Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2025

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 1T/48/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7922010207
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Lengyel
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2025:7922010207.12

Uznesenie

Okresný súd Trebišov, samosudcom Mgr. Petrom Lengyelom, v trestnej veci obžalovaného A. B.,
vedenej pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní
13.11.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku trestnú vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom
A. XXXX/XX, C., vedenú pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156

ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
- dňa 07.10.2021 v čase okolo 17.10 h. na dvore rodinného domu č. XXXX/XX D. A. E. F. G. C. po
predchádzajúcej slovnej výmene názorov fyzicky atakoval poškodeného H. A. I., ktorý v dôsledku toho
spadol na zámkovú dlažbu a kamene na dvore, pričom počas pádu sa poškodený rukou chytil za tričko
obžalovaného, ktoré mu roztrhol a následne obžalovaný kľačiac na jednom kolene opakovane udieral
päsťou a dlaňou poškodeného do oblasti hlavy, pričom týmto svojim konaním spôsobil poškodenému

zranenia, a to pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vľavo, v ľavej podočnicovej a jarmovej oblasti s
malou odreninou, malú tržnú ranku v pravej ušnici, pomliaždenie ľavého pleca a ramena s krvnými
podliatinami, pomliaždenie ľavej bedrovej oblasti s krvnou podliatinou a odreninu na poslednom článku
ukazováka ľavej ruky, s nevyhnutnou dobou práceneschopnosti a liečenia v trvaní najmenej 13 dní a so
sťažením obvyklého spôsobu života poškodeného v trvaní 7 až 10 dní, a zároveň spôsobil poškodením

dioptrických okuliarov poškodenému škodu vo výške 54 €,

p o s t u p u j e Okresnému úradu Trebišov na prejednanie priestupku.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného H. A. I., nar. X.XX.XXXX v C., trvale bytom A. XXXX/XX,
C., s uplatneným nárokom na náhradu majetkovej škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal 9.5.2022 Okresnému súdu Trebišov (ďalej len „okresný
súd“ alebo „súd“) na obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, C. (ďalej aj
„obžalovaný“) obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, a to na tom
skutkovom základe, že obžalovaný
- dňa 7.10.2021 v čase okolo 17.10 h. na dvore rodinného domu č. XXXX/XX D. A. E. F. G. C. po
predchádzajúcej slovnej výmene názorov zasiahol poškodeného H. A. I. päsťou do hrude, následkom

čoho poškodený spadol na zámkovú dlažbu a kamene na dvore, pričom počas pádu sa rukou chytil trička
obvineného a stiahol obvineného na seba a toto tričko mu roztrhol a následne sa obvinený zdvihol na
koleno a opakovane udieral päsťami poškodeného do oblasti hlavy, čím týmto svojim konaním spôsobil
poškodenému podľa záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom G. J. K., L.
zranenia, a to pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vľavo, v ľavej podočnicovej a jarmovej oblasti s
malou odreninou, malú tržnú ranku v pravej ušnici, pomliaždenie ľavého pleca a ramena s krvnými

podliatinami, pomliaždenie ľavej bedrovej oblasti s krvnou podliatinou a hlbokú odreninu na poslednom
článku ukazováka ľavej ruky s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 25 až 28 dní a so sťaženímobvyklého spôsobu života v trvaní najmenej 3 týždne a zároveň poškodením dioptrických okuliarov, ktoré
poškodenému počas fyzického útoku spadli a poškodili sa, spôsobil škodu vo výške 54,- €.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na
šesť mesiacov až dva roky.

Okresný súd po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní rozsudkom č.k. 1T/48/20222-445
z 13.3.2025, na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto uznesenia, uznal obžalovaného za

vinného zo spáchania prečinu prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu
uložil peňažný trest vo výmere 500 €, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace a povinnosť
nahradiť poškodenému škodu vo výške 54 €.

Krajský súd v Košiciach na podklade odvolania obžalovaného uznesením sp. zn. 4To/97/2025
z 20.8.2025 rozsudok prvostupňového súdu zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), f) Tr. poriadku a vec

mu vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Odvolací súd svoje zrušujúce rozhodnutie odôvodnil
v podstate tým, že okresný súd v dostatočnej miere nezohľadnil skutočnosti majúce vplyv na posúdenie
závažnosti skutku (v kontexte tzv. materiálneho korektívu), najmä priestupkový postih poškodeného
za spôsobenie drobného zranenia obžalovanému úderom do jeho oka, ktorý mal bezprostredne
predchádzať žalovanému skutku, pričom k tomu malo dôjsť (rovnako ako pri žalovanom skutku) na

pozemku obžalovaného. Odvolací súd tiež vyjadril pochybnosť o tom, či poškodený svoj nárok na
náhradu škody uplatnil v konaní riadne. Za účelom náležitého zistenia skutkového stavu odvolací súd
uložil okresnému súdu doplniť dokazovanie vykonaním konfrontácie medzi obžalovaným a poškodeným
a následne opätovne vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy zohľadniac výhrady krajského súdu.

