Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 8, 2026

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 28Pc/62/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5725203377
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Cubinková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2026:5725203377.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou JUDr. Paulínou Cubinkovou v právnej veci matky/

navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. – C., D. XXXX/XX a muža, otcovstvo ktorého má
byť určené: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. E., t.č. : F. G. H. I. J. K. B., L. X, B., v konaní o určenie
otcovstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému: I. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ako matka, maloletý v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Martin, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že A. A., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletého I. B., nar. XX.XX.XXXX.

II. Maloletý I. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia ho budú zastupovať
a spravovať jeho majetok.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou mesačne vo výške 100,- € , splatné vždy
k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, od 19.12.2025.

IV. Zameškané výživné pre maloletého I. za obdobie od 19.12.2025 do 31.03.2026 vo výške 341,94,-

€ sa otcovi povoľuje splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- €, ktoré sú splatné spolu
s bežným výživným až do úplného zaplatenia, keď prvá splátka sa stane zročná v mesiaci nasledujúcom
po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky stáva
sa splatný celý dlh.

H. K. otca s maloletým sa neupravuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého (ďalej aj „navrhovateľka“) sa návrhom doručeným súdu dňa 18.12.2025 domáhala
určenia, že A. A. je otcom maloletého I. B., s tým, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti
matky a otec bude povinný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100,- € mesačne, styk
bude ponechaný na dohode rodičov.

2. V návrhu matka uviedla, že s mužom, ktorého otcovstvo má byť určené mali vzťah od januára 2024,
počas ktorého došlo k počatiu dieťaťa. Tento však otcovstvo dobrovoľne neuznal, o dieťa sa nestará

a neprispieva na jeho výživu.

3. K podanému návrhu navrhovateľka pripojila rodný list maloletého (čl. 2).4. Okresný súd Martin uznesením č. k. 28Pc/62/2025-12 zo dňa 14.01.2026 maloletému dieťaťu
ustanovil kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny A..

5. K podanému návrhu sa písomným podaním súdu doručeným dňa 25.03.2026 vyjadril aj muž, ktorého
otcovstvo má byť určené, ktorý uviedol, že súhlasí s určením otcovstva k maloletému dieťaťu a zároveň
súhlasí s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky aj s výškou výživného v sume
100 € mesačne. Styk žiada ponechať na dohode.

6. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 08.04.2026 v prítomnosti navrhovateľky, kolízneho opatrovníka
a v neprítomnosti muža, ktorého otcovstvo má byť určené s poukazom na § 180 Zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) a § 31 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej aj „CMP“). Tento svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol
v jeho neprítomnosti.

7. Navrhovateľka/ matka v rámci svojej účastníckej výpovede na pojednávaní uviedla, že na podanom
návrhu trvá. S mužom, ktorého označuje za otca maloletého žili spolu dva roky. Spoznali sa vo februári
2023 a žili spolu až do 04.12.2025, kedy ho zobrali do výkonu trestu odňatia slobody. Uviedla, že
spolu žili aj po narodení dieťaťa, ale tento nechcel k maloletému uznať otcovstvo, vyhováral sa, že
nemá občiansky preukaz. Navrhovateľka vylúčila, že by mala intímny pomer s iným mužom, intímne sa

v rozhodnom období, teda od 06.12.2023 do 03.04.2024 stýkala len s mužom, ktorého označuje za otca
maloletého. Ďalej uviedla, že má okrem maloletého I. ešte tri maloleté deti. Nemá vedomosť o tom, či
má muž, ktorého označuje za otca aj iné deti, keď spolu žili, mal podnikať v gastre, navrhovateľka nemá
vedomosť o tom, aký mal príjem či zdravotný stav. Navrhovateľka ďalej uviedla, že jej celkový mesačný
príjem je vo výške 780 €, ešte ma určené výživné na svoje maloleté deti po 50 €, žije s rodičmi, ktorým

prispieva 150 € na bývanie. Pokiaľ ide o maloletého I., výdavky naňho vyčísľuje vo výške cca 200 €
mesačne, maloletému zabezpečuje bezlaktózové mlieko vo výške 40 € mesačne, inak je zdravý a má
bežné výdavky. Otec jej od podania návrhu na výživu maloletého nijakým spôsobom neprispel.

8. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že je v záujme maloletého, aby bolo určené otcovstvo,

aby si otec voči nemu plnil svoju vyživovaciu povinnosť.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom
rodného listu maloletého dieťaťa a s ďalšími listinami, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise, pričom zistil
nasledovný skutkový stav veci:

10. Z obsahu rodného listu súd zistil, že v knihe narodení A. F. A. je vo zväzku XXX, ročník XXXX, strana
XXX, pod poradovým č. XXX zapísané narodenie dieťaťa : I. B., nar. XX.XX.XXXX. Ako matka dieťaťa
je uvedená A. B., nar. XX.XX.XXXX a otec dieťaťa v rodnom liste zapísaný nie je.

11. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. zo dňa 02.02.2026 vyplýva, že matka bola
evidovaná v evidencii úrade ako uchádzačka o zamestnanie od 11.11.2022 do 11.09.2023, vyradená
bola z dôvodu nástupu do zamestnania. Menovaná je aktuálne vedená ako poberateľka sociálnej dávky
– prídavok na dieťa vo výške 240,- € mesačne (od 01.09.2024) a taktiež je poberateľka rodičovského
príspevku v sume 500,10- € mesačne (od 01.01.2026).

12. Z oznámenia F. G. H. I. J. K. B.- M. zo dňa 02.02.2026 mal súd preukázané, že muž, ktorého
otcovstvo má byť určené vykonáva trest odňatia slobody od 03.12.2025 s predpokladaným koncom
trestu 02.08.2027. Uvedené potvrdzuje aj lustrácia v ZVJS.

13. Z vyhlásenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch navrhovateľky vyplýva, že táto je
rozvedená, má stredné vzdelanie s maturitou, v posledných 10 rokoch pracovala ako opatrovateľka.
Aktuálne nemá príjem zo zárobkovej činnosti. Má tri vyživovacie povinností, žije so svojimi rodičmi,
nevlastní žiaden majetok- hnuteľný či nehnuteľný vyššej hodnoty. Poberá rodičovský príspevok vo výške
500,10 € a rodinné prídavky vo výške 240 €.

14. Súd právne posúdil prejednávanú vec podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:15. Podľa § 94 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej aj „ZR“), ak nedošlo k určeniu otcovstva
súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby
otcovstvo určil súd.

16. Podľa § 94 ods. 2 ZR, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

17. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

18. Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

19. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

22. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo

dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Ustanovenie § 94 ods. 2 Zákona o rodine upravuje tretiu v poradí poslednú vyvrátiteľnú domnienku
otcovstva, ktorá prichádza do úvahy v prípade, ak neprišlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov a tiež, ak neprišlo k určeniu otcovstva svedčiaceho manželovi matky. Podľa tretej domnienky

otcovstva prislúcha súdu určiť otcovstvo na základe podaného návrhu, ak sa v konaní preukážu
skutočnosti predpokladané v odseku 2 § 94 Zákona o rodine. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu
je dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom.

24. Súd v merite pri zisťovaní skutočného stavu veci postupoval tak, že najprv zisťoval, či muž

označený navrhovateľkou za otca dieťaťa v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa súložil s matkou
dieťaťa a prípadnú existenciu okolností vylučujúcich otcovstvo. Súd mal z výpovede matky a vyjadrenia
domnelého otca preukázané, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa t. j. v období nie menej ako 180
dní a viac ako 300 dní od narodenia dieťaťa súložil tento s matkou dieťaťa (v prejednávanom prípade
vzhľadom na dátum narodenia maloletého od 06.12.2023 do 03.04.2024). Matka vo svojej výpovedi

uviedla, že s domnelým otcom žili v domácnosti od februára 2023, hoci sa domnelý otec v konaní na
pojednávaní osobne nevyjadril, písomne sa doznal k otcovstvu a neuviedol žiadne vážne okolnosti,
ktoré by vylučovali, že by bol otcom maloletého. V konaní teda neboli tvrdené a ani nevyšli najavo
žiadne okolnosti vylučujúce jeho otcovstvo. Domnelý otec sa sám doznal v písomnom podaní, ktoréadresoval súdu k otcovstvu. Na základe zhodných vyjadrení účastníkov súd v zmysle § 94 Zákona
o rodine rozhodol výrokom I. tohto rozhodnutia tak, že určil otcovstvo k maloletému I. B..

25. Konanie o určenie otcovstva je obligatórne spojené s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností a o výžive maloletého dieťaťa, vo vzťahu ku ktorému o určenie otcovstva ide. Prihliadajúc
na záujem maloletého a k stabilite výchovného prostredia dospel súd k záveru, že je na mieste zveriť
maloletého do osobnej starostlivosti matky, keďže maloletý je od narodenia v jej faktickej starostlivosti,
pričom otec s týmto zverením do jej starostlivosti aj súhlasil. Pokiaľ ide o oprávnenie rodičov zastupovať

maloletého a spravovať jeho majetok, zo zákona prináleží toto obom rodičom, pričom zasiahnuť do
výroku rodičovských práv a povinností môže súd výlučne z dôvodov, ktoré sú ustanovené v § 38 Zákona
o rodine.

