Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 13, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/50/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125206283
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3125206283.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú
A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky – C. D., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale pobytom
E. XXXX/XX, XXX XX F. C. G. a otca – H. B., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale pobytom B.
XXX/XX, XXX XX I. - E., zastúpeného zástupcom ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Martin BARTKO
- JUDr. Silvia BARTKOVÁ, so sídlom Piaristická 6667, 911 01 Trenčín, v odvolacom konaní za účasti
Krajskej prokuratúry v Trenčíne, so sídlom Legionárska 7158/5, 912 50 Trenčín, o návrhu matky na

zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/83/2025-95 zo dňa 19. januára 2026, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh matky v celom rozsahu zamietol (výrok I.). O trovách
prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
(výrok II.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh matky maloletej, jeho
odôvodnenie, rozsah vykonaného dokazovania a za aplikácie Čl. 3 ods. 1, Čl. 6 ods. 2, Čl. 8 ods. 1, Čl.
12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, Čl. 5, § 26 Zákona o rodine, § 10 ods. 1, 2, § 12, § 38 ods. 1 a 2
CMP v spojení s ust. § 52, § 58 ods. 1 CMP rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Podľa vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že maloletá A. má XX rokov a pochádza
z partnerského vzťahu svojich rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/26/2023-260

zo dňa 26.06.2024 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá A. zverená
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch. Počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti výživné sa neurčilo. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 27.06.2024. Predmetnému rozhodnutiu predchádzalo znalecké dokazovanie
znalcom z odboru klinická psychológia. Zo Znaleckého posudku č. 14/2024 zo dňa 04.06.2024 a z
výsluchu znalkyne vyplynulo, že maloletá sa nachádzala v konflikte lojality, ktorý ju emočne zaťažoval.
Bola v pozícii, že ona má naozaj rada oboch rodičov a takisto vnímala, že obaja rodiča majú radi ju.

Znalkyňa odporučila ponechať maloletú dlhší čas pod odborným vedením na to, aby konzistentnejšie
vyjadrila, čo si praje. Zároveň zastávala názor, že maloletá formu striedavej osobnej starostlivosti
zvládne, pretože má už svoj vek, je dobre orientovaná v jednej aj v druhej domácnosti, má kladné
citové väzby k obom rodičom, dôverne pozná prostredie u oboch rodičov. Na strane dieťaťa pretoboli splnené predpoklady, aby túto formu starostlivosti zvládla. Už zo znaleckého posudku vyplynulo,
že vzájomná komunikácia rodičov je obsahovo chudobná, strohá a nepostačujúca. Jedinou spornou
otázkou bola otázka schopnosti rodičov vzájomne dostatočne komunikovať o potrebách maloletej, ktorá

bola podľa názoru znalkyne v čase znaleckého dokazovania reálnou prekážkou striedavej osobnej
starostlivosti. Znalkyňa, ale uviedla, že do budúcna nie je vylúčené, že by maloletá A. mohla profitovať
z modelu striedavej osobnej starostlivosti v týždňovom intervale striedania, pokiaľ sa preukáže, že ide
o jej skutočné, autonómne želanie.

4. K dátumu rozhodnutia okresného súdu maloletá A. bola žiačkou 4. ročníka ZŠ v F. C. G.. Nestravuje sa
v školskej jedálni a ani nenavštevuje školský klub. Žiadne platené krúžky nenavštevuje. Výdavky sú na
ZRPŠ 10,- Eur ročne, triedny fond 10,- Eur mesačne. Maloletá nosí okuliare, s čím sú spojené výdavky
na zakúpenie okuliarov, ktoré si rodičia delia na polovicu. Z výsluchu maloletej, ktorý sa uskutočnil
dňa 11.08.2025 v prítomnosti kolízneho opatrovníka a prokurátorky, vyplynulo, že maloletá má záujem
zotrvať v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to v týždňových intervaloch, ako tomu bolo

doposiaľ. Maloletá uviedla, že chce tento režim ponechať aj z dôvodu blízkosti otca a starej matky z
otcovej strany, ku ktorej má citový vzťah. Pri výsluchu bola však viditeľne smutná a rozplakala sa.