Okresnýsúdpovrátenívecidoplnildokazovaniepodľapokynuodvolaciehosúduavýsledkyvykonaného
dokazovania opätovne vyhodnotil v kontexte záväzného právneho názoru nadriadeného súdu, čo sa
premietlo do výroku meritórneho rozhodnutia.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní (v podstate) vypovedal, že v predmetný deň prišiel na

jeho pozemok poškodený s (majstrom) A. K. vykonať meranie za účelom realizácie stavebných prác
týkajúcich sa susediaceho domu obývaného poškodeným a jeho rodinou. Obžalovaný im to umožnil,
o nejaký čas po ich odchode však zbadal znovu na svojom pozemku už len samotného poškodeného,
ktorý na otázku obžalovaného, čo tam robí, uviedol, že prišiel ešte niečo „domerať“. Obžalovaný sa
poškodeného ďalej pýtal, „ako si predstavuje práce, ktoré chce urobiť“, pretože obžalovaný už predtým

nesúhlasil s tým, aby na jeho pozemku pracovali s bagrom, keďže ten mohol poškodiť ich zámkovú
dlažbu. Poškodený uviedol, že na mieste sa nachádzajúci paraván obžalovaného (ktorý poškodenému
ačlenomjehorodinypodľaobžalovanéhoprekážal)odrežú,načoobžalovanýpoškodenémupovedal,že
paraván je na jeho pozemku a chce ho tam mať. Na to poškodený „znervóznel a bol taký trochu drzejší“,
obžalovaný si všimol jeho oči, „zreničky mal zväčšené, mal čudný pohľad“. Obžalovaný následne chcel

odísť a ešte poškodenému povedal, nech jeho otec „nezabudne doniesť podpísaný papier, ktorý mu
(obžalovaný) pred časom dal ohľadne toho, že keď pri prácach mu spôsobia nejakú škodu, tak že
budú povinní ju nahradiť“. Poškodený na to reagoval posmešne, že „taký papier nič nestojí“ a pýtal sa
obžalovaného, prečo nesúhlasí s navrhovaným postupom prác, na čo obžalovaný odvetil, že nechce
„mať všetko zničené“. Pri tom bol obžalovaný otočený smerom od poškodeného, hľadiac na predmetné

miesto na pozemku, keď sa k poškodenému obrátil, „dostal ranu jeho pravou rukou smerujúcu na roh
ľavého oka (obžalovaného)“. Následne poškodený obžalovaného ľavou rukou chytil za tričko v oblasti
hrudníka, naprahoval sa, že mu dá druhú ranu, vtedy obžalovaný spanikáril a aby nedostal druhú ranu,
udrel poškodeného pravou rukou do jeho ľavého ramena, potom ho dvomi rukami zatlačil a zložil ho
na zem. Poškodený svojou ľavou rukou stále držal obžalovaného za tričko, v podstate na ňom visel.

Obžalovanýpoškodenéhoprekročil,abynaňhonestúpil,poškodený,stáledržiacobžalovanéhozatričko,
sa snažil obžalovaného asi dvakrát udrieť, obžalovaný ho odtláčal svojimi rukami, pod pazuchou, lebo
poškodený sa ho snažil prehodiť cez seba, potom keď sa ho poškodený druhýkrát snažil udrieť, tak ho
obžalovaný svojou ľavou rukou „čapol po oblasti ucha a tváre“ a začal ho „štípať na ľavej strane trupu“.
Poškodený ho potom kopol do vnútornej časti stehna, keď ho chcel kopnúť medzi nohy, bol zúrivý, funel,

asi 4-krát ho kopol a stále ho držal za tričko. Potom už tričko pomaly púšťal a keď ho pustil, ešte stihol
obžalovaného asi dvakrát kopnúť, kedy už obžalovaný odskočil, odstúpil asi o 2-3 kroky, pozrel sa k
bráne, kde videl svojho otca, ktorý bitku z daného miesta nemohol vidieť. Obžalovaný tiež na mieste
zbadal matku poškodeného, ktorej povedal, že jej syn ho na jeho vlastnom pozemku napadol a aby siho vychovala, na čo ona odvetila, že jej syn je dobre vychovaný, na čo si obžalovaný vyzliekol potrhané
tričko a hodil ho smerom k matke poškodeného, nech mu ho zašije. Poškodený si zatiaľ zbieral zo
zeme papiere, ktoré mal so sebou. Po nahliadnutí do fotodokumentácie (ktorá je súčasťou znaleckého

posudku G. K.) obžalovaný jednotlivé zranenia poškodeného vysvetľoval takto: „Rana na ľavej tvári u
poškodeného vznikla vtedy, jak som ho čapol ľavou rukou, čo som spomínal, rana na pravom uchu
vznikla tým, že ležal na makadame, ktorý je na fotografii č. 10 ako som ho tlačil k zemi. Tá rana na uchu
vyzerá ako pichnutá od kameňa. Zranenia na ľavom pleci a ramene mohli vzniknúť vtedy keď som ho
udrel a dal ho na zem. Tiež som ho štípal, aby ma pustil, čiže zranenia v ľavej bedrovej oblasti mohli

vzniknúť tým. Zranenia na prstoch mohli vzniknúť jedine tým ako ma ťahal, tie zranenia aj vyzerajú ako
popálenina, čo vzniklo od látky trička. Zranenie zuba neviem vysvetliť.“ Obžalovaný ďalej tiež uviedol, že
s rodinou poškodeného mali dlhšie trvajúce susedské nezhody. K svojim zraneniam obžalovaný uviedol,
že na lekárskom ošetrení bol (len) s okom, ostatné zranenia (modriny na nohe po kopancoch) videli jeho
rodinní príslušníci a spolupracovníci. Na poškodenom pri odchode videl len to, že bol červený v tvári, na
druhý deň ho už videl manuálne pracovať. Potrebné práce poškodený a jeho rodina napokon vykonali

bez prístupu na pozemok obžalovaného, pričom paraván nepoškodili, čo obžalovaný ocenil.

