Rozsudok – Hospodárske trestné činy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Zvolen

Judgement was issued by JUDr. Zuzana Štubniaková

Legislation area – Trestné právoHospodárske trestné činy

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/75/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725010459
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Štubniaková Kochanová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2026:6725010459.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou, v trestnej veci

obžalovaného A. B., pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní dňa 30.03.2026 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D. XXX, občan SR

sa podľa § 285 písm. f/ Tr. poriadku v spojení s § 84 Tr. zákona o s l o b o d z u j e spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen č. k. 3 Pv 375/15/6611-44 zo dňa 13.04.2018, pre prečin
nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že

ako zodpovedný zástupca - konateľ E. B., E. so sídlom A. XX, F., IČO: XX XXX XXX, ktorá spoločnosť
je registrovaná E. G., pobočka Zvolen ako zamestnávateľ povinný odvádzať za svojich zamestnancov

poistné na sociálne poistenie a na zdravotné poistenie,

1/
v súlade s § 141 odsek 1 zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
za obdobie december 2014 až júl 2015 vrátane nezaplatil poistné za zamestnávateľa stanovené
percentuálnou sumou z miezd zamestnancov vo výške 5.655,82 Eur, čím spôsobil skrátenie príjmov E.

G., pobočka Zvolen, so sídlom H. I. XXXX/XX, B. o sumu 5.655,82 Eur,

2/
v súlade § 11 až § 17 zákona číslo 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení
zákona č. 95/2002 Z. z o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov za obdobie december 2014 až máj 2015 vrátane nezaplatil poistné na zdravotné poistenie
za zamestnávateľa stanovené percentuálnou sumou z miezd zamestnancov vo výške 904,67 Eur, čím
spôsobil skrátenie príjmov J. B. G., K., G. B. so sídlom I. X, B., IČO: XX XXX XXX o sumu 904,67 Eur,

3/
v súlade § 11 až § 17 zákona číslo 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.
95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za

obdobie február 2015 až máj 2015 vrátane nezaplatil poistné na zdravotné poistenie za zamestnávateľastanovené percentuálnou sumou z miezd zamestnancov vo výške 346,16 Eur, čím spôsobil skrátenie
príjmov L. B. G., K., so sídlom D. X, M., IČO: XX XXX XXX o sumu 346,16 Eur,

4/
v súlade § 11 až § 17 zákona číslo 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.
95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za
obdobie február 2015 až máj 2015 vrátane nezaplatil poistné na zdravotné poistenie za zamestnávateľa
stanovené percentuálnou sumou z miezd zamestnancov vo výške 284,54 Eur, čím spôsobil skrátenie

príjmov N. B. G., K., so sídlom F. XX/X, F., IČO: XX XXX XXX o sumu 284,54 Eur,

napriek tomu, že podľa znaleckého posudku č. 1/2016 vypracovaného znalkyňou O. I. N., mala
spoločnosť v rozhodnom čase dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného,

pretože trestnosť činu zanikla.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor P. G. B. podal dňa 13. 04. 2018 na tunajší súd pod sp. zn. 3Pv/375/15/6611 obžalobu na A.
B. pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil

vyhlásenieotom,žejenevinný.Pozákonnompoučeníobžalovanýuviedol,žebolkonateľomspoločnosti
asi v rokoch 2014 až 2017, teda aj v období uvedenom v obžalobe. Mal tichého spoločníka, J. M.,
ktorý mal aj prístup na účet. Stal sa tichým spoločníkom hneď na začiatku, vedel vo všetkom chodiť,
zohnať zákazky. Tichým spoločníkom bol preto, lebo nemohol byť konateľom, preto bol konateľom
on, tichý spoločník mal predtým nejaký problém s eseročkou, preto bol tichým spoločníkom. On chcel

byť konateľom, veril, že sa to dá robiť poriadne. Vzťahy s tichým spoločníkom boli od začiatku dobré,
vedel zohnať prácu aj ľudí, predmetom činnosti boli stavebné práce, zatepľovanie. Mali asi 8 až 10
zamestnancov, boli u nich na pracovnú zmluvu, niektorí aj na dohodu o pracovnej činnosti. Podľa neho
mohol tichý spoločník zasahovať do chodu firmy, aj zabezpečoval uzatváranie zmlúv. Mal aj prístup
k účtu, ktorý bol vedený v ČSOB, mal aj kartu k účtu, bol spoludisponentom, a on bol vlastníkom

účtu. On teda účet založil, a tichý spoločník bol od začiatku spoludisponent, bral ho ako kamaráta. On
zháňal robotu, preto mal aj prístup k účtu, ak potreboval niečo vyplatiť, aby jeho nemusel zháňať na
stavbe. Nebola uzavretá písomná zmluva o tichom spoločenstve, on bol evidovaný ako zamestnanec,
ale manuálne nič nerobil, vybavoval robotu. Zákazky boli po celom Slovensku, len jednu z nich vybavoval
on, všetky ostatné tichý spoločník. Tichý spoločník sa poznal s tými ľuďmi, predtým mal eseročku, zohnal