5. Zo Správy Základnej školy s materskou školou J. K. XX, F. C. G., zo dňa 02.12.2025 mal
okresný súd za preukázané, že maloletá si riadne plní povinnú školskú dochádzku, nemá žiadne

neospravedlnené hodiny. V školskom prostredí je nekonfliktná, kamarátska, obľúbená, sociálne dobre
začlenená. Rešpektuje učiteľov aj spolužiakov. Vo všetkých predmetoch má výborné študijné výsledky.
K učeniu pristupuje zodpovedne, úlohy si plní dôsledne a načas. Na vyučovanie je vždy pripravená.
Matka aj otec prejavujú záujem o maloletú telefonicky aj osobne počas rodičovských združení alebo
konzultačných hodín. V prípade, že otec nemôže prísť osobne, vždy dodatočne zatelefonuje triednej

učiteľke. Počas minulého školského roka maloletá navštevovala na podnet triednej učiteľky školskú
psychologičku z dôvodu, že pôsobila utiahnuto. Matka súhlasila s týmito sedeniami, pretože maloletá
odtiaľ odchádzala v dobrom psychickom stave. Otec s ďalšími stretnutiami nesúhlasil. Pred vyučovaním
v triede prebiehajú ranné kruhy, kedy deti hovoria o svojich zážitkoch z víkendu, maloletá sa zapája
minimálne. Občas spomenie, čo robili s mamou. O otcovi hovorí iba zriedka, naposledy v súvislosti s

návštevou kina.

6. Z Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.06.2025 vyplynulo, že otec od 01.07.2025 pracuje
len nepárne týždne, a to od pondelka do nedele od 09.00 hod. do 19.00 hod., párny týždeň nepracuje. Z
predloženého potvrdenia o príjme otca vyplynul priemerný čistý mesačný príjem otca v sume 843,80 Eur.

7. Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že návrhu matky na zrušenie striedavej
osobnej starostlivosti maloletej nie je možné vyhovieť. Zo spisového materiálu, ako aj z výsluchu
účastníkov a vyjadrení kolízneho opatrovníka a prokuratúry vyplynulo, že striedavá osobná starostlivosť
oboch rodičov je vykonávaná na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ktoré

nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.06.2024, t. j. necelý rok pred podaním návrhu matkou.
Jej realizácia prebieha v týždňových intervaloch bez zásadných praktických prekážok. Maloletá má
v domácnosti každého z rodičov vytvorené primerané materiálne aj osobné podmienky, u otca má
samostatnú izbu a zabezpečenú starostlivosť aj s prihliadnutím na jeho pracovný režim, ktorý bol v
priebehu konania upravený tak, aby korešpondoval s výkonom striedavej osobnej starostlivosti.

8. Kľúčovým podkladom pre rozhodnutie okresného súdu bol názor samotnej maloletej, ktorý bol zistený
jej výsluchom, uskutočneným dňa 11.08.2025, v prítomnosti kolízneho opatrovníka a prokurátorky.
Okresný súd pri zisťovaní názoru maloletej postupoval podľa Čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, § 43
ods.1Zákonaorodinea§38CMP.Maloletásavyjadrilaspontánne,primeranesvojmuvekuarozumovej

vyspelosti, pričom jednoznačne, opakovane uviedla, že si želá zotrvať v striedavej osobnej starostlivosti
rodičov v doterajšom režime. Tento názor zdôvodnila aj citovou väzbou k obom rodičom, ako aj k starej
matke z otcovej strany.

9. Okresný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali autentickosť názoru maloletej alebo

naznačovali, že by išlo o názor vynútený, ovplyvnený alebo výsledok manipulácie zo strany niektorého
z rodičov. Naopak, názor maloletej korešpondoval so závermi znaleckého posudku z predchádzajúceho
konania, podľa ktorého maloletá bola schopná striedavú osobnú starostlivosť zvládať, má vytvorené
kladné citové väzby k obom rodičom, dobre pozná prostredie v oboch domácnostiach a vekovo irozumovo je spôsobilá vyjadriť svoje želania. Okresný súd názor maloletej nehodnotil izolovane, ale v
spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi, najmä so správou školy, zo stanovísk kolízneho opatrovníka a
prokuratúry, ako aj s výsledkami znaleckého dokazovania. Hoci maloletá pri výsluchu bola emocionálne

zasiahnutá a rozplakala sa, samotná emočná reakcia nebola vyhodnotená ako prejav nesúhlasu so
striedavou osobnou starostlivosťou, ale ako dôsledok dlhodobého psychického zaťaženia vyplývajúceho
z konfliktného vzťahu rodičov.