Poškodený A. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že po prvotnom meraní s majstrom na pozemku
obžalovaného zistili nezrovnalosti vo výpočtoch, majster však už musel odísť, preto sa poškodený asi
o 10 minút na miesto cez otvorenú bránu vrátil sám „ešte tie zvyšné veci domerať“, pričom šiel okolo

obžalovaného, jeho otca a ich spolupracovníka, ktorí ho tak museli vidieť. Keď začal merať, asi do minúty
za ním prišiel obžalovaný s tým, že „čo tu teľo mera“, poškodený mu odpovedal, že prišiel domerať
nejaké veci a že na sobotu už má vybavenú „partiu na kopanie“, ktoré mali „predbežne schválené“
obžalovaným, ktorý však nesúhlasil s použitím bagra. Poškodený teda vysvetľoval obžalovanému, akým
spôsobom chcú práce vykonať, že by prišli len s „autom s prívesným vozíkom, následne na tom oplotení,

ktoré tam má pán B. urobené, by spodnú časť vyštikali a dvihli, aby sa k tomu mohli dostať a takým
spôsobom by celú dieru vykopali“. Na to obžalovaný odvetil, že „ty še ničeho lapac nebudzeš“ a že má
priniesť papier, že otec poškodeného vie ktorý. Poškodený povedal obžalovanému, že vec konzultovali
s právnikom a daný papier nemá žiadny význam, keďže všetky v ňom uvedené povinnosti majú aj zo
zákona.Natobolobžalovanýrozčarovanýanahnevanýapovedal,žeakneprinesútenpodpísanýpapier,

on ich na kopanie na svoj pozemok nepustí, pretože sú ako „degeši“. Vtedy sa obžalovaný postavil
(keďže pri rozhovore čupel pri poškodenom ) a išiel smerom von zo svojho pozemku a počas toho
hovoril, že sú degeši a že sa s nimi nedá. Poškodený povedal, dobre, fajn, vrátil sa k meraniu a vtedy
obžalovaný povedal „čo si hovoril?“ alebo „čo si povedal?“, poškodený čupiac pri tom plote sa pozrel na
obžalovaného, ktorý sa obzrel a následne rýchlym krokom išiel k poškodenému. Keď poškodený videl

ako rýchlo k nemu obžalovaný ide a aký má výraz tváre, tak vedel, že asi bude zle, postavil sa tvárou k
nemu, následne k nemu obžalovaný pristúpil a dá sa povedať, že ešte v tom pohybe ako šiel k nemu, ho
päsťou pravej ruky udrel do oblasti hrudníka. Poškodený mal v rukách veci, ktoré mu pri údere spadli,
rovnako mu odleteli aj okuliare, dlažba na danom mieste je šikmá, čo tiež pomohlo k tomu, že stratil
rovnováhu a spadol. Keď padal, pravou rukou zachytil obžalovaného za tričko, ktoré sa počas toho

natrhlo, počas pádu ho pustil a dopadol ľavou stranou tela na dlažbu ako aj na vedľa vysypané kamene.
Ako bol poškodený na zemi, cítil na nohách tlak, vedel že je to obžalovaný, následne sa schúlil a rukami
si kryl tvár. Obžalovaný kľačal na jednom kolene vedľa neho a začal ho päsťou udierať do oblasti hlavy,
ktorú si poškodený kryl rukami, udrel ho určite 8-10 krát, možno aj viackrát. Ako sa poškodený kryl,
hlavu sa snažil držať nad zemou a začal kričať o pomoc a že nech obžalovaný prestane. Poškodený sa

snažil otočiť sa v podstate na brucho, čo sa mu nakoniec aj podarilo, keďže obžalovaný už strácal silu
a intenzita jeho úderov bola menšia, poškodený sa pokúšal po štyroch dostať z miesta, ale nepodarilo
sa mu vstať, keďže na to nemal dosť sily. Následne, keď bol stále na štyroch približne v strede dlažby,
k nemu opäť pristúpil obžalovaný, ktorý si čupol, kľakol si na jedno koleno, poškodený otočil hlavu
doprava, smerom na ulicu, vtom zbadal svoju mamu a zacítil ranu v oblasti pravého ucha. Následne

