka maloletého A. nastala,
a to aj v súvislosti s jeho výdavkami, keďže navštevuje strednú školu, výdavky sa zmenili, sú omnoho
vyššie, ako v čase posledného rozhodovania súdu. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odseky
už vyššie uvedené 33., 34., 35., 36., s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje, na tieto odkazuje,

konštatujúc, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli už vznesené
v prvoinštančnom konaní. Súd prvej inštancie posúdil návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti
v súlade s rozhodnými ustanoveniami Zákona o rodine, najmä § 26 Zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2,
4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 a Čl. 5 Zákona o rodine, ale aj v súlade s § 121 CMP, ktoré na vec
správne aplikoval.

18. S tvrdeniami otca v odvolaní, že výška vyživovacej povinnosti nezodpovedá jeho možnostiam,
schopnostiam, majetkovým pomerom, sa odvolací súd nestotožnil, nakoľko z jeho faktického príjmu, ako
aj vychádzajúc zo zásady tzv. potencionality príjmov, bolo preukázané, po zohľadnení všetkých otcom
deklarovaných výdavkov, že je v jeho možnostiach a schopnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť voči
maloletému v súdom stanovenej výške zvýšeného výživného.

19. Pokiaľ súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť od 02.10.2025, teda odo dňa, v ktorom matka
podala návrh na zvýšenie výživného, odvolací súd nemá výhrady k takémuto určeniu počiatku zvýšenia
vyživovacej povinnosti, keďže nie je pochybnosť o tom, že k tomuto dňu už nastala zmena pomerov
odôvodňujúca takéto zvýšenie.

20. Zameškané výživné súd prvej inštancie ustálil za správne obdobie v správnej výške, pričom odvolací
súdnemánámietkyanivočiurčeniudlhšejnežparičnejlehoty,atoumožnenieotcovisplácaťzameškané
výživné v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- Eur od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods.
3 CSP), keďže to odôvodňujú finančné pomery výživou povinnej osoby.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

22. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP aplikujúc § 52 CMP, v zmysle

ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).