10. Okresný súd sa zaoberal aj tvrdeniami matky o psychickej záťaži maloletej, jej strese a prejavoch

emočného preťaženia, vrátane tvrdení o nevhodnom správaní otca. V konaní nebolo preukázané, že
by tieto ťažkosti boli priamym dôsledkom samotnej striedavej osobnej starostlivosti alebo, že by boli
viazané výlučne na pobyt maloletej v domácnosti otca. Zo správy základnej školy naopak vyplynulo, že
maloletá si riadne plní školskú dochádzku, dosahuje výborné študijné výsledky, je nekonfliktná, sociálne
dobre začlenená a rešpektuje autority. Zo zhodných vyjadrení kolízneho opatrovníka a prokuratúry
vyplynulo,žeprimárnymzdrojompsychickejzáťažemaloletejjedlhodobýkonfliktnývzťahmedzirodičmi,

ich neschopnosť efektívne komunikovať a opakované prenášanie rodičovských sporov na dieťa. V
tejto súvislosti okresný súd poukázal aj na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v rozhodnutí
č. k. 13CoP/211/2025-82 zo dňa 19.11.2025, podľa ktorého nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby
bolo opakovane zaťažované pohovormi, odbornými zásahmi, či procesnými úkonmi v situácii, keď
rodičia nerešpektujú právoplatnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Dieťa nemôže byť

rukojemníkom rodičovských konfliktov a negatívny postoj jedného z rodičov k rešpektovaniu súdnych
rozhodnutí nemôže byť na ujmu druhého rodiča, ani dôvodom na zmenu existujúcej úpravy, pokiaľ táto
slúži záujmom dieťaťa.

11. Neboli preukázané také podstatné zmeny pomerov, ktoré by odôvodňovali zásah do existujúcej

právoplatnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a zrušenie striedavej osobnej starostlivosti.
Zachovanie stability výchovného prostredia, rešpektovanie názoru maloletej a zabezpečenie jej práva
na rovnocenný vzťah s oboma rodičmi považoval okresný súd za rozhodujúce kritériá, preto zamietol
návrh matky na zrušenie striedavej osobnej starostlivosti ako nedôvodný.

12. O trovách súdneho konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

13. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie matka, podaním zo dňa
18.02.2026. Nesúhlasila s napadnutým rozsudkom okresného súdu, pretože neboli vykonané navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. S rozhodnutím o striedavej starostlivosti
súhlasila len preto, že nemala na výber. Postoj okresného súdu a kolíznej opatrovníčky matka maloletej
hodnotila ako zaujatý, t. j. zamietnutie návrhu považovala za prejav zaujatosti, hoci preukázala všetky
skutočnosti, ktoré predstavujú prekážky pre striedavú starostlivosť, a ktoré mali negatívny vplyv na
maloletú a jej správanie. Okresný súd odmietol vykonať dokazovanie správou školskej psychologičky A.

H. L., ktorá s maloletou A. pracovala v škole. Hoci A. H. L. na škole nepôsobí, je možné ju kontaktovať
a správu si vyžiadať. Okresný súd si vyžiadal iba správu zo školy a ani na odročenom pojednávaní
návrh matky na doplnenie dokazovania nebol okresným súdom akceptovaný. Okresný súd prehliadol
aj SMS komunikáciu, nahrávky a videá, ktoré potvrdili tvrdenia o negatívnom vplyve otca na maloletú,
že nemá možnosť slobodne vyjadriť svoj názor bez toho, aby sa bála následkov. Maloletá potrebuje

vyrastať v prostredí, kde zažíva rešpekt, lásku a pochopenie, a nie strach, zákazy a vulgarizmy. Na
dôkaz prejavov agresie otca predložila čestné vyhlásenie svojej sestry, ktorá bola svedkom toho, ako
otec maloletej fyzicky napadol svojho otca. Samotná A. uviedla, že bola svedkom nevhodných prejavov
zo strany otca voči rodičom a sebe samej, keď jej zlomil lego, lebo odmietla upratať celý byt a mnohé iné.
Ani tieto okolnosti okresný súd nezohľadnil so slovami, že je to už minulosť. Správanie otca maloletej je