už počul svoju mamu ako kričí, že čo sa deje, čo sa stalo, obžalovaný si to uvedomil, preto prestal so
všetkým, začal vstávať s tým, že medzitým si dotrhával tričko, ktoré už bolo roztrhané, ale on ho ďalej
ťahal, otočil sa smerom k mame poškodeného, tričko si vyzliekol a začal kričať smerom k nej, že „tvoj
syn ma napadol“. Následne prišiel otec obžalovaného, ktorému obžalovaný tiež povedal, že poškodený
ho napadol. Keď poškodený s matkou odchádzali, obžalovaný za nimi stále kričal, aby vypadli, pred

koncom sa matka poškodeného zastavila a pýtala sa, či takto sa chovajú susedia, na čo jej obžalovaný
hodil svoje tričko do tváre. Následne opustili pozemok. Poškodený ďalej uviedol, že ich rodinné vzťahy
s obžalovaným sa horšili postupne, hoci sa poznajú od detstva, tiež že on obžalovaného neudrel,
nekopol, len si rukami kryl hlavu. K ovplyvneniu svojho obvyklého spôsobu života poškodený uviedol, žepo napadnutí obžalovaným si musel vziať hneď lieky, pretože má zvýšený krvný tlak, šelest, problémy so
srdcom, po skutku mal problém hlavne s ľavým ramenom, ktoré ho obmedzovalo v pohybe, a to niekoľko
týždňov, nosil trojcípu šatku, s ramenom nemohol hýbať, asi o 10 dní vedel hýbať predlaktím, ale stále

nie ľavým ramenom. Riadne funkčné rameno mal až v čase ukončenia PN, hoci ani potom ešte nemohol
vykonávať fyzickú prácu, zlepšovalo sa to postupne. Zranenie na uchu a na prste ho neobmedzovalo v
bežnom živote, v priebehu týždňa až dvoch mal zahojené aj ucho. K tvrdeniu obžalovaného, že na druhý
deň už pracoval, poškodený uviedol, že on také práce ani nevykonáva a deň po skutku bol na vyšetrení
u všeobecnej lekárky. Na otázku obhajcu, či mal zranenie na hrudníku, do ktorého ho mal obžalovaný

udrieť, poškodený uviedol, že ho mal začervenané a v znaleckom posudku zranenie hrudníka absentuje,
pretože lekár sa pri prvotnom ošetrení sústredil na krvácajúce zranenie a na jeho ľavé rameno, v ktorom
mal bolesti, do spisu však v prípravnom konaní doložil fotografiu vyhotovenú jeho matkou v nemocnici,
na ktorej je začervenanie hrudníka viditeľné.

Obžalovaný, ako aj poškodený zotrvali na svojich verziách priebehu udalostí aj pri ich vzájomnej

konfrontácii vykonanej na hlavnom pojednávaní po vrátení veci na ďalšie konanie na podklade pokynu
odvolacieho súdu.

Znalec G. J. K., L. v znaleckom posudku č. XX/XXXX, vypracovanom v prípravnom konaní, konštatoval
existenciu zranení poškodeného uvedených v skutkovej vete výroku tohto rozsudku a uviedol, že

mechanizmus ich vzniku zodpovedá priebehu udalostí tak, ako ich opísal poškodený s tým, že verzia
obžalovaného „je pre vznik niektorých poranení nepravdepodobná“. Najzávažnejším zranením podľa
znalca bolo pomliaždenie ľavého pleca a ramena s krvnými podliatinami, ktorého liečba a s tým spojená
práceneschopnosť mala objektívne trvať od 7.10.2021 do 1.11.2020, teda 25 dní, resp. maximálne
do 4.11.2020, teda 28 dní. Obvyklý spôsob života poškodeného bol v tejto súvislosti obmedzený

počas troch týždňov, kedy bola potrebná pomoc rodinných príslušníkov poškodeného pri jeho obliekaní
a obúvaní s tým, že prvých 10 dní poškodený nosil ľavú hornú končatinu v závese v trojrohej šatke.
Ostatné zranenia, ak by boli prítomné samostatne, by si vyžiadali liečbu a práceneschopnosť od dvoch
do siedmich dní. Znalec zotrval na záveroch znaleckého posudku aj pri jeho výsluchu na hlavnom
pojednávaní a tieto podľa názoru súdu logickým a zrozumiteľným spôsobom aj odôvodnil (k výhrade

obhajcu, že nebol informovaný o predvolaní znalca na konkrétny termín hlavného pojednávania súd
uvádza, že výsluch znalca navrhol sám obhajca ešte pred otvorením hlavného pojednávania, súd tento
návrh akceptoval, a teda bolo zodpovednosťou obhajcu byť na tento výsluch v priebehu hlavného
pojednávania pripravený).