ľudí, materiál, a on ako konateľ normálne manuálne robil s chlapmi. Zo začiatku to nebolo zlé, všetko
sa uhrádzalo v termínoch, ale potom už peniaze nevychádzali, vyplatili sa chlapi, materiál. Čo sa týka
zákaziek, tie im boli platené na účet a mzdy boli vždy vyplácané v hotovosti, všetky ostatné platby na
účet. Tichý spoločník potreboval niekedy viac peňazí, potom im nevychádzalo vyplatiť sociálku, bolo aj
pár firiem, ktoré im nezaplatili, tak ich dlhy dobehli. Keď prišli peniaze, tak sa vyplatili chlapi, potom prišiel

tichý spoločník, povedal, že má nejaký prúser, že potrebuje viac peňazí. Boli dohodnutí tak, že sa rozdelí
všetko, teda aj vyplatí, a čo ostane, si rozdelia oni dvaja na polovicu. Nevedel sa vyjadriť k tomu, ako bolo
vedené účtovníctvo, to viedla pani F., jej sa nosili všetky doklady. Tichý spoločník dostával aj mzdu. K tým
jednotlivým výškam nedoplatkov na odvodoch sa nevedel vyjadriť, keďže účtovníctvo nerobil, ale robila
ho pani F.. O tom, či pôjdu peniaze na odvody, rozhodovali s tichým spoločníkom, zo začiatku sa vždy

najprv zaplatili odvody, potom, keď už nechodili peniaze, tak najprv museli zaplatiť chlapov, aby sa vôbec
zákazka dokončila, pretože penále boli vysoké a peniaze neostali. Nerozhodovali, či pôjdu peniaze na
odvody, keďže peniaze neboli. Je pravda, že občas prišiel tichý spoločník a povedal, čo konkrétne sa
bude platiť. Čo sa týka znaleckého posudku, keby bolo toľko peňazí na účte, ako je tam uvedené, tak
tu nie je, pretože vždy chcel, aby sa všetko vyplatilo, pričom na účet nikdy neprišlo viac ako 40 tisíc

Eur. Aby boli zákazky, tak tichý spoločník musel ísť hlboko pod cenu, a tak to aj dopadlo. Nevedel, či
mali pokladňu, či v nej boli nejaké peniaze. Ku spoločnosti vedel povedať to, čo a kde sa robilo. Mzdy
sa vyplácali vždy, až do momentu, keď im nezaplatil obecný úrad G., čo bolo asi v lete 2017, vtedy už
naozaj neboli peniaze, nakoniec to musel sám dokončiť. Nevyplatili im 12 tisíc Eur, dostali na začiatku
10% zálohu, nevyplatili to z dôvodu, že vraj sa chlapi na stavbe opili, pobili sa tam, ale to boli len reči, ani

im nedali fúkať, on to aj dal na súd, ktorý ale prehral, musel ešte platiť súdne trovy. Potom sa ešte niečorobilo v Bratislave, ale to už bolo len na prežitie. Tichý spoločník to potom vzdal, odišiel, tak firmu predal
I. G., on mu povedal, že keď ju predá, nebudem mať už s ničím starosti. Firmu predal bezodplatne. Čo
sa týka miezd, tak pri prevzatí niekedy chlapi podpisovali účtovný doklad, ale vždy v zošite podpísali, že

peniaze prevzali. Pokiaľ si pamätal, potom so zamestnancami aj rozväzovali pracovné pomery. Môže
byť,žespoločnosťmalaajzáväzky,vedel,žeasivočistavebninámanejakýmdodávateľom.Naúčtebola
aj exekúcia, ale nevedel ohľadne čoho. Nevedel, či sa niekedy vyberali peniaze z účtu, ktoré sa dávali
do pokladne. B. C. pozná, je to moja priateľka, keďže na začiatku ani on nemohol byť konateľom, ani J.
M., tak bola konateľkou ona, ale o chode spoločnosti rozhodoval on, mal od nej plnú moc. Jemu potom

prišiel papier, že môže byť konateľom, tak sa ním stal, pričom od začiatku chceli byť dvaja konatelia.
Nevedel si vôbec vysvetliť tie zostatky v pokladni, ktoré vyplývajú z účtovníctva. Z peňazí, ktoré mali ísť
na odvody, sa vyplácali mzdy a materiál, aby sa stavba mohla dokončiť. V stavebninách za materiál mali
limit 15 tisíc Eur, keď ho prekročili, tak ho museli hneď zaplatiť. Nevedel uviesť, prečo odvody nehradili
aspoň čiastočne. Zo začiatku bolo poisťovniam aj daňovému úradu vyplácané všetko, ale čo sa týka
tých súm v obžalobe, z tých on neuhrádzal nič. Pred tým, ako sa stal konateľom a spoločníkom v tejto

spoločnosti, nebol konateľom ani spoločníkom žiadnej inej spoločnosti, nemal teda žiadnu skúsenosť
s vedením spoločnosti, ani s vedením účtovníctva, vždy si na účtovníctvo niekoho zobral, vzdelanie má
stredné odborné bez maturity, v odbore stavebníctvo.