podtrhnuté aj v Znaleckom posudku č. 14/2024 zo dňa 30.05.2024, ktorý je súčasťou spisu. Správanie
otca maloletej je sýtené mocou, ambíciami, nadmerná kontrola hostility je charakterizovaná potlačením
hnevu a agresívnych impulzov. Okresný súd rozhodol len na základe želania otca. K výsluchu maloletej
bola prizvaná aj samotná prokurátorka, ktorá ak položila otázku, či maloletá navštevuje aj rodičov matky,
tak má dôvod domnievať sa, že sa dostatočne neoboznámila so spisom a s dôkazmi, pretože rodičia

matky maloletej už nežijú 10 rokov. Keďže nebola sprístupnená nahrávka z výsluchu maloletej, môže
sa len domnievať o presnosti a pravdivosti interpretácie tohto výsluchu. Maloletá mala matke potvrdiť,
že mala údajne súhlasiť, avšak len „kým žije babka“. Matka nepoprela to, že maloletá má svojho otca
rada, avšak babka nemôže byť dôvodom striedavej starostlivosti. Na základe týchto skutočností, akoaj skúseností z doterajších pojednávaní, ktoré v matke vyvolali vážnu nedôveru v nestrannosť súdu,
navrhla, aby odvolací súd preskúmal všetky vykonané dôkazy, doplnil dokazovanie o správu od A. H.
L. a posúdil, či striedavá starostlivosť je v súlade so záujmom dieťaťa, vhodná pre maloletú a jej zdravý

psychický a osobnostný vývin.

14. K odvolaniu matky maloletej sa vyjadrila okresná prokuratúra v podaní zo dňa 02.03.2026. Uviedla,
že okresný súd vecne správne rozhodol, preto navrhla rozsudok potvrdiť. Bolo poukázané na Čl. 41
ods. 4 Ústavy SR, Dohovor o právach dieťaťa Čl. 18 ods. 1 s tým, že záujem maloletého dieťaťa je

prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Okresná prokuratúra
poukázala na Čl. 5 Zákona o rodine v spojení s § 28 ods. 2 s tým, že je nepopierateľné, že vzťahy
medzi rodičmi maloletej sú vážne narušené. Pred právom rodičov je tu právo dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obom rodičom a jeho právo na pravidelný a rovnocenný osobný kontakt s rodičmi.
Vzájomné nezhody medzi rodičmi nemôžu byť pri starostlivosti o dieťa dôvodom pre obmedzenie práva
dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, ako aj nemôžu zasiahnuť do práv dieťaťa na starostlivosť oboch

rodičov, ku ktorým má maloleté dieťa dobrý vzťah a má rado oboch rodičov, čo nepoprela ani matka
v podanom odvolaní. Prioritné je chrániť a preferovať záujem maloletého dieťaťa. Okresný súd v danej
veci vykonal dokazovanie, objektívne posúdil tvrdenia oboch rodičov a zachovanie modelu striedavej
osobnej starostlivosti o dieťa považoval za optimálny pre ďalší zdravý vývoj maloletej. Maloletá pred
pojednávaním dňa 11.08.2025 výslovne uviedla sudkyni, prokurátorke i sociálnej kuratele, že tento

spôsob jej i naďalej vyhovuje.

15. K odvolaniu matky maloletej a k vyjadreniu okresnej prokuratúry sa vyjadril otec maloletej, ktorý
nesúhlasil s odvolaním matky a jej tvrdenia považoval za nepravdivé a účelové. Navrhol rozsudok
okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Podľa otca maloletej sa okresný súd riadne vysporiadal so

všetkými argumentáciami a tvrdeniami matky. Maloletá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania, predovšetkým znaleckého, v ktorom
bola detailne posúdená osobnosť oboch rodičov, ako aj maloletého dieťaťa. Znalecké dokazovanie
preukázalo, že maloletá má kladné citové vzťahy k obom rodičom, nepreferuje žiadneho rodiča na
úkor druhého rodiča. Znaleckým psychologickým vyšetrením boli u matky zachytené črty hystérie,