Obžalovanývpriebehuhlavnéhopojednávaniapredložilznaleckýposudokvypracovanýnajehožiadosť.
Znalecká organizácia G., I. v znaleckom posudku č. XX/XXXX (okrem iného) uviedla, že povrchová rana
pravej ušnice s roztrhnutím kože u poškodeného mohla vzniknúť následkom trenia o tvrdú podložku,
prípadne nechtom útočníka, v prípade úderu päsťou s rozrazením kože by nevyhnutným sprievodným
zranením bolo pomliaždenie ušnice s krvnou podliatinou ušnice a spánkovej oblasti hlavy (podľa znalca

G. K. dané zranenie vzniklo úderom päsťou, keď ranu v ušnici spôsobil kĺb ruky zovretej v päsť).
Podľa tohto znaleckého posudku si pomliaždenie ľavého ramena poškodeného vyžiadalo liečbu do 7
dní, išlo o ľahké zranenie, kde bol diagnostický záver stanovený výlučne na subjektívne udávaných
ťažkostiach poškodeného, pričom ošetrujúcim lekárom neboli popisované žiadne objektívne známky
zranenieramenaakoopuch,krvnápodliatinaalebokožnáodrenina(G.K.pritomtozranenístanovildobu

liečby na 25 až 28 dní). K mechanizmu vzniku poranení poškodeného ako celku znalecká organizácia
uviedla, že verziu poškodeného o fyzickom napadnutí považuje za nepravdepodobnú, konštatované
zranenia nezodpovedajú fyzickému útoku a bitke päsťami, keďže pri opakovaných úderoch päsťami do
hlavy a tváre dospelým, fyzicky zdatným útočníkom by takýto útok nevyhnutne na tele poškodeného
zanechal v najľahšom prípade neprehliadnuteľné zranenia v zmysle rozsiahlych pomliaždení tváre

a hlavy s výrazným opuchom, krvnými podliatinami, tržnými ranami a odreninami kože, prípade
zlomeninami tvárového skeletu. Vzhľadom na charakter, rozsah, lokalizáciu a minimálnu závažnosť
posudzovaných zranení pokladá znalecká organizácia verziu obvineného za podstatne reálnejšiu.

Vzhľadom na rozdielnosť záverov podaných znaleckých posudkov ohľadne skutočností podstatných

pre posúdenie veci (nevyhnutná doba liečby a mechanizmus vzniku poranení), okresný súd pribral do
konania znaleckú organizáciu za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku. LEGE ARTIS
znalecká organizácia, s.r.o., v znaleckom posudku č. XX/XXXX uviedla, že výpovede obžalovaného
apoškodenéhoohľadnepriebehukonfliktusa(svýnimkouotázky,ktoudrelakoprvý)vpodstatezhodujú,a teda mechanizmus vzniku poranení poškodeného bol najpravdepodobnejšie taký, že poškodený
padal (či už po údere obžalovaného alebo zvalením na zem obžalovaným), dopadol ľavou časťou
tela na miesto, kde končí dlažba a začína makadam (tak vznikli poranenia ľavého pleca a ramena a

ľavej bedrovej oblasti), následne sa poškodený prevalil a snažil sa kolenačky dostať z miesta bitky,
vtedy najskôr došlo k odrenine na ukazováku ľavej ruky a následne k poškodenému z pravej strany
pristúpil obžalovaný a udrel ho päsťou do hlavy a tak mohla vzniknúť malá tržná ranka v pravej
ušnici. Za najvážnejšie zranenie poškodeného znalecká organizácia určila pomliaždenie ľavého pleca
aramenaskrvnýmipodliatinamisobjektívnoudobouliečbyapráceneschopnosti13dní(podľaznaleckej

organizácie liečbu neprimerane predĺžilo iné ochorenie poškodeného /covid/, v dôsledku ktorého boli
odložené rehabilitačné procedúry) a s ovplyvnením obvyklého spôsobu života poškodeného (nie však
závažným) po dobu 7 až 10 dní, kedy poškodený nosil ľavú hornú končatinu v závese. Ostatné
zranenia sa vyžiadali liečbu v trvaní 2 až 6 dní (aj s prípadnou práceneschopnosťou pri niektorých
z nich), s výnimkou odreniny kože posledného článku ukazováka ľavej ruky s dobou liečby 7 dní.
Zástupca znaleckej organizácie, G. C. M., pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní zotrval na

záveroch podaného znaleckého posudku. V rámci odpovedí na otázky obhajcu okrem iného ozrejmil,
že organizácia pri svojich záveroch vychádzala z celého (vyšetrovacieho i súdneho) spisu, ktorý im bol
predložený,vposudkuvšakbolicitovanévýpovedelenzprípravnéhokonaniaztohodôvodu,žetietoboli
vykonané v čase bližšom k samotnému skutku a boli (čo sa týka opisu priebehu skutku obžalovaným a
poškodeným) v podstate zhodné, preto už neboli citované výpovede z hlavného pojednávania. Prípadné

rozpory, resp. zmeny vo výpovediach v priebehu trestného konania, nemali žiadny vplyv na závery
znaleckého posudku. Znalec k dĺžke liečby ľavého pleca a ramena poškodeného doplnil, že túto liečbu
považovali za ukončenú 19.10.2021, kedy ošetrujúci lekár podľa správy (už) navrhol zaradenie do
rehabilitácie, kým v obhajcom poukazovanej správe z 12.10.2021 lekár odporučil naďalej používať záves
ruky, teda imobilizovať rameno, aplikovať lieky a prísť na kontrolu o 7 dní (19.10.2021), čo nemožno

považovať za ukončenie liečby ale naopak za jej pokračovanie (znalecký posudok organizácie MED-
PRO-ORTO vo svojom posudku vynechal práve túto časť správy z 12.10.2021 týkajúcu sa ďalšieho
postupu, liečby a poukázal len na čiastkové konštatovanie v nej, že pohyblivosť ramena je obnovená
takmer v celom rozsahu, pozn.). Znalec napokon uviedol, že pri takomto poranení je možné ho pred
lekárom agravovať, teda zvyšovať jeho skutočnú závažnosť, v zdravotnej dokumentácii však v danom

prípade zmienka o niečom takom nebola, pričom liečba pomliaždenia ramenného kĺbu s obmedzením
jeho pohyblivosti v úvode štandardne trvá 14-21 dní, teda v tomto prípade doba trvania nepresiahla túto
zvyčajnú dobu liečenia takéhoto poranenia.