Poškodená Q. Q. A. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že obchodná E. B. E.

má v sociálnej poisťovni dlh na poistnom spolu s penále vo výške 5.072,04 Eur, z čoho je poistné za
zamestnanca a zamestnávateľa spolu 3.989,42 Eur. V čase, keď podávali trestné oznámenie, tak bol dlh
za obdobie od decembra 2014 do apríla 2015, pričom v súčasnosti je dlžné poistné za obdobie od apríla
2015 do januára 2016 vrátane, pričom posledná registrácia dlžníka bola ku 10. 01. 2016. Za obdobie od
decembra 2014 do apríla 2015 bolo v sociálnej poisťovni uhradené cez súdneho exekútora I. I., pričom

posledná úhrada od súdneho exekútora bola 29. 12. 2015, čiže od apríla 2015 nie je zaplatené poistné.
Zo strany obžalovaného neboli vykonané žiadne platby, len od súdneho exekútora. Exekúcia sa viedla
formou prikázania pohľadávky z účtu v N. F., predtým v R., nevedela ale uviesť, koho účet to bol. Čo sa
týka výkazov, tie boli predkladané včas, spoločnosť nemala dohodnutý splátkový kalendár, išlo to priamo
na exekúciu. V spise mala poznámku, že dňa 19. 07. 2016 bol v sociálnej poisťovni konateľ s tým, že

chcel dlh splácať po 100,- Eur mesačne podľa svojich schopností, ale realizované to nebolo.

Na doplňujúce otázky uviedla, že za obdobie december 2014 bol dlh uhradený, taktiež dlh za január,
február a marec 2015 je uhradený, za apríl 2015 je dlh 910,78 Eur, za máj 2015 je dlh 1.161,11 Eur, za
jún je dlh 529,80 Eur a za júl 2015 je dlh 454,86 Eur.

Poškodená Q. B. E. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že vie, že predmetná
spoločnosť mala sídlo v Bratislave, ako platiteľ poistného bol u nich vo J. B. G., K., vedený od 01. 10.
2013 až do momentu, kým spoločnosť neprešla pod inú právnickú osobu so sídlom v Banskej Bystrici,
teda takýmto spôsobom dobrovoľne zanikla. Pohľadávky ich spoločnosti boli vymáhané aj exekučne,

nevedela ale uviesť, akým spôsobom bola vedená exekúcia. Čo sa týka obdobia od decembra 2014 do
mája 2015, tak tá suma je uhradená v plnom rozsahu na základe exekučného konania, evidujú ale dlh
za nezaplatené poistné a za správny poplatok za vydanie výmeru spolu vo výške 343,80 Eur, 20,- Eur je
ten správny poplatok, a to za obdobie júl 2015 až december 2015. Za jún 2015 vo výpise nie je žiadna
suma, takže ak poistné vzniklo, tak bolo uhradené. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či sa komunikovalo

s niekým z tej spoločnosti, ani sa nevedela vyjadriť k tomu, či niekto z tej spoločnosti žiadal o splátkový
kalendár. Po nahliadnutí do dokladov opravila, že jún 2015 bol zahrnutý do tej sumy, ktorá bola uhradená
cez exekúciu, čiže aj za tento mesiac je poistné uhradené.

SvedokJ.M.nahlavnompojednávanípozákonnompoučeníuviedol,žesobžalovanýmnemalispoločnú

firmu, jemu to daňový úrad zamietol, tak bol ako zamestnanec. Je pravda, že mal kartu k účtu, mohol
vyberať kartou peniaze z bankomatu, ale nemohol napr. prísť do banky a vybrať hotovosť, pretože nemal
podpisové právo, ale čo sa týka rozhodovania, tak to určite nie. Vedel, aký obnos ide na účet, na začiatku
možno spolu rozhodovali o peniazoch, ale potom už nie. Z podkladmi na mzdy on neprichádzal do styku,
to riešila účtovníčka, nevravel obžalovanému, čo má uhradiť a čo nie, on mu vravel, čo musia robiť, ale

zjavne to nepočúval. Keď bola uhradená nejaká faktúra, tak na účte boli peniaze, ale či sa zaplatia ľudia,
alebo niečo iné, o tom on nerozhodoval. Mal síce kartu k účtu, ale bol na nej limit výberu, on uhrádzal
materiál ako napr. vodováhy pre chlapov a podobne. Čo sa týka toho, že mal byť tichým spoločníkom, takpadla úvaha aj o tom, že by mohol byť tichý spoločník, ale nebolo to tak. Bol vedený ako zamestnanec,
dostával aj mzdu.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že vo firme bol technik, v podstate taký stavbyvedúci, aj keď nemal
pečiatku, riadil stavbu, pripravoval výberové konania, podklady na tie výberové konania som pripravoval
on aj obžalovaný, a mal na starosti riadenie stavebných prác, teda výkon zmluvných vzťahov, aby stavba
bola dokončená riadne a včas. V období rokov 2014 a 2015 mu bola mzda uhrádzaná zrejme na ruku,
ale presne si to už nepamätal. Okrem mzdy od firmy prijal ešte prémie, o nich rozhodoval obžalovaný.

Nevedel sa vyjadriť k tomu, či firma viedla pokladňu.

Podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané aj zápisnice
o výpovediach svedkov z prípravného konania.

Poškodená Q. B. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedala, že za obdobie od decembra

2014 do júla 2015 E. B., E., nezaplatila poistné ku dňu jej výsluchu v celkovej výške 7.765,42 Eur, z toho
zamestnávateľ neodviedol z vymeriavacieho základu miezd svojich zamestnancov poistné na sociálne
poistenie vo výške 2.109,60 a to za obdobie 12/2014 – 07/2015. Spoločnosť B., E., v tomto období
nezaplatila odvody za zamestnávateľa a to vo výške 5.655,82 Eur. Ku dňu jej výsluchu nedošlo k žiadnej
úhrade dlžného poistného.

