Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Jozef Jaselský
Legislation area – Občianske právo – Neplatnosť skončenia pracovného pomeru
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Cpr/7/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125209759
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125209759.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdPrešovsudcom,JUDr.JozefomJaselským,vprávnejvecižalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného: JUDr. Jakub Magda, advokát so sídlom
Požiarnická 3969/21, 080 01 Prešov, IČO: 55 663 559, proti žalovanému: ITcity s.r.o., Pod Kalváriou
4202/17, 080 01 Prešov, IČO: 45 849 480, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Michal
Kmec, s.r.o., Pod Kalváriou 51A, 080 01 Prešov, IČO: 57 355 169, o neplatné skončenie pracovného
pomeru a náhradu mzdy s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Súd u r č u j e, že výpoveď žalovaného zo dňa 24.09.2025 z dôvodu uvedeného podľa ustanovenia
§ 63 ods. 1 písm. d) bod 3 Zákonníka práce je neplatná.
II. Konanie o náhradu mzdy v y l u č u j e na samostatné konanie v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách
tohto konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 25.11.2025 domáhal voči žalovanému určenia
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy.
1.1 Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že u žalovaného pracuje ako technik na dobu určitú
od 28.04.2025 do 31.03.2026. Od 25.09.2025 bol dočasne práceneschopný do 22.10.2025. V čase
jeho práceneschopnosti sa dňa 29.09.2025 dostavil na adresu jeho trvalého pobytu konateľ žalovaného
za účelom vrátenia kľúčov od priestoru žalovaného a súčasne mu žalovaný doručil aj výpoveď zo dňa
24.09.2025. Výpoveď mu bola daná podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) bod 3 Zákonníka práce
z dôvodu, že zamestnanec nespĺňa požiadavky na riadny výkon práce určené vo vnútornom predpise.
Uvedená výpoveď mu bola daná v čase, keď bol uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu.
Z tohto dôvodu je výpoveď daná počas ochrannej doby neplatná.
1.2 Pokiaľ ide o dôvod skončenia pracovného pomeru, tento pokladá za neopodstatnený,
nepreskúmateľný a v rozpore so zákonom. Nemá vedomosť o existencii žiadneho vnútorného predpisu
žalovaného, ktorý upravuje požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce u žalovaného, a s takým
predpisom nebol ani oboznámený. Taktiež z výpovede nie je jasné a určité uvedené, z akých skutkových
dôvodov bol s ním skončený pracovný pomer. Tým, že výpoveď neobsahuje opísanie skutkový dôvodov
skončenia pracovného pomeru považuje ju za nepreskúmateľnú pre jej neurčitosť, svojvoľnú, bez opory
v objektívnom základe, a preto za neplatnú. Žalovaný si nesplnil svoju zákonnú ponukovú povinnosť a
pred doručením výpovede prijal do zamestnania ďalších nových zamestnancov.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že výpoveď zo dňa 24.09.2025 písomne odvolal a oznámenie
odvolaním výpovede zaslal žalovanému poštou dňa 08.12.2025.3. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný sa neplatnosti výpovede vôbec nevyjadril a poukázal
iba na skutočnosť, že mu zaslal oznámenie o odvolaní výpovede. Trval na podanej žalobe, nakoľko
pokiaľ by žaloba o určenie neplatnosti nebola podaná, nebol by ani dôvod nám nároky súvislosti
s určením neplatnosti výpovede.
4. Žalovaný k duplicite uviedol, že z postoja žalovaného vyplýva vnútorná konzistentnosť, keď na jednej
strane odmieta udeliť súhlas s odvolaním výpovede, no na druhej strane zotrváva na žalobe o určenie
neplatnosti. Oba tieto právne inštitúty pritom sledujú totožný právny cieľ, a to odstránenie právnych
účinkov výpovede o pokračovanie trvania pracovného pomeru. Vzhľadom na postoj žalobcu žalovaný
výslovne uznal neplatnosť výpovede a dodal, že žalobcovi bola riadne vyplatená náhrada za mesiace
november a december 2025. Za takejto procesnej situácie absentuje na strane žalobcu naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti výpovede.