ktoré sa prejavujú tým, že si nadmerne nárokuje na prejavy pozornosti a náklonnosti zo strany
druhých. U matky bol zistený zvýšený sklon javiť sa v lepšom svetle a minimalizovať svoje psychické
problémy. Okresným súdom ustanovená znalkyňa zistila, že u matky je vyšší predpoklad toho, že
bude na maloletú prenášať negatívne postoje voči otcovi, keďže voči osobe otca je otvorene kritická
a výchovnú rolu otca priamo matka znevažuje. Okresným súdom ustanovená znalkyňa B. A. M. N.

opakovane odporučila zlepšiť problematickú komunikáciu medzi rodičmi, čo však matka opakovane
odmietla, napríklad pokračovať v sedeniach v centre pre deti a rodiny. Problém nie je v maloletej,
ale v samotnej matke, ktorá so striedavou osobnou starostlivosťou sa nezmierila. Maloleté dieťa má
všetky predpoklady na zvládnutie striedavej osobnej starostlivosti, ako uviedla aj samotná znalkyňa
na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 26.06.2024. Návrh matky je potrebné posúdiť

v kontexte celého vývoja rodičovských práv a povinností, kedy matka po odchode zo spoločnej
domácnosti úplne nedôvodne žiadala, aby súd zbavil otca rodičovských práv a rovnako nedôvodne
podala návrh na zákaz styku otca s maloletou, z dôvodu údajného sexuálneho obťažovania maloletej,
pričom tvrdenia matky boli iným znaleckým dokazovaním, a to súdnou znalkyňou A. A. O. úplne
vyvrátené. Maloletá bola na okresnom súde vypočutá dňa 11.08.2025 a jednoznačne v prítomnosti

sudkyne,kolíznejopatrovníčkyaprokurátorkydeklarovala,ženaďalejsiželázotrvaťvstriedavejosobnej
starostlivostisostriedanímvtýždennýchintervaloch,akodoposiaľ.Bolurobenýdopytnazákladnúškolu,
ktorú maloletá navštevuje. Otec maloletej poukázal na Správu ZŠ zo dňa 02.12.2025, z ktorej vyplýva, že
maloletá v striedavej osobnej starostlivosti prosperuje, v školskom prostredí je nekonfliktná, kamarátska,
obľúbená, sociálne dobre začlenená, rešpektuje učiteľov aj spolužiakov a vo všetkých predmetoch má

výborné študijné výsledky. Správu od školskej psychologičky škola poskytnúť nemohla, pretože táto
už na škole nepracuje. Poukázal na vyjadrenie okresným súdom ustanovenej znalkyne B. A. M. N.,
ktorá v Znaleckom posudku č. 14/2024 zdôraznila, že otec sa v dlhodobom horizonte snaží o nastolenie
primeranej komunikácie s matkou, avšak matka je tým rodičom, ktorý otvorenú komunikáciu s druhým
rodičom, teda s otcom, znevažuje, bagatelizuje.

K vyjadreniu okresnej prokuratúry otec maloletého dieťaťa uviedol, že sa s týmto vyjadrením stotožňuje,
s dôrazom, že problém nie je v maloletej dcére, ktorá je už viac ako jeden a pol roka vychovávaná formou
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá forma jej vyhovuje a želá si v nej pokračovať,ale problém je v matke maloletej, ktorá nevie súdne rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti
akceptovať.

16. V podaní zo dňa 23.03.2026 okresná prokuratúra uviedla, že zotrváva na svojom vyjadrení zaslanom
okresnému súdu v podaní zo dňa 02.03.2026.

17. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

18. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote osobou na to oprávnenou, a to matkou maloletého dieťaťa, postupom bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, posúdil napadnutý rozsudok okresného
súdu za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za
rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne

rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

19. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou maloletého
dieťaťa bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k.
15CoP/50/2026-132 zo dňa 05.05.2026, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením,
v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 05.05.2026 a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským
súdom.