Poškodený I. G. C. v prípravnom konaní po zákonnom poučení uviedol, že L. B. G., K., eviduje
obžalovaného ako platiteľa poistného za obdobie od 25. 07. 2017 do 29. 09. 2017. Za toto obdobie mal
uhradiť poistné vo výške 3,50 Eur a to evidujú ako uhradené.

Poškodená E. C. v prípravnom konaní po zákonnom poučení uviedla, že Union zdravotná poisťovňa,
a.s., eviduje E. B., E., ako zamestnávateľa povinného odvádzať odvody na účely zdravotného poistenia,
a to od 10. 11. 2014. Od toho obdobia bol uvedený subjekt ako zamestnávateľ povinný predkladať
mesačné výkazy preddavkov na verejné zdravotné poistenie za svojich zamestnancov a zároveň aj
odvádzať poistné na zdravotné poistenie za svojich zamestnancov. Platiteľ si povinnosť predkladať

mesačné výkazy preddavkov nesplnil a zdravotnej poisťovni ich nepredložil, a to za obdobie od
2015/04,07-12, 2016/01-12, 2017/01-12. Za obdobie 12/2014 až 05/2015 odvody za zamestnávateľa
neboli spoločnosťou uhradené, za čo jej vznikol dlh na odvodoch vo výške 284,54 Eur, pričom dňa 22.
01. 2015 bolo uhradené 19,56 Eur.

Svedkyňa O. Q. F. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedala, že vedie účtovníctvo E. B.,
E., od roku 2013. Ohľadne toho komunikuje s obžalovaným, a kedysi zvykla komunikovať aj so svedkom
J. M., ktorý je splnomocnený zástupca spoločnosti. Ona vedie komplet účtovníctvo spoločnosti, vrátane
mzdového účtovníctva. Spoločnosť podniká v oblasti stavebníctva, má vlastných stálych zamestnancov.
Vedela o tom, že spoločnosť má nedoplatky na odvodoch do Sociálnej poisťovne za zamestnancov za

obdobie od decembra 2014 až mája 2015 vo výške 1.842,10 Eur a za zamestnávateľa za uvedené
obdobie vo výške 4.938,66 Eur. Obžalovaný vie o týchto nedoplatkoch, keď mu prídu zo Sociálnej
poisťovne výzvy, tak jej ich nosí, a o tých nedoplatkoch ona vie aj tak, že jej na e-mail chodia zo Sociálnej
poisťovne informácie ohľadne nedoplatkov. Nevedela presne uviesť, aký účet a v akej banke má
spoločnosť vedený, pretože má svoje zamestnankyne, tak nemá o veciach presný prehľad. Ona nemá

žiadne dispozičné právo k účtom spoločnosti, ani za nich nevykonáva žiadne platby. Ona len pripraví
podklady a samotné úhrady má na starosti E. B., E. spoločnosť vypláca mzdy svojim zamestnancom
v hotovosti, nevedela uviesť, či boli za uvedené obdobie mzdy aj reálne vyplatené. Za rok 2014 bola
spoločnosť v zisku, pričom spoločnosť má nedoplatky aj v zdravotných poisťovniach.
Svedok G. C. v prípravnom konaní po zákonnom poučení uviedol, že pracoval pre obžalovaného

v E. B., E., ale nepamätal si už od kedy do kedy, bolo to dlhšiu dobu. Niektoré mesiace, ktoré tam
pracoval, mu mzdu uhradil, za niektoré nie. Pracoval uňho ako majster na stavbe v rámci Slovenskej
republiky. Pamätal si, že u obžalovaného pracoval v máji 2015 až júli 2015 a mzda mu za tie mesiace
nebola vyplatená. Od septembra 2015 už u neho nepracoval, odišiel preto, lebo mu nevyplácal mzdu.
Obžalovaný, keď neplatil mzdu, tak ako dôvod uviedol, že nemal peniaze. Nepamätal si už presnú sumu,

ktorú mu nevyplatil ako mzdu.

Svedok S. Q. v prípravnom konaní po zákonnom poučení uviedol, že pracoval u A. B. v E. B., E., ako
pomocný pracovník na stavebných prácach na rôznych miestach v Bratislave. Mal normálne pracovnúzmluvu, pracoval tam aj v roku 2014. V januári 2015 sa nanovo robili pracovné zmluvy, potom tam
pracoval do mája 2015, kedy u neho skončil. Mzda mu bola za uvedené obdobie vyplácaná rôzne, nie
k výplatnému termínu. Obžalovaný ju vyplácal po častiach, na ruku. I. mu nebola vyplatená len za mesiac

máj 2015, aj to len vo výške cca 80 – 100 Eur. Nemal žiadny doklad o výplate miezd. Obžalovaný vždy
prišiel, spočítal odpracované hodiny a vyplatil mzdu, teda jej časť. Niečo mu aj podpisoval, že si mzdu
prevzal, nevedel však, či si to on niekde evidoval. Niekedy prišiel obžalovaný aj za ním domov a doplácal
mu mzdu. Potom mu domov prišiel list zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., že má nedoplatok na
poistnom za rok 2015 vo výške 46,28 Eur.