5. Súd vykonal dokazovanie listinami (pracovná zmluva, potvrdenie o nemocenských dávkach, protokol
o preberaní a odovzdaní kľúčov, výpoveď, list žalobcu z 29.09.2025, výplatné pásky za mesiace
07-09/2025 a 11-12/2025), pričom zistil tento skutkový stav:
5.1 Žalobca v postavení zamestnanca uzavrel so žalovaným v postavení zamestnávateľa dňa
24.04.2025Pracovnúzmluvunadobuurčitúdo31.01.2026snástupomdozamestnaniadňa28.04.2025.
Žalobca mal podľa pracovnej zmluvy vykonávať prácu technika v Prešove.
5.2 Z potvrdenia o nemocenských dávkach vydanom Sociálnou poisťovňou súd zistil, že žalobca bol
práceneschopný od 25.09.2025 do 22.10.2025.
5.3 Dňa 24.09.2025 žalovaný vypracoval Výpoveď zamestnávateľa z pracovného pomeru podľa §
63 ods. 1 písm. d) bod 3 žalobcovi, pričom dôvodom výpovede bolo to, že „zamestnanec nespĺňa
požiadavky na riadny výkon práce určené vo vnútornom predpise“. Výpovedná doba bola jednomesačná
a mala začať plynúť od 01.10.2025.
5.4 Žalobca v liste zo dňa 12.11.2025 označenom ako Oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní
a výzva na prideľovanie práce uviedol, že dňa 29.09.2025 mu zamestnávateľ, doručil výpoveď zo dňa
24.09.2025 a zároveň oznámil, že uvedenú výpoveď skončenie jeho pracovného pomeru považuje
za neplatné.
5.5 Žalovaný v podaní zo dňa 08.12.2025 označenom ako Odvolanie výpovede z pracovného
pomeru zo dňa 24.09.2025 Doručenie oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru oznámil
žalobcovi sa odvoláva výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 24.09.2025 z dôvodu uznania formálnych
nedostatkov jej písomného vyhotovenia a zároveň mu doručuje okamžité skončenie pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa z dôvodu závažného poručenia pracovnej disciplíny.
5.6 Žalobca v rámci svojho výsluchu uviedol, že výpoveď začal považovať za neplatnú po porade Centra
právnej pomoci. Bolo to až po tom čo mu bolo predložené potvrdenie o praxi.
6. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:
Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce, Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie
pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Podľa § 61 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ
aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo
výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 61 ods. 4 Zákonníka práce, Výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať
len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.Podľa § 63 ods. 1 písm. b) bod 3 Zákonníka práce, Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď
iba z dôvodov, ak zamestnanec nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon
dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise.
Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o
výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa
§ 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre
neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z
dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, alebo o výpoveď podľa odseku 1 písm. f),
iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.
Podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď
v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre
chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu,
omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo
od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia.
7. Rozviazanie toho istého pracovného pomeru viacerými právnymi úkonmi, urobenými súčasne
či postupne, Zákonník práce nevylučuje/nezakazuje; jednotlivé právne úkony sa potom posudzujú
samostatnearovnakosamostatnenastávajúichprávneúčinky.Zákonníkprácepriskončenípracovného
pomeru vychádza z tzv. relatívnej neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Znamená to, že neplatné
skončenie pracovného pomeru možno uplatniť len žalobou na základe § 77 v dvojmesačnej prekluzívnej
lehote. Ak zamestnanec alebo zamestnávateľ zmešká lehotu, uplatní sa fikcia, že pracovný pomer bol
skončený platne. Túto zákonnú fikciu nemožno prelomiť ani určovacou žalobou, že pracovný pomer
trvá a ani žalobou na plnenie. V nadväznosti na uvedené sa prax súdov ustálila na názore, že ak
nebola podaná včas žaloba na neplatnosť rozviazania pracovného pomeru okamžitým zrušením, skončil
pracovný pomer podľa jednostranného zrušovacieho prejavu, aj keď to bol právny úkon neplatný; po
uplynutí dvojmesačnej lehoty sa súd nemôže otázkou platnosti rozväzovacieho úkonu zaoberať, a to ani
ako predbežnou otázkou. (viď uznesenie NS SR, sp. zn. 7CdoPr/1/2025, zo dňa 19.03.2025).