Svedkyňa N. I. (matka poškodeného) v podstatnom vypovedala, že v čase skutku sa nachádzala vo

svojej nehnuteľnosti, keď počula nejaké slová a následne zvuky zápasu (stonanie) a volanie jej syna.
Svojej matke povedala, že sused (obžalovaný) bije Paľa (poškodeného), čo sa domnievala aj na základe
toho, že so susedmi mali dlhšie rôzne spory. Išla teda rýchlym krokom na pozemok obžalovaného,
pozrela do dvora a videla obžalovaného ako kľačí nad jej synom, ruku má pokrčenú a zovretú v päsť.
Nato zakričala, že čo sa deje a obžalovaný okamžite so svojim konaním prestal. Ďalší priebeh svedkyňa

opísala v podstate zhodne ako obžalovaný a poškodený. Svedok C. B. (otec obžalovaného) k veci
vypovedal, že pracovali u syna, keď začuli nejaký hluk na dvore, šli sa tam (aj so svedkom O. P.) pozrieť,
zbadal svojho syna s roztrhaným tričkom, poškodený kľačal, zbieral nejaké papiere, nebadal na ňom
žiadne zranenia, na mieste nevidel ani okuliare. Videl, že jeho syn „dostal“, ukazoval mu červený fľak
pod ľavým okom a tiež fľak, resp. modrinu na pravom stehne, hovoril, že ho kopol poškodený. Neskôr

mu zmodralo to miesto na nohe. Dostal pod oko a hovoril, že ho to trošku aj bolí. Samotný fyzický konflikt
nevidel, nemohla ho vidieť ani matka poškodeného, pretože na miesto prišla až po ňom. Svedok O.
P. vypovedal, že počas betónovania počuli nejaký krik, vadenie sa, preto sa s otcom obžalovaného išli
pozrieť, čo sa deje, za nimi išla pani (matka poškodeného, pozn.), na dvore videl obžalovaného ako mal
potrhané tričko, červené pod okom a na stehne. Zranenia na poškodenom nevidel žiadne.

Z pripojeného spisu OO PZ Trebišov ČVS:ORP-765/TV-TV-2021 vyplynulo, že obžalovaný 9.12.2021
podal trestné oznámenie v súvislosti s incidentom s poškodeným zo 7.10.2021, v ktorom poukázal
na to, že poškodený ho udrel do oblasti oka, čím mu spôsobil pomliaždenie očnej gule a tkanív
očnice. V priebehu vyšetrovania bolo zabezpečené odborné vyjadrenie G. J. A. z odvetvia chirurgia,

ktorý u obžalovaného konštatoval už uvedené zranenie oka, ktoré bolo spôsobené úderom päsťou
slabšou až stredne silnou intenzitou s dobou práceneschopnosti 6 dní. Zranenie oka obžalovaného
bolo objektivizované lekárskymi správami z 9.10.2021 a 4.11.2021. Uznesením povereného príslušníka
PZ z 21.1.2022 bola vec podozrenia zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť H. A. I. (poškodený) voči A. B. (obžalovanému) odovzdaná
Okresnému úradu Trebišov na prejednanie priestupku, keďže podľa výsledkov vyšetrovania nešlo
o trestný čin. Z pripojeného spisu Okresného úradu Trebišov, odboru všeobecnej vnútornej správy, č.

OU-TV-OVVS-2022/003370 vyplynulo, že okresný úrad po postúpení veci z trestného konania rozhodol
rozkazom o uložení sankcie z 3.3.2022, ktorým A. I. uznal za vinného zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch na tom skutkovom
základe, že dňa 7.10.2021 v čase okolo 17.00 hod. na dvore rodinného domu č. XXXX/XX na ulici
A. v meste Trebišov po predchádzajúcej slovnej výmene názorov udrel päsťou pravej ruky do oblasti

ľavého oka A. B., čím mu spôsobil povrchové pomliaždenie očnej gule a okoloočnej oblasti vľavo
s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 6 dní, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30 €.
Proti označenému rozhodnutiu podal priestupkovo obvinený odpor, v ktorom poprel spáchanie skutku.
Okresný úrad následne po vykonaní dokazovania vydal 6.7.2022 rozhodnutie, ktorým rozhodol rovnako
ako vo vydanom rozkaze o uložení sankcie, pričom voči rozhodnutiu nebol podaný opravný prostriedok
a ten nadobudol právoplatnosť 25.8.2022. Poškodený A. I. k priestupkovému konaniu na hlavnom

pojednávaní uviedol, že rozhodnutie rešpektuje, avšak nesúhlasí s ním (trval na tom, že obžalovaného
neudrel) a voči rozhodnutiu už odvolanie nepodal, keďže to nepovažoval za účelné.