20. Primárne k postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou maloletého dieťaťa
bez nariadenia pojednávania, sa uvádza, že za aplikácie ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario neboli zistené
dôvody pre zopakovanie, resp. doplnenie dokazovania podľa návrhu matky maloletého dieťaťa v ňou
podanom odvolaní, a to k preskúmaniu odvolacím súdom doteraz vykonaných dôkazov a doplnenia
dokazovania o správu od A. H. L., ktorá pôsobila ako školská psychologička a pracovala s maloletou

v škole (t. č. na Základnej škole s materskou školou J. K. XX, F. C. G., ktorú navštevuje maloletá,
nepôsobí), pretože bolo v potrebnom a dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie na posúdenie
návrhu matky maloletého dieťaťa na zmenu úpravy výkonu osobnej starostlivosti o maloletú. Podľa
názoru krajského súdu, matka maloletej v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
inak posúdiť skutkový, či právny stav, resp. s ktorými by sa nebol vysporiadal už okresný súd. Ním

vykonané dokazovanie považoval krajský súd za dostatočné pre rozhodnutie vo veci a vychádzajúc
tiež z princípov obsiahnutých v Zákone o rodine konštatuje, že okresný súd postupoval správne, pokiaľ
podľa vykonaného dokazovania návrh matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu zamietol. Zo skutkového stavu veci zisteného okresným súdom, vychádzal aj
odvolacísúdvrámciposudzovaniaodvolacíchdôvodovvyjadrenýchmatkoumaloletéhodieťaťa.Krajský

súd dodáva, že v potrebnej miere boli vykonané dôkazy, aby bol zohľadnený čo najlepší záujem
maloletého dieťaťa pri rozhodovaní okresným súdom o matkou podanom návrhu na zmenu, ktorým
žiadala zrušiť striedavú osobnú starostlivosť a maloletú zveriť do výlučnej osobnej starostlivosti matky,
s úpravou styku otca s maloletou a uložením vyživovacej povinnosti otcovi na maloletú.
K nevykonaniu dokazovania, ktoré uplatňovala matka maloletej pred okresným súdom a následne

zopakovala pred odvolacím súdom, sa uvádza, že matka ako odvolateľka neuviedla žiadny presvedčivý
dôvod, že je potrebné vo veci doplniť dokazovanie. Zo Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom
zo dňa 19.01.2026 vyplynulo, že návrh matky na doplnenie dokazovania bol vyhláseným uznesením
zamietnutý. Z dôvodu vecne správneho postupu aj krajský súd vychádzal z dokazovania vykonaného
okresným súdom, ktorý v akceptovateľnom rozsahu vyjadril skutočný stav veci, ktorý sa stal základom

aj pre posúdenie odvolacích dôvodov podaných matkou maloletého dieťaťa.
Okrem záveru, že bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, je potrebné uviesť, že
v konečnom dôsledku je to súd, ktorý rozhoduje, ktoré z navrhnutých dôkazov predložených účastníkom
konania vykoná, resp. nevykoná (§ 185 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP), ktoré návrhy
účastníkov posudzuje aj s odkazom k Čl. 12 CMP, t. j. prihliada aj na hospodárnosť konania, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, za súčasného akceptovania Čl. 4 CMP, keď súd koná
v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, čo bolo postupom okresného súdu splnené.21. Krajský súd nezistil zásadnú skutočnosť k tomu, aby doplnil dokazovanie v zmysle návrhu matky
v štádiu odvolacieho konania, pretože skutkový stav zistený okresným súdom potvrdil, že v konaní
nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by signalizovali nedostatky pri výkone starostlivosti otca o maloletú

počas striedavej osobnej starostlivosti, kedy je maloletá v starostlivosti otca, za súčasného vyjadrenia
názoru maloletou, ktorá uviedla, že má záujem zotrvať v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
a to v týždňových intervaloch, ako tomu bolo doposiaľ. Maloletá A. má XX rokov, u ktorej sa okrem
iného formuje aj jej emocionálna stránka, pre ktorý vek je rozhodne potrebná vo vyváženej a primeranej
miere prítomnosť obidvoch rodičov, ktorú rovnomerne zabezpečuje práve model striedavej osobnej

starostlivosti o maloletú, aby bol zabezpečený jej komplexný vývin na základe pôsobenia výkonu
rodičovských práv a povinností tak zo strany matky maloletej, ako aj zo strany otca.