Svedok C. G. v prípravnom konaní po zákonnom poučení uviedol, že pracoval u A. B. v E. B., E., od
mesiaca február 2015 do júna 2015, pričom v apríli 2015 a júni 2015 bol na PN, a ani tú nemal zaplatenú.
Za celé obdobie, ako u obžalovaného pracoval, nemal zaplatenú mzdu, jedine raz mu dal zálohu vo
výške 50,- Eur, v hotovosti, na ruku, ale nepamätal si už za aké obdobie a kedy mu to vyplatil. Nedostával
ani výplatné pásky. Obžalovanému aj písal, ale pošta sa mu vracala ako nedoručená.

Svedok O. F. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedal, že pracoval u A. B. v E. B., E.,
iba 10 dní v mesiaci marec 2015, za čo mu bola vyplatená mzda, v hotovosti, na ruku, ale nemal o tom
žiadny doklad.

Svedok S. T. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedal, že pracoval pre obžalovaného
v období od februára 2015 do marca 2015, bol zamestnaný na dohodu. Zo mzdy mu vyplatil len 30,- Eur,
v hotovosti, na ruku, čo mal tak na autobus. Viackrát mu telefonoval, aby mu vyplatil dlžnú mzdu, stále
mu sľuboval, že mu mzdu vyplatí, pričom mu však nič nedoplatil, a poštou mu potom poslal potvrdenie
o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti.

Svedok M. U. v prípravnom konaní po zákonnom poučení uviedol, že v období od 10. 11. 2014 do 19. 12.
2014 a potom od 12. 01. 2015 do 23. 05. 2015 pracoval v spoločnosti B., E., ktorej konateľom bol A. B.,
mal tam aj nejakého spoločníka, ale konateľom bol asi len on. Nevedel sa vyjadriť, či zamestnávateľ za
seba, ako aj za zamestnancov, odvádzal sociálne odvody. Bolo ich asi 10 pracovníkov, ale tie počty sa

stálemenili.Jemubolazarok2014riadnevyplatenámzda,akoajzajanuár2015.Ostalamunevyplatená
mzda za február až máj 2015, ale presnú sumu nevedel uviesť. Zamestnávateľ mu mzdu vyplácal
v hotovosti, proti podpisu, vyplácal ich priamo A. B.. Ako dôvod nevyplatenia mzdy im obžalovaný
uviedol, že ich nevie vyplatiť, lebo stavbu ešte nedokončili a jeho ešte tiež nevyplatili. Jedine im dal
nejaké zálohové platby po 40 – 50 Eur týždenne, aby sa po víkende vedeli vrátiť do Bratislavy, resp. aby

mali cez týždeň aspoň na stravu. On mal uzavretú pracovnú zmluvu na dobe neurčitú, pričom pracovný
pomer bol s ním skončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa, všetci naraz dostali výpoveď. On
obžalovanému vyvolával každý mesiac, aby mu vyplatil omeškanú mzdu, pričom zakaždým mu tvrdil,
že mu ešte neprišli peniaze. Už potom tušil, že nič nedostanú ,tak to prestal urgovať.

Svedok J. F. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedal, že nikdy nepracoval v E. B., E.,
nikdy o tejto spoločnosti ani nepočul, ani nepočul meno A. B., neprišiel s tou osobou do kontaktu.

SvedokT.R.vprípravnomkonanípozákonnompoučenívypovedal,žepracovalpreE.B.,E.,dňa25.03.
2015 podpisoval pracovnú zmluvu, nepamätal si už, či ju podpisoval s A. B., alebo s tým druhým pánom,

ktorý sa volal J. M.. Pracoval tam počas obdobia od 26. 03. 2015 do 22. 06. 2015, mzda mu nebola
vyplatená za mesiac apríl 2015 vo výške 410,95 Eur, za máj 2015 vo výške 410,95 Eur a za jún 2015
vo výške 314,94 Eur. Pracoval tam na trvalý pracovný pomer, na dobu neurčitú, vykonával pomocné
stavebné práce, robili prevažne zatepľovanie domov. Pracoval na rôznych miestach v Bratislave, aj vo
Zvolene, naposledy v obci Podzámčok, kde zatepľovali obecný úrad. Zo mzdy mu nebol vyplatený ani

cent, A. B. sa vyhováral, že zaplatí budúci mesiac, že nemá peniaze, ale že mu majú zaplatiť. I. mu mala
byť vyplatená v celkovej výške 1.136,84 Eur.

Svedok B. C. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedal, že v roku 2015 pracoval pre A.
B., ktorý mu nevyplatil peniaze, malo to byť okolo 1.000,- Eur. Pracoval uňho asi od konca marca 2015

do asi polovice júna 2015, pracoval na dohodu, ako robotník pre zatepľovanie, zatepľovali obecný úrad
v obci Podzámčok. Za uvedené obdobie mu nebola mzda vyplatená. Keď sa A. B. pýtal kedy mu zaplatí,
povedal mu, že keď mu prídu peniaze.Svedok T. F. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedal, že v E. B., E., pracoval v apríli 2015,
zatepľovali obecný úrad v obci Podzámčok, mal uzatvorenú pracovnú zmluvu, mesačný plat mal mať
okolo 500,- Eur, ani to mu nevyplatili. Vyplatili mu nejaké diéty, na viackrát, spolu to mohlo byť asi 250,-

Eur. Vyplácal mu to A. B. na ruku, v priebehu apríla 2015. Nevedel uviesť, kedy bol výplatný termín,
pretože mu nevyplatil celú mzdu, ako mal, tak z firmy odišiel dal výpoveď. Ako dôvod nevyplatenia mzdy
B. uviedol, že nemal peniaze, že mu ešte neprišli peniaze za predchádzajúce akcie. Nevedel uviesť,
koľko presne mu nebolo zaplatené za mesiac apríl 2015.