Na základe takýchto výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru
nepripúšťajúcemu rozumné pochybnosti, že obžalovaný spáchal skutok uvedený vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia (v porovnaní s obžalobou primerane upravený spôsobom zodpovedajúcim výsledkom
vykonaného dokazovania, za súčasného zachovania totožnosti skutku, pozn.), ktorým naplnil všetky
formálne znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, keď ako trestne zodpovedný
subjekt poškodenému v nepriamom úmysle fyzicky spôsobil ujmu na zdraví, ktorá si objektívne
vyžiadala liečenie (a práceneschopnosť) a zároveň nie iba na krátky čas sťažila obvyklý spôsob života

poškodeného. Pri uvedenom konštatovaní súd vychádzal najmä zo záverov kontrolného znaleckého
posudku znaleckej organizácie LEGE ARTIS, že najzávažnejšie zranenie poškodeného (pomliaždenie
ľavého pleca a ramena s krvnými podliatinami) si vyžadovalo liečbu a práceneschopnosť v trvaní 13
dní a sťažilo obvyklý spôsob života poškodeného po dobu 7 až 10 dní, počas ktorej musel poškodený
nosiť ľavú končatinu v závese (v trojrohej šatke). V zmysle konštantnej súdnej praxe pritom na záver

o ublížení na zdraví je potrebné (resp. postačuje), aby liečba, resp. negatívne ovplyvnenie spôsobu
života poškodeného presahovalo 6 dní. Pre posúdenie veci je pritom z pohľadu súdu relevantné, že
uvedené závery označenej znaleckej organizácie korešpondujú v tomto smere (pokiaľ ide o liečbu,
práceneschopnosť a sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného nad 6 dní) so závermi prvého
vo veci podaného znaleckého posudku (G. K.), M. C. sa nepriklonili k záverom znaleckého posudku

predloženého obžalovaným, že zranenia poškodeného si vyžiadali liečbu (len) do 7 dní. V tejto súvislosti
súd dodáva, že ide o odbornú otázku, zhodné posúdenie ktorej dvomi znalcami (resp. znalca a
znaleckej organizácie) nemá súd dôvod spochybňovať, zvlášť keď príslušné závery boli znalcami aj
laikovi zrozumiteľným a logickým spôsobom na hlavnom pojednávaní vysvetlené. Vo vzťahu k výhrade
odvolacieho súdu, že do konania za účelom podania kontrolného znaleckého posudku po dvoch

kontradiktórnych posudkoch nebol pribratý znalecký ústav, prvostupňový súd uvádza, že pribratie ústavu
do konania nepovažoval za potrebné (nevyhnutné), postačujúce bolo pribratie znaleckej organizácie
(disponujúcej viacerými znalcami), ktorá podala samostatný znalecký posudok k rozhodujúcim otázkam,
reflektujúc už dané (rozdielne) závery z predchádzajúcich dvoch znaleckých posudkov, pričom pribratá
znalecká organizácia k takému postupu nemala žiadne výhrady a vo svojom posudku (a pri výsluchu

znalca) bola schopná svoje zjednocujúce závery zrozumiteľne vysvetliť.

Keďže obžalovaný svojim skutkom naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu, okresný súd
posúdil jeho konanie aj v kontexte tzv. materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona, v zmysle
ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol

čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Na rozdiel od prvého
meritórneho rozhodnutia vo veci, teraz viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vysloveným v jeho
zrušujúcom uznesení, okresný súd konštatuje nepatrnú závažnosť činu obžalovaného. K uvedenému
záveru možno dospieť s ohľadom na to, že, reflektujúc právoplatné rozhodnutie o vine poškodeného
zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, išlo v danom prípade o vzájomný fyzický

konflikt, pri ktorom aj obžalovaný (konaním poškodeného) utrpel (drobné) ublíženie na zdraví, a teda
nešlo o výlučnú agresiu zo strany obžalovaného. K tomuto vzájomnému konfliktu, v ktorom podľa
priestupkového rozhodnutia útočil aj poškodený, navyše došlo na pozemku obžalovaného, čo uňho
mohlo umocniť pocit oprávnenosti jeho konania smerujúceho k presadzovaniu a ochrane jehozáujmov. V rámci okolností prípadu súd poukazuje aj na zjavnú vzájomnú animozitu obžalovaného
a poškodeného, ktorá sa prejavila aj v ich komunikácii pri vykonanej konfrontácii, keď ani jeden zo
zúčastnených (ani po takom dlhom čase od skutku) nebol schopný voči druhému prejaviť základný

rešpekt a pochopenie. Pokiaľ ide o spôsobený následok, znalecká organizácia síce v znaleckom
posudku konštatovala ovplyvnenie obvyklého spôsobu života poškodeného v dôsledku najvážnejšieho
zranenia spôsobeného mu obžalovaným (pomliaždenie ľavého pleca a ramena) po dobu 7 až 10 dní,
zároveň však uviedla, že nešlo o závažné obmedzenie (počítajúc aj s tým, že si vyžadovalo záves
hornej končatiny). Z uvedeného možno vyvodiť, že dĺžka doby negatívneho ovplyvnenia obvyklého