22. Pokiaľ matka maloletej v odvolaní namietala v postupe konajúceho okresného súdu prostredníctvom
zákonnej sudkyne nestrannosť súdu, ak okrem iného nebol akceptovaný návrh matky na doplnenie
dokazovaniaanezohľadnenéskutočnostiňoutvrdenépreuplatnenúzmenuúpravyvýkonurodičovských

práv a povinností k maloletému dieťaťu, tak krajský súd poukazuje na ust. § 53 ods. 3 CSP. Pokiaľ sa
námietkazaujatosti,uvedenámatkoumaloletejvňoupodanomodvolaní,týkalaokolností,ktoréspočívali
v postupe sudkyne okresného súdu a vo výsledku v jej rozhodnutí, tak sa nejedná o kvalifikovanú
námietku zaujatosti. Inými slovami vyjadrené, spôsob vedenia dokazovania a rozhodnutia konajúcou
sudkyňou nie je okolnosťou, že by vo veci konal a rozhodoval zaujatý (vylúčený) sudca, ak tu nebol

daný kvalifikovaný pomer konajúcej sudkyne k veci, k účastníkom konania, pre ktorý by bolo možné mať
odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti konajúcej sudkyne. V okolnostiach danej veci, ak sa namietal
len spôsob priebehu konania, dokazovania a samotné rozhodnutie vo veci samej, tak nešlo o situáciu
v zmysle § 49 ods. 1 CSP.

23. Z podaní rodičov maloletej vyplýva zhoršená komunikácia, avšak je potrebné uviesť, že v danom
konaní sa nerieši spor medzi rodičmi maloletej, ale výkon rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, aby bol v čo najlepšom záujme maloletej. Spoločným znakom konaní vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých je, že v týchto konaniach ide predovšetkým o záujem maloletých detí v zmysle
Čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Výsledkom týchto konaní by teda nemalo byť vyriešenie „sporu“

medzi účastníkmi konania, ale zabezpečenie výsledku konania, ktorý zodpovedá najlepšiemu záujmu
maloletého dieťaťa. Podľa názoru krajského súdu výsledkom konania pred okresným súdom, a to
napadnutým rozsudkom, ktorým bol zamietnutý návrh matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej, bol akceptovaný najlepší záujem maloletej.

24. Krajský súd, rovnako ako okresný súd, mal za zistené, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín
č. k. 35P/26/2023-260 zo dňa 26.06.2024 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola
maloletá A. zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov so striedaním v týždňových
intervaloch, pričom počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa výživné na maloleté dieťa neurčilo.
Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.06.2024. Matka maloletej podala

na Okresný súd Trenčín návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej
dňa 30.05.2025, t. j. uplatnila návrhom zmenu súdneho rozhodnutia v zmysle § 26 Zákona o rodine
v krátkom časovom intervale, t. j. necelý rok od posledného súdneho rozhodnutia vo veci samej o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Od tohto posledného súdneho rozhodnutia bolo
vecne správnym spôsobom súdom prvej inštancie vyhodnotené, že nenastala taká kvalifikovaná zmena

pomerov (§ 26 Zákona o rodine), pre ktorú by bolo nevyhnutné zmeniť súdnym rozhodnutím upravený
model striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov o maloletú tak, že maloletá bude zverená do
výlučnej osobnej starostlivosti matky, s úpravou styku otca s maloletou a uložením mu vyživovacej
povinnosti voči maloletej. Primárnym hľadiskom každej zmeny má byť kritérium „najlepšieho záujmu
maloletého dieťaťa“, z ktorého pri rozhodnutí aj vychádzal okresný súd. Krajský súd sa v celom rozsahu

stotožňuje s napadnutým rozsudkom okresného súdu za aplikácie § 387 ods. 2 CSP a v podrobnostiach
na jeho závery odkazuje, z ktorého dôvodu nebolo potrebné opätovne v dôvodoch rozsudku krajského
súdu zopakovať tie skutkové zistenia a právne závery, ktoré vecne správnym spôsobom vyjadril okresný
súd v napadnutom rozsudku, ak bolo postačujúce na ne len odkázať.