Svedok L. I. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedal, že pracoval pre E. B., E., vedúci tam
bol A. B., nevedel uviesť, či pracoval na pracovnú zmluvu, alebo na dohodu. Najskôr robili v Bratislave,
potom v obci Podzámčok, kde zatepľovali obecný úrad. Robil tam len cez jedno leto, možno v roku 2014
alebo 2015. Keď robili v Bratislave, tak im A. B. vyplácal len zálohy týždenne po cca 20,- Eur, v Bratislave
mu celkovo vyplatil asi 50,- Eur, ale nevedel uviesť, koľko mal celkovo zarobiť, ale určite mu nevyplatil
celú mzdu. V Podzámčoku robili asi dva mesiace, po dvoch týždňoch im dal 100,- Eur, v ďalšom období

im dával po 5,- alebo 10,- Eur, alebo im nosil stravu. Spolu mu tak mohol vyplatiť asi 50,- Eur. Peniaze
mu dával v hotovosti na ruku, nepodpisoval žiadny papier, len B. si značil, koľko komu vyplatil. Keď od
neho pýtal zvyšné peniaze, na ktoré mal nárok, tak mu povedal, že nemá peniaze. Potom pracovali
v Leviciach na jednej stavbe, tam pracoval asi týždeň, za čo mu B. žiadne peniaze nedal, potom uňho
prestal pracovať. Volal mu, aby mu vyplatil všetky zvyšné peniaze, B. mu povedal, že mu má poslať číslo

účtu, čo aj spravil. Dodnes mu ale žiadne peniaze neposlal. Nevedel uviesť, koľko mal uňho zarobiť,
neviedol si evidenciu odpracovaných hodín, dúfal, že B. to bude evidovať a riadne ho vyplatí.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č.
1/2016 znalkyne O. I. N., zo záverov ktorého v podstate vyplýva, že E. B., E., nezaplatila poistné za

zamestnávateľa do Sociálnej poisťovne v období december 2014 až júl 2015 v celkovej výške 5.655,82
Eur, neodviedla zrazené poistné za zamestnancov do Sociálnej poisťovne za obdobie od decembra
2014 do júla 2015 celkovo 2.109,60 Eur. Zostatok finančných prostriedkov E. B., E., v sledovanom
období postačoval na odvod zrazeného poistného na sociálne poistenie za zamestnancov, aj na úhradu
poistného za zamestnávateľa, t.j. za obdobie december 2014 až júl 2015. V sledovanom období

spoločnosť vyplatila mzdy zamestnancom len za jeden mesiac, a to za december 2014, v celkovej výške
2.368,37 Eur. Za ostatné mesiace nevyplatila mzdy ani jednému zamestnancovi, celkovo nevyplatené
mzdybolivovýške16.648,26Eur.SpoločnosťB.,E.,akozamestnávateľ,zrazilaodvodyzvymeriavacích
základov miezd svojich zamestnancov v každom mesiaci sledovaného obdobia s dátumom zaúčtovania
miezd, ktorý je podľa účtovných dokladov posledný kalendárny deň v nasledujúcom mesiaci, pričom

musí byť splnená podmienka dostatočného objemu finančných prostriedkov k tomuto dňu, čo v prípade
E. B., E., splnené bolo. Spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov na odvod zrazeného
poistného na sociálne poistenie za zamestnancov a úhradu poistného na sociálne poistenie za
zamestnávateľa za predmetné obdobie. Spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov na úhradu
všetkých záväzkov, ktoré vykazovala v účtovníctve.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: prehľad poistného (čl. 272 – 275), správa Všeobecnej zdravotnej
poisťovne, a.s. (č.l. 276 – 280), správa Dôvera zdravotná poisťovňa (č.l. 281 – 285), správa Union
zdravotná poisťovňa (č.l. 286 – 290), správa Sociálnej poisťovne (č.l. 291 – 320), výpis z obchodného

registra (č.l. 328 – 333), správy na obžalovaného (č.l. 344 – 352), oznámenie (č.l. 490), odpis registra
trestov obžalovaného (č.l. 513), účtovné doklady zaslané z P. G. P. B..

Po takto vykonanom a zhodnotenom dokazovaní súd vo veci vyhlásil odsudzujúci rozsudok, proti
ktorému bolo podané odvolanie zo strany okresného prokurátora, ako aj obžalovaného. Na základe

podaných odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 5To/44/2021 zo dňa 21. 12.
2021 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie
a rozhodnutie.