spôsobu života poškodeného bola v danom prípade na hrane doby, ktorá sa v zmysle judikatúry
považuje za nie iba krátky čas (tak ako to predpokladá § 123 ods. 2 Tr. zákona), pričom intenzita tohto
ovplyvnenia po uvedenú dobu nebola pre poškodeného zásadná. Pre posúdenie veci nie je rozhodujúca
ani dĺžka práceneschopnosti poškodeného (v tomto prípade podľa znaleckej organizácie dôvodná po
dobu 13 dní), keďže tá sama osebe (bez zohľadnenia ďalších okolností) nevypovedá o závažnosti, resp.
miere poškodenia zdravia dotknutej osoby. Pri závere o nepatrnej závažnosti preukázaného skutku súd

napokon prihliadol aj na doterajšiu trestnoprávnu bezúhonnosť obžalovaného, ktorý v registri trestov
nemážiadnyzáznam,akoajnato,ževregistripriestupkovmálenštyrizáznamy(vovšetkýchprípadoch)
za priestupky na úseku cestnej premávky, čo svedčí o tom, že obžalovaný nie je náchylný k páchaniu
protiprávnej činnosti závažnejšieho charakteru a v tomto prípade išlo o ojedinelý exces v jeho správaní.

Sumarizujúc vyššie uvedené, vychádzajúc z právneho názoru nadriadeného súdu, okresný súd
konštatuje, že v danom prípade išlo o vzájomný fyzický konflikt medzi obžalovaným a poškodeným,
pri ktorom síce došlo k ublíženiu na zdraví poškodeného, avšak jeho intenzita a závažnosť
za daných okolností nedosahuje mieru, pri ktorej by bolo nevyhnutné a pre naplnenie princípu
spravodlivosti potrebné vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči obžalovanému. Trestnoprávny

postih je v demokratickom a právnom štáte ultima ratio ochrany spoločenských vzťahov, pričom v danom
prípade s ohľadom na vyššie opísané okolnosti konanie obžalovaného nedosahovalo mieru závažnosti
trestného činu. Zároveň platí, že už samotné prejednanie trestnej veci pred súdom môže byť pre
obžalovaného, v prípade adekvátneho prístupu z jeho strany, dostatočným poučením, aby sa do
budúcna obdobného konania vyvaroval, keďže jeho prípadné opakovanie z podstaty veci zvýši jeho

závažnosť.

Keďže v prípade skutku, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania a je uvedený vo výrokovej časti tohto
uznesenia, by však mohlo ísť o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, prvostupňový súd podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku rozhodol o postúpení

tejto trestnej veci obžalovaného príslušnému okresnému úradu, ktorého úlohou bude rozhodnúť, či došlo
k naplneniu skutkovej podstaty označeného, prípadne iného priestupku. V tejto súvislosti okresný súd
dodáva, že príslušný správny orgán je oprávnený v rámci svojej právomoci záväzne rozhodnúť a nie
je pri rozhodovaní viazaný právnym názorom súdu, ktorý mu vec postúpil, a nemusí skutok posúdiť ako
priestupok. Nemôže ho však postúpiť opätovne súdu z dôvodu, že v ňom vidí trestný čin, pretože v tomto

smere, tzn. že skutok nie je trestným činom, je preň právny názor súdu záväzný.

Okresný súd uznesením vyhláseným na hlavnom pojednávaní odkázal poškodeného s uplatneným
nárokom na náhradu škody na civilný proces podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku. Uvedený postup bol
však nesprávny, keďže obžalovaný nebol spod obžaloby oslobodený a poškodený si svoj nárok bude

môcť (v prípade právoplatného postúpenia veci) ďalej uplatňovať (aj) v priestupkovom konaní (§ 70
zákona o priestupkoch). Okresný súd (vo vzťahu k pochybnosti odvolacieho súdu ohľadne riadneho
uplatnenia nároku) dodáva, že poškodený si svoj nárok uplatnil v prípravnom konaní pri výsluchu
24.2.2022, kedy uviedol, že stíhaným skutkom mu bola spôsobená majetková škoda, a preto navrhuje,
aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť túto škodu nahradiť, pričom toto jeho

vyjadrenie nadväzovalo na časť jeho výpovede, v ktorej uviedol, že počas bitky s obžalovaným došlo
k poškodeniu jeho okuliarov, ktoré si dal opraviť, pričom oprava ho „vyšla na asi 50 €“ (v ďalšom štádiu
prípravného konania bola výška tejto škody ustálená na 54 € a ako taká bola uvedená aj v skutkovej vete
podanej obžaloby). Preto podľa názoru súdu prvého stupňa bol nárok poškodeného v časti majetkovej
škody uplatnený včas s riadne.

Na základe týchto skutočností okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia podať
sťažnosť na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom Okresného súdu Trebišov. Sťažnosť má odkladný

účinok.