25.Matkavpodanomodvolaníapelovalanaposúdeniestriedavejosobnejstarostlivostiobidvochrodičov
o maloletú, či je v súlade so záujmom maloletej a či je vhodná pre jej zdravý psychický a osobnostný
vývin. K tomuto odvolaciemu dôvodu krajský súd poukazuje na vykonané dokazovanie pred okresným
súdom, v ktorom sa odkazovalo aj na znalecké dokazovanie, Znalecký posudok č. 14/2024 zo dňa04.06.2024, výsluch znalkyne v spojení aj s ďalšími vykonanými dôkazmi, a to pohovorom s maloletou,
Správou Základnej školy s materskou školou J. K. XX, F. C. G., zo dňa 02.12.2025, vyjadrením okresnej
prokuratúry, stanoviskom kolízneho opatrovníka. Za komplexného posúdenia týchto dôkazov, okolností

danej veci, nebolo preukázané, že by model striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov o maloletú
mal nepriaznivý vplyv na jej zdravý psychický, emocionálny vývoj. Je úplne prirodzené, že maloletá
vo svojom veku XX rokov, má svoje emocionálne prežívanie, ktoré nepochybne sa umocňuje, pokiaľ
priamo vníma konfliktný vzťah svojich rodičov. Na tomto mieste je však potrebné apelovať na oboch
rodičov maloletej, aby uprednostnili skutočný záujem maloletej nad vlastnými záujmami a snažili sa o čo

najrýchlejšie doriešenie otázok ich vzájomného vzťahu a v záujme maloletej rešpektovali si vzájomné
práva ako rodičov, ktorí sú si vo výkone rodičovských práv a povinností rovnocenní. Obom rodičom musí
byť zrejmé, že maloletá potrebuje pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny vzťah medzi
svojimi rodičmi na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok, a pokiaľ aj vznikne určitá situácia, sú to
rodičia, ktorí musia minimalizovať jej prípadný negatívny dopad na maloletú a súčasne minimalizovať aj
dopad prebiehajúceho konania na psychiku maloletej.

26. Z komplexného posúdenia vykonaných dôkazov pred okresným súdom nevyplynulo, že by
vykonávaná striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov o maloletú mala negatívny dopad na
duševný, citový vývin maloletej a ani to, že by na jej zdravý vývin mal priamy dopad výkon starostlivosti
o maloletú otcom. Ak má maloletá psychickú záťaž, tak táto je dôsledkom konfliktného vzťahu medzi

rodičmi.

27. Podľa názoru krajského súdu, vychádzajúc zo skutočného stavu zisteného okresným súdom,
najlepším záujmom maloletej je zachovať rovnocennú starostlivosť obidvoch rodičov a udržiavať
a rozvíjať citové väzby maloletej s oboma rodičmi. Maloletá má citový vzťah k obidvom rodičom,

a pokiaľ bol napadnutým rozsudkom okresného súdu zamietnutý návrh matky na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej, a to z modelu striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov na výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloletú, tak bolo rešpektované právo maloletej na
pravidelný, rovnocenný, rovnoprávny výkon rodičovských práv a povinností obidvoma rodičmi, a preto
takéto rozhodnutie okresného súdu nemohlo poprieť najlepší záujem maloletej. Pokiaľ sa okresný súd

nestotožnil s názorom matky maloletej, tak nespokojnosť s rozsudkom okresného súdu nepredstavovala
relevantný odvolací dôvod, ak súd nerozhoduje podľa predstáv účastníka konania, ale v prípade
starostlivosti súdu o maloletých v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Pokiaľ sa aj rodičia maloletej
rozišli, obidvaja zostávajú i naďalej rodičmi maloletého dieťaťa, ktorí sa majú rovnocenne podieľať na
zdravom vývoji a vývine maloletej.

28. Ani krajský súd nezistil kvalifikovanú zmenu pomerov od posledného súdneho rozhodnutia, aby bola
vykonaná zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a preto, pokiaľ
okresný súd návrh matky na takúto zmenu zamietol, jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským
súdom potvrdené za aplikácie § 387 ods. 2 CSP.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pokiaľ neboli zistené
dôvody postupu pre iné rozhodnutie o týchto trovách v zmysle § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred

súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.