V zmysle právneho názoru vyslovenému v zrušovacom uznesení doplnil okresný súd dokazovanie

v nevyhnutnom rozsahu.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 568 – 569), centrálnaevidencia správnych deliktov a priestupkov (č.l. 570 – 585) a opätovne vo veci rozhodol rozsudkom,
ktorým uznal obžalovaného za vinného z prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1
Trestného zákona, pretože vo väčšom rozsahu nezaplatil splatné poistné na sociálne poistenie a verejné

zdravotné poistenie.

O odvolaní obžalovaného rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 5To/105/2022 zo
dňa31.01.2023,ktorýmodvolanieobžalovanéhozamietol.Následneopodanomdovolaníobžalovaného
rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 3Tdo/33/2024 zo dňa 24.09.2025, ktorým zrušil

uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. januára 2023, sp. zn. 5To/105/2022 ako aj rozsudok
Okresného súdu vo Zvolene zo 6. apríla 2022, sp. zn. 5T/46/2018, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené
rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Zároveň podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal Okresnému súdu Zvolen, aby vec v potrebnom
rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že na naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty
trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona nestačí iba
samotný vznik daňového alebo odvodového dlhu. Nevyhnutným predpokladom trestnej zodpovednosti
je, že páchateľ vedome nesplnil svoju daňovú či odvodovú povinnosť, teda že konal úmyselne. Bez
preukázania úmyselného zavinenia nemožno hovoriť o naplnení skutkovej podstaty predmetného

trestného činu.

Uviedol tiež, že na preukázanie solventnosti páchateľa bol v prípravnom konaní vypracovaný znalecký
posudok č. 1/2016 znalkyňou O. I. N., ktorú pribral OR PZ Zvolen. Znalkyňa sa v rámci znaleckého
skúmania zamerala na otázku solventnosti E. B. E., teda či spoločnosť disponovala dostatočnými

finančnými prostriedkami na úhradu poistného. Na základe znaleckého posudku bolo zistené, že
spoločnosť finančné prostriedky mala, napriek tomu však poistné neuhradila.

Z odôvodnení súdov nižších stupňov vyplýva, že sa otázkou solventnosti obvineného zaoberali, pričom
vychádzali z uvedeného znaleckého posudku č. 1/2016. Tieto skutkové zistenia a závery však neboli

premietnuté do samotnej skutkovej vety, ktorá v podstate iba konštatovala nesplnenie povinnosti zaplatiť
poistné.

V skutkovej vete teda absentuje vyjadrenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu
nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona, ktoré by mohlo byť formulované napríklad

tak, že „...napriek tomu, že podľa znaleckého posudku č. 1/2016 vypracovaného znalkyňou O. I. N. mala
spoločnosť v rozhodnom čase dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného“. Zo skutkovej vety
totiž musí byť zrejmá forma zavinenia, ktorá môže byť vyjadrená viacerými spôsobmi, avšak vždy musí
byť dostatočne jasné, že obvinený si vedome nesplnil svoju zákonnú povinnosť zaplatiť poistné.

Okresný súd Zvolen po vrátení veci vykonal dokazovanie v zmysle intencií Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. So súhlasom procesných strán podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku prečítal výpovede svedkov
z prípravného konania a oboznámil listinné dôkazy. Po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný
skutkový a právny stav :

Obvinený A. B. sa v prípravnom konaní odmietol k veci vyjadriť.

Za poškodenú Sociálnu poisťovňu bola vypočutá Q. B., ktorá uviedla, že za obdobie december 2014 až
júl 2015 neuhradil za zamestnávateľa sumu 5.655,82 € a za zamestnancov sumu 2 109,60 €. Poistné je
vymáhané formou exekúcie a k dátumu výsluchu nebola uhradená žiadna suma. Pri ďalšom výsluchu

zástupkyňa poškodenej strany I. V. G. vypovedala, že poistné za zamestnancov na december 2014
bolo uhradené prostredníctvom exekútora dňa 04.12.2015. Poistné za zamestnávateľa bolo čiastočne
uhradené cez exekútora vo výške 3 182,21 €.

Poškodená Q. B. E. za Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s. uviedla, že za obdobie december 2014

až máj 2015 je poistné úplne uhradené za zamestnancov aj zamestnávateľa a to tak, že za december
2014 bolo čiastočne uhradené dňa 21.01.2015 s ďalšou úplnou úhradou dňa 11.12.2015, za mesiace
január až apríl 2015 bola úhrada vykonaná 11.12.2015 a za mesiac máj 2015 dňa 27.01.2016.Poškodený I. G. C. za Dôveru zdravotnú poisťovňu, a. s. uviedol, že poistné je k dňu výsluchu
(18.01.2018) uhradené úplne. Z predloženej správy na č.l. 282 vyplýva, že poistné za február a marec
2015 bolo uhradené po lehote splatnosti dňa 10.02.2016, poistné za apríl a máj 2015 taktiež po lehote

splatnosti dňa 11.09.2016.

Poškodená E. C. za Union zdravotnú poisťovňu, a. s. vypovedala, že za obdobie december 2014 až
máj 2015 nebolo za zamestnávateľa uhradené poistné vo výške 284,54 € s výnimkou sumy 19,56 €
uhradenej dňa 22.01.2015.

Svedkovia G. C., S. Q., C. G., O. F., S. T., M. U., J. M., J. F., T. R., B. C., T. F. a L. I. sa vyjadrili k
vykonávaniu práce v pracovnom pomere k E. B. E. a k vyplácaniu miezd zo strany zamestnávateľa.