26. Keďže súd zveril maloletého do starostlivosti matky, bolo potrebné rozhodnúť o vyživovacej
povinnosti otca. K vyživovacej povinnosti súd vo všeobecnosti uvádza, že je prvoradou povinnosťou

oboch rodičov venovať náležité úsilie na riadne zabezpečenie výživy svojich maloletých detí, ktoré sú
v plnej miere odkázané na výživu od svojich rodičov, keďže nie sú schopné živiť sa sami. Každý z rodičov
je povinný vyživovať svoje deti, pričom rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť
prevažne poskytovaním vecných plnení (poskytovanie bývania, stravy, nákup ošatenia a podobne)
a osobnou starostlivosťou a rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, je povinný prispievať na jeho výživu

výživným prestavujúcim peňažný príspevok na hradenie potrieb dieťaťa.

27. V konaní bolo preukázané, že otec aktuálne vykonáva trest odňatia slobody. Toto ho však nezbavuje
povinnosti vyživovať a platiť výživné na svoje maloleté dieťa. Pri určovaní vyživovacej povinnosti sa na
strane rodiča prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil

s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné
skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery
rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby
venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má
negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí ( rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 02. 2019,

sp. zn. 3 Cdo 236/2018). V citovanom rozhodnutí súd konštatoval, že skutočnosť, že sa otec maloletého
dieťaťa povinný platiť naň výživné dopustil úmyselného protiprávneho konania majúceho znaky trestnej
činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov, nemôže byť na úkor maloletého
dieťaťa. Táto skutočnosť nie je dôvodom, pre ktorý by sa nemal uplatniť princíp potencionality príjmov,

v zmysle ktorého súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje
v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré mohla
maťvzhľadomnasvojvek,zdravotnýstav,schopnosti,stupeňdosiahnutéhovzdelaniaajehozamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.

28. Pokiaľ sa jedná o možnosti, schopnosti a majetkovú situáciu otca, tento žiadnym spôsobom
neuviedol a ani nepreukázal svoje príjmy, majetkové pomery či výdavky, a to napriek tomu, že mu
bol riadne doručený návrh na začatie konania spolu s výzvou, aby sa k predmetnému návrhu vyjadril.
Tento sám súhlasil s matkou navrhovanom výškou výživného vo výške 100 € mesačne a túto žiadnym
spôsobnom nenamietal. Súd v danom prípade aplikoval princíp potencionality, nakoľko ak by sa otec

v dôsledku svojho protiprávneho konania nedostal do výkonu trestu odňatia slobody mohol by pracovať
a dosahovať tak reálne príjem, v danom prípade i minimálny príjem, ktorý aktuálne predstavuje cca
720 €. Uvedené súd pripustil a vychádzal zo záveru, že je v možnostiach otca prispievať na výživu
maloletého sumou 100 € mesačne. Uvedenou sumou bude pokrytá väčšina výdavkov maloletého
(bývanie- alikvotná časť cca 30 €, keďže matka prispieva na bývanie rodičom 150 € mesačne, i keď

uvedené nepreukázala, suma 30 €, ktorá ma pokrývať bývanie pre maloleté je v okrese mesta Martin
jednoznačne akceptovateľná, strava cca 150 € mesačne, zohľadňujúc vek maloletého, hygienické
potreby pre dieťa v jeho veku cca 30 € a iné základné potreby), pričom zároveň bude zohľadnená
skutočnosť, že matka maloletého zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, a tiež, že otec je vo
výkone trestu odňatia slobody a nerealizuje sa ani styk s maloletým.

29. Aj v prípade návrhu na určenie otcovstva je namieste aplikovať ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona
o rodine, podľa ktorého možno výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania a výživné pre
maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na tovhodné dôvody osobitného zreteľa. Súd nezistil v danom prípade žiadnu relevantnú skutočnosť a teda
objektívnu prekážku, ktorá by bránila matke podať návrh na určenie otcovstva skôr a teda priznal výživné
od podania návrhu na súd. Keďže súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu od podania návrhu

na súd, musel rozhodnúť aj o zročnom výživnom za obdobie od podania návrhu t. j. od 19.12.2025 do
31.03.2026 v sume 341,94,- €, ktorá pozostáva z alikvotnej časti za mesiac december 2025, ďalej za
mesiace január až marec 2026, ktoré povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,-
€ pod stratou výhod splátok, a to najmä s ohľadom na celkovú výšku zročného výživného a taktiež aj
s ohľadom na celkovú finančnú a sociálnu situáciu otca.

30. Čo sa týka úpravy styku, postupoval súd podľa návrhu, v ktorom bolo žiadané styk otca s maloletým
neupravovať.

31. O trovách konania účastníkov rozhodol súd s poukazom na § 52 Civilného mimosporového poriadku,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje

inak. V uvedenom prípade nebol daný dôvod rozhodnúť o trovách konania iným spôsobom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Tento rozsudok nemôžu účinne napadnúť odvolaním tí účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať
odvolanie proti rozsudku po vyhlásení rozsudku v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového
poriadku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a
ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, uvedenie spisovej značky tohto konania, uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať
uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a
nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.