8. V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby o určenie právnej
skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania,
ktoré je ,,podobné“ právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia). Takouto žalobou
je napríklad aj žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru (§
77 Zákonníka práce). Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 4Cdo/26/2021 zo dňa 30.07.2021 v bode
33. uviedol, že pri žalobách o určenie neplatného skončenia pracovného pomeru neprichádza do
úvahy skúmanie naliehavého právneho záujmu podľa § 137 písm. c) CSP. Ak zamestnanec alebo
zamestnávateľ chce teda dosiahnuť, aby nenastali právne účinky vyplývajúce zo skončenia pracovného
pomeru niektorým zo spôsobov vypočítaných v § 59 ods. 1 Zákonníka práce, musí v lehote dvoch
mesiacov podať na súde žalobu na určenie, že právny úkon smerujúci k skončeniu pracovného pomeru
je neplatný.
9. Výpoveď, ktorá bola doručená, možno odvolať len so súhlasom druhého účastníka pracovného
pomeru. Súhlas druhého účastníka s odvolaním výpovede nie je potrebný, ak k odvolaniu výpovede
dôjde ešte pred doručením výpovede, t. j. v čase, keď ešte nenastanú právne účinky výpovede.
(Barancová a kol.. Zákonník práce, 3. vydanie, C.H. Beck, 2022, s. 690 – 701)
10. Medzi stranami nebolo sporné, že výpoveď zo dňa 24.09.2025, ktorú dal žalovaný žalobcovi,
nespĺňa zákonné podmienky, a teda je neplatná. Súd je toho názoru, že napriek tomu, že žalovaný
uznal neplatnosť výpovede a následne urobil ďalší rozväzovací úkon (okamžité skončenie pracovného
pomeru),každýztýchtoúkonovsaposudzujesamostatneasamostatneichmožnoajnapadnúťžalobou,
atedaoberozväzovacieúkonysúsamostatnepreskúmateľné.Prižalobepodľa§77Zákonníkaprácesanaliehavýprávnyzáujemnevyžaduje,pretojenámietkažalovanéhoojehoabsenciinaurčeníneplatnosti
výpovede nedôvodná.
11. Čo sa týka odvolania výpovede, súd je toho názoru, že tento právny úkon nemôže vyvolať žiadne
právne účinky, keďže samotná výpoveď neplatným právnym úkonom. Neplatný právny úkon nemožno
platne odvolať. Ak by aj tento právny úkon bol platným, žalobca nevyjadril písomne súhlas s týmto
odvolaním, a teda takéto odvolanie by bolo neúčinné.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval žalobu o určenie neplatnosti výpovede
zo dňa 24.09.2025 za dôvodnú a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
13. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti výpovede zo dňa 24.09.2025 a zároveň toho, že pracovný
pomer trvá. Je nepochybné, že ak existujúci pracovný pomer neskončil, trvá naďalej. V tejto súvislosti
súd poukazuje na staršie, ale stále aplikovateľné rozhodnutie NS SR pod sp. zn. 3Cdo/147/2008, podľa
ktorého ustanovenie § 77 Zákonníka práce priznáva účastníkom pracovnoprávneho vzťahu možnosť
uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru; tým je však zároveň - z aspektu § 80 písm.
c) Občianskeho súdneho poriadku - vylúčené, aby sa niektorý z nich domáhal z rovnakého právneho
dôvodu (základu) žalobou, podanou v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku určenia,
že pracovný pomer trvá. Domáhanie sa toho, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá
vzhľadom na následky určenia neplatnosti zakotvených v § 79 Zákonníka práce, nemá žiadny zmysel
a význam.
14. V súvislosti s určením neplatnosti výpovede vzniká aj nárok zamestnanca na náhradu mzdy. Nakoľko
všakvčaserozhodnutiasúduniejeznámekonkrétneobdobie,zaktoréžalobcanáhradumzdypožaduje,
ako aj vzhľadom k tomu, že žalovaný ukončil pracovný pomer so žalobcom následným úkonom, ktorý je
taktiež predmetom sporu na tunajšom súde (sp. zn. 13Cpr/1/2026), súd vylúčil nárok žalobcu na náhradu
mzdy na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté o trovách celého konania.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto rozsudku je možné podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Proti výroku II. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak,
aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.