O. Q. F. vypovedala, že pre E. B., E. viedla účtovníctvo. Podklady jej nosil A. B., ktorý vedel o
nedoplatkoch z titulu poistného, pretože jej nosil aj výzvy jednotlivých poisťovní týkajúce sa predmetných

nedoplatkov.

Zo znaleckého posudku vyplýva, že mzda jednotlivým zamestnancom bola vyplatená naposledy za
december 2014 dňa 31.01.2015, neskoršie už mzda nebola uhrádzaná. Znalkyňa posudzovala možnosť
úhrady jednotlivého poistného podľa zostatkov finančných prostriedkov v pokladni a na účtoch a prišla

k záveru, že spoločnosti mohla uhrádzať jednotlivé poistné, pretože zostatky finančných prostriedkov
vysoko prekračovali úhrn poistného (bližšie tabuľka na č.l. 40 znaleckého posudku).

Obvinený A. B. v minulosti bol 4-krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 0T 14/16 zo dňa 20.02.2016, právoplatným dňa 20.02.2016, ktorým mu bol za prečin

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky uložený trest odňatia slobody na 4 mesiace so skúšobnou dobou
na 1 rok a zároveň aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. V mieste bydliska sa nezdržuje, z
obce Cerovo je kladne hodnotený. Bol niekoľkokrát postihnutý za priestupky na úseku cestnej premávky.

Na základe vykonaného dokazovania vina obžalovaného bola podľa názoru súdu bez akýchkoľvek

dôvodných pochybností preukázaná. Obžalovaný síce svoju vinu od začatia trestného stíhania popiera,
s obhajobou, že v obchodnej spoločnosti mal tichého spoločníka, ktorý rozhodoval o chode a financiách
v spoločnosti, a že bol aj spoludisponentom bankového účtu. Túto skutočnosť však svedok J. M. poprel,
potvrdil len, že niekedy mu dal obžalovaný platobnú kartu k účtu, aby mohol uhradiť nejaké platby, ale
nemal oprávnenie na výber peňazí z bankového účtu. Tiež je potrebné konštatovať, že podľa § 673

ods. 2 Obchodného zákonníka zmluva o tichom spoločenstve vyžaduje písomnú formu. V konaní nebol
predložený listinný dôkaz – písomná zmluva, ktorá by potvrdzovala tvrdenia obžalovaného, že by mal
vobchodnejspoločnostitichéhospoločníka.Navyševšetcivypočutísvedkovia–zamestnanciobchodnej
spoločnosti, potvrdili, že vždy jednali len s obžalovaným, a že to bol len obžalovaný, ktorý im vyplácal
mzdu. Obžalovaný bol teda jediný, kto ako konateľ rozhodoval o činnosti obchodnej spoločnosti, a v

zmysle zákona on ako konateľ a spoločník obchodnej spoločnosti zodpovedá za účtovníctvo, aj keď ho
viedla tretia osoba. Splnomocnení zástupcovia zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne potvrdili, že
obchodná E. B., E., dlhuje na poistnom, pričom v rámci ich výpovedí na hlavnom pojednávaní, resp.
v zmysle písomných potvrdení, ktoré boli oboznámené na hlavnom pojednávaní, presne špecifikovali,
za aké obdobie, a v akej výške, obchodná spoločnosť dlhuje príslušné poistné. Aj vypracovaný znalecký

posudok jednoznačne potvrdil, že obchodná spoločnosť mala v čase splatnosti poistného dostatok
finančných prostriedkov v pokladni a na bankovom účte, aby mohla príslušné poistné uhradiť. Opak
nepotvrdili ani účtovné doklady, ktoré boli na návrh obhajcu obžalovaného vyžiadané z OR PZ Zvolen,
a ktoré boli oboznámené na hlavnom pojednávaní. A ako už bolo konštatované, za správnosť a úplnosť
účtovníctva zodpovedá konateľ, aj keď účtovníctvo vedie tretia osoba.

Dňa 06.08.2024 bol v publikovaný Zbierke zákonov pod č. 215/2024 Nález Ústavného súdu SR sp. zn.
PL. ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024, v zmysle ktorého nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony (novela Trestného zákona).

Podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona (účinného do 05.08.2024), kto vo väčšom rozsahu nezaplatí
splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné
dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.Podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona (účinného od 06.08.2024), kto vo väčšom rozsahu nezaplatí
splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné

dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona (účinného od 06.08.2024), škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca
sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa
rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca

sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a
rozsahu činu.

Podľa § 2 ods. 1 Tr. zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,
keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť
viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa

priaznivejší.

Obžalovaný A. B. svojím konaním teda síce naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej
podstaty prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona (účinného do
05.08.2024), pretože vo väčšom rozsahu nezaplatil splatné poistné na sociálne poistenie a verejné

zdravotné poistenie, avšak novelou trestného zákona č. 40/2024 Z.z. v znení účinnom od 06.08.2024,
skutok spáchaný obžalovaným už nie je trestným činom a nie je možné tento skutok postihnúť ani
v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, preto súd obžalovaného A. B. oslobodil spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen č. k. 3 Pv 375/15/6611-44 zo dňa 13.04.2018, nakoľko zanikla
trestnosť činu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.
V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.